Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pani kolegyňa Kosová, ďakujem za vaše vystúpenie, k nemu stručne.
Inklúzia a súdržnosť to sú dôležité hodnoty spoločnosti, aj úlohy všetkých škôl mali by byť. Určite by sme našli lepšie alebo vôbec funkčné spôsoby, ako toto posilniť a dosiahnuť. Keby som mohol vystúpiť ku každému zákonu, ako som to mal nachystané, tak by sme, ako je naším zvykom alebo mojím zvykom, tiež v KDH, okrem poukázania na slabiny, ponúkli aj naznačili riešenia. Osobitne kvôli tomu, že sa nachádzame v prvom čítaní a čas medzi prvým a druhým čítaním sa dá presne na toto využiť.
Tak teraz len jedna vec. Určite nie pod hrozbou likvidácie a sankcií, ale deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia objektívne vyžadujú viac starostlivosti. Čo tak toto riešiť, ako sa to rieši vo všetkých iných krajinách? Zvýšiť normatív na jeden a pol až dvojnásobok a motivovať, odmeňovať tých, ktorí ich vyťahujú z generačnej chudoby.
K štúdii OECD. Štúdia OECD aj uvádza, že práve na Slovensku, v našej republike, máme najväčšiu generačnú priestupnosť. To znamená, že aj deti z chudobných rodín sa dokážu uplatniť a kariérne postúpiť v oveľa väčšej miere, ako je to v iných krajinách západného sveta. A tá istá štúdia OECD zároveň ukazuje, že máme aj najväčšiu dostupnosť neštátnych škôl vďaka nulovému alebo v priemere najnižšiemu školnému v krajinách Európskej únie. Napriek tomu sa oplatí zamyslieť nad tou reguláciou školného. Veď také niečo máme vo vysokých školách. Medzinárodné programy alebo programy v cudzom jazyku majú strop na to, koľko môžu školy vysoké za ne vyberať. Takéto niečo sa dá, samozrejme, zaviesť aj pri extrémoch školného v ma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Nedá sa reagovať na všetko, ale tak na pani kolegyňu Puškárovú. Udržateľné školstvo presne o tom hovorím. Tí, ktorí prispievajú nielen finančne, ale aj know-how, inováciami, nehádžte im polená pod nohy a potiahnu školstvo dopredu.
Čo sa týka financovania tých súkromných škôl, tak iba tri krajiny v Európskej únii, Švédsko, Belgicko, Fínsko, ktoré majú ale oveľa vyšší príspevok normatív aj HDP na vzdelávanie, tak pri plnom normatíve nedovoľujú vyberať školné. Často sa spomínajú krajiny nám podobnejšie, bližšie, Poľsko, Estónsko, Česká republika, a osobitne Česká republika nie je, prepáčte, nie je tak úplne pravdivo interpretovaná, lebo v Českej republike tých 60 % normatívu pri výbere školného na súkromných školách nie je realitou, pretože súkromná česká škola, keď má splnené kvalifikačné požiadavky pre zamestnancov, keď jej posledná kontrola štátnej inšpekcie bola na aspoň priemernej úrovni, tak takáto škola má tiež 100 % normatív a je ich väčšina. Čiže je to trochu inak s tými finančnými zdrojmi a s tou podporou súkromných škôl. Samozrejme, sú štáty a školy súkromné, cirkevné, ktoré keď si idú svoje, nemusia mať na plnej miere štátny vzdelávací program, nemusia podliehať inšpekciám, tak jednoducho spĺňajú len podmienky výstupov, tak tieto nemusia dostávať potom normatív zo štátu, ale to nie je náš prípad. Naše školy cirkevné a súkromné sú čistým prispievateľom do spoločného a mali by sme byť vďační za tú službu, čo robia.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka výboru Národnej rady pre vzdelávanie, kolegyne, kolegovia, na utorok bolo načasované rokovanie o siedmich vládnych návrhoch zákona z oblasti školstva, z toho tri celkom nové návrhy.
Aj dnes povedal pán minister, že ide o najväčšiu reformu školstva za dvadsať rokov, tak som si poctivo pripravil šesť vystúpení v rozprave k jednotlivým návrhom zákonov štruktúrovaných podľa ich obsahu. V ten istý deň bola však ohlásená zlúčená rozprava ku všetkým siedmim vládnym návrhom zákona bez ohľadu na ich rozsah. Snáď nie je seriózna diskusia na verejnosti aj v Národnej rade Slovenskej republiky len politickou utópiou. I tak urobím, čo sa dá. Som donútený zjednodušovať kvôli času, pretože namiesto jednotlivých vystúpení k siedmim návrhom mám priestor vystúpiť za klub v písomnej rozprave iba teraz raz.
Úprimne, neveril som vlastným očiam, keď som čítal vládne návrhy zákona o školskej správe a financovaní škôl vo verzii, v akej išli do MPK, pripomínam, tesne pred koncom školského roka. Takáto pôvodná verzia najlepšie odzrkadľuje úmysel ministerstva školstva, pretože ešte nie je modifikovaná rozporovými konaniami, ani medzirezortným pripomienkovým konaním. Táto verzia, a na tom trvám, bola pre cirkevné a časť súkromných škôl zaručene likvidačná. Po dvoch mesiacoch rokovaní a vyjednávaní máme na stole aktuálnu verziu návrhu zákona o školskej správe v upravenej podobe, ale stále je to podľa mňa, a veľmi nerád to hovorím, najhorší zákon o školstve od roku 1989, kam nás tento návrh zákona podľa mňa aj posúva.
Návrh zákona diskriminuje deti a rodičov, ktorí sa na základe svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia rozhodli pre cirkevnú alebo súkromnú školu. Napriek tomu, že rovnako platia dane, napriek medzinárodným zmluvám, dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami, Vatikánskou zmluvou, ľudsko-právnymi normami, im hrozí, že ich deti dostanú len 80 % normatívu, čiže peňazí na mzdy a prevádzku školy, čo znamená v priemere o 600 eur na dieťa menej, na dieťa a rok.
Aký je aktuálny stav dnes, ešte pred účinnosťou týchto navrhovaných zákonov? Všetky deti, všetky školy bez ohľadu na zriaďovateľa si boli doposiaľ rovnocenné. Školy musia plniť ten istý štátny vzdelávací program, podliehajú tým istým kvalifikačným podmienkam pre zamestnancov a kontrole zo strany Štátnej školskej inšpekcie a ďalších orgánov, dostávajú ten istý normatív na mzdy a prevádzku.
Rozdiely medzi školami tu však sú, najmä ich tvoria zamerania zriaďovateľa a školské vzdelávacie programy, napríklad cirkevné školy vznikli z túžby rodičov po výchove a vzdelávaní v zhode s ich náboženským presvedčením, s vierou. Ak vám to príde moc knižné alebo teoretické, poviem svoju skúsenosť. Bol som dlhoročný riaditeľ a budoval som Spojenú školu svätého Františka z Assisi v Bratislave v Karlovej Vsi. Na začiatku mala škola 51 detí, nadšených rodičov, ktorí priviedli svoje deti do budovy, kde nefungovalo kúrenie, dva hrdzavé bojlery, kde pretekala strecha cez dve podlažia, kde mi moja dcérka povedala tati, posledný záchod, ktorý splachuje, dievčenský, nemá dvere na kabínke, kde to bolo naozaj na buldozér. Napriek tomu tí rodičia, vďaka pastoračnej práci bratov minoritov, kde sa rodili spoločenstvá, kde boli detské sväté omše, dali prednosť výchove a formátu vzdelávania v kresťanskom duchu. Postupne sa vďaka rodičom, dobrovoľníckej práci a tomu, že riaditeľ školy musel pracovať štrnásť-šestnásť hodín denne, sviatky-nesviatky, pár rokov bez dovoleniek, podarilo z tejto školy spraviť vlajkoloď cirkevného školstva. Bola to možno jediná škola, ktorá v tom čase mala v areáli gospelovú kaviareň, ktorá mala novú strechu, vymenené okná, švajčiarsku kondenzačnú kotolňu, telocvičňu novú, samozrejme, toalety, horizontálnu i vertikálnu kanalizáciu. Toto by nebolo možné bez dobrovoľníckej práce, bez úspešných projektov, v jednom prípade aj z eurofondov a bez pomoci cirkvi.
