Videokanál poslanca

Pán poslanec Hlina, výborné vystúpenie. K tej žiadosti sme sa teda viacerí vyjadrili, aj teda predrečníčka, aj ty si to spomínal a spomínal si to opakovane, vyjadrila sa k tomu aj pani ministerka, ktorá ma teraz asi nepočúva, ale mňa by to naozaj zaujímalo, že ako odhaduje, že koľko ľudí alebo aká časť domácností bude mať nárok na tú energopomoc. Lebo ona vo svojom úvodnom slove povedala, že je nemysliteľné, aby sme také množstvo ľudí naháňali s tými papierovými žiadosťami alebo teda žiadosťami a teda neviem, či povedala 2 mil., alebo 2,5 mil., nechcem teraz zavádzať, to si už presne, presne nepamätám, ale teda vyplýva z toho, že predpokladá pani ministerka, že bude adresná pomoc nastavená tak, že 2 mil. domácností budú mať nárok na poskytnutie adresnej energopomoci? Lebo v tom prípade by to teda asi nebola adresná energopomoc, bola by to plošná energopomoc a skôr by sa to blížilo tomu, o čom hovoril aj pán premiér Fico, že bude adresná pomoc poskytnutá 90 % alebo 95 % ľudí, tak rozumiem, že ak sa hovorí o takýchto číslach, tak to je asi zbytočné. Ale pokiaľ by tá pomoc bola skutočne adresná a skutočne by mala byť poskytnutá iba tým, ktorí to reálne potrebujú, tak určite by nešlo o 2 mil. ľudí, ktorí museli dávať nejaké žiadosti.

Pani poslankyňa, tá diskusia o tom, že či má to byť automaticky, alebo na požiadanie, tá zaznela aj vo vystúpeniach predchádzajúcich rečníkov niektorých. Myslím si, že je to legitímna debata a, samozrejme, že v situácii, keď štát poskytuje nejaké služby alebo aj nejaké dávky, no tak môže to vyzerať tak fajn, že je to automaticky a človek nemusí vlastne nič urobiť a prídu mu nejaké peniaze, na ktoré má nárok. Ale veď tuto primárne ide o adresnosť, aby dostala sa finančná podpora k tým, čo ju naozaj potrebujú, čo sú na ňu odkázaní a aby sa aj ušetrili verejné zdroje. Lebo keby sme boli takí bohatí, že zafinancujeme všetkým všetko na desať rokov dopredu, no tak tu asi neriešime ten zákon, ale náš štát si to nemôže dovoliť, nemáme toľko peňazí, potrebujeme ušetriť peniaze, potrebujeme ozdraviť verejné financie, aby sme sa nepobrali na tú cestu, kde je dnes Grécko, kde budú mať všetci problémy, kde sa budú o tretinu znižovať platy štátnych zamestnancov aj dôchodky. No tak v tejto situácii si myslím, že je úplne legitímne nastaviť tie podmienky tak, jednak nastaviť ich tak, aby to bola naozaj adresná pomoc, ale od tých, ktorí pomoc chcú, vyžadovať, aby nejakou formou, ktorá nemusí byť zložitá a byrokratická, ale aby urobili nejaký krok a uchádzali sa o tú podporu aktívne. A teda pani ministerka vo svojom úvodnom slove povedala, že je nemysliteľné, aby sme žiadali od dvoch miliónov ľudí a domácností, aby o to žiadali, ale ja si myslím, že dva milióny ľudí by si o tú energetickú pomoc nepožiadali.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme ráno rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, poobede rokujeme o, rokujeme v prvom čítaní a možnože v podvečer alebo večer, alebo najneskôr zajtra budeme rokovať o druhom čítaní, takže ide to, ide to pomerne, pomerne rýchlo.
A tento zákon alebo návrh zákona má už vo svojom názve slovo adresnosť. Je to vládny návrh zákona o adresnej energopomoci. A slovo adresnosť je slovo, ktoré je veľmi dôležité a o ktorom by bolo dobré, keby sme hovorili aj v uplynulých dňoch, keď sme v parlamente rokovali o návrhu konsolidačného balíčka, lebo je to podstatne širší problém a aj keď tá energopomoc je veľmi výstižným príkladom, pretože v hre sú stovky miliónov eur, 435 mil. eur, ktoré môžu byť použité na energopomoc. Čiže je to jedna z tých najväčších položiek, keby sa energopomoc spravila naozaj adresnou, tak je to aj priestor pre úspory. Ale rovnako priestor pre úspory je, keby sa zadresnili iné politiky, iné sociálne politiky, keby sa peniaze neprelievali cez štát od ľudí, ktorí nepotrebujú, aby dostávali sociálnu podporu, od ľudí, ktorí potrebujú v zásade, aby im štát dal pokoj, aby štát od nich nevyberal tak veľa peňazí a oni už lepšie vedia, ako s tými peniazmi naložiť, lebo veľká časť sociálnej politiky sa na Slovensku deje, žiaľ, spôsobom, že štát vyberá peniaze od ľudí a dáva ich iných ľuďom. A pokiaľ by išlo o dve rôzne skupiny, tak to má nejakú logiku, lebo má zmysel v niektorých situáciách, keď sa človek nevie postarať sám o seba, aby mu pomohol štát, aby bol tá posledná záchranná brzda, keď si nevie pomôcť sám, keď mu nevie pomôcť rodina, komunita alebo, alebo charita. Ale, bohužiaľ, veľká časť tej sociálnej politiky vrátane tej energopomoci je, že tie peniaze idú od tých istých ľudí k tým istým ľuďom. Že to nie je nejaký štát, nejaká entita iná od ľudí, ktorý by mal nejaké peniaze, ktoré získal vlastným podnikaním alebo mu ich niekto daroval, alebo si ich ušetril, to je štát, ktorý berie ľuďom peniaze a potom tým istým ľuďom tie, tie peniaze dáva miesto toho, aby im tie peniaze nechal.
