Videokanál poslanca

Čas váženého pléna, takto. Ďakujem za slovo. Tak teraz len si poďme vyjasniť, čo sa tu deje. V podstate bol aj zdravotnícky výbor, ktorý organizoval Vlado Balaš, čo mu treba dať veľký kredit, lebo to úprimne málokedy sa takto robí. A bol na niekoľko etáp, bolo tam x rôznych ľudí. Najviac kritická k tomu bola pani doktorka Katarína Fedorová, ktorá vystúpila s nejakými pripomienkami a tie pripomienky sa tu dokola opakujú. A teraz, o čo ide nám všetkým, súhlasím s kolegami, ktorí povedali, že nikto nie je v tomto pléne tak hlboký expert, aby sa v tejto spleti paragrafov vyznal. Takže o čo ide, je, že vlastne my hľadáme teraz, kto má pravdu, či teda táto pani doktorka Fedorová, lebo pozor, nehovorí to celé NIHO, hovorí to ona, alebo teda tí, ktorí tu boli spomínaní – pacienti, lekári a neviem a tak ďalej, hej? Ja som túto situáciu za svojho politického pôsobenia proste vždy riešila tak, že som si proti sebe postavila dvoch ľudí s rôznym názorom a nechala som ich, nech sa porozprávajú. Teraz to nebolo úplne možné vzhľadom na tú veľkosť, ale urobila som inú vec. Vypýtala som si tvrdenia od pani doktorky Fedorovej a prešla som, či to, čo tvrdí, je naozaj napísané v zákone, a to vám teda chcem prejsť spolu s vami, aby bolo jasné, či tam teda sú alebo nie sú hrozby a prípadne aby bolo možné na to reagovať. Takže prvá výhrada je, tiež to tu už niekoľkokrát zaznelo, zaraďovanie liekov bez nákladovej efektívnosti podľa toho § 7 ods. 5. Expertka na liekovú politiku, pani doktorka Fedorová, tvrdí, že rozširuje sa okruh liekov, ktoré môžu ísť do kategorizácie. To je teda spôsob, keď dáte liek do kategorizácie, tí, ktorí nevedia, tak to je automaticky povinná každá poisťovňa zaplatiť. Bez debaty. Nemôžeš si vybrať, musí to zaplatiť, hej? Takže tieto lieky môžu ísť do kategorizácie podľa nej bez preukázateľnej nákladovej efektívnosti. Máme tzv. QALY, to má celý svet. Je to rok kvalitného života, ktorý je nejakou sumou ohodnotený podľa toho, koľko peňazí máme, čo si môžeme dovoliť. Mimochodom, my máme to QALY oveľa viac, ako si môžeme dovoliť, ale veď dobre. A teraz tá nákladová efektivita sa dokazuje tak, že tá firma musí garantovať, že ten daný liek za nejakú sumu dá tomu pacientovi minimálne kvalitný rok života alebo za polovicu tej sumy polovičný. Teraz je jedno ako, ale toto je nákladová efektivita. No a pozor, tuto, keď si pozriete ten návrh zákona, zavádza definíciu závažného ochorenia a lieku na pediatrickú indikáciu. Závažné ochorenie je definované široko, je to dlhodobá hospitalizácia, opakované hospitalizácie, invalidita, trvalé závažné poškodenie zdravia, strata zraku, sluchu, reči, pohybu alebo skrátenie života o viac ako 20 % a návrh zákona pri § 7 ods. 5 hovorí – a toto je dôležité –, že liek môže splniť podmienky cez 30 % zlepšenie kvality života alebo cez podmienečnú registráciu a okrem liekov zahŕňa liek na ojedinelé ochorenia, bla bla bla. Podstata, tieto lieky potom pôjdu cez – tá expertka má pravdu, lebo pôjdu cez tú podmienenú registráciu. Riziko je tam veľké a tým nebudú musieť dokazovať nákladovú efektivitu. Inými slovami, my si sem ideme pustiť strašne drahé lieky, na ktoré nemáme peniaze, nebude sa to dať zastaviť a tie lieky, ktoré reálne by doniesli ten efekt, oveľa väčší efekt, oveľa viac pacientom, na ne nebudeme mať peniaze. Preto o tom všetci kolegovia hovorili a podľa znenia zákona jednoznačne majú pravdu. Takže riziko je veľké, lebo poviem, závažné ochorenie je široké. Pediatrická indikácia rozširuje skupinu liekov, ktoré môžu vstúpiť bez štandardnej nákladovej efektívnosti. Toto je problém. Druhý problém – podmienená registrácia ako náhrada za ten prínos. To je to, čo som hovorila. Teda pani doktorka Fedorová tvrdí, že pri podmienečne registrovaných liekoch môže stačiť samotná podmienená registrácia bez dôkazu 30 % zlepšenia kvality života alebo prežívania. Opäť dôležité, ani len tých 30 % nebudú musieť dokazovať, lebo text § 7 ods. 5 je formulovaný alternatívne – liek buď preukáže relevantné zlepšenie bez dôkazu o tých 30 %, hej? Alebo je podmienečne registrovaný a hotovo, vybavené. Takže vlastne aj toto sedí. To riziko je reálne. Podmienená registrácia znamená, že liek môže byť schválený pri ešte neúplných dátach a teda nemáme tú efektivitu. To nemusí byť medicínsky zlé pri tých ťažkých diagnózach. Jasné, všetci to chceme, ale finančne je to veľké riziko, ak štát zároveň nevie tvrdo zbierať dáta z praxe a následne liek vyradiť, ak teda tú cenu nespĺňajú alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že náš národný, čo to je, NIHO? Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že… Alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že naša národná, čo to je, NIHO, Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že či zadané peniaze tým pacientom idú to, čo majú, tak v týchto liekoch sa obchádza. V týchto najdrahších liekoch, ktoré budú mať teda miliónové dopady. Hovorili to kolegovia, hovorí to pani Korčeka Fedorová, že lieky podľa § 7 ods. 5, tie, čo som čítala na začiatku, nebude posudzovať NIHO, ale Ministerstvo zdravotníctva, podotýkam, máme tam politickú nomináciu a jeho a politická nominácia si tam dáva svojich ľudí. Čiže politicky závislí ľudia budú rozhodovať o tom, či miliónové lieky, ktoré zachraňujú nejakých jednotlivcov, ktorí bez debaty to potrebujú, budú schválené alebo nie. Možno aj v čase pred voľbami, keď budú nejaké články v Novom Čase. No ukážte mi toho frajera ministra, ktorý povie, že „nie, ja to nepodpíšem“. Tak toto teraz robíme, hej?, že vynechávame vlastne ten nezávislý inštitút. A naozaj, keď sa pozriete do zákona, je tam nový § 75 odsek d), ktorý hovorí, že ministerstvo vydá do 60 dní odôvodnené vyjadrenie, či liek spĺňa podmienky podľa § 7 odsek 5. Čiže toto je jedna z najvážnejších vecí. Ak má byť liek zaradený bez štandardnej nákladovej efektivity a nemusí dokazovať, tak práve tam by mal byť ten nezávislý filter oveľa silnejší a nie mäkší. Toto pre mňa nie je maličkosť. Toto je vec, pre ktorú budú padať milióny a pozor, vy, keď zaradíte liek, to nie je len, že teraz a tento mesiac a tento rok, to už ide stále, lebo potom to už, preboha, si predstavte, že to je nejaké dieťa, nejaká matka, už jej to potom nemôžete zobrať. Takže to už je potom náklad aj na ďalšie roky, toto, toto, toto je vážna vec. Ďalšia výtka. Kde je ten čas? Lebo nám tento rokovák, čo je taký, aký všetci vieme, má málo času. Držiteľ registrácie môže klamať v žiadosti. Toto je teda výtka. Keď si to overíte, tak v podstate je to pravda, lebo všeobecne je v § 16 ods. 4 obsiahnuté prekážky zaradenia vrátane toho, že liek nie je nákladovo efektívny alebo farmakoekonomický rozbor obsahuje nepravdivé, rozporné alebo neúplné údaje. Lenže nový text výslovne stanovuje, že pri liekoch podľa § 7 ods. 5, pri tých najdrahších, doslova je tam napísané, že pri týchto liekoch sa ods. 4 písmeno g) a h) nepoužije a to je to, čo som čítala, hej? Ods. 4 obsahuje prekážky zaradenia, že liek nie je nákladovo