Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia. Ja svoje vystúpenie začnem viac po takej odbornej stránke a využijem aj prítomnosť pána ministra školstva. Určite vám, pán minister, niečo hovorí zákon 282/2008 o podpore práce s mládežou, ktorého ste gestorom. Celý návrh zákona je v zásade o akreditácii, o akreditácii subjektov, ktoré majú pracovať s mládežou. Celý zákon hovorí o tom, čo musí daný subjekt spĺňať, aké musí mať odborné predpoklady, že akú musí mať prax, že musí mať nejaký program. Program prevencie pre prácu s mládežou a celé to musí byť odobrené. A komisiou, ktorá je za týmto účelom zriadená. To isté funguje aj pri ochrane obetí trestných činov. Aj tam v osobitnom zákone existuje spôsob akreditácie, kedy sa vyžaduje splnenie rôznych podmienok, aby subjekt mohol dostať akreditáciu a túto činnosť vykonávať. Po legislatívnej stránke je zavedenie akreditácie v rámci boja proti kriminalite tou najjednoduchšou prácou, akú môžete vôbec vykonať. Je to copy paste, skopírovať a prilepiť. No a predstavte si, pán minister, že hoci sa tu uvádza, že akreditácia je štátne overovanie spôsobilosti subjektu preventívneho programu realizovať preventívny program na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, hneď v ďalšom odseku je napísané: akreditácia nie je podmienkou na realizáciu preventívneho programu. Rozumiete tomu, že celý zákon je o akreditácii. Čo všetko musí spĺňať? Aké odborné podmienky musia byť splnené? Akú prax musia mať daní ľudia? A vlastne ono je to úplne jedno. Úplne jedno. Tu je explicitne napísané, akreditácia nie je podmienkou na realizáciu preventívneho programu. No a čo to v praxi znamená? V praxi to znamená presne to, čo vidíme na roušoch. Že René Rendy nemá absolútne žiadnu kvalifikáciu, že ešte aj spôsobom svojho života je presným opakom toho, čo je prevencia kriminality. Že je to skôr skôr magnet na problémy. Tak takíto ľudia aj naďalej sa budú môcť zúčastňovať preventívnych programov, lebo on žiadnu akreditáciu potrebovať nebude. A bude to výsmech voči všetkým tým subjektom, ktoré sa prevencii kriminality venujú. Prepáčte, pán poslanec. Dovolím si vás prerušiť, ale z takého milého asi dôvodu. Ak dovolíte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som medzi nami srdečne privítal delegáciu Verchovnej rady Ukrajiny, ktorá dnes navštívila Národnú radu Slovenskej republiky. Na balkóne vítam pánov poslancov Kosťuka a Magomedova spolu, ale neviem, či je tam aj pán Slaný, Krajčí. No a vyjadrujem v mene Národnej rady to, že im želám príjemný pobyt a verím, že sa rozvinú aj naše vzájomné vzťahy na parlamentnej spolupráci. A teraz vám obnovujem vystúpenie. Ďakujem. Čiže, Matúš, tu daj ešte nielen, že v zásade na prvočinitele rozobral 39 zbor, súdiac podľa tejto nepodarenej novely, on rozobral aj svoje legislatívne právne oddelenie na Ministerstve vnútra, lebo nie je možné, aby sme tu v slovenskom právnom poriadku mali x zákonov, kde je spôsob akreditácie detailne popísaný, funkčný niekoľko rokov a on si tu skrátka napíše, že akreditácia vlastne vôbec nie je potrebná. Vôbec nie je potrebná. To potom naozaj na vystúpeniach na prevenciu kriminality trebárs voči korupcii bude môcť vystupovať právoplatne odsúdený Dušan Kováčik, človek odsúdený za korupciu, za podplácanie. Presne tak to bude. Na nejakých besedách, kde sa bude diskutovať o tom, akým spôsobom mládež alebo obyvateľov chrániť pred pedofíliou, budú môcť naozaj vystupovať pedofili. Že nebudú mať akreditáciu, to je úplne jedno, lebo tento zákon hovorí, žiadnu akreditáciu nepotrebujete. Jediné, na čo tá akreditácia má byť, je, že subjekty s akreditáciou budú mať nárok na dotáciu. A o to bude také zákerné, že keď tieto subjekty prejdú tým celým kolotočom, akreditáciu získajú a usmeje sa na šťastie, príde im tá dotácia, dajme tomu 10 000 € na celý rok. Čo z toho, keď si Matúš Eštok zriadi ďalšiu ročnú za 3/4 milióna € a Renému Rendymu tam dá za jedno vystúpenie štvrtinovú odmenu. Jednoducho, ľudia, ktorí s prevenciou kriminality nemajú absolútne nič spoločné, budú viac na očiach, viac si zarobia ako ľudia a subjekty, ktoré sa tomu plne venujú. A pán poslanec, raz by som dokončil. No vzhľadom na to, že asi poslancov s príchodom na hlasovanie nebudeme vedieť utíšiť, takže navrhujem tak, že bude prestávka do momentu, kým budeme hlasovať, a potom budete pokračovať vo svojom vystúpení nerušene, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne, pani Mestrerová, ja nadväzujem na to, že ste apelovali, že sme ešte dodnes nevideli preventívne opatrenia, no od včera večera to už neplatí. A prečítame vám jedno opatrenie, ktoré vláda navrhuje ako prorastové a je to krásny kontrast k tomu, ako sa vláda snaží prezentovať, že bojuje proti kriminalite a snaží sa ísť proti kriminalite. Tak počúvajte. A členom vlády sa ukladá povinnosť preskúmať legislatívnu úpravu s cieľom zaviesť inštitút druhej šance, kedy finančná sankcia nasleduje až po druhom porušení predpisov. Inými slovami, včera sme sa tu rozprávali o zákone o priestupkoch a pokuty sa majú trojnásobne zvyšovať, lebo vraj neodrádzajú páchateľov. Tak v rámci prehľadových opatrení vláda výslovne hovorí, že na prvé porušenie zákona, kedy automaticky má ísť nejaká finančná sankcia, tak vláda hovorí, že nie. Skrátka, jedno porušenie zákona je dovolené. Aký má toto, prosím vás, preventívny účinok? Videli sme, ako to dopadlo s drobnými krádežami, keď sa znížila trestnosť, respektíve drobné krádeže boli beztrestné. Tak drobné krádeže narástli do nebývalých rozmerov. A teraz tu idete dávať amnestiu, aby vlastne podnikatelia mohli porušovať zákon. A má sa to týkať aj takých orgánov ako Úradu pre verejné obstarávanie. Takže úradníci, ktorí budú mesiace analyzovať nejakú situáciu, zistia porušenie zákona, tak zrazu zistia, že aha, tak sme zbytočne viedli kontrolu niekoľko mesiacov a odhalili závažné porušenia zákonov, lebo povedať pokutu nemôžeme dať. Čo je toto za preventívne opatrenia a aký je toto príklad ku prevencii kriminality? Veď to je podpora v porušovaní zákona.