O adresnosti má zmysel sa baviť v oveľa širšom rozmere aj vo vzťahu k trinástym dôchodkom, kde ten princíp adresnosti bol popretý a okrem toho, že štát nemá financie ani na dvanásť dôchodkov, musí to dofinancovávať, možno má na jedenásť dôchodkov, tak dáva trinásť dôchodkov a je to, je to, je to krok smerom, smerom ku gréckej ceste. Ale aj k iným sociálnym, sociálnym dávkam, ak chceme konsolidovať a ozdraviť verejné financie a nielen ad hoc plátať každý rok diery, tak by bolo správne, keby prebehla, prebehla verejná diskusia, ktoré napríklad sociálne dávky majú byť univerzálne a ktoré majú byť, ktoré majú byť adresné, aby naozaj pomoc v rôznych formách, ktorú štát poskytuje, nesmerovala k tým, ktorí na tú pomoc nie sú odkázaní. Plošná energopomoc evidentne smeruje aj k tým, ktorí na energopomoc nie sú nijako odkázaní, zvládli by to, zvládli by uniesť nárast, nárast cien a je to nezodpovedné voči verejných financiám a nezodpovedné aj voči budúcim generáciám, ktoré tie dlhy, ktoré sa takýmto spôsobom vyrábajú, budú môcť, budú musieť, budú musieť splácať.
Takže samo osebe adresná energopomoc je vec, ktorú treba privítať, otázne je, že čo vlastne teraz ide parlament schvaľovať. Lebo to, o čom rokujeme, je do veľkej miery taká mačka vo vreci. Celým zákonom sa vinie informácia o tom, že to, ono, hentamto, tamtamto bude upravené nariadením. My vlastne nevieme, akú energopomoc parlament ide schváliť. Nevieme, komu bude poskytnutá, akému množstvu ľudí bude poskytnutá, ako bude definovaná tá úroveň príjmu, ktorá bude dostatočná na poskytnutie, alebo oprávňovať na poskytnutie energopomoci, a aký, aký príjem, ak už bude presahujúci, tak nie, za akých podmienok, v akom, v akom rozsahu. A ja rešpektujem, že sú veci, ktoré sa, ktoré sa vyvíjajú, ktoré je možno operatívne lepšie upravovať nižšími alebo predpismi nižšej právnej sily, nie zákonom, lebo sa môžu meniť a asi nie je dobré každého pol roka alebo, alebo každý rok meniť ten zákon, ale tuto v tejto chvíli nemáme nastavené ani, ani základné parametre, to je ako keby sme povedali, že trináste dôchodky sa budú vyplácať, ale podmienky určí, určí vláda nariadením, v akej výške, v akej kto bude mať nárok, kto nebude mať nárok, za akých, za akých podmienok a, opakujem, že to nejde o nejaké technické veci, nejde o nejaké drobnosti, nejde o nejaké podrobnosti, ide o zásadné veci, ktoré sa týkajú nastavenia systému. A nerozumiem, a hovoril som to aj pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, prečo opäť ideme cez skrátené legislatívne konanie, prečo v polovici volebného obdobia dvakrát schvaľujeme zákon, ktorý, ktorý sa týka tej iste témy, a dvakrát sa to robí v skrátenom legislatívnom konaní. Ak už sa to robí na dva kroky, tak by sa to malo robiť v normálnom legislatívnom procese.
Adresnou energopomocou má byť podľa zákona, podľa definície, ktorá je obsiahnutá v § 2, cielená pomoc štátu energetickej domácnosti na čiastočnú úhradu nákladov na spotrebu elektriny, plynu a tepla. Je to všeobecná formulácia a ani zo zvyšku zákona sa nedozvieme celkom, aká tá adresná energopomoc bude a v čom tá adresnosť spočíva. Ja by som sa pozrel na to, že kto, čo všetko vlastne je ponechané na ďalšiu úpravu v nariadení vlády. Paragraf 3 ods. 1 hovorí o tom, že energetickou domácnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré majú v registri fyzických osôb evidovaný druh pobytu ustanovený nariadením vlády. Čiže druh pobytu bude definovaný nariadením vlády. Bonitou energetickej domácnosti je podiel súčtu príjmov všetkých fyzických osôb tvoriacich energetickú domácnosť v hodnotách evidovaných v evidenciách ustanovených nariadením vlády a koeficientu veľkosti energetickej domácnosti. Čiže opäť, tie evidencie, od ktorých sa budú odvíjať hodnoty, budú definované v nariadení vlády, nevieme zatiaľ. Právo na energopomoc, a to, to už, to už prestávajú byť technické veci, ale začínajú byť podstatné veci, právo na adresnú energopomoc vzniká v deň ustanovený nariadením vlády a trvá do dňa ustanoveného nariadením vlády. Čiže kedy začne a kedy skončí právo na energopomoc nevyplýva zo zákona, vyplýva alebo bude vyplývať z nariadenia vlády.
