Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže na predchádzajúcej schôdzi sme ak si spomínate predkladali návrh zákona, ktorý sme pracovne nazvali Lex bezpečnosť, ktorý bol reakciou na prípady násilia, násilného správania žiakov, ktoré ohrozujú bohužiaľ aj bezpečnosť ich spolužiakov aj pedagogických a odborných zamestnancov a narúšajú plynulý priebeh výchovnovzdelávacieho procesu. Jedným z takýchto prípadov bola tragédia v Spišskej Starej Vsi, ktorá je naozaj alarmujúcim signálom toho, že musíme zvýšiť dôraz na prevenciu násilia, na psychologickú podporu žiakov a samozrejme aj pedagógov a zlepšiť celkovo školské prostredie. Našou prioritou musí byť zabezpečenie bezpečia a podpory pre žiakov aj pre učiteľov. Tento Lex bezpečnosť ako sme návrh zákona nazvali sme predložili práve s týmto cieľom, pretože doterajšie právne predpisy jednoducho poskytujú školám len obmedzené možnosti riešenia závažných prípadov agresívneho a rizikového správania žiakov. Riaditelia a pedagogický zamestnanci sú bohužiaľ dnes často bez dostatočných zákonných nástrojov na riešenie týchto krízových situácií čo vedie k tomu, že problémoví žiaci zostávajú v tomto kolektíve aj napriek tomu, že ich správanie vážne ohrozuje ostatných. Školy tak vlastne majú minimálnu možnosť akoby zabezpečili efektívnu intervenciu aj ochranu ostatných žiakov a to mu, že a aj vedie k eskalácii napätia a k opakovaným neriešeným konfliktom. Preto sme chceli touto legislatívnou úpravou aj zaviesť nejaké preventívne aj intervenčné opatrenia, ktoré by minimalizovali pravdepodobnosť týchto násilných incidentov a zároveň sme chceli poskytnúť školám mechanizmy na riešenie už tých prípadov, ktoré vznikli. Súčasťou tejto, súčasťou tohto návrhu bola aj spolupráca medzi školami a medzi inštitúciami ako sú napríklad sociálna kuratela alebo policajný zbor alebo zariadenia a poradenstvá a prevencie. Čím by sa zabezpečil lepší tok informácií a samozrejme nejaká efektívnejšia koordinácia pri riešení týchto problémov alebo problémového správania žiakov. Navrhovali sme zaviesť povinnosť riaditeľov základných a stredných škôl. Odovzdávať naozaj komplexnú dokumentáciu o žiakovi, ktorý sa v minulosti dopustil závažného porušenia školského poriadku a táto povinnosť sa mala vzťahovať nie len na prestupy medzi jednotlivými školami rovnakého stupňa ale aj na prechod žiakov medzi stupňami napríklad zo základnej školy na strednú školu. Čím by sa samozrejme zabezpečila lepšia kontinuita informácií a to, že by školy boli lepšie pripravení na prijatie žiaka. Zároveň sme navrhli zaviesť aj mechanizmus dočasného vylúčenia žiaka z prezenčného vzdelávania ak by správanie tohto žiaka naozaj predstavovalo závažné riziko pre spolužiakov aj pre učiteľov alebo iných účastníkov vzdelávania. A zároveň by to pomohlo aj vytvoriť priestor na riešenie situácie v spolupráci s rodičmi, inými odbornými zamestnancami alebo ďalšími inštitúciami. Efektívne riešenia si však vyžadujú aj spoluprácu medzi školami a inými inštitúciami, ktoré majú kompetencie vlastne zasahovať do výchovy a starostlivosti o dieťa a to sme tiež navrhovali. Ale koalícia bohužiaľ tento návrh zákona neschválila. Prečo? Nuž bohužiaľ na to je jednoduchá otázka. Lebo je to návrh opozície. A môže to byť akýkoľvek dobrý zákon bohužiaľ ak je opozičný tak koalícia má príkaz nehlasovať. Z môjho pohľadu by sa takto teda politika robiť nemala, pretože takéto správanie znamená len jediné, že vám nejde o vec, nejde vám o ľudí, nejde vám o zvýšenie bezpečností detí ale len o moc a o držanie si tejto moci. To je bohužiaľ smutné. Najmä, keď ide o deti. A kvôli takýmto mocenským hrám a najmä kvôli tomu, že tu fakt nejde o divadlo ale ide o ľudské životy a kompetentné ministerstvá sú jednoducho povinné predchádzať aj ďalším podobným tragédiám ako aj bolo v Spišskej Starej Vsi tak kvôli tomu predkladáme toto uznesenie. Jeho cieľom je, aby Národná rada odsúdila násilie na školách vo všetkých formách. Bohužiaľ tu nie sú žiadny kolegovia a kolegyne z koalície, ktorým by som položila otázku či s tým majú nejaký problém. Ale verím, že keby tu bolo viacerí snáď odpovedia, že s takýmto uznesením by problém mať nemali. Cieľom uznesenia je aj to, aby Národná rada vyjadrila presvedčenie, že školy a školské zariadenia majú byť bezpečným prostredím pre žiakov aj pre zamestnancov. Dáť snáď ani toto nie je dôvod na to, aby ste takéto uznesenie odmietli. Ale poďme ďalej. Uznesenie zdôrazňuje tak isto aj potrebu v časnej intervenciu a riešenie prípadných rizikových prejavov správania, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu bezpečnosti na školách a v školských zariadeniach. Za týmto účelom je potrebné žiakov aj učiteľov ale odborne pripraviť na krízové situácie, ktoré ohrozujú ich životy alebo zdravie. A tento typ odbornej prípravy je bohužiaľ na okraji záujmu, na okraji záujmu našej pozornosti. Preto v ňom vyzývame ministra školstva, výskumu, vývoja mládeže, aby bezodkladne prijal naozaj súbor opatrení, ktoré školám umožnia rýchlo, efektívne reagovať na rôzne situácie, keď správanie žiaka predstavuje formu riziku, rizika ako pre bezpečnosť. Napríklad je to zlepšenie informovanosti medzi školami pri prestupe žiaka, ktoré som už spomínala. Alebo ho vyzývame k tomu, aby kládol väčší dôraz na plnenie informačnej povinnosti plnoletých žiakov, zákonných zástupcov v prípade, že disponujú rôznymi informáciami, ktoré môžu mať vplyv na priebeh ich výchovy a vzdelávania. Ďalšie je to, aby zabezpečil podporu s problémovým správaním v prípade, že sa žiak vzdeláva osobitnou formou školskej dochádzky. Alebo zavedenie efektívnej spolupráce medzi školami, školskými zariadeniami a ďalšej inštitúcie. No a v tomto uznesení sme ešte nad rámec toho čo bolo v našom návrhu zákona Lex bezpečnosť vyzvali ministra školstva aj k tomu, aby modernizoval prípravu žiakov a zamestnancov tak, aby dokázali reagovať na situácie, ktoré ohrozujú zdravie a život tak, aby to bolo založené na moderných poznatkoch, poznatkoch vedy a skúsenostiach bezpečnostných zložiek a k tomu, aby boli upravené aj materiálovo-technické podmienky priestorov škôl a školských zariadení, ktoré prispejú k tejto ochrane života a zdravia žiakov, detí a zamestnancov. Na toto napríklad naše školy vôbec nie sú vybavené. Zároveň vyzývame aj k vytvoreniu medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá na základe vyhodnotenia legislatívnych nedostatkov napríklad aj tých individuálnych zlyhaní v prípade v Spišskej Starej Vsi navrhne nejaké komplexné a systémové opatrenia a postúpi na prevenciu a boj s násilím na školách. Aby som bola spravodlivá tak je potrebné povedať, že pán minister školstva, keď sa dozvedel o týchto aktivitách o Lex bezpečnosť ale samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré pred
===== ... samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré predstavil na tejto tlačovej konferencii, sa viac-menej týkajú oblasti prevencie, pretože hovoril o obmedzení mobilných telefónov, hovoril o zavedení ranných kruhov, hovoril o rôznych príručkách na zvládanie stresu, dokonca spomenul aj slávnu smernicu pre prevenciu a riešenie šikanovania, ktorú ale odborná verejnosť teda kritizuje za jej reštriktívny prístup. A ja si myslím teda, že, samozrejme, oblasť prevencie je veľmi dôležitá, ale primárne sa netýka tých problémov, na ktoré my upozorňujeme a na ktoré reagovala aj naša, náš návrh zákona lex bezpečnosť a na ktoré reaguje práve toto uznesenie, ktoré sa týka problémov z praxe. No a aby som bola ešte, samozrejme, spravodlivá, tak on hovoril o nejakej aj legislatíve, kde sa snaží tam zahrnúť nejaký pojem ochrany duševného zdravia, ale opätovne toto sa tiež netýka prípadu v Spišskej Starej Vsi.
