Ďakujem pekne. Takže k cieľom som už hovorila. V podstate ide o to, aby sa sestrám na Slovensku ľahšie žilo, ľahšie fungovalo. Máme ich nedostatok. Vieme veľmi dobre, že je to veľký problém nášho zdravotníctva.
Naozaj na tom kolabujú konkrétne oddelenia, kde nájdete tabuľku o tom, ako, ako sa maľuje a skutočnosť je taká, že jednoducho nie je dostatok sestier. Nemá tam kto robiť. Asi viete, že tretím rokom študujem práve za zdravotnú...
Ďakujem pekne. Takže k cieľom som už hovorila. V podstate ide o to, aby sa sestrám na Slovensku ľahšie žilo, ľahšie fungovalo. Máme ich nedostatok. Vieme veľmi dobre, že je to veľký problém nášho zdravotníctva.
Naozaj na tom kolabujú konkrétne oddelenia, kde nájdete tabuľku o tom, ako, ako sa maľuje a skutočnosť je taká, že jednoducho nie je dostatok sestier. Nemá tam kto robiť. Asi viete, že tretím rokom študujem práve za zdravotnú sestru, teda chodím po tých nemocniciach, chodím po tých oddeleniach. Robila som to aj predtým, ale je úplne iné robiť to v pozícii zamestnanca, ktorý vidí, čo sa tam deje. Bez toho, aby som konkretizovala, to nebol môj účel, chodiť do praxe preto, aby som kritizovala tých ľudí, čo sa tam snažia. Čiže bez toho, aby som konkretizovala, naozaj som bola na mnohých oddeleniach, kde vlastne sú spojené napríklad, keď ste mali na dvoch chodbách oddelenie, tak je to spojené, vlastne iba polovica oddelenia je funkčná, lebo je nedostatok sestier.
Pritom, samozrejme, počet lekárov zostáva rovnaký. Znamená to ale, že obslúžia polovicu pacientov.
Sestier je jednoducho nedostatok. Najväčší problém pre nás, problém, no ono je to zároveň pozitívne v tom zmysle, že nás to núti niečo robiť. Je vlastne, že čo sa týka Českej republiky, tam nie je žiadna jazyková bariéra a, samozrejme, v Českej republike, keď sú lepšie platy, nie je tam jazyková bariéra, je to blízko a ešte nám aj vlastne nebuzerujú do slova sestry nejakými kreditmi a naháňaním kreditov, tak jednoducho je, samozrejme, pravdepodobnosť, že tieto sestry odchádzajú, budú odchádzať do zahraničia. Prípadne aj toto môže byť jeden z dôvodov, prečo sa sestry ani nejdú učiť mnohokrát, keďže som práve v triede, kde mám 20 ročné spolužiačky. Bavím sa s nimi o tom. Mnohokrát tá motivácia je, študovať ošetrovateľstvo je, byť čo najskôr a pri tých ľuďoch priamo, pomáhať pri lôžku. Ich cieľom nie je ani študovať, nie všetkých, niekoho áno. Niekoho to baví, ale mnoho z tých dievčat jednoducho sa tak rozhodlo fakt zo srdca, že chce pomáhať tým ľuďom a štve ich už aj to, že musia teda niekde tam študovať obrovské buchle knihy a niekedy musím povedať, len pamätám si príklad mikrobiológia a rozmnožovanie húb a podobne, že dopodrobna, že niektoré veci naozaj sa učíme tak, že ich v praxi reálne nevyužijeme. Na to sa, samozrejme, tie mladé dievčatá sťažujú a mnohé z nich odídu už v tomto štádiu a keď si uvedomia takéto dievčatá, že oni majú vlastne ešte potom počas, počas práce sa vzdelávať nie takým spôsobom, že v čom sú dobré, čo ich zaujíma, rozvíjať sa ako chcú, ale takým, že im to niekto prikáže len na oko, tak jednoducho sa deje, že odchádzajú. Čiže alebo ani nejdú do toho povolania z tohto dôvodu.
