Videokanál poslanca

Je perfídne obmedziť opozícii čas na rozpravu a potom sa tu pohoršovať nad tým, že dáva málo faktických poznámok. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Plevíková, ruský zákon to nie je preto, že by to jeho znenie bolo zhodné s ruským zákonom o zahraničných agentoch. Ruský zákon je to preto, lebo ruské zákony presadzujú vlády, ktoré v občianskej spoločnosti vidia nepriateľa, ktoré legitímnu kritiku vlády označujú za snahu zvrátiť výsledky demokratických volieb, ktoré pokojné a nenásilné zhromaždenia a protesty označujú za snahu spraviť násilný prevrat. Vy ste tu hovorili, že pán poslanec Fico bol odvedený alebo sa ho pokúsili odviesť pred protestom, že nám sa také niečo nestalo. No tak ja vám poviem, že mne sa presne také niečo stalo nie pred protestom, ale na proteste za vlády SMER-u, v roku 2009 som bol odvedený do cely policajného zadržania, za vašej vlády. Návrh zákona, tvrdíte, je v súlade s európskymi štandardami, úplný nezmysel. V žiadnej európskej krajine, v demokratickej európskej krajine nie je zákon, ktorý by mimovládky označoval za zahraničných agentov. Teda bol v jednej, v Maďarsku, a aj tam ho museli zrušiť, lebo nebolo to v súlade s právom Európskej únie. V žiadnej demokratickej európskej krajine nie je upravený lobing iba pre mimovládky tak, ako ste to navrhovali vo vašom pozmeňujúcom návrhu. A nie je pravda, že my by sme spochybňovali závery Európskeho dvora audítorov, vy ich prekrúcate, vy ich dezinterpretujete. Tie správy a závery kritizujú to, čo robí Európska komisia, že nie je dostatočne transparentné. Nie, nekritizujú mimovládky. A teda obmedzovať rozpravu, my sme to robili tak raz za volebné obdobie, vy to robíte každý druhý mesiac.

Ďakujem opozičným kolegom a kolegyniam za reakcie, chcel by som zareagovať na pána poslanca Glücka, ktorý tu už ale nie je alebo ho nevidím. Povedal, že nevidí jeden jediný dôvod, ak nejaký subjekt, hocijaký subjekt dostane dotáciu z verejných zdrojov, aby bola povinná osoba podľa infozákona, on nevidí problém, ale navrhujete to iba pre mimovládne neziskové organizácie, nie pre politické strany, nie pre cirkvi, nie pre firmy, ktoré dostanú dotácie, nie pre firmy, ktoré dostanú eurofondy, nie pre firmy, ktoré dostanú verejné zákazky, iba pre mimovládne neziskové organizácie. Podobné to bolo s tým lobingom. Hovorili ste, že nemáte problém, aby bol lobing regulovaný vo vzťahu ku všetkým subjektom, ale opäť bol v tom návrhu regulovaný iba vo vzťahu k mimovládnym neziskovým organizáciám.
Som milo prekvapený, že vníma pán poslanec Glück označovanie ich návrhu ako ruský zákon ako stigmatizáciu, to ma teda teší, že to takto, takto berie a že nie je hrdý na to, že je to ruský zákon, ale je to ruský zákon. Je to ruský zákon spôsobom uvažovania, tým nastavením boja proti občianskej spoločnosti, proti mimovládkam, proti kritickým občanom, snahu zastrašiť ich, nálepkovať ich, zasahovať do nich, rušiť ich, vnímaním občianskej spoločnosti ako nepriateľa. Je to ruský zákon nielen tým, že Andrej Danko bol konzultovať obsah zákona v Moskve.