To však nie je stále najdôležitejšie na tejto škole a na podobných cirkevných školách po Slovensku. Podľa INEKO sme síce boli v prvej desiatke niekoľko rokov, aj prví, druhí, tretí, ale ani to nie je najdôležitejšie. To, čo som si najviac cenil je, že v lete napríklad dvojciferný počet rodín, sme museli vypraviť dva turnusy, trávili svoje dovolenky spolu v tejto komunite, kde sa cítili veľmi dobre. Počas roka mi prichádzalo šesťdesiat žiadostí o prestup. Keď som z tej školy odchádzal mala 750 žiakov.
Súkromné školy veľmi často vznikali z túžby ich zakladateľov, zriaďovateľov, vytvoriť nové vzdelávacie cesty v bezpečnom a inšpiratívnom prostredí v súlade s ich filozofickým a pedagogickým presvedčením najčastejšie pre vlastné deti a rovnako potom pre zverené deti. Veľká väčšina takýchto súkromných škôl a zariadení, ktoré dôverne poznám, tak presne takto vznikli, aby boli lepšou alternatívou pre deti, ktoré sa necítili dobre, o ktoré sme sa nevedeli postarať na štátnej škole.
Môžem spomenúť fenomenálnu Súkromnú spojenú školu autisti Prešov, ktorá sa skladá z materskej školy, základnej školy, praktickej školy, ktorá má toho istého zriaďovateľa ako Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie, DSS-ku, Krajské autistické centrum Prešov, Centrum včasnej intervencie a Francesco - regionálne autistické centrum zamerané na vzdelávanie pedagógov, odborných zamestnancov po celom Slovensku, čím výrazne prispieva k riešeniu náročnej problematiky detí autistického spektra po celom Slovensku, čo robí vo formáte, na ktorý sme sa ešte ako Slovenská republika nezmohli.
Môžem spomenúť aj Súkromné komunitné centrum a materskú školu Tobiáš, tiež z Prešova, ktorí pracujú už druhú generáciu, vyše dvadsať rokov, s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí už jednu generáciu vytiahli z pasce generačnej chudoby a vedia, ako to treba robiť a dnes im už tieto maminky a tatinovia prinášajú svoje malé rómske deti do tohto komunitného centra, do materskej škôlky, aby pomohli a ďalej ich rozvíjali.
Ministerstvo spomína v súvislosti s predloženými návrhmi zákonov férovosť vo financovaní, tak sa poďme pozrieť na hospodárske rozdiely alebo hospodársku situáciu škôl podľa zriaďovateľov. Príjmy neštátnych škôl z verejných zdrojov sú nižšie o kapitálové výdavky, ktoré poskytujú zodpovedné samosprávy starajúce sa o nimi zriadené školy, napríklad v roku 2024 vynaložili samosprávy na správu školských priestorov, materských škôl a základných škôl spolu 95 miliónov eur, čo je v priemere 21-tisíc eur na jednu školu, ktorú zriaďujú. Samosprávy ďalej pomáhajú svojim školám aj vecným plnením nielen priamo financiami, a to údržbou budov a pozemkov, správcovskou činnosťou a podobne.
A teraz neverejné školy, cirkevné a súkromné. Najčastejšie sídlia v prenajatých budovách, o ktoré sa musia sami starať a ešte za to platia nájomné. Priemerná súkromná škola platí 30-tisíc eur ročne. Cirkevné školy dostávajú nájmy lacnejšie. Verejné školy, samozrejme, takéto nájmy neplatia. 95 % cirkevných škôl nevyberá žiadne školné, 60 % súkromných škôl vyberá školné do výšky 100 eur na dieťa a rok, čo úplne absolútne zodpovedá úrovni dobrovoľných príspevkov rodičov na štátnych školách cez rodičovské združenia. Trištvrte všetkých súkromných škôl vyberá školné do 50 euro na mesiac, čiže do 500 euro na rok. Len 15 škôl na Slovensku súkromných vyberá školné viac ako dvetisíc eur na rok. Kebyže môžem hovoriť 30 minút len k tejto veci, povedal by som aj návrhy KDH, ako by sme toto riešili, tak aby sme pomohli s niektorými vecami pohnúť, toľko času teraz nemám.
Záver? Aká nespravodlivosť vo financovaní, keď tak súčasný stav je už teraz nastavený v neprospech cirkevných aj súkromných škôl, ale tie sa s tým vysporiadali, pretože má zmysel sa vynaložiť pre tie deti v našej krajine, pre vlastné a zverené deti, aj keď to nie je pre vás výhodné, pretože naozaj nejde o peniaze, veď všetky neštátne školy musia hospodáriť ako neziskové organizácie.
Medializované dôvody ministerstva školstva ďalej hovoria o možnosti cirkevných a súkromných škôl vyberať si žiakov na rozdiel od štátnych škôl. No, prosím vás, nikto nemôže chodiť po domoch a týchto žiakov si pýtať do svojej školy. V skutočnosti si rodičia vyberajú školy pre svoje deti a nie naopak a to sa týka aj štátnych škôl. Keby sme mali viac času, tak teraz by som urobil takú výzvu, že skúste si všetci, čo ste tu alebo toto počúvate, zodpovedať otázku, prečo si rodičia vyberajú cirkevnú alebo súkromnú školu, skúste si na to odpovedať sami. Že preto, aby museli masochisticky platiť nejaké školné alebo čo?
Ako to vládny návrh zákona mení? Zavádza verejné školské obvody, v každom bude práve jedna materská škola, základná škola zriadená obcou, zavádza inštitút verejného poskytovateľa vzdelávania. Cirkevná, súkromná škola, ak jej obec pridelí obvod a bude prijímať prednostne z daného obvodu 70 až 90 % žiakov a nebude vyberať školné, tak sa môže stať takýmto verejným poskytovateľom. Neštátna škola, cirkevná škola, ktorá sa nestane verejným poskytovateľom vzdelávania, príde o 20 % normatívu na žiaka, čo je 600 eur na žiaka a rok. Tu podotýkam, že to, či sa stane verejným poskytovateľom aj keby si to želala, aj keby chcela vymeniť svoju charakteristiku, svoje zameranie cirkevnej školy za územnú pôsobnosť nezávisí od jej rozhodnutia, ale od rozhodnutia samospráv a ďalších faktorov.
Ministerstvo ďalej hovorí o dostupnosti, tak pozrieme sa na dostupnosť. Ak sa neštátna škola stane verejným poskytovateľom, jej dostupnosť pre rodičov, ktorí si ju vyberali pre zameranie napríklad cirkevný charakter, sa samozrejme zníži, pretože musí prednostne prijímať 70 až 90 % žiakov z daného obvodu. A to platí aj pre obecné školy. Predstavte si maminu, ktorá z nejakej satelitnej obce dochádza do práce do mesta a berie so sebou dieťa do tamojšej školy a to či už z logistických dôvodov, alebo dôvodov výrazného rozdielu kvality školy v tej obci a v tom meste, kde ona pracuje, tak už toto nebude môcť robiť, pretože tá štátna škola nebude mať možnosť prijímať v takom objeme, iba ak jej zvýšia kapacity mimo obvod detí.