Faktické poznámky. Naozaj človek by chcel veriť, že ten ťah Rouchov s René Randym bol nejaký nepodarený vtip, že ho skrátka Ministerstvo vnútra stiahne, namiesto toho dáva hlavu do piesku. Teraz mali znova možnosť ukázať, že fajn, stalo sa, ale Renému sme to sľúbili kvôli tomu, že jeho manželka podporila prezidenta, súčasného prezidenta Pellegrini v prezidentskej kampani. Sme sa mu potrebovali revanšovať, fajn. Ale, že ešte mu nechajú zadné dvierka aj tým, že mu nachystajú takýto zákon, kde si skrátka minister vyberie hodnotiacu komisiu, ktorá bude udeľovať akreditáciu a zároveň si tam nechá zadné vrátka, že na týchto preventívnych akciách budú môcť vystupovať a viesť ich subjekty, ktoré ani akreditáciu vôbec nemajú, tak to je naozaj skrátka zbabelé a cynické voči tým, ktorí sa prevencii kriminality naozaj venujú.

Tento návrh zákona, treba povedať, nie je žiadnym, žiadnym objavením Ameriky alebo niečím úplne novým. Napriek tomu si kladie za cieľ zlepšiť, viac zprofesionalizovať a vniesť viac systematizácie do prevencie proti drogám a proti kriminalite. Hovorím to kvôli tomu, že táto téma tu nie je nová. Ten zákon už existuje. A naozaj, keď si človek ten návrh pozrie, tak 85 % toho návrhu je o akreditácii, o akreditácii subjektov, ktoré budú môcť vykonávať tú preventívnu činnosť. Človek by si povedal, že to je reakcia na vystúpenia, ktoré na Slovensku momentálne prebiehajú, najmä tú známu Rouchu s René Rendym, človekom, ktorý bol obvinený z drogovej trestnej činnosti a ktorý dnes spieva na týchto akciách a má pôsobiť na mládež preventívne. Čuduj sa svete, napriek tomu, že tu budeme mať akreditačnú komisiu a osem strán z tohto návrhu hovorí o podmienkach akreditácie a tak ďalej a tak ďalej, tak René Rendy aj naďalej bude môcť vystupovať na takýchto akciách a bude to úplne v súlade so zákonom. Pani Števulová tu už správne nadviazala, že tá akreditácia už dnes existuje v zákone o obetiach trestných činov, kde je takisto akreditačná komisia a kde každý, kto chce vykonávať nejakú tú činnosť na pomoc obetiam, musí prejsť tou akreditáciou. Z legislatívneho hľadiska to je to najjednoduchšie, čo sa dalo spraviť. Skrátka copy paste. Alebo ctrl C, ctrl V, skopírovať. Napriek tomu tento návrh tu má jednu obrovskú dieru a hneď na ňu upozorním. Pozrite si, prosím vás, 24. novelizačný bod § 9a. V odseku 1: Akreditácia je štátne overenie spôsobilosti subjektu preventívneho programu realizovať preventívny program na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Človek si povie: jasné. Ak chcem nejaký subjekt, aby bol účastný na týchto akciách, tak musí mať akreditáciu. To z toho jednoznačne vyplýva. A hneď v druhom odseku je napísané: Akreditácia nie je podmienkou na realizáciu preventívneho programu. Aha. Čiže máme tu osem strán o tom, čo všetko musí ten akreditačný, ten subjekt spĺňať, aby získal akreditáciu, že tam musí mať osoby, ktoré majú nejaké adekvátne vzdelanie, nejakú prax v odbore. Osem strán o tom, čo musia spĺňať, že musia byť bezúhonní a tak ďalej. A jedným dychom dodávajú, že vlastne na realizáciu preventívneho programu tá akreditácia vôbec nie je potrebná. Tak na čo je ten zákon? Len na to, aby ten subjekt mohol dostať dotáciu. Pre úplnosť budem teda citovať aj zo zákona. Na realizáciu preventívneho programu tá akreditácia vôbec nie je potrebná. Tak na tebe ten zákon. Je len na to, aby ten subjekt mohol dostať dotáciu. Pre úplnosť budem teda citovať aj zo zákona o ochrane obetí trestných činov, kde sa jasne uvádza, že subjekt poskytujúci pomoc obetiam, ktorý má záujem poskytovať odbornú pomoc a získať dotáciu alebo finančné plnenie na túto činnosť, musí mať udelenú akreditáciu. Čiže ešte aj takú jednoduchú vec ako skopírovať zákon alebo časť zákona o ochrane obetí trestných činov a prilepiť to do tohto návrhu zákona, ani to nie sú schopní. A tam povedia, že vlastne akreditácia nie je potrebná. Vlastne vôbec, vôbec nemusíte mať ľudí, ktorí majú adekvátne vzdelanie a prax v odbore. Nemusia. Nemusia. Len nedostanem dotáciu. A ono si človek povie, že fajn, veď, veď dobre. Každý to bude chcieť mať. A teraz na príklade René Rendyho. Vezmite si nejaké občianske združenie, ktoré naozaj sa danej problematike venuje, prevencii kriminality. Má odbornú prax. Má teda ľudí so vzdelaním, s praxou. Prejdú celým tým kolotočom žiadostí a usmeje sa na nich šťastie, dostanú 15 000 € ročne na to, aby tú svoju činnosť mohli vykonávať. Čo z toho, ak si ministerstvo zriadí roadshow, ale takýto subjekt tam nepozve. Veď oni majú 15 000 dotácie, nech si robia tú svoju činnosť, kde chcú. Mr. Ashtok si tam zavolá René Rendyho a za jedno vystúpenie mu dá 4 000 €, kým René Rendy si na roast show zarobí 50 000. No aké je to nespravodlivé a cynické voči tým, ktorí spĺňajú tú akreditáciu? A dostanú nejakých úbohých 15 000 a René Rendy, ktorý absolútne žiadnu odbornosť nemá, si zarobí násobne viac. Lebo môže. Takže tu je tá cynickosť toho celého návrhu. Tvári sa, akým spôsobom ide, ako mu na tom, ako na tom ministerstvu vnútra, čo to je, vieš, ako veľmi záleží. Ale opak je pravdou. Úplne všetkým tým ľuďom, ktorí sa prevencii kriminality venujú dlhodobo, majú na to odborníkov, prejdú tým kolotočom, aby