Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som myslela, že dneska nevystúpim, ale som rada, že sme sa toho dožili. (Povedané so smiechom.) Nič v zlom, samozrejme, pán minister, to len taká nadsázka.
Tento návrh o dávkach namiesto práce, teda o práci namiesto dávok (povedané so smiechom) z dielne ministerstva práce považujem za čistú katastrofu a začnem teraz naozaj vážne už.
Vážený pán minister, podľa...
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som myslela, že dneska nevystúpim, ale som rada, že sme sa toho dožili. (Povedané so smiechom.) Nič v zlom, samozrejme, pán minister, to len taká nadsázka.
Tento návrh o dávkach namiesto práce, teda o práci namiesto dávok (povedané so smiechom) z dielne ministerstva práce považujem za čistú katastrofu a začnem teraz naozaj vážne už.
Vážený pán minister, podľa mňa je to absolútny učebnicový príklad populizmu. Tento zákon sa tvári, ako by to bol boj proti dlhodobej nezamestnanosti, ale v skutočnosti je len zúfalým pokusom o získanie lacných politických bodov. Minister Erik Tomáš už na prvej tlačovej konferencii pri predstavení programu Práca namiesto dávok sa ukázal naozaj ako pravý populista, ktorý bez akýchkoľvek zábran šíril stereotypy. Neštítil sa dehonestovať poberateľov sociálnych dávok a vykresliť ich ako lenivcov, ktorí odmietajú pracovať a zneužívajú systém. A aby toho nebolo málo, sám priznal, že tieto opatrenia sa týkajú najmä dlhodobo nezamestnaných z marginalizovaných rómskych komunít. A čo tým dosiahol? No, len posilnil už dávno vyvrátené predsudky o tom, že Rómovia systematicky zneužívajú sociálne dávky. Aké prekvapivé, ak ste sociálny demokrat len na papieri a reálne sa živíte rozoštvávaním spoločnosti.
Tento naratív, pán minister, je naozaj veľmi nebezpečný, a preto som taká ostrá. V čase, keď je spoločnosť už aj tak extrémne polarizovaná, keď rastie nevraživosť a agresivita, tak minister Tomáš prilieva oheň, olej do ohňa. A presne o to mu ide. Potrebuje si získať potlesk od frustrovanej časti obyvateľstva, ktorá už teraz prechováva nenávisť voči Rómom. Tento druh politiky, ktorý hrá na tie najnižšie pudy spoločnosti, nie je ničím iným ako cynickým kalkulom.
A teraz fakty o údajnom zneužívaní sociálnych dávok, na ktoré minister a, samozrejme, aj jeho kolegovia z koalície zabúdajú.
Po prvé, neexistujú žiadne dávky výlučne pre Rómov. Neexistuje jeden jediný cent, ktorý by bol navyše prístupný výlučne Rómom a na ktorý by v rovnakej situácii nemal nárok akýkoľvek príslušník majority. Každý občan v Slovenskej republike, keď splní zákonom stanovené podmienky, má rovnaký nárok na sociálnu pomoc. Avšak mnohí Rómovia vo vylúčených komunitách na tieto dávky ani nemajú nárok, pretože nemajú trvalý pobyt. Žijú totiž v nevysporiadaných chatrčiach a, alebo nie sú v evidencii nezamestnaných, takže nemajú ani prístup k aktivačným príspevkom. Nie všetci Rómovia z osád poberajú dávku v hmotnej núdzi, svedčia o tom dáta. Na Slovensku máme podľa Atlasu rómskych komunít približne 440-tisíc ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, ale počet ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, je len 67-tisíc, čo predstavuje 1,25 populácie na Slovensku. A ak by sme k nim prirátali aj členov rodiny, tak stále je to len okolo dvoch percent z celkového počtu ľudí. Samotná dávka v hmotnej núdzi tak tvorí len okolo 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových výdavkov verejnej správy. Takže prosím vás, o akom zneužívaní sociálneho systému sa tu vlastne rozprávame?
To, čo tu predvádzate týmto zákonom, je len šírenie stereotypu o zneužívaní dávok, ktoré sú tak mizerné, že nestačia ani na stravovanie na týždeň, kým, samozrejme, niektorí vyvolení dostanú 5-tisícovú rentu a milión do konca života, a mimochodom z daní obyvateľov tejto krajiny, ale je zaujímavé, že to voličom SMER-u neprekáža. Alebo áno?