Ak sa neštátna škola nestane verejným poskytovateľom a zavedie alebo zvýši školné, zavedie, pretože 95 % cirkevných a viacero súkromných nevyberajú školné alebo veľmi malé, tak ak budú musieť zaviesť školné vo výške 600 eur na žiaka a rok, alebo zvýšiť už existujúce školné o túto sumu, tak sa, samozrejme, dostupnosť opäť zníži, tentokrát z finančných dôvodov.
Ďalšie dôsledky tohto zákona. Cirkevná škola, ktorá sa stane verejným poskytovateľom, môže prijímať iba 10 až 30 % žiakov podľa svojho zamerania mimo pridelený školský obvod. V zákone sa síce hovorí, že deti, ktoré, je tam paragraf, že deti ktoré prijíma z tohoto obvodu prideleného, tak rodičia musia podpísať informovaný súhlas so zameraním zriaďovateľa tejto školy. Prosím vás, takto by som si to nepredstavoval ani v stredoveku, že budem pod paragrafom, silou zákona, vymáhať, respektíve paragrafom zabezpečovať, že niekto si želá výchovu a vzdelávanie na cirkevnej napríklad katolíckej škole. Ako to potom budeme rozlišovať? V zákone sa píše, že ak by ten žiak vykazoval znaky, napriek písomnému upozorneniu, nesúhlasu, odboja voči zameraniu cirkevnému charakteru školy, tak potom to biskup alebo štatutár bude posudzovať, že či takéhoto žiaka vylučujeme, alebo nevylučujeme zo školy. Takto nechcú cirkevné školy fungovať. Postupne tak cirkevná škola stráca svoj charakter a slúži na obsluhu daného obvodu namiesto svojmu pôvodnému účelu, za ktorým vznikla po roku 1989.
Dostupnosť a kvalita autenticky cirkevnej školy sa stráca ako topiaci sa sneh. Cirkevná škola, ktorá sa nestane verejným poskytovateľom, musí zaviesť školné vo výške 600 eur na dieťa a rok, tým sa mení jej charakter. Doposiaľ nebrala školné a mala deti, rodiny s viacpočetnými deťmi, často chudobnými, ktoré si toto nebudú môcť dovoliť. Tým sa znovu zmení jej charakter a znižuje sa dostupnosť z finančných dôvodov. Na Slovensku nechceme cirkevné školy, ktoré sa budú podobať na elitárske cirkevné školy niekde v Belgicku, Holandsku, ktoré sú tam síce najlepšie, ale nemajú pastoračný, evanjelizačný charakter ako naše školy. Bez školného cirkevná škola nemôže prežiť.
Podobne je to so súkromnými školami, ktoré to majú o to ťažšie, že ich priemerné náklady na nájomné sú 30-tisíc eur ročne, čo bez školného nedokážu zvládnuť, takže alebo zaniknú, alebo zdvihnú školné o 600 eur ročne na žiaka. Znova sa dostupnosť len zníži. Do zákona boli síce vpísané únikové cestičky z tejto pasce, ale sú zložité, predstavujú obrovský nárast byrokracie, stavajú školy a zriaďovateľov do zraniteľnej, nepredvídateľnej pozície, sú závislé od rozhodnutí samospráv a úradníkov ministerstva školstva a navyše majú maximálne dvojročnú platnosť.
Ďalej ministerstvo operuje pojmom inklúzia. Pozrime sa na ďalšie fakty. Už teraz je na súkromných školách trojnásobne väčší podiel detí s vývinovými poruchami než na verejných školách. Je to presne podiel 2,4 % takýchto detí na súkromných oproti 0,9 % na štátnych. Súkromné školy práve často vznikali a zameriavajú sa na prijímanie detí, ktoré vyžadujú väčšiu starostlivosť a o ktoré sme sa nevedeli postarať v bežnej škole. To nie je výčitka, to je opis stavu nášho školstva. A vďaka tým, ktorí takéto deti prijímajú napríklad deti so zdravotným znevýhodnením.
Ešte raz sa vrátim k svojej bývalej škole, Spojenej škole svätého Františka s Assisi. Raz mi s ponosou výchovná poradkyňa sa sťažovala, že nás omylom zaradili medzi špeciálnu školu, pretože som mal na škole podiel detí so špeciálno-výchovno-vzdelávacími poruchami alebo potrebami niekoľkonásobne vyšší, ako bol podiel na okolitých školách. Prijímal som deti, ktoré často boli odbité od brány mestskej školy. Nevyčítam to tým mestským školám, nevedeli to urobiť, nemali na to podporu, nemali na to prostriedky a niekedy aj, žiaľ, nechceli. Môj šéf povedal, nechaj maličkých prichádzať ku mne, tak ja som to plnil.
Ministerstvo ďalej hovorí o sociálne znevýhodňujúcom prostredí. Ministerstvo správne uvádza, že podiel detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, najmä marginalizovaných rómskych komunít, je najnižší u neštátnych škôl, to je pravda. Konkrétne je to 7 % detí v obecných školách, 2,6 % v cirkevných a len 0,9 % v súkromných. Ministerstvo však zamlčuje dôležitú príčinu a to, že 90 % neštátnych škôl sa nachádza úplne mimo regiónov s podielom rómskeho obyvateľstva alebo obyvateľstva zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ešte v konkrétnejších číslach, priemerne najbližšia súkromná škola od nich vzdialená 32 kilometrov, najbližšia cirkevná škola 14 kilometrov a najbližšia obecná škola menej ako štyri kilometre. A čo je zaujímavé? Z obecných škôl, ktoré sú najbližšie k lokalitám, kde žijú deti z MRK alebo SZP, má tretina podiel týchto detí nižší ako 5 %, zo znamená, že tie iné obecné školy tam majú takmer 100 % podiel takýchto detí. Tieto dáta ukazujú, že segregácia je výsledkom nerovnomerného zapojenia obecných škôl a nie existencie cirkevných alebo súkromných škôl.
Veď predsa nemožno očakávať, prepáčte, to je taká parabola, že deti zo sociálne znevýhodňujúce prostredia alebo marginalizovaných rómskych komunít budeme rozvážať autobusmi po celom Slovenskou do vzdialených škôl. V KHD vieme pomôcť tento problém riešiť a považujeme problém generačnej chudoby za jednu z najväčších výziev, ktorá je pred Slovenskom aj vzhľadom na demografiu. Máme nielen príklady dobrej praxe zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Ale trvám na tom, že vládny návrh zákona situáciu nerieši správne, a dokonca ju zhoršuje v iných oblastiach. Tie iné oblasti sú najmä inovácie vo vzdelávaní, tvorba a implementácia nových obsahov a foriem vzdelávania. Čo mimoriadne potrebuje Slovensko? Aby sme si pripravili náš jediný zdroj rastu a zvyšovania, či dokonca aspoň udržania životnej úrovne, a to sú kvalitné ľudské zdroje teraz tu v školách a to od zručných remeselníkov až po špičkových technológov a vedcov. Tu sa s pánom ministrom zhodnem, že toto je úvodzovkách najväčšia a najúčinnejšia zbraň proti úpadku, proti chudobe a nástroj na zvyšovanie kvality života nás všetkých na Slovensku.
Nositeľmi týchto inovácií, ktoré toto dokážu zabezpečiť, lebo všetci poznáte výsledky medzinárodného testovania, pozície Slovenska, výkonnosti nášho školstva, tak teda nositeľmi týchto inovácií sú v najväčšej miere vzhľadom na ich počet súkromné a cirkevné školy v spolupráci, samozrejme, s tými lepšími štátnymi školami. Je šialené, že práve tieto vytŕčajúce hlavy zo stojatých vôd nášho školstva sa ministerstvo chtiac či nechtiac týmto zákonom chystá odsekávať a naše školstvo naďalej priemerovať na úroveň najbližšej školy.