A teda že sa nevedia dostať k informáciám o použití prostriedkov z výzvy na pomoc odídencom z Ukrajiny, to skôr svedčí o nich, ak si naozaj nevedeli nájsť tie informácie, lebo ak hľadali tie informácie iba vo výročných správach, ktoré majú organizácie zverejnené na webe, no tak sa k nim nemuseli dostať, ale štát tie informácie má k dispozícii, má ich vo svojich informačných systémoch, prebiehajú kontroly, audity z úradu vlády, nič zatiaľ nenašli. A bude to kontrolovať aj Európska únia. Zavádzate, klamete.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď Ficova vládna koalícia skracuje rozpravu, je potrebné očakávať nejakú nehoráznosť. Bolo to tak pri tej hanebnej novele Trestného zákona a je to tak aj teraz pri zákone o mimovládkach, resp. zákone proti mimovládkam. A obmedzili ste nám rozpravu, celý poslanecký klub SaS bude mať k dispozícii 57,5 minúty a kdežto, kdežto a teda pán poslanec Glück ako spravodajca, pán poslanec Gašpar ako navrhovateľ toho divného uznesenia majú neobmedzený priestor, môžu sa hlásiť kedykoľvek, môžu sa hlásiť opakovane. Takto si koalícia predstavuje rovnosť zbraní.
Pozmeňujúci návrh na takmer 20 strán, s ktorým prichádza HLAS, bol zverejnený a dozvedeli sme sa o ňom prvýkrát, čo v ňom naozaj je, až potom, čo sa začalo rokovať o tomto bode, pretože v koalícii sa do poslednej chvíle naťahovali, doťahovali, posielali si odkazy, až konečne sa im podarilo zlomiť HLAS, tak až teraz mohol byť ten pozmeňovák predložený. A neviem teda, v druhom čítaní by sme mali hovoriť aj o tom, že akým spôsobom sa upraví ten zákon, ale ako mám hovoriť o pozmeňujúcom návrhu pána predsedu ústavnoprávneho výboru Čellára, keď som sa k nemu dostal až keď tu prebiehala rozprava a teda musel som sledovať rozpravu, čiže ťažko sa ja môžem teraz vyjadrovať k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Je veľmi zvláštne, akým spôsobom sa mení tento návrh zákona. A možno si už málokto spomenie, že tento návrh zákona je v parlamente už rok. Už pred rokom s ním skupina poslancov SNS prišla. Bol to vtedy zákon o zahraničných agentoch, zákon, ktorý prikazoval mimovládnym organizáciám poberajúcim podporu zo zahraničia, aby sa označovali ako organizácie so zahraničnou podporou. Lebo to bol vtedy ten hlavný problém, že ste chceli vidieť, kto zo zahraničia podporuje mimovládky a aby tie mimovládky boli jasne označené. No ale tam ste narazili na právo EÚ, zistili ste, že v Maďarsku podobný zákon zrušili, tak ste prišli s pozmeňovákom už pred niekoľkými mesiacmi alebo týždňami a zo zákona o zahraničnom agentovi sa zrazu stal zákon o lobingu, ale len o lobingu mimovládnych neziskových organizácií. Teraz ako sa dozvedáme, tak aj ten lobing odtiaľ vypadne, takže nebude problém zahraničný agent, nebude problém lobing, bude problém iba administratívna záťaž cez povinnosť zverejňovať cez infozákon. A teda najnovšia kauza a včerajšia tlačovka na úrade vlády, výzva na pomoc odídencom z Ukrajiny. A je to veľmi symbolické a príznačné, že ste si zobrali ako terč práve výzvu, ktorou štát z európskych zdrojov pomáhal financovať aktivity zamerané na integráciu a pomoc odídencom z Ukrajiny.
Čiže ten ruský zákon, to dáva logiku. Ruský zákon neznamená, že ten zákon je identický s tým ruským zákonom o zahraničných agentoch, ktorý Putin presadil v Rusku a ktorý platí v Putinovom Rusku a je možné alebo teda pravdepodobné, že ten zákon ani nebol písaný v Rusku, ale jeho duch je veľmi podobný. Lebo autoritatívne režimy a režimy, ktoré smerujú k autoritatívnej forme vlády, vnímajú občiansku spoločnosť ako nepriateľa. Snažia sa pod zámienkou väčšej transparentnosti zaťažiť mimovládne organizácie nejakými administratívnymi povinnosťami, ktoré sú nadmerné, snažia sa nájsť spôsob, akým do ich činnosti zasahovať a ako ich označiť či už za tých zahraničných agentov, alebo za lobistov. A podpredseda Národnej rady a predseda Slovenskej národnej strany, ktorá predkladá tento návrh, pán Danko, priznal, že v Rusku konzultoval legislatívu pre mimovládne neziskové organizácie.