Čiže ja v skratke teda prečítam dôvodovú správu a potom by som chcela úplne na rovinu prečítať aj list komory sestier a pôrodných asistentiek. Myslím si, že je to férové, že je to správne. Dostali ste tento list aj do mailu všetci, ale keďže to poznám a viem koľko mailov poslanci dostávajú, tak nie každý si to možno prečíta. Takže by som rada na tento list reagovala a dala vám teda na vedomie, o čom sa tam sporíme.
Tak k cieľom som hovorila. Teda zefektívnenie vzdelávania a najmä vyrovnanie sa, alebo byť konkurencieschopnejší vo vzťahu k Českej republike. V slovenskom zdravotníctve je dlhodobo nedostatok zdravotníckych pracovníkov, predovšetkým sestier. Podľa štatistiky národného centra zdravotníckych informácií stúpa počet lekárov, avšak klesá počet sestier. Pozerala som len na čas. Každý zdravotnícky pracovník má podľa článku 22 písmena b) smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií povinnosť sústavného vzdelávania. Podľa tohto ustanovenia celoživotné vzdelávanie a odborná príprava zabezpečuje a správne zabezpečuje v súlade s postupmi osobitnými pre každý členský štát, že osoby, ktoré ukončili štúdium, sú schopné držať krok s odborným vývojom v rozsahu potrebnom na udržanie bezpečnej a účinnej praxe. Stanovuje sa teda povinnosť sústavného vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov, ale nie subjekt, ktorý ho má vykonávať, či spôsob, akým má byť sústavné vzdelávanie organizované či hodnotené. V tomto je teda voľnosť rozhodovania jednotlivých členských štátov. V skratke to zhrniem.
Veľmi správne európske spoločenstvo, Európska únia hovorí, aké sú pravidlá pre sestry, mimochodom aj iné, samozrejme, zdravotnícke povolanie. Ja hovorím za sestry, pretože tam som doma, to študujem, tam viem, to robím a tam viem naozaj priniesť tú osobnú skúsenosť. Veľmi správne hovorí, že to vzdelávanie má byť, ale nehovorí akým spôsobom a kto. Čiže my nezasporujeme to, že by vzdelávanie, sústavné vzdelávanie malo zostať.
Nakoniec však medicína sa naozaj veľmi aktívne vyvíja a je potrebné, aby zdravotní pracovníci držali s medicínou krok. K tomuto ale teda ešte neskôr, lebo nič na tomto sa nemení. Návrh zákona je v súlade s uvedenou smernicou, pretože ponecháva povinnosť sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, avšak mení subjekt, ktorý bude toto, toto vzdelávanie organizovať a hodnotiť. Podľa aktuálneho znenia zákona sústavné vzdelávanie zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný. V reále to zabezpečuje v podstate len komora. Keď to aj zabezpečuje niekto iný, musí to byť spolupráca, spoluprácou s komorou sestier. Navrhuje sa toto ustanovenie zmeniť tak, že v prípade sestier a pôrodných asistentiek bude sústavné vzdelávanie zabezpečovať najmä zamestnávateľ. Je totiž primárne v jeho záujme, aby boli sestry a pôrodné asistentky vzdelané, aby vykonávali kvalitne svoju prácu.
Tuto sa zastavím, lebo počúvam argumentáciu o tom, že keď zdravotníci nebudú kontrolovaní komorou, tak všetci umreme, samozrejme, a nebude to dobré. Ja chcem upozorniť na to, že príjmy v zdravotníctve sú naviazané na výkony. Výkony v zdravotníctve sú naviazané, samozrejme, na potreby obyvateľstva a keď je niekto chorý, potrebuje nejaký zdravotnícky výkon, nejaký zákrok alebo nejakú prehliadku, tak úplne tak isto ako vy, keď máte pre svoje rodiny, pre seba riešiť nejaký zdravotný výkon, nebodaj nejakú operáciu, dokonca veľmi špecializovanú, tak čo urobíte? Snažíte sa zistiť, ktoré zariadenie to robí najlepšie, ktorý lekár, ktoré oddelenie, ktorá nemocnica.
