Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené poslanecké plénum v hojnom počte (povedané s pobavením), vážený poslanec, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi uviesť predkladaný návrh slovami klasika, jedného z podpredsedov Národnej rady, ktorého výrok rozmýšľam, že si dám v lete na tričko:
Všetko je inak, ako sme vás klamali, áno, autorom je pán Danko. A dá sa to určite (smiech), bol to zrejme brept, aby som nekrivdila, ale spomínam to preto, že naozaj tento výrok sa hodí presne pre novelu Trestného zákona tak, ako bola prijímaná a tak ako bola vlastne, hej, na konci dňa schválená a aj odobrená nálezom Ústavného súdu. Budem ju pre tento účel nazývať ako veľká amnestujúca novela. V podstate mnoho z tých vecí, ja si dovolím povedať, že takmer všetko, čo sme o tejto novele počúvali, či to bolo v pléne, či to bolo na tlačovkách navrhovateľov, či to bolo v diskusných reláciách, alebo to bolo pri podávaní pozmeňovákov, bolo vo veľkej miere lož. Že od a po z, od večera do rána, z večera do rána, že najviac také tie najokázalejšie sme tu rozoberali vtedy, keď sa tá novela prijímala, ale dodnes zostalo zakotvené v povedomí ľudí, že vlastne veď to celé bolo nevyhnutné nato, aby sme jednak priniesli nejakú restoratívnu justíciu a prispôsobili sa európskym trendom. Skutočnosť je taká, že toto je podkarpatská anomália v tej verzii, v akej ju máme, a ja teda budem hovoriť o konkrétnom príklade, prečo to teda nazývam ako podkarpatskú raritu alebo podkarpatskú anomáliu, a to je podmienky, za akých možno uložiť alternatívny trest, trest domáceho väzenia.
V súčasnosti teda je to nadstavené tak, že, aby som to nepovedala úplne príliš zložito právnicky, je možné, aby osoba, páchateľ, ktorý spáchal trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v hornej sadzbe až do 10 rokov vrátane, stále mohol obísť s takýmto alternatívnym trestom a teda vyhol sa trestu odňatia slobody. S tým teda, že ja keď som mala tieto debaty aj s pánom ministrom, a on si je, samozrejme, veľmi dobre vedomý, že akých všetkých zločinov sa to týka, ja vám ich tu aj ilustračne potom vymenujem, tak mi argumentoval tým, že ale veď, hej, veď tí sudcovia by to v takých prípadoch akože nejak ukorigovali a tak ďalej a tak ďalej. No ja vám budem čítať tie konkrétne trestné činy, akých sa to týka, s dovetkom, že my nemáme systém judge-made law, hej. My nemáme systém, že máme rozsah od nula do sto rokov, a teda sudca na základe nejakej ustálenej judikatúry sa bude riadiť, hej, uložením trestu a sadzby. Ja som prvá, kto zastáva voľnú úvahu súdov a aby bola plnou mierou chránená, ale nemôže byť rozhodovanie sudcu vesmírnou záhadou. Lebo áno, viete, že rozsudkami trestného súdu a vôbec celými tými opatreniami v trestnom konaní sa zasahuje najviac do základných práv a slobôd teda osoby, ktorá je podozrivá, obvinená, obžalovaná a potom odsúdená. Takže každý by mal vedieť zhruba za čo teda ktorý typ konania mu aká sankcia hrozí. No a ten Trestný zákon, tak ako je, hovorí, že ak by mu aj hrozil trest odňatia slobody na 10 rokov, stále môže vyjsť teda s trestom domáceho väzenia. A ostatné, hej, dodatky a úvahy, že čo by možno sudca, ako by to, je presne tá vec vesmírnej záhady, hej, že takto by to hej nemalo byť. Musíme vedieť, či naozaj je možné, aby, a teda môžeme sa baviť konkrétne, pri takýchto trestných činoch zákonodarca dopustil, hej, a teraz dajme preč toho sudcu, aby zákonodarca dopustil, že môže páchateľ takéhoto trestného činu odísť s trestom domáceho väzenia. Dámy a páni, naozaj sa nebavíme o ekonomickej kriminalite, ako to tu bolo prezentované, kde by sa teda, hej, hovorilo, že veď tam prišlo k nejakému zmierneniu. Týka sa to napríklad vražda novonarodeného dieťaťa matkou, zabitie, to znamená, že ak chce