Kolegovia, dnes naše školstvo potrebuje predovšetkým ťahúňov, lokomotívy pokroku a uznania a podporu zo štátu pre takéto školy, ktoré sa odhodlali posunúť naše školstvo a republiku dopredu. V zákone o školskej správe sa na viacerých miestach nastavujú podmienky fungovania takzvanej podnikovej školy, tá má voľnejšie podmienky na voľbu svojho riaditeľa než všetky ostatné typy škôl, zároveň môže zriaďovateľ podnikovej školy takéhoto riaditeľa kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu. V prípade podnikovej školy môže byť riaditeľ aj zástupca riaditeľa zároveň zriaďovateľom, členom Rady školy, čo je absolútne vylúčené pre všetky ostatné školy a ich zriaďovateľov. Podniková škola môže mať alokované pracovisko aj v inom kraji, než je jej sídlo, čo znova nikto iný nemôže. Aby nevznikol zlý dojem, ja fandím podnikovým školám, prajem toto novovznikajúcim podnikovým školám a som rád, že toto ustanovenie je v zákone, len je to v príkrom rozpore s retroaktívnymi zmenami, ktoré tento návrh zákona prináša, kedy sa napríklad zakazuje súkromným školám, aby bol štatutár zriaďovateľa zároveň aj riaditeľom školy, čo znamená v niektorých prípadoch, že fyzické osoby, ktoré viac než 20 rokov svojho života, všetkých svojich prostriedkov, všetkých svojich síl, budovali svoje školy, ako napríklad už spomínaná Súkromná spojená škola autisti Prešov, musia po desiatkach rokov, svoje školy odovzdať do rúk riaditeľa, ktorého si ani nemôžu jednoducho vybrať, to je absurdné.
Novela školského zákona, lebo je to zlúčená rozprava, novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch a zákona o odbornom vzdelávaní je lavínou zmien. Namiesto sľubovanej kontinuity a doťahovania reforiem v oblasti spôsobu, obsahu a foriem vzdelávania, namiesto otvorenia priestoru pre reformu stredoškolského curricula a masívnej podpory nositeľov dobrej praxe v školstve, prišli zmeny zmien. Hovorím zo svojej 35-ročnej praxe. Niekoľko rokov som pracoval pre zriaďovateľa súkromných škôl a rok som konal v mene veľkého cirkevného zriaďovateľa. Tiež som 16 rokov pracoval v štátnych školách, viedol som medzinárodný program, osem rokov som stál na čele stavovskej školskej organizácie, niekoľko rokov som bol lektorom funkčného vzdelávanie pre nastávajúcich riaditeľov alebo zástupcov škôl. Z tejto skúsenosti vám poviem, že takmer každý rok sa opakuje frustrujúca situácia - školenia vedúcich a následne ďalších zamestnancov, odborné porady a konferencie o zmene zákonov, o zmene pravidiel a procesov, ktoré sa týkajú státisícov detí a žiakov na Slovensku, o tom kedy, budem konkrétny, verím, že vás to unaví, o tom kedy, kam a ako sa podávajú prihlášky na stredné školy, konajú zápisy do materskej školy a základnej školy, platia alebo neplatia a evidujú obedy, kultúrne a vzdelávacie poukazy, ako sa ospravedlňuje neúčasť na vyučovaní, administrujú štatistické výkazy a meniace sa formy pedagogickej a ďalšej dokumentácie, ako sa administrujú vzdelávania učiteľov, administrujú obstarávania učebných zdrojov, administrujú výchovno-vzdelávacie aktivity a podujatia, administrujú súhrnné záverečné účtovné hodnotiace a iné správy, ako sa administruje a vykonáva hodnotenie a odmeňovanie zamestnancov, a tak ďalej. To všetko je spojené s častým prerábaním pracovného poriadku školy, školského poriadku školy, organizačného poriadku školy, prevádzkového poriadku školy, interných mzdových predpisov, školských vzdelávacích a výchovných programov. Nad tým všetkým sú predpisy zriaďovateľov, samospráv, pravidelné i ad hoc zbery dát. Únavné, čo len počúvať a to zďaleka nie je kompletný zoznam. Kto to všetko na škole robí? Zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, ktoré sú napoly učiteľkou, ekonómka, či skôr účtovníčka a niečo aj tajomníčka. Tá istá partička ľudí, ktorá má na starosti celé riadenie školy, výchovu a vzdelávanie, úväzky, rozvrhy, rozpočet, vybavenie školy, hospodárenie, starostlivosť o každého zo stoviek žiakov a desiatok učiteľov a ďalších zamestnancov, pravidlá a komunikáciu s rodičmi a partnermi školy, hygienu, stravovanie, prevádzku školy, otázky právne, psychologické, didaktické, projektové, technické aj spoločenské, inkluzív, koncepciu rozvoja školy, inovácie, a tak ďalej.
Za každou zmenou zákona, prosím, sú vyššie popísané dôsledky. Každý rok presviedčame na týchto školeniach a poradách zamestnancov škôl, že odteraz to budeme robiť inak, zmena je dôležitá, zákon bol novelizovaný a toto je ten správny, najlepší a zákonný postup. Pred rokom sme tu mali Nežnú revolúciu vo vzdelávaní, až do budúceho školského roku ich o tom budeme presviedčať, do budúcej a ďalšej porady a školení, za ktoré si títo neboráci ešte aj platia, často tým, ktorí tie zmeny na ministerstve robia, kedy im povieme novú verziu, ako to teraz budeme robiť, lebo zmena je opäť dôležitá a znovu k lepšiemu.
Riešiť procesy a dokumentáciu v nepredvídateľných a stále sa meniacich pravidlách s týmto slabým personálno-logistickým zabezpečením riadenia škôl je zničujúce pre kvalitu a fungovanie škôl, pretože vám to berie priveľa času, energie aj peňazí na papierovačky a administráciu. Ten čas, energie a zdroje vám potom chýbajú tam, kde ich naozaj treba, pre deti, žiakov a potrebné pozdvihnutie kvality vzdelávania a výchovy.
Stačí vám tento náčrt, čo sa vlastne deje? Preto som ako šéf stavovskej školskej organizácie, neskôr ako minister školstva, venoval maximum energie a času, aby ozajstná školská reforma z mája 2023, reforma realizovaná zdola a z úrovne ministerstva podporovaná, bola výsledkom dobrovoľného spojenectva najvýznamnejších reprezentatívnych organizácií školstva. Vtedy žiadna stavovská organizácia neprotestovala a žiadna nezostala v rozpore, vtedy neboli tisíce pripomienok k tomuto zákonu. Dokonca pred hlasovaním o novelách školských zákonov, všetky stavovské školské organizácie doručili poslancom Národnej rady list so žiadosťou, aby všetci poslanci hlasovali za školské reformy, za tie novely predložené v máji 2023. Za hlasovalo v prvom, druhom a treťom čítaní 90, 91, 88 poslancov, čo je signifikantné. Proti boli poslanci strán REPUBLIKA a Kotlebovci. Poslanci za SMER, a vtedy aj dnešný HLAS, sa zdržali. Títo poslanci nemali ani toľko zodpovednosti voči školstvu a Slovensku, aby hlasovali za prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade, hoci na týchto zákonoch záviseli dve žiadosti o platbu z POO vo výške takmer dvoch miliárd eur a zasadzovali sa za ne všetky školské stavovské organizácie, odhodlané pozdvihnúť naše školstvo, hoci im nepribudol ani cent na plate, zvýšili sa iba nároky na ich prácu.