Pýtate sa, kde viete. Pozeráte na internete a snažíte sa, ak je teda vôbec výber, lebo množstvo situácií je takých, že sme radi, keď sa niekam dostaneme po dlhom čase. Ale je tam tá snaha úplne logicky, nájsť to najúspešnejšie v danom obore. No a to, že takýmto spôsobom je naviazané financovanie zdravotníctva. To znamená, že v prípade, ak bude niekde personál, ktorý bude nevzdelaný, neschopný, bude robiť chyby, tak, samozrejme, že sa to ukáže na tých výsledkoch, na tých operáciách, na tých zákrokoch. Ukáže sa to na štatistike, ktorú odovzdávajú poisťovniam, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prídu z toho podania a tak ďalej.
No čo to spôsobí? Pacienti tam prestanú chodiť. Bude ich tam chodiť menej a to spôsobí menej príjmov.
Preto úplne logicky okrem tej ľudskej stránky, lebo kto z vás, keby ste poskytovali zdravotnú starostlivosť, mali nemocnicu, ambulanciu čokoľvek, komu z vás by bolo jedno, keby vám tam robil akýkoľvek zdravotník, ktorý jednoducho robí chyby? Tak už aj po tejto ľudskej stránke nedáva logiku, že to teda pôjde nejako dole vodou.
Tak ešte k tomu pridajte to, že vlastne od kvality vašich zamestnancov, je závislý váš príjem. Vy keď nebudete mať kvalitných zamestnancov, tak jednoducho nebudete existovať a toto treba len podporiť, treba zverejniť štatistiky, výsledky. Takýto systém treba podporiť, ale, prosím vás pekne, sa tu netvárme, že nie je v záujme zamestnávateľa, aby mal kvalitných zdravotníkov. Iné je už debata o tom, aké má dnes možnosti zamestnávateľ v zdravotníctve. Úplne legitímne sa o tom môžeme baviť, ale to už nie je debata o kreditovom systéme ako takom, hej?
Čiže skončila som tým, že je primárne v záujme zamestnávateľa, aby boli sestry a pôrodné asistentky, ale aj iní zdravotníci, aby vykonávali kvalitne svoju prácu, aby boli vzdelaní. V tomto kontexte sa zároveň navrhuje po vzore Českej republiky zrušenie kreditového systému sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, ktorý sa v praxi ukázal ako neefektívny. Keďže zákon nestanovuje povinnosť kreditového systému, ani európske nariadenie nič nestanovuje, že my musíme sústavne vzdelávať len kreditmi a nijak inak, premietne sa táto zmena iba do podzákonných predpisov.
Sestry a pôrodné asistentky pre svoju pracovnú vyťaženosť často nemajú čas na absolvovanie seminárov a školení, ktoré sú mnohokrát len formálnym naháňaním sa za kreditmi. A pred skončením päťročného hodnotiaceho cyklu zistia, že majú nedostatočný počet kreditov, ktorý doháňajú na poslednú chvíľu rôznymi a nekvalitnými spôsobmi. Opäť vám to preložím do praxe, opäť nebudem menovať, ale osobná skúsenosť. Dievčatá mi povedia, že oni naozaj sú vyťažené v tej práci. Existuje taký zákonný nárok päť dní na to, aby sa mohli vzdelávať. V realite, ktorá ambulancia vám môže, prosím vás pekne, na 5 dní pustiť sestru? To si možno veľká nemocnica, aj to s veľmi odretými ušami, môže dovoliť. Tých sestier je nedostatok a do toho vám teda zavre, čo zavre ambulanciu na 5 dní, že sestra mi išla študovať, lebo bez nej fungovať nevie? Čiže v reále sú nútené tie sestry vlastne robiť si také tie... Feri, pomôž mi, (reakcia z pléna) to sú audiokurzy, alebo ako sa to, audiokurzy, online kurzy, kde