efektívny a tak ďalej a obsahuje nepravdivé, rozporné informácie. Inými slovami, pri najdrahších liekoch sa hovorí: nevadí, keď si klamal, aj tak to nebráni zaradeniu. Doteraz to ale bránilo. Takže toto, pozor na to, hej? Potom ten zber dát tam vytýka pani Korčeka Fedorová. Opäť, keď chcete byť vecní, pozrite sa na návrh zákona. Ten jednoznačne umožňuje, aby ministerstvo v rozhodnutí určilo dáta, ktoré nie sú známe vopred, a poskytovateľ má na žiadosť poisťovne poskytnúť údaje o výsledkoch liečby. Následne § 93 hovorí, že držiteľ registrácie má medzi 750 až 850 dní na to, aby predložil farmakoekonomický rozbor so zapracovanými dátami, potiaľto dobre. A teraz pozor, dôležité. Ak nie sú dostupné, môže tento majiteľ toho lieku, to sa bavíme o farma firme, ktoré majú rozpočet väčší ako Slovenská republika, hej?, tak môže vlastne použiť iné dáta z klinickej praxe alebo klinických štúdií, ktorými disponuje. No, tak vybavené, tak dá si tam niečo odniekiaľ, čo nemáte overené, lebo však čo, u nás dáta nie sú, pohoda. Pozor na to, toto nie je tiež maličkosť, hej? Takže myslím si, že aj tam je tá výhrada oprávnená a dalo by sa to lepšie. Potom to prehodnotenie tých 750 až 850 dní, ktoré má ministerstvo prehodnocovať, tak aj to sa, keď sa pozriete na § 93, tak nastavuje vlastne proces, kedy a ako má ten držiteľ registrácie predložiť tú ekonomickú analýzu. A ministerstvo potom prehodnotí, oznámi výsledok, držiteľ registrácie sa vyjadrí, ministerstvo vyjadrenie preskúma a až potom, ak liek nespĺňa podmienky, tak vyzve držiteľa registrácie na úpravu tej MEA zmluvy, to sú zmluvy mimo pravidiel. Čiže inými slovami je riziko reálne, lebo ten automat nie je tvrdý, nie je vecný. Nie je to tak, že nepreukázal si prínos a končíš, je tam veľký priestor na vyjednávanie, všetky tie etapy, všade tam môže tá farma firma vyjednávať. Nákladovo neefektívne lieky ako komparátory. Kolegovia tu hovorili, že sa budú zdražovať vďaka tomu aj iné lieky, keď prijmeme drahé, tak sa už porovnávate s drahými a nie s lacnými. Obrovský dopad na rozpočet v ďalších kategóriách. Neviete si predstaviť naozaj, aký veľký. Výnimky podľa § 88 až 88e tohto zákona. Hovorí sa o tom, ako ideme upratať výnimky, no nie, nejdeme. Keď si to pozriete, tak realita je taká, že tie výnimky tam zostávajú aj tak, ako je to dnes, že poisťovne si povedia, niečo sa tam pridáva, ale na konci dňa tam zostáva, že poisťovňa si rozhodne. Tiež to nie je úplne, ale dobre, hej? Toto nie je úplne, že koniec sveta. Je tam nerovnosť medzi novou výnimkou a pokračovaním liečby, ktorú ja aj ľudsky chápem. Hovorí sa tam presne o tom, že ak dôjdu peniaze, tak vlastne vy podľa tohto zákona, alebo keď nie vy, ale poisťovňa podľa tohto zákona, nemôže odmietnuť predpísanie lieku u liečby, ktorá už bola schválená u pacienta, ktorý beží, ale keď príde nový pacient a požiada o ten istý kategorizovaný liek s tou istou diagnózou, tak jemu to už odmietnuť môže, lebo nie sú peniaze. Čo je akože pochopiteľné, lebo nie sú. A chcem vám teda povedať, čo je dôležité, lebo tu sa často kolegovia oháňajú programovou vyhláškou, že však tam sa stanoví, koľko sa minie peňazí a vybavené. Tak ako to bude, ako to je stanovené, tak ja vám garantujem, do pol roka sa minú tie peniaze, budete mať rozbehnutú liečbu, dáte tie drahé lieky tým ľuďom v dobrom. To sa nedeje, že akože niekto by chcel zlý zámer. V dobrom dáte, lebo tie farma firmy vás jednoducho oblbli, čo je úplne pochopiteľné, lebo to aj tí pacienti, oni chcú tie, aj tí doktori, všetci chcú tie lieky, len bacha, nemáte tam tú druhú stranu, nemáte tam toho, kto to platí, hej? A teraz vy im to všetko poplatíte a budete mať pol roka pred voľbami, už vás vidím, jak budete tým ľuďom vysvetľovať, že nie, ja vám ten istý liek, ktorý tvoj sused má, nedám. Alebo že nie sú peniaze. No, výsledok bude, že sa jednoducho z politických, logických dôvodov bude musieť schváliť viac peňazí, čo je na jednej strane v poriadku. Len pripomínam začiatok tejto debaty, že zároveň to znamená, že vy nejakého konkrétneho pacienta zachránite, ale stovky, tisíce, možno 10 000 ľudí nedostane zdravotnú starostlivosť, lebo jednoducho sme im nedali liek, ktorý by mal tú nákladovú efektivitu a dostal by ten kvalitný rok života navyše alebo aj viac. Je tam toho ešte viac, všetko, čo kolegovia hovorili, doslova sedí. Ja som sa snažila urobiť to, čo vždy. Vyslovene som si čítala paragrafy v zákone, legislatívu, či to, čo hovorí pani Fedor, je alebo nie je tak. Všetko, čo hovorí, je naozaj tak v zákone napísané. Čiže 20 sekúnd. Treba vrátiť NIHO do hodnotenia liekov podľa § 7 ods. 5. Treba zrušiť výnimku, že pri tomto paragrafe nevadí nepravdivá ekonomika. Dáta z praxe treba presne upraviť. Kto ich zbiera, v akej štruktúre, aký systém, ako sa overujú, čo sa stane, keď sú nepravdivé. Zdravotné poisťovne buď ako zmluvná strana MEA alebo

Čas váženého pléna, takto. Ďakujem za slovo. Tak teraz len si poďme vyjasniť, čo sa tu deje. V podstate bol aj zdravotnícky výbor, ktorý organizoval Vlado Balaš, čo mu treba dať veľký kredit, lebo to úprimne málokedy sa takto robí. A bol na niekoľko etáp, bolo tam x rôznych ľudí. Najviac kritická k tomu bola pani doktorka Katarína Fedorová, ktorá vystúpila s nejakými pripomienkami a tie pripomienky sa tu dokola opakujú. A teraz, o čo ide nám všetkým, súhlasím s kolegami, ktorí povedali, že nikto nie je v tomto pléne tak hlboký expert, aby sa v tejto spleti paragrafov vyznal. Takže o čo ide, je, že vlastne my hľadáme teraz, kto má pravdu, či teda táto pani doktorka Fedorová, lebo pozor, nehovorí to celé NIHO, hovorí to ona, alebo teda tí, ktorí tu boli spomínaní – pacienti, lekári a neviem a tak ďalej, hej? Ja som túto situáciu za svojho politického pôsobenia proste vždy riešila tak, že som si proti sebe postavila dvoch ľudí s rôznym názorom a nechala som ich, nech sa porozprávajú. Teraz to nebolo úplne možné vzhľadom na tú veľkosť, ale urobila som inú vec. Vypýtala som si tvrdenia od pani doktorky Fedorovej a prešla som, či to, čo tvrdí, je naozaj napísané v zákone, a to vám teda chcem prejsť spolu s vami, aby bolo jasné, či tam teda sú alebo nie sú hrozby a prípadne aby bolo možné na to reagovať. Takže prvá výhrada je, tiež to tu už niekoľkokrát zaznelo, zaraďovanie liekov bez nákladovej efektívnosti podľa toho § 7 ods. 5. Expertka na liekovú politiku, pani doktorka Fedorová, tvrdí, že rozširuje sa okruh liekov, ktoré môžu ísť do kategorizácie. To je teda spôsob, keď dáte liek do kategorizácie, tí, ktorí nevedia, tak to je automaticky povinná každá poisťovňa zaplatiť. Bez debaty. Nemôžeš si vybrať, musí to zaplatiť, hej? Takže tieto lieky môžu ísť do kategorizácie podľa nej bez preukázateľnej nákladovej efektívnosti. Máme tzv. QALY, to má celý svet. Je to rok kvalitného života, ktorý je nejakou sumou ohodnotený podľa toho, koľko peňazí máme, čo si môžeme dovoliť. Mimochodom, my máme to QALY oveľa viac, ako si môžeme dovoliť, ale veď dobre. A teraz tá nákladová efektivita sa dokazuje tak, že