Dovolím si povedať, že ten obrovský krok vpred, čo znamenalo zavedenie podporných opatrení, prvýkrát v histórii nové kurikulum pre základné školy, právny nárok na škôlku pre všetky deti od troch rokov podľa rozhodnutia rodičov, bol maximalizovaným nárokom na školy a stále vyžaduje maximálnu vytrvalú podporu zo strany ministerstva a nie komplikovanie života každého v školstve, ba vŕšenia zle načasovaných alebo nepodstatných, alebo rovno nepremyslených a nežiteľných zmien.
Ako reagujú stavovské organizácie v súčasnosti? Tento utorok nám písali zástupcovia rád školských cirkevných škôl a asociácia súkromných škôl, aby sme nehlasovali za vládou predložené návrhy zákonov.
Žiaľ, končí mi čas, takže ďalšie veci, ktoré sú podľa mňa podstatné a dôležité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Pán predseda navrhujem, aby sa v mojom prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu vládnemu návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky tlač 733 hlasovalo o bodoch 1 až 5 spolu a o bode 6 čo je článok 2 účinnosť zákona samostatne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, veľmi si vážim vašu profesionalitu a vôbec vaše pôsobenie v parlamente, vaše osobné, preto dnes ma trošku udivuje vaša argumentácia. Ja nečakám, že vy budete za. Veď ste hlasovali proti aj pri pôvodnom návrhu KDH, kde dokonca boli aj úprava boja proti organizovanému zločinu, kriminalite, proste riešenie po zrušenej Špeciálnej prokuratúre, bola tam ochrana pred skráteným legislatívnym konaním, veci, na ktorých vám osobne záleží, čo ste viackrát prejavili. Boli tam aj tie veci, ktoré proste upravujú lepšie podmienky pre ekonomický rozvoj a tak ďalej. Boli ste proti tomuto. Nečakám, že teda dnes budete za, ale čakal by som korektnejšiu argumentáciu. Je to úplne v poriadku, ak ste proti, ale hovoriť o tom, že tento zákon je proti LGBTI alebo nejakej skupine, je absurdné. Povedzte mi, v čom sa nejakým spôsobom znižuje štandard vo všeobecnosti týchto ľudských práv aj tejto komunity. V žiadnom prípade. Dokonca ambíciou KDH je, keď začneme stavať dom pekne na základoch vedy, zdravého rozumu a hodnôt, tak postarať sa o všetkých ľudí vrátane tejto komunity, o ich občianske práva a o ich potreby. Ale ďalšia vec, hovoríte, že nás to posúva von z EÚ, spomínate totalitné režimy, režimy Uzbekistan, prosím vás, ako v tomto návrhu ústavy? Nuž, potom sa nečudujem, že dostávame napríklad maily, ktoré, lebo vy to živíte, ktoré nám ľudia vyčítajú, že hanebná novela ústavy, ktorá ruší základné práva ľudské na Slovensku a vracia republiku pred rok 1948. To myslíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán kolega Matovič, za zdôraznenie samozrejmého faktu, ktorý teda neviem, či je tak naozaj samozrejmý, ale mal by byť, že každá z parlamentných strán, ktorá získala mandát a dôveru v demokratických voľbách od svojich voličov a išla s nejakým programom, je tu na to, aby presadzovala svoj program.
A to, že od učebníc základnej školy až po vysokoškolské skriptá učíme a hlásame, že parlamentná demokracia je o tom, že sa hľadajú najlepšie dostupné riešenia v rámci parlamentu, čo sa týka tvorby legislatívy, tak to je to, čo robíme. My nikomu z vás nevyčítame, respektíve nie určite neslušným spôsobom, nejakým demagogickým alebo osobnými útokmi, ak presadzujete svoj program. Môžeme s ním nesúhlasiť, môžeme v niečom súhlasiť a takto to predsa má fungovať. Toto je tá situácia, v ktorej je aj KDH. A teraz čo sa týka, to, čo si spomenul ohľadne Európskej únie a tej údajnej výhrady, tak len zdôrazňujem, že Európska komisia sa oficiálne nikdy nevyjadruje k povedzme prijatej nejakej novele ústavy, kým tá nie je schválená. Nikdy to EÚ nerobí. Štandardne pri technických prepisoch, či dôležitých, sa Európska komisia notifikuje, respektíve prebieha nejaká komunikácia. Ale dnes nie je žiaden list s konkrétnymi výhradami okrem všeobecných formulácií o práve Európskej únie. V samotnej Lisabonskej zmluve, a to už som hovoril aj vo svojom vystúpení o EÚ, je v čl. 4 ustanovenie o národnej identite. A to, kde KDH stojí v tomto našom politickom spektre, som jasne povedal v rozpra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Škoda, že len dve minúty, lebo som si vypočul s úctou a rešpektom všetky poznámky, budem ich spájať. Pani Kolíková, pani Gažovičová, spomínate ústavných právnikov, verte, kvitujem, že veríte, že sme toto nevytiahli z klobúka, neurobili sme to z noci do rána, sú ústavní právnici, európski právnici, ľudia, ktorí prednášajú v zahraničí aj na Slovensku, s ktorými sme tieto znenia zákona pripravovali a tiež konzultovali. To, že sa nevieme zhodnúť na právnych názoroch, je realita právneho sveta, preto sme maximálne pristupovali obozretne aj k nezamýšľaným konzekvenciám.
Čo sa týka výhrad spolupráce so SMER-om, spomínal to aj pán Dubovický, nuž ja rozlišujem a Kresťanskodemokratické hnutie rozlišuje merito veci a politický marketing okolo toho. Nemôžeme zodpovedať za 150 poslancov, všetkých ľudí, ktorí sú za nimi, marketérov, komunikátorov a už vôbec nie za niekedy, prepáčte, asociálne siete. Každopádne pre nás je dôležitejšie merito veci než ten humbuk okolo. To, čo sme vám viackrát povedali, je, že pre KDH je dôležitejšie, čo je na stole než že kto to tam priniesol.
Veľmi ľutujem, že práve opozičné strany, dve opozičné strany, s ktorými sme komunikovali aj pri našom prvom pôvodnom návrhu KDH, ktorý považujeme za komplexnejší a kvalitnejší, tak boli doslova proti, proti týmto dvom návrhom. Tak je čudná výčitka, že takýto zákon by mal prísť skôr v spolupráci s celou opozíciou. Ja si myslím, že to, a to je odpoveď aj pánu Viskupičovi, čo v slovenských podmienkach sme mohli urobiť maximum, je ísť cez celé politické spektrum a tak robiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

.

Vážený pán predseda, dámy, páni, kolegyne poslankyne, poslanci, ďakujem za slovo.
Najskôr sa chcem vysporiadať s niektorými otázkami ohľadom novely Ústavy Slovenskej republiky, ktoré tu rezonujú. Potom zdôvodním pozmeňujúci návrh Kresťanskodemokratického hnutia, pozmeňujúce návrhy a na konci svojho príspevku pozmeňujúce návrhy prednesiem.
Prvá otázka. Prečo práve teraz, keď potrebujeme riešiť vzdelávanie, vedu a výskum, zdravotníctvo, generačnú chudobu, MR-ka, SZP, ekonomiku ohrozenú a hospodárstvo, bezpečnostné hrozby, mentálne zdravie detí a mládeže, verejné financie? Toto všetko KDH rieši z pozície konštruktívnej a jednoznačnej opozície, ako sa dnes zvykne vravieť od rána do večera, a to od novely Trestného zákona až po transakčnú daň, od maximálnych prejavov odporu v rámci slušnosti a demokracie až po návrhy vlastných zákonov.