vlastne si, keď ste v práci alebo v robote, vy si niečo len pustíte, položíte to na stôl, nevšímate si to a pracujete ďalej. Lebo však nemáte čas. Vy musíte byť v práci a keď nie ste v práci, tak ste pri rodine. Mnoho z tých sestier úplne vážne, buď sú to mladé baby, ktoré ešte majú nejaké ambície, nádeje, neviem čo, a toto otravovanie ich doslova deptá. Bežne sa mi stávalo, že mi sestra, ktorá sa, neviem, stará o onkologických pacientov, mi povie, že ona si rýchlo ide urobiť ten online kurz z pediatrie a z bárčoho, urológie, keď treba, bárčoho, len teda nech má tie kredity a kontrola, žiadna. Však ich má, započíta sa to, vybavené, splnila. Komu to pomohlo? No nikomu, vôbec, ani pacientovi, ani sestre, ani zamestnávateľovi, nikomu, ale máme splnené, čo máme v zákone. Prosím vás pekne, tomuto sa nedá povedať inak ako buzerácia a kravina. A netýka sa to len sestier. To sa týka teda všetkých zdravotníkov, ale v reále, v praxi máme tak nastavený systém, že vďaka tomu, že je sestier málo, nemôžu odísť z práce, aj keď sa bude komora obháňať tým, že majú zákonný nárok. No akože realita je taká, že kebyže všetci začnú zatvárať oddelenia a ambulancie ešte aj preto, že všetci odídu na päť dní študovať, tak jednoducho máme problém. Realita je taká, že oni si to väčšinou dobiehajú týmito online kurzami. A opakujem, často je to na poslednú chvíľu vzhľadom na ich vyťaženie a keď sú zasa, že by to mohli robiť doma, tak si treba uvedomiť, že oni častokrát, to sú niekedy že jednorodičia, alebo sú jednoducho, im sa porozpadávali častokrát rodiny, preto lebo robia, pracujú v tej nemocnici dlhé zmeny. Nehovoriac o čase covidu a podobne. Sú na to samé.
A teraz, keď idú domov na chvíľu, tak akože majú čas chvíľu pre seba a my ich vtedy teda prinútime, pekne moja zlatá, tam buď, počúvaj online kurz. Alebo tie šťastnejšie, keď to tak chcete nazvať, moja zlatá, tam si kúp lístok na vlak, utekaj voľakam na dva dni na nejaký seminár, tam ti dajú krížik, čiže fajku, že si absolvovala, pekne počúvaš dva dni, zaplatíš si hotel, ubytovanie, cestu, však nech sa páči a potom sa môžeš vrátiť do roboty a môžeš vykonávať to, čo si vyštudovala. Však ľudia, neni to choré? To je proste a áno, komora povie, že môže im to preplatiť zamestnávateľ. Hej, určite je z toho nadšený a všetkým sestrám to preplácajú. Ja som takú ešte nestretla.
Takže toľko k tomu, že neviem teraz, kde som skončila, nevadí.
Päťročný hodnotiaci cyklus, zistia, že majú nedostatočný počet kreditov, ktoré doháňajú na poslednú chvíľu, tak.
Domnievame sa ako navrhovatelia, že sú to práve zamestnávatelia, ktorí dokážu najefektívnejšie nastaviť spôsob sústavného vzdelávania svojich sestier a pôrodných asistentiek, a preto navrhujeme preniesť plnú zodpovednosť v tomto ohľade práve na zamestnávateľov, a to vrátane hodnotenia tohto vzdelávania, ktoré doposiaľ vykonávala komora.
Samozrejme, toto je dôvod, prečo komora bude kopať úplne pochopiteľne, oni v podstate týmto prídu o veľkú časť príjmov. Ale my sa teraz nepozerajme na nejakú skupinu iks ľudí, ktorí to aj môžu myslieť aj dobre, aj všetko. Pozerajme sa, prosím Vás, konečne už na systém ako taký. Veď takto buzerovať tých pár sestier, čo máme, je jednoducho choré.