Ale ten problém naozaj nie je v tom, že by ten návrh bol napísaný v Moskve, on bol napísaný na úrade vlády, jeho nenapísali poslanci, ktorí s ním prichádzajú. Aj ten samostatný návrh aj tie pozmeňováky, resp. aspoň ten pozmeňovák, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore, majú pôvod na úrade vlády, netají to ani pán poslanec Lučanský, ktorý tu niečo prečítal na úvod a zmizol. Nie je prítomný v rozprave o návrhu zákona, ktorý on predložil, ku ktorému dal pozmeňovák alebo predniesol pozmeňovák na ústavnoprávnom výbore. Ale teda rozdiel medzi tým, že by bol tento návrh písaný v Kremli a na slovenskom úrade vlády, nie je nijako dramatický, lebo máme tu proruskú vládu, ktorá má Putinovo Rusko za vzor a občiansku spoločnosť za nepriateľa.
Zaznievalo to aj v diskusiách o tom návrhu zákona, zaznievalo to aj tu v rozprave, že sa spochybňuje občianska spoločnosť, spochybňujú sa mimovládne organizácie a hovorí sa, že ony nemôžu robiť politiku. Čo je to, prosím vás, za nezmysel? Občianske združenia nemôžu kandidovať vo voľbách, žiadnych. To môžu iba politické strany alebo v komunálnych a regionálnych voľbách nezávislí kandidáti, nie občianske združenia, nie nadácie. Ale politiku má právo robiť každý občan, každý jednotlivec, každé občianske združenie, firmy, odbory, cirkvi, zamestnávatelia, akademická obec, ktokoľvek má právo vyjadrovať sa k politike. Ale vám to z nejakého dôvodu prekáža, vy máte problém s tým, keď sa občania kriticky vyjadrujú k tomu, čo robíte, keď sa vám niekto pozerá na prsty, keď vás niekto kritizuje. Ale máme tu slobodu prejavu, máme tu právo na informácie, máme tu právo združovať sa, máme tu právo zhromažďovať sa, to všetko vám leží hlboko v žalúdku, to všetko vám prekáža. Vy by ste chceli rozdeliť mimovládne organizácie na dobré a zlé, na také, ktoré iba robia nejakú činnosť, a také, ktoré majú tú drzosť, že sa vyjadrujú k veciam verejným. Ale aj tie organizácie, ktoré sa venujú konkrétnej činnosti, či už je to poskytovanie sociálnych služieb alebo ochrana prírody, aj tie sa z času na čas vyjadrujú k veciam verejným, najmä keď sa to týka oblasti, v ktorej pôsobia.
Chcel by som sa zastať mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sa stali predmetom útoku zo strany vládnych politikov na tej včerajšej tlačovke na úrade vlády v súvislosti s tou výzvou na pomoc odídencom z Ukrajiny. Zaznelo tam kopu lží, zavádzania a demagógie zo strany predstaviteľov SMER-u. Hlavný predkladateľ pán poslanec Lučanský z SNS tam iba ticho stál. A zopakovali ste to aj tu, že dostal Soros 16,9 mil. eur, pritom slovenská Nadácia otvorenej spoločnosti asi už od roku 2012 nemá žiadne priame väzby so Sorosom. Nerozhodla o tom úradnícka vláda, ale o tom, že sa niečo také bude realizovať, to bolo spustené ešte za končiacej Hegerovej vlády, konkrétne minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo SME RODINA. Filip Vagač, bývalý splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti, bol obvinený z konfliktu záujmov, lebo predtým pôsobil v mimovládnom sektore, ale to je niečo tak absurdné ako keby sme za konflikt záujmov považovali, že sa lekár stane ministrom zdravotníctva, učiteľ ministrom školstva, ekonóm ministrom financií alebo právnik ministrom spravodlivosti. Bolo to presne v duchu tých tlačoviek SMER-u, kde sa púšťajú nejaké nahrávky, kde sa zostrihajú nejaké výroky, vytrhnú sa z kontextu a prekrúti sa ich význam.