Náš domov, Slovenská republika, spoločný domov pre všetkých, tak ako to tu zaznieva, musí stáť na pevných a zdravých základoch a o ne sa treba starať, a dokonca z času na čas ich aj posilniť ako piliere mosta. Ústava je v tomto zmysle prvým základným zákonom štátu a nie posledným v rade. Ak by sme sa mali zaoberať Ústavou Slovenskej republiky až po tom, čo vyriešime napríklad školstvo a zdravotníctvo, tak ju nebudeme aktualizovať a upevňovať nikdy. Teraz nie je nejaký špeciálny okamžik, KDH neprišlo s nejakým náhlym marketingovým trikom. Rozprávame sa o ústavných princípoch a kultivujeme štátnosť Slovenskej republiky už 35 rokov.
Kresťanskí demokrati, a vy to dobre viete, boli pri porážke totalitného režimu komunistickej strany. KDH bolo pri politickej porážke Vladimíra Mečiara a vyťahovali sme spoločne Slovensko z čiernej jamy Európy. Dobiehali sme svojich susedov. KDH bolo vo vláde pri vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO. V tom období sme získali aj miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. KDH prinieslo v roku 2002 deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických témach, ktorá bola prijatá viac než ústavnou väčšinou v Národnej rade. KDH prinieslo v roku 2014 do ústavy ochranu manželstva ako výlučného zväzku muža a žena. Pred takmer rokom sme predstavili ústavné priority KDH reagujúc na vývoj vo svete a v našom okolí.
Cieľom KDH je posilniť princípy právneho štátu a spravodlivosti, neoddeľovať, ale, naopak, spájať, a to je pointa kompetencie a zodpovednosť, a to na všetkých úrovniach od úrovne Európskej únie, štátu, samospráv, všetkých subjektov práva, rodín, rodičov a jednotlivých občanov. Chceme zvyšovať ochranu ľudského života, jeho kvality a dôstojnosti každej jednej ľudskej bytosti, tak ako ste to tu spomínali. V žiadnej oblasti štandard ľudských práv KDH nezmenšuje, práve naopak, vytvárame podmienky na to, aby sme ľudské práva v dosiahnuteľnom rozsahu zväčšovali. Táto agenda je 35 rokov súčasťou programu a identity Kresťanskodemokratického hnutia.
Iná otázka, ktorá tu rezonuje. Prečo s hlasmi poslancov koalície? Mení to pozíciu KDH vo vzťahu k súčasnej vláde? Žiaľ, prevláda táto otázka, s kým meníme ústavu, než kardinálnejšia otázka, čo meníme v ústave, čo chceme meniť a zlepšiť. I tak sa pri tejto otázke pristavím. KDH je dôsledná opozícia, konštruktívna, ale tvrdá, no dôsledná. Pripomeniem vám november-december minulého roku 2024. Vláda Roberta Fica sa vtedy ocitla v reálnej menšine. Nemali 76 poslancov na zvolanie schôdze. Schôdze sa prekladali, nemali sme riadne rokovanie. V tom čase boli predložené zákony o športe a o fonde na podporu športu, veci, ktoré sú programu KDH blízke. Nepodržali sme menšinovú vládu vtedy, keď naozaj išlo o to, či upevníme súčasnú vládnu koalíciu, alebo nie, lebo sme vám to povedali vopred a poctivo sme vašou opozíciou. Nuž, vtedy sme už uvažovali, ba pripravovali sa na predčasné voľby. Nastala rekonštrukcia vlády a koalícia znovu nadobudla väčšinu v parlamente. To sú fakty a skutky svedčiace o tom, kde KDH stojí. Sme alternatívou súčasnej vládnej koalície.
Viete všetci dobre, že KDH predložilo vlastný návrh novely zákona, to je tiež súčasť odpovede na otázku s kým alebo čo. Dôsledne sme v ňom adresovali aj boj s korupciou a organizovaným zločinom, opatrenia proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania a lepšie predpoklady pre ekonomický rozvoj Slovenska a, samozrejme, posilnenie štátnej suverenity, základných práv a slobôd, stability legislatívneho procesu, ochrany rodičovských práv, kultúrno-etických otázok a verejnej morálky. Za tento náš návrh hlasovala iba jedna z opozičných strán, dve ďalšie boli proti a poslanci koalície sa zdržali.
KDH verí a je presvedčené, že pre dobro Slovenska presadzuje aj z opozície maximum zo svojho programu. Rokovali sme s každou stranou a poslaneckým klubom v parlamente. Pri našom pôvodnom návrhu, aj teraz, presadzujeme program KDH, na ktorý sme dostali mandát od voličov a ktorého sme nositeľom vždy v aktualizovanej podobe pre prítomnosť a budúcnosť, lepšiu budúcnosť, už 35 rokov. Je to program kresťanských demokratov, princípov, na ktorých bola založená Európska únia a ktoré potrebujeme obnoviť a posilniť. Rezonuje téma ochrany ústavy.
Viete, že v niektorých krajinách EÚ možno ústavu meniť dvojtretinovou a nie trojpätinovou väčšinou alebo cez dve volebné obdobia, jeden parlament prinesie zmenu a nasledujúci parlament po voľbách ju potvrdí a podobne. To, že rokujeme o ústave naprieč politickým spektrom, že môže byť zmenená hlasmi opozičných aj koaličných poslancov, je silnejším prejavom konsenzu a viacej zodpovedá mimoriadnosti novelizovania ústavy, než keby bola ústava menená iba nejakou budúcou, nebodaj, jednofarebnou koalíciou.
A ešte dovoľte veľmi otvorený dovetok. KDH nevyprace pole a nenechá si odcudziť agendu kresťanskej demokracie, ktorej je systematickým nositeľom a verným ochrancom kultúry života už 35 rokov. Nie je to autentická agenda SMER-u, HLAS-u a už vôbec nie extrémistov mimo parlamentu. Verím, že v záujme všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, aby práve KDH bolo hodnoverným, konzistentným a zodpovedným nositeľom kresťanskodemokratických hodnôt a princípov. Preto ďakujeme každému demokraticky zvolenému poslancovi Národnej rady za podporu nášho návrhu.
Ďalšia rezonujúca otázka, či dovolím si skôr povedať hoax, je, národná identita je nejaký zhubný novotvar, nebezpečný a zneužiteľný nástroj na likvidáciu ľudských práv na Slovensku, náš exodus z Európskej únie a podobne. Na toto najskôr dám odpoveď zo základnej zmluvy o Európskej únii. V čl. 4 bod 1 sa píše: "V súlade s čl. 5 právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Bod 2: "Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami ako ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch", dokonca vrátane regionálnych a miestnych samospráv a tak ďalej. Čl. 5 bod 1: "Vymedzenie právomocí únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality." Bod 2: "Podľa zásady prenesenia právomocí únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách a na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Teda v základnej zmluve o Európskej únii je dobre uvedený a ukotvený pojem národnej identity aj princíp subsidiarity, o ktorom hovoríme nielen od roku 2002, keby bola prijatá deklarácia. Identické znenie článku je aj v Lisabonskej zmluve, a to v článkoch 3a, 3b. Nebudem dvakrát čítať ten istý text, hoci možno ani 77-krát by nestačilo.
KDH má úctu k medzinárodnému právu, ústavnému právu a vôbec k princípom subsidiarity právneho štátu a spravodlivosti. K základným prioritám KDH patrí naše ukotvenie v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii NATO. Naším cieľom je obnoviť a posilniť definičné hodnoty EÚ, nerozbíjať ju na kultúrno-etických témach, ktoré nikdy neboli zverené, a ktorých sa pri ideologických excesoch zmocňujú extrémisti. Toto je civilizačné riziko pre celú Európu a svet. Tu chce byť KDH stabilizujúcim prvkom, a tak prispieť k posilneniu Európskej únie a našej pozície v nej.