Za účelom nastavenia jasných a férových podmienok sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek sa navrhuje povinnosť uviesť ich v internom predpise zamestnávateľa, ktorý ho predloží ministerstvu zdravotníctva. Čiže kontrola tam bude zabezpečená takýmto spôsobom, aby to malo nejakú kvalitu, nejaký chochmes. Navyše výsledok hodnotenia okrem ministerstva je zamestnávateľ povinný písomne najneskôr do troch mesiacov zaslať aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A teda okrem tohoto, ďalej hodnotiacej sestre a pôrodnej asistentke. Čiže musí to aj tá sestra v tom obore vyhodnotiť a posunúť to teda tým nejakým štátnym inštitúciám na kontrolu, ale všetko to je zefektívnené tým, že tam nie je teda nejaký zbytočný medzikrok a hlavne nie je tam teda tá povinnosť tých úplne, no nechcem povedať akože úplne na rovinu, ale podľa mňa fakt zbytočných kreditov.
V susednej Českej republike bol kreditový systém sústavného vzdelávania zrušený novelou 201/2017. A prax odvtedy ukázala, že nedošlo k zhoršeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nebudem to rozpitvávať ďalej, podstata, v 2017-tom to v Čechách zrušili. Dneska je rok 2024 pozrite sa na výsledky zdravotníctva Česká republika - Slovensko.
Ja neviem, či ste niekedy boli, ale viete si aj predstaviť, aj ste už určite videli, ja len malá ukážka, článok z Trendu som našla. V ´93, keď sa naše krajiny rozdelili, bola podľa Svetovej banky očakávaná dĺžka dožitia na Slovensku o približne polroka kratšia ako v Českej republike, bolo to 71,8 vs. 72,3 roka. Do roku 2019, to už dva roky v Čechách platil ten zákon, teda posledného roku pred pandémiou, lebo potom je to už také diskutabilné, trošku tá pandémia, samozrejme, narušuje štatistiky, sme si aj my, aj Česi výrazne polepšili, ale rozdiel medzi nami narástol na vyše 1,5 roka v neprospech Slovenska.
Tak, prosím pekne, tam kde teda nemajú ten úžasný kreditový systém, ktorý zaručuje, že všetko bude perfektné, tak tam je lepšia kvalita zdravotnej starostlivosti. Ľudia sa tam viac dožijú ako u nás, kde to teda však perfektne funguje, hej? Teda na Slovensku bola v roku 2019 tá dĺžka dožitia 77,7 roka ale v Česku 79,2 roka. Je tu viacej tých štatistík, stačí si to pozrieť. V každom prípade nedá sa povedať, že zrušenie buzerácie sestier malo za následok, že umiera viac ľudí.
Prejdem k tomu listu od komory, pretože to považujem za férové, akože viesť tú debatu v takom duchu, aby tu zazneli aj argumenty z druhej strany v tomto prípade alebo s iným názorom. Je to úplne legitímne. Prečítam také tie najhlavnejšie veci.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek už viac ako 10 rokov upozorňuje regulátora, teda ministerstvo zdravotníctva, ktorý je zodpovedný za management personálu, že v systéme chýba 12 000 sestier. Prosím vás pekne, keď v systéme chýba 12 000 sestier, o tom môže byť polemika, koľko. V každom prípade zhodneme sa na tom, že sestry chýbajú. Keď v systéme chýba nejaký pracovník, no čo urobím? Snažím sa mu zľahčiť podmienky, odstrániť bremená, zlepšiť podmienky, aby som získal čím viac pracovníkov alebo aspoň, aby som zabránil tomu, aby odchádzali zo svojho povolania. To je v súlade s tým, čo navrhujeme. Tak nerozumiem tejto kritike. Nedostatok sestier má za následok redukciu výkonov v nemocniciach, čo spôsobuje čakanie pacientov, redukciu počtu lôžok a tak ďalej, a tak ďalej.
S týmto sa úplne zhodujem. To je dôvod, prečo teda predkladáme tento návrh zákona.