Ak by sme chceli použiť rétoriku zneužívania, čo je teda podľa mňa viac ako nevhodné, potom by sme museli o tom hovoriť, že najviac systém v hmotnej núdzi zneužívajú jednotlivci s maloletými deťmi alebo cudzinci, alebo ženy po päťdesiatke či zdravotne znevýhodnení. Asi uznáme, že to nie je úplne dobrá rétorika. Ale práve toto sú skupiny občanov, ktorým hrozí riziko odoberania dávok v hmotnej núdzi a ktorí z objektívnych dôvodov na základe svojich znevýhodnení majú reálny problém nájsť si prácu. A tá, mimochodom, v regiónoch, kde je aj najväčší počet ľudí, ktorí poberajú hmotné dávky, jednoducho nie je. Pán minister by oveľa lepšie urobil, keby namiesto populizmu sa sústredil na fakt, že vďaka dlhodobej nečinnosti v oblasti sociálnych politík, stagnujúcej ekonomiky a neustále klesajúcej životnej úrovne ľudí na Slovensku čelilo chudobe a sociálnemu vylúčeniu za rok 2024 viac ako 980-tisíc osôb, čo je približne každý šiesty obyvateľ tejto krajiny. A pod hranicou príjmovej chudoby máme 14,5 % osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. Takže v tejto skupine sú tým pádom zastúpení aj pracujúci ľudia, ak sa nemýlim.
Najväčším problémom tohto návrhu je ale jeho základná filozofia, a to z môjho pohľadu absolútne nepochopenie sociálneho systému. Dávka v hmotnej núdzi nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť biologické prežitie, to znamená, jedno jedno... jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Je garantované ústavou, kde je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Tak prečo ju chceme, preboha, podmieňovať prácou? Najmä ak ide o tak mizernú dávku. Podľa mňa je absolútne neľudská a nenapĺňa literu ústavy. Veď keď niekto žije z 84 eur mesačne, to znamená, že má denne na jedlo a základné potreby necelých tri eurá denne. A keď je to rodina so štyrmi deťmi, tak tam dokonca tá dávka klesá na jedno euro na osobu denne.
Kto z vás, vážení poslanci, ktorí idete podporiť tento návrh, by ste to zvládli s takýmto príjmom?
Dávka v hmotnej núdzi nie je odmena za prácu a už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to tu predsa máme úplne iné nástroje. Problém je, že my tie nástroje dlhodobo nevieme implementovať. Dávka v hmotnej núdzi má v prvom rade zabezpečiť záchrannú sociálnu sieť. Keby sme chceli použiť ľudskoprávny kontext, tak dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť človeka. To znamená umožniť mu prežiť.
To, čo je však najdôležitejšie, ľudské právo nie je možné viazať na žiadne zásluhy. V tomto kontexte napriek tomu, že sa oháňate rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré sa však viazalo, viazalo na aktivačné práce, naďalej tvrdím, že odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je protiústavné. Ak dávka v hmotnej núdzi, ak ju podmienime povinnosťou pracovať, ideme priamo proti medzinárodným dohovorom o zákaze nútenej práce. Summa summarum, ak ide o legalizáciu nútených prác, tak vlastne štát vydiera núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, pričom aj v tomto prípade to robí etnicky selektívne. A áno, ja viem, že tvrdíte, že toto opatrenie je celkovo etnicky neutrálne, ale kto už, prosím vás, uverí takejto rozprávke?
Každý vie, že skutočným cieľom je vysporiadanie sa s Rómami z vylúčených komunít. A toto je presne to, ako sa etnicizuje chudoba a ako sa udržiava obraz neprispôsobivých (rečníčka naznačila prstami úvodzovky). Takto presne sa len prehlbujú predsudky a nenávisť voči Rómom.
