Videokanál poslanca

Ďakujem pekne pán predseda. Medzi tým 12 prílepkami a to ma mrzí najviac, boli aj návrhy o ktorých by sme vedeli rokovať a s ktorými by sme sa vedeli stotožniť a ktoré by sme vedeli podporiť. Ale pripadá mi to, medvedia služba, absurdné a škodlivé takýmto koktail pripraviť ku zákonu, školskému zákonu, ktorým chce rezort riešiť záškoláctvo a problémy s dochádzkou do školy. Tak toto má niekoľko negatív. Národná rada Slovenskej republiky, my sme zákonodárci. Kto má byť prvý v príklade dodržiavania zákonov, právnych princípov, princípov právneho štátu, ak nie samotní zákonodárci. A my v mene, neviem čoho, chvatu, chaosu v tom, ako sú body naprogramované, predkladania bodov sme potom vystavení obrovskému tlaku hlasovať o 12 veciach, pri ktorých niekedy ani podľa toho čísla bodu niektorý poslanec nemusí vedieť, čo v tejto chvíli je práve na jeho rozhodnutí hlasovať.
Opakujem, sú tam veci, aj dobré veci, ktoré by sme normálne podporili. Ale nemôžeme ich predsa podporovať spôsobom, ktorý odporuje právnym princípom rokovaciemu poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Musíme byť prví medzi rovnými v tom, ako dodržiavame zákon. Takéto niečo, prosím, nepripúšťajte. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím o samostatné hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe k tlači 812.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán minister, dámy a páni, dnes som sa nemohol zúčastniť rokovania školského výboru alebo teda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum, šport a mládež, ale v predchádzajúcich dňoch som sa tiež zapojil do náročnej, náročných rokovaní práce na tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553 o odmeňovaní a taktiež zákon o pedagogických a odborných zamestnancov 138. Tie rokovania, ktoré ste absolvovali aj niektorí z vás, znamenali veľa náročných rozhovorov s ľuďmi z terénu, s riaditeľmi, so zástupcami stavovských organizácií. Aj medzi sebou sme o tom rozprávali, nielen v rozprave, ale aj v neformálnych rozhovoroch a taktiež v neskorej noci sme včera rozprávali aj, priznávam to tak otvorene, s pánom ministrom a veľmi si to vážim, že takáto debata mohla byť. Na začiatok tohto vystúpenia chcem označiť túto vecnú debatu o návrhu vládneho návrhu zákona 553 za veľmi vzácny a žiaľ, veľmi ojedinelý príklad toho, kedy nad politikárčením, nad straníckou politikou môže zvíťaziť merito vecí a spoločný záujem, záujem Slovenskej republiky. Zároveň chcem otvorene povedať, že tak ako bol predložený vládny návrh zákona, nie je to presne predstava, ktorú by som považoval za najlepšiu možnú verziu toho ako posunúť odmeňovanie, zvýšiť atraktivitu učiteľského zamestnania, zabezpečiť dostatok odborných zamestnancov. O tomto sme sa vecne rozprávali v rámci včerajšej rozpravy, preto to nebudem opakovať, ale teraz možno poviem niečo ešte dôležitejšie. Za étos povolania politika, rádoby štátnika, čo by sme každý z nás mali mať v sebe aspoň jedno percento tohto nastavenia, je zadanie hľadať najlepšie dostupné riešenie. Takto to totiž učíme v učebniciach od základnej školy po vysokoškolské skriptá, keď hovoríme o tom, čo to znamená parlamentná demokracia, keď hovoríme o tom, ako funguje demokratické, demokratické zriadenie v štátoch, v krajinách. Nemusím vám vykladať, ako často nenapĺňame literu toho, čo je v učebniciach základných škôl až po skriptá vysokej školy. No v tomto prípade sa aspoň zúčastnení od pána ministra, od prekladateľa, od ľudí v tomto parlamente, zo strany opozície, zo strany, verím, že aj koalície, dokázali zhodnúť na tom, čo v tejto chvíli môžem pomenovať najlepší dosiahnuť, najlepšie dosiahnuteľné riešenie. Nikto z nás ho nepovažuje za úplne ideálne, ale je to spôsob, akým by sme, podľa mňa, mali pristupovať ku všetkým vecným úlohám, ktoré sú pred Národnou radu Slovenskej republiky a dovolím si povedať aj pre vládu Slovenskej republiky. Žiaľ, nie vždy to tak robíme. Teraz vecne k tomu obsahu pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho návrhu alebo na konci tohto vystúpenia, nebude dlhé, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale musím vysvetliť kontext. Pôvodne sme prišli s Kresťanskodemokratického hnutia za kolegami z opozície aj z koalície, za pánom ministrom zjednodušene s tromi dôležitými bodmi, ktoré myslíme, že keď už tento vládny návrh zákona prichádza v tejto podobe, ktoré, ktoré by prispeli k tomu, aby implementačne v živote, v každodennom živote škôl neprinášal problémy, riziká, ale aby ten úmysel, ktorý deklaroval minister, aby sa oslabilo to také rovnostárske odmeňovanie, aby sme dokázali vykročili, lebo toto nie je ešte dostatočne, ešte nie sme v cieli, dostatočne silné opatrenie, aby sme vykročili smerom k diferencovanému odmeňovaniu podľa kvality, aby sme dokázali pritiahnuť osobnosti do školstva a zvýšiť potom aj kvalitu života, úroveň hospodárstva a služieb na Slovensku, lebo toto je ultimátny cieľ, ktorý by sme mali mať. Nuž, tak v čom spočívajú teda tieto kompromisné dohody a to ten, tá finálna verzia toho zákona, ako bude, verím, predložený, ak prijmete aj tento pozmeňujúci návrh. Tak tá okrem tých technicko-legislatívnych zmien, ktoré tu boli stručne predstavené, tak to, čo si navrhovateľ osvojil, na čom sme sa dohodli, je naozaj, je naozaj stav, že nie je v odmeňovanie za kvalitu viazané iba na prvé dve z piatich úrovní hodnotenia kvality, ktoré vládny návrh zákon na zákona dáva do praxe, do zákona o hodnotení pedagogických zamestnancov. Pôvodný návrh hovoril iba o dvoch úrovniach. Tieto dve úrovne však hrozili rizikom, že v podfinancovanom školstve, pri nízkom odmeňovaní učiteľov a odborných zamestnancov, budeme deformovať kvalitné hodnotenie zamestnancov a z dôvodu toho, že im budú chcieť riaditelia dopriať vyššie odmeny, tak budú jednoducho posúvať nespravodlivo alebo neférovo, väčšinu tých učiteľov do jednotky, dvojky. Tým by sa vysmievali sami sebe do tváre aj princípom hodnotenia do tváre, pretože by jednoducho dali do jedného vreca ľudí, ktorí sa nasadia, ktorí ťahajú tú školu, ktorí sú piliermi školy, nositelia tohto know-how, spolu s ľuďmi, ktorých jednoducho potrebujú a na ktorých majú čo oceniť a odmeniť. Keď navrhovateľ, pán minister, to ohlásil tú zmenu, si osvojil to, že môžu riaditelia škôl, manažmenty, odmeňovať aj ľudí, ktorí majú stupeň tri hodnotenia kvality, tak tým vlastne zabezpečili sme oveľa lepší manažment personálneho riadenia na školách. Poviem jeden ilustratívny príklad. Ten je zo života, preto poviem iba krstné meno pani učiteľky. Tí, ktorí robia eh v školách a v praxi, tak vedia takých príkladov povedať stovky a tisíce. Predstavte si pani učiteľku, jej aprobácia je angličtina a matematika. Táto pani učiteľka bola dušou jednej školy. Čo to znamená? Odvádzala perfektnú prácu vo formovaní kolektívu, v komunikácii s deťmi. Tam prakticky v tej triede neboli žiadne patopsychologické prejavy, výborne komunikovala s rodičmi, bola na každej akcii, dokázala sa podieľať na mimoškolskom vzdelávaní, na všetkých aktivitách, ktoré škola robila. Nuž, v matematike však dokázala robiť banálne chyby pri svojom vyučovaní a v angličtine vždy improvizovala. Deti, napriek tomu, milovali angličtinu, pretože milovali svoju pani učiteľku. Kto z vás, kto by, kto sa vyzná v hodnotení a v personálnom manažmente, by mohol označiť učiteľku, ktorá navyše nemala zrovna poriadok v papieroch v pedagogickej dokumentácii, čo nie vždy je ocenenia hodná vec, tak by ju označil za výborného pedagóga, keď zoberieme do úvahy aj jej prácu, sú v jej aprobácii. Asi nikto. Pretože v tom, ako v tom porovnaní s inými učiteľmi, ktorí vedeli nadpriemerne naplniť všetky podstatné dimenzie svojej práce, tak zaostávala a to dosť výrazne, vo vyučovaní, ale aký by to bol manažér, keby neohodnotil jej kvalitu práce v tom, ako dokáže robiť s deťmi, ako dokáže napĺňať výchovno-formačný rozmer edukácie učiteľa a školy? Nuž, tým, že predkladateľ otvoril aj pre takéto prípady možnosť správneho leadershipu a manažmentu na školách, oceniť takúto dimenziu v práci tohto pedagóga, zároveň tým ukazuje kontrast, že toto robí vynikajúco, v tom to je perfektná a je to kontrast s tým, v čom zaostáva, v čom môže potrebovať pomoc, v čom sa potrebuje posunúť. Prepáčte, že vám tu hovorím takýto elementárny príklad, ale uvedomte si, že sa bavíme o 80-100 000 zamestnancov regionálneho školstva a 800 000 žiakov. To znamená, že toto, čo som opísal na jednom banálnom príklade, by bolo každodennou realitou v 3000 zborovniach po celom Slovensku. Preto som rád, že sme sa dohodli. Preto som rád, že sme uvážili aj pripomienky stavovských organizácií a že bol tento, tento návrh prijatý a osvojený. Veľmi si to vážim, pán minister, ďakujem a to, čo chcem predniesť dnes v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý súvisí aj s tým, čo bolo povedané, má dva body, ktoré teraz zdôvodním a potom prednesiem ten návrh. Prvý bod sa týka vôbec systému odmeňovania a hodnotenia práce učiteľov. Včera v rozprave to bolo podrobne vysvetlené, tak teraz len stručne, osobné príplatky pre učiteľov nie sú vo veľkej výške, ale keď už sú, netýkajú sa len kvality. Týkajú sa aj nevyhnutnej deľby práce na školách, pretože školy jednoducho nemajú právne, technické, hospodárske, neviem aké ďalšie oddelenia, čiže tam si učiteľka bežne, musí sa postarať o svoj kabinet, výbavu, jedna je zodpovedná za zbierku, za knižnicu, za pomôcky, za labák, za iné činnosti, ktoré si musia podeliť medzi sebou. To však...