Bola tu spochybňovaná Liga za duševné zdravie tým, že ste si vytrhli nejaký údaj, že koľko akcií za deň spravili v priebehu roka každý deň, tak to vychádzalo, keď ste zbilancovali tie akcie a vyzeralo to nehorázne číslo. No a Liga za duševné zdravie zverejnila napríklad, že v roku 2023 zamestnávala viac ako 300 zamestnancov a celkový príjem dosiahol 8,5 mil. eur. Čo je asi trošku iné, keď by organizácia s tromi zamestnancami alebo iba s dobrovoľníkmi mala robiť tri akcie za deň a keď to robí organizácia, ktorá má 300 zamestnancov. Alebo ste tvrdili, že to dostala napriamo, napriamo OSF, ale tam bola nejaká výzva a dostalo to konzorcium šiestich najväčších nadácií, ktoré dlhodobo pôsobia na Slovensku a majú najväčšie skúsenosti s rozdeľovaním finančných zdrojov, nielen z verejných zdrojov, ale aj zo zahraničia, aj firemných zdrojov. Alebo ste sa sťažovali, že neviete nájsť vo výročných správach tých organizácií žiadne zdroje, žiadne informácie o tom, ako boli konkrétne tieto peniaze použité.
Opäť vám môžem zacitovať z odpovede Ligy za duševné zdravie: „Štát má všetky informácie k dispozícii cez systém ITMS. Každý, kto niekedy podával projekt na eurofondy, vie, že miera detailu a byrokracie je extrémna. Ak páni z úradu vlády nevedia získať informácie o projektoch nad rámec výročných správ, nie je to preto, lebo štát by tieto informácie nemal, ale preto, lebo si ich od štátu, ktorý riadia, nevypýtali." A systém ITMS zhromažďuje informácie o zdrojoch z európskych fondov, aj o ich použití. A teda je taký milý paradox, že v roku 2016, keď sa schvaľoval kompetenčný zákon po voľbách, tak ja spolu s Martinom Poliačikom sme navrhli, aby všetky informácie z ITMS, teda z toho informačného systému, ktorý má štát k dispozícii, a kde sú naozaj veľmi detailné informácie o čerpaní eurofondov, boli verejné, s výnimkou nejakých osobných údajov. Schválila to vtedy koalícia? Nie, koalícia vedená SMER-om to vtedy neschválila, lebo vtedy si tú transparentnosť neželala.
Tento zákon je selektívne namierený proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Tak to bolo v prípade toho pozmeňováku vo vzťahu k lobingu, ktorý sa mal týkať iba mimovládnych neziskových organizácií, nie iných organizácií a typov subjektov, ktoré vykonávajú lobing alebo činnosť, ktorú nemožno považovať za lobing, či už ide o súkromné firmy, odbory, zamestnávateľov, zamestnávateľské združenia, jednotlivcov, samosprávu, akademickú obec alebo dokonca piár lobistické agentúry, ktoré sa lobingu venujú profesionálne, tí tým nemali byť postihnutí, ale mimovládne neziskové organizácie áno. Dobre, to idete teraz vyňať, uvidíme, ako to bude riešené v tom vládnom návrhu, ale ostáva tam, že mimovládne neziskové organizácie sa majú stať povinnými osobami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pritom v súčasnosti sú povinnými osobami podľa infozákona verejné orgány, orgány verejne moci, štátna správa, samospráva a potom rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie alebo štátne firmy, alebo firmy ovládané verejným sektorom, ktoré majú svojho zakladateľa, zriaďovateľa alebo akcionára verejného charakteru. Teraz sa majú stať povinnými osobami mimovládne neziskové organizácie, nejako to bude obmedzené tým pozmeňujúcim návrhom, neviem presne ešte ako, lebo som nemal čas si to prečítať, a s odôvodnením, že ak berú nejaké verejné dotácie alebo dotácie z verejných zdrojov.
No dobre, ale peniaze z verejných zdrojov berú aj politické strany pravidelne na základe zákona. Politické strany, ktoré majú nejaký volebný výsledok, ktoré sú zastúpené v parlamente, berú verejné zdroje a nestanú sa povinnými osobami, nestanú sa firmy, ktoré dostanú dotácie, alebo firmy, ktoré získajú nejaké verejné zákazky, nebudú z nich povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciách. A paradoxné je, že s týmto návrhom, aj keď formálne, formálne s tým prišiel pán poslanec Lučanský z SNS, ale prichádza reálne strana SMER, ktorá je známa netransparentnosťou svojej volebnej kampane, lebo síce na Slovensku sa verejná kampaň financuje, ale musia ju politické strany hradiť z transparentných účtov, ale SMER opakovane a pravidelne to robí tak, že veľkú čiastku prevedie z účtu SMER-u na účet svojej agentúry SMER, ktorá mu robí kampaň, ako už agentúra SMER naloží s tými prostriedkami, tak to už nie je viditeľné v čase kampane, lebo to už nie je na transparentnom účte.
