Milí kolegovia, milé kolegyne. Ach, od minulého piatku tu pán minister tak nedôstojne prešľapoval z nohy na nohu v budove parlamentu, pretože mal tento bod termínovaný na piatok, avšak z dôvodu predĺženia iných diskusií musel čakať nielen piatok, ale aj celý pondelok, až včera v utorok večer sa prvýkrát dostal k slovu. A ja sa ho chcem spýtať, že kvôli čomu sa tak náramne ponáhľal? Čo tak súrilo? No, ak si myslíte, že to bolo z dôvodu plynutia nejakých lehôt, keďže sa tu bavíme o transpozícii smernice, tak zrejme tým dôvodom bola lehota na transpozíciu smernice. Avšak opak je pravda. Tá smernica mala byť do slovenského právneho poriadku transponovaná už 7. mája tohto roka, už pred mesiacom. Tá smernica vstúpila do platnosti pol roka po tom, čo sa pán minister posadil na stoličku ministra spravodlivosti. Ešte jeho podriadení úradníci pracovali na finálnom znení možno tejto smernice. Mal dva roky, napriek tomu prišiel s tým do parlamentu na poslednú chvíľu a aj to vlastne až po funuse. No ale takto to chodí, keď sa osoba na čele rezortu spravodlivosti primárne venuje znižovaniu trestov alebo udeľovaniu amnestií, skracovaniu premlčacích lehôt alebo zapchávanie úst kajúcnikom a podobne, takto to vyzerá. Že ani vec, ktorá má naozaj pomôcť občanom Európskej únie alebo Slovákom, nie je schopný v dvojročnej lehote transponovať. Zároveň je to aj taký paradox, pretože je to možno prvýkrát, kedy vládnym návrhom zákona vláda priznáva viac práv občanom Európskej únie ako Slovákom. Bolo to už spomínané. Naozaj, ten návrh šiel do medzirezortného pripomienkového konania tak, že také práva voči šikanóznym žalobám, aké majú používať občania Európskej únie na Slovensku, by mali používať aj občania Slovenskej republiky. Takto to bolo pôvodne naformulované a nič tomu nebránilo, ale naozaj až po pripomienkach z Úradu vlády táto časť bola vypustená. A to naozaj vidno, že strana, ktorá neraz si zgusne na kritiku EÚ, tak viac chráni občanov Európskej únie, ako by mala chrániť vlastných občanov. Ak by sme to vysvetlili na nejakom príklade, tak, ak vám niečo hovorí taká ekologická aktivistka Greta Thunberg, Greta Thunberg, tak tá, ak by kritizovala výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, tak by používala vyššiu právnu ochranu, ako keby na to upozornil akýkoľvek novinár alebo aktivista so slovenským občianstvom. Tak toto je. A bolo tu hovorené o nejakom gold platingu, že nie, že to ideme nad rámec smernice. No nie je to tak a to z jednoduchého dôvodu. O gold platingu hovoríme vtedy, ak nám smernica prikazuje zaviesť do slovenského právneho poriadku nejaké povinnosti pre osoby, povinnosti, a slovenská vláda by dala našim občanom ešte viacej povinností, ako prikazuje smernica. Lenže toto nie je o povinnostiach. Toto je o právach. O tom, aké možnosti ochrany tá osoba bude pred súdom požívať. Takže namiesto toho, aby dopriala tieto práva aj slovenským občanom, tak nie, im ich berie. Čiže to je ten najväčší rozdiel. Majú možnosť dať práva, to nie je žiaden gold plating. O gold plating ide iba v prípade, že by sme Slovákom dávali viac povinností, ale táto smernica nám chcela dať viac práv. Ale vláda povedala, že nie, Slováci si tieto práva nezaslúžia, len občania Európskej únie. Takže to je tá prvá časť tohto návrhu zákona. No a druhá časť je o niečo zaujímavejšia alebo možno pre bežných občanov bližšia. A síce už taký známy papalášizmus, ktorý sa tu naozaj rozmáha v miere, akej to naozaj nikdy nebolo. Tým celým spúšťačom bola jednoznačne situácia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý si z dôvodu svojej lajdáckosti, nepozornosti neotvoril svoju elektronickú schránku a nenašiel tam nejakú predžalobnú výzvu alebo výzvu na vyjadrenie, následne rozsudok, ktorý mu prikazoval zaplatiť odškodné za poškodenie dobrého mena policajtov okolo Jána Čurilu. To, akým spôsobom celý tento legislatívny proces prebehol, je toho jasným