Veď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu prihliadajú pri svojich uzneseniach na ústavy členských štátov EÚ ako jedného z prameňov európskeho resp. medzinárodného práva. Je faktom, že nech by sme si do ústavy napísalo hocičo, Slovenská republika ani žiaden jednotlivý štát nemá kompetenciu meniť princípy medzinárodného práva, ktoré vždy budú nadradené nad zákony jednotlivých štátov. Akurát, že pri sporných situáciách budú brať medzinárodné tribunály do úvahy aj ústavy nielen konkrétneho štátu, ale dokonca aj okolitých štátov.
Vnímal som aj obavy zo spochybnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, rôznych medzinárodných zmlúv a dohovorov. Faktom je, že všetky zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila rôznym spôsobom, je ich niekoľko, alebo podpisom, ratifikáciou, či pristúpením a pripojením sa, boli takto prijaté a akceptované Slovenskou republikou, čo je absolútny prejav zvrchovanosti a vôle Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodným právom. A teda nemôže byť spochybnená ich platnosť a záväznosť pre Slovenskú republiku.
Avšak KDH nepovažuje Slovenskú republiku ako takú za nesvojprávnu. Nemyslíme si o našich obyvateľoch, a teraz mi prepáčte, použijem možno hyperbolické vyjadrenia, nemyslíme si o našich obyvateľoch, že sú zadubení, zaostalí a že potrebujú pozdvihnúť zvonka, zo zahraničia napríklad súdnym aktivizmom ESĽP, ktorý už preukázateľne rozhodoval v prípadoch iných štátov mimo právneho rámca svojich kompetencií. Vážení, týmto ani v najmenšom nespochybňujem a neznižujem užitočnosť a autoritu Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, ktorý si veľmi vážim. Ale je tiež faktom, že rozhodoval už aj preukázateľne mimo rámca svojich kompetencií.
Nespoliehame sa na to, že nám najcitlivejšie oblasti života, ako je napríklad výchova, rodičovstvo, ochrana života, dôstojnosti každého človeka, kultúry, jazyka, bude upravovať zahraničie, lebo my to nedokážeme urobiť správne. A prepáčte teda ešte raz tú hyperbolu, a že zadubených, tmárskych Slovákov to posunie do žiarivej budúcnosti. Preto chceme podobne ako iné štáty Európskej únie ponechať tieto základné kompetencie v rukách občanov Slovenska. Napokon nikdy neboli odovzdané Európskej únii. KDH má dôveru v občanov Slovenska a naše schopnosti spravovať si svoj štát svojbytne v spoločnom európskom dome. Aj keď uznávam, že niekedy to vyzerá veľmi ťažké a veľmi náročné. Rešpektujúc medzinárodné právo, právomoci Európskej únie na všetkých úrovniach to znamená výlučné právomoci EÚ, ktorých je šesť, spoločné právomoci členskými štátmi a podporné právomoci. O tom je princíp zvrchovanosti a subsidiarity.
Teraz k jednotlivým bodom pozmeňujúcich návrhov KDH. Predstavím a zdôvodním ich.
Prvý bod: Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje. Teda zákaz surogátneho materstva. Zakazuje sa uzatváranie dohôd, na základe ktorých sa žena zaväzuje vynosiť a porodiť dieťa s úmyslom, že po pôrode odovzdá dieťa inej osobe alebo osobám a nevstúpi do právneho postavenia rodiča.
Cieľom novelizácie je zabezpečiť ochranu materstva a jasné určenie matky dieťaťa ako ženy, ktorá ho porodila a súčasne explicitne v ústavnoprávnej rovine v nadväznosti na medzinárodné dohovory zakázať surogátne materstvo ako formu komercionalizácie ľudskej reprodukcie, pretože žena nie je tovar. Zabezpečiť ochranu dieťaťa pred komodifikáciou z toho istého dôvodu, dieťa nie je tovar a tak predísť vykorisťovaniu zraniteľných žien. Ustanovenie reflektuje hodnotové a právne princípy, ktoré sú zakotvené v ústave a sú dôsledne chápané aj v judikatúre orgánov na ochranu ľudských práv. Tento jav totiž vyvoláva, myslím surogátne materstvo, mnohé etické a právne otázky, napríklad neistotu vo vzťahu medzi biologickou a právnou matkou, riziko vykorisťovania zraniteľných žien, ktoré sa v dôsledku chudoby rozhodnú podstúpiť tehotenstvo za finančnú odmenu, psychologické a právne problémy dieťaťa, ktoré nemusí poznať svoju biologickú matku. Tento zákaz je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý požaduje ochranu dieťaťa pred akoukoľvek formou vykorisťovania a nadväzuje na znenie § 89 Zákona o rodine, podľa ktorého:
1. matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila,
2. dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1 sú neplatné.
V súčasnom svete zosilňuje nežiadúci jav takzvanej reprodukčnej turistiky. Napríklad v medializovanom prípade Gammy žiadatelia z Austrálie využili služby náhradnej matky 21-ročnej z Thajska, ktorá túto činnosť vykonávala preto, že potrebovala zaplatiť dlhy a zabezpečiť vzdelanie pre svoje dve vlastné deti. Pri náhradnom materstve očakávala dvojčatá, pričom u jedného z nich bol v štvrtom mesiaci tehotenstva diagnostikovaný Downov syndróm. Žiadatelia preto požadovali, aby podstúpila interrupciu, čo z osobných a náboženských dôvodov odmietla a obe deti predčasne porodila. Problém však nastal niekoľko mesiacov po pôrode, keď si žiadatelia vyzdvihli a odviezli so sebou len zdravé dieťa, pričom to druhé ponechali u náhradnej matky.
Typickou ukážkou je aj India, kde bolo v minulosti umožnené komerčné náhradné materstvo, čo bolo hojne využívané zo strany zahraničných klientov. V pozícii náhradných matiek boli často ženy z nízkych sociálnych vrstiev, čo sa odrážalo nielen v odmene za donosenie a pôrod, ale takisto v nedôstojných podmienkach a zaobchádzaní s týmito ženami.
Rovnako tak susedná Česká republika v dôsledku absencie jasnej právnej úpravy zákazu náhradného materstva sa stáva vyhľadávaným miestom zo strany dokonca medzinárodného organizovaného zločinu. Viď. medializovaná operácia, policajná operácia "Španiel".
Náhradné materstvo je okrem Slovenska v súčasnosti zakázané aj v ďalších európskych krajinách, napríklad v Rakúsku, Bulharsku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Malte, Nemecku, Nórsku, Španielsku a Švédsku. V rámci Rady Európy umožňujú komerčnú formu náhradného materstva len Ukrajina a Gruzínsko napriek rozporu s čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne.
Ďalším bodom nášho pozmeňujúceho návrhu je text: "Rodičmi dieťaťa sú matka a otec. Matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž." V čl. 41 sa navrhuje doplniť konštatácia, že "otcom dieťaťa je muž a matkou dieťaťa je žena", ktorá vychádza z biologickej reality a právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom jeho cieľom je ústavne zakotviť tradičné chápanie rodičovstva a zabezpečiť stabilitu rodinno-právnych vzťahov. Tento návrh reflektuje prirodzený biologický fakt, že biologickými rodičmi dieťaťa sú muž a žena, samozrejme, tým nie je dotknuté náhradné rodičovstvo v zmysle inštitútov rodinného práva. V prípade inštitútu osvojenia (adopcie), podľa ktorého osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Zavedenie tejto definície do ústavy má za cieľ zabrániť možným snahám o redefinovanie pojmu rodičovstva v budúcnosti prostredníctvom bežnej legislatívy alebo judikatúry. Zároveň vychádza zo starej rímskej zásady dodnes platnej v prípade matky, mater semper certa est, čiže matka je vždy istá. Vzhľadom na snahy o náhradné surogátne materstvo, toto je v synergii s predchádzajúcim bodom "Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila."