Ďalej, v tom istom § 4 v odseku 2 sa hovorí, že právo na adresnú energopomoc vznikne energetickej domácnosti, ktorá k rozhodujúcemu dňu spĺňa za rozhodujúce obdobie tieto podmienky, je tam, sú tam tri podmienky a jedna z nich je, bonita energetickej domácnosti je nižšia ako hraničná hodnota ustanovená nariadením vlády. Čiže aj tú hraničnú hodnotu bude určovať nariadenie vlády. Nasledujúci odsek hovorí o tom, že splnenie podmienok podľa predchádzajúceho odseku sa posudzuje a prehodnocuje automatizovaným spôsobom voči hodnotám príslušných údajov evidovaných v informačných systémoch a podľa § 13 ods. 3 v rozsahu ustanovenom, čím iným, nariadením vlády. Ministerstvo hospodárstva v rozsahu ustanovenom nariadením vlády alebo vláda nariadením vlády tento rozsah neustanoví aspoň raz počas kalendárneho roka, posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 2 na účely určenia energetických domácností, ktorým vznikne právo na adresnú energopomoc v nasledujúcom kalendárnom roku v deň, opäť, ustanovenom nariadením vlády alebo prehodnocuje, prehodnocuje, či ten nárok trvá. Ďalšie ustanovenie hovorí o tom, že ak energetická domácnosť, ktorej vzniklo v príslušnom kalendárnom roku právo na adresnú energopomoc, prestala spĺňať podmienky podľa odseku 2, právo na adresnú energopomoc jej zaniká, sú tam vymenované situácie, alebo ustanoveným nariadením vlády, ak ide o nesplnenie podmienky podľa odseku, odseku 2 a rovnako aj prehodnotenie, ak sa prehodnotením zistí, že energetická domácnosť spĺňa, taká, ktorá pôvodne nespĺňala podmienky, právo na adresnú energopomoc jej vzniká dňom ustanovením nariadením vlády.
Nielen samotné právo, ale aj spôsob poskytovania adresnej energopomoci je do veľkej miery ponechaný na nariadenie vlády, lebo sa spôsob, adresná energopomoc sa poskytuje spôsobom ustanoveným nariadením vlády tak, aby prospech z nej mala priamo energetická domácnosť ako jej príjemca, aby bol k dispozícii energetickej domácnosti mať prospech z tejto pomoci. Opäť, dozvedáme sa iba, že zákon splnomocňuje, splnomocňuje vládu, aby vydala nariadenia, ktorej to, v ktorom ten spôsob upraví a rovnako § 6 formu a rozsah adresnej energopomoci. Úplne, úplne podstatné veci. Tam nariadenie vlády má rozhodnúť, v akej forme bude poskytnutá energopomoc, teda či vo forme určenia cien, regulovania cien alebo vo forme energopoukážky, pričom to určenie cien, dovolím si vysloviť pochybnosť, že do akej miery v takom prípade pôjde o akúkoľvek adresnosť v energopomoci. A pokiaľ ide o energopoukážky, tak viacerí kolegovia tu vyslovili obavy, že to bude zneužité na politickú kampaň vládnej moci, že to bude prezentované, že vláda niečo rozdáva voličom a pri skúsenostiach, ktoré máme s touto vládnou garnitúrou, tie obavy pravdepodobne nie sú úplne, úplne na vode.