tá firma musí garantovať, že ten daný liek za nejakú sumu dá tomu pacientovi minimálne kvalitný rok života alebo za polovicu tej sumy polovičný. Teraz je jedno ako, ale toto je nákladová efektivita. No a pozor, tuto, keď si pozriete ten návrh zákona, zavádza definíciu závažného ochorenia a lieku na pediatrickú indikáciu. Závažné ochorenie je definované široko, je to dlhodobá hospitalizácia, opakované hospitalizácie, invalidita, trvalé závažné poškodenie zdravia, strata zraku, sluchu, reči, pohybu alebo skrátenie života o viac ako 20 % a návrh zákona pri § 7 ods. 5 hovorí – a toto je dôležité –, že liek môže splniť podmienky cez 30 % zlepšenie kvality života alebo cez podmienečnú registráciu a okrem liekov zahŕňa liek na ojedinelé ochorenia, bla bla bla. Podstata, tieto lieky potom pôjdu cez – tá expertka má pravdu, lebo pôjdu cez tú podmienenú registráciu. Riziko je tam veľké a tým nebudú musieť dokazovať nákladovú efektivitu. Inými slovami, my si sem ideme pustiť strašne drahé lieky, na ktoré nemáme peniaze, nebude sa to dať zastaviť a tie lieky, ktoré reálne by doniesli ten efekt, oveľa väčší efekt, oveľa viac pacientom, na ne nebudeme mať peniaze. Preto o tom všetci kolegovia hovorili a podľa znenia zákona jednoznačne majú pravdu. Takže riziko je veľké, lebo poviem, závažné ochorenie je široké. Pediatrická indikácia rozširuje skupinu liekov, ktoré môžu vstúpiť bez štandardnej nákladovej efektívnosti. Toto je problém. Druhý problém – podmienená registrácia ako náhrada za ten prínos. To je to, čo som hovorila. Teda pani doktorka Fedorová tvrdí, že pri podmienečne registrovaných liekoch môže stačiť samotná podmienená registrácia bez dôkazu 30 % zlepšenia kvality života alebo prežívania. Opäť dôležité, ani len tých 30 % nebudú musieť dokazovať, lebo text § 7 ods. 5 je formulovaný alternatívne – liek buď preukáže relevantné zlepšenie bez dôkazu o tých 30 %, hej? Alebo je podmienečne registrovaný a hotovo, vybavené. Takže vlastne aj toto sedí. To riziko je reálne. Podmienená registrácia znamená, že liek môže byť schválený pri ešte neúplných dátach a teda nemáme tú efektivitu. To nemusí byť medicínsky zlé pri tých ťažkých diagnózach. Jasné, všetci to chceme, ale finančne je to veľké riziko, ak štát zároveň nevie tvrdo zbierať dáta z praxe a následne liek vyradiť, ak teda tú cenu nespĺňajú alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že náš národný, čo to je, NIHO? Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že… Alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že naša národná, čo to je, NIHO, Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že či zadané peniaze tým pacientom idú to, čo majú, tak v týchto liekoch sa obchádza. V týchto najdrahších liekoch, ktoré budú mať teda miliónové dopady. Hovorili to kolegovia, hovorí to pani Korčeka Fedorová, že lieky podľa § 7 ods. 5, tie, čo som čítala na začiatku, nebude posudzovať NIHO, ale Ministerstvo zdravotníctva, podotýkam, máme tam politickú nomináciu a jeho a politická nominácia si tam dáva svojich ľudí. Čiže politicky závislí ľudia budú rozhodovať o tom, či miliónové lieky, ktoré zachraňujú nejakých jednotlivcov, ktorí bez debaty to potrebujú, budú schválené alebo nie. Možno aj v čase pred voľbami, keď budú nejaké články v Novom Čase. No ukážte mi toho frajera ministra, ktorý povie, že „nie, ja to nepodpíšem“. Tak toto teraz robíme, hej?, že vynechávame vlastne ten nezávislý inštitút. A naozaj, keď sa pozriete do zákona, je tam nový § 75 odsek d), ktorý hovorí, že ministerstvo vydá do 60 dní odôvodnené vyjadrenie, či liek spĺňa podmienky podľa § 7 odsek 5. Čiže toto je jedna z najvážnejších vecí. Ak má byť liek zaradený bez štandardnej nákladovej efektivity a nemusí dokazovať, tak práve tam by mal byť ten nezávislý filter oveľa silnejší a nie mäkší. Toto pre mňa nie je maličkosť. Toto je vec, pre ktorú budú padať milióny a pozor, vy, keď zaradíte liek, to nie je len, že teraz a tento mesiac a tento rok, to už ide stále, lebo potom to už, preboha, si predstavte, že to je nejaké dieťa, nejaká matka, už jej to potom nemôžete zobrať. Takže to už je potom náklad aj na ďalšie roky, toto, toto, toto je vážna vec. Ďalšia výtka. Kde je ten čas? Lebo nám tento rokovák, čo je taký, aký všetci vieme, má málo času. Držiteľ registrácie môže klamať v žiadosti. Toto je teda výtka. Keď si to overíte, tak v podstate je to pravda, lebo všeobecne je v § 16 ods. 4 obsiahnuté prekážky zaradenia vrátane toho, že liek nie je nákladovo efektívny alebo farmakoekonomický rozbor obsahuje nepravdivé, rozporné alebo neúplné údaje. Lenže nový text výslovne stanovuje, že pri liekoch podľa § 7 ods. 5, pri tých najdrahších, doslova je tam napísané, že pri týchto liekoch sa ods. 4 písmeno g) a h) nepoužije a to je to, čo som čítala, hej? Ods. 4 obsahuje prekážky zaradenia, že liek nie je nákladovo efektívny a tak ďalej a obsahuje nepravdivé, rozporné informácie. Inými slovami, pri najdrahších liekoch sa hovorí: nevadí, keď si klamal, aj tak to nebráni zaradeniu. Doteraz to ale bránilo. Takže toto, pozor na to, hej? Potom ten zber dát tam vytýka pani Korčeka Fedorová. Opäť, keď chcete byť vecní, pozrite sa na návrh zákona. Ten jednoznačne umožňuje, aby ministerstvo v rozhodnutí určilo dáta, ktoré nie sú známe vopred, a poskytovateľ má na žiadosť poisťovne poskytnúť údaje o výsledkoch liečby. Následne § 93 hovorí, že držiteľ registrácie má medzi 750 až 850 dní na to, aby predložil farmakoekonomický rozbor so zapracovanými dátami, potiaľto dobre. A teraz pozor, dôležité. Ak nie sú dostupné, môže tento majiteľ toho lieku, to sa bavíme o farma firme, ktoré majú rozpočet väčší ako Slovenská republika, hej?, tak môže vlastne použiť iné dáta z klinickej praxe alebo klinických štúdií, ktorými disponuje. No, tak vybavené, tak dá si tam niečo odniekiaľ, čo nemáte overené, lebo však čo, u nás dáta nie sú, pohoda. Pozor na to, toto nie je tiež maličkosť, hej? Takže myslím si, že aj tam je tá výhrada oprávnená a dalo by sa to lepšie. Potom to prehodnotenie tých 750 až 850 dní, ktoré má ministerstvo prehodnocovať, tak aj to sa, keď sa pozriete na § 93, tak nastavuje vlastne proces, kedy a ako má ten držiteľ registrácie predložiť tú ekonomickú analýzu. A ministerstvo potom prehodnotí, oznámi výsledok, držiteľ registrácie sa vyjadrí, ministerstvo vyjadrenie preskúma a až potom, ak liek nespĺňa podmienky, tak vyzve držiteľa registrácie na úpravu tej MEA zmluvy, to sú zmluvy mimo pravidiel. Čiže inými slovami je riziko reálne, lebo ten automat nie je tvrdý, nie je vecný. Nie je to tak, že nepreukázal si prínos a končíš, je tam veľký priestor na vyjednávanie, všetky tie etapy, všade tam môže tá farma firma vyjednávať. Nákladovo neefektívne lieky ako komparátory. Kolegovia tu hovorili, že sa budú zdražovať vďaka tomu aj iné lieky, keď prijmeme drahé, tak sa už porovnávate s drahými a nie s lacnými. Obrovský dopad na rozpočet v ďalších kategóriách. Neviete si predstaviť naozaj, aký veľký. Výnimky podľa § 88 až 88e tohto