Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za všetky faktické k môjmu vystúpeniu. Z môjho pohľadu zákon je vykonateľný. Poisťovne, s ktorými som ja komunikoval, sa pripravovali na to, že začne platiť od 1. 1. Mali informácie a zazmluvňovali si výkony aj v zahraničí pre svojich poistencov. Pokiaľ sú tam nejaké chyby, pripomienkovať sa to malo všetko v legislatívnom procese. Zákon sa mohol novelizovať a novelizácii sa v podstate nebránime.
Poisťovne si majú kapacitu zazmluvňovať u poskytovateľov, teda zarezervovať kapacitu u poskytovateľov a poskytovateľ, keď dostane takúto žiadosť od poisťovne, má vedieť, či je schopný ten počet výkonov vykonať, alebo nevykonať. Na toto podľa mňa tie dva roky boli dostatočne dlhé, aby sa to takýmto spôsobom utriaslo. A pri tejto celej debate naozaj pokiaľ máme byť striktní a máme dodržiavať zákon, ktorý dodržiavať všetci chceme, tak si musíme zodpovedať hlavne tú otázku, sú, alebo nie sú splnené ústavné podmienky na skrátené legislatívne konanie? Ten návrh, ktorý sme dostali, nedostatočne a zle odôvodňuje skrátené legislatívne konanie a z toho pohľadu aj vyplýva, že nie sú splnené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo aj za to upozornenie. Ja sa chcem presne držať meritu veci, teda skráteného legislatívneho konania.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa naozaj vyjadril momentálne len k skrátenému legislatívnemu konaniu a potom k samotnému zákonu sa budem vyjadrovať následne, keď prejde skrátené legislatívne konanie, ak prejde, a budeme rokovať o tom samotnom zákone.
Mimoriadnou okolnosťou je len taká okolnosť, ktorá nie je výsledkom obvyklého chodu udalostí, a teda nastala náhle a nebolo na ňu možné sa pripraviť. To je aj záver vlastne Ústavného súdu z roku 2020. Mimoriadna okolnosť, ktorú predpokladá § 89 zákona o rokovacom poriadku, musí spĺňať kritériá určitej kvality, čo znamená, že za ňu možno označiť len také udalosti, ktoré nie sú bežné a vymykajú sa štandardným a predvídateľným dejom v spoločnosti bez ohľadu na to, či sú takéto udalosti následkom konania človeka alebo prírody.
Dovoľte, aby som vysvetlil, že si myslím, že tento návrh zákona nespĺňa tieto náležitosti a dám k tomu tieto nasledujúce dôkazy.
Pokiaľ ide túto parlamentnú tlač č. 30, je potrebné konštatovať, že podmienka mimoriadnej okolnosti, teda ako ju definuje judikatúra Ústavného súdu, nie je naplnená. Z odôvodnenia skrátenia legislatívneho konania je zrejmé, že v prípade kategorizácie a podmieneného zaradenia do siete si Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky už takmer rok neplní svoju povinnosť uvedenú v § 45 ods. 7 a 8 zákona, a teda už 31. 12. 2020 vznikla okolnosť, ktorú nie je možné po jedenástich mesiacoch označiť ako náhlu udalosť alebo okolnosť, na ktorú sa nebolo možné pripraviť. Ide podľa všetkého o hrubé zlyhanie bývalého ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a následne aj úradníckej Ódorovej vlády, čo však tiež neospravedlňuje uskutočnenie skráteného legislatívneho konania.
Návrh zákona ministerka Dolinková predkladá v mene vlády a za ministerstvo zdravotníctva, ktorá veľmi dobre vie, že si zákonnú povinnosť, ktoré malo splniť do konca minulého roka, nesplnilo. Navyše ak by ministerstvo zdravotníctva postupovalo podľa § 45 ods. 7 zákona v riadne v stanovenom termíne, rozhodnutie by bolo vykonateľné najskôr 1. 1. 2024, čiže ide o najskorší a nie o najneskorší termín, ktorý má byť splnený, čo tiež nasvedčuje, že podmienka mimoriadnej okolnosti splnená nie je.