===== deľby práce na školách, pretože školy jednoducho nemajú právne, technické, hospodárske a neviem aké ďalšie oddelenia, čiže tam si učiteľka bežne musí sa postarať o svoj kabinet, výbavu, jedna je zodpovedná za zbierku, za knižnicu, za pomôcky, za labák, za iné činnosti, ktoré si musia podeliť medzi sebou. To však nič nehovorí o kvalite práce, akú vykonáva a ako to aj minister predstavil, že chce vykročiť smerom ku odmeňovaniu tarifnému kvality práce učiteľov a odborných zamestnancov. Nuž, keďže nikde v zákone, v žiadnej norme, nie je presne definované, čo sa myslí pod pojmom kvality práce, tak my chceme predísť nedorozumeniam a jasne to rozlíšiť. Preto prinášame týmto pozmeňujúcim návrhom jednoduchú vetu, ktorá povie, že tak, ako majú nastavení zamestnanci svoje zásady hodnotenia odmeňovania, to znamená aj za tú deľbu práce, nielen za tú kvalitu samotnej hlavnej činnosti učiteľov a odborných zamestnancov, tak tým vládny návrh zákona, ktorý prináša tých päť úrovní kvality, na tri prvé viazané odmeňovanie za kvalitu, nie je dotknutá možnosť manažmentu priznať osobný príplatok za podiel na činnostiach, na iných činnostiach, ktoré v tej škole musí tá pani učiteľka vykonávať. Dávame tým jasný návod, jasný poriadok, jasnú metodiku tomu, ako môžu tie manažmenty postupovať a ako je vlastne myslená táto synergia tohto vládneho návrhu zákona, aj s týmto pozmeňovákom. Druhá vec, ktorú, druhý bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľku prednesiem, sa týka tiež pomoci pre manažmenty škôl. Týka sa totiž podmienky, ktorú vládny návrh zákona uvádza, na odňatie tohto príspevku za kvalitu. Vo vládnom návrhu zákona sa uvádza, že tento bude odňatý pri závažnom porušení pracovnej disciplíny. Tu si len dovolím pripomenúť § 68 Zákonníka práce, ktorý má dve písmenká, alebo dva body, kde závažné porušenie pracovnej disciplíny je na tej istej úrovni ako právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Čiže to je veľmi vážna vec, pri ktorej automaticky je odňatý tento príspevok za kvalitu, dokonca je to podľa Zákonníka práce oprávnený dôvod na okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Ale v praxi je veľmi ťažké pre zamestnávateľa rozlíšiť, kedy ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré mimochodom ak je opakované a v predchádzajúcich šiestich mesiacoch bol zamestnanec upozornený písomne na možnosť rozviazania pracovnej zmluvy, tak je tiež dôvodom na okamžité rozviazanie, ak sa opakovane vyskytne. A vieme dobre, ako žiaľ v takej mase učiteľov sa to tiež vyskytne, ako potom končia takéto prípady na súdoch a nechcem zaťažiť riaditeľov, riaditeľky škôl ťažkým právnym zadaním, s ktorým sa sporia právnici na súdoch, čo je menej závažné a čo už je závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto prinášame v pozmeňováku jednoducho bezpečnú situáciu pre rozhodovanie riaditeľa školy, že dávame alternatívu, možnosť odobratia tohto príspevku za kvalitu aj pri menej závažnom a odobratie príspevku pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, aby nemusel riaditeľ vchádzať do tohto právneho rizika, že to zle posúdil. Takže toto sú tie zdôvodnenia, prečo teraz prednesiem pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. Zároveň som vám ukázal, alebo pokúsil sa o to, vysvetliť tú synergiu medzi vládnym návrhom zákona, už prijatým pozmeňujúcim návrhom, osvojeným na rokovaní školského výboru, za čo opakovane ďakujem ako predkladateľovi pánovi ministrovi, ako poslancom z opozície i koalície, že ste našli na tomto zhodu a rovnako vás prosím v záujme našich škôl, našich žiakov, našich riaditeľov, vedenia škôl, aby ste prijali aj tieto dva, tento pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. A teraz prosím pána predsedajúceho, aby mi teda zastavil čas, lebo idem predniesť ten pozmeňujúci návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zastavili čas pánovi poslancovi, nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 810)
1. V čl. 1 bode 4 § 13c ods. 1 sa pred druhú vetu vkladá táto veta: „Priznaním príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nie je dotknutý osobný príplatok podľa § 10.”.
2. V čl. 1 bode 4 § 13c ods. 6 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo ho môže odobrať, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu.”.
Pán predsedajúci ďakujem, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán minister, dámy a páni, dnes som sa nemohol zúčastniť rokovania školského výboru alebo teda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum, šport a mládež, ale v predchádzajúcich dňoch som sa tiež zapojil do náročnej, náročných rokovaní práce na tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553 o odmeňovaní a taktiež zákon o pedagogických a odborných zamestnancov 138. Tie rokovania, ktoré ste absolvovali aj niektorí z vás, znamenali veľa náročných rozhovorov s ľuďmi z terénu, s riaditeľmi, so zástupcami stavovských organizácií. Aj medzi sebou sme o tom rozprávali, nielen v rozprave, ale aj v neformálnych rozhovoroch a taktiež v neskorej noci sme včera rozprávali aj, priznávam to tak otvorene, s pánom ministrom a veľmi si to vážim, že takáto debata mohla byť. Na začiatok tohto vystúpenia chcem označiť túto vecnú debatu o návrhu vládneho návrhu zákona 553 za veľmi vzácny a žiaľ, veľmi ojedinelý príklad toho, kedy nad politikárčením, nad straníckou politikou môže zvíťaziť merito vecí a spoločný záujem, záujem Slovenskej republiky. Zároveň chcem otvorene povedať, že tak ako bol predložený vládny návrh zákona, nie je to presne predstava, ktorú by som považoval za najlepšiu možnú verziu toho ako posunúť odmeňovanie, zvýšiť atraktivitu učiteľského zamestnania, zabezpečiť dostatok odborných zamestnancov. O tomto sme sa vecne rozprávali v rámci včerajšej rozpravy, preto to nebudem opakovať, ale teraz možno poviem niečo ešte dôležitejšie. Za étos povolania politika, rádoby štátnika, čo by sme každý z nás mali mať v sebe aspoň jedno percento tohto nastavenia, je zadanie hľadať najlepšie dostupné riešenie. Takto to totiž učíme v učebniciach od základnej školy po vysokoškolské skriptá, keď hovoríme o tom, čo to znamená parlamentná demokracia, keď hovoríme o tom, ako funguje demokratické, demokratické zriadenie v štátoch, v krajinách. Nemusím vám vykladať, ako často nenapĺňame literu toho, čo je v učebniciach základných škôl až po skriptá vysokej školy. No v tomto prípade sa aspoň zúčastnení od pána ministra, od prekladateľa, od ľudí v tomto parlamente, zo strany opozície, zo strany, verím, že aj koalície, dokázali zhodnúť na tom, čo v tejto chvíli môžem pomenovať najlepší dosiahnuť, najlepšie dosiahnuteľné riešenie. Nikto z nás ho nepovažuje za úplne ideálne, ale je to spôsob, akým by sme, podľa mňa, mali pristupovať ku všetkým vecným úlohám, ktoré sú pred Národnou radu Slovenskej republiky a dovolím si povedať aj pre vládu Slovenskej republiky. Žiaľ, nie vždy to tak robíme. Teraz vecne k tomu obsahu pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho návrhu alebo na konci tohto vystúpenia, nebude dlhé, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale musím vysvetliť kontext. Pôvodne sme prišli s Kresťanskodemokratického hnutia za kolegami z opozície aj z koalície, za pánom ministrom zjednodušene s tromi dôležitými bodmi, ktoré myslíme, že keď už tento vládny návrh zákona prichádza v tejto podobe, ktoré, ktoré by prispeli k tomu, aby implementačne v živote, v každodennom živote škôl neprinášal problémy, riziká, ale aby ten úmysel, ktorý deklaroval minister, aby sa oslabilo to také rovnostárske odmeňovanie, aby sme dokázali vykročili, lebo toto nie je ešte dostatočne, ešte nie sme v cieli, dostatočne silné opatrenie, aby sme vykročili smerom k diferencovanému odmeňovaniu podľa kvality, aby sme dokázali pritiahnuť osobnosti do školstva a zvýšiť potom aj kvalitu života, úroveň hospodárstva a služieb na Slovensku, lebo toto je ultimátny cieľ, ktorý by sme mali mať. Nuž, tak v čom spočívajú teda tieto kompromisné dohody a to ten, tá finálna verzia toho zákona, ako bude, verím, predložený, ak prijmete aj tento pozmeňujúci návrh. Tak tá okrem tých technicko-legislatívnych zmien, ktoré tu boli stručne predstavené, tak to, čo si navrhovateľ osvojil, na čom sme sa dohodli, je naozaj, je naozaj stav, že nie je v odmeňovanie