zákona. Hovorí sa o tom, ako ideme upratať výnimky, no nie, nejdeme. Keď si to pozriete, tak realita je taká, že tie výnimky tam zostávajú aj tak, ako je to dnes, že poisťovne si povedia, niečo sa tam pridáva, ale na konci dňa tam zostáva, že poisťovňa si rozhodne. Tiež to nie je úplne, ale dobre, hej? Toto nie je úplne, že koniec sveta. Je tam nerovnosť medzi novou výnimkou a pokračovaním liečby, ktorú ja aj ľudsky chápem. Hovorí sa tam presne o tom, že ak dôjdu peniaze, tak vlastne vy podľa tohto zákona, alebo keď nie vy, ale poisťovňa podľa tohto zákona, nemôže odmietnuť predpísanie lieku u liečby, ktorá už bola schválená u pacienta, ktorý beží, ale keď príde nový pacient a požiada o ten istý kategorizovaný liek s tou istou diagnózou, tak jemu to už odmietnuť môže, lebo nie sú peniaze. Čo je akože pochopiteľné, lebo nie sú. A chcem vám teda povedať, čo je dôležité, lebo tu sa často kolegovia oháňajú programovou vyhláškou, že však tam sa stanoví, koľko sa minie peňazí a vybavené. Tak ako to bude, ako to je stanovené, tak ja vám garantujem, do pol roka sa minú tie peniaze, budete mať rozbehnutú liečbu, dáte tie drahé lieky tým ľuďom v dobrom. To sa nedeje, že akože niekto by chcel zlý zámer. V dobrom dáte, lebo tie farma firmy vás jednoducho oblbli, čo je úplne pochopiteľné, lebo to aj tí pacienti, oni chcú tie, aj tí doktori, všetci chcú tie lieky, len bacha, nemáte tam tú druhú stranu, nemáte tam toho, kto to platí, hej? A teraz vy im to všetko poplatíte a budete mať pol roka pred voľbami, už vás vidím, jak budete tým ľuďom vysvetľovať, že nie, ja vám ten istý liek, ktorý tvoj sused má, nedám. Alebo že nie sú peniaze. No, výsledok bude, že sa jednoducho z politických, logických dôvodov bude musieť schváliť viac peňazí, čo je na jednej strane v poriadku. Len pripomínam začiatok tejto debaty, že zároveň to znamená, že vy nejakého konkrétneho pacienta zachránite, ale stovky, tisíce, možno 10 000 ľudí nedostane zdravotnú starostlivosť, lebo jednoducho sme im nedali liek, ktorý by mal tú nákladovú efektivitu a dostal by ten kvalitný rok života navyše alebo aj viac. Je tam toho ešte viac, všetko, čo kolegovia hovorili, doslova sedí. Ja som sa snažila urobiť to, čo vždy. Vyslovene som si čítala paragrafy v zákone, legislatívu, či to, čo hovorí pani Fedor, je alebo nie je tak. Všetko, čo hovorí, je naozaj tak v zákone napísané. Čiže 20 sekúnd. Treba vrátiť NIHO do hodnotenia liekov podľa § 7 ods. 5. Treba zrušiť výnimku, že pri tomto paragrafe nevadí nepravdivá ekonomika. Dáta z praxe treba presne upraviť. Kto ich zbiera, v akej štruktúre, aký systém, ako sa overujú, čo sa stane, keď sú nepravdivé. Zdravotné poisťovne buď ako zmluvná strana MEA alebo

Návrhu zákona sú naozaj pozitívne veci a nikto tu absolútne nespochybňuje cieľ, aby sa pacient dostal k modernej liečbe rýchlejšie a férovejšie. To je bezpochyby správny cieľ. Problém je ale, že tento zákon smeruje k tomu cieľu veľmi rizikovou cestou. Prvé riziko je, že rozširujeme okruh liekov, ktoré sa môžu dostať do úhrad z verejného zdravotného poistenia bez preukázania efektivity, nákladovej efektivity. Pri takto drahých liekoch to nie je detail. My sa tu bavíme o desiatkach, stovkách, za rok o miliónoch €, ktoré budú chýbať inde, iným pacientom. Pozor na to. Ak tu nenastavíme správne pravidlá, tak jednoducho to riziko je obrovské. Druhé riziko, také celkovo, čo chcem povedať, je oslabenie úlohy Úlohy NiHA, teda inštitútu, ktorý máme práve na to, aby vyhodnocoval hodnotu za peniaze, tak tuto ho vynechávame z toho procesu práve pri najdrahších liekoch, tak tam by malo mať väčšie slovo a nie menšie, hej? Tretie riziko, ministerstvo bude dohadovať podmienky s farmafirmami, teda politikmi nominovaní úradníci, ale platiť to budú ľudia cez verejné zdravotné poistenie. To je tak pohodlný model pre politikov a tak lákavý na dohadovanie všelijakých predražených liekov. A to, čo by som chcela povedať, ale je práve to štvrté riziko a to v prípade, že tie lieky nebudú spĺňať ani len to, čo deklaroval výrobca, tak je tam vyslovene napísané, že budeme dáta zbierať teda akože z terénu a keď teda neprídu, lebo nie je tam pomenované ani ako, ani od koho, tak budeme sa spoliehať na toho výrobcu, ktorý má záujem, aby boli tie lieky kategorizované a teda preplácané. Čiže áno, pozitíva tam sú, ale to nestačí pri takto drahých rozhodnutiach, dobrý úmysel, a v takomto, prepáčte, ten zákon ja osobne nie som ochotná podporiť, lebo tie riziká sú väčšie ako prínosy, naozaj. Pán poslanec

Prepáčte, omylom, pán predseda.

Bráne. Vôbec chuť na toto, ale nakoniec mi to nedá, lebo naozaj tu nejde o mňa alebo o pána Danka, o SNS a o opozíciu a koalíciu, ale ide to naozaj reálne o ľudí. A ja teda sa priznám, ja mám trošku od začiatku problém, veď už ma poznáte. Ja mám celkovo problém s tým, keď my politici ideme chrániť ľudí pred nimi samými a myslím si, že by mali mať ľudia aj trošku zodpovednosť za svoje správanie. Takže mrzí ma to. Nebudem asi úplne s prúdom, ale dobrá správa, ani nie úplne proti prúdu. Na začiatok poviem úplne jasne, aby nevznikla nejaká nejaká domnienka, ja tiež nesúhlasím s tým, samozrejme, aby kozmetičky bez zdravotníckeho vzdelania pichali botox, výplne alebo aby robili akékoľvek zdravotné výkony, to nemá v kozmetickom salóne čo hľadať, áno? A súhlasím, že existujú prípady, kedy naozaj zle urobené výkony poškodili zdravie človeka. Je ich mnoho, kolegovia o tom hovorili, potvrdzujem to. Tiež súhlasím s tým, že zákazník nevie často odborne posúdiť, či tá látka, ktorá sa mu napríklad dáva do tela, tak či je správne skladovaná, či nie je niekde z Číny, lebo to sa nám tu bežne deje, že cez internet sa objednávajú a tak ďalej, lebo aby ste vedeli, tak botox je normálne na predpis, čiže vy by ste sa k nemu nemali dostať, keď nie ste zdravotník. Aj častokrát sa v týchto salónoch deje, boli o tom reportáže, že oni si proste cez internet objednávajú. Čiže ja súhlasím, že toto je problém, takisto ten človek nemusí vedieť, či je ten, ktorý mu podáva tú látku, naozaj na to odborne zdatný, či vie riešiť napríklad alergické reakcie alebo iné veci, ktoré môžu prísť, preto je tam dôležité to zdravotnícke vzdelanie a tiež priznávam, že áno, najmä mladé ženy a teda mnohí iní sa môžu rozhodovať najmä podľa ceny, Instagramu, pekných fotiek pred a po a nie podľa registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Však dokonca aj ja, keď si idem niečo vyberať, tak nepozerám si register, ale pozerám si výsledok práce a môže to oklamať v dnešnej dobe, hej? Takže ja tiež uznávam, že problém existuje, to bez debaty. Ale teraz moja otázka je, prosím vás pekne, že či to riešime v tomto zákone správne. Keď sa bavíme o tom zákaze teraz a potrestaní plošne všetkých kozmetičiek, pedikériek, pardon, ospravedlňujem sa. Kozmetičiek a všetkých, ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov, sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov. Sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Andrej Danko pravdu, že