Ďakujem za slovo. Možno trošku netradične k sociálnym témam, ale hneď vysvetlím. Premosťujeme totiž k zdravotníctvu. V prvom rade chcem povedať, že v prvom čítaní som hlasovala proti tomuto návrhu zákona. Môj hlavný dôvod bol teda, že to moje pravicové srdce ma nepustí a na prvú si hovorím, no toto je ďalšia, ďalšia ľavicová rozdávačka. Zas ideme niekomu niečo platiť z peňazí pracujúcich a taký ten prvý odpor bol, bol evidentný. Tiež sa mi nepáčilo, že je tam prenášanie súkromných dlhov, vlastne, že keď niekto, jedno aký človek, starý, mladý, taký, onaký, ale keď niekto má nejaké dlhy, ja som presvedčená o tom, že si ich má splácať a bála som sa toho, že to bude vlastne nútiť tých poskytovateľov, keď má starček, starenka nejaké dlhy, tak teraz oni sú nútení to vlastne vymáchať od toho, kto má platiť a že po zmene zákona nebudú. Musím ale povedať, že som zmenila názor, a to diametrálne, a vysvetlím prečo v týchto dvoch bodoch. V prvom rade k tomu prenášaniu súkromných dlhov, keď som si to pozrela podrobne, keď som sa o tom informovala, tak vlastne podstatné tam je, že tí ľudia budú musieť prejsť tým mechanizmom, čo aj dnes, a až potom, keď naozaj nie je iná situácia, tak až potom vlastne kvázi im to bude nejakým spôsobom refundované, čo úplne mení tú víziu toho, že to bude nejako motivovať poskytovateľov, aby kašľali na to. A myslím si, že teda do nejakej miery k týmto ľuďom treba byť teda naozaj aj ľudský, aj srdečný, ale hlavne aj dnes je to tak, keď ktokoľvek vyhlási konkurz, prejde všetkými tými vymáhaniami a tak ďalej, aj pracujúci človek, tak jednoducho má v zákone možnosť akoby začať odznova. Tak v tomto smere je tam teda nejaká ochrana, OK, ale ten hlavný plus, prečo ja som si to rozmyslela, je, a to, pán minister, môžem trošku aj vyčítať, že vám chýba v návrhu vo vyčíslení, a to je totiž to, že pozrite sa na to z pohľadu lôžkodní v zdravotníctve. Mne totiž došlo, že ja, ako viete, som teda stážovala už pred školou, už ako členka zdravotníckeho výboru a jedna z mojich stáží bola v Banskej Bystrici v Rooseveltovej nemocnici. Niekoľkokrát sa mi to počas praxe zopakovalo počas štúdia. A dámy a páni, ja som bola pri telefonáte, keď sociálna sestra z danej nemocnice volala rodine babičky, ktorá tam ležala. Ale ležala tam už niekoľko mesiacov a volala s tým, že volala deťom, to bola dcéra a syn, že teda mamička už nemá dôvod ležať v nemocnici a že si majú prísť po ňu, lebo všetko, čo vie medicína vyriešiť, je vyriešené. Ona jednoducho je teda v takom stave, ako je, ale potrebuje iba rodinu, aby sa o ňu postaral, alebo teda niekoho. Tak ja som, dámy a páni, bola pri tom, keď jej povedala aj dcéra, aj syn, že nás to nezaujíma, že my po ňu nejdeme. Hotovo, vybavené. Predtým si ešte dali prepísať mamičkin byt na seba. A sociálna sestra mi povedala, že toto sa u nich deje bežne. A teraz v tej nemocnici to máte tak, že nejaký počet dní, v tomto prípade to bolo 14 dní, niekde je to viac, je to podľa diagnózy, vám prepláca poisťovňa, ale potom to vlastne nemá tá nemocnica nijako preplatené a tí starkí tam ležia a vlastne tá sociálna sestra obvoláva v prvom rade teda starostov, starostky, ktorí zo zákona majú teda povinnosť sa postarať, a následne aj samotné zariadenia a zúfalo prosí o to, aby niekto zobral toho pacienta. A teraz pozor. Akonáhle je to pacient, a to bolo aj v tomto prípade, ležiaci alebo nebodaj má tracheostomickú kanilu alebo čokoľvek takéto, to je, že nemožná, nemožná absolútne úloha. To sa proste nedá dostať, lebo tie zariadenia si jednoducho úplne z pochopiteľných dôvodov radšej vyberú jednoducho, keď majú obrovské čakačky, tak si vyberú to jednoduchšie, nie preto, že by boli zlí, ale preto, lebo aj oni chcú tú službu poskytovať čo najlepšie. No a teraz, keď som bola pri tomto prípade, ja som si na to teraz spomenula, ako som čítala tento návrh zákona. A predstavím si a viem, že teda v našich kapacitách je, ja neviem, lôžkodeň priemerný je nejakých šesť, sedem dní, hej? A veľmi často sa stáva, že v nemocniciach končia starkí, ktorí nemajú kam ísť. Oni vlastne zaberajú lôžka a určite aj vy máte v rodinách, známych a tak prípady, kedy vy ste nevedeli dostať napríklad na oddelenie dlhodobo chorých ľudí alebo na oddelenie ľudí, ktorí naozaj potrebovali zdravotnú starostlivosť, zákrok a tak ďalej, preto lebo tie kapacity boli absolútne vyčerpané a obsadené. No a teraz ideme ku konkrétnemu prepočtu, lebo to je to, čo zmenilo môj názor, lebo pán minister tam má vypočítané, koľko budú stáť tie dlhy a tak ďalej, ale