dôkazom. A síce Zaplatiť odškodné za poškodenie dobrého mena policajtov okolo Jána Čurillu. To, akým spôsobom celý tento legislatívny proces prebehol, je toho jasným dôkazom. A síce minister Šutaj Eštok si schránku neotvoril a zistil, že prehral súd kontumačným rozsudkom v novembri roku 2025. V novembri 2025 následne vyšlo najavo, že vlastne kontumačný rozsudok tu je už 10 rokov. Odkedy existuje civilný sporový poriadok? Od roku 2016. Desať rokov je v slovenskom právnom poriadku ukotvený inštitút kontumačného rozsudku. Desať rokov a za tých 10 rokov bolo vydaných viac ako 26 000 kontumačných rozsudkov. Samozrejme, netýkali sa členov vlády alebo poslancov. Týkali sa bežných ľudí. Aj z toho dôvodu to túto vládu nezaujímalo, aj keď sa na konci minulého roka prevalilo alebo zistilo, že bolo vydaných 27 000 kontumačných rozsudkov. Tak ministrovi spravodlivosti ani tejto vláde to bolo úplne jedno. Žiadnym takým návrhom, že niečo treba s kontumačnými rozsudkami robiť, na stole nebol. A to z jedného dôvodu, lebo napriek tomu, že Šutaj Eštok prehral tento súd, mal možnosť sa odvolať. A to aj spravil. Lenže spravil to tak zle, že súd mu tie dôvody samozrejme neuznal. Pretože najprv tvrdil, že bol nejakým spôsobom práceneschopný, lenže zadal tam zlé dátumy. A prevalilo sa, že tá jeho práceneschopnosť bola v inom období, ako keď mu súd ten rozsudok doručoval. Čiže tam to zbabral prvýkrát. Potom následne požiadal NASES, aby mu vydal potvrdenie, že práve v tom období mu nefungovali notifikácie. No samozrejme, ani to súd nepresvedčilo. A ten rozsudok sa stal naozaj právoplatným. A to bolo už v období niekedy vo februári, marci tohto roku. A v apríli tohto roku prišiel minister Susko s novelou civilného sporového poriadku, kde išiel čo transponovať smernicu? Ani zmienka, ani zmienka akákoľvek o kontumačných rozsudkoch. Nič. A to už sa vtedy vedelo, že Matúš Eštok prehral svoj súdny spor. Bolo jasné, že 27 000 ľudí prehralo kontumačným rozsudkom. Ani to vláde, ministrovi nevadilo a neprišli s návrhom, aby sa kontumačné rozsudky akýmkoľvek spôsobom upravovali. Až následne v priebehu medzirezortného pripomienkového konania rezort Matúša Šutaja Eštoka, ministerstvo vnútra, dalo zásadnú pripomienku, ktorá mala pokrývať výslovne jeho situáciu. Áno, v jeho prípade by to už výsledok nezvrátilo. Ale to, čo je v tejto chvíli dôležité alebo jediná možnosť, akú má, aby nejakým spôsobom očistil svoju neschopnosť, aby poukázal, že to vlastne nebola jeho chyba, to bola chyba zákona. A že akonáhle sa to dostalo na verejnosť, tak sa koná a opravuje sa to. A tak sa to aj nakoniec stalo. Ministerstvo spravodlivosti si svojím spôsobom osvojilo jeho pripomienku, mierne ju upravilo. Ale aj tak ju upravilo do podoby, ktorá súdu nepochopiteľne dáva takú voľnosť, že jednoducho nikto nevie dopredu povedať, za akých okolností sudca môže kontumačný rozsudok zrušiť alebo teda vydať alebo nemusí. Dnes sú v civilnom sporovom poriadku presne stanovené pravidlá, kedy súd kontumačný rozsudok vydáva. Presné pravidlá. Zrazu potom tam bude, že sudca môže, ale nemusí. A bolo to tu aj spomínané. Naozaj. A pán minister hovorí, že no veď keď vás niekto zažaluje o milión eur, že je to neprimeraná nejaká suma a budete odsúdený kontumačným rozsudkom. To sa bude môcť stať aj naďalej. Napriek týmto zmenám. Niekto vás zažaluje o milión eur. Vy sa o tom nedozviete. Kľudne môže byť aj naďalej vydaný kontumačný rozsudok. A je to napísané tak vágne z jedného jediného dôvodu. Aby naozaj tie sporové strany mohli toho sudcu ovplyvňovať. Bolo by do očí bijúce, že niekto povie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, som si skrátka elektronickú schránku nekontroloval alebo poštovú schránku po novom nekontroloval. A toto je jediný dôvod. Žiadne iné dôvody tam skrátka napísané nie sú. A sudca sa bude môcť rozhodnúť, ako uzná za vhodné. A ono to taká, a nie že disproporcia, ale