O to viac ma prekvapuje, že potom je tam teda kritika, je tam kritika, že teda návrhy komory sa neprebrali. Okej. Na druhej strane nikto nebráni komore, aby sa ďalej iniciovala, ale toto je konkrétny návrh, konkrétne riešenie. A teda komora vyčíta tomuto riešeniu, že je v rozpore so zákonom 576, a to teda konkrétne tým, je tu teda citát celého toho zákona 576/2004 § 2 ods. 15, kde teda hovorí komora o tom, čo všetko má vlastne zdravotná sestra resp. sestra robiť, nie je to zdravotná sestra, ospravedlňujem sa. A v podstate hovoria, že je to, ošetrovateľský proces je systematická, racionálna a individualizovaná metóda plánovania a tak ďalej, a tak ďalej.
Ošetrovateľská starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje sestra s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe. V rovnakom rozsahu definuje tento právny predpis aj prax pôrodnej asistentky, pričom nositeľom a vykonávateľom tejto praxe sú výlučne pôrodné asistentky.
A teraz podľa nich z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vyhodnocovať prácu sestier môže iba sestra a pôrodná asistentka, samozrejme, so zodpovednou kvalifikáciou, odbornou praxou a potrebným stupňom poznania. Tu by som chcela podotknúť, že, samozrejme, my tam toto pripúšťame, je to aj v záujme toho zamestnávateľa, explicitne to tam citujeme.
Veď som to aj čítala, ale ja sa chcem opýtať, ako to dnes vážená komora kontroluje? Keď dneska to tak perfektne funguje. Lebo ja mám skúsenosť, že sa zorganizuje akékoľvek školenie, príde tam ktokoľvek. Nieže ktokoľvek, to by som krivdila, takto. U veľkých zamestnávateľov je v záujme a je to dobré, že to robia. Toto treba podporovať aj naďalej, veď to je presne tento zákon, že poďme podporovať takýto spôsob. Oni zorganizujú v rámci nemocnice také nejaké svoje vzdelávanie, kde pozvú tých zamestnancov, ale, samozrejme, nemôže celá nemocnica zavreť a ísť niekde študovať na iks dni, dajme tomu dva dni.
Takže sa to robí tak, že tí zamestnanci sa tam striedajú. Popodpisujú sa nám prezenčky, je jedno, či je to u veľkých zamestnávateľov, či je to školenie organizované komorou, kýmkoľvek iným. Tak sa vypíše prezenčka a, samozrejme, nikto nekontroluje tú babu alebo toho brata, že či tam sedí, či tam bol celú dobu a tak ďalej. Jednoducho sa vypíše prezenčka, tá sa odovzdá.
Čo mám ja informácie, na takto organizované školenia komora nechodí, nekontroluje to. Ona odkontroluje predtým nejaký obsah, akože vecný obsah, ale ako ďalej to nekontroluje. Dnes, keď to organizuje zamestnávateľ, zorganizuje si takéto školenie, je to v podstate na ňom, kto tam pôjde, ako to bude robiť a jediné, čo je vlastne akoby dôvodom na pridelenie kreditov, je tá prezenčka.
Však ste boli na vysokej škole, však vieme, ako sa to robí. Tá prezenčka, to je akože najmenej, hej? Tam môžem prísť na chvíľu, zapíšem sa, vybavené. Opäť, komu to pomohlo, hej? Čiže len tak že v porovnaní s tým, že ako je to dneska, verzus to, čo navrhujeme my, kde by bol zamestnávateľ zodpovedný, kde by boli štatistiky, kvalitatívne štatistiky, ukazovatele a kde by závisel príjem toho zamestnávateľa na tom, ako je spokojný pacient a ako často má napríklad nejaké rehospitalizácie a podobne, teda ako má kvalitný personál. Však poďme nastaviť už tie motivácie normálne ľudsky a nie že máme niečo napísané v zákone a sme s tým spokojní.
