Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani Plevíková, ja z vášho príspevku mám pocit, že vy hľadáte dekadenciu a ideológiu aj tam kde nie je. Moje kolegyne sa už teda trošku vyjadrili k tej sexuálnej výchove na školách a k tej vete, ktorú chcete dať do Ústavy. Z môjho pohľadu len dve veci k tomu. Po prvé, je každému jasné prečo to chcete dávať. Je to z toho dôvodu, že časť obyvateľstva tu verí hoaxom, ktoré vy sami podporujete zbytočne. A po druhé, otázka nie načo keď to už máme v školskom zákone. Veď ste si to presadili tento rok. Je to súčasťou školského zákona. Takže ja nevidím dôvod načo sa to má dávať ešte aj do Ústavy. Je to podľa mňa úplný nezmysel a je to navyše.
Mňa zaujalo ale aj to čo ste hovorili o tom, že vám vadí učebnica kde teda sa deti alebo mládež má oslovovať v strednom rode. A na margo toho teda som aj povedal, že hľadáte dekadenciu a ideológiu tam kde nie je, pretože toto je úplne normálne gramaticky správne stredný rod, ktorý sa používal mimochodom aj veľmi dávno a svoj historický kontext. Možno neviete, ale stredný rod sa používal napríklad už počať "Štúrovského obdobia" kedy názvy študentstvo, mládežníctvo, učiteľstvo mali kultúrny a spoločenský význam. Možno poznáte také, že "študentstvo slovenské povstaň za svoj národ". Rovnako aj v medzivojnovom a vojnovom období sa predsa tento názov bežne používal a používali ho štátnici vo svojej štátnickej rétorike politici, alebo aj počas komunizmu, však robotníctvo, roľníctvo, inteligencia, študentstvo bolo úplne normálnou bežnou súčasťou výbavy tohto zriadenia. Napríklad slovenské robotníctvo podporuje plánované úlohy. Veď to je úplne bežné. Až po 89 sa to nejako z nášho slovníka vytratilo, lebo sme to nepoužívali. Ale to neznamená, že to nemá svoj historický kontext. (Potlesk.!

Ďakujem za slovo. Vážený pán Podmanický, vy ste tu povedali mnoho bizarností, ktoré sme už okomentovali, ale viete čo mňa na tom najviac zaujalo? Že vy ste vlastne povedal, že všetko čo vyskúmame a aké nálady má naše obyvateľstvo, tak to máme dať rovno do ústavy, lebo to je asi dôležité. Tak ja mám pre vás len taký tip. Viete, čo Slováci najviac vyhľadávajú na internete? Je to téma čary, vatry a mimozemská invázia. Boja sa Reptiliánov. Neviem prečo. A ešte druhá vec je, že neštandardné metódy zisťovania pohlavia dieťaťa. No tak asi toto by sme tiež mohli dať do ústavy. Čo myslíte? A ja vám poviem ale aj iné veci, ktoré sme vyskúmali a napríklad to čoho sa boja ľudia na Slovensku a predstavte si, že 86 % respondentov sa bojí rastúcich cien energií a inflácie. 83 % má obavy o stav slovenského zdravotníctva. 52 % až 70 má vplyv, bojí sa teda rastúceho vplyvu oligarchov a 73 % má obavy o budúcnosť seba a svojej rodiny. Tak viete čo? Ja navrhujeme, že by sme mohli dať do ústavy, že by štát garantoval, aby boli ceny potravín ako v Tescu v roku 2014 a mohli by sme takisto aj garantovať všetkým ľuďom úspory, ktoré nemajú a mohli by sme tam dať aj ochranu pred mimozemšťanmi a ak by sa dalo, tak aj zisťovanie pohlavia nejakým kyvadlom nad bruškom, to by bolo ideálne a prepáčte, že takto satiricky, ale na tie bizarndorfi, čo ste tu povedali, sa ani nedá inak reagovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ak mi pán Ledecký odpustí, tak zostanem v téme, ale využijem to, aby som dokončila možno to dôležité, čo som ešte chcela povedať k národnostným školám. A ja len spomeniem mali Lile Farkaš, to je odborníčka na problém segregácie maďarka, ktorá nedávno publikovala text a konštatovala, že je veľmi potrebné pozorne sledovať všetky iniciatívy a na zriadenie menšinových škôl, ktoré prichádzajú od väčšinových inštitúcií, alebo spoločností, pretože tento trend nie je len u nás, ale je aj v zahraničí. A hovorí o tom, že rómske menšinové vzdelávanie je často len zámienkou na nezákonnú segregáciu, najmä keď mu chýba autonómia a kontrola zo strany komunity, akú majú školy slúžiace tradičným či bohatším menšinám. Zároveň chcem povedať, že aj stredisko, Národné stredisko pre ľudské práva urobilo taký posudok vlastne k tomuto zámeru národnostným školám a považujú to tiež za problematické. A to najmä z hľadiska súladu s § 8a antidiskriminačného zákona a zaoberajú sa aj otázkou vymedzenia dočasných vymeriavacích opatrení, pretože tým sa ministerstvo školstva oháňa a hovoria že implementácia by nemala byť teda ohraničená žiadnymi časovými jednotkami. Ale dosiahnuteľnými stanovenými cieľmi, čo vyplýva aj so zákonom ustanovenej podmienky primeranosti týchto opatrení. A len na dôvažok, aj Európska komisia sa už vyjadrila k tomuto zámeru a hovorí, že školy národnostných menšín sa nesmú používať ako prostriedok na obchádzania práva Európskej únie a diskrimináciu rómskych detí. Myslím si, že toto stanovisko je jednoznačné a verím pán verejný ochranca práv, že sa budete v prípade nutnosti touto témou zaoberať. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi v prvom rade poďakovať sa váženému pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho správu. Pretože pre Progresívne Slovensko je samozrejme oblasť ľudských práv jedna z najdôležitejších priorít. O to viac si ceníme vaše správy a ako vidíte tak sa im teda aj intenzívne venujeme. A zároveň chcem povedať, že tá debata, ktorú sme tu mali pred chvíľou o segregácii ma inšpirovala k tomu, aby som nakoniec vystúpila aj ja aj napriek tomu, že som to najprv vôbec nemala v úmysle a je to najmä aj kvôli tej téme segregácie nie len, ktorá momentálne na Slovensku je ale aj k tomu ako sa staviame a aj k rizikám, ktoré v budúcnosti, ktorým budeme musieť čeliť a chcem vás týmto aj v podstate požiadať o spoluprácu na tejto dôležitej téme, ktorá sa týka samozrejme v prvom rade tých národnostných škôl. My všetci veľmi dobre vieme, ja som to tu už niekoľko krát spomínala, že Slovensko čelí infričmentu od roku 2015 za vlastne segregáciu Rómskych detí a obrazne povedané od vtedy sme mali už takmer jednu celú generáciu detí a aby sme na tomto stave niečo zmenili ale práve naopak ja musím povedať, že tento trend sa dokonca stále zhoršuje. Ako som už spomínala aj vo faktickej poznámke tak máme v súčasnosti podľa posledných údajov z roku 2024 a 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácii v hlavnom vzdelávacom prúde podotýkam. Nie v špeciálnom školstve. Ale zároveň máme aj 65% detí, ktoré navštevujú školy kde väčšina ich spolužiakov sú deti z tej istej menšiny, čiže Rómovia. Bohužiaľ v týchto prípadoch výskumy poukazujú na to, že často idú o školy kde nie každý pedagóg chce pracovať a kde teda majú učitelia na deti o mnoho menšie požiadavky a tieto deti dosahujú naozaj veľmi zlé výsledky. Často testy z monitoringu sú na úrovni 20% a je potrebné povedať aj to, že inšpekcia často poukazuje na to, že v oblasti kvality vzdelávania a používaných metód vzdelávania je to teda katastrofálne. To znamená, že v podstate my tu nehovoríme len o nejakých problémoch, ale ja by som to nazvala, že až chudobou toho systému, ktorá nakoniec tieto deti v konečnom dôsledku absolútne vyčleňuje zo spoločnosti a bez nejakej vízie lepšej budúcnosti. No a teraz namiesto toho, aby sme naozaj razantne začali robiť politiku, desegregáciu tak vytvárame niečo čo sa má tváriť ako národnostné školstvo. A ja som už aj tu niekoľko krát hovorila o tom, že to v podstate len v skutočnosti legitimizuje pokračovanie a konzervovanie segregácie. Len bohužiaľ s inou nálepkou a pod iným názvom. Minister školstva tento projekt označuje ako pilotný, ale povedzme si pravdu morálne a právne ho treba pomenovať úplne inak. Je to zámer, ktorý ohrozuje a základné práva detí a riskuje, že Slovenská republika ešte viacej uviazne v systéme segregácie Rómskych detí vo vzdelávaní, pretože podľa medzinárodnej dekatúry platí, že teda národnostné školstvo nie je považované za segregáciu. Takže z môjho pohľadu je tento zámer zmeny nálepky na segregované školy za národnostnú jediný a to legitimizovať segregáciu naozaj my Slovenskej republiky. Čiže, aj keď sa to tvári tak, že ide o krok v ústrety národnostnému školstvu tak to tak v konečnom dôsledku nebude, pretože to daný stav existujúcej segregácii nejako nezmení. Tento zámer bol oznámený už v júny roku 2024 teda pred rokom a na základe memoranda, ktoré bolo podpísané medzi prešovskou univerzitou, asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka a ministerstvom a samozrejme bola tam aj samospráva obec Rakuzy a už prvá vec, ktorá tam je, ktorá je alarmujúca tak je, že toto memorandum bolo podpísané bez účasti zástupcov rómskej menšiny. Ja si nespomínam, že by sa ktokoľvek teda pýtal jednotlivých lídrov z rómskej