Takže celý tento zákon je palicou na mimovládky a pre SMER a SNS platí, že kto chce mimovládky biť, palicu si nájde. A či je už tou palicou zahraničný agent alebo lobing, alebo povinná osoba podľa infozákona, aj keď nejde o verejný subjekt, je v podstate jedno.
Poslednú vec, ktorú chcem povedať, je, že ide o opäť neuveriteľné obchádzanie normálneho legislatívneho procesu, lebo nejde o poslanecký návrh z hľadiska reality, ide o poslanec... návrh, ktorý predložila skupina poslancov, ale reálne bol pripravený na úrade vlády, reálne tie zásadné zmeny, ktoré do neho boli alebo budú vnesené cez pozmeňovák schválený na ústavnoprávnom výbore, bolo to pripravené na úrade vlády. Pán poslanec Lučanský slúži ako poštár, ktorý nosí sem to, čo je vytvorené na úrade vlády. Takto sa dobré zákony nepripravujú. A ani sa nezúčastňuje tej rozpravy, však mal tu teraz reagovať, on sa hocikedy mohol prihlásiť a mohol reagovať na naše výhrady a nielen faktickou poznámkou. Ale nerobí to, lebo je poštár, lebo nie je skutočný navrhovateľ.
Vzhľadom na vyššie uvedené, pán spravodajca, navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prípade, že tento môj návrh nebude schválený, tak navrhujem hlasovať o tom, že bude návrh vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

So súhlasom troch poslaneckých klubov – SaS, PS a KDH – navrhujem zaradiť do programu schôdze nový bod návrh poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Krivoj Rog a Sumy. Tento bod navrhujem prerokovať v stredu 16. apríla o deviatej hodine. Odôvodnenie: Ako zrejme aj viacerí z vás vedia, v nedeľu prišlo k ďalšiemu raketovému útoku Ruskej federácie na civilné ciele Ukrajiny v meste Sumy. Podľa dostupných informácií zahynulo najmenej 34 ľudí vrátane dvoch detí. Sú hlásené aj desiatky ďalších zranených a teda pán premiér včera povedal, že nemá dostatok informácií, aby k tomu teraz len tak niečo povedal, tak chceme vytvoriť priestor pre ten dostatok informácií. (Potlesk.)

Takže, keďže ma pán predsedajúci Danko vyzval, aby som sa vyjadril k rozprave, tak sa ešte raz vyjadrím k rozprave. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo som ja hovoril, ale chcem oceniť vyjadrenie pána poslanca Mikloška, ktorý doplnil moje úvodné slovo.
Naozaj, teraz to tu vyzerá, že, že je to nejaká sranda, že tu porušujeme rokovací poriadok a že hovoríme o veciach, ktoré nie sú predmetom rokovania, ale to je vážna vec. Rusko vraždí civilné obyvateľstvo, to je vec, ktorú by normálny parlament riešil, ku ktorej by sme sa vyjadrili, by sme doplnili do programu uznesenie, v ktorom by sme odsúdili konanie Ruska a postavili sa na stranu Ukrajiny, a možno by sme to aj mali spraviť, dnes sa nehlasuje, ale zajtra sa hlasovať bude, čiže zajtra bude možné doplniť program o krátke uznesenie, nemusí byť k nemu rozsiahla diskusia, úplne postačí, keď sa za každý poslanecký klub krátko vyjadríme a povieme, že odsudzujeme zločinný ruský útok na mesto Sumy na Ukrajine a solidarizujeme sa s obeťami tohto odporného činu.
A teda ďakujem pánovi predsedajúcemu Dankovi za to, že ma vyzval, aby som sa, aby som sa ešte vyjadril a aby som mohol túto, túto myšlienku predniesť v rámci zhodnotenia rozpravy, a teda v tomto prípade som neporušil rokovací poriadok, lebo vyjadril som sa k tomu, čo hovoril v rozprave pán poslanec Mikloško.
Ďakujem. (Potlesk. Reakcie z pléna.)