ak niekto dnes bez oprávnenia pichá botox alebo výplne, tak jednoducho problém nie je v tom, že doteraz sme nemali tie pravidlá. Veď už dnes je v zákone napísané, že toto nesmie robiť, že je to zdravotný výkon, že má mať zdravotné vzdelanie, hej? Čiže ja si trošku myslím, že v tomto doteraz to tiež nebolo povolené. Nemali sme to povolené, botox nie je bežný krém, je to kozmetický výrobok, je to liek a jeho aplikácia je jednoznačne zdravotnícky výkon. Takýto výkon nemá vykonávať kozmetička, hotovo bodka, bez zdravotníckeho oprávnenia. Takže ak sa dnes ideme tváriť, že teraz zákon konečne zakáže kozmetičkám pichať botox, tak to proste nie je pravda, hej? To bolo aj doteraz možné. Zákon skôr explicitne dopisuje do hygienického zákona pre kozmetické salóny, že v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo sa nesmú robiť zdravotné výkony ani činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť zdravotníckeho personálu. S týmto nemám problém. Už to máme inde. Musí bolo veľmi ťažké pre hygienikov, pre Úrad verejného zdravotníctva dokazovať, proste hrabať sa v tom, že prišlo k nejakému porušeniu. Dlho to trvá, komplikuje to vec. Ak pomôže explicitne napísať do hygienického zákona, že toto sa môže, toto sa nemôže, pomôže to jednoducho všetkým, hej? No len potom je tu tá druhá vec a tá mi prekáža. Čiže táto časť mi neprekáža, teraz mi prekáža, teraz idem k tomu, čo mi prekáža. Tento zákon nerieši iba tých, ktorí nelegálne pichujú botox, z ktorých je, že drvivá menšina. On pritvrdzuje režim pre celé zariadenia starostlivosti o ľudské telo, pre všetkých, pre kozmetičky, kaderníčky, pedikérky, ja neviem čo. Manikérov, masážne salóny, permanentné mejkapy, všetci, všetci. A to je naozaj množstvo ľudí, ktorí sa starajú sami o seba a nezaťažujú tento štát. Robia prácu, ktorú, o ktorú musí mať záujem niekto iný, inak by neexistovali. Robia ju tak dobre, že dodnes existujú, platia odvody. A teda ja sa chcem prihovoriť, že pozor, aby sme teda s vaničkou nevyliali aj dieťa. A zároveň sa pýtam, že prečo majú aj títo, ktorí vlastne nič nerobili doteraz, akoby niesť tú plošnú cenu za tých, ktorí porušovali doteraz už platné zákony a ktorí robili veci tak, ako sa nemá, hej? Ak má niekto kozmetický salón, robí čistenie pleti, obočie, mihalnice, ja neviem, pedikúru, manikúru, ale nepichá injekcie, nehrá sa na lekára, neponúka výplne, čo mimochodom chcem teraz povedať, to je aj prípad, považujem to preto trochu za nekorektné, tak to musím povedať. To je aj prípad priateľky Andreja Danka Silvie. Ja vám to hovorím ako opozičná poslankyňa. Bola som u nej v salóne. Tá baba nič z tohoto neponúka. Je to normálny slušný salón, hej? A či sa vám to páči alebo nie, toto je fakt. Dá sa tam ísť. Nepovažujem za korektné teraz toto vyťahovať ako dôvod, pričom chápem, že je to lákavé, ale fakt je taký, to sa dá pozrieť na stránke. Naozaj to je tak, že ona z tohoto nič neponúka. A takýchto kozmetičiek je, že ja neviem, tisíce. A teraz si zoberte, že my teraz ideme všetkým týmto, ktorí vôbec neponúkajú tie veci, o ktorých sa tu bavíme, tak my ideme vlastne navyšovať byrokraciu, hej? A ja mám vlastne s týmto trošku problém, že vlastne sa im akoby dáva taký spoločný trest. Toto je typický problém podľa mňa nás a Slovenska, ale teda nás politikov. Namiesto toho, aby sme cielene išli po tých, ktorí prekračujú zákon, ohrozujú zdravie ľudí, aby sme riešili práve to, aby ten zákazník mal tú informáciu hneď na mieste, keď tam príde. No nie. My vyrobíme plošne všetky povinnosti pre všetkých, hej? A namiesto toho, aby sme teda tú čiernu ovcu nejakým spôsobom poriešili. Tým nehovorím, samozrejme, že hygiena nemá kontrolovať tie prevádzky alebo salóny. Samozrejme, že má a má to robiť naďalej, máme jej to uľahčiť. Všetko toto sedí, ale musíme rozlišovať medzi primeranou kontrolou a zbytočnou byrokraciou a naozaj, ak sú problémom injekčné zdravotné výkony v salónoch, čo je v poriadku, sedí vec, tak riešme injekčné zdravotné výkony v salónoch. Dajme jasný zákaz, jasnú sankciu, jasnú kontrolu rizikových prevádzok, dajme zoznam verejný, aby ten klient sa k tomu ľahko dostal ako k jasnej informácii pre zákazníka. Urobme toto, hej? Však v poriadku. Ale nerobme z každej poctivej kozmetičky, kaderníčky, neviem koho, maséra, hej? Podozrivú osobu, ktorá musí znova behať po úradoch, čakať na nejaké rozhodnutia, vypĺňať papiere a žiť v strachu, či nepríde nejaký kontrolór a nezavrie jej to, čo živí ju aj celú jej rodinu. Akože pozor na to, ľudia. Ja viem, že je to lákavé, ja rozumiem, že tu ten problém je, ale pozor na spôsob, akým to riešime, hej? Lebo drvivá väčšina z nich, opakujem, žiadny botox nepichá. A ja teda tie služby využívam, neviem, či ste si všimli. Naozaj, drvivá väčšina tento problém nemá a my teda väčšinu nejakým spôsobom trestáme za tú menšinu, hej? Toto je tá moja hranica, štát. Štát má chrániť ľudí pred podvodom, pred nelegálnym zdravotným výkonom, pred reálnym ohrozením zdravia. Áno, v poriadku, ale nemá chrániť dospelého človeka pred každým zlým rozhodnutím tým, že preventívne sťaží život všetkým ostatným, všetkým poctivým podnikateľom. A v tomto prípade ešte teda najmä podnikateľkám. Ženy to špeciálne teda majú u nás v tomto náročnejšie. No takže povedzme si úprimne, ešte to by som chcela povedať, že treba povedať úprimne, že časť zodpovednosti má aj ten zákazník. Prosím vás pekne, my sa tu netvárme, že ak niekto vedome ide na nejaký podozrivo lacný výkon do neoverenej prevádzky k osobe bez kvalifikácie, tak jednoducho, alebo teraz mi hovorili kolegovia, že chodia napríklad Ukrajinky, rôzne iné baby, chodia priamo domov, hej, robiť nejaké výkony. No tak akože sa netvárme, že to tam nie je trochu cítiť a ja si myslím, že štát nemôže odstrániť všetky dôsledky zlého rozhodnutia dospelého človeka. Tak ako si to nemyslím pri alkohole, hazarde, fajčení, tak si to nemyslím ani tu. Jednoducho, povedzme ľuďom, že musia trochu používať aj mozog. To by akože nebolo zlé, len nefunguje to tak, že všetko musí zakázať štát a musíme riadiť život všetkých ľudí, hej? No. Ja ale zároveň chcem povedať, že je rozdiel medzi človekom, ktorý vedome riskuje, hej, a zákazníčkou, ktorá v dobrej viere príde do existujúceho salóna, vidí cenník, fotky a tak ďalej, hej, a úplne logicky predpokladá, že keď to existuje, tak je to aj povolené a robí sa tam všetko legálne. Toto rozlišujme a s týmto, veď preto navrhujem aj riešenia, hej? Ja si myslím, že štát zlyháva vtedy, ak nevie človeku jednoducho ukázať, kto je kozmetička a kto je zdravotnícky pracovník. Čo sa môže robiť v salóne a čo patrí do zdravotníckeho zariadenia? Kto má oprávnenie a kto si kúpil kurz na internete? Toto je podľa mňa úloha štátu, aby, keď ten zákazník niekam ide, tak dajme povinnosť niekde verejne zobraziť tieto informácie. Takže ja by som navrhovala, lebo teda tak nás učili, že keď kritizujem, tak musím vedieť dať aj iné riešenie. Inak tá kritika, to je len štekanie a nikomu to neprináša nejaký prospech. Takže ja by som navrhovala, že