A nie je to prvýkrát, však si spomeňme na rok 2004, tzv. Kaníkovu reformu, ktorý prišiel s rovnakou argumentáciou a vtedajšia vláda osekala tú pomoc a nebolo žiadnym prekvapením teda, že výsledkom boli aj protesty, ale čo máte čakať, keď človeka necháte hladovať? Druhý rok, 2014, ten zas priniesol rómsku reformu a práve vtedy napríklad bola zavedená povinnosť odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi, a to prostredníctvom verejnoprospešných prác. Ak takáto osoba odmietla túto prácu, tak mohol stratiť dávku v hmotnej núdzi, teda aktivačný príspevok. To bol ďalší príklad populizmu, pracovnej motivácii, ktorým sa, samozrejme, zakrývala represia a bič na Rómov, ktorí nechcú pracovať.
V roku 2001 sa Robert Fico vyjadril na adresu Rómov: „Robia deti, lebo chcú peniaze." V roku 2016 sa vyhrážal, že bude s Rómami robiť poriadok a o rok neskôr dokonca použil slovo "Cigáni", keď hovoril o zneužívaní sociálnych dávok.
V rôznych diskusiách sa zamýšľame nad tým, prečo namiesto efektívnej pomoci a podpore sa všetky doterajšie vlády snažia udržiavať týchto ľudí izolovaných, nevzdelaných a na okraji spoločnosti. Možno je to práve vtedy, že tento stav politikom majority aj celkom vyhovuje, však ak by Rómovia boli integrovaní a vzdelaní, nuž hlásili by sa k svojim občianskym právam, a teda aj politickému zastúpeniu, stali by sa konkurenciou a možno by tu zaznieval takýto protestný hlas ako teraz v mojom prípade.
Pán minister, môžem vás ubezpečiť, že napriek tomu, že nás nie je veľa, Rómovia majú svoje zastúpenie a my budeme hlasom tých, ktorí sa nevedia brániť. Vo vašom návrhu nie je ani kúsok spravodlivosti. Podpora ľudí, ktorí ledva prežívajú na dávkach v hmotnej núdzi, nevedie cez delenie tých, čo chcú a nechcú pracovať a už vôbec nie na etnickom princípe. Ak by ste to mysleli s riešením zamestnanosti vážne, pozreli by ste sa na to, koľko pracovných miest je dostupných v oblastiach, kde je, nezamestnanosť presahuje 30 percent. Skúsili by ste sa zamyslieť nad tým, prečo firmy obchádzajú tieto lokality a prečo tam nevytvárajú pracovné miesta. Možno by vás napadlo, že vysoké daňové, daňovo-odvodové zaťaženie je dôvodom nedostatkom miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce, alebo že v regiónoch ľudia čelia vysokému odlivu pracovnej sily kvôli zlým pracovným podmienkam. Predpokladám, že to viete. Keby ste sa zamysleli, urobili by ste si konečne aj nejaký, nejakú domácu úlohu a začali by ste riešiť výstavbu infraštruktúry, dostupnosť dopravy, služieb, vzdelania, rekvalifikácie, ktoré absolútne nereflektujú na potreby pracovného trhu. Keby ste čo i len trochu poznali životy ľudí, ktorí prežívajú na sociálnych dávkach, vedeli by ste, že z dvoch eur na osobu denne sa vyžiť jednoducho nedá a že tí, ktorí musia uživiť svoje rodiny, často využívajú každú príležitosť, aby doniesli domov euro navyše. A, samozrejme, načierno a často na hrane zákona. Zamestnanie Rómov z marginalizovaných komunít je však sezónne, krátkodobé a to sú práve aj známky znevýhodnenia na trhu práce. V preklade to znamená, že majú šancu uplatniť sa na tých najnevýhodnejších miestach, ktoré by nik iný nechcel. Preto platí, že patria medzi prvých, ktorých sa negatívne dotkne každý výkyv na trhu práce.
Vedeli by ste napríklad aj to, že verejnoprospešné práce, na ktorých ľudia z vylúčených komunít prežívajú už roky, negenerujú žiadne pracovné miesta a že tento zákon generuje skôr pracovné miesta pre príbuzných a známych starostov, teda ľudí z majority, ktorí tiež v hladových dolinách nevedia sa zamestnať. Vedeli by ste napríklad, že na zvýšenie zamestnanosti ľudí z osád musíte najprv odstrániť bariéry a nie ich za ne trestať. Problém je cestovanie, pretože segregované lokality sú často veľmi slabo pokryté verejnou dopravou, zdravie, pretože zdravotný stav ľudí žijúcich v osadách je výrazne horší ako ľudí mimo nich, dokonca zomierajú o šesť až desať rokov skôr ako ľudia z majority. Vedeli by ste napríklad aj to, že ľudia, Rómovia na trhu práce zažívajú diskrimináciu. A toto nie je nejaký výmysel slniečkarov alebo mimovládkarov, alebo obhajcov Rómov, toto je jednoducho fakt. Hovorí napríklad o tom štátny Inštitút finančnej politiky a ďalší nezávislí výskumníci. Ak máte rómske priezvisko, tak máte o polovicu nižšiu šancu, že budete pozvaný na nejaké výberové konanie napriek tomu, že spĺňate kvalifikačné kritériá. Inak povedané, vzdelanie vám je na nič, ak máte rómske priezvisko.