Podobná situácia je aj v prípade preplácania operácií pacientom, poisťovniam i v súvislosti s čakacími listinami. Už v septembri minulého roka totiž bola vydaná vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá určuje zoznam diagnóz, na ktoré sa majú viazať čakacie listiny. Navyše čakacie listiny sa zostavujú už roky podľa platnej legislatívy. A toto si, na to dovolím upozorniť, že čakacie listiny sa pri niektorých diagnózach zostavujú už roky podľa platnej legislatívy. A teraz určite ani vám nejde do hlavy a ani mne to nikdy nepôjde do hlavy, ako je možné, keď tu platila dva roky, platil zákon, ktorý bol schválený Národnou radou, a ten zákon hovoril, že niečo sa začne diať od budúceho roka, že tie čakacie diagnózy skrátka úplne kľudne odignorovali. A teraz ja si nemyslím ani, že tá chyba je taká úplne u poskytovateľov, pretože veľmi dobre vieme, že celú zdravotnú starostlivosť ešte na základe reformných Zajacových zákonov v podstate majú riadiť poisťovne. To znamená, poisťovne keby jednoznačne sa dohodli, tak páni poskytovatelia ešte tuná máte ďalší rok k dispozícii, od budúceho roka dostanete zmluvu len vtedy, keď nám poviete, koľko výkonov nám viete pre ktorú diagnózu dať. Máme tu sedemsto zhruba diagnóz, kde to potrebujeme mať určite urobené, však je to nakoniec postupný nábeh. A takýmto spôsobom by tlačili na tých poskytovateľov. Ja nevidím dôvod, prečo by nemohol ten zákon začať od budúceho roka platiť.
Lenže ako správne aj Janka Bittó Cigániková povedala, sektor bol výrazne proti tomu a rozhodol sa, že to celé sabotuje. A samozrejme, keď tam boli ministri, ktorí na to netlačili a ktorí dokonca ešte si neplnili zákonné povinnosti, je mi to veľmi ľúto, ale dostali sme sa do tejto situácie, ale opäť si myslím, že toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Takže podmienku mimoriadnej okolnosti nenasvedčuje ani skutočnosť, že namiesto toho, aby bolo obdobie zostavenia čakacích listín predĺžené napríklad o dva až tri mesiace, toto obdobie sa predlžuje až do konca roku 2025, čím sa neguje urgentnosť riešenia situácie v skrátenom legislatívnom konaní. Znovu podmienka mimoriadnej okolnosti v zmysle judikatúry Ústavného súdu naplnená nie je. Pokiaľ ide o konkrétny dôvod pre použitie skráteného legislatívneho konania, dôvodová správa uvádza ohrozenie základného práva v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je právo na ochranu zdravia. Z môjho pohľadu je to veľmi otázne, či je to naozaj tak. Z odôvodnenia legislatívneho návrhu nie je zrejmé, v čom by malo byť ohrozené právo pacienta na ochranu zdravia, ak by rozhodnutie nebolo vydané, pretože ak by tomu tak bolo, toto právo by za jedenásť mesiacov neplnenia tejto povinnosti ministerstvom už dávno muselo byť nielen ohrozené, ale vážne narušené. Skutočnosť je taká, že samotné podmienené zaradenie nemocníc do siete neohrozuje právo na ochranu zdravia a tento dôvod preto nemôže byť ani dôvodom pre skrátené legislatívne konanie.
Ministerka Dolinková na moju otázku, čo vlastne je ten dôvod na skrátené legislatívne konanie, priznala, že skutočným dôvodom skráteného legislatívneho konania je vznik škôd, ktoré by však podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku mali v prípade skráteného legislatívneho konania hroziť štátu. Z dôvodovej správy k návrhu zákona však ani náznakom nevyplýva, aké značné hospodárske škody by mali štátu vzniknúť, ani v akej výške. Podľa všetkého takéto škody by štátu ani nevznikli, ale by možno vznikli naozaj niekomu inému. A teraz môžme debatovať o tom, že áno, všetkým poisťovniam, nielen súkromným, ktoré mali rovnako ako štát dva roky na to, aby sa na túto vec pripravili.