kľudne dajme do zákona, jasne to tam dajme, že aplikácia botoxu, výplní, iných injekčných estetických výkonov je zdravotný výkon a nepatrí to do rúk osôb bez príslušného zdravotníckeho vzdelania. Jasné, bez debaty, nie je problém. Trošičku mám problém s tým, čo je teraz v tom zákone, že teraz som sa aj bavila o tom s Adamom Lučanským ohľadne ich pozmeňováku, že tam je naozaj napísané, že nesmie narušiť integritu kože. Akože kozmetička. Ľudia, však nebude môcť nič robiť, hej? Však akože diskusia, ja neviem, ja si pamätám, na zdravotníckom výbore som sa pýtala na laser, hej, že to sú veci, ktoré sa používajú bežne, zasahuje to tú integritu, ale nie je to zdravotnícky výkon, vraj teda od nejakého výkonu toho lasera je. Dobre, tak pomenujme v zákone, ako hlboko do tej kože môže ísť, aká sila toho lasera môže byť v kozmetickom salóne a aká už v zdravotníckom zariadení. Toto je podľa mňa naša úloha toto pomenovať a kľudne to dajme aj do troch zákonov naraz, s tým problém nemám, ale teda nastavme jasné pravidlá, hej? Po druhé, zamerajme kontroly na rizikové prevádzky a rizikové výkony, nie plošne na každú slušnú kozmetičku. Akože veď tie baby sa ozvú, je nejaký problém. Sami ste hovorili x prípadov. Tomáš Vucka tam má nejaké kompetencie, posilnime. Máte kontrolu, viete kontrolovať, tak dobre, keď nemáte, tak vám to dajme cez zákon, hej? Posilnime to. V poriadku, aj toto je riešenie. Ja nehovorím, že sa to nemá diať, lebo rozumiem, že hygiena dnes s ich množstvom povinností a s tým, ako to je všelijako nejasné, to jednoducho je nerealizovateľné, aby to dneska stíhala, tak poďme im pomôcť, aby to stíhali, prípadne dajme kompetencie ďalším. Ďalšia vec, vytvorme teda ten jednoduchý nejaký systém overenia, kde zákazník musí vedieť pred výkonom za 10 sekúnd si niekde overiť, či ten človek je zdravotník alebo nie je a či je to teda oprávnené alebo nie je. Toto a či je to hlavne zdravotnícke zariadenie alebo teda salón. Ďalšia vec, povinné označovanie pri invazívnych estetických výkonoch. To by mohlo pomôcť, ak niekto ponúka botox alebo ďalšie veci, tak nech má, ja neviem, nacapenú nálepku, nejaký certifikát, voľačo, čo je hneď vidieť na dverách, na stene pre každého zákazníka, a nie že keď tam príde tá baba, tak musí niekde si pýtať nejaké papiere, to nikto reálne nerobí, tak urobme to tak, že dajme to ako povinnosť tým, ktorí to robia, a nie všetkým plošne, ale tým, ktorí to robia, aby to mali niekde zverejnené, a s tým súvisiaca aj osoba, ktorá je na to kompetentná, zodpovedná, bude to robiť. Toto vyrieši, že nedávam povinnosti tým, ktorí to nerobia, nedávam im buzeráciu, zároveň verejne oznamujú sami o sebe tí, ktorých sa to týka, zľahčujem kontrolu, informáciu pre zákazníka a v prípade, že príde kontrola a oni ponúkajú takýto zákrok a zároveň to nemajú vyvesené, tak okamžite viem reagovať a uľahčím tým kontrolu vlastne všetkým, ktorí prídu, lebo dneska to mal naozaj UVZ veľmi ťažké v tomto smere, hej? K tomu samozrejme patria tvrdé sankcie. Ak takéto niečo poruší, kľudne zvýšme sankcie. A vôbec s tým nemám problém. Keď niekto robí nelegálne zdravotné výkony, tak OK, ale prosím vás, nie papierovú šikanu pre všetkých, ktorí to nerobia. Pre každú jednu kozmetičku. Ja chcem nájsť riešenie, ktoré teda naozaj ochráni ľudí a zároveň nezničí drobné živnostníčky byrokraciou, lebo tohoto sa trošku bojím. Nemá to byť tak, že našli sme problém, tak ideme pridať povinnosti všetkým a takto vnímam tento jeden konkrétny bod, hej? A ak si kozmetička robí svoju prácu poctivo, hygienicky, v nejakých zákonných hraniciach, štát jej nemá komplikovať život len preto, že niekto iný sa rozhodol hrať na lekára, hej? A ja chcem aj povedať, že v tomto smere jednoducho podporujem to jasné oddelenie tých kozmetických služieb, zdravotných výkonov a tak ďalej, ochranu zákazníkov, ale nepodporujem plošné pritvrdzovanie, zvyšovanie byrokracie pre všetkých, bez ohľadu na to, či problém spôsobujú alebo nie. Ten zákon.

Bráne. Vôbec chuť na toto, ale nakoniec mi to nedá, lebo naozaj tu nejde o mňa alebo o pána Danka, o SNS a o opozíciu a koalíciu, ale ide to naozaj reálne o ľudí. A ja teda sa priznám, ja mám trošku od začiatku problém, veď už ma poznáte. Ja mám celkovo problém s tým, keď my politici ideme chrániť ľudí pred nimi samými a myslím si, že by mali mať ľudia aj trošku zodpovednosť za svoje správanie. Takže mrzí ma to. Nebudem asi úplne s prúdom, ale dobrá správa, ani nie úplne proti prúdu. Na začiatok poviem úplne jasne, aby nevznikla nejaká nejaká domnienka, ja tiež nesúhlasím s tým, samozrejme, aby kozmetičky bez zdravotníckeho vzdelania pichali botox, výplne alebo aby robili akékoľvek zdravotné výkony, to nemá v kozmetickom salóne čo hľadať, áno? A súhlasím, že existujú prípady, kedy naozaj zle urobené výkony poškodili zdravie človeka. Je ich mnoho, kolegovia o tom hovorili, potvrdzujem to. Tiež súhlasím s tým, že zákazník nevie často odborne posúdiť, či tá látka, ktorá sa mu napríklad dáva do tela, tak či je správne skladovaná, či nie je niekde z Číny, lebo to sa nám tu bežne deje, že cez internet sa objednávajú a tak ďalej, lebo aby ste vedeli, tak botox je normálne na predpis, čiže vy by ste sa k nemu nemali dostať, keď nie ste zdravotník. Aj častokrát sa v týchto salónoch deje, boli o tom reportáže, že oni si proste cez internet objednávajú. Čiže ja súhlasím, že toto je problém, takisto ten človek nemusí vedieť, či je ten, ktorý mu podáva tú látku, naozaj na to odborne zdatný, či vie riešiť napríklad alergické reakcie alebo iné veci, ktoré môžu prísť, preto je tam dôležité to zdravotnícke vzdelanie a tiež priznávam, že áno, najmä mladé ženy a teda mnohí iní sa môžu rozhodovať najmä podľa ceny, Instagramu, pekných fotiek pred a po a nie podľa registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Však dokonca aj ja, keď si idem niečo vyberať, tak nepozerám si register, ale pozerám si výsledok práce a môže to oklamať v dnešnej dobe, hej? Takže ja tiež uznávam, že problém existuje, to bez debaty. Ale teraz moja otázka je, prosím vás pekne, že či to riešime v tomto zákone správne. Keď sa bavíme o tom zákaze teraz a potrestaní plošne všetkých kozmetičiek, pedikériek, pardon, ospravedlňujem sa. Kozmetičiek a všetkých, ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov, sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov. Sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Andrej Danko pravdu, že ak niekto dnes bez oprávnenia pichá botox alebo výplne, tak jednoducho problém nie je v tom, že doteraz sme nemali tie pravidlá. Veď už dnes je v zákone napísané, že toto nesmie robiť, že je to zdravotný výkon, že má mať zdravotné vzdelanie, hej? Čiže ja si trošku myslím, že v tomto doteraz to tiež nebolo povolené. Nemali sme to povolené, botox nie je bežný krém, je to kozmetický výrobok, je to liek a jeho aplikácia je jednoznačne zdravotnícky výkon. Takýto výkon nemá vykonávať kozmetička, hotovo bodka, bez zdravotníckeho oprávnenia. Takže ak sa dnes ideme