A rovnako aj rozsah energopomoci sa stanovuje, čím iným, nariadením vlády a ak sa energopomoc poskytuje vo forme podľa ods. 1 písm. a), čiže, čiže vo forme určenia cien v elektroenergetike, plynárenstve alebo tepelnej energetike, tak rozdiel medzi cenami schválenými alebo určenými úradom pri vykonávaní cenovej regulácie podľa osobitného predpisu a cenami určeným nariadením vlády vysporiada ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom financií. Čiže opäť, nariadenie vlády ako regulátor, faktický regulátor cien miesto regulačného úradu. Rovnako ak sa namieta nesprávnosť posúdenia alebo prehodnotenia splnenia podmienok, ministerstvo hospodárstva postupuje pri vybavovaní námietky rovnako ako pri posudzovaní a prehodnocovaní a je rovnako viazané hodnotami údajov evidovaných v registri fyzických osôb a iných evidenciách ustanovených nariadením vlády. Celkovo na 20. alebo 23. miestach sa v zákone spomína, spomína nariadenie vlády aj vo vzťahu k organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý povinný vykonávať organizačné, koordinačné a technické úkony pri poskytovaní adresnej energopomoci v rozsahu ustanoveným nariadením vlády, až vzniká dojem, že možno že by stačilo, keby zákon iba odkázal na to, že všetko upraví nariadenie vlády, lebo všetko podstatné je. Ja rozumiem tomu, že z legislatívneho, z právneho hľadiska je potrebné niektoré veci vymedziť v zákone, ale toto je do veľkej miery iba taká prázdna škrupina, do ktorej obsah bude naliaty až tým nariadením vlády, ktoré ustanoví druh pobytu na adrese odberného miesta, ktorý musí spĺňať fyzická osoba tvoriaca energetickú domácnosť, prečo napríklad druh pobytu nie je možné zadefinovať už v zákone, prečo sa to má meniť nariadením vlády? Nie je to možné zadefinovať priamo v zákone. Podrobnosti o určení odberného miesta na účely určenia energetickej domácnosti, opäť toto je vec, ktorá nie je možná aspoň rámcovo ju vymedziť, vymedziť priamo v zákone. Rozsah údajov, z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti a evidencie, z ktorých sa údaj o príjme získava, o tých údajoch ešte dodnes platí ten osobitný zákon, ktorý bol schválený začiatkom apríla v skrátenom legislatívnom konaní, podrobnosti o spôsobe výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti, deň vzniku práva na adresnú energopomoc, rozhodujúci deň a rozhodujúce obdobie na účely posudzovania splnenia podmienok, hraničnú hodnotu bonity energetickej domácnosti, rozsah posudzovania a prehodnocovania nárokov, spôsob poskytovania adresnej energopomoci, formu a rozsah adresnej energopomoci a podrobnosti o energopoukážke, spôsob výpočtu jej hodnoty a podmienky výplaty, spôsob poskytovania informácií a ich rozsah a štandardizovanú štruktúru poskytovaných informácií a podrobnosti o rozsahu úkonov podľa § 11 ods. 5 písm. e).
Ja naozaj nechcem tvrdiť, že všetko má byť v zákone, že nič nemôže alebo nemá byť upravené v nariadení vlády, ale niektoré z týchto vecí by som považoval za korektnejšie, ak by boli upravené priamo v zákone. Nejde o fazuľky, nejde o technické detaily, nejde o drobný pohyb v sadzbách, ide o pomoc, ktorá bude poskytovaná zrejme v rozsahu stoviek miliónov eur, a o takýchto položkách by bolo správne, aby rozhodla Národná rada, aby nie konkrétne použitie, ale aby nastavila podmienky ich použitia. Lebo v tomto prípade Národná rada nejde rozhodnúť o tom, aká bude energopomoc, v akej forme bude poskytovaná, komu bude poskytovaná, kto bude mať na ňu nárok, kedy ten nárok vznikne, kedy ten nárok zanikne. Národná rada iba povie, že súhlasím, aby o tom rozhodla vláda a ďalej bude rozhodovať o tom vláda. Že prečo napríklad tá forma energopomoci, či to bude formou energopoukážok alebo to bude formou určovania cien, prečo o tomto nemá rozhodnúť priamo zákon, prečo to nemá byť rozhodnuté priamo v zákone, ale prečo to má byť upravené v nariadení vlády? Teda znamená to, že ministerstvo hospodárstva a vláda nemajú predstavu, akou formou sa má tá adresná energopomoc poskytovať? V septembri, a teda nevieme, či bude poskytovaná jednou alebo druhou formou, alebo sa to bude rok od roku meniť?
Čiže tento zákon sa síce volá o poskytovaní adresnej energopomoci, ale možno primeranejší názov by bol, že je to splnomocňovací zákon o tom, aby vláda rozhodla o energopomoci. To slovo „adresnej" si nie som celkom istý pri tom, čo počúvame.

Pán poslanec Hajko, veľmi správne ste upozornili a teda robili ste to už aj v predchádzajúcich vystúpeniach na to prenášanie vecí, o ktorých by mal rozhodovať parlament, na vládu a to prirovnávanie k tým zmocňovacím ustanoveniam, ku ktorým sa veľmi často v minulosti uchyľovali práve nedemokratické režimy. A vzhľadom na to, v akej dobe žijeme, je potrebné vnímať aj tento rozmer, na ktorý upozorňujete, teda nie je to len nejaká technikália, lebo, samozrejme, že nejako sú podelené právomoci, áno, vláda má právo prijímať nariadenia ministerstva, prijímajú vyhlášky, parlament môže splnomocniť vládu alebo ministerstvo na to, aby vydali právny predpis nižšej právnej sily. Ale rozsah, v akom sa to deje, a charakter veci, o ktorých sa má rozhodovať, naozaj je taký, že signalizuje, že by sme mali zbystriť pozornosť a dávať si pozor, čo sa to tu deje. Nedeje sa to tu dnes, dialo sa to včera, bude vo vzťahu k tomu hazardu, bude sa to diať určite aj v ďalších prípadoch.