za kvalitu viazané iba na prvé dve z piatich úrovní hodnotenia kvality, ktoré vládny návrh zákon na zákona dáva do praxe, do zákona o hodnotení pedagogických zamestnancov. Pôvodný návrh hovoril iba o dvoch úrovniach. Tieto dve úrovne však hrozili rizikom, že v podfinancovanom školstve, pri nízkom odmeňovaní učiteľov a odborných zamestnancov, budeme deformovať kvalitné hodnotenie zamestnancov a z dôvodu toho, že im budú chcieť riaditelia dopriať vyššie odmeny, tak budú jednoducho posúvať nespravodlivo alebo neférovo, väčšinu tých učiteľov do jednotky, dvojky. Tým by sa vysmievali sami sebe do tváre aj princípom hodnotenia do tváre, pretože by jednoducho dali do jedného vreca ľudí, ktorí sa nasadia, ktorí ťahajú tú školu, ktorí sú piliermi školy, nositelia tohto know-how, spolu s ľuďmi, ktorých jednoducho potrebujú a na ktorých majú čo oceniť a odmeniť. Keď navrhovateľ, pán minister, to ohlásil tú zmenu, si osvojil to, že môžu riaditelia škôl, manažmenty, odmeňovať aj ľudí, ktorí majú stupeň tri hodnotenia kvality, tak tým vlastne zabezpečili sme oveľa lepší manažment personálneho riadenia na školách. Poviem jeden ilustratívny príklad. Ten je zo života, preto poviem iba krstné meno pani učiteľky. Tí, ktorí robia eh v školách a v praxi, tak vedia takých príkladov povedať stovky a tisíce. Predstavte si pani učiteľku, jej aprobácia je angličtina a matematika. Táto pani učiteľka bola dušou jednej školy. Čo to znamená? Odvádzala perfektnú prácu vo formovaní kolektívu, v komunikácii s deťmi. Tam prakticky v tej triede neboli žiadne patopsychologické prejavy, výborne komunikovala s rodičmi, bola na každej akcii, dokázala sa podieľať na mimoškolskom vzdelávaní, na všetkých aktivitách, ktoré škola robila. Nuž, v matematike však dokázala robiť banálne chyby pri svojom vyučovaní a v angličtine vždy improvizovala. Deti, napriek tomu, milovali angličtinu, pretože milovali svoju pani učiteľku. Kto z vás, kto by, kto sa vyzná v hodnotení a v personálnom manažmente, by mohol označiť učiteľku, ktorá navyše nemala zrovna poriadok v papieroch v pedagogickej dokumentácii, čo nie vždy je ocenenia hodná vec, tak by ju označil za výborného pedagóga, keď zoberieme do úvahy aj jej prácu, sú v jej aprobácii. Asi nikto. Pretože v tom, ako v tom porovnaní s inými učiteľmi, ktorí vedeli nadpriemerne naplniť všetky podstatné dimenzie svojej práce, tak zaostávala a to dosť výrazne, vo vyučovaní, ale aký by to bol manažér, keby neohodnotil jej kvalitu práce v tom, ako dokáže robiť s deťmi, ako dokáže napĺňať výchovno-formačný rozmer edukácie učiteľa a školy? Nuž, tým, že predkladateľ otvoril aj pre takéto prípady možnosť správneho leadershipu a manažmentu na školách, oceniť takúto dimenziu v práci tohto pedagóga, zároveň tým ukazuje kontrast, že toto robí vynikajúco, v tom to je perfektná a je to kontrast s tým, v čom zaostáva, v čom môže potrebovať pomoc, v čom sa potrebuje posunúť. Prepáčte, že vám tu hovorím takýto elementárny príklad, ale uvedomte si, že sa bavíme o 80-100 000 zamestnancov regionálneho školstva a 800 000 žiakov. To znamená, že toto, čo som opísal na jednom banálnom príklade, by bolo každodennou realitou v 3000 zborovniach po celom Slovensku. Preto som rád, že sme sa dohodli. Preto som rád, že sme uvážili aj pripomienky stavovských organizácií a že bol tento, tento návrh prijatý a osvojený. Veľmi si to vážim, pán minister, ďakujem a to, čo chcem predniesť dnes v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý súvisí aj s tým, čo bolo povedané, má dva body, ktoré teraz zdôvodním a potom prednesiem ten návrh. Prvý bod sa týka vôbec systému odmeňovania a hodnotenia práce učiteľov. Včera v rozprave to bolo podrobne vysvetlené, tak teraz len stručne, osobné príplatky pre učiteľov nie sú vo veľkej výške, ale keď už sú, netýkajú sa len kvality. Týkajú sa aj nevyhnutnej deľby práce na školách, pretože školy jednoducho nemajú právne, technické, hospodárske, neviem aké ďalšie oddelenia, čiže tam si učiteľka bežne, musí sa postarať o svoj kabinet, výbavu, jedna je zodpovedná za zbierku, za knižnicu, za pomôcky, za labák, za iné činnosti, ktoré si musia podeliť medzi sebou. To však...
===== deľby práce na školách, pretože školy jednoducho nemajú právne, technické, hospodárske a neviem aké ďalšie oddelenia, čiže tam si učiteľka bežne musí sa postarať o svoj kabinet, výbavu, jedna je zodpovedná za zbierku, za knižnicu, za pomôcky, za labák, za iné činnosti, ktoré si musia podeliť medzi sebou. To však nič nehovorí o kvalite práce, akú vykonáva a ako to aj minister predstavil, že chce vykročiť smerom ku odmeňovaniu tarifnému kvality práce učiteľov a odborných zamestnancov. Nuž, keďže nikde v zákone, v žiadnej norme, nie je presne definované, čo sa myslí pod pojmom kvality práce, tak my chceme predísť nedorozumeniam a jasne to rozlíšiť. Preto prinášame týmto pozmeňujúcim návrhom jednoduchú vetu, ktorá povie, že tak, ako majú nastavení zamestnanci svoje zásady hodnotenia odmeňovania, to znamená aj za tú deľbu práce, nielen za tú kvalitu samotnej hlavnej činnosti učiteľov a odborných zamestnancov, tak tým vládny návrh zákona, ktorý prináša tých päť úrovní kvality, na tri prvé viazané odmeňovanie za kvalitu, nie je dotknutá možnosť manažmentu priznať osobný príplatok za podiel na činnostiach, na iných činnostiach, ktoré v tej škole musí tá pani učiteľka vykonávať. Dávame tým jasný návod, jasný poriadok, jasnú metodiku tomu, ako môžu tie manažmenty postupovať a ako je vlastne myslená táto synergia tohto vládneho návrhu zákona, aj s týmto pozmeňovákom. Druhá vec, ktorú, druhý bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľku prednesiem, sa týka tiež pomoci pre manažmenty škôl. Týka sa totiž podmienky, ktorú vládny návrh zákona uvádza, na odňatie tohto príspevku za kvalitu. Vo vládnom návrhu zákona sa uvádza, že tento bude odňatý pri závažnom porušení pracovnej disciplíny. Tu si len dovolím pripomenúť § 68 Zákonníka práce, ktorý má dve písmenká, alebo dva body, kde závažné porušenie pracovnej disciplíny je na tej istej úrovni ako právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Čiže to je veľmi vážna vec, pri ktorej automaticky je odňatý tento príspevok za kvalitu, dokonca je to podľa Zákonníka práce oprávnený dôvod na okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Ale v praxi je veľmi ťažké pre zamestnávateľa rozlíšiť, kedy ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré mimochodom ak je opakované a v predchádzajúcich šiestich mesiacoch bol zamestnanec upozornený písomne na možnosť rozviazania pracovnej zmluvy, tak je tiež dôvodom na okamžité rozviazanie, ak sa opakovane vyskytne. A vieme dobre, ako žiaľ v takej mase učiteľov sa to tiež vyskytne, ako potom končia takéto prípady na súdoch a nechcem zaťažiť riaditeľov, riaditeľky škôl ťažkým právnym zadaním, s ktorým sa sporia právnici na súdoch, čo je menej závažné a čo už je závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto prinášame v pozmeňováku jednoducho bezpečnú situáciu pre rozhodovanie riaditeľa školy, že dávame alternatívu, možnosť odobratia tohto príspevku za kvalitu aj pri menej závažnom a odobratie príspevku pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, aby nemusel riaditeľ vchádzať do tohto právneho rizika, že to zle posúdil. Takže toto sú tie zdôvodnenia, prečo teraz prednesiem pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. Zároveň som vám ukázal, alebo pokúsil sa o to, vysvetliť tú synergiu medzi vládnym návrhom zákona, už prijatým pozmeňujúcim návrhom, osvojeným na rokovaní školského výboru, za čo opakovane ďakujem ako predkladateľovi pánovi ministrovi, ako poslancom z opozície i koalície, že ste našli na tomto zhodu a rovnako vás prosím v záujme našich škôl, našich žiakov, našich riaditeľov, vedenia škôl, aby ste prijali aj tieto dva, tento pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. A teraz prosím pána predsedajúceho, aby mi teda zastavil čas, lebo idem predniesť ten pozmeňujúci návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zastavili čas pánovi poslancovi, nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 810)
1. V čl. 1 bode 4 § 13c ods. 1 sa pred druhú vetu vkladá táto veta: „Priznaním príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nie je dotknutý osobný príplatok podľa § 10.”.