je to veľmi fascinujúce sledovať, akým spôsobom vláda v týchto prípadoch pri kontumačných rozsudkoch dáva sudcom voľnosť. Lebo keď si pozriete iné návrhy zákonov z dielne ministra spravodlivosti, či už, no najmä teda trestný poriadok, tak tam je od začiatku tejto vlády systematická snaha o to, aby sa nejaká rozhodovacia sloboda sudcov zúžila na nevyhnutné minimum. V rámci veľkej novely trestných kódexov bolo explicitne do trestného poriadku napísané, že sudcovia musia pri ukladaní trestov primárne ukladať taký trest, ktorý je pre páchateľa menej invazívny. Výslovne je tam napísané, aby primárne ukladali alternatívne tresty. Až ak vzhľadom na okolnosti to naozaj nie je vhodné a možné, tak aby pristúpili k trestu odňatia slobody. Teraz pri kajúcnikoch tam výslovne sudcom diktujú, aké dôkazy majú brať do úvahy a ak nie. Nie že aby na nich prihliadali menej, aby na istý typ dôkazov neprihliadali vôbec. Čiže kým pri trestných sudcoch diktuje táto vláda presne tomu sudcovi, ako má rozhodovať, naozaj tú sudcovskú voľnosť zužuje na absolútne minimum, v tomto prípade absolútne nelogicky dáva tú voľnosť úplne donekonečna. Naozaj donekonečna, lebo budú môcť kľudne nastať prípady, kedy osoba bude, jej ako nejaká nemajetková škoda, bude odsúdená na milión eur a ten sudca naozaj bude môcť vydať rozsudok pre zmeškanie. Takto to, bohužiaľ, je a ja som sa ešte aj na výbore pred časom pýtal, lebo ten rozsudok pre zmeškanie sa týka primárne tej akože slabšej sporovej strany, toho žalovaného. Ale existuje aj rozsudok pre zmeškanie zo strany žalobcu. Áno, je to málo pravdepodobné, ale aj teda zo strany žalobcu, kedy aj žalobca, ktorý podá návrh na súd, skrátka si nevšimne nejaké predvolanie alebo že je nebodaj rozsudok a aj on môže súd prehrať. Aj v tomto prípade síce dávajú tú možnosť, že sudca sa bude môcť rozhodovať, či kontumačný rozsudok v prípade odsudzujúceho rozsudku žalobcu vydá alebo nie, ale rozdiel je tam v doručovaní. Čiže v tomto smere išli ešte, rovnako upravovali aj kontumačný rozsudok pre žalobcu aj žalovaného, ale iným spôsobom zvolili v prípade doručovania. Keď sa kontumačný rozsudok má doručovať žalovanému, či sa mu to páči alebo nie, bude skrátka doručovaný v listinnej forme. Akonáhle by kontumačný rozsudok smeroval voči žalobcovi, tak tam ostáva všetko po starom. Tam sa bude aj naďalej doručovať elektronicky. Hoci áno, aj ten žalobca si skrátka nemusel všimnúť, je to málo pravdepodobné, ale možné to je. Napriek tomu nie, akonáhle sa bude týkať kontumačný rozsudok žalobcu, ostáva elektronické doručovanie. Tak ako inak si vysvetliť, že táto právna úprava bola naozaj šitá v prospech Matúša Šutaja Eštoka. Kým jednu časť opravili, aby to bolo naozaj rovnaké v prípade kontumačných rozsudkov žalobcov a žalovaných, tak v prípade doručovania si to už či už nevšimli, ale naozaj je to do očí bijúce, že žalovaným sa bude výlučne doručovať v listinnej forme. A žalobcom sa bude kontumačný rozsudok, ak prehrajú, doručovať elektronicky. No a bolo tu spomínané aj to, alebo zavedenie 15-dňovej lehoty na akýkoľvek úkon. A naozaj roky rokúce sa tu snažíme, aby ten výkon súdnej moci bol nielen spravodlivý, ale aj efektívny. A to musí uznať každý, že čím dlhšie sa akýkoľvek súdny spor naťahuje, tým menej je nejakým spôsobom spoločnosťou akceptovaný a podobne. Takže aj tá rýchlosť konania naozaj veľmi vplýva na dôveru v súdnictvo. Lebo ak sa niekto má súdiť tri roky, mnohí skrátka mávnu rukou a nechajú to tak. No. Zavádzaním pätnásťdňovej lehoty sa ide presne opačnou filozofiou. To, čo sa za roky rokúce podarilo dosiahnuť a zrýchliť súdne konania, tak skrátka toto je krok späť. Je to významný krok späť a dôvere v súdnictvo to rozhodne nepomôže. A ľudia naozaj nemajú dôvod zvyšovať dôveru voči slovenskému súdnictvu, lebo tu je evidentné, že tie súdne konania sa budú ešte viac predlžovať. Ďakujem veľmi pekne. Kľudne vám pekne na záver.