Ďakujem, pán poslanec Mikloško, za doplnenie toho, čo som povedal v úvodnom slove.
Myslím si, že odsúdiť teroristický útok Ruska na ukrajinské mesto Sumy musí každý slušný človek, to nie je o tom, že z takej alebo onakej strany. Je to zjavne vojnový zločin, je to vraždenie civilného obyvateľstva, je to hanebné, je to pokračovanie v agresívnej vojne, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, vo vojnových zločinoch, ktoré pod vedením Vladimíra Putina Rusko pácha, a je dôležité odsúdiť takéto konanie, postaviť sa na stranu obete ruskej agresie, teda na stranu, na stranu Ukrajiny.
Treba aj poukazovať na to, ak sa niekto nevyjadrí, kto sa má vyjadriť, lebo aj premiér, ten sa vyjadruje ku kadečomu, vyjadruje sa dokonca už aj k zloženiu vakcín, ale nevyjadrí sa k hanebnému teroristickému útoku, tak to je vec, ktorá si zaslúži pozornosť a zaslúži si odsúdenie, a teda ja verím, že tých, ktorí odsúdia ten hanebný útok, bude pribúdať, a verím, že s viacerými z nich sa vidíme o šiestej pred budovou ruského veľvyslanectva v Bratislave na ulici Borisa Nemcova, kde táto, kde toto veľvyslanectvo sídli, keby náhodou niekto nevedel, tak je to na ulici Borisa Nemcova, ktorý bol takisto zavraždený, a zodpovednosť je na Putinovom režime.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal v úvodnom slove, cieľom navrhovanej úpravy, navrhovanej novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný, teda trestaný daňovým úradom formou pokút s oneskorením niekoľkých rokov, napríklad vo veci nedoplatku, ktorý bol už medzičasom priznaný a riadne uhradený, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania.
Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností definovaním porušenia povinností vo forme správnych deliktov v § 154 daňového poriadku a určením sankcií vo forme pokút v § 155 a následne aj úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty.
Navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinností aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty, ktorá sa však nebude odvíjať od termínu, kedy mala byť povinnosť splnená, ale od termínu, kedy bola takáto povinnosť dodatočne splnená. Konkrétne navrhujeme lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinností pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania a v prípade oneskoreného podania... splnenia oznamovacej povinnosti.
Predkladaný návrh zákona reaguje na konkrétny podnet, ktorý sme dostali už v roku 2018, a teda v tom čase sme spolu s pánom poslancom Petrom Osuským predložili podobný návrh. Ten návrh sa od súčasného návrhu líšil tým, že v tom čase bolo možné v neobmedzenej dobe uložiť aj úrok, úrok z omeškania, aj keď medzičasom bola, bola tá povinnosť splnená alebo medzičasom došlo k tomu, že teda buď, buď bolo dodatočne podané daňové oznámenie, alebo, alebo bol zaplatený nedoplatok na dani, alebo, alebo preddavok na dani. Zámerom teda nie je úplne zrušiť, zrušiť sankciu vo forme, vo forme pokút, ale stanoviť tam aj nejakú hranicu, pretože ak bol, bol podaný, podané oneskorené, oneskorené daňové priznanie, väčšinou to býva zmeškanie o pár dní, dobre, je to porušenie povinností, dobre, je to možné sankcionovať pokutou, ale nemá zmysel, ak tá povinnosť bola splnená, čakať štyri roky a potom, potom postupovať tak, že sa, že sa uloží pokuta.
A rovnako to bolo aj s tými úrokmi, úrokmi z omeškania za, za oneskorené zaplatenie dane, ale tam už v tomto návrhu, ktorý predkladáme teraz s pánom poslancom Viskupičom, takýto návrh nie je obsiahnutý, a to z dôvodu, už to medzitým bolo vyriešené veľmi podobným, podobným spôsobom. My sme v našom návrhu navrhovali, že doplniť tam ustanovenie, podľa ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak od dodatočného splnenia povinnosti spočívajúcej v zaplatení preddavku na daň uplynul jeden rok, alebo zaplatení dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane, alebo v odvedení vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane uplynuli dva roky alebo, alebo rok.