2. V čl. 1 bode 4 § 13c ods. 6 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo ho môže odobrať, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu.”.
Pán predsedajúci ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Možno trochu na odľahčenie, ale zároveň veľmi vážne, keď sme mali rozpravu k tomuto zákona tak som ocenil, že tento návrh zákona prispieva k téme popasovať sa s generačnou chudobou, so záškoláctvom, s predčasným ukončovaním povinnej školskej dochádzky s odkázanosťou na sociálne dávky, príliš veľkého počtu ľudí z MRK zo SZP, lebo toto je naozaj strategická vec pre celé Slovensko za mňa. Vyhlásil som, že by to mala byť premiérska téma, že to je vec s ktorou sa nedokáže popasovať samostatne žiaden minister školstva. No a určite som to nemyslel tak ako som sa teraz dopočul a dozvedel, že k tomuto vládnemu návrhu zákona z dielne ministra školstva budú poprilepované prílepky z rôznych iných rezortov, ktoré naozaj nesúvisejú a podľa mňa trochu znižujú vážnosť tej témy ktorú chce riešiť tento vládny návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, jednoznačne situácia na školách, a čo sa týka bezpečnosti subjektívneho aj objektívneho stavu bezpečnosti je veľmi dôležitá preto, lebo už sme boli svedkami násilia, ktoré súviselo, priamo sa dialo na školách, ale súviselo so žiakmi škôl. Samozrejme, tomuto je absolútne veľmi ťažké zabrániť, keďže máme 800-tisíc žiakov a ale predsa musíme práve preto urobiť maximum. Viete, často nám za príklad je dávaný fínsky systém, kde bolo dokonaných v priebehu posledných desať rokov päť vrážd na pôde škôl, a to Fíni vynakladajú iné prostriedky a inak sa snažia o to, aby sa deti a učitelia cítili na školách bezpečnosti. O to viac musíme zabrániť preventívne tomu, aby sme boli svedkami takých tragédií aj u nás. Dnes alebo teda dnes, včera sa stala tá nehorázna vec, kedy zbabelý, podlý útok dvoch mužov na cirkevnú materskú škôlku v Leviciach viedol až k fyzickému ataku pani učiteľky, ktorá bránila malé deti, bránila malé deti, ich bezpečnosť aj za cenu ohrozenia vlastného zdravia alebo teda nebodaj života, lebo nikdy neviete, ako taký útok môže skončiť. S tým, že títo dvaja, prepáčte, že to tak poviem expresívne, zbabelí ľudia, pretože keď muži dvaja vtrhnú za bieleho dňa medzi malé deti do škôlky, aby odcudzili pár vecí, na ktoré dočiahnu, tak to neviem nazvať inak. Tak zatiaľ je to v štádiu vyšetrovania, nám nenáleží komentovať vyšetrovanie, hovorí sa teda o výtržníctve, mne sa zdá, že toto musí byť exemplárne vyšetrené a poriadne zareagované.
Ďakujem.

Otvorene hovorili rodičom. No nemám ilúziu, že tieto naše príhovory si teraz pozerá aj 3 milióny, 4 milióny občanov a rodičov. Toto musíme urobiť naozaj zo strany vládnych inštitúcií, vlády, ministerstva školstva ja neviem. Ale začnime o tom hovoriť, lebo v tom je, toto nastaví budúcnosť Slovenska a my sa jej ešte verím dožijeme. Ďakujeme za pozornosť. KDH prinesie aj konkrétny návrh. (Potlesk.)

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo a chcem aj poďakovať za možnosť predniesť tento príhovor v kuse, za to, že sme mohli začať teraz o 14.00 bez prerušenia.
Vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok chcem poďakovať a oceniť, že ministerstvo školstva sa chce zaoberať problémom záškoláctva, predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky, úmyselného vynechávania školského vzdelávania aj bez objektívneho dôvodu. Taktiež som rád, že sa chceme vysporiadať so zneužívaním a nadužívaním možnosti žiadať o ospravedlnenie dieťaťa v škole i z dôvodov choroby bez potvrdenia lekárskeho. Tento problém je totiž širší a adresuje jeden neduh, ktorý v našej krajine máme. Ja ho chcem pomenovať na úvod tohto príhovoru. Je ním akási diskultúra vo veci zodpovednosti disciplíny vlastných návykov, neúcta k inštitúciám disrespect ku vzdelávaniu. V rozhovoroch, ktoré som mal s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, ktorí mi napr. hovorili príklady z Rakúska, kde je možné ospravedlniť dieťa z nejakých iných než lekárskych, alebo úplne vážnych dôvodov, že olympiáda, alebo niečo také, na jeden deň v roku, kde neexistuje, aby si niekto zobral týždeň voľna v júni, alebo na začiatku školského roka, kde ľudia majú úctu a nie je to len Rakúsko, samozrejme, ku vzdelávaniu, kde škola je braná rovnako vážne ako zamestnanie rodičov. Toto je niečo, čo potom produkuje želanú kvalitu ľudských zdrojov, výsledky aj v hospodárstve a v kvalite života. Toto je náš problém a teraz je otázka ako to chceme riešiť.
No, záver urobím až na konci tohto vystúpenia, nejaký hodnotiaci záver, teraz sa chcem pozrieť na merito veci. Pozrime sa teda na fakty a aktuálny stav. V súčasnom znení školského zákona v § 144 bod 10 sa hovorí: "Neprítomnosť dieťaťa, alebo žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti od zákonného zástupcu, alebo zástupcu zariadenia.". V nasledujúcom bode školského zákona je uvedená možnosť požiadať o ospravedlnenie neprítomnosti žiaka základnej strednej školy z dôvodu choroby, rozsahu maximálne päť po sebe idúcich dní na ZŠ a MŠ je to sedem, bez lekárskeho potvrdenia.
Potom ešte jeden bod spomeniem, v bode 13 tohoto paragrafu sa píše: "Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch môže škola vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe, alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti. Tu by som dnes sám navrhoval úpravu textu, vypustenie slovo "výnimočných prípadoch" a po COVID-e už teda ako tak stabilizovanej situácii, by som ponechal textáciu v odôvodnených prípadoch, a tieto prípady vie najlepšie rozpoznať samotná škola, riaditeľ, triedny učiteľ, odborný zamestnanec na tej škole v spolupráci teda v nedávnom prípade s rodičmi. Viete, podľa mňa, pán minister, v tomto sa nezhodneme, problémom nie je nedostatočná úprava zákona vo veci ospravedlňovania neprítomnosti žiakov v škole, ale musím to konštatovať na priamo, nedodržiavanie zákona. Jedna podpora pre triednych učiteľov a vedenie školy zo strany štátnych inštitúcií a niekedy aj chýbajúca spolupráca so samosprávami, a to čo som už spomínal v úvode, nízka kultúra a disrespect ku vzdelávaniu na Slovensku a školám ako takým. Aby som to podporil aj nejakým vecným argumentom, hoci teda túto skúsenosť zdieľame ... odborné verejnosti všetci a verím, že by sme sa na nej zhodli, naprieč politickým spektrom aj v tejto sále. Tak uvediem jeden fakt.
Zistenia štátnej školskej inšpekcie, ktoré boli zverejnené 25. novembra 2024 hovoria aj o tomto zacitujem: "V zmysle legislatívy, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky a jeho dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci, je škola povinná zaslať oznámenia príslušnému orgánu štátnej správy v obci. No a teraz počúvajte ten fakt. V školskom v poslednom sledovanom období bolo zaslaných zo strany vedenia škôl 1360 oznámení o neospravedlnenom vymeškávaní v rozsahu aspoň 15 hodín v mesiaci. Teraz hovorím o nie ospravedlnených neúčastiach. Hovorím o záškoláctve, o neospravedlnených hodinách, 15 hodín v jednom mesiaci, čo je to minimum, stupňujú sa tam potom tie sankcie, tak vedenie škôl si splnilo túto zákonnú povinnosť v 1360 prípadoch a dostalo od štátnych inštitúcií, od orgánov štátnej správy len 119 spätných oznámení o tom ako sa táto vec bude riešiť a výzva k spolupráci. To znamená, že zodpovedné orgány štátnej správy, vrátane aj sociálnej kurately, ktoré by sa mali zaoberať týmto problémom a pomôcť vedeniu škôl, učiteľom na tej škole v záujme detí, ktoré sú v režime záškoláctva, tak odpovedali len na 8 % takýchto podaní. Takúto podporu už pri dnešnom stave majú školy, a teda učiteľky a vedenie škôl. No, tak ako hovoril pán minister, ako spomínala aj pani Kalmárová, nebudem hovoriť tie čísla, ktoré ste hovorili vy, pani kolegyňa, štatistiky, tak toto sa týka, žiaľbohu, najmä MRK. Tam je to teda oveľa viac ako 80 % týchto prípadov.
