Videokanál poslanca

Ešte raz, pán minister, kolegyne, kolegovia. A do 10:00. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu pred nami trojmesačná lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne, rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu trojmesačná pred nami lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. A teraz dovoľte mne len ako reagovať na určité podnety, ktoré tu padli. Rozprávalo sa tu trošičku o liekoch na výnimke a najmä o limite minimálnych výdavkov v programovej vyhláške. A limite verejných výdavkov. A ja by som tu strašne rád to ešte raz vysvetlil. Pretože dosť veľa sa teraz zbrojí najmä zo strany toho podnikateľského sektoru proti programovej vyhláške a pokiaľ tu aj poslanci budú zle o tejto programovej vyhláške ju vysvetľovať a hovoriť, tak samozrejme to neprispieva celej diskusii. Programová vyhláška dáva len limit minimálnych výdavkov. To znamená, nelimituje poisťovne, aby mohli zaplatiť viac. A je to nástroj ministra zdravotníctva, ministerstva, teda štátu, regulátora, aby, keď sa napríklad dohodne s ambulantným sektorom, že tam musí ísť o 50 miliónov viac. Dodnes si pamätám na tú debatu, ktorú ministerka Valáška, exministerka Kalavská, mala svojho času. Obrovské titulky, dohodli sme sa, do ambulantného sektoru pôjde o 50 miliónov € viac. Všade to bolo, všetko sa ukľudnilo, prišiel január a poisťovne povedali: „A my tam tie peniaze nevidíme.“ A nič nebolo. Minister, úplná bábka. Takže a takýchto samozrejme situácií môže byť v tom rozpočte a na stav stavaní rozpočtu oveľa viac. Tam môžu byť oprávnené záujmy štátu, regulátora, aby viac sa investovalo do prevencie, viac sa investovalo do čohokoľvek. To už od kreativity, ako minister túto programovú vyhlášku napíše, do toho mu nikto tam nezasahuje, ten zákon mu do toho nezasahuje. Dôležité je, samozrejme, sa tomu celoročne venovať. Zvolávať okrúhle stoly a riešiť to aj s poisťovňami. Každá poisťovňa môže v rámci programovej vyhlášky naozaj mať zadefinované tie limity iné podľa poistného kmeňa a tak ďalej. To ničomu sa tam naozaj nekladú nejaké medze. A pokiaľ sa tento nástroj dobre využíva, som presvedčený, že to je dobrý nástroj, pokiaľ nebudú samozrejme kvalitnejšie regulatívne mechanizmy nastavené tak, aby ten eventuálne nejaký trh zdravotníctva mohol fungovať, aj keď si myslím, že to je vždy limitované. Čo? Žiaľ, tá programová vyhláška doteraz väčšinou nebola dobre urobená, neskoro sa dala. Ešte treba tu pochváliť pána ministra, že on bol jeden z prvých ministrov, ktorý avizoval už koncom minulého roka, že na tom sa pracuje, aj keď samozrejme potom nebola vydaná v čase, v akom mala byť vydaná, ale hovoriť, že limit minimálnych výdavkov, hoci aj na lieky, ktoré tá programová vyhláška môže dať, je niečo, čo bude obmedzovať financie, ktoré poisťovne budú môcť do liekov napríklad na výnimky dať, je nezmysel. Niečo iné je limit verejných výdavkov. A tu by som ja chcel tiež sa k tomu trošku vyjadriť, pretože to je častokrát téma, ktorú aj ja si myslím, že zneužíva táto vládna koalícia na čele s veľmi neschopným ministrom financií Kamenickým a snaží sa argumentovať, že tento limit verejných výdavkov musí byť aplikovaný aj na rezort zdravotníctva. A áno, ja trošku o tom viem, pretože sa to naozaj zavádzalo za tých predchádzajúcich vlád a to nie je pravda. To je limit verejných výdavkov celej verejnej správy. A ako si to ten minister financií nastaví, tak to skrátka bude. To znamená, on čisto teoreticky môže dať zdravotníctvu úplne iný typ limitu, ako dá obrane, ako dá kultúre a tak ďalej. Jemu musí ten limit verejných výdavkov sedieť unblocked v celku. A tu to chcem len apelovať, aby aj ľudia v tejto krajine vedeli, že akým spôsobom sa konsoliduje. Táto vláda zvýšila postupne o 1 % zdravotné poistenie najprv na strane zamestnávateľov, teraz už aj na strane bežných občanov, ľudí. To znamená, to zdravotníctvo sa vďaka zvýšenému odvodovému zaťaženiu, čo teda vôbec neprospieva ekonomike, dostalo relatívne slušne veľa peňazí. A povedzme si, ako je. Keby tieto peniaze sa naozaj reálne minuli a efektívne minuli, tak to zdravotníctvo by mohlo vyzerať úplne ináč. Nemuseli by sme tu riešiť obrovské poplatky v ambulanciách, pretože by sa mohli slušne zaplatiť lekári v ambulanciách a takisto aj, čo sa týka liekov. A tým, že