A veľmi dôležité je aj vaše upozornenie, že vláda nielenže skracuje parlamentné legislatívne konanie, ale vynecháva štandardný legislatívny proces predtým, ako príde návrh zákona do parlamentu, teda medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je priestorom na diskusiu o návrhu zákona a priestorom pre to, aby sa k nemu vyjadrila aj verejnosť, vrátane odbornej verejnosti. Toto všetko pri takomto zrýchlenom procese odpadáva a znižuje to kvalitu výsledku.

Pán poslanec Viskupič, naozaj z toho návrhu zákona nie je zrejmé, ako tá energetická pomoc bude vyzerať. Ty si hovoril o tých energopoukážkach, tak ani to nie je jasné, lebo sú tam nastavené dve možné formy pomoci, buď regulácia cien alebo energetické poukážky. A už to je zvláštne, že sme v takom pokročilom štádiu, sme v polovici volebného obdobia, vláda ešte nemá ujasnené, akou formou bude poskytovať energetickú pomoc. Lebo to mala ujasnené, no tak to tam nedáva a nechá na nariadenie potom nejaké ako technické detaily, ktoré sa môžu z roka na rok meniť, ale nebude dávať do zákona, že môže byť poskytovaná energetická pomoc buď vo forme energopoukážok, alebo vo forme regulácií. A samozrejme, že tie energetické poukážky, ako vyplýva aj z tvojho vystúpenia, ale aj z iných vystúpení, sú politicky zneužiteľné, lebo to je také dobré piár, že príde nejaká poukážka od vlády, občan niečo dostane. No tak keď dostane 95 % občanov niečo alebo 90 % občanov niečo, no tak prinajmenšom časť tých občanov sa poteší. Na druhej strane ale pokiaľ bude regulácia, tak je väčšia pravdepodobnosť, že tá regulácia bude plošná a že to bude stáť viacej, že to bude teda finančne nákladnejšie ako keby tie poukážky boli zacielené iba pre nejakú naozaj skupinu ľudí s najnižšími príjmami, ktorí sú ohrození povedzme energetickou chudobou a hrozí im, že nebudú mať na úhradu cien energií. Tak to teda nemáme na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina, veľmi správne si upozornil na nekonkrétnosť toho návrhu. My na základe toho, čo je nám tu predkladané, aby sme schválili v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne ani nebudeme vedieť, ako bude tá energopomoc vyzerať a nebudeme vedieť asi to podstatné, akému množstvu ľudí bude poskytnutá a v akej výške. Lebo teda je trochu rozdiel, či to bude 95 %, ako hovoril Robert Fico, alebo to bude 5 %, ako si hovoril ty, čo naozaj by bola adresná pomoc, ale my to nevieme. Parlament schváli nejaký zákon o adresnej energopomoci a my na základe toho zákona, ktorý bude schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo určite si toho odhlasujete, na základe toho zákona nebude možné vedieť, či energopomoc bude poskytovaná 95 % ľudí alebo 5 %. To sa verejnosť dozvie až z toho nariadenia vlády, ktoré bude schválené na základe toho zákona. Tak pýtam sa, či je v poriadku, aby schvaľoval parlament zákony, na základe ktorých môže byť poskytnutá energetická pomoc v rozsahu stoviek miliónov eur a môže byť poskytnutá 5 % ľudí a môže byť poskytnutá aj 95 % ľudí. Zdá sa vám to v poriadku? Lebo mne sa toto v poriadku nezdá.

Pán poslanec Hargaš, dožadovali ste sa konkretizácie toho, že ako bude alebo komu bude ohrozená ľudská dôstojnosť a aké hospodárske škody, v akej výške hrozia, ak by takýto zákon nebol schválený. A ten nieže nebol schválený, ale nebol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tam má byť väzba na to, že ak sa nepôjde riadnym legislatívnym procesom, ale skráteným legislatívnym konaním, tak nastanú tie hospodárske škody alebo bude ohrozená ľudská dôstojnosť, nieže ak vôbec nebude prijatý taký zákon. No a ja by som rád upozornil, že niečo podobné požadujú aj koaliční poslanci, lebo trojica koaličných poslancov zo všetkých troch koaličných strán predložila do parlamentu novelu zákona o rokovacom poriadku, v ktorej sa uvádza, že návrh na skrátené legislatívne konanie by malo obsahovať aj konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v tých štátoch v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ono by to v zásade ani nebolo potrebné písať do zákona, lebo už súčasné znenie zákona je také, že ak sa k nemu pristúpi korektne, tak by mali byť tie dôvody uvedené konkrétne, rovnako ako by mala konkrétne byť uvedená tá mimoriadnosť okolností, ktoré odôvodňujú skrátené legislatívne konanie. No ale preto, že sa to nedeje, tak je tu návrh na to, aby bolo to bližšie špecifikované v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak tí predkladatelia, ak to bude takto schválené, sa s tým budú musieť trochu viac, viac potrápiť. Nemusí to asi znamenať, že úplne presne do posledného eura, ale určite nie takto všeobecne, ako nám to tu dnes predkladá pani ministerka.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Galek. V nadväznosti na to, čo si povedal, splnomocňujúce ustanovenie tam je na vydanie toho nariadenia vlády, ale nemožno si z toho urobiť nejakú predstavu, že ako konkrétne bude vyzerať, lebo tam nie je návrh toho nariadenia vlády, ktorý by v normálnom legislatívnom procese, procese zrejme bol priložený k návrhu zákona a poslanci by si mohli pozrieť, aká je predstava vlády o tom, že ako to nariadenie, ktoré bude vydané na základe zákona, ktorý schvália, bude vyzerať.