národnostnej menšiny alebo samotnej komunity či vôbec majú záujem o takéto národnostné vzdelávanie. Je pravda, že až potom po vyhlásení tohto memoranda bola zvolaná nejaká pracovná skupina na ministerstve školstva, ale to už tá kritika teda jednoznačne zaznievala od rôznych asociácií takže bolo jasné, že je to len také akože proforma pracovné stretnutie na odobrenie toho čo už bolo vlastne podpísané. Tak ako vnímam vlastne snahy alebo kroky Slovenska za posledné obdobie v oblasti nejakej rómskej participácie tak musím povedať, že to vôbec nie je nejaké náhodné opomenutie ale je to fakt, že vzorec, ktorý už desaťročia vedie k porušovaniu práva rómskych detí a preto je mojou povinnosťou ale aj povinnosťou všetkých nás, ktorí sa zaoberáme v oblasti vzdelávania alebo ľudskými právami, aby sme vyzvali aj nezávislé inštitúcie aj všetkých ľudí na Slovensku, aby sme venovali väčšiu pozornosť týmto témam, pretože segregácia je problém spoločnosti. Je problém celého systému a je jedno či táto segregácia vzniká nevedome alebo vedome. Je potrebné, aby sme sa k tomu nejakým spôsobom postavili. Pripomeňme si, že Európsky súd pre ľudské práva jasne hovorí, že segregácia na základe itnicity je porušením práva na vzdelanie podľa článku 2 protokolu č. 1 k európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a je to najmä prax, ktorá štiepi spoločnosť, ktorá deti stigmatizuje a ktorá im znemožňuje vstup do plnohodnotného života, aby sa vôbec uplatnili či už na trhu práce alebo celkovo v živote. Ale my máme aj slovenské zákony, ktoré proste segregáciu vyslovene odmietajú. Je to Ústava Slovenskej republiky a samozrejme aj antidiskriminačný zákon, ktorý v § 2 ods. 3
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe Beáta, že si otvorila tak závažnú tému ako je diskriminácia v oblasti vzdelávania. A pán verejný ochranca práv sa vo svojej správe zaoberal najmä teda segregáciou v špeciálnych školách, špeciálnom školstve, ale povedzme si pravdu, že my máme závažný problém so segregáciou aj v hlavnom vzdelávacom prúde a napriek tomu pani Matejičková, že tieto deti majú obedy zadarmo, tak bohužiaľ ich stále segregujeme do samostatných tried, alebo majú dokonca samostatné pavilóny, kde chodia samostatným vchodom bez toho, aby sa stýkali s deťmi s majority a predstavte si, že dokonca im nedávame ani teplé jedlo, ale len nejaké suché balíčky, takže úplne to asi tak v poriadku nie je, žeby tento štát robil všetko čo sa dá pre rómske deti. A ja len k dátam by som povedala, napríklad z roku 2024 vieme, že na Slovensku máme až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácie a alarmujúce je, že 65 % rómskych detí a možno je to aj viac, lebo toto je starší údaj, navštevuje školu, kde väčšina zo spolužiakov sú rómskeho pôvodu. To znamená, že tieto deti chodia do absolútne homogénneho prostredia, sociálne znevýhodneného, s ostatnými chudobnými deťmi, ktoré sú rómskeho pôvodu a nestretávajú sa vôbec s deťmi z väčšinovej populácie, čo im samozrejme určuje nejakú negatívnu životnú trajektóriu. To asi sa teda zhodneme. No a čo teda robí štát. Tak ja osobne si myslím, že skôr volíme pasivitu alebo len nejaké kozmetické úpravy, ako tu už bolo spomínané národnostné školstvo a pod., pretože povedzme si pravdu, štát okrem toho, že definoval segregáciu v školskom zákone a dal povinnosť školám od 1. septembra, aby prijali nejaké desegregačné štandardy, ktoré vôbec učitelia nevedia ako majú uplatňovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže na predchádzajúcej schôdzi sme ak si spomínate predkladali návrh zákona, ktorý sme pracovne nazvali Lex bezpečnosť, ktorý bol reakciou na prípady násilia, násilného správania žiakov, ktoré ohrozujú bohužiaľ aj bezpečnosť ich spolužiakov aj pedagogických a odborných zamestnancov a narúšajú plynulý priebeh výchovnovzdelávacieho procesu. Jedným z takýchto prípadov bola tragédia v Spišskej Starej Vsi, ktorá je naozaj alarmujúcim signálom toho, že musíme zvýšiť dôraz na prevenciu násilia, na psychologickú podporu žiakov a samozrejme aj pedagógov a zlepšiť celkovo školské prostredie. Našou prioritou musí byť zabezpečenie bezpečia a podpory pre žiakov aj pre učiteľov. Tento Lex bezpečnosť ako sme návrh zákona nazvali sme predložili práve s týmto cieľom, pretože doterajšie právne predpisy