Zdôrazním, teraz som hovoril o neospravedlnených absenciách, o záškoláctve. Zákon v tej podobe ako to navrhuje pán minister Drucker, rieši, použijem vaše slová, dúfam, že vás zacitujem presne, "sprísnenie podmienok pre ospravedlnenie neprítomnosti žiakov v škole". Ale čo to môže znamenať, ak by sme urobili to, čo vy chcete, a keby to fungovalo tak ako predpokladáte, pán minister. Ja budem dôvodiť, že to sa nestane, tak potom sa len navýši počet tých neospravedlnených hodín a keď už dnes na to príslušné orgány, ktoré majú dať podporu školám, v záujme tých detí reagujú v rozsahu 8 %, čo môžeme očakávať ďalej? Na tomto sme sa zhodli v tejto sále aj s mojimi predrečníkmi. Toto som spomínal aj včera v rozprave, nemôžeme riešiť symptomaticky, nemôžeme liečiť pacienta a školstvo je choré, symptomaticky. Musíme sa pozrieť kde je príčina a na ňu spoločne zamieriť, lebo je to veľký problém.
Spomenul som teda tú povinnosť hlásiť neospravedlnené hodiny v tom rozsahu, minimálne 15 hodín. Tá zložka sankčná, represívna je odstupňovaná podľa miery porušenia starostlivosti o dieťa a o teda dodržiavanie povinnej školskej dochádzky. Je to od pokút, od zadržania rodinných prídavkov, ktoré sú potom prenesené na obec, ktorá prepláca bločky na to určené až naozaj po trestné stíhanie a naozaj až po možnosť odňatia slobody pre takýchto rodičov, potrestaním odňatia slobody v tých najhorších prípadoch. Ja to tiež považujem iba za zúfalý, zúfalú odpoveď a nie riešenie problému. Ja rozumiem tomu, že štát, keď má vymáhať nejaké právo, musí mať minimálne tieto dve zložky. Sankčnú, ale musí mať najmä tú motivačnú, tak aby to fungovalo, aby nemuselo dôjsť k sankcii, pretože tie sankcie to nevyriešia. Dokonca si myslím, že kontraproduktívne, ak by ste takýchto rodičov zavreli, pretože čo to znamená pre tie deti? Myslíte, že sa tam nejak zvýši ten vzťah k tej povinnej školskej dochádzke, alebo ku škole, k inštitúciám. Všetci asi sa zhodneme, že nie a všetci rozumieme, lebo nechcem byť populista, nie som populista, že niekedy tá hrozba toho trestu nad ľuďmi účinkuje, ale to nie je liek, to nie je riešenie.
No, štátna školská inšpekcia vo svojej správe ďalej píše, z vyjadrení riaditeľov základných i stredných škôl vyplynulo, že hlavnou príčinou vysokej absencie žiakov je možnosť ospravedlnenia neprítomnosti na vyučovaní zákonnými zástupcami. Toto konštatovanie ma veľmi prekvapilo, pretože zákon nič také nehovorí. Naozaj to bolo dlhé roky zaužívané, od pána ministra Eugena Jurzycu, ktorého si v mnohých veciach veľmi vážim. Tento pán minister svojho času urobil novelu, v ktorej v dobrej viere, že rodičia sú zodpovední a záleží im na deťoch, dal ustanovenie do zákona, pod ktorým sme žili, že ospravedlňuje rodič, ale túto chybu som napravil v máji 2023 pri veľkej novele školského zákona, kedy som chcel prispieť aspoň pri tej príležitosti, ktorú som mal, aby sme zmenili tú diskultúru, o ktorej som hovoril na začiatku vystúpenia a vrátiť túto kompetenciu a dôveryhodnosť inštitúcií. Jednoducho škola je tá čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy, v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke....
===== ...z inštitúcií. Jednoducho škola je tá, čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke ako žiadať o ospravedlnenie, ako žiadať o uvoľnenie zo školy. Školy toto naozaj robia a majú tú kompetenciu i podľa dnešného zákona neospravedlniť. Ale nechcem sa stále teda vrátiť k pointe, ale tretíkrát ju zopakujem. Samotné vyhodnotenie, že tie hodiny sú neospravedlnené ešte problém neriešia, len ho osvetľujú, ukazujú veľkosť toho problému. Nezakrývame si potom pred ním oči, že je to zakryté nejakou omlúvenkou. Takže problémom je čo urobiť s deťmi, s rodičmi, ktorí nemajú rešpekt ku vzdelávaniu, ktorí si nerozumejú tomu o čo sa v tých školách, čo sa v tých školách deťom deje, ktorí dajú tomu dieťaťu ospravedlnenku a škole, ktorá to, sa zohne a zrešpektuje. Chcem vám ešte ako dlhoročný riaditeľ nielen zo svojej skúsenosti, ale najmä zo zdieľanej skúsenosti povedať na vysvetlenie a pochopenie prečo sa tak deje. Školy sú, vedenie škôl osobitne, ale aj školy sú dnes veľmi závislé a je to aj v nejakom zmysle aj dobre od komunitného charakteru, od spolupráce s rodičmi, od podpory a porozumenia rodičmi. Dovoľte, aby som to aj materializoval, že prečo to tak je. Nezdá sa vám nehorázne, že školy do 12. mája alebo teda do 31. decembra, poviem to presne, 2023 hospodárili, to znamená prevádzkový normatív na žiaka mali nezmenený vo výške, mali nezmenený počas dvadsať rokov, dvadsať rokov školy mali od štátu príspevok na žiaka v tej istej nominálnej výške. Ktorá inštitúcia v ktorom rezorte dvadsať rokov nezdrahli služby, tovary, energie, práca ľudí? Iba v školstve. Lebo to je taký skamenený skanzen. Tak využil som tú príležitosť ako minister a o 22 % som navýšil prevádzkový normatív. Ale viete, toto nie je o tom, aby som sa vám tu pochválil. To je o tom, že keď rodičia sa skladajú na wc papier, keď rodičia sa skladajú na pomôcky, keď rodičia sú tí, ktorí pomáhajú udržiavať tú školu v chode, tak proste si to tí učitelia a riaditelia s tým nerozhádžu s nimi, osobitne keď vidia, že zo strany podpory inštitúcií, ktoré by sa tým mali zaoberať, odborných zamestnancov, ktorých mimochodom nieto, sociálnej kurately, terénnych pracovníkov. Máme osempercentnú odozvu v tých najtvrdších, najvykričanejších prípadoch. Takáto je situácia. Nechávame v tom vedenie školy a školy samotné. K tej diskultúre vám chcem povedať ešte jednu vec, veľmi taký nepekný príklad, ale pravdivý. Mal som to šťastie nezaslúžené pracovať na výborných školách a som za to veľmi vďačný, lebo som sa mohol veľa naučiť. Ale na jednej z týchto elitných škôl za mnou prišla pani učiteľka a nebolo to nič neobvyklé. Spýtala sa ma, pán riaditeľ, koľko máš ešte péčok? Aby ste rozumeli, to je ľudové povedanie medzi učiteľmi paragrafu podľa ktoré Zákonníka práce majú sedem dní na ošetrenie seba, celodenné ošetrenia u lekára a sedem dní na ošetrenie člena rodiny OČR. No a ja som jej odpovedal prirodzene, že ak niečo potrebuješ, to nie je len o tom koľko máš péčok, ja ťa uvoľním, dohodneme sa, povedz ako ti môžem pomôcť. Nepochopil som. Išla za mzdárkou, tá jej povedala máš ešte štyri péčka. Tam mi kolegyňa doniesla na štyri dni dopredu potvrdenia od lekára, že bude utorok, stredu, štvrtok, piatok na celodennom ošetrení u lekára. Viete čo to znamená? Viete o čom hovorím? Bojujte s celým svetom, keď ste riaditeľ, keď chodíte po špičkách okolo učiteliek, aby ste ich mali. Prečo chceme od učiteľov a riaditeľov, ktorí stoja na najtenšom ľade zmeniť túto diskultúru v tejto krajine a zaťažiť ich týmto administratívnym opatrením? O aké opatrenie ide? Prečítam vám, prečítam vám doslova navrhované riešenie z tohto vládneho návrhu. Znie: Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. Nebudem sa vás pýtať, aby ste mi to zopakovali, aby ste si to skúsili premyslieť ako podľa tohto budú pokračovať rómske mamy v osadách. Preto poviem to tak, ako to zrozumiteľne a jasne povedal pán minister, ako to aj prezentovali. Zjednoduším to. Na škole, kde priemerný počet vymeškaných hodín na žiaka maximálne 250 hodín, bude možné v tom režime päť dní bez lekárskeho potvrdenia ospravedlňovať neprítomnosť všetkých žiakov školy z dôvodu choroby v rozsahu maximálne 450 hodín na rok a žiaka. V školách, kde je vyšší priemerný počet vymeškaných hodín než tých 250, bude ten prísnejší režim, kde je ten maximálny počet bez lekárskeho potvrdenia po piatich dňoch 150 hodín. A tomuto budú mnohí rozumieť. Naschvál som vám dal ten príklad katolíckej učiteľky na prestížnej škole s tými péčkami. Je mi ľúto, že to musím takto povedať. Lebo mnohí ľudia z MRK alebo SZP sa zachovajú podobne. 