niekto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu a privodí smrť, týka sa to ublíženia na zdraví vrátane trvalých následkov, zmrzačenia, neoprávneného odobrania orgánov, nezákonné sterilizácie, neoprávneného experimentu na človeku, šíreniu toxikománie, obchodovania s ľuďmi, pozbavenia osobnej slobody, branie rukojemníka, vydieranie, hrubý nátlak. Veľmi dôležitá kategória trestných činoch pre všetkých, ktorí sa tu hlásia ku kresťanským a rodinným hodnotám, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, odloženie a opustenie dieťaťa, týranie blízkej a zverenej osoby, únos, založenie, zosnovanie, podpora zločineckej skupiny, nedovolené ozbrojovanie, obchodovanie so zbraňami a tak ďalej a tak ďalej. Posledný možno, ktorý ešte spomeniem, prijímanie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu vo veľkom rozsahu, je teda tiež možné obísť s trestom domáceho väzenia, teda tým tzv. náramkovým. Čiže ide o kategóriu naozaj závažných zločinov, ktoré nemôžme nijako na ne nazerať, že prišlo k nejakému pošmyknutiu páchateľa a teda nemôžeme mu zničiť život len preto, že teda, hej, niekoho zabil, že by išlo o nejakú mladícku nerozvážnosť. Lebo to sú naozaj, hej, že tá skutková podstata predpokladá aj mieru toho, závažnosti toho následku a ak ona vyhodnotí, hej, že môže byť uložený za takúto, hej, mieru následku, ktorú páchateľ privodil, trest odňatia slobody až 10 rokov, tak znamená to, že to je sakra vážny zločin s veľmi vážnymi následkami. A áno, môže to vyjsť až k takým absurditám ako je, predstavte si, že máte odsúdeného páchateľa za týranie blízkej a zverenej osoby a on dostane trest domáceho väzenia. Hej, že absurdné. Rovnako, ak je, a to je veľmi časté zneužívanie maloletých, sa deje teda v rodinách, hej, že keď je tam, neviem, otčim a takéto veci, znovu teoreticky by mohol v zmysle zákonnej dikcie obísť páchateľ s trestom domáceho väzenia, čiže akurát tak bude mať viacej času na to, aby pokračoval v trestnej činnosti.
Celá tá diskusia v tom čase, keď sa prijímala tá amnestujúca novela, sa tak trochu zredukovala na to, že sa zmierňujú tresty za ekonomickú kriminalitu, a či to je správne a nesprávne, a predkladatelia hovorili, že sú tam naozaj nepomerná, dokonca tu by som ja aj súhlasila, že tam boli naozaj nepomerné, ale vždy klamali v tom, že sa to netýka násilnej kriminality, že sa to netýka sexuálneho násilia. No ale týka, pretože v Trestnom zákone vy môžete si dať, že za daný trestný čin dostane osoba hoci aj sto rokov, hej, keď máte vo všeobecných zásadách ukladania trestu napísané, že no moment, ale trest odňatia slobody, hej, iba za takýchto podmienok a ak by osoba bola odsúdená na 99 rokov, tak ešte stále jej môže súd uložiť trest domáceho väzenie. Dokonca tam v tých všeobecných zásadách, ktoré sú podľa mňa absolútne kardinálne, hej, že tak veľmi prehliadnuté boli, a to je teda môže byť koalícia rada, že okolo toho veľa kriku nešlo, lebo tam je ukryté ten spôsob trestania, aký štát vyžaduje, aký zákonodarca vyžaduje. Hej, že, ja to odcitujem: „Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie." Čo je pre trestné právo zvláštne. Ja rozumiem, že je to inšpirované českou legislatívou, ale my tam máme ešte takýto špeciálny dovetok: „Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením takej sankcie, ktorá nie je spôsobená s ujmou na osobnej slobode." Čiže tuná priamo zákonodarca, hej, dáva to doslova, hej, že manuál sudcovi, že musí, musí uplatniť a siahnuť po takých trestných sankčných nástrojoch, ktoré nie sú spojené s obmedzovaním osobnej slobody, hej, ak teda hej možno dosiahnuť účel sankcie, čo vlastne, a to je na inú debatu, že ako sa dosahuje účel, účel trestu, keď sú nastavené tie zásady trestného, zásady ukladania sankcií takýmto spôsobom.
