Ďakujem za slovo pán predseda. Začnem tým, prečo je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti dôležitý, užitočný a prečo by aj verejnosti, ktorá sa až tak nevenuje možno tejto téme, malo záležiť na tom, aby tento úrad fungoval nezávisle od politickej moci. Niekedy v období prvej vlády Roberta Fica sa právnickej fakulte Univerzity Komenského stal pomerne známy a široko medializovaný prípad, v parlamente sa o ňom často hovorilo,...
Ďakujem za slovo pán predseda. Začnem tým, prečo je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti dôležitý, užitočný a prečo by aj verejnosti, ktorá sa až tak nevenuje možno tejto téme, malo záležiť na tom, aby tento úrad fungoval nezávisle od politickej moci. Niekedy v období prvej vlády Roberta Fica sa právnickej fakulte Univerzity Komenského stal pomerne známy a široko medializovaný prípad, v parlamente sa o ňom často hovorilo, kedy zamestnankyňa právnicke fakulty, myslím že to bola referentka zo štúdijného oddelenia, upozornila na to, že za podozrivých okolností sú prijímaní na externé štúdium na právnickej fakulte určití uchádzači. Pointa bola, že dosiahli veľmi nízky počet bodov, ale nejakým zázrakom sa im cez odvolacie konanie podarilo dostať predsa len na školu a predbehnúť uchádzačov, ktorí tiež neboli prijatí, ale dosiahli lepšie výsledky, no v odvolacom konaní neuspeli. Tá referentka sa volala pani Melicherčiková, dostala aj ocenenie Bielu vranu, pretože mala taký naozaj neslávny osud, že keď upozornila na právnickej fakulte na tie machinácie s prijímacím konaním, tak bola vyštvaná zo školy. Skončila v tom čase za pultom v reštaurácii s rýchlym občerstvením a niektorí pedagógovia z právnickej fakulty sa jej chodievali vysmievať. Jeden bol pán Burda, zhodou okolností nominant strany Hlas, v štátnej volebnej komisii, aký paradox a druhý bol poslanec zo strany SMER, ktorý učil na právnickej fakulte a teraz si na jeho meno, áno Martvoň, ďakujem pekne. A to je len jeden z príkladov, kedy niekto upozornil na nekalé konanie a doplatil na to tým, že prišiel o prácu. Presne na takéto príklady potrebuje Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, nemusí ísť vôbec o korupciu. Môže ísť aj o iný typ protispoločenskej činnosti a presne kvôli takýmto prípadom nezávislý úrad potrebujeme. Ako by asi postupoval, keby takýto úrad v tom čase existoval a na čele tohto úradu by bol nejaký politický kolega, alebo nominant od strany v ktorej bol aj pán Martvoň. Asi by ochranu takáto osoba nedostala, všakže. Preto je dôležité, aby na čele týchto úradov boli nezávislí ľudia. A tá nezávislosť je ohrozená práve touto novelou v skrátenom legislatívnom konaní.
Na zrušenie tohto úradu a na skrátené legislatívne konanie existujú dva typy dôvodov. Dôvody falošné a dôvody skutočné. Falošný dôvod sme tu počuli od predkladateľa, pána ministra vnútra, ktorý tvrdí, že sú ohrozené ľudské práva a preto musí byť tento zákon zmenený súrne v skrátenom legislatívnom konaní. Prosím vás pekne, tento zákon platí 7 rokov. Pred 7 rokmi ho tu predkladal vtedajší premiér Peter Pellegrini. Pán súčasný minister vnútra bol v tom čase vedúci jeho úradu na Úrade vlády. Pred 7 rokmi za ten zákon, v roku 2019, 30. 1. tu hlasovali kompletný poslanecký klub strany SMER, napríklad pán poslanec Ľuboš Blaha, pán poslanec Juraj Blanár, Jaroslav Paška, Dušan Galis, Dušan Jariabek, Marián Kéri, Dušan Muňko, Peter Štuca, Erik Tomáš a tak ďalej, mnohí ktorí tu sedia aj dnes. A medzi nimi aj vtedajší poslanec Robert Fico. Pred 7 rokmi vy ste schválili tento zákon a 7 rokov vám trvalo, kým ste došli na to, že tento zákon ohrozuje ľudské práva. To vám neuveria ani naozaj že najvernejší voliči či už strany SMER, alebo strany Smer 2. Takže to sú tie dôvody falošné.
Čo sú dôvody skutočné? Skutočným dôvodom na zrušenie a rýchle založenie nového úradu je samozrejme potreba zbaviť sa aktuálneho vedenia Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To je jediný dôvod. A prečo sa potrebujú zbaviť pani Glugošovej? Dôvodom sú Čurillovci. Pán minister vnútra ako predkladateľ je v hlbokom konflikte záujmov pri predkladaní tohto skráteného legislatívneho konania a v obsahu zákona sa potom vyjadrím v rozprave k samotnému zákonu. Ale čo ešte zdá sa mi nezaznelo v tejto rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, to je stanovisko Slovenskej advokátskej komory. Málekedy sa stáva, že Slovenská advokátska komora verejne komentuje legislatívny proces Národnej rady. Keby toto bola náplň ich práce, mohli by to robiť pomaly na každej schôdzi, ale robia to naozaj výnimočne. A z toho dôvodu, že to stanovisko považujem za výnimočné, dovoľte, aby som ho celé prečítal. Slovenská advokátska komora vyslovuje zásadné odborné výhrady k návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novým úradom. Okrem obsahových námietok Slovenská advokátska komora veľmi kriticky vníma návrh na prerokovanie takéhoto legislatívneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. Slovenská advokátska komora dlhodobo vyzýva na zachovávanie inštitucionálnej stability. Pre demokraticky a právny štát sú kľúčové nezávislé inštitúcie, ktoré konajú riadne v rámci zákonom stanovených pravidiel. Akékoľvek návrhy na zmeny v dôležitých inštitúciách a systéme ochrany práv musia preto podliehať riadnej odbornej diskusii. Prípadné rušenie a vytváranie nových úradov, ak je to odôvodnené, by sa malo prijímať vždy v riadnom legislatívnom konaní, ktorému predchádza odborná diskusia a poctivá analýza fungovania daného úradu. Zmeny by tak vždy mali byť dôsledkom koncepčného reformného úsilia a nikdy nielen vedľajším produktom sledovania čiastkových záujmov. Na skrátené legislatívne konanie podľa názoru Slovenskej advokátskej komory nie sú splnené podmienky. Domnievame sa, že prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez relevantných dôvodov môže v súlade s judikatúrov Ústavného súdu Slovenskej republiky otvoriť diskusiu o súlade takého postupu s Ústavou Slovneskej republiky. Z obsahového hľadiska osobitne poukazujeme na časť navrhované zákona, ktorou dochádza k reálnemu zúženiu rozsahu ochrany oznamovateľov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov. V danom prípada ide navyše o zníženie ochrany, ktorá vyplýva priamo zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii a teda k vytvoreniu nesúladu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Rovnako tak spôsob a forma zmeny vedenia úradu nereflektuje inštitucionálnu nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov, ako jedného z garantov ochrany práv aj voči zásahom štátu. Slovenská advokátska komora je presvedčená, že na navrhovanú zmenu neexistuje žiadna spoločenská potreba. Činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov nebola k dnešnému dňu vyhodnotená spôsobom, ktorý by čo i len v minimálnej miere signalizoval nevyhnutnosť tento úrad bezodkladne zrušiť nahradiť iným, ktorý bude pod vedením novovybraného manažmentu. Podľa názoru Slovenskej advokátskej komory Úrad na ochranu oznamovateľov plní nenahraditeľnú funkciu v boji proti korupcii a za niekoľko rokov svojej existencie preukázal svoje opodstatnenie efektívnou zákonnou činnosťou. Myslím si, to už je môj dovetok, že presne v tejto poslednej vete sa skrýva ten skutočný dôvod, prečo musí byť Úrad na ochranu oznamovateľov v súčasnej podobe, so súčasným vedením zrušený.
Zopakujem teda, že tým skutočným dôvodom je fakt, ktorý spomína aj Slovenská advokátska komora, že Úrad na ochranu oznamovateľov plní nenahraditeľnú funkciu v boji proti korupcii. Preto ho potrebujete zrušiť. K zvyšku sa vyjadrím v prvom čítaní.
Skryt prepis