150 môžem vyčerpať, 450 môžem vyčerpať. To je pre niektorých ľudí skoro úloha, skoro nárok. To je tá diskultúra. Takto to funguje. No a čo potom? Opäť budú štátne orgány reagovať na oznámenia vedení škôl v rozsahu ôsmich percent? Toto je riešenie? Aby sme, mám už len desať minút, aby sme nekritizovali len, lebo prosím vás, to nebola zdvorilosť, keď som na začiatku poďakoval pánu ministrovi a ocenil to, že ideme sa pasovať s týmto obrovským problémom. Ja to myslím vážne a chcem teda ponúknuť aj našu spoluprácu a volať vás k nej všetkých aj inštitúcie, pretože toto je ozajstná časovaná bomba pre Slovensko, toto je rozhodujúci moment ako bude táto krajina prosperovať alebo neprosperovať, lebo je to veľkosť problému, obrovská veľkosť problému. Ja si osobne myslím, že toto má byť premiérska téma, pri všetkej úcte k vám, pán minister, rezort školstva, vy osobne, ani oživlý Ján Amos Komenský by toto nevyriešil na poste ministra školstva. Ja by som čakal, alebo teda poviem to takto, premiéra Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, ktorý to bude musieť vážne s touto krajinou spoznať raz podľa toho aj, že toto bude premiérska téma. Pretože tu si musí sadnúť k jednému stolu a k jednému riešeniu minimálne štyri rezorty a to je zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, sociálne veci, práce a rodina. Nemôžte vytrhnúť deti z osád, z MRK, tak to poviem, a nasilu ich zobrať do školy. Niečo podobné zjednodušujem trochu. Nemôžete ich sankcionovať za teda vymeškané neospravedlnené hodiny a myslieť si, že trojročné deti alebo deti na základnej škole zmenia správanie rodičov. Rodičov sa nedá obísť. Zasa, ak ich nasťahujete do bytoviek a necháte ich na seba samých, viete ako to dopadlo na veľa miestach na Slovensku. Proste ak oni nemajú tečúcu vodu, nemajú záchod, nemajú ako to decko pripraviť do školy, tak nemôžete čakať, že jedna z tých dimenzií bez tých ďalších troch sa zmení. A niektorí hovoria a nechcem o tom, lebo je to veľmi boľavá téma, že by tam malo byť aj ministerstvo vnútra, vite prečo. Je to aj priestor, kde niektorí ľudia sa už aj obávajú, kde títo ľudia si sami škodia, úžera a iné veci. Proste to sú vážne veci, ktoré nemôže vyriešiť minister školstva, nie zákonom v SLK o evidencii vymeškaných hodín. Dnes v demografii je to desať percent na priemere tohto obyvateľstva. V priemere máme na jednu ženu 1,6 a menej živonarodeného dieťaťa. Vieme dobre, že náš počet obyvateľov klesá. Keď ja som sa narodil, tak sa nás narodilo 110 až 120 tisíc v tom roku. Teraz to bolo nedávno prvýkrát pod 50 tisíc, áno. A teraz KDH by stačilo, že to je otázka mravnosti, že ako môžeme pokojne spávať, keď sú deti, ktoré žijú v blate. Ale ja teraz apelujem nielen na túto mravnosť a etiku, na svedomie, ale aj na pragmatizmus. Je rozdiel či budete mať zväčšujúci sa počet ľudí, ktorí budú na sociálnych dávkach a ktorí budú zaťažovať štát a s ktorými ľudia nechcú žiť z majority a sťahujú sa odtiaľ, berú svoje deti zo škôlky, vytvára sa neprogramované, nežiadúca segregácia alebo budú títo ľudia dôstojne žiť ako ľudia, ktorí sú rovní v ľudskej dôstojnosti všetkým a budú prispievať do spoločného. Toto sú veľké veci, ktoré nevyrieši jeden minister.
Preto čo môže ale urobiť minister školstva? Ja si myslím, že už mala dávno začať seriózna debata o reforme stredného školstva, o reforme povinnej školskej dochádzky. KDH má túto vec v programe, o tom, že uvažujme o tom či školská dochádzka končí šestnástym rokom žiaka. My ho vypustíme von na ulicu bez schopnosti sa zamestnať alebo aby aspoň dosiahol na výučný list. Uvažujme o veciach, ktoré to naozaj riešia. Niektoré som spomenul, ktoré dimenzie musia mať. Ale nepočujem o tom, že by sa rozbehla debata o reforme stredoškolského kurikula. Počúvam o tom, o maturite, to som rád, lebo sám túto tému dvadsať rokov hovorím a tiež som počul o spájaní škôl. To je veľká téma do ktorej teraz nepôjdem, ale reforma stredoškolského kurikula bude rádovo väčší problém ako reforma základoškolského kurikula, kde sme ešte zďaleka nevyhrali, ani poriadne sa nerozbehli, len začali. Pretože stredné školy sú kratšie, tri až štyri roky, sú oveľa viac diverzifikované. Medzi deťmi sú tam obrovské rozdiely. Základné školy sú viac podobné jedna druhej a majú podobnejšie ciele a tie ich absolventi nejdú rovno do života na vysoké školy, do praxe, ale ešte pôjdu na stredný stupeň, ešte tam je nejaký tlmivý pufor v ktorom sa vie ukázať ako sa to vyvinie. My musíme sa rozprávať o týchto veciach s tými aj ktorých sa to týka. Tak za KDH musím povedať, že za tento vládny návrh zákona hlasovať nebudeme, ale nemôžeme ho podporiť v tejto podobe, ale úprimne oceňujem, že túto tému, že k nej prispievate, pán minister, aj keď podľa mňa spôsobom, ktorý je, označím to teraz, symptomatický, administratívny, ktorý pridá prácu tým školám, ktorí to budú evidovať v rôznych obdobiach po mesiacoch, vyhodnocovať tieto ospravedlnenky bez toho, že by sme kládli dôraz na to čo som a zopakujem to znovu, uviedol a zmenil v zákone, ospravedlňuje škola, nie rodič, nie plnoletý žiak. Títo len žiadajú o ospravedlnenku. Rozprávajme so školami, rozprávajme s terénnymi pracovníkmi, so zariadeniami poradenstva prevencie, so susedným rezortom sociálnymi vecami, práce a rodiny ako reagovať, ako pomôcť rodičom, deťom pri a školám najmä, ako ich podporiť pri tejto ich kompetencii vyhodnotiť tú ospravedlnenú alebo neospravedlnenú neúčasť na škole. Urobme nejakú spoločnú aj komunikačnú kampaň, osvetu, aby sme o tomto otvorene hovorili rodičom. No nemám ilúziu, že tieto naše príhovory si teraz pozerajú tri milióny, štyri milióny občanov a rodičov. Toto musíme urobiť naozaj zo strany vládnych inštitúcií, vlády, ministerstva školstva, ja neviem. Ale začnime o tom hovoriť, lebo v tom je ...
=====

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo a chcem aj poďakovať za možnosť predniesť tento príhovor v kuse, za to, že sme mohli začať teraz o 14.00 bez prerušenia.
Vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok chcem poďakovať a oceniť, že ministerstvo školstva sa chce zaoberať problémom záškoláctva, predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky, úmyselného vynechávania školského vzdelávania aj bez objektívneho dôvodu. Taktiež som rád, že sa chceme vysporiadať so zneužívaním a nadužívaním možnosti žiadať o ospravedlnenie dieťaťa v škole i z dôvodov choroby bez potvrdenia lekárskeho. Tento problém je totiž širší a adresuje jeden neduh, ktorý v našej krajine máme. Ja ho chcem pomenovať na úvod tohto príhovoru. Je ním akási diskultúra vo veci zodpovednosti disciplíny vlastných návykov, neúcta k inštitúciám disrespect ku vzdelávaniu. V rozhovoroch, ktoré som mal s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, ktorí mi napr. hovorili príklady z Rakúska, kde je možné ospravedlniť dieťa z nejakých iných než lekárskych, alebo úplne vážnych dôvodov, že olympiáda, alebo niečo také, na jeden deň v roku, kde neexistuje, aby si niekto zobral týždeň voľna v júni, alebo na začiatku školského roka, kde ľudia majú úctu a nie je to len Rakúsko, samozrejme, ku vzdelávaniu, kde škola je braná rovnako vážne ako zamestnanie rodičov. Toto je niečo, čo potom produkuje želanú kvalitu ľudských zdrojov, výsledky aj v hospodárstve a v kvalite života. Toto je náš problém a teraz je otázka ako to chceme riešiť.
No, záver urobím až na konci tohto vystúpenia, nejaký hodnotiaci záver, teraz sa chcem pozrieť na merito veci. Pozrime sa teda na fakty a aktuálny stav. V súčasnom znení školského zákona v § 144 bod 10 sa hovorí: "Neprítomnosť dieťaťa, alebo žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti od zákonného zástupcu, alebo zástupcu zariadenia.". V nasledujúcom bode školského zákona je uvedená možnosť požiadať o ospravedlnenie neprítomnosti žiaka základnej strednej školy z dôvodu choroby, rozsahu maximálne päť po sebe idúcich dní na ZŠ a MŠ je to sedem, bez lekárskeho potvrdenia.