Keby vám naozaj záležalo na podpore týchto ľudí, tak by ste podporili pracovnú mobilitu, vytvorili by ste pracovné miesta v regiónoch, kde niet práce, investovali by ste do kvalitného vzdelávania a rekvalifikácie, vytvorili by ste účinné včasné poradenstvo, ktoré prinesie človeku pracovnú zručnosť, čo znamená, že by ste nastavili služby zamestnanosti ad-res-ne. Profilovali by ste klienta už pri registrácii, je potrebné mu predikovať aj jeho dĺžku zotrvania v evidencii a, samozrejme, tieto intervencie realizovať hneď po registrácii a nečakať dvanásť mesiacov, kým sa človek stane dlhodobo nezamestnaný. Alebo by ste posilnili inšpekciu práce proti vykorisťovaniu ľudí načierno a riešili by ste úžeru, zlepšili by ste infraštruktúru a dopravu v odľahlých oblastiach, alebo by ste napríklad zvýšili príspevok na bývanie, aby si tí ľudia mohli zvýšiť štandard. Vybudovali by ste im kanalizáciu, zabezpečili by ste im prístup k vode a k elektrine, lebo títo ľudia v 21. storočí žijú ako niekde v stredoveku. Alebo by ste podporili malé a stredné podniky či sociálne podniky, ktoré môžu vytvárať nové pracovné miesta. A samozrejme, riešili by ste problém diskriminácie na trhu práce, ktorá mnohým Rómom bráni zamestnať sa.
Ja vás prosím, pán minister, namiesto prázdnych hesiel a represívnych opatrení si preštudujte reálne dáta a skúste s tým niečo reálne urobiť, ste minister práce. Možno by ste boli prekvapený, koľko Rómov dnes už pracuje napriek všetkým týmto bariéram. Možno by ste pochopili, že zamestnanosť Rómov rastie vždy, keď rastie aj ekonomika a vznikajú pracovné miesta. Alebo že veľká časť Rómov už dnes pracuje v zahraničí, kde ich diskrimináciou nikto nebrzdí. V Írsku, Anglicku, Belgicku sú veľké komunity pracujúcich Rómov zo Slovenska. Mnoho Rómov dokonca cestuje aj niekoľko desiatok kilometrov za prácou z hladových dolín, kde niet práce, do väčších miest a nechávajú svoje rodiny doma, ako napríklad cestou od Jelšavy do U. S. Steel. A viete prečo? Lebo tam vytvárajú cielene pracovné pozície pre Rómov.
Rómovia z marginalizovaných komunít sú vďační, ak majú akúkoľvek prácu. A to nie je moja veta, je to veta zo správy výskumu zamestnanosti Rómov Slovenskej akadémie vied. Tento výskum a rad ďalších zdôrazňuje, že miera zamestnanosti Rómov žijúcich medzi majoritou sa postupne približuje k zamestnanosti ostatných obyvateľov. No ale to by ste najprv museli chcieť vidieť realitu a nielen zbierať lacné politické body na nenávisti. Obúvate sa do tých najchudobnejších, ktorí sa nemôžu brániť, lebo je to jednoduché, lebo voliči koalície vám za to zatlieskajú, lebo v populizme ste, samozrejme, majstri.
To sú dôvody, prečo tento návrh odmietame. Nie preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že ak chceme riešiť chudobu, musíme začať pri jej príčinách a nie pri jej obetiach. Vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo kto zámerne zavádza. Zneužívať chudobných na politické hry v boji o rasistických voličov zároveň môžu len tí politici, ktorí sami v jadre svojej osobnosti nemajú ďaleko od takýchto voličov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