A teraz už daňový poriadok obsahuje formuláciu, kde sú zachova... kde je zachovaných tých päť rokov, odkedy došlo k tomu porušeniu povinnosti, ale zároveň je tam, je tam doplnená aj lehota jedného roku, konkrétne § 156, ktorý rieši úroky z omeškania. V § 8 uvádza, že úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový, teda daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. A je tam nová veta, ktorá tam nebola v tom roku 2018: „Ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená. Lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.“
Účelom sankcií, a teraz či už ide o pokuty, alebo o úroky z omeškania, v daňovom práve je dosiahnuť, aby si, aby si daňovníci dobrovoľne alebo teda aby si daňovníci riadne, lebo to nie je dobrovoľné, ale aby si daňovníci riadne a načas plnili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona. Tie poplatky ani úroky z omeškania nie sú samoúčelné a ich zmyslom nie je ani zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu, ale vynucovať plnenie si povinností. A teda pokiaľ dôjde k splneniu si tej povinnosti, hoci oneskorene, tak áno, je možné, je možné sankcionovať také porušenie, ale mala by tam byť stanovená nejaká lehota, ktorá je primeraná tomu, aby sa nestalo to, že niekto sa oneskorí so zaplatením dane a potom o štyri roky mu príde rozhodnutie, že má, že má za to zaplatiť, zaplatiť pokutu.
K tomuto smeruje náš návrh a verím, teda že ak aj nebude schválený, keďže opozičné návrhy nie je zvykom schvaľovať, tak podobne ako, ako v prípade úrokov z omeškania, kde sa tá lehota jedného roka doplnila do daňového poriadku, aj keď nie na náš návrh ako návrh opozičných poslancov, bude do daňového poriadku táto lehota doplnená.
Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu nami predloženého návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely daňového zákona, ktorý predkladáme spoločne s pánom poslancom Viskupičom.
Ale dovoľte mi začať tým, že poviem, že Rusko je teroristický štát. Chcem dôrazne odsúdiť zločinný útok na mesto Sumy na Ukrajine, kde Putin pokračuje vo vraždení civilného obyvateľstva. Oceňujem, že sa k tomu vyjadrili pán prezident aj predseda Národnej rady. Odsudzujem, že mlčia... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim) ... že mlčia... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme, pán Dostál, vy trváte na tom poriadku a nerobte tu piár na svoju politiku, ale uveďte zákon. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Tušil som, že pán predsedajúci Danko, ktorý sa chodí klaňať Putinovi bude mať problém. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ale však ešte raz, pán Dostál, k téme, lebo mám právo vám zobrať slovo. Nedráždite. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Máte právo mi zobrať slovo a ja mám právo sa opätovne prihlásiť, keďže som navrhovateľ, tak to skúste. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Odsudzujem, že sa k tomu doteraz nevyjadril ani premiér Fico, ani minister zahraničných vecí Blanár. Je to hanba. Je to len ďalší dôkaz toho, že Rusko je teroristický štát, Vladimír Putin je zločinec a Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny. A pozývam všetkých na šiestu hodinu pred ruskú ambasádu, kde sa bude konať protest organizovaný iniciatívou Mier Ukrajine. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže, už je vám lepšie? Zneužili ste rokovací poriadok a skúste uviesť zákon.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vám je horšie, ale, ale teda také sú fakty.
Chcel by som uviesť návrh novely zákona o správe daní, daňový poriadok. Cieľom navrhovanej úpravy je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný daňovým úradom s oneskorením niekoľkých rokov, napríklad vo veci nedoplatku, ktorý už medzičasom priznal a riadne uhradil, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A bližšie o návrhu zákona by som chcel povedať pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara, na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať.
No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89´, keď padol komunistický režim, sa Slovenská republika podobne ako iné krajiny usilovala stať členom či už európskej integrácie, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde Mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO.
Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázke dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií, že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh.
Náš návrh sa teda týka článku 7 ústavy, ktorý pôvodne, keď sa ústava schvaľovala znel, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie, a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila čl. 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, čl. 77, čl. 120 ods. 2 a čl. 129, ods. 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie.
Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v ústave na viacerých miestach, NATO v ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7 ods. 3 ústavy sa do ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzska republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula Chorvátskej ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, ústava Ukrajiny, alebo Gruzínska ústava, alebo Moldavská ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii.
Treba povedať, že, samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii.
Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7 ods. 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám, na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. 189-2
Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené.
Ďakujem.