tváriť, že teraz zákon konečne zakáže kozmetičkám pichať botox, tak to proste nie je pravda, hej? To bolo aj doteraz možné. Zákon skôr explicitne dopisuje do hygienického zákona pre kozmetické salóny, že v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo sa nesmú robiť zdravotné výkony ani činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť zdravotníckeho personálu. S týmto nemám problém. Už to máme inde. Musí bolo veľmi ťažké pre hygienikov, pre Úrad verejného zdravotníctva dokazovať, proste hrabať sa v tom, že prišlo k nejakému porušeniu. Dlho to trvá, komplikuje to vec. Ak pomôže explicitne napísať do hygienického zákona, že toto sa môže, toto sa nemôže, pomôže to jednoducho všetkým, hej? No len potom je tu tá druhá vec a tá mi prekáža. Čiže táto časť mi neprekáža, teraz mi prekáža, teraz idem k tomu, čo mi prekáža. Tento zákon nerieši iba tých, ktorí nelegálne pichujú botox, z ktorých je, že drvivá menšina. On pritvrdzuje režim pre celé zariadenia starostlivosti o ľudské telo, pre všetkých, pre kozmetičky, kaderníčky, pedikérky, ja neviem čo. Manikérov, masážne salóny, permanentné mejkapy, všetci, všetci. A to je naozaj množstvo ľudí, ktorí sa starajú sami o seba a nezaťažujú tento štát. Robia prácu, ktorú, o ktorú musí mať záujem niekto iný, inak by neexistovali. Robia ju tak dobre, že dodnes existujú, platia odvody. A teda ja sa chcem prihovoriť, že pozor, aby sme teda s vaničkou nevyliali aj dieťa. A zároveň sa pýtam, že prečo majú aj títo, ktorí vlastne nič nerobili doteraz, akoby niesť tú plošnú cenu za tých, ktorí porušovali doteraz už platné zákony a ktorí robili veci tak, ako sa nemá, hej? Ak má niekto kozmetický salón, robí čistenie pleti, obočie, mihalnice, ja neviem, pedikúru, manikúru, ale nepichá injekcie, nehrá sa na lekára, neponúka výplne, čo mimochodom chcem teraz povedať, to je aj prípad, považujem to preto trochu za nekorektné, tak to musím povedať. To je aj prípad priateľky Andreja Danka Silvie. Ja vám to hovorím ako opozičná poslankyňa. Bola som u nej v salóne. Tá baba nič z tohoto neponúka. Je to normálny slušný salón, hej? A či sa vám to páči alebo nie, toto je fakt. Dá sa tam ísť. Nepovažujem za korektné teraz toto vyťahovať ako dôvod, pričom chápem, že je to lákavé, ale fakt je taký, to sa dá pozrieť na stránke. Naozaj to je tak, že ona z tohoto nič neponúka. A takýchto kozmetičiek je, že ja neviem, tisíce. A teraz si zoberte, že my teraz ideme všetkým týmto, ktorí vôbec neponúkajú tie veci, o ktorých sa tu bavíme, tak my ideme vlastne navyšovať byrokraciu, hej? A ja mám vlastne s týmto trošku problém, že vlastne sa im akoby dáva taký spoločný trest. Toto je typický problém podľa mňa nás a Slovenska, ale teda nás politikov. Namiesto toho, aby sme cielene išli po tých, ktorí prekračujú zákon, ohrozujú zdravie ľudí, aby sme riešili práve to, aby ten zákazník mal tú informáciu hneď na mieste, keď tam príde. No nie. My vyrobíme plošne všetky povinnosti pre všetkých, hej? A namiesto toho, aby sme teda tú čiernu ovcu nejakým spôsobom poriešili. Tým nehovorím, samozrejme, že hygiena nemá kontrolovať tie prevádzky alebo salóny. Samozrejme, že má a má to robiť naďalej, máme jej to uľahčiť. Všetko toto sedí, ale musíme rozlišovať medzi primeranou kontrolou a zbytočnou byrokraciou a naozaj, ak sú problémom injekčné zdravotné výkony v salónoch, čo je v poriadku, sedí vec, tak riešme injekčné zdravotné výkony v salónoch. Dajme jasný zákaz, jasnú sankciu, jasnú kontrolu rizikových prevádzok, dajme zoznam verejný, aby ten klient sa k tomu ľahko dostal ako k jasnej informácii pre zákazníka. Urobme toto, hej? Však v poriadku. Ale nerobme z každej poctivej kozmetičky, kaderníčky, neviem koho, maséra, hej? Podozrivú osobu, ktorá musí znova behať po úradoch, čakať na nejaké rozhodnutia, vypĺňať papiere a žiť v strachu, či nepríde nejaký kontrolór a nezavrie jej to, čo živí ju aj celú jej rodinu. Akože pozor na to, ľudia. Ja viem, že je to lákavé, ja rozumiem, že tu ten problém je, ale pozor na spôsob, akým to riešime, hej? Lebo drvivá väčšina z nich, opakujem, žiadny botox nepichá. A ja teda tie služby využívam, neviem, či ste si všimli. Naozaj, drvivá väčšina tento problém nemá a my teda väčšinu nejakým spôsobom trestáme za tú menšinu, hej? Toto je tá moja hranica, štát. Štát má chrániť ľudí pred podvodom, pred nelegálnym zdravotným výkonom, pred reálnym ohrozením zdravia. Áno, v poriadku, ale nemá chrániť dospelého človeka pred každým zlým rozhodnutím tým, že preventívne sťaží život všetkým ostatným, všetkým poctivým podnikateľom. A v tomto prípade ešte teda najmä podnikateľkám. Ženy to špeciálne teda majú u nás v tomto náročnejšie. No takže povedzme si úprimne, ešte to by som chcela povedať, že treba povedať úprimne, že časť zodpovednosti má aj ten zákazník. Prosím vás pekne, my sa tu netvárme, že ak niekto vedome ide na nejaký podozrivo lacný výkon do neoverenej prevádzky k osobe bez kvalifikácie, tak jednoducho, alebo teraz mi hovorili kolegovia, že chodia napríklad Ukrajinky, rôzne iné baby, chodia priamo domov, hej, robiť nejaké výkony. No tak akože sa netvárme, že to tam nie je trochu cítiť a ja si myslím, že štát nemôže odstrániť všetky dôsledky zlého rozhodnutia dospelého človeka. Tak ako si to nemyslím pri alkohole, hazarde, fajčení, tak si to nemyslím ani tu. Jednoducho, povedzme ľuďom, že musia trochu používať aj mozog. To by akože nebolo zlé, len nefunguje to tak, že všetko musí zakázať štát a musíme riadiť život všetkých ľudí, hej? No. Ja ale zároveň chcem povedať, že je rozdiel medzi človekom, ktorý vedome riskuje, hej, a zákazníčkou, ktorá v dobrej viere príde do existujúceho salóna, vidí cenník, fotky a tak ďalej, hej, a úplne logicky predpokladá, že keď to existuje, tak je to aj povolené a robí sa tam všetko legálne. Toto rozlišujme a s týmto, veď preto navrhujem aj riešenia, hej? Ja si myslím, že štát zlyháva vtedy, ak nevie človeku jednoducho ukázať, kto je kozmetička a kto je zdravotnícky pracovník. Čo sa môže robiť v salóne a čo patrí do zdravotníckeho zariadenia? Kto má oprávnenie a kto si kúpil kurz na internete? Toto je podľa mňa úloha štátu, aby, keď ten zákazník niekam ide, tak dajme povinnosť niekde verejne zobraziť tieto informácie. Takže ja by som navrhovala, lebo teda tak nás učili, že keď kritizujem, tak musím vedieť dať aj iné riešenie. Inak tá kritika, to je len štekanie a nikomu to neprináša nejaký prospech. Takže ja by som navrhovala, že kľudne dajme do zákona, jasne to tam dajme, že aplikácia botoxu, výplní, iných injekčných estetických výkonov je zdravotný výkon a nepatrí to do rúk osôb bez príslušného zdravotníckeho vzdelania. Jasné, bez debaty, nie je problém. Trošičku mám problém s tým, čo je teraz v tom zákone, že teraz som sa aj bavila o tom s Adamom Lučanským ohľadne ich pozmeňováku, že tam je naozaj napísané, že nesmie narušiť integritu kože. Akože kozmetička. Ľudia, však nebude môcť nič robiť, hej? Však akože diskusia, ja neviem, ja si pamätám, na zdravotníckom výbore som sa