A mňa by teda naozaj, ako hovoríš, zaujímalo, že čo sú tie, tie mimoriadne okolnosti alebo čo sa zmenilo od marca, resp. začiatku apríla, keď bol schválený ten, ten predchádzajúci zákon po dnes, že čo, čo sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré sa, sa udiali, v čom je tá situácia iná, lebo o tých veciach vieme, vieme o nich, vieme o nich dlhodobo, vieme o nich nie mesiace, ale, ale roky, o tých podstatných parametroch, však nejaké, nejaké veci sa postupne, samozrejme, menia, ale nemá to charakter, ktorý by podstatne ovplyvnil to, že či budeme v situácii zvýšených oproti tomu pôvodnému stavu, alebo nie zvýšených cien, cien energií. A zaujímali by ma aj tie skutočné dôvody, ktoré sa ale nedozvieme, lebo to skrátené legislatívne konanie, ja mám pocit, že častokrát je využívané na to, že vláda sa chce vyhnúť diskusii a mať návrh čo najskôr schválený a pod strechou. Niekde je to možno iba neschopnosť v normálnom čase pripraviť, pripraviť návrhy tak, aby boli riadne prerokované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie má nejaké podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť. Nielen v tomto období sa tieto podmienky častokrát ignorujú a prekrúcajú a konajú sa skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistuje dôvod stanovený zákonom o rokovacom poriadku v § 89, ale v tomto volebnom období je využívanie, resp. zneužívanie skrátených legislatívnych konaní naprosto výnimočné, až sa zdá, že nahrádza normálny spôsob schvaľovania legislatívy. A to opäť priznávam, že za všetkých vlád dochádza k tomu, že niekedy sa konajú aj skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistujú dôvody alebo tie dôvody sú otázne, lebo niekedy možno nahliadať na vec z rôznych uhlov pohľadu a nájsť tam argumenty pre aj proti. Ale súčasná vláda využíva skrátené legislatívne konania v takej miere ako keby to bol bežný spôsob schvaľovania legislatívy a vláda sa vždycky iba pri konkrétnom prípade rozhodla, že toto pôjde normálnym legislatívnym procesom, ktorý predpisuje zákon, a toto dáme do skráteného legislatívneho konania, avšak nejaké dôvody si už nájdeme, vymyslíme, povieme a tí naši poslanci nám to odhlasujú. Opozícia síce s tým nebude súhlasiť, aj tým našim možno bude jasné, že tie dôvody nesedia, no ale tak dohodli sme sa na koaličnej rade, že tak to bude, no tak oni to tak odhlasujú.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A dôležité je teda, že mali by to byť mimoriadne okolnosti a mal by tam byť niektorý z tých dôvodov – ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Materiál, o ktorom rokujeme, tie mimoriadne okolnosti nijako nešpecifikuje. Vôbec si nedáva žiadnu námahu, aby upozornil, že v čom sú tie mimoriadne okolnosti. Tie okolnosti, ktoré sa tam spomínajú, resp. skutočnosti, ktoré sa tam spomínajú, sú prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ukončenie prepravy plynu cez územie od 1. januára 2025, ako aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia. Všetky tieto skutočnosti podľa materiálu zásadne zasahujú do chodu hospodárstva na Slovensku.
Čo z toho je mimoriadna okolnosť? Lebo mimoriadna okolnosť nie je, že v zime nasneží, že po jari príde leto, po lete jeseň a po jeseni zima. To sú vopred predvídateľné situácie a teda nie sú to mimoriadne okolnosti. Mimoriadna okolnosť je víchrica, tornádo, to sa nedá vopred predvídať a môže to niekedy spôsobiť mimoriadne škody. Ale že v zime sneží alebo v lete je teplo, alebo na jeseň prší, to predsa nie je mimoriadna okolnosť. Čo z týchto okolností, situácií je mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného legislatívneho konania? No, preberme si to.
Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine. Však na Ukrajine prebieha vojenský konflikt od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo agresiu aj vo vzťahu k Donbasu a východným oblastiam Ukrajiny. Plnoformátová vojna je tam od roku 2022. Energetická kríza je od roku 2022, teraz sme v septembri 2025. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, opäť, veď tie sankcie sú uvaľované od začiatku dopredu, teraz máme 19. balík na stole, čiže opäť to nie je niečo, čo by teraz prišlo, v auguste, začiatkom septembra, to sa deje dlhodobo. Ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny, opäť je to 1. január 2025, opäť to nie je novinka. Návrh nariadenia Európskej únie, opäť je to vec, o ktorej sa rokuje, neschvaľuje sa to zo dňa na deň, neschvaľuje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto nie sú mimoriadne okolnosti, s ktorými počíta zákon o rokovacom poriadku ako s podmienkou pre skrátené legislatívne konanie. To nie sú veci, ktoré sa stali pred týždňom alebo pred mesiacom, sú to veci, ktoré sa dejú dlhodobo, a len tak mimochodom sú to aj veci, ktorými vláda v marci odôvodňovala svoj návrh, ktorý sa týkal zberu údajov pre účely adresnej energopomoci a tam takisto sa odvolávala na tieto skutočnosti, vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára. To opäť bolo použité Control C, Control V, jeden návrh na skrátené legislatívne konanie a doplnili sa tam ten návrh nariadenia.
Čiže v marci, keď vláda navrhovala skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, všetky tieto okolnosti boli známe, čo len potvrdzuje, že nejde o mimoriadne okolnosti. Mimoriadne okolnosti by mali byť vopred nepredvídateľné. Tieto vopred nepredvídateľné neboli, sú dlhodobo známe. Energopomoc sa poskytuje dlhodobo a vieme, že je problém, vieme, že je problém s tým, že plošná, že je neadresná. Vláda toto prezentuje akoby išlo o niečo nové, nejakú novú mimoriadnu okolnosť.
A pokiaľ ide o tie dôvody, tak argumentuje sa ohrozením základných ľudských práv a slobôd a argumentuje sa hrozbou hospodárskych škôd pre štát. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nesedí. Vágne odvolanie sa na sociálnu a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a čl. 19 ústavy zaručujúci zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedno zo základných ľudských práv, no koľkých ľudí sa táto situácia týka? Určite nie tých 95 % ľudí, ktorým sa sľubuje adresná, údajne adresná energopomoc, že by sa dostali do stavu, ktorý by nezodpovedal ľudskej dôstojnosti a neumožnil im zachovať ľudskú dôstojnosť. A už to tu bolo viackrát povedané zo strany kolegov a kolegýň v diskusii o konsolidačnom balíčku. Ak niekto má problém so zachovaním ľudskej dôstojnosti, tak veľmi často sú to práve ľudia, ktorým táto adresná energopomoc nebude nijako prospešná, lebo napríklad kúria drevom v osadách napríklad.
Čiže tento, tento argument nesedí a rovnako nedostatočný je podľa mňa aj ten argument hospodárskych škôd, ktorý sa zdôvodňuje takto: „V záujme poskytnutia celkového prehľadu sa uvádza, že viac ako 90 % odberateľov energií v domácnosti obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom ak by v dôsledku skokovitého nárastu cien energií došlo k výraznému zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov, táto môže vyvolať v krajnom prípade sekundárnu platobnú neschopnosť účastníkov trhu s energiami a vyvolať ďalšie hospodárske škody štátu." Iste nemožno predpokladať, že, že by, že by sa to nepremietlo do zhoršenej platobnej schopnosti, iste ak by došlo k skokovitému, k skokovitému nárastu, nárastu cien, cien energií, tak by niektorí ľudia mali problém, problém platiť, ale považujem za absurdné tvrdiť, že toto by mohlo spôsobiť štátu značné hospodárske škody. To jednoducho je nezmysel, ktorý ste tam použili, aby ste mali okrem tej vágnej, toho vágneho ohrozenia ľudskej dôstojnosti nejaký ďalší, ďalší argument, ale určite by tá platobná neschopnosť nebola v takom rozsahu, aby to ohrozilo alebo teda platobná disc... zhoršenie platobnej disciplíny by nespôsobilo platobnú neschopnosť dodávateľov rôznych druhov energií a už vôbec nie to, čo by sa dalo označiť za značné hospodárske škody štátu.
Teda nerozumiem, prečo keď o tomto sa vie dlhodobo, vie sa o tom dopredu, súčasná vláda keď nastupovala do úradu, tak vedela, že máme tu problém so zvýšenými cenami energií, poskytuje sa nejaká, nejaká energetická pomoc, vieme o nej, že je neadresná, že je plošná, že to je problém, že je to neúmerná záťaž pre verejné financie. Teraz sme v polovici volebného obdobia a po tom, čo v apríli, začiatkom apríla bol schválený technický zákon, ktorý vlastne umožňoval zberať údaje a ktorý mal pripraviť podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa ide schvaľovať zákon, ktorý už je o údajnej adresnej energopomoci, hoci z jeho obsahu to zatiaľ nijako nevyplýva, hoci z tých súvislostí vystávajú skôr pochybnosti, že tá pomoc bude skutočne adresná. Z toho, ako je to prezentované, môže vzniknúť dojem, že bude poskytnutá 95 % odberateľov, čo teda nie je adresná pomoc, ani keby to percento bolo, bolo oveľa nižšie. Navyše my ani nevieme, ako tá pomoc bude, bude poskytovaná, lebo iba vytvára rámec preto, aby nariadenie vlády de facto rozhodlo o tom, ako má tá adresná pomoc vyzerať, nie samotný zákon. Zákon sa, zákonodarca sa tu vlastne zbavuje svojej rozhodovacej právomoci a deleguje ju, deleguje ju na vládu, ja neviem, myslím, že vyše dvadsaťkrát sa v návrhu zákona odkazuje na nariadenie vlády, čiže o tých dôležitých parametroch nakoniec nebude rozhodovať parlament, nenastaví tie parametre a podmienky poskytovania energopomoci parlament v zákone, ale bude to robiť, bude to robiť vláda v nariadení.