Takže komora teda píše, že zamestnávateľ, teda tí, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, riaditeľ nemocnice napríklad, šéf ambulancie, lekár väčšinou a tak ďalej, že oni nie sú schopní, nie sú odborne spôsobilí vyhodnotiť, že či to teda tá sestra robí správne. No tak ja opakujem, že my navrhujeme, aby to robil zamestnávateľ a zamestnávateľ si na toto môže, samozrejme, aj niekoho externe objednať, aby mu toto zabezpečoval. Môže to robiť Slovenská zdravotnícka univerzita, keď vie vychovať sestry, prečo by nemohla hodnotiť ich fungovanie. Môže to robiť každý, komu to ministerstvo zdravotníctva dovolí. V poriadku, môžeme sa o tom baviť. Ale ja by som chcela upozorniť váženú komoru, že kvalita zdravotnej starostlivosti sa ukazuje v porovnaní s inými oddeleniami v štatistikách, vo zverejňovaní, to treba robiť. A spokojnosť, sa napríklad dá hodnotiť hodnotiacimi dotazníkmi a je to tiež dôležitý ukazovateľ spokojnosti pacienta. Toto napríklad dnes, kto to hodnotí dnes? Toto sa vôbec nijako nerieši, ani kvalita, ani spokojnosť. Rieši sa prezenčka, či baba bola niekde, niekedy, ale už sa potom vôbec nerieši, či to vzdelanie je dostatočné na to, aby sa zlepšila, alebo aspoň vyrovnalo to dané oddelenie iným oddeleniam. Toto nikto nevyžaduje. Náš návrh sa posúva práve k tomuto systému.
A ešte k tomuto, lebo vzhľadom na čas, nechcem to veľmi naťahovať, ale ja chcem ešte k tomuto povedať, že v Českej republike v roku 2019 bolo 33 zdravotníkov na 1000 obyvateľov, v Slovenskej republike to bolo vlastne 26 zdravotníkov na 1000 obyvateľov. Čiže je to, už v tomto je to menej. A tým, že my máme takúto zbytočnú buzeráciu, že tie baby nútime, aby jednoducho trávili svoj voľný čas niekde na nejakých cestách, školeniach, ktoré si musia platiť, alebo že si pustia niekde online kurzy, ale je to, samozrejme, spojené s poplatkami, poplatkami komore a inými, tak, samozrejme, že ich demotivujeme, čiže nechcime ísť ešte ďalej. A chcem podotknúť, že z 27 štátov Európskej únie, z 27 štátov, je sedem štátov, čo citovala samotná komora, ktorí majú nejaký kreditový systém, chcem upozorniť, ani jeden z nich nie je absolútne taký, aký je ten náš. Ale dobre, majú tam nejaký systém kreditov, ale chcem podotknúť, že z 27, 7. To znamená, že 20 štátov kredity nemá. Takže neni to tak, že všetci umrieme, keď nebudeme mať kreditový systém.
A samotná Česká republika, ktorá nám je blízko, je toho dôkazom. Takže toľko ku kvalifikácii ako takej a k hodnoteniu.
Tuto, dôležité, čo som sa pousmiala, keď som čítala. Sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek je komorou vykonávané dlhodobo bez zaznamenania organizačných alebo finančných ťažkostí bez nárokov na štátny rozpočet. Tak to ma pobavilo. Komora mi pripadá, že nekomunikuje úplne s tými babami alebo s tými sestrami, ale celkovo so zdravotníkmi, lebo ja vám úplne vážne hovorím, bez srandy, bez nadsázky, bez preháňania. Ja som za tri roky môjho štúdia a za všetky roky predtým stretla presne nula, presne nula zdravotných sestier, ktoré by povedali, že takto je to super a má to zostať.
Áno, sestry hovoria mnohé, že chcú ponechať vzdelávanie, že je to dôležité, na tom sa všeobecne zdravotníci zhodujú, ale zároveň sa zhodujú, ak teda, samozrejme, to nie je človek z komory, ktorý sa živí tým, že chodí školiť, tak sa zhodujú zdravotníci na tom, že jednoducho takto nastavený kreditový systém je nastavený zle a že je to zbytočná buzerácia a v porovnaní s Českou republikou im to nepríde fér, že to nevieme tu zmeniť.