Môžme tak isto diskutovať o tom, že sa majú tvoriť rezervy na tieto výkony. No však ale, keď sa to spustí, tak budeme ku koncu roku určite vedieť, v akom stave je hospodárenie poisťovní a táto vláda teda deklaruje, že do zdravotníctva chce dodať financie, ktoré tam bude potrebné. Takže je to opäť pre mňa jeden z ďalších dôvodov, práve naopak, spustíme to a uvidíme, koľko financií tam bude chýbať. Však to nebudú chýbať len súkromníkom, ale budú chýbať pravdepodobne aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Návrh zákona tak podľa všetkého nie je ničím iným, len legalizáciou a záchranou určitých poisťovní, ktoré nemali záujem na to implementovať tento zákon od 1. 1. a ktorí sa teraz obávajú, že by museli hradiť pacientom, ktorí by nedostali zdravotnú starostlivosť včas, náklady, alebo teda zdravotnú starostlivosť v iných zariadeniach ako v ich zmluvných zariadeniach, ktoré by ich do takéhoto, do takejto lehoty nedokázali odoperovať, vyliečiť. Po analýze splnenia podmienky mimoriadnej okolnosti a konkrétneho dôvodu na skrátené legislatívne konanie, ktorým nie je právo na ochranu zdravia, ale úplne iný dôvod, neuvedený v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu a ani v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku parlamentu, je viac ako zrejmé, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi neexistujúcou mimoriadnou okolnosťou a vymysleným dôvodom na skrátené legislatívne konanie a tak ani táto podmienka skráteného legislatívneho konania vyplývajúca z judikatúry Ústavného súdu nie je naplnená.
Tu by sme sa mohli naozaj dostať k podobnej debate, ako sme tu mali pri predchádzajúcom skrátenom legislatívnom konaní, keď teda sa mali robiť určité zásahy, určité zmeny, malo sa to možno robiť poslaneckým návrhom zákona, malo sa to robiť skorej. A to, čo teraz navrhuje Jana Bittó Cigániková, že by sa aspoň nerobilo to rýchle konanie, ale že by sa dal čas medzi prvým a druhým čítaním, čiastočne aspoň vytvára priestor na to, aby sa zákon mohol opraviť, keď tam naozaj, však každé veci, keď sa robia, tak naozaj tam sú určité veci, ktoré s dajú možno pri implementácii urobiť lepšie.
Mňa napríklad mrzí veľmi, akým spôsobom sa rozhodol sektor implementovať tento zákon. Však je to absolútne jednoduché. Poisťovne majú dáta. Vedia najviac o svojich klientoch, o pacientoch, aj o zdravotnej starostlivosti, ktorú im poskytujú. Poisťovne si mohli zazmluvniť konkrétne výkony u jednotlivých poskytovateľoch na ďalší rok. Ja naozaj nerozumiem, prečo sa to tak zložito začalo robiť. Osobne si dokonca myslím, že takýto zložitý spôsob ani nevyžaduje priamo zákon, že sa dalo na to úplne iným spôsobom pozrieť a urobiť to oveľa jednoduchšie. Ale opäť to vychádza len z toho, že v niekoho záujme nebolo, aby takéto niečo začalo od budúceho roku platiť. A dôležité je si uvedomiť, že nakoniec ak by hrozili značné hospodárske škody, ako tvrdí ministerka zdravotníctva, od konca minulého roka platí judikatúra Ústavného súdu k takzvanému rodinnému balíčku, na základe ktorej ak má byť dodržaný článok 55a Ústavy Slovenskej republiky o rozpočtovej zodpovednosti, musí byť návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní pred konečným hlasovaním poslancov o ňom predložený na zaujatie stanoviska Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa mali všetci poslanci možnosť oboznámiť s jej stanoviskom k predloženému legislatívnemu návrhu. V dôvodovej správe nie je ani náznakom uvedené, že táto povinnosť predkladateľa bola splnená a tak možno konštatovať, že ani táto podmienka pre skrátené legislatívne konanie vyplývajúca z judikatúry Ústavného súdu splnená nebola.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za všetky faktické. Najskôr trošku ešte doplnenie k tomu, čo hovoril Tomáš Szalay. Stretol som sa s pánom Sabolom, všetko sme si vyjasnili, mal som na stole obrovské množstvo sťažností ľudí, ktorí hovorili, že neveria, že príde niekedy minister, ktorý by sa s týmto človekom porátal. Ja som to urobil, samozrejme mi následne potom pán Sabol spolu so Zajacom Rudolfom a ostatnými odpílili jednu nohu na stoličke. Videl som to, ale stojím si za tým. A to, ako on sa rozhodol vyriešiť to, že musel odísť z pozície, čo bolo podľa mňa úplne regulérna možnosť každého ministra, tak si myslím, že nie je správne a takto ospravedlňovať kroky štátu sa mi zdá úplne čudné.