Nás v prvom rade zaujímajú opatrenia na posilnenie ochrany zamestnancov škôl. A tu ministerstvo avizuje, že plánuje zaviesť do zákona priestupky ako poškodenie cti, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti či verejné zosmiešnenie učiteľa a postihované bude aj dokonca šírenie nepravdivých informácií a osobných údajov s cieľom spôsobiť ujmu. Priestupku sa podľa toho, čo povedal, môže dopustiť aj pedagogický zamestnanec, aj odborný zamestnanec, ak opakovane nebude riešiť prejavy rizikového správania, alebo keď poruší práva dieťaťa či objektivitu pri hodnotení alebo etický kódex. Možnosť tohto postihu priestupkovej bude platiť aj pre rodiča, ktorý napriek opakovanému rizikovému správaniu odmieta odbornú pomoc, čo vítame. Avšak priestupky neriešia opätovne jadro problému, absenciu zákonných nástrojov, ktoré by školám umožnili naozaj rýchlo a účinne reagovať na žiakov s naozaj s akútnym rizikovým, závažným správaním, ktoré ohrozujú svoje okolie. Nezabezpečujú tieto priestupky ani bezpečnostné opatrenia v reálnom čase, nevytvárajú priestor napr. na dočasné vylúčenie agresívneho žiaka, ani neposilňujú spoluprácu medzi školami a odbornými inštitúciami, najmä políciou a sociálnou kuratelou, tak ako sme to mali v lex bezpečnosť. Navyše priestupkové konanie je veľmi zdĺhavé. Má obmedzený výchovný efekt a často neprináša rýchlu ochranu tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú, samozrejme, učitelia a spolužiaci. Preto aj naďalej trváme na potrebe prijať komplexné legislatívne opatrenia, ktoré posilnia postavenie škôl, ktoré zaistia bezpečnosť prostredia a ktoré umožnia efektívne riešiť závažné prípady násilia ešte predtým, než dôjde k nenapraviteľným škodám, kým nebudú zmarené ďalšie ľudské životy.
Ja verím, že aj všetkým vám, čo sme tu, záleží na bezpečnosti vašich, našich detí a preto spolu urobíme aspoň niečo, aspoň to minimum a toto uznesenie spoločne schválime.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže na predchádzajúcej schôdzi sme ak si spomínate predkladali návrh zákona, ktorý sme pracovne nazvali Lex bezpečnosť, ktorý bol reakciou na prípady násilia, násilného správania žiakov, ktoré ohrozujú bohužiaľ aj bezpečnosť ich spolužiakov aj pedagogických a odborných zamestnancov a narúšajú plynulý priebeh výchovnovzdelávacieho procesu. Jedným z takýchto prípadov bola tragédia v Spišskej Starej Vsi, ktorá je naozaj alarmujúcim signálom toho, že musíme zvýšiť dôraz na prevenciu násilia, na psychologickú podporu žiakov a samozrejme aj pedagógov a zlepšiť celkovo školské prostredie. Našou prioritou musí byť zabezpečenie bezpečia a podpory pre žiakov aj pre učiteľov. Tento Lex bezpečnosť ako sme návrh zákona nazvali sme predložili práve s týmto cieľom, pretože doterajšie právne predpisy jednoducho poskytujú školám len obmedzené možnosti riešenia závažných prípadov agresívneho a rizikového správania žiakov. Riaditelia a pedagogický zamestnanci sú bohužiaľ dnes často bez dostatočných zákonných nástrojov na riešenie týchto krízových situácií čo vedie k tomu, že problémoví žiaci zostávajú v tomto kolektíve aj napriek tomu, že ich správanie vážne ohrozuje ostatných. Školy tak vlastne majú minimálnu možnosť akoby zabezpečili efektívnu intervenciu aj ochranu ostatných žiakov a to mu, že a aj vedie k eskalácii napätia a k opakovaným neriešeným konfliktom. Preto sme chceli touto legislatívnou úpravou aj zaviesť nejaké preventívne aj intervenčné opatrenia, ktoré by minimalizovali pravdepodobnosť týchto násilných incidentov a zároveň sme chceli poskytnúť školám mechanizmy na riešenie už tých prípadov, ktoré vznikli. Súčasťou tejto, súčasťou tohto návrhu bola aj spolupráca medzi školami a medzi inštitúciami ako sú napríklad sociálna kuratela alebo policajný zbor alebo zariadenia a poradenstvá a prevencie. Čím by sa zabezpečil lepší tok informácií a samozrejme nejaká efektívnejšia koordinácia pri riešení týchto problémov alebo problémového správania žiakov. Navrhovali sme zaviesť povinnosť riaditeľov základných a stredných škôl. Odovzdávať naozaj komplexnú dokumentáciu o žiakovi, ktorý sa v minulosti dopustil závažného porušenia školského poriadku a táto povinnosť sa mala vzťahovať nie len na prestupy medzi jednotlivými školami rovnakého stupňa ale aj na prechod žiakov medzi stupňami napríklad zo základnej školy na strednú školu. Čím by sa samozrejme zabezpečila lepšia kontinuita informácií a to, že by školy boli lepšie pripravení na prijatie žiaka. Zároveň sme navrhli zaviesť aj mechanizmus dočasného vylúčenia žiaka z prezenčného vzdelávania ak by správanie tohto žiaka naozaj predstavovalo závažné riziko pre spolužiakov aj pre učiteľov alebo iných účastníkov vzdelávania. A zároveň by to pomohlo aj vytvoriť priestor na riešenie situácie v spolupráci s rodičmi, inými odbornými zamestnancami alebo ďalšími inštitúciami. Efektívne riešenia si však vyžadujú aj spoluprácu medzi školami a inými inštitúciami, ktoré majú kompetencie vlastne zasahovať do výchovy a starostlivosti o dieťa a to sme tiež navrhovali. Ale koalícia bohužiaľ tento návrh zákona neschválila. Prečo? Nuž bohužiaľ na to je jednoduchá otázka. Lebo je to návrh opozície. A môže to byť akýkoľvek dobrý zákon bohužiaľ ak je opozičný tak koalícia má príkaz nehlasovať. Z môjho pohľadu by sa takto teda politika robiť nemala, pretože takéto správanie znamená len jediné, že vám nejde o vec, nejde vám o ľudí, nejde vám o zvýšenie bezpečností detí ale len o moc a o držanie si tejto moci. To je bohužiaľ smutné. Najmä, keď ide o deti. A kvôli takýmto mocenským hrám a najmä kvôli tomu, že tu fakt nejde o divadlo ale ide o ľudské životy a kompetentné ministerstvá sú jednoducho povinné predchádzať aj ďalším podobným tragédiám ako aj bolo v Spišskej Starej Vsi tak kvôli tomu predkladáme toto uznesenie. Jeho cieľom je, aby Národná rada odsúdila násilie na školách vo všetkých formách. Bohužiaľ tu nie sú žiadny kolegovia a kolegyne z koalície, ktorým by som položila otázku či s tým majú nejaký problém. Ale verím, že keby tu bolo viacerí snáď odpovedia, že s takýmto uznesením by problém mať nemali. Cieľom uznesenia je aj to, aby Národná rada vyjadrila presvedčenie, že školy a školské zariadenia majú byť bezpečným prostredím pre žiakov aj pre zamestnancov. Dáť snáď ani toto nie je dôvod na to, aby ste takéto uznesenie odmietli. Ale poďme ďalej. Uznesenie zdôrazňuje tak isto aj potrebu v časnej intervenciu a riešenie prípadných rizikových prejavov správania, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu bezpečnosti na školách a v školských zariadeniach. Za týmto účelom je potrebné žiakov aj učiteľov ale odborne pripraviť na krízové situácie, ktoré ohrozujú ich životy alebo zdravie. A tento typ odbornej prípravy je bohužiaľ na okraji záujmu, na okraji záujmu našej pozornosti. Preto v ňom vyzývame ministra školstva, výskumu, vývoja mládeže, aby bezodkladne prijal naozaj súbor opatrení, ktoré školám umožnia rýchlo, efektívne reagovať na rôzne situácie, keď správanie žiaka predstavuje formu riziku, rizika ako pre bezpečnosť. Napríklad je to zlepšenie informovanosti medzi školami pri prestupe žiaka, ktoré som už spomínala. Alebo ho vyzývame k tomu, aby kládol väčší dôraz na plnenie informačnej povinnosti plnoletých žiakov, zákonných zástupcov v prípade, že disponujú rôznymi informáciami, ktoré môžu mať vplyv na priebeh ich výchovy a vzdelávania. Ďalšie je to, aby zabezpečil podporu s problémovým správaním v prípade, že sa žiak vzdeláva osobitnou formou školskej dochádzky. Alebo zavedenie efektívnej spolupráce medzi školami, školskými zariadeniami a ďalšej inštitúcie. No a v tomto uznesení sme ešte nad rámec toho čo bolo v našom návrhu zákona Lex bezpečnosť vyzvali ministra školstva aj k tomu, aby modernizoval prípravu žiakov a zamestnancov tak, aby dokázali reagovať na situácie, ktoré ohrozujú zdravie a život tak, aby to bolo založené na moderných poznatkoch, poznatkoch vedy a skúsenostiach bezpečnostných zložiek a k tomu, aby boli upravené aj materiálovo-technické podmienky priestorov škôl a školských zariadení, ktoré prispejú k tejto ochrane života a zdravia žiakov, detí a zamestnancov. Na toto napríklad naše školy vôbec nie sú vybavené. Zároveň vyzývame aj k vytvoreniu medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá na základe vyhodnotenia legislatívnych nedostatkov napríklad aj tých individuálnych zlyhaní v prípade v Spišskej Starej Vsi navrhne nejaké komplexné a systémové opatrenia a postúpi na prevenciu a boj s násilím na školách. Aby som bola spravodlivá tak je potrebné povedať, že pán minister školstva, keď sa dozvedel o týchto aktivitách o Lex bezpečnosť ale samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré pred
===== ... samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré predstavil na tejto tlačovej konferencii, sa viac-menej týkajú oblasti prevencie, pretože hovoril o obmedzení mobilných telefónov, hovoril o zavedení ranných kruhov, hovoril o rôznych príručkách na zvládanie stresu, dokonca spomenul aj slávnu smernicu pre prevenciu a riešenie šikanovania, ktorú ale odborná verejnosť teda kritizuje za jej reštriktívny prístup. A ja si myslím teda, že, samozrejme, oblasť prevencie je veľmi dôležitá, ale primárne sa netýka tých problémov, na ktoré my upozorňujeme a na ktoré reagovala aj naša, náš návrh zákona lex bezpečnosť a na ktoré reaguje práve toto uznesenie, ktoré sa týka problémov z praxe. No a aby som bola ešte, samozrejme, spravodlivá, tak on hovoril o nejakej aj legislatíve, kde sa snaží tam zahrnúť nejaký pojem ochrany duševného zdravia, ale opätovne toto sa tiež netýka prípadu v Spišskej Starej Vsi.
Nás v prvom rade zaujímajú opatrenia na posilnenie ochrany zamestnancov škôl. A tu ministerstvo avizuje, že plánuje zaviesť do zákona priestupky ako poškodenie cti, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti či verejné zosmiešnenie učiteľa a postihované bude aj dokonca šírenie nepravdivých informácií a osobných údajov s cieľom spôsobiť ujmu. Priestupku sa podľa toho, čo povedal, môže dopustiť aj pedagogický zamestnanec, aj odborný zamestnanec, ak opakovane nebude riešiť prejavy rizikového správania, alebo keď poruší práva dieťaťa či objektivitu pri hodnotení alebo etický kódex. Možnosť tohto postihu priestupkovej bude platiť aj pre rodiča, ktorý napriek opakovanému rizikovému správaniu odmieta odbornú pomoc, čo vítame. Avšak priestupky neriešia opätovne jadro problému, absenciu zákonných nástrojov, ktoré by školám umožnili naozaj rýchlo a účinne reagovať na žiakov s naozaj s akútnym rizikovým, závažným správaním, ktoré ohrozujú svoje okolie. Nezabezpečujú tieto priestupky ani bezpečnostné opatrenia v reálnom čase, nevytvárajú priestor napr. na dočasné vylúčenie agresívneho žiaka, ani neposilňujú spoluprácu medzi školami a odbornými inštitúciami, najmä políciou a sociálnou kuratelou, tak ako sme to mali v lex bezpečnosť. Navyše priestupkové konanie je veľmi zdĺhavé. Má obmedzený výchovný efekt a často neprináša rýchlu ochranu tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú, samozrejme, učitelia a spolužiaci. Preto aj naďalej trváme na potrebe prijať komplexné legislatívne opatrenia, ktoré posilnia postavenie škôl, ktoré zaistia bezpečnosť prostredia a ktoré umožnia efektívne riešiť závažné prípady násilia ešte predtým, než dôjde k nenapraviteľným škodám, kým nebudú zmarené ďalšie ľudské životy.
Ja verím, že aj všetkým vám, čo sme tu, záleží na bezpečnosti vašich, našich detí a preto spolu urobíme aspoň niečo, aspoň to minimum a toto uznesenie spoločne schválime.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pán podpredsedajúci za to, že ste na mňa počkali. Ospravedlňujem sa vám. Takže dovoľte mi vážené plénum, ktoré je tu veľká v hojnosti. Predstaviť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré podávame spolu s Beátou Jurík a Vierou Kalmárovou k zvýšeniu bezpečnosti na školách a školských zariadeniach, ktoré je reakciou na tragédiu v Spišskej Starej Vsi a narastajúcim konfliktom v školskom prostredí, ktoré samozrejme bohužiaľ vedú k zníženiu dôvery verejnosti vo vzdelávací systém a spôsobujú problémy nie len pedagógom ale aj ostatným žiakom, ktorí majú právo na nerušené vzdelávanie. Zároveň sa hlásim aj prvá do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si myslím, že znížiť absenciu žiakov je naozaj dobrý a legitímny cieľ. Veď nikto z nás predsa nechce, aby deti sedeli doma a hrali sa na sociálnych sieťach, keď majú byť v škole, to asi všetci uznáme. To s čím ale nesúhlasíme, je ten spôsob riešenia ako k zníženiu absencií chceme dôjsť. Pretože a ako si správne poznamenala, Vierka, reštrikcia nikdy nefungovala tam, kde nie je dôvera, kde nie je podpora a kde nie je prevencia. Ako si správne povedala, môžme trestať rodičov, môžeme sa im vyhrážať odopieraním dávok alebo naháňať ich policajtmi, tým nevyriešime tie dôvody, prečo deti do škôl nechodia a toto je to najpodstatnejšie, pretože ak je dieťa hladné, tak sa nebude chcieť učiť, ak má strach alebo je unavené, tak nebude vnímať učivo, to je prirodzené a najmä ak sa necíti byť v škole prijaté a cíti sa tam ako nejaký cudzí element, tak tam nebude rado chodiť. Takže nebojujme s tými príčinami, neignorujme tie príčiny, ale skúsme pochopiť, že tieto absencie sú len dôsledok a my musíme začať bojovať s tými príčinami a to bohužiaľ na Slovensku nerobíme, nemáme dostatok asistentov, nemáme ľudí v podporných tímoch, nemáme dostatok sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj pracujú s rodičmi, pretože tí rodičia tiež musia pochopiť, prečo je vzdelanie pre ich deti dôležité. Túto prácu sme si dlhodobo na Slovensku nesplnili. Takže ja neviem, kde sú tie iné nástroje a pokiaľ nezačneme robiť naozaj komplexné riešenia, tak naozaj všetky zákony, ktoré takýmto spôsobom predložíte, budú vyzerať len pre nejaký efekt, marketing alebo pre titulky, ale nebudú naozaj reálne riešiť problémy a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá Vierka, na tvoj text sa v mnohých veciach dá reagovať, ale keď som ťa počúvala tak ma napadlo, že ja mám pocit, že my žijeme v krajine kde sa robia zákony nie preto, aby sme systém menili k lepšiemu, ale len kvôli tomu, aby dobre vyzerali navonok. A aj tieto návrh a tak isto aj školská legislatíva mi často pripadajú skôr ako marketing a viac ako marketing než ako nejaký premyslený rozvoj. Ako keby sa tu zákony robili pre fakt, aby zazneli a dobre vyzerali v médiách, aby sme mohli, alebo respektíve aby ministri mohli uznať svoje výsledky práce. Ale chýba im podstata a dôslednom a predovšetkým také to prepojenie s realitou v našich školách. Celkom ma inšpirovalo to čo si povedala, že v iných krajinách napríklad sa reformy robia, alebo kurikulárne reformy sa robia aj s tým, že sa ohodnotia tí zamestnanci. U nás to robíme presne naopak. My tu máme nové kurikulum, majú nové kompetencie tí vyučujúci. Je na nich vyvíjaní tlak na to, aby reagovali na zmeny a pritom my veľmi dobre vieme, že často už balansujú aj na hranici vyhorenia, ale neoceníme ich. Takže ja mám niekedy pocit, že sa nemôžme čudovať že sa títo ľudia cítia osamelí, prehliadaní, unavení, pretože často už ani nemajú z čoho dávať a len majú pocit že na nich stále vyvíjame väčší a väčší tlak. Ako ich chceme v takomto prostredí motivovať keď si horko-ťažko musia vybojovať nejakých 5 plus 2-percentá. A ja sa pýtam, ako im tých 26 eur na hodnotenie ich kvality pomôže k tomu, aby sa cítili motivovanejší. Akože asi by sme sa mali nad tým naozaj zamyslieť a prestať robiť legislatívu ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... čiže od nich nedostanú ani cent. Napriek tomu, že v zákone je jasne uvedené, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Napriek tomu sa k neštátnym zariadeniam v tomto štáte chováme, ako keby mali toľko peňazí, že sa nimi môžu obhadzovať. No že toto si môže naozaj myslieť len pani Vaľová, ktorá tu vykrikuje alebo taký človek, ktorý o tom nemá absolútne ani páru. Za posledných päť rokov stúpli mzdy pedagogickým zamestnancom v školstve niekoľkokrát. Tipnite si, koľkokrát sa to prejavilo na výške normatívu pre školské zariadenia v správe obcí. Ani raz. Samosprávy vykrikujú totiž, že na to nemajú, lebo štát im berie. Štát to nezaujíma, lebo veď ide o zariadenia, ktoré spravuje a financuje samospráva. Prehadzujete si ZUŠ-ky a centrá voľného času ako nejaký horúci zemiak a doplácajú na to zariadenia, ktoré sú už teraz na kolenách. Nevládzu platiť kvalitných učiteľov, nie sú schopní kvalitne vzdelávať a v konečnom dôsledku na to doplatia iba naše deti, pretože tie o chvíľu asi nebudú mať kde tráviť voľný čas, a keď sa potom budeme pýtať, ako je to možné, že naše deti stratili vzťah k umeniu, tak si spomeňte na to, ako táto vláda a aj predchádzajúce vlády Roberta Fica úplne zlikvidovali inštitúcie, ktoré dávajú možnosť deťom cieľavedome, efektívne tráviť svoj voľný čas. A keď sme už pri tej likvidácii, ešte mám pár minút, tak je tu ešte jedna téma, ktorú ma požiadali, aby som teda riešila, požiadala ma jedna základná škola pri nemocnici vo Zvolene o pomoc, pretože regionálny úrad sa rozhodol zrušiť materskú školu a školský klub detí pri nemocničnom zariadení a to z dôvodu že vraj neefektívnosti. To znamená, že deti, ktoré trávia v nemocnici 24 hodín a majú možnosť v rámci zdravotnej starostlivosti aspoň nejak pookriať, hrať sa, vzdelávať sa, tak prídu o jedinú možnosť ako prísť na iné myšlienky, necítiť sa ako pacient alebo aspoň na chvíľu, že sa môžu cítiť ako deti, ktoré majú právo na radosť, hru a ktoré sa môžu vzdelávať napriek tomu, že trávia počas choroby nejaký ten čas týždeň, dva, tri v nemocnici. Pravdou je, že štát prevádzkovanie takýchto zariadení nestojí veľa. Ja mám informáciu, že nejde ani o 100 000 eur v rámci takýchto zariadení a takisto je pravdou podľa toho, čo som si o tom zistila, že dôvodom prečo sa má zrušiť tento priestor je, že nemocnica potrebuje priestor, ktorý si prenajíma táto škola, aby tam zriadila VIP izbu. Takže je dôležitejšie, aby sme umožnili mať súkromie a pohodlie jednému dieťaťu s jedným rodičom na úkor desiatich, dvadsiatich, päťdesiatich ďalších, ktoré musia svoj čas tráviť samé a bez rodičov. Takže aj toto je téma, ktorá naozaj rezonuje, sú to praktické veci, ktorým sa dostávame o tom ako miesto toho, aby štát podporoval učiteľov, aby podporoval školy, aby do nich investoval, tak ruší aj tie, ktoré nestojí štát veľa a ktoré sú naozaj nápomocné a veľmi dôležité. Takže ak budete mať na to nejaký názor, pán minister, tak by som veľmi rada aj počula to, aký máte názor na rušenie týchto škôl pri nemocničných zariadeniach a prečo sa to vlastne deje a či sa vám naozaj javia ako neefektívne a či sú dôležitejšie nejaké peniaze alebo čokoľvek ako tie deti a to, že majú možnosť tráviť voľný čas a ja sa naozaj pýtam s úprimným záujmom, vidím, že zatiaľ naozaj to nemyslím zle, pýtam sa naozaj úprimne a verím, že mi teda aj úprimne odpoviete. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vidím, že v sále sa to už trošku vyľudnilo ako vždy, keď sú školské zákony, ale vítam všetkých, ktorí tu predtým neboli a niektoré veci sa už budú trošičku možno aj opakovať. Ja sa priznám, že sa nebudem vyjadrovať k veciam, o ktorých viem, že sa budú vyjadrovať kolegovia a kolegyňa, a to sa týka tých, toho príplatku za hodnotenie kvality zamestnancov. Takže preto sa aj budem opakovať, ale ja si myslím, že opakovanie je matka múdrosti, a pán minister mi to určite odpustí, aj keď ma teraz vôbec nesleduje a nepočúva. (Smiech.) Každopádne, platy učiteľov a učiteliek sú večná téma na Slovensku, a myslím si, že žiadna iná téma v oblasti školstva a vzdelávania tak nerezonuje ako vo verejnosti, tak aj v médiách, práve tak ako platy pedagogických zamestnancov. Ale je to asi prirodzené, lebo tie platy sú samozrejme prvotným predpokladom k tomu, aby sa učitelia cítili aspoň tak ohodnotení v tejto spoločnosti, a najmä, aby prichádzali noví, mladí, zapálení, kreatívni učitelia a učiteľky, a bez tých platov jednoducho nemôžeme očakávať, že bude záujem o toto povolanie, a že sa tam budú hrnúť mladí ľudia s nadšením. Aj vy, pán minister, ste niekoľkokrát poznamenal, že bez férového ohodnotenia jednoducho nebude možné stabilizovať situáciu v školstve, kde naozaj aktuálne hrozí akútny nedostatok pedagógov a odborných zamestnancov. A zároveň ste zdôraznil, že ak chceme kvalitné vzdelávanie, tak ho, tak musíme investovať do tých, ktorí toto vzdelávanie poskytujú. Zdôraznil ste, že vašou prioritou je lepšie ohodnotenie zamestnancov školstva, keďže slovenskí učitelia sú v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami na chvoste Európskej únie. Chcela by som sa aj opýtať, že či je to pravda, ale keďže ma opäť nepočúva, tak asi je zbytočné sa pýtať. Však, pán minister? (Smiech.) Ďakujem veľmi pekne. Ohlásil ste zároveň, že v roku 2025 prinesiete zásadnú zmenu v oblasti ohodnocovania učiteľov, ale tá zatiaľ neprišla, aspoň zatiaľ. V skutočnosti je totiž pravdou, že tie dva roky, ktoré uplynulo, čiže rok 2024 a 2025, sa pedagogickí zamestnanci, ale aj nepedagogický nedočkali nejakého zvýšenia platov. Vy ste síce v predchádzajúcej rozprave spomínal, že dostali navýšenie v podobe regionálnych príplatkov, ale no, povedzme si pravdu, to nie je tá valorizácia, ktorú ste sľuboval v programovom vyhlásení vlády. Okrem toho to nebolo plošné zvyšovanie pre všetkých zamestnancov školstva. Regionálne príplatky dostali iba tí, ktorí teda pôsobia v regiónoch s vyššími životnými nákladmi, takže toto nemôžeme považovať za to, že by ste plnili svoje programové vyhlásenie vlády. Regionálne príplatky nie sú valorizácia platov všetkých zamestnancov školstva. Takže tento argument neobstojí. Mňa to celkom ručí, ináč, keď viete, ďakujem vám pekne.
To, čo je na tom najzábavnejšie je, pán minister, že vy sám ste bol členom konsolidačného tímu, a z môjho pohľadu, opravte ma ak sa mýlim, ale ste mal dosť veľký nejaký vplyv na to, aby sa ten rozpočet nejakých spôsobom upravil, aby tam boli vyčlenené finančné prostriedky pre navýšenie platov zamestnancov. Zvýšili ste dane, zaviedli ste transakčnú daň, ale peniaze na vyššie platy pre učiteľov, tam v tom balíku konsolidačnom neboli, ktorý súvisí teda aj s rozpočtom. Takže ja si myslím, že ste mal dosť veľký vplyv, ale napriek tomu ste to nepretlačil, aj keď ste sľuboval tie zásadné zmeny, ktoré majú prísť v roku 2025. Ja osobne si myslím, že pravda je taká, že buď to nebola vaša priorita alebo to nebola priorita vlády. Pán premiér, ale samozrejme povedal, jeho prioritou nie je ani zdravotníctvo, aj keď nám stropy padajú na hlavy pacientov, tak prečo by to malo byť školstvo. Takže tomuto rozumiem, lebo keby to bolo v záujme vlády, naozaj, skutočne posilniť školstvo, tak už dávno by bolo v rozpočte aj v roku 2024 aj 2025 vyčlenených dosť peňazí na platov učiteľov. Ja si spomínam...
===== ... pacientov, tak prečo by to malo byť školstvo, takže tomuto rozumiem. Lebo keby to bolo v záujme vlády naozaj, skutočne posilniť školstvo, tak už dávno by bolo v rozpočte aj v roku ´24 aj ´25 vyčlenených dosť peňazí na platov učiteľov. Ja si spomínam ešte na výbor školstva v roku 2023, keď sme nastúpili do parlamentu a už vtedy sme vás kritizovali, že na rok ´24 teda nie sú naplávané žiadne finančné prostriedky na navýšenie platov, a vtedy tam bol pán štátny tajomník ministerstva financií, ktorý na výbore tento rozpočet prezentoval, obhajoval a povedal, že žiadni zamestnanci na Slovensku nedostali tak vysoké navýšenie platov ako práve učitelia, tak čo vlastne chcú. Veď v priebehu dvoch rokov sa im zvyšovali platy hneď trikrát a to viac ako o 20 %. No, lenže on zabudol povedať, že tie platy boli tak nízke, že ani to zvýšenie nestačilo na to, aby sa tieto platy vyrovnali ostatným vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom alebo učiteľom, ostatným učiteľom v krajinách OECD. To už nepovedal, z tohto výroku je ale úplne zrejmé, ako táto vláda vlastne nazerá na učiteľov. Pozerá sa na nich nie ako na odborníkov, ktorých je potrebné si vážiť a ktorých je potrebné si oceniť, ale na ľudí, ktorým vlastne nestačí to, čo majú, a neustále pýtajú viac a z toho, ako to hovoril, mi skôr evokovalo to, že si to zrejme nezaslúžia.
No, v programovom vyhlásení vlády ste mali niečo úplne iné a nečudo, že sa potom prihlásili odbory a žiadali len to, čo ste im sľúbili a čo ste nenaplnili. A povedzme si pravdu, napriek tomu, že ste tvrdil, že ste im venoval pozornosť, tak zvonku sa to javí, že túto pozornosť ste začal venovať tejto téme až vtedy, keď hrozil, naozaj hrozil učiteľský štrajk. Ale ja osobne sa tomu vôbec nedivím, pretože keď som sa pozerala na to, ako sa všetky Ficove vlády vlastne stavali ku školstvu a k zvyšovaniu platov zamestnancov, tak som si uvedomila, že to je vlastne taký modus operandi. Počas prvej vlády Roberta Fica v roku 2006 – 2010 bolo zvyšovanie platov učiteľa len na úrovni valorizácie, to znamená pravidelného navyšovania, keď vlastne dochádzalo k zvyšovaniu všetkých platov v štátnej správe a už vtedy odbory kričali, že je to nedostatočné a že to nekorešponduje s tým stavom učiteľského povolania, akým by malo.
A preto sa stalo, že počas druhej vlády Roberta Fica odbory ohlásili už v novembri 2012 štrajk učiteľov. Bolo to vtedy, keď tá ekonomická situácia na Slovensku bola stabilnejšia, takže vtedy tie školské odbory požadovali dokonca navýšenie platov o 10 % a napriek stabilnej ekonomickej situácii dostali len 5. A potom v nasledujúcich rokoch znova tam bola len nejaká mierna, mierne navýšenie.
V tretej vláde Roberta Fica sa to znova zopakovalo a už na začiatku roka 2016 sa konal ďalší štrajk učiteľov, ktorý trval niekoľko týždňov, a tu už učitelia požadovali 25-percentné navýšenie platov učiteľa, pretože sa naozaj dostali v tom porovnaní rebríčku s ostatnými učiteľmi na veľmi nízku úroveň. Vláda opätovne odmietla všetky požiadavky, tento štrajk dokonca označili za politicky motivovaný, premiér Fico sa odvolával na to, že už v predchádzajúcom období boli zvýšené platy zamestnancov, no a nakoniec aj, samozrejme, po tomto tlaku zvýšili približne o 6 % platy v roku 2017 a 2018.
V tejto súčasnej štvrtej vláde Roberta Fica síce k štrajku reálne nedošlo, pretože pán minister to ukorigoval tak, aby k tomu nedošlo, ale povedzme si pravdu, ak by nebolo tej hrozby štrajku, tak žiadny sociálny dialóg ani dohoda s odbormi by sa opäť nekonali. Celkovo teda môžeme postoj vlády a postoj všetkých vlád Roberta Fica k zvyšovaniu platov učiteľov charakterizovať ako reaktívny, minimalistický a osobne si myslím, že aj necitlivý. K zvyšovaniu platov totiž dochádza vždy zásadne pri vyhrotení situácie, čiže pod hrozbou štrajku alebo po jeho vypuknutí. Ani jedna z vlád neprejavovala iniciatívu riešiť dlhodobé poddimenzovanie odmeňovania učiteľov, a to samostatne a včas, ale reagovali vždycky len na verejný rozruch a na tlak. Takýto reaktívny prístup vytvára dojem, že učitelia musia o každé jedno euro navyše bojovať ako o milosť a nie ako o spravodlivé uznanie práce, ktorú vykonávajú v prospech našej krajiny, v prospech našich detí.
Tento spôsob, kedy sa vždycky peniaze vyťahujú až na poslednú chvíľu a pod tlakom štrajkov, je výsmechom, naozaj výsmechom každému, kto má čo dočinenia so vzdelávaním a ešte horšie, bohužiaľ, je to jasný signál pre nás všetkých, ktorí chcú zostať v tomto systéme. Hovorí, že vaša práca, váš čas, vaša dôstojnosť sú len lacným nástrojom na udržanie si nejakej fasády. Zároveň som povedala, že považujem toto konanie za minimalistické a to je kvôli tomu, lebo požiadavky učiteľov nikdy neboli naplnené v plnej miere, v plnej výške. Navýšenia boli vždycky strašne malé a oveľa menšie ako odbory alebo iniciatívy požadovali a vlády sa opakovane len vyhovárali na nejaké rozpočtové obmedzenia, čo, samozrejme, môže byť aj objektívny nejaký názor, ale napr. v čase druhej Ficovej vlády si myslím, že to nebolo úplne pravdivé. Avšak aj keby to bolo objektívne, tak tento argument nezohľadňuje skutočný význam vzdelávania pre budúcnosť tejto krajiny. Ani dlhodobé ekonomické prínosy z investície do kvality školstva. Mali by sme naozaj prioritizovať školstvo a my to nerobíme, ani jedna z vlád Roberta Fica neprioritizuje školstvo tak a podľa toho, aký má význam.
No a povedala som aj, že tento postoj vlády je necitlivý a to kvôli tomu, že neberie ohľad na profesijnú dôstojnosť učiteľov, ani na fakt, že ich platy sú dlhodobo pod priemerom platov ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, čím vlastne vláda vysiela signál, že učiteľská práca je menej hodnotná a to ešte viacej prehlbuje nedostatok pedagógov a znižovanie už aj tak nízkej atraktivity učiteľskej profesie.
Tento postoj nie je náhodný a nie je ani ojedinelý, ale vyplýva práve z toho dlhodobého vnímania školstva nie ako strategickej investície, ale len ako výdavkovej položky bez okamžitého politického výnosu. Vlády Roberta Fica sa vždy opakovane orientovali na rýchle a viditeľné opatrenia, ktoré sa dajú veľmi jednoducho predať voličom – jednorazové dávky, vlaky zadarmo, lacnejšie potraviny, ale výsledky kvalitného vzdelávania, tie sa prejavujú až po niekoľkých rokoch. Takže to nie sú voličsky atraktívne témy.
Táto necitlivosť voči učiteľom, o ktorej hovorím, pramenia aj z politického podceňovania spoločenského vplyvu. Učitelia dlhodobo, bohužiaľ, nevystupovali ako silná a jednotná záujmová skupina, ktorá by si vedela vynútiť rešpekt, dokázala toto aj práve teraz v porovnaní s tým štrajkom zamestnancov. A tým pádom vlády ani necítia skutočný tlak na systémové riešenia, a preto si mohli dovoliť pokračovať v politike týchto oddialených a čiastočných ústupkov. Napokon tento prístup je aj dôsledkom nízkej prestíže vzdelávania v politickom myslení, lebo školstvo bolo vždy vnímané ako sektor, ktorý ešte počká, a nie ako motor rozvoja našej krajiny. Práve táto krátkozrakosť však spôsobuje, že nám dnes chýbajú učitelia, naozaj kvalitní učitelia a aj vízia toho, aké školstvo a aké Slovensko chceme mať o 20 či 30 rokov.
Často sa zamýšľam aj nad tým, či tento spôsob nazerania na školstvo nemôže byť aj výsledkom hlbšie zakorenených rodových stereotypov, pretože v školstve dominujú ženy, najmä na pozíciách učiteliek materských škôl, ale aj základných a stredných škôl, a v tomto patriarchálne ladenom spoločenskom nastavení, kde sa stále implicitne predpokladá, že muž je živiteľ rodiny, tak tie ženské povolania, na tie sa pozerá ako na doplnkové, vedľajšie, menej hodnotné a tento predsudok, hoci je nevyslovený, má, samozrejme, reálne dôsledky. Učiteľkám sa implicitne prisudzuje vyššia miera obetavosti, ochoty pracovať za menej a akceptovať neistotu. Mali by sme si však uvedomiť, že takéto nastavenie spoločnosti aj politík v konečnom dôsledku degraduje túto profesiu, ktorá je základom budúcnosti krajiny, a to jednoducho musíme zmeniť. Učitelia a učiteľky totiž dnes bojujú len o platy, oni už bojujú o svoju základnú dôstojnosť.
A zatiaľ čo pán minister Drucker na tlačových konferenciách tvrdí, že problém rieši, realita je taká, že aby vôbec tento rok došlo k zvýšeniu platov, musel siahnuť na svoj vlastný rozpočet, musel zrušiť kompenzačné príspevky niektorým učiteľom, aby všetkým ostatným zakryl aspoň trochu oči. A takéto zvyšovanie platov sa tým pádom mení na absolútny výsmech. A keď sa platy zvýšia, mnohí učitelia v čistom reále stratia. Ja by som sa tu na chvíľu pristavila na tom, čo ste, pán minister, spomínal na výbore, a kde ste v diskusii spomenul, že platy zamestnancov v školstve sa oproti minulému roku zvýšia o 6,6 %. Mňa by zaujímal celkom ten prepočet, ako ste k tomuto číslu došli, a to myslím teraz úprimne, nie je to nejaká irónia, lebo mne to naozaj nevychádza. Ja neviem, možno ste vychádzal z údajov o priemernej nominálnej mzde zamestnancov v hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2024, lebo to som si našla, že sa zvýšil o 94 eur a to predstavuje medziročný rast 6,6 %, ale z môjho prepočtu zvýšenia platov na rok 2025 mi to nejako nevychádza, pretože platy sa zvýšia od 1. septembra o 7 %, ale len za posledné štyri mesiace. To znamená, že keď to prepočítame na celý rok 2025, tak je to len okolo 2,3 % na rok ´24. Čiže keď si potom odčítate ešte infláciu, ktorá je teraz okolo 4,3 %, uvidíme, aká bude celková, no tak už sme v záporných číslach. Tak tam reálne to dokonca klesne na úroveň okolo 2 %. To znamená, že učitelia si v skutočnosti kúpia menej ako v roku 2024 napriek tomu nominálnemu zvýšeniu platov. Áno, viem, je tam ešte tá 800-eurová odmena, ale aj tú, ak by sme pripočítali k tomu navýšeniu, tak stále sa dostávame len niekde na úroveň 1,8 alebo 1,9 % oproti predchádzajúcemu roku. Takže nezdá sa mi to, neviem, akým spôsobom ste došiel práve k tomu číslu 6,6, verím, že mi to potom ako vysvetlíte.
No a ak sme tu už pri tej 800-eurovej odmene, to už tu dneska zaznelo, už minulý týždeň ma kontaktovali rôzne asociácie a ak dovolíte, tak ja vám prečítam mail, ktorý prišiel na naše poslanecké maily, ja verím, že ste ho všetci dostali, ktorý hovorí: „Sme súkromné školské zariadenie centrum voľného času, podľa pokynov nám štát nebude kompenzovať vyplácanie odmien pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ale zároveň máme povinnosť ich vyplatiť. V minulosti bol tento istý problém a taktiež sme nedostali žiadnu kompenzáciu. Dotácie na školské zariadenia sú tak nízke, že máme problém vyžiť. My sme zariadenia, ktoré vykonávajú záujmovú činnosť a suplujeme to, čo by malo byť absolútnou prioritou štátu, lebo žijeme dobu, kedy hlavne mládež má obrovské problémy. Všade v médiách o tom rozprávate, ale absolútne nepodporujete tých, ktorí sa pre mladých snažia niečo urobiť. Naopak, podkopávate nám nohy a aj teraz keď nariaďujete vyplácanie odmien, tak nám nedáte ani euro. Môžete mi, prosím, tento prístup štátu vysvetliť?!!! Čo máme robiť, ak na vyplatenie takýchto vysokých odmien nemáme finančné zdroje?" Ja len podotýkam, že v niektorých obciach je ročný normatív na žiaka 6 euro, v niektorých 15, v niektorých 100. Aj tak je to strašne málo a na 800-eurové odmeny jednoducho nemajú.
Ja len pre vysvetlenie pre tých, ktorí túto problematiku ešte nepoznajú alebo aby sme si to teda oživili, zvýšili ste platy zamestnancom škôl, samosprávy, samozrejme, kričali, že na zvýšenie platov nemajú, preto ste sa rozhodli kompenzovať aspoň tie odmeny 800 eur, nie podotýkam 7-percentné navýšenie, iba 800 eur, ale len pre tých, ktorí sú zamestnancami samospráv. A tak samosprávy píšu všetkým neštátnym zariadeniam, súkromným, cirkevným, že pre nich 800-eurové odmeny nie sú. Čiže od nich nedostanú ani cent. Napriek tomu, že v zákone je jasne uvedené, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné, napriek tomu sa k neštátnym zariadeniam v tomto štáte chováme, ako keby mali toľko peňazí, že sa nimi môžu obhadzovať. No lenže...
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vidím, že v sále sa to už trošku vyľudnilo ako vždy, keď sú školské zákony, ale vítam všetkých, ktorí tu predtým neboli a niektoré veci sa už budú trošičku možno aj opakovať. Ja sa priznám, že sa nebudem vyjadrovať k veciam, o ktorých viem, že sa budú vyjadrovať kolegovia a kolegyňa, a to sa týka tých, toho príplatku za hodnotenie kvality zamestnancov. Takže preto sa aj budem opakovať, ale ja si myslím, že opakovanie je matka múdrosti, a pán minister mi to určite odpustí, aj keď ma teraz vôbec nesleduje a nepočúva. (Smiech.) Každopádne, platy učiteľov a učiteliek sú večná téma na Slovensku, a myslím si, že žiadna iná téma v oblasti školstva a vzdelávania tak nerezonuje ako vo verejnosti, tak aj v médiách, práve tak ako platy pedagogických zamestnancov. Ale je to asi prirodzené, lebo tie platy sú samozrejme prvotným predpokladom k tomu, aby sa učitelia cítili aspoň tak ohodnotení v tejto spoločnosti, a najmä, aby prichádzali noví, mladí, zapálení, kreatívni učitelia a učiteľky, a bez tých platov jednoducho nemôžeme očakávať, že bude záujem o toto povolanie, a že sa tam budú hrnúť mladí ľudia s nadšením. Aj vy, pán minister, ste niekoľkokrát poznamenal, že bez férového ohodnotenia jednoducho nebude možné stabilizovať situáciu v školstve, kde naozaj aktuálne hrozí akútny nedostatok pedagógov a odborných zamestnancov. A zároveň ste zdôraznil, že ak chceme kvalitné vzdelávanie, tak ho, tak musíme investovať do tých, ktorí toto vzdelávanie poskytujú. Zdôraznil ste, že vašou prioritou je lepšie ohodnotenie zamestnancov školstva, keďže slovenskí učitelia sú v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami na chvoste Európskej únie. Chcela by som sa aj opýtať, že či je to pravda, ale keďže ma opäť nepočúva, tak asi je zbytočné sa pýtať. Však, pán minister? (Smiech.) Ďakujem veľmi pekne. Ohlásil ste zároveň, že v roku 2025 prinesiete zásadnú zmenu v oblasti ohodnocovania učiteľov, ale tá zatiaľ neprišla, aspoň zatiaľ. V skutočnosti je totiž pravdou, že tie dva roky, ktoré uplynulo, čiže rok 2024 a 2025, sa pedagogickí zamestnanci, ale aj nepedagogický nedočkali nejakého zvýšenia platov. Vy ste síce v predchádzajúcej rozprave spomínal, že dostali navýšenie v podobe regionálnych príplatkov, ale no, povedzme si pravdu, to nie je tá valorizácia, ktorú ste sľuboval v programovom vyhlásení vlády. Okrem toho to nebolo plošné zvyšovanie pre všetkých zamestnancov školstva. Regionálne príplatky dostali iba tí, ktorí teda pôsobia v regiónoch s vyššími životnými nákladmi, takže toto nemôžeme považovať za to, že by ste plnili svoje programové vyhlásenie vlády. Regionálne príplatky nie sú valorizácia platov všetkých zamestnancov školstva. Takže tento argument neobstojí. Mňa to celkom ručí, ináč, keď viete, ďakujem vám pekne.
To, čo je na tom najzábavnejšie je, pán minister, že vy sám ste bol členom konsolidačného tímu, a z môjho pohľadu, opravte ma ak sa mýlim, ale ste mal dosť veľký nejaký vplyv na to, aby sa ten rozpočet nejakých spôsobom upravil, aby tam boli vyčlenené finančné prostriedky pre navýšenie platov zamestnancov. Zvýšili ste dane, zaviedli ste transakčnú daň, ale peniaze na vyššie platy pre učiteľov, tam v tom balíku konsolidačnom neboli, ktorý súvisí teda aj s rozpočtom. Takže ja si myslím, že ste mal dosť veľký vplyv, ale napriek tomu ste to nepretlačil, aj keď ste sľuboval tie zásadné zmeny, ktoré majú prísť v roku 2025. Ja osobne si myslím, že pravda je taká, že buď to nebola vaša priorita alebo to nebola priorita vlády. Pán premiér, ale samozrejme povedal, jeho prioritou nie je ani zdravotníctvo, aj keď nám stropy padajú na hlavy pacientov, tak prečo by to malo byť školstvo. Takže tomuto rozumiem, lebo keby to bolo v záujme vlády, naozaj, skutočne posilniť školstvo, tak už dávno by bolo v rozpočte aj v roku 2024 aj 2025 vyčlenených dosť peňazí na platov učiteľov. Ja si spomínam...
===== ... pacientov, tak prečo by to malo byť školstvo, takže tomuto rozumiem. Lebo keby to bolo v záujme vlády naozaj, skutočne posilniť školstvo, tak už dávno by bolo v rozpočte aj v roku ´24 aj ´25 vyčlenených dosť peňazí na platov učiteľov. Ja si spomínam ešte na výbor školstva v roku 2023, keď sme nastúpili do parlamentu a už vtedy sme vás kritizovali, že na rok ´24 teda nie sú naplávané žiadne finančné prostriedky na navýšenie platov, a vtedy tam bol pán štátny tajomník ministerstva financií, ktorý na výbore tento rozpočet prezentoval, obhajoval a povedal, že žiadni zamestnanci na Slovensku nedostali tak vysoké navýšenie platov ako práve učitelia, tak čo vlastne chcú. Veď v priebehu dvoch rokov sa im zvyšovali platy hneď trikrát a to viac ako o 20 %. No, lenže on zabudol povedať, že tie platy boli tak nízke, že ani to zvýšenie nestačilo na to, aby sa tieto platy vyrovnali ostatným vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom alebo učiteľom, ostatným učiteľom v krajinách OECD. To už nepovedal, z tohto výroku je ale úplne zrejmé, ako táto vláda vlastne nazerá na učiteľov. Pozerá sa na nich nie ako na odborníkov, ktorých je potrebné si vážiť a ktorých je potrebné si oceniť, ale na ľudí, ktorým vlastne nestačí to, čo majú, a neustále pýtajú viac a z toho, ako to hovoril, mi skôr evokovalo to, že si to zrejme nezaslúžia.
No, v programovom vyhlásení vlády ste mali niečo úplne iné a nečudo, že sa potom prihlásili odbory a žiadali len to, čo ste im sľúbili a čo ste nenaplnili. A povedzme si pravdu, napriek tomu, že ste tvrdil, že ste im venoval pozornosť, tak zvonku sa to javí, že túto pozornosť ste začal venovať tejto téme až vtedy, keď hrozil, naozaj hrozil učiteľský štrajk. Ale ja osobne sa tomu vôbec nedivím, pretože keď som sa pozerala na to, ako sa všetky Ficove vlády vlastne stavali ku školstvu a k zvyšovaniu platov zamestnancov, tak som si uvedomila, že to je vlastne taký modus operandi. Počas prvej vlády Roberta Fica v roku 2006 – 2010 bolo zvyšovanie platov učiteľa len na úrovni valorizácie, to znamená pravidelného navyšovania, keď vlastne dochádzalo k zvyšovaniu všetkých platov v štátnej správe a už vtedy odbory kričali, že je to nedostatočné a že to nekorešponduje s tým stavom učiteľského povolania, akým by malo.
A preto sa stalo, že počas druhej vlády Roberta Fica odbory ohlásili už v novembri 2012 štrajk učiteľov. Bolo to vtedy, keď tá ekonomická situácia na Slovensku bola stabilnejšia, takže vtedy tie školské odbory požadovali dokonca navýšenie platov o 10 % a napriek stabilnej ekonomickej situácii dostali len 5. A potom v nasledujúcich rokoch znova tam bola len nejaká mierna, mierne navýšenie.
V tretej vláde Roberta Fica sa to znova zopakovalo a už na začiatku roka 2016 sa konal ďalší štrajk učiteľov, ktorý trval niekoľko týždňov, a tu už učitelia požadovali 25-percentné navýšenie platov učiteľa, pretože sa naozaj dostali v tom porovnaní rebríčku s ostatnými učiteľmi na veľmi nízku úroveň. Vláda opätovne odmietla všetky požiadavky, tento štrajk dokonca označili za politicky motivovaný, premiér Fico sa odvolával na to, že už v predchádzajúcom období boli zvýšené platy zamestnancov, no a nakoniec aj, samozrejme, po tomto tlaku zvýšili približne o 6 % platy v roku 2017 a 2018.
V tejto súčasnej štvrtej vláde Roberta Fica síce k štrajku reálne nedošlo, pretože pán minister to ukorigoval tak, aby k tomu nedošlo, ale povedzme si pravdu, ak by nebolo tej hrozby štrajku, tak žiadny sociálny dialóg ani dohoda s odbormi by sa opäť nekonali. Celkovo teda môžeme postoj vlády a postoj všetkých vlád Roberta Fica k zvyšovaniu platov učiteľov charakterizovať ako reaktívny, minimalistický a osobne si myslím, že aj necitlivý. K zvyšovaniu platov totiž dochádza vždy zásadne pri vyhrotení situácie, čiže pod hrozbou štrajku alebo po jeho vypuknutí. Ani jedna z vlád neprejavovala iniciatívu riešiť dlhodobé poddimenzovanie odmeňovania učiteľov, a to samostatne a včas, ale reagovali vždycky len na verejný rozruch a na tlak. Takýto reaktívny prístup vytvára dojem, že učitelia musia o každé jedno euro navyše bojovať ako o milosť a nie ako o spravodlivé uznanie práce, ktorú vykonávajú v prospech našej krajiny, v prospech našich detí.
Tento spôsob, kedy sa vždycky peniaze vyťahujú až na poslednú chvíľu a pod tlakom štrajkov, je výsmechom, naozaj výsmechom každému, kto má čo dočinenia so vzdelávaním a ešte horšie, bohužiaľ, je to jasný signál pre nás všetkých, ktorí chcú zostať v tomto systéme. Hovorí, že vaša práca, váš čas, vaša dôstojnosť sú len lacným nástrojom na udržanie si nejakej fasády. Zároveň som povedala, že považujem toto konanie za minimalistické a to je kvôli tomu, lebo požiadavky učiteľov nikdy neboli naplnené v plnej miere, v plnej výške. Navýšenia boli vždycky strašne malé a oveľa menšie ako odbory alebo iniciatívy požadovali a vlády sa opakovane len vyhovárali na nejaké rozpočtové obmedzenia, čo, samozrejme, môže byť aj objektívny nejaký názor, ale napr. v čase druhej Ficovej vlády si myslím, že to nebolo úplne pravdivé. Avšak aj keby to bolo objektívne, tak tento argument nezohľadňuje skutočný význam vzdelávania pre budúcnosť tejto krajiny. Ani dlhodobé ekonomické prínosy z investície do kvality školstva. Mali by sme naozaj prioritizovať školstvo a my to nerobíme, ani jedna z vlád Roberta Fica neprioritizuje školstvo tak a podľa toho, aký má význam.
No a povedala som aj, že tento postoj vlády je necitlivý a to kvôli tomu, že neberie ohľad na profesijnú dôstojnosť učiteľov, ani na fakt, že ich platy sú dlhodobo pod priemerom platov ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, čím vlastne vláda vysiela signál, že učiteľská práca je menej hodnotná a to ešte viacej prehlbuje nedostatok pedagógov a znižovanie už aj tak nízkej atraktivity učiteľskej profesie.
Tento postoj nie je náhodný a nie je ani ojedinelý, ale vyplýva práve z toho dlhodobého vnímania školstva nie ako strategickej investície, ale len ako výdavkovej položky bez okamžitého politického výnosu. Vlády Roberta Fica sa vždy opakovane orientovali na rýchle a viditeľné opatrenia, ktoré sa dajú veľmi jednoducho predať voličom – jednorazové dávky, vlaky zadarmo, lacnejšie potraviny, ale výsledky kvalitného vzdelávania, tie sa prejavujú až po niekoľkých rokoch. Takže to nie sú voličsky atraktívne témy.