získali akreditáciu, v konečnom dôsledku im to môže byť jedno, lebo kdejaký šuflikant skrátka si príde na väčšie peniaze. Lebo on vlastne ani akreditáciu nepotrebuje. Stačí, že si minister vymyslenia ku roadshow buchne do toho 700 000 € a štvrtina týchto peňazí môže ísť kdekomu. Okrem toho, tých zvyšných 20 % návrhu je o tom, že sa zriaďuje nejaký krajský koordinátor alebo nejaká krajská komisia. Nikto nevie, načo. Ak si myslíš, že to oni budú dávať tú akreditáciu, tak nie. Tú akreditáciu bude udeľovať hodnotiaca komisia, ktorá bude mať päť členov, z toho dvoch bude navrhovať ministerstvo vnútra a troch priamo minister vnútra. Takto len, aby sme si boli, aby bolo jasno, aká nezávislá tá komisia bude. Traja ľudia z piatich menovaní priamo ministrom a poistka – zvyšní dvaja ešte z ministerstva vnútra. Fantázia. A ďalší taký logický nezmysel je v tom, že v zákone sa explicitne píše, že ak ten subjekt skrátka nebude spĺňať podmienky akreditácie, to znamená, že tie osoby s tou praxou a s tým vzdelaním tam nebudú pôsobiť alebo podobne, tak subjekt prichádza o akreditáciu. Dobre. Povieme si, jasné, nespĺňa podmienky, automaticky prichádza o akreditáciu. Za tým účelom je tu zavedená aj kontrola ministerstva vnútra, ktoré jednoducho tie subjekty bude priebežne kontrolovať. Ale načo? Je tam potom poistka, že tí kontrolóri, vlastne aj keď zistia porušenie, tak tomu subjektu iba skrátka uložia nejaké opatrenia na nápravu, aby odstránil nedostatky. Tak vadí nám, keď ten subjekt nebude spĺňať podmienky akreditácie, alebo nevadí? Lebo na jednej strane hovoria: „Nespĺňaš podmienky akreditácie, o akreditáciu prichádzaš.“ Na druhú stranu na tom istom mieste hovoria: Veď v poriadku, keď ich nespĺňaš, tak my ti dáme opatrenia, aby si to napravil. Ty to za pár týždňov alebo mesiacov napravíš a pokračuješ ďalej. Takže tu naozaj ide o to, že niektorým subjektom sa tá akreditácia jednak udeľuje na päť rokov. Neviem, ako často budú subjekty kontrolované, ale naozaj tie subjekty môžu fungovať mesiace až roky bez toho, aby tu tie podmienky akreditačné spĺňali a ak aj náhodou spĺňať nebudú, tak niektorí o akreditáciu prídu a tí, ktorí majú s ministrom lepšie vzťahy, tak tí o akreditáciu neprídu. Ale ešte raz hovorím, tá najväčšia zvrátenosť je v tom, že tu sa celý zákon tvári, akým spôsobom to ide profesionalizovať, systematizovať, ale ono je to úplne jedno. A majú to tu rovno napísané. V jednom odstavci, že akreditáciou sa ide overovať, či subjekt je schopný realizovať preventívny program, či na to má odbornosť, a hneď v ďalšom odseku povedia, že je to úplne jedno. Netreba. Nietreba. A ako som vám vysvetlil na príklade René Rendyho, takým individuám tá akreditácia nebude potrebná, pretože si budú vedieť prísť na oveľa lepšie peniaze ako tí, ktorí sa prevencii kriminality naozaj venujú. A zvyšok ešte dopoviem v rozprave zajtra. Ďakujem veľmi pekne. Som čakal, že

Tento návrh zákona, treba povedať, nie je žiadnym, žiadnym objavením Ameriky alebo niečím úplne novým. Napriek tomu si kladie za cieľ zlepšiť, viac zprofesionalizovať a vniesť viac systematizácie do prevencie proti drogám a proti kriminalite. Hovorím to kvôli tomu, že táto téma tu nie je nová. Ten zákon už existuje. A naozaj, keď si človek ten návrh pozrie, tak 85 % toho návrhu je o akreditácii, o akreditácii subjektov, ktoré budú môcť vykonávať tú preventívnu činnosť. Človek by si povedal, že to je reakcia na vystúpenia, ktoré na Slovensku momentálne prebiehajú, najmä tú známu Rouchu s René Rendym, človekom, ktorý bol obvinený z drogovej trestnej činnosti a ktorý dnes spieva na týchto akciách a má pôsobiť na mládež preventívne. Čuduj sa svete, napriek tomu, že tu budeme mať akreditačnú komisiu a osem strán z tohto návrhu hovorí o podmienkach akreditácie a tak ďalej a tak ďalej, tak René Rendy aj naďalej bude môcť vystupovať na takýchto akciách a bude to úplne v súlade so zákonom. Pani Števulová tu už správne nadviazala, že tá akreditácia už dnes existuje v zákone o obetiach trestných činov, kde je takisto akreditačná komisia a kde každý, kto chce vykonávať nejakú tú činnosť na pomoc obetiam, musí prejsť tou akreditáciou. Z legislatívneho hľadiska to je to najjednoduchšie, čo sa dalo spraviť. Skrátka copy paste. Alebo ctrl C, ctrl V, skopírovať. Napriek tomu tento návrh tu má jednu obrovskú dieru a hneď na ňu upozorním. Pozrite si, prosím vás, 24. novelizačný bod § 9a. V odseku 1: Akreditácia je štátne overenie spôsobilosti subjektu preventívneho programu realizovať preventívny program na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Človek si povie: jasné. Ak chcem nejaký subjekt, aby bol účastný na týchto akciách, tak musí mať akreditáciu. To z toho jednoznačne vyplýva. A hneď v druhom odseku je napísané: Akreditácia nie je podmienkou na realizáciu preventívneho programu. Aha. Čiže máme tu osem strán o tom, čo všetko musí ten akreditačný, ten subjekt spĺňať, aby získal akreditáciu, že tam musí mať osoby, ktoré majú nejaké adekvátne vzdelanie, nejakú prax v odbore. Osem strán o tom, čo musia spĺňať, že musia byť bezúhonní a tak ďalej. A jedným dychom dodávajú, že vlastne na realizáciu preventívneho programu tá akreditácia vôbec nie je