No viete, že to, nemôže sa tá, ten zákonodarca vlastne odvolávať na to, že veď sudca to nejako správne posúdi a veď keď by išlo naozaj o takýto prípad, on neuloží trest domáceho väzenia. No problém je v tom, že ho presne tým, ako som vám to citovala, zákonodarca k tomuto posúva, hej. Zvlášť teda mu ešte, hej, hovorí, že ak je páchateľ odsúdený za trestný čin, kde by inak mohol dostať trest odňatia slobody na 10 rokov, má sudca preskúmať, či teda dosiahneme účel toho potrestania domácim väzením. Že to je, prepáčte, ak to mám povedať úplne natvrdo, že v tej horlivej snahe brániť páchateľov ekonomickej kriminality a tých, ktorí si spravili z verejného rozpočtu bankomat, sa pristúpilo na to, že obetujeme spravodlivé, rozumné, hej, a proporčné potrestanie páchateľov závažnej násilnej kriminality a obetujeme práva obetí. Že ten politický záujem na tej prekonfigurácii trestania a trestnej politiky, ktorý mal, hej, nejaké svoje zvláštne účelové smerovanie, prevýšil, prevýšil alebo zatienil alebo dal do, upozadil záujmy obetí na tom, aby páchateľ, ktorý im privodil takúto ujmu, som vám pri tých trestných činoch citovala, som ich vymenovala, aby mohol byť spravodlivo potrestaný. Ono to totižto, viete, nefunguje tak, že keď raz rozvoľníte to trestanie a tie hranice trestného zákona, že ono sa to zastaví tak nejak elegantne pred dverami, neviem, podvodníka v drahom obleku, hej. Ono to je potom už rozvoľnené a ide to durchom durch, hej, a nezastaví sa to ani pri obetiach takého typu kriminality, aké som vám teraz teda menovala.
Ja zvlášť apelujem na pohľad tých obetí, hej, že tá obeť netúži po pomste. My sa tu naozaj nebavíme o tom, že máme byť a priori drakonickí, ale nemôžeme dopustiť, že máme nastavené zákonné rámce tak, že znásilnená obeť v prípade, ak by jej páchateľovi bol uložený trest domáceho väzenia alebo teda ten náramok, že si má povedať, že no ale tak ja som vlastne, hej, už spokojná, lebo máme tu takú novú filozofiu trestania, hej, že, alebo ja neviem, dieťa, ktoré, alebo rodičia dieťaťa, ktoré bolo zabité, ktoré bolo zmrzačené, si povie, no tak páchateľ dostal náramok, ale my rozumieme, že je tu nejaká, hej, snaha o dosiahnutie európskych, hej, trendov a toto celé. Že takto to proste nemôže vypáliť. Nemôže proste zákonodarca pristúpiť na takúto neproporčnosť medzi ujmou, ktorú páchateľ spôsobuje, a hrozbou sankcie. K tomu sa dostávam teda k tomu, k tej ďalšej optike, že nielen teda to, ako sú odstrčené práva obetí a ako sa zbagatelizovala ujma, ktorú im páchateľ takéhoto závažného zločinu spôsobil, ale ešte sa úplne vygumovala základná esenciálna podstata trestného práva, že ono má odstrašiť. Čo koho odstraší, keď vy viete, že môžete spáchať korupciu, za ktorú by vám hrozil trest odňatia slobody na 10 rokov, ale vy furt môžete vyviaznuť s náramkom. Že koho to odradí? Však toto je pozvánka, to si každý ide skúsiť. Minimálne si to skúsi, hej, že čo sa mu najhoršie stane. Nehovoriac teda o tom, že to neplní ani ten nástroj individuálnej prevencie, generálnej prevencie a veľmi dôležité, že musí byť