No a že je to bez nárokov na štátny rozpočet, no áno, ale celkom by som sa pozrela na príjmy komory, pozerám, aj som písala do svojho pléna, ale nenašli sme to nikto, že aké sú, ale podstata je, že všetko to platia tie zdravotné sestry. Že keď niekto napíše... a, tu mám že náklady, výnosy. Výnos za rok 2023, ak čítam dobre 1 179 000 000? Nie. Dobre. Milión, zle. 1,18 miliardy, takže milión 179 miliónov a tak ďalej. Čiže 1 800 000 zaplatili tie zdravotné sestry z tých svojich platov tej komore, ktorá teraz akože nadáva, že ideme to rušiť.
To sú tie peniaze, ok, neplatí to štátny rozpočet, ale toto tým babám ušetríme. To nebudú musieť zaplatiť, tak to už hádam je číslo, čo niečo znamená. Lebo ten zamestnávateľ, ten to bude pre tie sestry robiť bezplatne, lebo je to v jeho záujme, inak nevie fungovať. Buď to, môj zlatý, budeš robiť, lebo keď chceš niekoho zamestnávať, keď chceš zarábať na tom, že poskytuješ zdravotnú starostlivosť, tak nech sa páči, ale potom si teda zabezpeč toto vzdelávanie, však v poriadku. Ale toto je veľká zmena pre tie zdravotné sestry.
Takže neni čas ďalej to rozoberať, hovorila som aj k tomu zverejňovaniu, ešte posledná vec, čo chcem povedať. Je tu jedna výnimka, je tu jedna výhrada, ktorú úplne beriem, a to konkrétne, že sa to týka týka sestier ako jediného zdravotníckeho povolania. Úplne beriem, poďme sa baviť, ja som to postavila zo svojho pohľadu s tým, akú ja mám skúsenosť ako študentka v ošetrovateľstve, ja sa bavím so sestrami. Porovnala som to s Českou republikou, dala som to ako nástrel v prvom čítaní, ak sú tu ľudia a Feri Majerský napríklad určite o tom bude hovoriť, záchranár, (rečníčka ukázala do pléna), keď sú tu ďalší zdravotníci, ktorí majú nejaké štatistiky, majú nejaké dáta, majú nejaké skúsenosti v praxi so svojimi kolegami, kľudne tam pridajme ďalších zdravotníkov, ja som s tým okej.
Priznám sa, že sme s Tomášom Szalayom rozmýšľali o lekároch, keďže on sám je lekár a máme nejaké skúsenosti aj s týmto a nešli sme do lekárov preto, lebo teda priamo pri operáciách tam akože v tých konkrétnych momentoch, sekundách tam ide o život, neviem čo. Tak nešli sme do toho preto, lebo jednoducho ani jeden z nás nie je na tej operačnej sále a neoperuje. Ale je tu mnoho lekárov, keď sa dohodneme na tom, že by sa to malo týkať aj lekárov, v poriadku, poďme sa o tom baviť, záchranárov, laborantov, kohokoľvek, poďme sa o tom baviť. Ja hovorím za sestry, lebo tú sestru študujem, takže toľko k tomuto.
Ale beriem túto výčitku a teda beriem ju tak, že komora chce, aby sa to týkalo viacerých, v poriadku. Budem veľmi rada, keď sa to podarí v druhom čítaní. A podporím.
Dokonca to ani ja nepodám, ale nechám kolegov, ktorí majú takúto odbornosť.
No takže za mňa všetko. Chcem teda zopakovať, že kontinuálne vzdelávanie ponechávame, rušíme iba kredity a že tie argumenty komory považujem za zaujaté preto, lebo komora prichádza o skoro 2 milióny eur a toto je vlastne skutočný dôvod kritiky, pretože takto súčasne nastavené vzdelávanie nám naozaj zdravotníkov len odstrašuje a treba sa na tom zamyslieť a treba to zmeniť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis