Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán minister, dámy a páni, dnes som sa nemohol zúčastniť rokovania školského výboru alebo teda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum, šport a mládež, ale v predchádzajúcich dňoch som sa tiež zapojil do náročnej, náročných rokovaní práce na tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553 o odmeňovaní a taktiež zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, 138. Tie...
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán minister, dámy a páni, dnes som sa nemohol zúčastniť rokovania školského výboru alebo teda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum, šport a mládež, ale v predchádzajúcich dňoch som sa tiež zapojil do náročnej, náročných rokovaní práce na tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553 o odmeňovaní a taktiež zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, 138. Tie rokovania, ktoré ste absolvovali aj niektorí z vás, znamenali veľa náročných rozhovorov s ľuďmi z terénu, s riaditeľmi, so zástupcami stavovských organizácií. Aj medzi sebou sme o tom rozprávali nielen v rozprave, ale aj v neformálnych rozhovoroch a taktiež v neskorej noci sme včera rozprávali aj, priznávam to tak otvorene, s pánom ministrom a veľmi si to vážim, že takáto debata mohla byť.
Na začiatok tohto vystúpenia chcem označiť túto vecnú debatu o návrhu vládneho návrhu zákona 553 za veľmi vzácny a, žiaľ, veľmi ojedinelý príklad toho, kedy nad politikárčením, nad straníckou politikou môže zvíťaziť merito veci a spoločný záujem, záujem Slovenskej republiky. Zároveň chcem otvorene povedať, že tak ako bol predložený vládny návrh zákona, nie je to presne predstava, ktorú by som považoval za najlepšiu možnú verziu toho, ako posunúť odmeňovanie, zvýšiť atraktivitu učiteľského zamestnania, zabezpečiť dostatok odborných zamestnancov.
O tomto sme sa vecne rozprávali v rámci včerajšej rozpravy, preto to nebudem opakovať, ale teraz možno poviem niečo ešte dôležitejšie. Za étos povolania politika, rádoby štátnika, čo by sme každý z nás mali mať v sebe aspoň jedno percento tohto nastavenia, je zadanie hľadať najlepšie dostupné riešenie. Takto to totiž učíme v učebniciach od základnej školy po vysokoškolské skriptá, keď hovoríme o tom, čo to znamená parlamentná demokracia, keď hovoríme o tom, ako funguje demokratické, demokratické zriadenie v štátoch, v krajinách. Nemusím vám vykladať, ako často nenapĺňame literu toho, čo je v učebniciach základných škôl až po skriptá vysokej školy. No v tomto prípade sa aspoň zúčastnení od pána ministra, od prekladateľa, od ľudí v tomto parlamente zo strany opozície, zo strany, verím, že aj koalície, dokázali zhodnúť na tom, čo v tejto chvíli môžem pomenovať najlepšie dosiahnuteľné riešenie. Nikto z nás ho nepovažuje za úplne ideálne, ale je to spôsob, akým by sme podľa mňa mali pristupovať ku všetkým vecným úlohám, ktoré sú pred Národnou radou Slovenskej republiky a dovolím si povedať aj pre vládu Slovenskej republiky. Žiaľ, nie vždy to tak robíme.
Teraz vecne k tomu obsahu pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho návrhu alebo na konci tohto vystúpenia, nebude dlhé, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale musím vysvetliť kontext. Pôvodne sme prišli z Kresťanskodemokratického hnutia za kolegami z opozície aj z koalície, za pánom ministrom zjednodušene s tromi dôležitými bodmi, ktoré myslíme, že keď už tento vládny návrh zákona prichádza v tejto podobe, ktoré, ktoré by prispeli k tomu, aby implementačne v živote, v každodennom živote škôl neprinášal problémy, riziká, ale aby ten úmysel, ktorý deklaroval minister, aby sa oslabilo to také rovnostárske odmeňovanie, aby sme dokázali, vykročili, lebo toto nie je ešte dostatočne, ešte nie sme v cieli, dostatočne silné opatrenie, aby sme vykročili smerom k diferencovanému odmeňovaniu podľa kvality, aby sme dokázali pritiahnuť osobnosti do školstva a zvýšiť potom aj kvalitu života, úroveň hospodárstva a služieb na Slovensku, lebo toto je ultimátny cieľ, ktorý by sme mali mať.
Nuž tak v čom spočívajú teda tieto kompromisné dohody, a to ten, tá finálna verzia toho zákona ako bude, verím, predložený, ak prijmete aj tento pozmeňujúci návrh. Tak tá okrem tých technicko-legislatívnych zmien, ktoré tu boli stručne predstavené, tak to, čo si navrhovateľ osvojil, na čom sme sa dohodli, je naozaj, je naozaj stav, že nie je odmeňovanie za kvalitu viazané iba na prvé dve z piatich úrovní hodnotenia kvality, ktoré vládny návrh zákona dáva do praxe, do zákona o hodnotení pedagogických zamestnancov. Pôvodný návrh hovoril iba o dvoch úrovniach.