potrebná. Tak na čo je ten zákon? Len na to, aby ten subjekt mohol dostať dotáciu. Pre úplnosť budem teda citovať aj zo zákona. Na realizáciu preventívneho programu tá akreditácia vôbec nie je potrebná. Tak na tebe ten zákon. Je len na to, aby ten subjekt mohol dostať dotáciu. Pre úplnosť budem teda citovať aj zo zákona o ochrane obetí trestných činov, kde sa jasne uvádza, že subjekt poskytujúci pomoc obetiam, ktorý má záujem poskytovať odbornú pomoc a získať dotáciu alebo finančné plnenie na túto činnosť, musí mať udelenú akreditáciu. Čiže ešte aj takú jednoduchú vec ako skopírovať zákon alebo časť zákona o ochrane obetí trestných činov a prilepiť to do tohto návrhu zákona, ani to nie sú schopní. A tam povedia, že vlastne akreditácia nie je potrebná. Vlastne vôbec, vôbec nemusíte mať ľudí, ktorí majú adekvátne vzdelanie a prax v odbore. Nemusia. Nemusia. Len nedostanem dotáciu. A ono si človek povie, že fajn, veď, veď dobre. Každý to bude chcieť mať. A teraz na príklade René Rendyho. Vezmite si nejaké občianske združenie, ktoré naozaj sa danej problematike venuje, prevencii kriminality. Má odbornú prax. Má teda ľudí so vzdelaním, s praxou. Prejdú celým tým kolotočom žiadostí a usmeje sa na nich šťastie, dostanú 15 000 € ročne na to, aby tú svoju činnosť mohli vykonávať. Čo z toho, ak si ministerstvo zriadí roadshow, ale takýto subjekt tam nepozve. Veď oni majú 15 000 dotácie, nech si robia tú svoju činnosť, kde chcú. Mr. Ashtok si tam zavolá René Rendyho a za jedno vystúpenie mu dá 4 000 €, kým René Rendy si na roast show zarobí 50 000. No aké je to nespravodlivé a cynické voči tým, ktorí spĺňajú tú akreditáciu? A dostanú nejakých úbohých 15 000 a René Rendy, ktorý absolútne žiadnu odbornosť nemá, si zarobí násobne viac. Lebo môže. Takže tu je tá cynickosť toho celého návrhu. Tvári sa, akým spôsobom ide, ako mu na tom, ako na tom ministerstvu vnútra, čo to je, vieš, ako veľmi záleží. Ale opak je pravdou. Úplne všetkým tým ľuďom, ktorí sa prevencii kriminality venujú dlhodobo, majú na to odborníkov, prejdú tým kolotočom, aby získali akreditáciu, v konečnom dôsledku im to môže byť jedno, lebo kdejaký šuflikant skrátka si príde na väčšie peniaze. Lebo on vlastne ani akreditáciu nepotrebuje. Stačí, že si minister vymyslenia ku roadshow buchne do toho 700 000 € a štvrtina týchto peňazí môže ísť kdekomu. Okrem toho, tých zvyšných 20 % návrhu je o tom, že sa zriaďuje nejaký krajský koordinátor alebo nejaká krajská komisia. Nikto nevie, načo. Ak si myslíš, že to oni budú dávať tú akreditáciu, tak nie. Tú akreditáciu bude udeľovať hodnotiaca komisia, ktorá bude mať päť členov, z toho dvoch bude navrhovať ministerstvo vnútra a troch priamo minister vnútra. Takto len, aby sme si boli, aby bolo jasno, aká nezávislá tá komisia bude. Traja ľudia z piatich menovaní priamo ministrom a poistka – zvyšní dvaja ešte z ministerstva vnútra. Fantázia. A ďalší taký logický nezmysel je v tom, že v zákone sa explicitne píše, že ak ten subjekt skrátka nebude spĺňať podmienky akreditácie, to znamená, že tie osoby s tou praxou a s tým vzdelaním tam nebudú pôsobiť alebo podobne, tak subjekt prichádza o akreditáciu. Dobre. Povieme si, jasné, nespĺňa podmienky, automaticky prichádza o akreditáciu. Za tým účelom je tu zavedená aj kontrola ministerstva vnútra, ktoré jednoducho tie subjekty bude priebežne kontrolovať. Ale načo? Je tam potom poistka, že tí kontrolóri, vlastne aj keď zistia porušenie, tak tomu subjektu iba skrátka uložia nejaké opatrenia na nápravu, aby odstránil nedostatky. Tak vadí nám, keď ten subjekt nebude spĺňať podmienky akreditácie, alebo nevadí? Lebo na jednej strane hovoria: „Nespĺňaš podmienky akreditácie, o akreditáciu prichádzaš.“ Na druhú stranu na tom istom mieste hovoria: Veď v poriadku, keď ich nespĺňaš, tak my ti dáme opatrenia, aby si to napravil. Ty to za pár týždňov alebo mesiacov napravíš a pokračuješ ďalej. Takže tu naozaj ide o to, že niektorým subjektom sa tá akreditácia jednak udeľuje na päť rokov. Neviem, ako často budú subjekty kontrolované, ale naozaj tie subjekty môžu fungovať mesiace až roky bez toho, aby tu tie podmienky akreditačné spĺňali a ak aj náhodou spĺňať nebudú, tak niektorí o akreditáciu prídu a tí, ktorí majú s ministrom lepšie vzťahy, tak tí o akreditáciu neprídu. Ale ešte raz hovorím, tá najväčšia zvrátenosť je v tom, že tu sa celý zákon tvári, akým spôsobom to ide profesionalizovať, systematizovať, ale ono je to úplne jedno. A majú to tu rovno napísané. V jednom odstavci, že akreditáciou sa ide overovať, či subjekt je schopný realizovať preventívny program, či na to má odbornosť, a hneď v ďalšom odseku povedia, že je to úplne jedno. Netreba. Nietreba. A ako som vám vysvetlil na príklade René Rendyho, takým individuám tá akreditácia nebude potrebná, pretože si budú vedieť prísť na oveľa lepšie peniaze ako tí, ktorí sa prevencii kriminality naozaj venujú. A zvyšok ešte dopoviem v rozprave zajtra. Ďakujem veľmi pekne. Som čakal, že