pýtala na laser, hej, že to sú veci, ktoré sa používajú bežne, zasahuje to tú integritu, ale nie je to zdravotnícky výkon, vraj teda od nejakého výkonu toho lasera je. Dobre, tak pomenujme v zákone, ako hlboko do tej kože môže ísť, aká sila toho lasera môže byť v kozmetickom salóne a aká už v zdravotníckom zariadení. Toto je podľa mňa naša úloha toto pomenovať a kľudne to dajme aj do troch zákonov naraz, s tým problém nemám, ale teda nastavme jasné pravidlá, hej? Po druhé, zamerajme kontroly na rizikové prevádzky a rizikové výkony, nie plošne na každú slušnú kozmetičku. Akože veď tie baby sa ozvú, je nejaký problém. Sami ste hovorili x prípadov. Tomáš Vucka tam má nejaké kompetencie, posilnime. Máte kontrolu, viete kontrolovať, tak dobre, keď nemáte, tak vám to dajme cez zákon, hej? Posilnime to. V poriadku, aj toto je riešenie. Ja nehovorím, že sa to nemá diať, lebo rozumiem, že hygiena dnes s ich množstvom povinností a s tým, ako to je všelijako nejasné, to jednoducho je nerealizovateľné, aby to dneska stíhala, tak poďme im pomôcť, aby to stíhali, prípadne dajme kompetencie ďalším. Ďalšia vec, vytvorme teda ten jednoduchý nejaký systém overenia, kde zákazník musí vedieť pred výkonom za 10 sekúnd si niekde overiť, či ten človek je zdravotník alebo nie je a či je to teda oprávnené alebo nie je. Toto a či je to hlavne zdravotnícke zariadenie alebo teda salón. Ďalšia vec, povinné označovanie pri invazívnych estetických výkonoch. To by mohlo pomôcť, ak niekto ponúka botox alebo ďalšie veci, tak nech má, ja neviem, nacapenú nálepku, nejaký certifikát, voľačo, čo je hneď vidieť na dverách, na stene pre každého zákazníka, a nie že keď tam príde tá baba, tak musí niekde si pýtať nejaké papiere, to nikto reálne nerobí, tak urobme to tak, že dajme to ako povinnosť tým, ktorí to robia, a nie všetkým plošne, ale tým, ktorí to robia, aby to mali niekde zverejnené, a s tým súvisiaca aj osoba, ktorá je na to kompetentná, zodpovedná, bude to robiť. Toto vyrieši, že nedávam povinnosti tým, ktorí to nerobia, nedávam im buzeráciu, zároveň verejne oznamujú sami o sebe tí, ktorých sa to týka, zľahčujem kontrolu, informáciu pre zákazníka a v prípade, že príde kontrola a oni ponúkajú takýto zákrok a zároveň to nemajú vyvesené, tak okamžite viem reagovať a uľahčím tým kontrolu vlastne všetkým, ktorí prídu, lebo dneska to mal naozaj UVZ veľmi ťažké v tomto smere, hej? K tomu samozrejme patria tvrdé sankcie. Ak takéto niečo poruší, kľudne zvýšme sankcie. A vôbec s tým nemám problém. Keď niekto robí nelegálne zdravotné výkony, tak OK, ale prosím vás, nie papierovú šikanu pre všetkých, ktorí to nerobia. Pre každú jednu kozmetičku. Ja chcem nájsť riešenie, ktoré teda naozaj ochráni ľudí a zároveň nezničí drobné živnostníčky byrokraciou, lebo tohoto sa trošku bojím. Nemá to byť tak, že našli sme problém, tak ideme pridať povinnosti všetkým a takto vnímam tento jeden konkrétny bod, hej? A ak si kozmetička robí svoju prácu poctivo, hygienicky, v nejakých zákonných hraniciach, štát jej nemá komplikovať život len preto, že niekto iný sa rozhodol hrať na lekára, hej? A ja chcem aj povedať, že v tomto smere jednoducho podporujem to jasné oddelenie tých kozmetických služieb, zdravotných výkonov a tak ďalej, ochranu zákazníkov, ale nepodporujem plošné pritvrdzovanie, zvyšovanie byrokracie pre všetkých, bez ohľadu na to, či problém spôsobujú alebo nie. Ten zákon.

Koalícia schválila nový rokovací poriadok, lebo tento je úplne na hovno. Ďakujem. Pani.

Ďakujem pekne. No, výborný je ten rokovák úplne skvelý a chcem oceniť, že kolegyňa nevyužila celých 160 minút. Čakám, kedy máme tu kolegov, ktorí to podľa mňa v budúcnosti využijú veľmi ľahko, ale ja chcem úprimne povedať, akože, vážení kolegovia z opozície, fakt nám stojí toto za to? Toto je naozaj presne, ako ste povedali, to je taká nepodstatná vec a kvôli tomu prerušujeme teraz rokovanie Národnej rady a hlasovanie o dôležitých veciach. Ja osobne musím povedať, mne sa zdá, a teda nie od Progresívneho Slovenska, pretože oni tu neboli, ale od niektorých kolegov, ktorí kritizujú, trošku pokrytecké preto, lebo keď to koalícia nevie a nevedela si zistiť, tak poradím. SaS toto v minulosti predkladala a mnohí, ktorí kritizujú, vtedy boli za a nebolo to vtedy papalášske. Preto, lebo preboha živého, čo tu z toho robíme vedu. Však dospelí ľudia sa idú brať, chcú tam nejakého poslanca. Bože môj, nech ho majú, nechcú ho, nebudú ho mať. Musíme tu z toho takúto kauzu robiť na tri zimy. Nikomu to neublíži, nikomu to neuškodí. Dobre, podľa mňa to tiež nikomu nepomôže, ale nech to majú, hej? Akože fakt tu teraz normálne sa tú hodinu ideme zdržovať tým, že dvaja dospelí príčetní ľudia si zavolajú nejakého policajného, však nech si ho zavolajú. A čo? Prečo my sa ideme teraz do toho montovať? Prečo by to nemohlo byť? Tak ja som to v minulosti, keď to, tuším, Peťo Osuský, sa mi zdá, že to predkladal, mne sa to zdalo úplne normálne, je to rozšírenie slobody, voľby, aj keď s tým nesúhlasím. Mne sa tiež zdá divné, keď niekto si ide Andreja Danka zavolať k oltáru, ale náhodou môže to byť vtipný moment. Moment, ktorý môže v budúcnosti pomôcť manželstvu. Tak nech ho má, pane Bože, vôbec nijako mi to nevadí. Môžeme prestať z takýchto kravín robiť vedu len, aby sme kopali, lebo toto fakt nie je zákon, ktorý niečomu škodí, akurát to rozširuje slobody ľudí, ktorí to chcú, a keď to niekto nechce, tak to nebude mať. Čo? Aký problém? Ďakujem.

Kolegovia, no mňa udivuje iné. Ja som sa sem teda ponáhľala zo zdravotníckeho stretnutia, aby som stihla teda odhlasovať zákony, aby som niečo náhodou nevynechala. Počúvajte, prídem sem a tuto debata, že a ten na mňa povedal škaredé a henten, a prosím vás, pán predsedajúci, tak ja by som naozaj chcela len povedať, že akože aj my opozícia, priznajme si úprimne, dôsledok toho, že teraz sa to preháňa s tými obmedzeniami, lebo jednoznačne preháňa aj v tom rokováku, je to, že jeden, ktorý patrí do opozície aj jeho klub, konkrétne Igor Matovič a OĽANO, tu robia taký cirkus, že jednoducho to už bolo niekde treba zastaviť a o to sa pokúsili, hej? A teraz na druhej strane, áno, Lojza, ja mám rada, všetko super, ale toto je matovičovina, hej? Ale na druhej strane, že ale, že úplná blbosť. A akože pán Gašpar, aby práve pán Gašpar sa zaoberal nášivkou 5 x 5 cm niekde na nejakom saku, však mne to normálne príde ako v prvej triede na základnej škole, kde sa hlásia žiaci pani učiteľke a bonzujú. My sme tu na schôdzi, kde sa má preberať, že zrušenie transakčnej dane, efektívnejšie vyplácanie príspevkov na dieťa, dostupnosť liekov a diabetických potravín. A vlastne my tu riešime, že samých seba a žalujeme a vykrikujeme a vyčítame si. Ja by som chcela poprosiť, je tu ešte niekto, komu sa toto zdá blbé a také dehonestujúce a nedospelé alebo iba ja som nejak spadla z vesmíru? Mohli by sme, prosím vás, prejsť k veciam, ktoré ľuďom pomôžu? Ďakujem pekne. Pán poslanec Vančo, nech sa páči.

Pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.