jednoducho poskytujú školám len obmedzené možnosti riešenia závažných prípadov agresívneho a rizikového správania žiakov. Riaditelia a pedagogický zamestnanci sú bohužiaľ dnes často bez dostatočných zákonných nástrojov na riešenie týchto krízových situácií čo vedie k tomu, že problémoví žiaci zostávajú v tomto kolektíve aj napriek tomu, že ich správanie vážne ohrozuje ostatných. Školy tak vlastne majú minimálnu možnosť akoby zabezpečili efektívnu intervenciu aj ochranu ostatných žiakov a to mu, že a aj vedie k eskalácii napätia a k opakovaným neriešeným konfliktom. Preto sme chceli touto legislatívnou úpravou aj zaviesť nejaké preventívne aj intervenčné opatrenia, ktoré by minimalizovali pravdepodobnosť týchto násilných incidentov a zároveň sme chceli poskytnúť školám mechanizmy na riešenie už tých prípadov, ktoré vznikli. Súčasťou tejto, súčasťou tohto návrhu bola aj spolupráca medzi školami a medzi inštitúciami ako sú napríklad sociálna kuratela alebo policajný zbor alebo zariadenia a poradenstvá a prevencie. Čím by sa zabezpečil lepší tok informácií a samozrejme nejaká efektívnejšia koordinácia pri riešení týchto problémov alebo problémového správania žiakov. Navrhovali sme zaviesť povinnosť riaditeľov základných a stredných škôl. Odovzdávať naozaj komplexnú dokumentáciu o žiakovi, ktorý sa v minulosti dopustil závažného porušenia školského poriadku a táto povinnosť sa mala vzťahovať nie len na prestupy medzi jednotlivými školami rovnakého stupňa ale aj na prechod žiakov medzi stupňami napríklad zo základnej školy na strednú školu. Čím by sa samozrejme zabezpečila lepšia kontinuita informácií a to, že by školy boli lepšie pripravení na prijatie žiaka. Zároveň sme navrhli zaviesť aj mechanizmus dočasného vylúčenia žiaka z prezenčného vzdelávania ak by správanie tohto žiaka naozaj predstavovalo závažné riziko pre spolužiakov aj pre učiteľov alebo iných účastníkov vzdelávania. A zároveň by to pomohlo aj vytvoriť priestor na riešenie situácie v spolupráci s rodičmi, inými odbornými zamestnancami alebo ďalšími inštitúciami. Efektívne riešenia si však vyžadujú aj spoluprácu medzi školami a inými inštitúciami, ktoré majú kompetencie vlastne zasahovať do výchovy a starostlivosti o dieťa a to sme tiež navrhovali. Ale koalícia bohužiaľ tento návrh zákona neschválila. Prečo? Nuž bohužiaľ na to je jednoduchá otázka. Lebo je to návrh opozície. A môže to byť akýkoľvek dobrý zákon bohužiaľ ak je opozičný tak koalícia má príkaz nehlasovať. Z môjho pohľadu by sa takto teda politika robiť nemala, pretože takéto správanie znamená len jediné, že vám nejde o vec, nejde vám o ľudí, nejde vám o zvýšenie bezpečností detí ale len o moc a o držanie si tejto moci. To je bohužiaľ smutné. Najmä, keď ide o deti. A kvôli takýmto mocenským hrám a najmä kvôli tomu, že tu fakt nejde o divadlo ale ide o ľudské životy a kompetentné ministerstvá sú jednoducho povinné predchádzať aj ďalším podobným tragédiám ako aj bolo v Spišskej Starej Vsi tak kvôli tomu predkladáme toto uznesenie. Jeho cieľom je, aby Národná rada odsúdila násilie na školách vo všetkých formách. Bohužiaľ tu nie sú žiadny kolegovia a kolegyne z koalície, ktorým by som položila otázku či s tým majú nejaký problém. Ale verím, že keby tu bolo viacerí snáď odpovedia, že s takýmto uznesením by problém mať nemali. Cieľom uznesenia je aj to, aby Národná rada vyjadrila presvedčenie, že školy a školské zariadenia majú byť bezpečným prostredím pre žiakov aj pre zamestnancov. Dáť snáď ani toto nie je dôvod na to, aby ste takéto uznesenie odmietli. Ale poďme ďalej. Uznesenie zdôrazňuje tak isto aj potrebu v časnej intervenciu a riešenie prípadných rizikových prejavov správania, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu bezpečnosti na školách a v školských zariadeniach. Za týmto účelom je potrebné žiakov aj učiteľov ale odborne pripraviť na krízové situácie, ktoré ohrozujú ich životy alebo zdravie. A tento typ odbornej prípravy je bohužiaľ na okraji záujmu, na okraji záujmu našej pozornosti. Preto v ňom vyzývame ministra školstva, výskumu, vývoja mládeže, aby bezodkladne prijal naozaj súbor opatrení, ktoré školám umožnia rýchlo, efektívne reagovať na rôzne situácie, keď správanie žiaka predstavuje formu riziku, rizika ako pre bezpečnosť. Napríklad je to zlepšenie informovanosti medzi školami pri prestupe žiaka, ktoré som už spomínala. Alebo ho vyzývame k tomu, aby kládol väčší dôraz na plnenie informačnej povinnosti plnoletých žiakov, zákonných zástupcov v prípade, že disponujú rôznymi informáciami, ktoré môžu mať vplyv na priebeh ich výchovy a vzdelávania. Ďalšie je to, aby zabezpečil podporu s problémovým správaním v prípade, že sa žiak vzdeláva osobitnou formou školskej dochádzky. Alebo zavedenie efektívnej spolupráce medzi školami, školskými zariadeniami a ďalšej inštitúcie. No a v tomto uznesení sme ešte nad rámec toho čo bolo v našom návrhu zákona Lex bezpečnosť vyzvali ministra školstva aj k tomu, aby modernizoval prípravu žiakov a zamestnancov tak, aby dokázali reagovať na situácie, ktoré ohrozujú zdravie a život tak, aby to bolo založené na moderných poznatkoch, poznatkoch vedy a skúsenostiach bezpečnostných zložiek a k tomu, aby boli upravené aj materiálovo-technické podmienky priestorov škôl a školských zariadení, ktoré prispejú k tejto ochrane života a zdravia žiakov, detí a zamestnancov. Na toto napríklad naše školy vôbec nie sú vybavené. Zároveň vyzývame aj k vytvoreniu medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá na základe vyhodnotenia legislatívnych nedostatkov napríklad aj tých individuálnych zlyhaní v prípade v Spišskej Starej Vsi navrhne nejaké komplexné a systémové opatrenia a postúpi na prevenciu a boj s násilím na školách. Aby som bola spravodlivá tak je potrebné povedať, že pán minister školstva, keď sa dozvedel o týchto aktivitách o Lex bezpečnosť ale samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré pred
===== ... samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré predstavil na tejto tlačovej konferencii, sa viac-menej týkajú oblasti prevencie, pretože hovoril o obmedzení mobilných telefónov, hovoril o zavedení ranných kruhov, hovoril o rôznych príručkách na zvládanie stresu, dokonca spomenul aj slávnu smernicu pre prevenciu a riešenie šikanovania, ktorú ale odborná verejnosť teda kritizuje za jej reštriktívny prístup. A ja si myslím teda, že, samozrejme, oblasť prevencie je veľmi dôležitá, ale primárne sa netýka tých problémov, na ktoré my upozorňujeme a na ktoré reagovala aj naša, náš návrh zákona lex bezpečnosť a na ktoré reaguje práve toto uznesenie, ktoré sa týka problémov z praxe. No a aby som bola ešte, samozrejme, spravodlivá, tak on hovoril o nejakej aj legislatíve, kde sa snaží tam zahrnúť nejaký pojem ochrany duševného zdravia, ale opätovne toto sa tiež netýka prípadu v Spišskej Starej Vsi.
Nás v prvom rade zaujímajú opatrenia na posilnenie ochrany zamestnancov škôl. A tu ministerstvo avizuje, že plánuje zaviesť do zákona priestupky ako poškodenie cti, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti či verejné zosmiešnenie učiteľa a postihované bude aj dokonca šírenie nepravdivých informácií a osobných údajov s cieľom spôsobiť ujmu. Priestupku sa podľa toho, čo povedal, môže dopustiť aj pedagogický zamestnanec, aj odborný zamestnanec, ak opakovane nebude riešiť prejavy rizikového správania, alebo keď poruší práva dieťaťa či objektivitu pri hodnotení alebo etický kódex. Možnosť tohto postihu priestupkovej bude platiť aj pre rodiča, ktorý napriek opakovanému rizikovému správaniu odmieta odbornú pomoc, čo vítame. Avšak priestupky neriešia opätovne jadro problému, absenciu zákonných nástrojov, ktoré by školám umožnili naozaj rýchlo a účinne reagovať na žiakov s naozaj s akútnym rizikovým, závažným správaním, ktoré ohrozujú svoje okolie. Nezabezpečujú tieto priestupky ani bezpečnostné opatrenia v reálnom čase, nevytvárajú priestor napr. na dočasné vylúčenie agresívneho žiaka, ani neposilňujú spoluprácu medzi školami a odbornými inštitúciami, najmä políciou a sociálnou kuratelou, tak ako sme to mali v lex bezpečnosť. Navyše priestupkové konanie je veľmi zdĺhavé. Má obmedzený výchovný efekt a často neprináša rýchlu ochranu tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú, samozrejme, učitelia a spolužiaci. Preto aj naďalej trváme na potrebe prijať komplexné legislatívne opatrenia, ktoré posilnia postavenie škôl, ktoré zaistia bezpečnosť prostredia a ktoré umožnia efektívne riešiť závažné prípady násilia ešte predtým, než dôjde k nenapraviteľným škodám, kým nebudú zmarené ďalšie ľudské životy.
Ja verím, že aj všetkým vám, čo sme tu, záleží na bezpečnosti vašich, našich detí a preto spolu urobíme aspoň niečo, aspoň to minimum a toto uznesenie spoločne schválime.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže na predchádzajúcej schôdzi sme ak si spomínate predkladali návrh zákona, ktorý sme pracovne nazvali Lex bezpečnosť, ktorý bol reakciou na prípady násilia, násilného správania žiakov, ktoré ohrozujú bohužiaľ aj bezpečnosť ich spolužiakov aj pedagogických a odborných zamestnancov a narúšajú plynulý priebeh výchovnovzdelávacieho procesu. Jedným z takýchto prípadov bola tragédia v Spišskej Starej Vsi, ktorá je naozaj alarmujúcim signálom toho, že musíme zvýšiť dôraz na prevenciu násilia, na psychologickú podporu žiakov a samozrejme aj pedagógov a zlepšiť celkovo školské prostredie. Našou prioritou musí byť zabezpečenie bezpečia a podpory pre žiakov aj pre učiteľov. Tento Lex bezpečnosť ako sme návrh zákona nazvali sme predložili práve s týmto cieľom, pretože doterajšie právne predpisy jednoducho poskytujú školám len obmedzené možnosti riešenia závažných prípadov agresívneho a rizikového správania žiakov. Riaditelia a pedagogický zamestnanci sú bohužiaľ dnes často bez dostatočných zákonných nástrojov na riešenie týchto krízových situácií čo vedie k tomu, že problémoví žiaci zostávajú v tomto kolektíve aj napriek tomu, že ich správanie vážne ohrozuje ostatných. Školy tak vlastne majú minimálnu možnosť akoby zabezpečili efektívnu intervenciu aj ochranu ostatných žiakov a to mu, že a aj vedie k eskalácii napätia a k opakovaným neriešeným konfliktom. Preto sme chceli touto legislatívnou úpravou aj zaviesť nejaké preventívne aj intervenčné opatrenia, ktoré by minimalizovali pravdepodobnosť týchto násilných incidentov a zároveň sme chceli poskytnúť školám mechanizmy na riešenie už tých prípadov, ktoré vznikli. Súčasťou tejto, súčasťou tohto návrhu bola aj spolupráca medzi školami a medzi inštitúciami ako sú napríklad sociálna kuratela alebo policajný zbor alebo zariadenia a poradenstvá a prevencie. Čím by sa zabezpečil lepší tok informácií a samozrejme nejaká efektívnejšia koordinácia pri riešení týchto problémov alebo problémového správania žiakov. Navrhovali sme zaviesť povinnosť riaditeľov základných a stredných škôl. Odovzdávať naozaj komplexnú dokumentáciu o žiakovi, ktorý sa v minulosti dopustil závažného porušenia školského poriadku a táto povinnosť sa mala vzťahovať nie len na prestupy medzi jednotlivými školami rovnakého stupňa ale aj na prechod žiakov medzi stupňami napríklad zo základnej školy na strednú školu. Čím by sa samozrejme zabezpečila lepšia kontinuita informácií a to, že by školy boli lepšie pripravení na prijatie žiaka. Zároveň sme navrhli zaviesť aj mechanizmus dočasného vylúčenia žiaka z prezenčného vzdelávania ak by správanie tohto žiaka naozaj predstavovalo závažné riziko pre spolužiakov aj pre učiteľov alebo iných účastníkov vzdelávania. A zároveň by to pomohlo aj vytvoriť priestor na riešenie situácie v spolupráci s rodičmi, inými odbornými zamestnancami alebo ďalšími inštitúciami. Efektívne riešenia si však vyžadujú aj spoluprácu medzi školami a inými inštitúciami, ktoré majú kompetencie vlastne zasahovať do výchovy a starostlivosti o dieťa a to sme tiež navrhovali. Ale koalícia bohužiaľ tento návrh zákona neschválila. Prečo? Nuž bohužiaľ na to je jednoduchá otázka. Lebo je to návrh opozície. A môže to byť akýkoľvek dobrý zákon bohužiaľ ak je opozičný tak koalícia má príkaz nehlasovať. Z môjho pohľadu by sa takto teda politika robiť nemala, pretože takéto správanie znamená len jediné, že vám nejde o vec, nejde vám o ľudí, nejde vám o zvýšenie bezpečností detí ale len o moc a o držanie si tejto moci. To je bohužiaľ smutné. Najmä, keď ide o deti. A kvôli takýmto mocenským hrám a najmä kvôli tomu, že tu fakt nejde o divadlo ale ide o ľudské životy a kompetentné ministerstvá sú jednoducho povinné predchádzať aj ďalším podobným tragédiám ako aj bolo v Spišskej Starej Vsi tak kvôli tomu predkladáme toto uznesenie. Jeho cieľom je, aby Národná rada odsúdila násilie na školách vo všetkých formách. Bohužiaľ tu nie sú žiadny kolegovia a kolegyne z koalície, ktorým by som položila otázku či s tým majú nejaký problém. Ale verím, že keby tu bolo viacerí snáď odpovedia, že s takýmto uznesením by problém mať nemali. Cieľom uznesenia je aj to, aby Národná rada vyjadrila presvedčenie, že školy a školské zariadenia majú byť bezpečným prostredím pre žiakov aj pre zamestnancov. Dáť snáď ani toto nie je dôvod na to, aby ste takéto uznesenie odmietli. Ale poďme ďalej. Uznesenie zdôrazňuje tak isto aj potrebu v časnej intervenciu a riešenie prípadných rizikových prejavov správania, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu bezpečnosti na školách a v školských zariadeniach. Za týmto účelom je potrebné žiakov aj učiteľov ale odborne pripraviť na krízové situácie, ktoré ohrozujú ich životy alebo zdravie. A tento typ odbornej prípravy je bohužiaľ na okraji záujmu, na okraji záujmu našej pozornosti. Preto v ňom vyzývame ministra školstva, výskumu, vývoja mládeže, aby bezodkladne prijal naozaj súbor opatrení, ktoré školám umožnia rýchlo, efektívne reagovať na rôzne situácie, keď správanie žiaka predstavuje formu riziku, rizika ako pre bezpečnosť. Napríklad je to zlepšenie informovanosti medzi školami pri prestupe žiaka, ktoré som už spomínala. Alebo ho vyzývame k tomu, aby kládol väčší dôraz na plnenie informačnej povinnosti plnoletých žiakov, zákonných zástupcov v prípade, že disponujú rôznymi informáciami, ktoré môžu mať vplyv na priebeh ich výchovy a vzdelávania. Ďalšie je to, aby zabezpečil podporu s problémovým správaním v prípade, že sa žiak vzdeláva osobitnou formou školskej dochádzky. Alebo zavedenie efektívnej spolupráce medzi školami, školskými zariadeniami a ďalšej inštitúcie. No a v tomto uznesení sme ešte nad rámec toho čo bolo v našom návrhu zákona Lex bezpečnosť vyzvali ministra školstva aj k tomu, aby modernizoval prípravu žiakov a zamestnancov tak, aby dokázali reagovať na situácie, ktoré ohrozujú zdravie a život tak, aby to bolo založené na moderných poznatkoch, poznatkoch vedy a skúsenostiach bezpečnostných zložiek a k tomu, aby boli upravené aj materiálovo-technické podmienky priestorov škôl a školských zariadení, ktoré prispejú k tejto ochrane života a zdravia žiakov, detí a zamestnancov. Na toto napríklad naše školy vôbec nie sú vybavené. Zároveň vyzývame aj k vytvoreniu medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá na základe vyhodnotenia legislatívnych nedostatkov napríklad aj tých individuálnych zlyhaní v prípade v Spišskej Starej Vsi navrhne nejaké komplexné a systémové opatrenia a postúpi na prevenciu a boj s násilím na školách. Aby som bola spravodlivá tak je potrebné povedať, že pán minister školstva, keď sa dozvedel o týchto aktivitách o Lex bezpečnosť ale samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré pred
===== ... samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré predstavil na tejto tlačovej konferencii, sa viac-menej týkajú oblasti prevencie, pretože hovoril o obmedzení mobilných telefónov, hovoril o zavedení ranných kruhov, hovoril o rôznych príručkách na zvládanie stresu, dokonca spomenul aj slávnu smernicu pre prevenciu a riešenie šikanovania, ktorú ale odborná verejnosť teda kritizuje za jej reštriktívny prístup. A ja si myslím teda, že, samozrejme, oblasť prevencie je veľmi dôležitá, ale primárne sa netýka tých problémov, na ktoré my upozorňujeme a na ktoré reagovala aj naša, náš návrh zákona lex bezpečnosť a na ktoré reaguje práve toto uznesenie, ktoré sa týka problémov z praxe. No a aby som bola ešte, samozrejme, spravodlivá, tak on hovoril o nejakej aj legislatíve, kde sa snaží tam zahrnúť nejaký pojem ochrany duševného zdravia, ale opätovne toto sa tiež netýka prípadu v Spišskej Starej Vsi.
Nás v prvom rade zaujímajú opatrenia na posilnenie ochrany zamestnancov škôl. A tu ministerstvo avizuje, že plánuje zaviesť do zákona priestupky ako poškodenie cti, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti či verejné zosmiešnenie učiteľa a postihované bude aj dokonca šírenie nepravdivých informácií a osobných údajov s cieľom spôsobiť ujmu. Priestupku sa podľa toho, čo povedal, môže dopustiť aj pedagogický zamestnanec, aj odborný zamestnanec, ak opakovane nebude riešiť prejavy rizikového správania, alebo keď poruší práva dieťaťa či objektivitu pri hodnotení alebo etický kódex. Možnosť tohto postihu priestupkovej bude platiť aj pre rodiča, ktorý napriek opakovanému rizikovému správaniu odmieta odbornú pomoc, čo vítame. Avšak priestupky neriešia opätovne jadro problému, absenciu zákonných nástrojov, ktoré by školám umožnili naozaj rýchlo a účinne reagovať na žiakov s naozaj s akútnym rizikovým, závažným správaním, ktoré ohrozujú svoje okolie. Nezabezpečujú tieto priestupky ani bezpečnostné opatrenia v reálnom čase, nevytvárajú priestor napr. na dočasné vylúčenie agresívneho žiaka, ani neposilňujú spoluprácu medzi školami a odbornými inštitúciami, najmä políciou a sociálnou kuratelou, tak ako sme to mali v lex bezpečnosť. Navyše priestupkové konanie je veľmi zdĺhavé. Má obmedzený výchovný efekt a často neprináša rýchlu ochranu tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú, samozrejme, učitelia a spolužiaci. Preto aj naďalej trváme na potrebe prijať komplexné legislatívne opatrenia, ktoré posilnia postavenie škôl, ktoré zaistia bezpečnosť prostredia a ktoré umožnia efektívne riešiť závažné prípady násilia ešte predtým, než dôjde k nenapraviteľným škodám, kým nebudú zmarené ďalšie ľudské životy.
Ja verím, že aj všetkým vám, čo sme tu, záleží na bezpečnosti vašich, našich detí a preto spolu urobíme aspoň niečo, aspoň to minimum a toto uznesenie spoločne schválime.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pán podpredsedajúci za to, že ste na mňa počkali. Ospravedlňujem sa vám. Takže dovoľte mi vážené plénum, ktoré je tu veľká v hojnosti. Predstaviť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré podávame spolu s Beátou Jurík a Vierou Kalmárovou k zvýšeniu bezpečnosti na školách a školských zariadeniach, ktoré je reakciou na tragédiu v Spišskej Starej Vsi a narastajúcim konfliktom v školskom prostredí, ktoré samozrejme bohužiaľ vedú k zníženiu dôvery verejnosti vo vzdelávací systém a spôsobujú problémy nie len pedagógom ale aj ostatným žiakom, ktorí majú právo na nerušené vzdelávanie. Zároveň sa hlásim aj prvá do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si myslím, že znížiť absenciu žiakov je naozaj dobrý a legitímny cieľ. Veď nikto z nás predsa nechce, aby deti sedeli doma a hrali sa na sociálnych sieťach, keď majú byť v škole, to asi všetci uznáme. To s čím ale nesúhlasíme, je ten spôsob riešenia ako k zníženiu absencií chceme dôjsť. Pretože a ako si správne poznamenala, Vierka, reštrikcia nikdy nefungovala tam, kde nie je dôvera, kde nie je podpora a kde nie je prevencia. Ako si správne povedala, môžme trestať rodičov, môžeme sa im vyhrážať odopieraním dávok alebo naháňať ich policajtmi, tým nevyriešime tie dôvody, prečo deti do škôl nechodia a toto je to najpodstatnejšie, pretože ak je dieťa hladné, tak sa nebude chcieť učiť, ak má strach alebo je unavené, tak nebude vnímať učivo, to je prirodzené a najmä ak sa necíti byť v škole prijaté a cíti sa tam ako nejaký cudzí element, tak tam nebude rado chodiť. Takže nebojujme s tými príčinami, neignorujme tie príčiny, ale skúsme pochopiť, že tieto absencie sú len dôsledok a my musíme začať bojovať s tými príčinami a to bohužiaľ na Slovensku nerobíme, nemáme dostatok asistentov, nemáme ľudí v podporných tímoch, nemáme dostatok sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj pracujú s rodičmi, pretože tí rodičia tiež musia pochopiť, prečo je vzdelanie pre ich deti dôležité. Túto prácu sme si dlhodobo na Slovensku nesplnili. Takže ja neviem, kde sú tie iné nástroje a pokiaľ nezačneme robiť naozaj komplexné riešenia, tak naozaj všetky zákony, ktoré takýmto spôsobom predložíte, budú vyzerať len pre nejaký efekt, marketing alebo pre titulky, ale nebudú naozaj reálne riešiť problémy a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)