Mikulec, že si aj nasvietil ten problém s tým, ako jednoducho budú môcť občania, ktorí majú veľmi dobré vzťahy so starostom, obchádzať splnenie povinnosti výkonu drobných obecných prác, totižto tie drobné obecné práce je potrebné vykonať v mieste bydliska. Akonáhle starosta povie, že vo svojej obci nemá žiadnu prácu, ktorú by mu dal vykonať, ten trest si bude musieť odpykať v nejakej inej obci. A samozrejme v takom prípade to už nie je úplne tá nútená práca, ale bude potrebný súhlas aj páchateľa. Čiže akonáhle sa páchateľ dohodne so starostom: „Tvár sa, že pre mňa nemáš prácu, ja nedám súhlas na to, aby som si to odpracoval v inej obci.“ Skrátka ten trest bude nevymožiteľný. A nebude to ani trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia. Takto si budú papaláši a ľudia, ktorí majú dobré vzťahy so starostom, obchádzať, čo ti aj, aj túto svoju povinnosť.

Pekne za všetky faktické poznámky. Naozaj kedysi dávno ešte panovala taká mylná predstava, že aká táto vláda bude aspoň po technickej stránke schopná a zbehlá, že už má skúsenosti s riadením štátu, ale opak je pravdou. Veď tento návrh zákona bol na tlačovej konferencii pánom Suskom a pánom Eštokom predstavovaný pred viac ako pol rokom. Pred pol rokom a pozrite, aký baškir z toho vyšiel. Do očí bije sa protiústavnosť. Ako potom chceme, aby riešili naozaj zložité životné situácie a hospodárstvo krajiny, nie bodaj nejakú krízu. Keď veci, na ktoré sa dopredu pripravujú viac ako pol roka a vypadne z toho do očí bijúca protiústavnosť, ako chceme, aby vôbec nachystali nejaké prerodové opatrenia? Ako chceme, aby bojovali s vysokou cenou palív. Akým spôsobom chceme, aby pre mladých ľudí zabezpečili dostupné bývanie? Akým spôsobom chceme, aby zlepšili ekonomickú situáciu na Slovensku? Nemajú šajnu. Keď vec, ktorá je triviálna, úplne jednoduchá, chystajú sa na ňu pol roka, slávnostne to predstavia na tlačovej konferencii a výsledkom je najviac do očí bijúca protiústavnosť, aká tu bola. A nie je prvá. Naozaj s tou protiústavnosťou, čo sa týka koalície, máme za ostatné dva roky bohaté skúsenosti, ale toto je iný level protiústavnosti. Naozaj to je bez pochýb. Jednoduchá vec, ani to nie sú schopní spraviť. Prosím vás, ľudia, naozaj od tejto vlády nemôžete čakať absolútne nič dobré.

Zákon je z filozofického hľadiska naozaj v úplnom rozpore s tým, o čom nás táto vládna koalícia presviedčala pred dvoma rokmi. Keď menila Trestný zákon a Trestný poriadok, keď drasticky znižovala tresty, predlžovala premlčacie lehoty. Vtedy tým hlavným argumentom bolo, že veď sú tu drastické tresty. Vôbec nie je potrebné, aby tie tresty boli také prísne. Keď sa tu začali rozmáhať drobné krádeže, tak minister Susko aj ďalší ministri aj koaliční poslanci tu posmešne hovorili, že veď aký páchateľ si pozerá, aké sú trestné sadzby za krádež? Jeho to absolútne nezaujíma. Raz chce kradnúť, tak bude kradnúť, bez ohľadu na to, aký je trest. Zrazu po dvoch rokoch sa dozvedáme, že vraj to jedno nie je, lebo výška pokút zrazu nie je odradzujúca. Čiže, kým pri Trestnom zákone vysoké tresty vraj nikoho neodrádzali. Mohli sme ich zrušiť, teda znížiť, tak v prípade priestupkov je to presne naopak. Zrazu sa spamätali, že tie tresty sú nízke a nie sú dostatočne odradzujúce. No, ono by sa to dalo akceptovať, že tie tresty alebo výška sankcií nebola menená za ostatných 30 rokov, lenže táto koalícia mení výšku len tých pokút, ktoré sa týkajú bežných ľudí. Najmä, a to všetci vieme. A pokuty sa platia z nepozornosti za rôzne dopravné priestupky. Keď je tu zopár príkladov, kedy pokutu za priestupok má platiť štátny orgán alebo konkrétny štátny úradník, narážam najmä na nesprístupnenie informácií v zmysle zákona 211. Tak tam v 99 % nejde o nejakú nedbanlivosť, ale o úmyselné nesprístupnenie informácií. Výška pokuty za nesprístupňovanie informácií sa rovnako nemenila viac ako 25 rokov. Od roku 2001, odkedy tu máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tá výška je tam nemenná od roku 2001 do dnes. To je 25 rokov. Tu sa koalícia tvári, že veď sankcie za priestupky neboli menené 30 rokov, tak ich trojnásobne zvyšuje. Ale, keď majú možnosť zvýšiť rovnako tak aj sankciu za nesprístupnenie informácií, lebo nebola menená 25 rokov, tak to im zrazu nevadí. To mne vadí, lebo to sú ich ľudia a veľakrát právde rozhodnutia ministrov, ktorý povie, nie, túto informáciu sprístupňovať nebudeme. Spomeňte si, koľko informácií sme sa dozvedeli len vďaka žiadostiam o informácie. Či už to boli, či už to boli informácie o výške odmien, ktoré ministri rozdávali svojim vysoko postaveným úradníkom, kedy minister Migaľ pre štyroch svojich úradníkov, vrátane štátnych tajomníkov, rozdal 70 či 90000 len tak popri ich päťciferných platoch. A mnoho a mnoho Podmienky, ktoré ministri rozdávali svojim vysoko postaveným úradníkom. Kedy minister Mihál pre štyroch svojich úradníkov vrátane štátnych tajomníkov rozdal 70 či 90 000 len tak popri ich päťciferných platoch. A mnoho a mnoho ďalšej informácie. Ale nie. Tam to pre túto vládnu koalíciu nie je pohodlné. Aby sprísňovali pravidlá voči sebe. Pokiaľ sa to týka bežných ľudí, naozaj za nepozornosť, za prekročenie rýchlosti o 15 – 20 km/h, nech platia, nech platia. Ale akonáhle ide o ich vedomé porušovanie zákona, tak tam sa nič nedeje. Tam je to v poriadku, tá sankcia môže ostať. To je ten priestupok. A keď sa tu ešte nebodaj bude niekto oháňať, že konsolidačné opatrenie. Tak