Tak nebolo by lepšie, aby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, aby vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by nebol takýto neurčitý, a prerokovala by ho v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, ktoré by umožnilo vychytať problematické miesta, a taký zákon by bol účinný, účinný od 1. januára, ako iba dnes zrušiť jeden narýchlo prijatý zákon, nahradiť ho iným narýchlo prijatým zákonom, ktorý v podstate iba deleguje to samotné rozhodnutie o parametroch energopomoci na vládu. Toto určite nie je spôsob, akým by sa mala na Slovensku tvoriť, tvoriť legislatíva a opäť to len potvrdzuje, že o dôležitých veciach, vláda vynecháva v prípade dôležitých vecí normálny legislatívny proces, skracuje legislatívne konanie, vynecháva medzirezortné pripomienkové konanie. To nemôže viesť k dobre, k dobrej legislatíve. Predpokladám, že aj to nariadenie bude, bude vytvorené nejakým takým spôsobom, že sa obíde alebo skráti medzirezortné pripomienkové konanie, lebo opäť budú tie dôvody také, že ohrozená je ľudská dôstojnosť, hrozia značné hospodárske škody a preto aj medzirezortné pripomienkové konanie možno, možno skrátiť. Ale teda medzirezortné pripomienkové konanie vo vzťahu k nariadeniu alebo vyhláške nemá takú silu, lebo potom to už ďalej nepokračuje smerom, smerom do parlamentu a nie je to možnosť ďalej, možno ďalej korigovať, to už potom je iba, iba vecou vlády a parlament sa vzdáva svojich právomocí v prospech, v prospech vlády.
A teda chcem upozorniť ešte na jednu vec. Nie je síce nevyhnutné, aby návrh zákona obsahoval návrh vykonávacieho predpisu, ale je to takým dobrým zvykom. Tá povinnosť je iba v prípade, že má nariadenie alebo vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, ktorý sa schvaľuje, ale pri normálnom legislatívnom procese je úplne normálne a štandardné, že obsahuje aj návrh vykonávacích predpisov, ktoré vyplývajú, vyplývajú z toho zákona, čo neznamená, že tie vykonávacie predpisy schvaľuje parlament, ale parlament keď ich schvaľuje, tak poslanci majú informáciu o tom, akú má vláda alebo príslušné ministerstvo predstavu o tom, ako to nariadenie vlády alebo ako tá vyhláška ministerstva majú vyzerať. My tu tú predstavu mať, mať nemôžeme, lebo ten návrh nariadenia nie je priložený k návrhu zákona, takže v podstate budú poslanci schvaľovať mačku vo vreci, lebo vôbec nebudú vedieť, ako tá adresná energopomoc bude vyzerať, akú bude mať formu, aké bude mať parametre a hlavne na akú veľkú časť ľudí sa bude, bude vzťahovať.
Takže môj záver z toho všetkého je jediný, aj toto je jeden z tých mnohých zákonov, ktoré vláda predkladá do parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, hoci neexistujú reálne dôvody na skracovanie legislatívneho konania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

Ja by som chcel poprosiť predsedajúcich, aby dozerali na dodržiavanie rokovacieho poriadku, pretože faktické poznámky majú reagovať na predrečníka. Pán poslanec Ľupták reagoval na pána poslanca Pročka, reagoval na pána poslanca Matoviča, ja som nič nehovoril o Svätom otcovi. Ja som hovoril o tom, že pozmeňujúci návrh, ktorý ste schválili, je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou, ktorá stanovuje, že Slovenská republika bude rešpektovať ako deň pracovného pokoja aj 15. september. Ja som neriešil, či sa má chodiť do kostola, nemá chodiť, či je to dobré, či je to naša patrónka, alebo to nie je naša patrónka, to možno riešili, riešili kolegovia, ja som o tom nepovedal ani slovo. Ja som povedal a trvám na tom a teda možnože keď je tu pán minister, tak by nám mohol vysvetliť, ako môže byť schválený zákon, ktorý je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou, lebo toto ustanovenie je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou. Nemôžete mať medzinárodnú zmluvu, ktorá vám hovorí, že nejaký deň, konkrétne 15. september, má byť dňom pracovného pokoja a zároveň mať napísané v zákone, že 15. septembra je pracovný deň.