Potom ešte jeden bod spomeniem, v bode 13 tohoto paragrafu sa píše: "Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch môže škola vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe, alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti. Tu by som dnes sám navrhoval úpravu textu, vypustenie slovo "výnimočných prípadoch" a po COVID-e už teda ako tak stabilizovanej situácii, by som ponechal textáciu v odôvodnených prípadoch, a tieto prípady vie najlepšie rozpoznať samotná škola, riaditeľ, triedny učiteľ, odborný zamestnanec na tej škole v spolupráci teda v nedávnom prípade s rodičmi. Viete, podľa mňa, pán minister, v tomto sa nezhodneme, problémom nie je nedostatočná úprava zákona vo veci ospravedlňovania neprítomnosti žiakov v škole, ale musím to konštatovať na priamo, nedodržiavanie zákona. Jedna podpora pre triednych učiteľov a vedenie školy zo strany štátnych inštitúcií a niekedy aj chýbajúca spolupráca so samosprávami, a to čo som už spomínal v úvode, nízka kultúra a disrespect ku vzdelávaniu na Slovensku a školám ako takým. Aby som to podporil aj nejakým vecným argumentom, hoci teda túto skúsenosť zdieľame ... odborné verejnosti všetci a verím, že by sme sa na nej zhodli, naprieč politickým spektrom aj v tejto sále. Tak uvediem jeden fakt.
Zistenia štátnej školskej inšpekcie, ktoré boli zverejnené 25. novembra 2024 hovoria aj o tomto zacitujem: "V zmysle legislatívy, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky a jeho dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci, je škola povinná zaslať oznámenia príslušnému orgánu štátnej správy v obci. No a teraz počúvajte ten fakt. V školskom v poslednom sledovanom období bolo zaslaných zo strany vedenia škôl 1360 oznámení o neospravedlnenom vymeškávaní v rozsahu aspoň 15 hodín v mesiaci. Teraz hovorím o nie ospravedlnených neúčastiach. Hovorím o záškoláctve, o neospravedlnených hodinách, 15 hodín v jednom mesiaci, čo je to minimum, stupňujú sa tam potom tie sankcie, tak vedenie škôl si splnilo túto zákonnú povinnosť v 1360 prípadoch a dostalo od štátnych inštitúcií, od orgánov štátnej správy len 119 spätných oznámení o tom ako sa táto vec bude riešiť a výzva k spolupráci. To znamená, že zodpovedné orgány štátnej správy, vrátane aj sociálnej kurately, ktoré by sa mali zaoberať týmto problémom a pomôcť vedeniu škôl, učiteľom na tej škole v záujme detí, ktoré sú v režime záškoláctva, tak odpovedali len na 8 % takýchto podaní. Takúto podporu už pri dnešnom stave majú školy, a teda učiteľky a vedenie škôl. No, tak ako hovoril pán minister, ako spomínala aj pani Kalmárová, nebudem hovoriť tie čísla, ktoré ste hovorili vy, pani kolegyňa, štatistiky, tak toto sa týka, žiaľbohu, najmä MRK. Tam je to teda oveľa viac ako 80 % týchto prípadov.
Zdôrazním, teraz som hovoril o neospravedlnených absenciách, o záškoláctve. Zákon v tej podobe ako to navrhuje pán minister Drucker, rieši, použijem vaše slová, dúfam, že vás zacitujem presne, "sprísnenie podmienok pre ospravedlnenie neprítomnosti žiakov v škole". Ale čo to môže znamenať, ak by sme urobili to, čo vy chcete, a keby to fungovalo tak ako predpokladáte, pán minister. Ja budem dôvodiť, že to sa nestane, tak potom sa len navýši počet tých neospravedlnených hodín a keď už dnes na to príslušné orgány, ktoré majú dať podporu školám, v záujme tých detí reagujú v rozsahu 8 %, čo môžeme očakávať ďalej? Na tomto sme sa zhodli v tejto sále aj s mojimi predrečníkmi. Toto som spomínal aj včera v rozprave, nemôžeme riešiť symptomaticky, nemôžeme liečiť pacienta a školstvo je choré, symptomaticky. Musíme sa pozrieť kde je príčina a na ňu spoločne zamieriť, lebo je to veľký problém.
Spomenul som teda tú povinnosť hlásiť neospravedlnené hodiny v tom rozsahu, minimálne 15 hodín. Tá zložka sankčná, represívna je odstupňovaná podľa miery porušenia starostlivosti o dieťa a o teda dodržiavanie povinnej školskej dochádzky. Je to od pokút, od zadržania rodinných prídavkov, ktoré sú potom prenesené na obec, ktorá prepláca bločky na to určené až naozaj po trestné stíhanie a naozaj až po možnosť odňatia slobody pre takýchto rodičov, potrestaním odňatia slobody v tých najhorších prípadoch. Ja to tiež považujem iba za zúfalý, zúfalú odpoveď a nie riešenie problému. Ja rozumiem tomu, že štát, keď má vymáhať nejaké právo, musí mať minimálne tieto dve zložky. Sankčnú, ale musí mať najmä tú motivačnú, tak aby to fungovalo, aby nemuselo dôjsť k sankcii, pretože tie sankcie to nevyriešia. Dokonca si myslím, že kontraproduktívne, ak by ste takýchto rodičov zavreli, pretože čo to znamená pre tie deti? Myslíte, že sa tam nejak zvýši ten vzťah k tej povinnej školskej dochádzke, alebo ku škole, k inštitúciám. Všetci asi sa zhodneme, že nie a všetci rozumieme, lebo nechcem byť populista, nie som populista, že niekedy tá hrozba toho trestu nad ľuďmi účinkuje, ale to nie je liek, to nie je riešenie.
No, štátna školská inšpekcia vo svojej správe ďalej píše, z vyjadrení riaditeľov základných i stredných škôl vyplynulo, že hlavnou príčinou vysokej absencie žiakov je možnosť ospravedlnenia neprítomnosti na vyučovaní zákonnými zástupcami. Toto konštatovanie ma veľmi prekvapilo, pretože zákon nič také nehovorí. Naozaj to bolo dlhé roky zaužívané, od pána ministra Eugena Jurzycu, ktorého si v mnohých veciach veľmi vážim. Tento pán minister svojho času urobil novelu, v ktorej v dobrej viere, že rodičia sú zodpovední a záleží im na deťoch, dal ustanovenie do zákona, pod ktorým sme žili, že ospravedlňuje rodič, ale túto chybu som napravil v máji 2023 pri veľkej novele školského zákona, kedy som chcel prispieť aspoň pri tej príležitosti, ktorú som mal, aby sme zmenili tú diskultúru, o ktorej som hovoril na začiatku vystúpenia a vrátiť túto kompetenciu a dôveryhodnosť inštitúcií. Jednoducho škola je tá čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy, v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke....
===== ...z inštitúcií. Jednoducho škola je tá, čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke ako žiadať o ospravedlnenie, ako žiadať o uvoľnenie zo školy. Školy toto naozaj robia a majú tú kompetenciu i podľa dnešného zákona neospravedlniť. Ale nechcem sa stále teda vrátiť k pointe, ale tretíkrát ju zopakujem. Samotné vyhodnotenie, že tie hodiny sú neospravedlnené ešte problém neriešia, len ho osvetľujú, ukazujú veľkosť toho problému. Nezakrývame si potom pred ním oči, že je to zakryté nejakou omlúvenkou. Takže problémom je čo urobiť s deťmi, s rodičmi, ktorí nemajú rešpekt ku vzdelávaniu, ktorí si nerozumejú tomu o čo sa v tých školách, čo sa v tých školách deťom deje, ktorí dajú tomu dieťaťu ospravedlnenku a škole, ktorá to, sa zohne a zrešpektuje. Chcem vám ešte ako dlhoročný riaditeľ nielen zo svojej skúsenosti, ale najmä zo zdieľanej skúsenosti povedať na vysvetlenie a pochopenie prečo sa tak deje. Školy sú, vedenie škôl osobitne, ale aj školy sú dnes veľmi závislé a je to aj v nejakom zmysle aj dobre od komunitného charakteru, od spolupráce s rodičmi, od podpory a porozumenia rodičmi. Dovoľte, aby som to aj materializoval, že prečo to tak je. Nezdá sa vám nehorázne, že školy do 12. mája alebo teda do 31. decembra, poviem to presne, 2023 hospodárili, to znamená prevádzkový normatív na žiaka mali nezmenený vo výške, mali nezmenený počas dvadsať rokov, dvadsať rokov školy mali od štátu príspevok na žiaka v tej istej nominálnej výške. Ktorá inštitúcia v ktorom rezorte dvadsať rokov nezdrahli služby, tovary, energie, práca ľudí? Iba v školstve. Lebo to je taký skamenený skanzen. Tak využil som tú príležitosť ako minister a o 22 % som navýšil prevádzkový normatív. Ale viete, toto nie je o tom, aby som sa vám tu pochválil. To je o tom, že keď rodičia sa skladajú na wc papier, keď rodičia sa skladajú na pomôcky, keď rodičia sú tí, ktorí pomáhajú udržiavať tú školu v chode, tak proste si to tí učitelia a riaditelia s tým nerozhádžu s nimi, osobitne keď vidia, že zo strany podpory inštitúcií, ktoré by sa tým mali zaoberať, odborných zamestnancov, ktorých mimochodom nieto, sociálnej kurately, terénnych pracovníkov. Máme osempercentnú odozvu v tých najtvrdších, najvykričanejších