kvôli 1 miliónu €, ktorý má pribudnúť do štátnej pokladnice, tak takto to idú sekyrovať ľudí. Lebo aj v dôvodovej správe uvádzajú, že na priestupkoch štát vyberá niečo viac ako 550 000 €, pri trojnásobne zvýšených pokutách to bude 1,5 milióna. Čiže kvôli 1 miliónu, ktorý príde, no? No, tak dokonca. Taká maličká doložka vplyvov napísaná tak, že to vlastne ani nebude mať žiaden pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Ale samozrejme. Ľudia sú si toho vedomí, že z ich nedbalosti budú plniť vrecká práve tým, ktorí im tie pokuty zvyšujú a ktorí naozaj pred ľuďmi a verejnosťou taja všetko, čo môžu. Veď príklad prešovskej nemocnice, všetko utajené. Nebyť naozaj, ako som spomínal, toho zákona o prístupe k informáciám, o hospodárení tejto vlády by sme vedeli ešte menej. No a na čo ešte chcem poukázať, čo tu nebolo veľmi spomenuté, respektíve čo aj bolo spomenuté, ale nie až tak dopovedané, je naozaj ten nesúlad s ústavou. A ono mňa to už vlastne ani tak neprekvapuje. Ja som si len teraz pozrel, len v priebehu tohto roka je, jún, pardon, už je jún, a na Ústavnom súde je osem podaní, kde Ústavný súd bude posudzovať súlad zákona s ústavou. Tento parlament počas troch schôdzí schválil niečo vyše 50 zákonov. Z toho osem je na Ústavnom súde. Som zvedavý, keď si ešte pozriem predchádzajúce roky, koľko návrhov zákonov je na Ústavnom súde kvôli tomu, že je tam nesúlad s ústavou. O pár dní tu budeme rokovať o novele ústavy, ktorú sme teda začali, kde sa má predĺžiť volebné obdobie poslancov v samospráve aj poslancov Národnej rady zo štyroch na päť rokov. A pán Blcháč tu predložil pozmeňujúci návrh. Návrh, ktorým chce meniť ústavu cez pozmeňovák a viete, čo do toho návrhu napísal? Že občianske združenie alebo petičný výbor, ktorý bude zbierať podpisy za vyhlásenie referenda, ich prezidentovi bude musieť odovzdať do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Oni v živote nerobili petíciu za zber referenda. Tam sa absolútne nikde neuvádza dátum udelenia podpisu ani prvý, ani druhý, ani posledný. Videli ste niekedy petičný hárok, ako to vyzerá? Meno, priezvisko, adresa, podpis, žiaden dátum. Oni do ústavy napíšu, že petícia bude platná alebo sa ňou prezident bude zaoberať iba vtedy, ak tá petícia bude odovzdaná do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Ako to chcú spraviť? No nikto nevie. Lebo o dátumoch sa tam nikde nehovorí. Ani teraz, ani v budúcnosti, lebo žiadnu nejakú povinnosť alebo tým nemenia zákon o petičnom práve. Úplný úlet. Úplný úlet. Tuto kandidát na župana Košického samosprávneho kraja Igor Šimko. Minulú schôdzu sme tu mali zákon o meste Košice, kde hovorí, že niektorí poslanci, respektíve kde hlas občanov bude mať úplne inú váhu v rôznych mestských častiach. Pán poslanec, môžem k priestupkovému zákonu? Áno. To upozorňujem na to, akým spôsobom táto vládna koalícia narába s ústavnosťou. Absolútne si s tým nerobí hlavu. A tento návrh zákona je toho jasným príkladom. Každý piaty návrh zákona, ktorý táto Národná rada schválila za ostatné obdobie, bol opravovaný a každý desiaty končí na Ústavnom súde a tento je ďalší v poradí. Jednoducho, tak ako bolo spomenuté, je to úplne čierne na bielom, kedy môže byť v zmysle zákona uložená alebo nariadená nútená práca. Už jasnejšie to naozaj nemôže byť napísané. Napriek tomu nie. No ja sa teda pýtam, či nás aj tu chceme verejnosti vyslať taký signál, že od 1. 6., ak to bude schválené, či máme naozaj našim kamarátom a priateľom odporúčať neplatiť pokuty. Proste neplaťte pokuty, lebo vám bude uložený trest povinnej práce, ktorý bude vyhlásený za protiústavný. Naozaj, tí ľudia, ktorí nezaplatia pokutu, trest povinnej práce si neodpracujú, respektíve odpracujú si ho, ale bude nezákonný, tak ešte od štátu budú poberať nejaké odškodné. Lebo tak ako tu nariekate nad korupčníkom Dušanom Kováčikom, kde hovoríte, že on nemal byť ani vo väzbe, skrátka bude žiadať nejaké odškodné. Tak každý jeden človek, ktorý si namiesto zaplatenia pokuty odpracuje trest, ktorý bude následne vyhlásený za protiústavný, ktorý nemal vykonať, tak ešte bude môcť žiadať odškodné. Nie, že tu na pokutách štát niečo získa. Ešte na tom prerobí. Takže naozaj vás apelujem, spamätajte sa a stiahnite tento návrh zákona. Lebo s tým narobíte viac škody ako úžitku. A vlastne aj kvôli tomu sme podali dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka zrušenia toho trojnásobného zvýšenia pokút. A ďalší, aby ste naozaj sa zamerali na vymáhanie škody od tých, ktorí ju štátu spôsobujú v najväčšom meradle a to sú páchatelia trestných činov. Tak znížte výšku škody v Trestnom zákone, keď už ten Trestný zákon máte otvorený. A znížte výšku škody najmä pri daňových trestných činoch z 20 000 € na 5000, lebo ten nárast je naozaj neadekvátny. Tam sa tá škoda zvyšovala takmer desaťnásobne z 2660 € na 20 000. Aby naozaj mohli byť tí daňoví podvodníci trestne stíhaní, aby uhradili tú škodu. A aby ste nemali 1,2-miliardový deficit na výbere DPH. Takže naozaj, robte konečne niečo pre ľudí. Nešikanujte tu bežných občanov, ktorí z nedbanlivosti prekročia rýchlosť. Ale vyšliapnite si na kriminálnikov, ktorí tu štát oberajú o státisíce, o milióny eur. Ďakujem veľmi pekne.