Takisto čo sa týka tých ziskov Penty, súhlasím, mrzí ma to, bolo za ministra Lengvarského a, a tých ľudí, ktorí tam prišli. Najmä, najmä, samozrejme to dali niektorým laboratóriám, žiaľ, dialo sa to. Netvrdím, že to tak nie je, ale zoberte si, čo sme my Pente spravili. Zarezali sme im zisky z jej poisťovne na jedno percento. Dofinancovávali sme naozaj drancovanú Všeobecnú poisťovňu, aby z toho nemali zbytočné peniaze naviac, súkromníci, ktorí ich v tom roku ani nepotrebovali a tak ďalej a tak ďalej. Pozrite sa na naše skutky a potom pochopíte, že tá vaša poznámka bola úplne od veci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k programovému vyhláseniu vlády, avšak tiež nezačnem úplne povzbudivo. Pre mňa toto programové vyhlásenie vlády sa zdá, že je taká formalita, nie úplne seriózny vizionársky dokument vlády, ktorej záleží na zlepšení našej spoločnosti. Je tam kopec vágnych fráz, veľmi málo konkrétnych riešení, v podstate aby to neublížilo teraz, ani potom. Účel svätí prostriedky, počuli sme to z úst premiéra, designovaného premiéra tejto vládnej koalície, aj tu v pléne sa zdá, že diskutovať o riešeniach pre Slovensko moc nechcete, skôr to chcete mať rýchlo schválené a venovať sa práci na ministerstvách, ako to niektorí ministri aj povedali do médií, ktoré spoločnosť momentálne zatiaľ vníma ako čistky, takisto na štátnych úradoch, ktoré majú slúžiť nakoniec k úspešnému napĺňaniu biznis záujmov vám blízkych ľudí a zabezpečením beztrestnosti svojim ľuďom.
V stati programového vyhlásenia vlády k zdravotníctvu odborníci a ani ja nevidíme nič prevratné, čo by ľudia, ktorí sa aj venujú zdravotníctvu, nevedeli, formulácie, ktoré nemôžu ublížiť, snažiace sa zalichotiť ľuďom či súkromníkom v sektore. Zhrnul by som to, uvidíme, čo sa v realite bude diať, začiatok pôsobenia vašej ministerky však zatiaľ vôbec nevyzerá dôveryhodne. Osobne mám problém veriť aj vete: „Jedine silný štát ako regulátor dokáže zabezpečiť, že zdravotná starostlivosť bude služba ľuďom a nie luxusom pre vyvolených." Skôr mám pocit ako keby sa napínali iba svaly, že všetci sa budú musieť s vami dohodnúť. Ministerka Dolinková sa hneď na začiatku svojho pôsobenia za zatvorenými dverami dohodla so súkromníkmi z Penty a Agelu, že v rámci siete nemocníc budú môcť ohrozovať a vykrádať štátne nemocnice, čo sa odrazí na kvalite ich starostlivosti o zdravie pacientov. Bratislava týmto pádom vďaka tomuto rozhodnutiu, ktorým zmenila rozhodnutie predchádzajúceho ministra, nebude môcť postaviť veľkú univerzitnú nemocnicu, no a košický Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb nebude mať dostatok financií na poskytovanie špičkovej starostlivosti, ktorú roky poskytoval, lebo o financie sa bude musieť v regióne deliť s novým kardiocentrom z Agelu.
Všetci si pamätáme, ako ste, pán predseda, ešte ako premiér sadol do bagra a rozhodol sa zbúrať v podstate zdravý skelet Rázsoch. Aj so silnými rečami, že idete bojovať so súkromníkom, ktorý sa rozhodol stavať nemocnicu asi päť kilometrov vzdušnou čiarou od tohto miesta. Teraz to budete môcť dokázať, či to nebolo len prázdne gesto. Gesto, ktoré malo iba vyčistiť tento pozemok na iné použitie. Exminister Palkovič sa rozhodol urobiť všetko preto, aby nemocnica na Rázsochách čo najskôr stála. A úprimne musím povedať, že je mi veľmi ľúto ako premiér Heger s ministrom Lengvarským celú výstavbu z plánu obnovy sabotovali a tým pádom sa bude musieť stavať z rozpočtu. Ďalšie milióny teda idú do projektovej dokumentácie. Chcem len upozorniť, že ak zrušíte túto investíciu, bude potrebné ľuďom vysvetliť ďalšie milióny eur, ktoré budú vyhodené do vzduchu.
Tým, že vaša ministerka zaraďuje Bory do tretej úrovne v Bratislave, ortieľ veľkej univerzitnej nemocnice v Bratislave je spečatený. Neviem či vy, ale oni sú už dohodnutí. Veľká nemocnica nebude, lebo s tým, čo ste teraz sľúbili Pente, vám tá analýza, ktorú si chcete nechať urobiť, ukáže, že nová veľká univerzitná nemocnica sa do Bratislavy už nezmestí a nemá stáť ani na Rázsochách. Možno vám z toho vyjde menšia doplnková nemocnica niekde inde. Všetci veľmi dobre vieme, aké je pre slovenské zdravotníctvo dôležité mať veľkú koncovú nemocnicu. Nielen kvôli efektivite procesov zadlženej univerzitnej nemocnice, ale najmä kvôli vede, výskumu a vzdelávaniu zdravotníckych profesionálov.
Zdá sa, že na hrobe štátneho zdravotníctva dovolíte, aby si súkromníci realizovali svoj biznis. Tí pacientom teraz pekne spievajú, keď vtáčka lapajú. Keď zničia konkurenciu, ktorú im môže už iba štát vytvoriť, budú sa voči štátu správať ako monopol a zdravotníctvo bude na Slovensku nesmierne drahé. Penta má chápadlá už takmer všade. Cez Dôveru zo zdravotných odvodov našich občanov si cez svoje médiá sponzoruje novinárov, think tanky, konferencie a všeličo iné. Všade má ľudí, ktorí sledujú jej záujmy. Sami mi na ministerstve niektorí priznali, že boli na svojich pozíciách preto, lebo ich tam dosadila Penta.
Mal by som sa tešiť, že ste nám sľúbili silný štát. Keď vidím, v čom všetkom ste svojich voličov už podviedli, zdá sa mi, že aj toto bol len ďalší sľub pre vašich voličov, aby sa chytili na lep a vy ste si mohli robiť svoj biznis. Ale veľmi rád by som sa mýlil. Zastavte rozhodnutie ministerky Dolinkovej a budujte silný štát, veľkú univerzitnú nemocnicu v Bratislave a silný Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tiež chcem oceniť tvoj výborný príspevok k tejto stati o programovom vyhlásení vlády a len podčiarknuť to, čo si na záver hovoril, že najlepšie výsledky v socializácii vylúčených skupín, najmä rómskych skupín, majú práve cirkevné komunity a cirkevná práca v týchto spoločnostiach. A dokázal to nakoniec aj, dokázala to nakoniec aj samotná štúdia Slovenskej akadémie vied známeho etnológa Hrustiča, ktorý dokázal, že práve táto práca má dlhodobo najlepšie výsledky, a preto si myslím, že je správne na to poukázať, zároveň poukázať aj teraz vláde, že toto je cesta, akým spôsobom sa dá naozaj považovať aj tvoje etnikum za požehnaním pre túto krajinu, pretože je tam množstvo, množstvo veľmi kvalitných ľudí, ktorí dokážu vytvárať obrovské hodnoty pre celú našu spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, ja som si to tiež všimol, že na jednej strane sme si schválili návrh volebného poriadku o podrobnostiach o hlasovaní a o voľbách, ktorý hovorí, návrhy kandidátov na predsedov a ďalších členov výborov uvedených v ods. 1 podávajú poslanci tak, aby mohli byť zvolení na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade. A my vlastne touto voľbou, to, čo sme si pred chvíľkou schválili, vlastne ideme poprieť. A je to na jednej strane určitá tradícia, na druhej strane si myslím, že keďže sa takto ide postupovať, je to určitým spôsobom výraz nerešpektovania výsledku volieb, teda pomerného zastúpenia poslancov v tejto snemovni. Teda tak ako si ľudia navolili paritu a pomernú paritu aj v jednotlivých výboroch, a teda aj predsedov, tak to sa vlastne teraz nejde rešpektovať, takže myslím si, že v tomto prípade je to možno aj trošku vážnejšie, aj keď súhlasím s tým, že nejde priamo o porušenie nejakého zákona.