Tieto dve úrovne však hrozili rizikom, že v podfinancovanom školstve pri nízkom odmeňovaní učiteľov a odborných zamestnancov budeme deformovať kvalitné hodnotenie zamestnancov a z dôvodu toho, že im budú chcieť riaditelia dopriať vyššie odmeny, tak budú jednoducho posúvať nespravodlivo alebo neférovo väčšinu tých učiteľov do jednotky, dvojky. Tým by sa vysmievali sami sebe do tváre, aj princípom hodnotenia do tváre, pretože by jednoducho dali do jedného vreca ľudí, ktorí sa nasadia, ktorí ťahajú tú školu, ktorí sú piliermi školy, nositelia tohto know-how spolu s ľuďmi, ktorých jednoducho potrebujú a na ktorých majú čo oceniť a odmeniť. Keď navrhovateľ, pán minister to ohlásil, tú zmenu, si osvojil to, že môžu riaditelia škôl, manažmenty, odmeňovať aj ľudí, ktorí majú stupeň tri hodnotenia kvality, tak tým vlastne zabezpečili sme oveľa lepší manažment personálneho riadenia na školách. Poviem jeden ilustratívny príklad. Ten je zo života, preto poviem iba krstné meno pani učiteľky. Tí, ktorí robia v školách a v praxi, tak vedia takých príkladov povedať stovky a tisíce. Predstavte si pani učiteľku, jej aprobácia je angličtina a matematika. Táto pani učiteľka bola dušou jednej školy. Čo to znamená? Odvádzala perfektnú prácu vo formovaní kolektívu, v komunikácii s deťmi. Tam prakticky v tej triede neboli žiadne patopsychologické prejavy, výborne komunikovala s rodičmi, bola na každej akcii, dokázala sa podieľať na mimoškolskom vzdelávaní, na všetkých aktivitách, ktoré škola robila. Nuž v matematike však dokázala robiť banálne chyby pri svojom vyučovaní a v angličtine vždy improvizovala. Deti napriek tomu milovali angličtinu, pretože milovali svoju pani učiteľku. Kto z vás, kto by, kto sa vyzná v hodnotení a v personálnom manažmente, by mohol označiť učiteľku, ktorá navyše nemala zrovna poriadok v papieroch, v pedagogickej dokumentácii, čo nie vždy je ocenenia hodná vec, tak by ju označil za výborného pedagóga, keď zoberieme do úvahy aj jej prácu v jej aprobácii. Asi nikto. Pretože v tom, ako v tom porovnaní s inými učiteľmi, ktorí vedeli nadpriemerne naplniť všetky podstatné dimenzie svojej práce, tak zaostávala, a to dosť významne vo vyučovaní. Ale aký by to bol manažér, keby neohodnotil jej kvalitu práce v tom, ako dokáže robiť s deťmi, ako dokáže napĺňať výchovno-formačný rozmer edukácie učiteľa a školy? Nuž tým, že predkladateľ otvoril aj pre takéto prípady možnosť správneho leadershipu a manažmentu na školách oceniť takúto dimenziu v práci tohto pedagóga, zároveň tým ukazuje kontrast, že toto robí vynikajúco, v tomto je perfektná a je to kontrast s tým, v čom zaostáva, v čom môže potrebovať pomoc, v čom sa potrebuje posunúť.
Prepáčte, že vám tu hovorím takýto elementárny príklad, ale uvedomte si, že sa bavíme o 80-, 100-tisíc zamestnancov regionálneho školstva a 800-tisíc žiakoch. To znamená, že toto, čo som opísal na jednom banálnom príklade, by bolo každodennou realitou v 3 000 zborovniach po celom Slovensku. Preto som rád, že sme sa dohodli. Preto som rád, že sme uvážili aj pripomienky stavovských organizácií a že bol tento, tento návrh prijatý a osvojený. Veľmi si to vážim, pán minister, ďakujem a to, čo chcem predniesť dnes v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý súvisí aj s tým, čo bolo povedané, má dva body, ktoré teraz zdôvodním a potom prednesiem ten návrh.