Zákon je z filozofického hľadiska naozaj v úplnom rozpore s tým, o čom nás táto vládna koalícia presviedčala pred dvoma rokmi. Keď menila Trestný zákon a Trestný poriadok, keď drasticky znižovala tresty, predlžovala premlčacie lehoty. Vtedy tým hlavným argumentom bolo, že veď sú tu drastické tresty. Vôbec nie je potrebné, aby tie tresty boli také prísne. Keď sa tu začali rozmáhať drobné krádeže, tak minister Susko aj ďalší ministri aj koaliční poslanci tu posmešne hovorili, že veď aký páchateľ si pozerá, aké sú trestné sadzby za krádež? Jeho to absolútne nezaujíma. Raz chce kradnúť, tak bude kradnúť, bez ohľadu na to, aký je trest. Zrazu po dvoch rokoch sa dozvedáme, že vraj to jedno nie je, lebo výška pokút zrazu nie je odradzujúca. Čiže, kým pri Trestnom zákone vysoké tresty vraj nikoho neodrádzali. Mohli sme ich zrušiť, teda znížiť, tak v prípade priestupkov je to presne naopak. Zrazu sa spamätali, že tie tresty sú nízke a nie sú dostatočne odradzujúce. No, ono by sa to dalo akceptovať, že tie tresty alebo výška sankcií nebola menená za ostatných 30 rokov, lenže táto koalícia mení výšku len tých pokút, ktoré sa týkajú bežných ľudí. Najmä, a to všetci vieme. A pokuty sa platia z nepozornosti za rôzne dopravné priestupky. Keď je tu zopár príkladov, kedy pokutu za priestupok má platiť štátny orgán alebo konkrétny štátny úradník, narážam najmä na nesprístupnenie informácií v zmysle zákona 211. Tak tam v 99 % nejde o nejakú nedbanlivosť, ale o úmyselné nesprístupnenie informácií. Výška pokuty za nesprístupňovanie informácií sa rovnako nemenila viac ako 25 rokov. Od roku 2001, odkedy tu máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tá výška je tam nemenná od roku 2001 do dnes. To je 25 rokov. Tu sa koalícia tvári, že veď sankcie za priestupky neboli menené 30 rokov, tak ich trojnásobne zvyšuje. Ale, keď majú možnosť zvýšiť rovnako tak aj sankciu za nesprístupnenie informácií, lebo nebola menená 25 rokov, tak to im zrazu nevadí. To mne vadí, lebo to sú ich ľudia a veľakrát právde rozhodnutia ministrov, ktorý povie, nie, túto informáciu sprístupňovať nebudeme. Spomeňte si, koľko informácií sme sa dozvedeli len vďaka žiadostiam o informácie. Či už to boli, či už to boli informácie o výške odmien, ktoré ministri rozdávali svojim vysoko postaveným úradníkom, kedy minister Migaľ pre štyroch svojich úradníkov, vrátane štátnych tajomníkov, rozdal 70 či 90000 len tak popri ich päťciferných platoch. A mnoho a mnoho Podmienky, ktoré ministri rozdávali svojim vysoko postaveným úradníkom. Kedy minister Mihál pre štyroch svojich úradníkov vrátane štátnych tajomníkov rozdal 70 či 90 000 len tak popri ich päťciferných platoch. A mnoho a mnoho ďalšej informácie. Ale nie. Tam to pre túto vládnu koalíciu nie je pohodlné. Aby sprísňovali pravidlá voči sebe. Pokiaľ sa to týka bežných ľudí, naozaj za nepozornosť, za prekročenie rýchlosti o 15 – 20 km/h, nech platia, nech platia. Ale akonáhle ide o ich vedomé porušovanie zákona, tak tam sa nič nedeje. Tam je to v poriadku, tá sankcia môže ostať. To je ten priestupok. A keď sa tu ešte nebodaj bude niekto oháňať, že konsolidačné opatrenie. Tak kvôli 1 miliónu €, ktorý má pribudnúť do štátnej pokladnice, tak takto to idú sekyrovať ľudí. Lebo aj v dôvodovej správe uvádzajú, že na priestupkoch štát vyberá niečo viac ako 550 000 €, pri trojnásobne zvýšených pokutách to bude 1,5 milióna. Čiže kvôli 1 miliónu, ktorý príde, no? No, tak dokonca. Taká maličká doložka vplyvov napísaná tak, že to vlastne ani nebude mať žiaden pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Ale samozrejme. Ľudia sú si toho vedomí, že z ich nedbalosti budú plniť vrecká práve tým, ktorí im tie pokuty zvyšujú a ktorí naozaj pred ľuďmi a verejnosťou taja všetko, čo môžu. Veď príklad prešovskej nemocnice, všetko utajené. Nebyť naozaj, ako som spomínal, toho zákona o prístupe k informáciám, o hospodárení tejto vlády by sme vedeli ešte menej. No a na čo ešte chcem poukázať, čo tu nebolo veľmi spomenuté, respektíve čo aj bolo spomenuté, ale nie až tak dopovedané, je naozaj ten nesúlad s ústavou. A ono mňa to už vlastne ani tak neprekvapuje. Ja som si len teraz pozrel, len v priebehu tohto roka je, jún, pardon, už je jún, a na Ústavnom súde je osem podaní, kde Ústavný súd bude posudzovať súlad zákona s ústavou. Tento parlament počas troch schôdzí schválil niečo vyše 