nemá tam vypočítané to pozitívum tohto návrhu a to je práve to, že ak by sa uvoľnili nejaké lôžka. Ja nechcem povedať, že sa úplne uvoľnia, lebo oni, keď sa uvoľnia, tak zrejme tam prídu noví pacienti, ktorí tú zdravotnú starostlivosť potrebujú, ale nie až v takých počtoch, ale keby sa uvoľnili nejaké lôžka, tak ja som si teda prepočítala pri priemernej, pri priemernom trvaní hospitalizácie, pri priemernej cene, čo je nejakých 6 – 7000 €, prepáčte, 3 až 7000 € je priemerná cena, čiže ten stred. Som prepočítala, že koľko vlastne vznikne úspora zdravotníctva. Počúvajte, toto ma prekvapilo, ale dám predtým konkrétny príklad. Pani kolegyňa Mačicová, čo sedí vedľa mňa, mi hovorila, ona je starostkou obce Košúty, kde majú DSS, ktorá do roku 2017 mala 85 klientov. Potom my sme tu zmenili zákon a zrazu zo zákona mohli mať len 69. To teraz som si pozerala stránku, naozaj to tak majú. Hej, že majú tam 69 klientov. Pani Sitka mi prezradila, že tam volala a pýtala sa, koľko tam majú ľudí na čakačke. Tak do tejto DSS-ky je 49 na čakačke a ďalšie špecializované zariadenie má 41 čakateľov, hej? Čiže je predpoklad, že ak sa uvoľní zákon a umožní sa, hneď teraz už môžu určite prijať 85, keďže na to už majú predpoklady, keďže ich v minulosti mali, ale veď, keď sa umožní aj prerobiť to zariadenie a budú vedieť prijať 100, tak počúvajte, to je 31 dní. 31 dní, to je viac ako 11 000 lôžkodní a to, prosím pekne, je 11 miliónov €, ak rátam iba 1000 € na lôžkodeň. Toto je trošku mágia vypočítať, lebo ja vám poviem, ja robím teda na neonatológii. U nás je jeden lôžkodeň dieťatka, ktoré nemá žiadnu starostlivosť, žiadne nejaké vstupy invazívne a tak ďalej, žiadnu starostlivosť v zmysle medicíny, hej, že nie je na prístrojoch a jednoducho taký ten jednoduchší prípad, u nás stojí, že 2000 € plus lôžkodeň. Akonáhle má nejaké invazívne vstupy, je tam nejaká ďalšia starostlivosť, tak sa dostávame do 10 000 za jeden deň. Preto ja predpokladám, že pri starých ľuďoch rátať 1000 € na lôžko nie je minimum, a preto som to takto rátala. Môžete si tam dať polovičnú sumu, môžete si tam dať dvojnásobnú. Je to rôzne totiž o diagnóze, nedá sa povedať presne, ale títo starkí majú tie diagnózy, čiže toto je naozaj, si myslím, že minimálny odhad. To je 11 miliónov iba pri tomto jednom DSS-ku pri Košútoch. Áno, nie všetci teraz sú v nemocnici. To je samozrejme, nie každé dieťa má na toto žalúdok. Ale teraz si zoberme, že toto sa deje na celom Slovensku, hej, že teraz len keby do tej DSS-ky u pani Mačicovej v obci keby všetci tí, ktorí sú teraz v nemocnici, boli smerovaní tam a naplníme tých 31 lôžok, tak je to 11 miliónov ročne do plusu pre zdravotníctvo, respektíve či veď, preto potom vyčíslený. Ak by to bola polovica, je to samozrejme nejakých 5,8, lebo to je 11 315 000 pri tej priemernej cene, pri 25 % z tejto kapacity je to 2,8 milióna €. Viem, že veľa číslim, ale takto rozmýšľa môj pravicový mozog. Že naozaj musím uznať, že tento návrh je preto dobrý, lebo má ekonomický prínos z pohľadu zdravotníctva, ale zároveň povedať, že nebude to tak, že teraz tých peňazí my vynaložíme menej. My ich vynaložíme rovnako, lebo jednoducho tie lôžka sa zasa obsadia v tom zdravotníctve, pretože je kopu čakateľov, ktorí potrebujú tú zdravotnú starostlivosť. Ale, čo je obrovské plus, je to, že ak na akútnom lôžku sa uvoľní takáto kapacita na dlho, lebo má tak ďalej, tak tí starkí nám nebudú chorľavieť a vyčkávať týždne, mesiace, kým sa vôbec dostanú k zdravotnej starostlivosti. Potom neprichádzajú do tej nemocnice v horšom stave a potom nie sú také finančné náklady. Plus je to, že ak na akútnom lôžku sa uvoľní takáto kapacita na dlhodobom a tak ďalej, tak tí starkí nám nebudú chorľavieť a vyčkávať týždne, mesiace, kým sa vôbec dostanú k zdravotnej starostlivosti. Potom neprichádzajú do tej nemocnice v horšom stave a potom nie sú také finančné náklady na to, aby sa dostali späť do života. Čiže úprimne hovorím, mením názor na tento návrh. Vedela by som tiež hovoriť o nejakých napríklad administratívnych veciach a podobne, ktoré presúva možno, že ja neviem, ako to povedať, byrokratickejšie, ako by som chcela, ale chápem, že to nie je jednoduchý systém, ani sa do… Tak na konci dňa je ten návrh vlastne plusový. A ešte aj má samozrejme nevyčísliteľnú hodnotu to, že vy dostanete vašich rodičov na akútne lôžko vtedy, keď to potrebujú a nemajú ohrozený život. Takže napriek tomu, že som predtým hlasovala proti, tak táto tento bod veľmi zmenil môj názor. Ďakujem pekne. Päť faktických.