prípadoch. Takáto je situácia. Nechávame v tom vedenie školy a školy samotné. K tej diskultúre vám chcem povedať ešte jednu vec, veľmi taký nepekný príklad, ale pravdivý. Mal som to šťastie nezaslúžené pracovať na výborných školách a som za to veľmi vďačný, lebo som sa mohol veľa naučiť. Ale na jednej z týchto elitných škôl za mnou prišla pani učiteľka a nebolo to nič neobvyklé. Spýtala sa ma, pán riaditeľ, koľko máš ešte péčok? Aby ste rozumeli, to je ľudové povedanie medzi učiteľmi paragrafu podľa ktoré Zákonníka práce majú sedem dní na ošetrenie seba, celodenné ošetrenia u lekára a sedem dní na ošetrenie člena rodiny OČR. No a ja som jej odpovedal prirodzene, že ak niečo potrebuješ, to nie je len o tom koľko máš péčok, ja ťa uvoľním, dohodneme sa, povedz ako ti môžem pomôcť. Nepochopil som. Išla za mzdárkou, tá jej povedala máš ešte štyri péčka. Tam mi kolegyňa doniesla na štyri dni dopredu potvrdenia od lekára, že bude utorok, stredu, štvrtok, piatok na celodennom ošetrení u lekára. Viete čo to znamená? Viete o čom hovorím? Bojujte s celým svetom, keď ste riaditeľ, keď chodíte po špičkách okolo učiteliek, aby ste ich mali. Prečo chceme od učiteľov a riaditeľov, ktorí stoja na najtenšom ľade zmeniť túto diskultúru v tejto krajine a zaťažiť ich týmto administratívnym opatrením? O aké opatrenie ide? Prečítam vám, prečítam vám doslova navrhované riešenie z tohto vládneho návrhu. Znie: Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. Nebudem sa vás pýtať, aby ste mi to zopakovali, aby ste si to skúsili premyslieť ako podľa tohto budú pokračovať rómske mamy v osadách. Preto poviem to tak, ako to zrozumiteľne a jasne povedal pán minister, ako to aj prezentovali. Zjednoduším to. Na škole, kde priemerný počet vymeškaných hodín na žiaka maximálne 250 hodín, bude možné v tom režime päť dní bez lekárskeho potvrdenia ospravedlňovať neprítomnosť všetkých žiakov školy z dôvodu choroby v rozsahu maximálne 450 hodín na rok a žiaka. V školách, kde je vyšší priemerný počet vymeškaných hodín než tých 250, bude ten prísnejší režim, kde je ten maximálny počet bez lekárskeho potvrdenia po piatich dňoch 150 hodín. A tomuto budú mnohí rozumieť. Naschvál som vám dal ten príklad katolíckej učiteľky na prestížnej škole s tými péčkami. Je mi ľúto, že to musím takto povedať. Lebo mnohí ľudia z MRK alebo SZP sa zachovajú podobne. 150 môžem vyčerpať, 450 môžem vyčerpať. To je pre niektorých ľudí skoro úloha, skoro nárok. To je tá diskultúra. Takto to funguje. No a čo potom? Opäť budú štátne orgány reagovať na oznámenia vedení škôl v rozsahu ôsmich percent? Toto je riešenie? Aby sme, mám už len desať minút, aby sme nekritizovali len, lebo prosím vás, to nebola zdvorilosť, keď som na začiatku poďakoval pánu ministrovi a ocenil to, že ideme sa pasovať s týmto obrovským problémom. Ja to myslím vážne a chcem teda ponúknuť aj našu spoluprácu a volať vás k nej všetkých aj inštitúcie, pretože toto je ozajstná časovaná bomba pre Slovensko, toto je rozhodujúci moment ako bude táto krajina prosperovať alebo neprosperovať, lebo je to veľkosť problému, obrovská veľkosť problému. Ja si osobne myslím, že toto má byť premiérska téma, pri všetkej úcte k vám, pán minister, rezort školstva, vy osobne, ani oživlý Ján Amos Komenský by toto nevyriešil na poste ministra školstva. Ja by som čakal, alebo teda poviem to takto, premiéra Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, ktorý to bude musieť vážne s touto krajinou spoznať raz podľa toho aj, že toto bude premiérska téma. Pretože tu si musí sadnúť k jednému stolu a k jednému riešeniu minimálne štyri rezorty a to je zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, sociálne veci, práce a rodina. Nemôžte vytrhnúť deti z osád, z MRK, tak to poviem, a nasilu ich zobrať do školy. Niečo podobné zjednodušujem trochu. Nemôžete ich sankcionovať za teda vymeškané neospravedlnené hodiny a myslieť si, že trojročné deti alebo deti na základnej škole zmenia správanie rodičov. Rodičov sa nedá obísť. Zasa, ak ich nasťahujete do bytoviek a necháte ich na seba samých, viete ako to dopadlo na veľa miestach na Slovensku. Proste ak oni nemajú tečúcu vodu, nemajú záchod, nemajú ako to decko pripraviť do školy, tak nemôžete čakať, že jedna z tých dimenzií bez tých ďalších troch sa zmení. A niektorí hovoria a nechcem o tom, lebo je to veľmi boľavá téma, že by tam malo byť aj ministerstvo vnútra, vite prečo. Je to aj priestor, kde niektorí ľudia sa už aj obávajú, kde títo ľudia si sami škodia, úžera a iné veci. Proste to sú vážne veci, ktoré nemôže vyriešiť minister školstva, nie zákonom v SLK o evidencii vymeškaných hodín. Dnes v demografii je to desať percent na priemere tohto obyvateľstva. V priemere máme na jednu ženu 1,6 a menej živonarodeného dieťaťa. Vieme dobre, že náš počet obyvateľov klesá. Keď ja som sa narodil, tak sa nás narodilo 110 až 120 tisíc v tom roku. Teraz to bolo nedávno prvýkrát pod 50 tisíc, áno. A teraz KDH by stačilo, že to je otázka mravnosti, že ako môžeme pokojne spávať, keď sú deti, ktoré žijú v blate. Ale ja teraz apelujem nielen na túto mravnosť a etiku, na svedomie, ale aj na pragmatizmus. Je rozdiel či budete mať zväčšujúci sa počet ľudí, ktorí budú na sociálnych dávkach a ktorí budú zaťažovať štát a s ktorými ľudia nechcú žiť z majority a sťahujú sa odtiaľ, berú svoje deti zo škôlky, vytvára sa neprogramované, nežiadúca segregácia alebo budú títo ľudia dôstojne žiť ako ľudia, ktorí sú rovní v ľudskej dôstojnosti všetkým a budú prispievať do spoločného. Toto sú veľké veci, ktoré nevyrieši jeden minister.
Preto čo môže ale urobiť minister školstva? Ja si myslím, že už mala dávno začať seriózna debata o reforme stredného školstva, o reforme povinnej školskej dochádzky. KDH má túto vec v programe, o tom, že uvažujme o tom či školská dochádzka končí šestnástym rokom žiaka. My ho vypustíme von na ulicu bez schopnosti sa zamestnať alebo aby aspoň dosiahol na výučný list. Uvažujme o veciach, ktoré to naozaj riešia. Niektoré som spomenul, ktoré dimenzie musia mať. Ale nepočujem o tom, že by sa rozbehla debata o reforme stredoškolského kurikula. Počúvam o tom, o maturite, to som rád, lebo sám túto tému dvadsať rokov hovorím a tiež som počul o spájaní škôl. To je veľká téma do ktorej teraz nepôjdem, ale reforma stredoškolského kurikula bude rádovo väčší problém ako reforma základoškolského kurikula, kde sme ešte zďaleka nevyhrali, ani poriadne sa nerozbehli, len začali. Pretože stredné školy sú kratšie, tri až štyri roky, sú oveľa viac diverzifikované. Medzi deťmi sú tam obrovské rozdiely. Základné školy sú viac podobné jedna druhej a majú podobnejšie ciele a tie ich absolventi nejdú rovno do života na vysoké školy, do praxe, ale ešte pôjdu na stredný stupeň, ešte tam je nejaký tlmivý pufor v ktorom sa vie ukázať ako sa to vyvinie. My musíme sa rozprávať o týchto veciach s tými aj ktorých sa to týka. Tak za KDH musím povedať, že za tento vládny návrh zákona hlasovať nebudeme, ale nemôžeme ho podporiť v tejto podobe, ale úprimne oceňujem, že túto tému, že k nej prispievate, pán minister, aj keď podľa mňa spôsobom, ktorý je, označím to teraz, symptomatický, administratívny, ktorý pridá prácu tým školám, ktorí to budú evidovať v rôznych obdobiach po mesiacoch, vyhodnocovať tieto ospravedlnenky bez toho, že by sme kládli dôraz na to čo som a zopakujem to znovu, uviedol a zmenil v zákone, ospravedlňuje škola, nie rodič, nie plnoletý žiak. Títo len žiadajú o ospravedlnenku. Rozprávajme so školami, rozprávajme s terénnymi pracovníkmi, so zariadeniami poradenstva prevencie, so susedným rezortom sociálnymi vecami, práce a rodiny ako reagovať, ako pomôcť rodičom, deťom pri a školám najmä, ako ich podporiť pri tejto ich kompetencii vyhodnotiť tú ospravedlnenú alebo neospravedlnenú neúčasť na škole. Urobme nejakú spoločnú aj komunikačnú kampaň, osvetu, aby sme o tomto otvorene hovorili rodičom. No nemám ilúziu, že tieto naše príhovory si teraz pozerajú tri milióny, štyri milióny občanov a rodičov. Toto musíme urobiť naozaj zo strany vládnych inštitúcií, vlády, ministerstva školstva, ja neviem. Ale začnime o tom hovoriť, lebo v tom je ...
=====