zabezpečená vôbec aj nejaká tá, negatívny následok na strane páchateľa. On spôsobil závažný zločin, hej, na záujme, ktorý je pre štát veľmi dôležitý, aby sa chránil život, zdravie a bezpečnosť občanov, preto ho chráni normami trestného práva, a potom keď príde na lámanie chleba a štát má vyvodiť sankčný následok, že niekto takúto hodnotu porušil, tak ukáže že mu je to vlastne jedno. Hej, že tá hodnota pre neho neni hodná ani toho, aby ho proste, hej, povedzme v tej nižšej rovine, v nižšej sadzbe odsúdil na trest odňatia slobody. Že kde je tu potom tá spravodlivosť? Kde je tu tá rozumnosť? Kde sa plní ten účel sankcie? Lebo to potom takéto trestné právo s takto nastavenými sankčným mechanizmom a zásadami trestania neplní svoj účel. Nikoho neodrádza, nikoho neodstrašuje, poťažmo aby ešte izoloval páchateľa od ostatnej spoločnosti, lebo aj to má byť účel trestného práva. A áno, neplní ani tú funkciu, že má dostať obeť nejaký typ satisfakcie v podobe spravodlivého potrestania páchateľa.
Čiže akokoľvek, akokoľvek táto vláda rada predstiera, že je na strane, hej, ľudí a ich práv a ublížených trestným právom a neviem čo, neviem čo, tak v skutočnosti ten Trestný zákon, Trestný poriadok boli písané nie jazykom obetí, ale jazykom zločincov. A toto je jedna z tých absurdít, ktorá z toho trčí na prvú. Že to je to najmenej, že ten naozaj Trestný zákon nemôžeme my novelizovať akože takto tuná rôznymi poslaneckými návrhmi, ani koaličnými a to poťažmo opozičnými, že to raz sa bude musieť naozaj urobiť obrovskou novou, hej, rozkopať toto celé, čo ste tu vy spôsobili a postaviť to celé nanovo. Ale aspoň to minimálne, čo pre túto chvíľu, hej, že vieme rýchlo zasanovať, je aspoň toľko, teda čo my navrhujeme v predkladanom návrhu zákona, aby sa trest domáceho vezenia nemohol uplatniť za spáchanie zločinu, kde hrozí trest odňatia slobody na desať rokov, ale teda dobre že na osem rokov. Že fakt že minimum, hej? Hovorím, že to by trebalo celé tú politiku trestania prerobiť, ale toto nie je úlohou opozície, ale aspoň aby sa ten signál vyslal, že tak dobre, že keď sme tu už ošetrili ekonomických zločincov a urobili sme tu takúto zvláštnu anomáliu, ktorá postihuje obete tej najzávažnejšej násilnej kriminality, tak sme aspoň toľko chochmesní a toľko teda, hej, že si stojíme za tým deklarovaným záujmom o ľudí, že znížime teda, alebo sprísnime tú možnosť ukladania trestu doma, trestu domáceho vezenia alebo teda toho náramku.
Vo vete, to je možno taká posledná politická poznámka, že ono to vyzerá veľmi tak vtipne, keď táto vláda ústami svojho premiéra hovorí, že ako jej na srdci ležia záujmy Slovenskej republiky a bude ich teda chrániť aj pred nejakými, hej, geopolitickými hráčmi a potom vy vidíte, že si nevie, nevie sa postaviť za záujmy svojich vlastných radových občanov proti gaunerom, ktorí im siahajú na zdravie a na život. Ani proti ich, proti nim sa nevie postaviť a ani záujmy takýchto obetí nevie spravodlivo ochrániť. Tak kde tu ideme my chrániť záujmy Slovenskej republiky voči, voči, hej, geopolitickým hráčom.
Ďakujem pekne.