50 zákonov. Z toho osem je na Ústavnom súde. Som zvedavý, keď si ešte pozriem predchádzajúce roky, koľko návrhov zákonov je na Ústavnom súde kvôli tomu, že je tam nesúlad s ústavou. O pár dní tu budeme rokovať o novele ústavy, ktorú sme teda začali, kde sa má predĺžiť volebné obdobie poslancov v samospráve aj poslancov Národnej rady zo štyroch na päť rokov. A pán Blcháč tu predložil pozmeňujúci návrh. Návrh, ktorým chce meniť ústavu cez pozmeňovák a viete, čo do toho návrhu napísal? Že občianske združenie alebo petičný výbor, ktorý bude zbierať podpisy za vyhlásenie referenda, ich prezidentovi bude musieť odovzdať do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Oni v živote nerobili petíciu za zber referenda. Tam sa absolútne nikde neuvádza dátum udelenia podpisu ani prvý, ani druhý, ani posledný. Videli ste niekedy petičný hárok, ako to vyzerá? Meno, priezvisko, adresa, podpis, žiaden dátum. Oni do ústavy napíšu, že petícia bude platná alebo sa ňou prezident bude zaoberať iba vtedy, ak tá petícia bude odovzdaná do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Ako to chcú spraviť? No nikto nevie. Lebo o dátumoch sa tam nikde nehovorí. Ani teraz, ani v budúcnosti, lebo žiadnu nejakú povinnosť alebo tým nemenia zákon o petičnom práve. Úplný úlet. Úplný úlet. Tuto kandidát na župana Košického samosprávneho kraja Igor Šimko. Minulú schôdzu sme tu mali zákon o meste Košice, kde hovorí, že niektorí poslanci, respektíve kde hlas občanov bude mať úplne inú váhu v rôznych mestských častiach. Pán poslanec, môžem k priestupkovému zákonu? Áno. To upozorňujem na to, akým spôsobom táto vládna koalícia narába s ústavnosťou. Absolútne si s tým nerobí hlavu. A tento návrh zákona je toho jasným príkladom. Každý piaty návrh zákona, ktorý táto Národná rada schválila za ostatné obdobie, bol opravovaný a každý desiaty končí na Ústavnom súde a tento je ďalší v poradí. Jednoducho, tak ako bolo spomenuté, je to úplne čierne na bielom, kedy môže byť v zmysle zákona uložená alebo nariadená nútená práca. Už jasnejšie to naozaj nemôže byť napísané. Napriek tomu nie. No ja sa teda pýtam, či nás aj tu chceme verejnosti vyslať taký signál, že od 1. 6., ak to bude schválené, či máme naozaj našim kamarátom a priateľom odporúčať neplatiť pokuty. Proste neplaťte pokuty, lebo vám bude uložený trest povinnej práce, ktorý bude vyhlásený za protiústavný. Naozaj, tí ľudia, ktorí nezaplatia pokutu, trest povinnej práce si neodpracujú, respektíve odpracujú si ho, ale bude nezákonný, tak ešte od štátu budú poberať nejaké odškodné. Lebo tak ako tu nariekate nad korupčníkom Dušanom Kováčikom, kde hovoríte, že on nemal byť ani vo väzbe, skrátka bude žiadať nejaké odškodné. Tak každý jeden človek, ktorý si namiesto zaplatenia pokuty odpracuje trest, ktorý bude následne vyhlásený za protiústavný, ktorý nemal vykonať, tak ešte bude môcť žiadať odškodné. Nie, že tu na pokutách štát niečo získa. Ešte na tom prerobí. Takže naozaj vás apelujem, spamätajte sa a stiahnite tento návrh zákona. Lebo s tým narobíte viac škody ako úžitku. A vlastne aj kvôli tomu sme podali dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka zrušenia toho trojnásobného zvýšenia pokút. A ďalší, aby ste naozaj sa zamerali na vymáhanie škody od tých, ktorí ju štátu spôsobujú v najväčšom meradle a to sú páchatelia trestných činov. Tak znížte výšku škody v Trestnom zákone, keď už ten Trestný zákon máte otvorený. A znížte výšku škody najmä pri daňových trestných činoch z 20 000 € na 5000, lebo ten nárast je naozaj neadekvátny. Tam sa tá škoda zvyšovala takmer desaťnásobne z 2660 € na 20 000. Aby naozaj mohli byť tí daňoví podvodníci trestne stíhaní, aby uhradili tú škodu. A aby ste nemali 1,2-miliardový deficit na výbere DPH. Takže naozaj, robte konečne niečo pre ľudí. Nešikanujte tu bežných občanov, ktorí z nedbanlivosti prekročia rýchlosť. Ale vyšliapnite si na kriminálnikov, ktorí tu štát oberajú o státisíce, o milióny eur. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, Julo, apeloval si na koalíciu, aby si obhájila svoj návrh zákona, no táto hŕstka koaličných poslancov, ktorá teraz sedí, to evidentne dáva na Moniku Beňovú a tvári sa, že nepočuje. Namiesto toho bude občanov oberať o ďalší približne milión eur, na toľko si vyčíslila pokuty, ktoré ročne vyberá. Zvýšené pokuty, ľudia sa vyskladajú ďalším viac ako miliónom eur.