Ústavná ochrana poskytuje vyšší stupeň právnej istoty pre občanov aj orgány verejnej moci. Tým nie sú dotknuté aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti, aké pozná zákon o rodine, napríklad zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, čiže takzvaná náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť, ako aj inštitúty poručníctva a opatrovníctva. Navrhované ustanovenie je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, najmä článkami 7 a 8, ktoré zdôrazňujú právo dieťaťa poznať svojich rodičov a byt' nimi vychovávané. Rovnako navrhovaná úprava rešpektuje Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý ponecháva členským štátom priestor na reguláciu rodinno-právnych vzťahov v súlade s ich kultúrnymi a právnymi tradíciami.
No, ďalším novelizovaným bodom je, navrhujeme vypustenie vety: Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho vzdelávacieho programu. Veľmi pozorne som počúval diskusiu, ktorá tu prebiehala a zdôvodním tento náš pozmeňujúci návrh. Žiadna škola nevzdeláva rýdzo podľa štátneho vzdelávacieho programu, ale podľa školského vzdelávacieho programu, ktorý s ním musí byť v súlade. A teda keby tu bola takáto nadbytočná nesprávna formulácia, naozaj by to znamenalo, že rodičia môžu de facto kontrolovať vzdelávanie svojich detí v každej jednej oblasti, či už by boli napríklad proti tomu, aby sa na telocviku hral frisbee, alebo, ja neviem, drôtikovanie na výtvarnej, alebo nejaká kapitola z fyziky, či matematiky. Takéto niečo, samozrejme, v ústave nemôžeme ponechať. Zároveň tým vyjadrujeme to, čo som už hovoril na začiatku, že pointou nášho prístupu v KDH je kompetencia a zodpovednosť spolu. Sú veci, za ktoré sú zodpovední a kompetentní učitelia, odborníci, odborní zamestnanci, a to je oblasť, ktorá im náleží, ktorá je definovaná štátnym vzdelávacím programom a ktorú si ďalej špecifikujú školským.
Ale sú oblasti, ktoré sú nescudziteľným a prirodzeným právom rodičov a o tom hovorí druhá veta novely ústavy, ktorá znie: "Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu." Nuž, toto je nielen v súlade opäť s normami medzinárodného práva, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 26 ods. 3, rodičia majú prednostné právo voliť druh výchovy a vzdelania pre svoje deti, Dohovorom o právach dieťaťa OSN, štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa pri výkone jeho práv na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ďalej Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkový protokol č. 1, čl. 2, štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov, teraz počúvajte v akom rozsahu, zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktoré je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. KDH neupravuje kompetenciu rodičov rozšírenú do maximálneho rozsahu v zmysle uvedených medzinárodných ľudsko-právnych noriem, ale rozhodne chceme rešpektovať a zabezpečiť nescudziteľné, prirodzené právo rodičov zabezpečiť výchovu v tej najcitlivejšej oblasti formovania dieťaťa, jeho intimity a osobnej formácie sexuálneho správania.
Nuž teda reagujeme aj na obavy, rozumieme tým obavám a súhlasíme s tým, že toto ustanovenie sa nesmie zneužiť a dezinterpretovať na to, aby pod pojem formovanie intimity a sexuálneho správania vlastných detí, rodičia mohli mylne, ja neviem, podsunúť aj iné témy, ako sú napríklad témy z oblasti biológie, z oblasti ochrany zdravia, z oblasti ochrany detí pred zneužívaním, pred predátormi, pred patosociologickými javmi, ako je pornografia, ako ste tu už o tom aj hovorili.
Preto prednesieme aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňame už citovanú vetu, ďalšou vetou, ktorá znie: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku." Osobne mám za to, že takáto špecifikácia viacej patrí do školského zákona a garantujem vám, že budeme pri tom, aby v školskom zákone boli tieto veci upravené v súlade s ústavou, ak bude táto norma prijatá, a to tak, aby boli jasné rozdelenia kompetencií medzi rodičov a pedagógov.
Ďalším novelizačným bodom je vypustenie z vládneho návrhu bod 6 o súlade štátneho vzdelávacieho programu s ústavou. Tento bod bol nadbytočný, súlad každého právneho predpisu aj podzákonnej normy s ústavou je záväzný. Napokon navrhovaná úprava rodičovských práv zdôvodnená vyššie je dostatočná. Keďže zdôvodňujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého predkladateľom sú aj poslanci za Kresťanskú úniu, tak pre korektnosť uvádzam, že nasledujúci bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je ich príspevkom k novele ústavy. Je to veta: "Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy." Zdôvodnenie: navrhuje sa ustanoviť (precizovať), že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, čo zodpovedá biologickému chápaniu pohlavia, ktoré sa premieta v celom právnom poriadku Slovenskej republiky. Uznávanie existencie dvoch pohlaví vyplýva aj zo súčasného textu Ústavy Slovenskej republiky, pokiaľ ide o manželstvo a potrebu chrániť ženy, napríklad podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je manželstvo definované ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Zároveň ústava v čl. 38 ods. 1 priznáva ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky a v čl. 41 ods. 2 žene v tehotenstve zaručuje osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. V predstavení a zdôvodnení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov som neuvádzal legislatívno-technické úpravy, ktoré nemajú vecný charakter.
Na záver tiež niečo osobné. Vypočul som si pozorne celú debatu. Debatovali sme o tom aj v prvom čítaní. Veľakrát som si vypočul, ako sú aj mne osobne podsúvané údajné zlé úmysly. Protestujem proti tomu. Viem, s akým úmyslom predkladám to, čo robím a budem. Robím tak 32 rokov, nie neomylne a budem tak robiť aj ďalej. Som súčasťou Kresťanskodemokratického hnutia, pretože pre nás to nie je fráza, že dôstojnosť každého jedného človeka je pre nás rovnocenná, že kvalita ľudského života, nielen jeho ochrana od počatia po prirodzenú smrť, je súčasťou tej starostlivosti a posilňovania kultúry života. Preto aj naďalej budeme túto vec kultivovať, máme v úmysle sa postarať aj v budúcnosti v štandarde ľudsko-právnej agendy o občianske práva všetkých ľudí, ktorí potrebujú riešiť svoje záležitosti. Ale musíme stavať na zdravých základoch, ktoré som prezentoval zo strany Kresťanskodemokratického hnutia v týchto našich pozmeňujúcich návrhoch.
Ďakujem vám za pozornosť a pozývam všetky ctené kolegyne a kolegov k podpore týchto navrhovaných novelizačných bodov Ústavy Slovenskej republiky. A teraz, pán predseda, chcem predniesť dva pozmeňujúce návrhy, preto prosím, aby ste zastavili čas.

Raši, Richard, poslanec NR SR
Prosím zastavte čas, idú pozmeňujúce návrhy. Nech sa páči máte slovo.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Mariána Čaučíka, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopÍňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopÍňa takto:
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Čl. 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V čl. 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž."
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Súčasne sa vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava v čl. I bodoch 3 až 5 - primerane sa preznačia odseky.
Zároveň v čl. I bode 5 sa slová "odsekov 1 až 7" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 8".
3. V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa vypúšťa prvá veta.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bode 7 čl. 52a znie:
"Čl. 52a
Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy."
6. Čl. II vládneho návrhu znie:
"Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2025."
Teraz, pán predseda, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa na konci pripája nová veta: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku."
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem, dámy a páni, skončil som.