Prvý bod sa týka vôbec systému odmeňovania a hodnotenia práce učiteľov. Včera v rozprave to bolo podrobne vysvetlené, tak teraz len stručne, osobné príplatky pre učiteľov nie sú vo veľkej výške, ale keď už sú, netýkajú sa len kvality. 80-2
Týkajú sa aj nevyhnutnej deľby práce na školách, pretože školy jednoducho nemajú právne, technické, hospodárske a neviem aké ďalšie oddelenia, čiže tam si učiteľka bežne musí sa postarať o svoj kabinet, výbavu, jedna je zodpovedná za zbierku, za knižnicu, za pomôcky, za labák, za iné činnosti, ktoré si musia podeliť medzi sebou. To však nič nehovorí o kvalite práce, akú vykonáva a ako to aj minister predstavil, že chce vykročiť smerom ku odmeňovaniu tarifnému kvality práce učiteľov a odborných zamestnancov. Nuž, keďže nikde v zákone, v žiadnej norme, nie je presne definované, čo sa myslí pod pojmom kvality práce, tak my chceme predísť nedorozumeniam a jasne to rozlíšiť. Preto prinášame týmto pozmeňujúcim návrhom jednoduchú vetu, ktorá povie, že tak, ako majú nastavení zamestnanci svoje zásady hodnotenia odmeňovania, to znamená aj za tú deľbu práce, nielen za tú kvalitu samotnej hlavnej činnosti učiteľov a odborných zamestnancov, tak tým vládny návrh zákona, ktorý prináša tých päť úrovní kvality, na tri prvé viazané odmeňovanie za kvalitu, nie je dotknutá možnosť manažmentu priznať osobný príplatok za podiel na činnostiach, na iných činnostiach, ktoré v tej škole musí tá pani učiteľka vykonávať. Dávame tým jasný návod, jasný poriadok, jasnú metodiku tomu, ako môžu tie manažmenty postupovať a ako je vlastne myslená táto synergia tohto vládneho návrhu zákona, aj s týmto pozmeňovákom. Druhá vec, ktorú, druhý bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľku prednesiem, sa týka tiež pomoci pre manažmenty škôl. Týka sa totiž podmienky, ktorú vládny návrh zákona uvádza, na odňatie tohto príspevku za kvalitu. Vo vládnom návrhu zákona sa uvádza, že tento bude odňatý pri závažnom porušení pracovnej disciplíny. Tu si len dovolím pripomenúť § 68 Zákonníka práce, ktorý má dve písmenká, alebo dva body, kde závažné porušenie pracovnej disciplíny je na tej istej úrovni ako právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Čiže to je veľmi vážna vec, pri ktorej automaticky je odňatý tento príspevok za kvalitu, dokonca je to podľa Zákonníka práce oprávnený dôvod na okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Ale v praxi je veľmi ťažké pre zamestnávateľa rozlíšiť, kedy ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré mimochodom ak je opakované a v predchádzajúcich šiestich mesiacoch bol zamestnanec upozornený písomne na možnosť rozviazania pracovnej zmluvy, tak je tiež dôvodom na okamžité rozviazanie, ak sa opakovane vyskytne. A vieme dobre, ako žiaľ v takej mase učiteľov sa to tiež vyskytne, ako potom končia takéto prípady na súdoch a nechcem zaťažiť riaditeľov, riaditeľky škôl ťažkým právnym zadaním, s ktorým sa sporia právnici na súdoch, čo je menej závažné a čo už je závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto prinášame v pozmeňováku jednoducho bezpečnú situáciu pre rozhodovanie riaditeľa školy, že dávame alternatívu, možnosť odobratia tohto príspevku za kvalitu aj pri menej závažnom a odobratie príspevku pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, aby nemusel riaditeľ vchádzať do tohto právneho rizika, že to zle posúdil. Takže toto sú tie zdôvodnenia, prečo teraz prednesiem pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. Zároveň som vám ukázal, alebo pokúsil sa o to, vysvetliť tú synergiu medzi vládnym návrhom zákona, už prijatým pozmeňujúcim návrhom, osvojeným na rokovaní školského výboru, za čo opakovane ďakujem ako predkladateľovi pánovi ministrovi, ako poslancom z opozície i koalície, že ste našli na tomto zhodu a rovnako vás prosím v záujme našich škôl, našich žiakov, našich riaditeľov, vedenia škôl, aby ste prijali aj tieto dva, tento pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. A teraz prosím pána predsedajúceho, aby mi teda zastavil čas, lebo idem predniesť ten pozmeňujúci návrh.
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zastavili čas pánovi poslancovi, nech sa páči.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 810)
1. V čl. 1 bode 4 § 13c ods. 1 sa pred druhú vetu vkladá táto veta: „Priznaním príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nie je dotknutý osobný príplatok podľa § 10.”.
2. V čl. 1 bode 4 § 13c ods. 6 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo ho môže odobrať, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu.”.
Pán predsedajúci ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