Táto necitlivosť voči učiteľom, o ktorej hovorím, pramenia aj z politického podceňovania spoločenského vplyvu. Učitelia dlhodobo, bohužiaľ, nevystupovali ako silná a jednotná záujmová skupina, ktorá by si vedela vynútiť rešpekt, dokázala toto aj práve teraz v porovnaní s tým štrajkom zamestnancov. A tým pádom vlády ani necítia skutočný tlak na systémové riešenia, a preto si mohli dovoliť pokračovať v politike týchto oddialených a čiastočných ústupkov. Napokon tento prístup je aj dôsledkom nízkej prestíže vzdelávania v politickom myslení, lebo školstvo bolo vždy vnímané ako sektor, ktorý ešte počká, a nie ako motor rozvoja našej krajiny. Práve táto krátkozrakosť však spôsobuje, že nám dnes chýbajú učitelia, naozaj kvalitní učitelia a aj vízia toho, aké školstvo a aké Slovensko chceme mať o 20 či 30 rokov.
Často sa zamýšľam aj nad tým, či tento spôsob nazerania na školstvo nemôže byť aj výsledkom hlbšie zakorenených rodových stereotypov, pretože v školstve dominujú ženy, najmä na pozíciách učiteliek materských škôl, ale aj základných a stredných škôl, a v tomto patriarchálne ladenom spoločenskom nastavení, kde sa stále implicitne predpokladá, že muž je živiteľ rodiny, tak tie ženské povolania, na tie sa pozerá ako na doplnkové, vedľajšie, menej hodnotné a tento predsudok, hoci je nevyslovený, má, samozrejme, reálne dôsledky. Učiteľkám sa implicitne prisudzuje vyššia miera obetavosti, ochoty pracovať za menej a akceptovať neistotu. Mali by sme si však uvedomiť, že takéto nastavenie spoločnosti aj politík v konečnom dôsledku degraduje túto profesiu, ktorá je základom budúcnosti krajiny, a to jednoducho musíme zmeniť. Učitelia a učiteľky totiž dnes bojujú len o platy, oni už bojujú o svoju základnú dôstojnosť.
A zatiaľ čo pán minister Drucker na tlačových konferenciách tvrdí, že problém rieši, realita je taká, že aby vôbec tento rok došlo k zvýšeniu platov, musel siahnuť na svoj vlastný rozpočet, musel zrušiť kompenzačné príspevky niektorým učiteľom, aby všetkým ostatným zakryl aspoň trochu oči. A takéto zvyšovanie platov sa tým pádom mení na absolútny výsmech. A keď sa platy zvýšia, mnohí učitelia v čistom reále stratia. Ja by som sa tu na chvíľu pristavila na tom, čo ste, pán minister, spomínal na výbore, a kde ste v diskusii spomenul, že platy zamestnancov v školstve sa oproti minulému roku zvýšia o 6,6 %. Mňa by zaujímal celkom ten prepočet, ako ste k tomuto číslu došli, a to myslím teraz úprimne, nie je to nejaká irónia, lebo mne to naozaj nevychádza. Ja neviem, možno ste vychádzal z údajov o priemernej nominálnej mzde zamestnancov v hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2024, lebo to som si našla, že sa zvýšil o 94 eur a to predstavuje medziročný rast 6,6 %, ale z môjho prepočtu zvýšenia platov na rok 2025 mi to nejako nevychádza, pretože platy sa zvýšia od 1. septembra o 7 %, ale len za posledné štyri mesiace. To znamená, že keď to prepočítame na celý rok 2025, tak je to len okolo 2,3 % na rok ´24. Čiže keď si potom odčítate ešte infláciu, ktorá je teraz okolo 4,3 %, uvidíme, aká bude celková, no tak už sme v záporných číslach. Tak tam reálne to dokonca klesne na úroveň okolo 2 %. To znamená, že učitelia si v skutočnosti kúpia menej ako v roku 2024 napriek tomu nominálnemu zvýšeniu platov. Áno, viem, je tam ešte tá 800-eurová odmena, ale aj tú, ak by sme pripočítali k tomu navýšeniu, tak stále sa dostávame len niekde na úroveň 1,8 alebo 1,9 % oproti predchádzajúcemu roku. Takže nezdá sa mi to, neviem, akým spôsobom ste došiel práve k tomu číslu 6,6, verím, že mi to potom ako vysvetlíte.
No a ak sme tu už pri tej 800-eurovej odmene, to už tu dneska zaznelo, už minulý týždeň ma kontaktovali rôzne asociácie a ak dovolíte, tak ja vám prečítam mail, ktorý prišiel na naše poslanecké maily, ja verím, že ste ho všetci dostali, ktorý hovorí: „Sme súkromné školské zariadenie centrum voľného času, podľa pokynov nám štát nebude kompenzovať vyplácanie odmien pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ale zároveň máme povinnosť ich vyplatiť. V minulosti bol tento istý problém a taktiež sme nedostali žiadnu kompenzáciu. Dotácie na školské zariadenia sú tak nízke, že máme problém vyžiť. My sme zariadenia, ktoré vykonávajú záujmovú činnosť a suplujeme to, čo by malo byť absolútnou prioritou štátu, lebo žijeme dobu, kedy hlavne mládež má obrovské problémy. Všade v médiách o tom rozprávate, ale absolútne nepodporujete tých, ktorí sa pre mladých snažia niečo urobiť. Naopak, podkopávate nám nohy a aj teraz keď nariaďujete vyplácanie odmien, tak nám nedáte ani euro. Môžete mi, prosím, tento prístup štátu vysvetliť?!!! Čo máme robiť, ak na vyplatenie takýchto vysokých odmien nemáme finančné zdroje?" Ja len podotýkam, že v niektorých obciach je ročný normatív na žiaka 6 euro, v niektorých 15, v niektorých 100. Aj tak je to strašne málo a na 800-eurové odmeny jednoducho nemajú.
Ja len pre vysvetlenie pre tých, ktorí túto problematiku ešte nepoznajú alebo aby sme si to teda oživili, zvýšili ste platy zamestnancom škôl, samosprávy, samozrejme, kričali, že na zvýšenie platov nemajú, preto ste sa rozhodli kompenzovať aspoň tie odmeny 800 eur, nie podotýkam 7-percentné navýšenie, iba 800 eur, ale len pre tých, ktorí sú zamestnancami samospráv. A tak samosprávy píšu všetkým neštátnym zariadeniam, súkromným, cirkevným, že pre nich 800-eurové odmeny nie sú. Čiže od nich nedostanú ani cent. Napriek tomu, že v zákone je jasne uvedené, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné, napriek tomu sa k neštátnym zariadeniam v tomto štáte chováme, ako keby mali toľko peňazí, že sa nimi môžu obhadzovať. No lenže...
=====

Ďakujem veľmi pekne za obidve reakcie na moju rozpravu. Vyjadrujem sa teda len k tebe, Peter. Odpoveď na tvoju otázku je, že samozrejme aj Progresívne Slovensko vníma veľmi citlivo problematiku nesprávneho zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl. Ja by som len povedala, že náš návrh zákona sa týka školských obvodov všetkých škôl, teda aj bežných základných škôl a bežných materských škôl, nielen špeciálnych škôl. To je ten základný rozdiel. A téma nesprávneho diagnostikovania je ešte vec navyše, ktorá z môjho pohľadu by bola riešiteľná najmä vtedy, ak by sme nielen deti v hraničnom pásme, ale aj deti, ktorým je diagnostikovaný mentálny postih a boli integrované do bežných základných škôl. Toto je jedna z ciest. Druhá cesta je samozrejme aj podpora vzdelávania v rómskom jazyku, najmä ako podporného nástroja v prvých ročníkoch, aby sa naučili čo najrýchlejšie slovenský jazyk. Preto ale vnímam veľmi citlivo aj ten návrh (...nezrozumiteľne vyslovené...), ktorý samozrejme ministra školstva, ktorý chce premenovať segregované školy na národnostné pod záštitou toho, že chce vzdelávať v rómskom jazyku. Je to veľmi nebezpečný experiment, na to si treba dávať pozor, pretože by sa nás s tým nemal nejakým spôsobom oklamať, aby sme mu na toto naleteli. Lebo tam nejde o podporu vzdelávania v rómskom jazyku. Tam ide len o to, aby sme sa vyhli vlastne postihu za (nezrozumiteľne vyslovené) a to je veľmi dôležité. Netreba mu skočiť na tento lep.
Ale pre nás je veľmi kľúčové tá podpora v rannom detstve samozrejme a to nielen od troch rokov, teda povinná škôlka od troch rokov, ale už od 0 rokov a práca...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)