sú tu verejné výdavky, tak poisťovne samozrejme ku koncu roku hospodárili s obrovským prebytkom financií. A to bol vlastne zámer ministra Kamenického takýmto spôsobom vytiahnuť peniaze od ľudí. Pretože to, ako nastavuje ekonomicky túto krajinu, tak samozrejme vidíme, že vedie nás to postupne tou gréckou cestou, devastuje ekonomiku, čím ďalej bude sa menej a menej vyberať na daniach, pretože ľudia odchádzajú, živnosti sa zatvárajú, ale samozrejme isté prachy sú tie, ktoré ľudia odvedú cez zdravotné odvody. A tie sa pekne nalejú do zdravotných poisťovní a potom následne ďalší rok on zaplatí menej za poistencov štátu. Paráda. A takýmto spôsobom oni šetria na zdravotníctve. Takže z toho pohľadu ja len nechcem povedať, že tie poisťovne alebo takto, že zdrojov v zdravotníctve je dostatok. Keby nezdvihoval, keby nezdvihli odvody zdravotné, tak by sme sa mohli o tom baviť, či áno alebo nie, vzhľadom na celkové hospodárenie štátu, ale keďže zdvihli tie odvody, tak tých zdrojov je tam naozaj dostatok a štát samozrejme škrtí to, čo pôvodne sa malo do zdravotníctva dávať za poistencov štátu, na tejto strane tie kohútiky, aby do tých zdravotných poisťovní išlo menej peňazí. Toto má samozrejme súvis s liekmi na výnimku. A z toho chcem len jednu vec povedať, že v princípe tam by naozaj limity nemuseli byť. Mali by si o tom rozhodovať poisťovne. A v tomto som aj pochválil ten návrh, tak ako je daný, že si myslím, že tá protiústavnosť sa do veľkej miery eliminuje. Jediný malinký problém, ktorý ja tam vidím, je v tom, že je tam limitovaná suma, koľko má stáť ten výnimkový liek v rámci roku. Je to, myslím, že zadefinované na priemernú mzdu. A toto môže byť limitované v tom, že predsa môžu byť určité moderné lieky, ktoré môžu presahovať túto sumu a potom ten liek na výnimku v princípe nebude môcť byť schválený. A samozrejme, tento liek, pokiaľ by sa podal jednorazovo alebo v nejakých dvoch kúrach, dávkach, môže byť ďaleko efektívnejší ako liek výnimkový, ktorý je lacnejší a musí sa podávať niekoľko rokov. Takže toto je trošičku nedomyslené. Môžeme sa nad tým zamyslieť. Môže sa nad tým ministerstvo zamyslieť, či sa toto nechce nejakým spôsobom lepšiť, upraviť, ale OK. Ja v princípe inak s tým, ako to navrhli, až zásadný problém nemám. Ďalšiu vec, čo som chcel podotknúť, je to, že NKÚ a tá kontrola povedala to, čo sa tu opakovane hovorilo a bolo to tak nevyvážene trošku komunikované, tak sa musím k tomu vyjadriť. Polovica liekov A bolo kategorizované z týchto inovatívnych za vyššie ceny ako odporúčalo NIHO. Inštitút, ktorý má na starosti posudzovať nákladovú efektivitu jednotlivých liekov. A toto je samozrejme obrovský problém. NKÚ hovorí, že takýmto spôsobom sa stratilo až 356 miliónov €. To sú obrovské peniaze. Keby sa toto nedialo, tak určite by sme mohli mať v systéme oveľa viac inovatívnejších liekov. Pretože pán minister sa síce pochválil, že podržal alokovaný rozpočet na lieky, ale nepovedal aj to B, že sa zastavila, zastavil v podstate prísun alebo kategorizácia inovatívnych liekov kvôli tomu, lebo ten rozpočet by bol škaredo, škaredo prekročený. Takže bolo to na úkor toho, že tu nemáme lieky. A teraz, keď si to tak zoberieme, 356 miliónov € sa stratilo tým, že to nebol problém len predchádzajúcej administratívy pána ministra Lengvarského aj ostatného tajomníka Babelu, ktorí sa tiež rozbehli a nedodržiavali to, ale ja som teda, mám určité informácie, že vo väčšom meradle to potom robila exministerka Dolinková. A že tam to nedodržanie bolo ešte v ďaleko väčších percentuálnych číslach. Takže tam si naozaj povedzme, že tu boli zásadné chyby, že to, čo nám tu odborníci povedali, že toľkoto by ten liek mal stáť, tak následne minister alebo ministerský úradník si kľudne menia a dávajú tam odôvodnenia, ktoré jasné, že pre bežného človeka sa zdajú byť fundované, ale tí, ktorí sa tomu naozaj rozumejú, vedia, že sú zavádzajúce. A takýmto spôsobom sa navyšovali ceny liekov, ktoré sa potom samozrejme presúvajú aj do ďalších rokov a toto je obrovská škoda. Čo tým chcem povedať, že akokoľvek vítam novelizáciu tejto reformy, ktorá tu bola schválená, áno, ale vždycky tá ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ na ministerstve budú nejaké bočné záujmy, pokiaľ tam bude lobistický tlak farmafiriem a ministerskí úradníci uhnú z akýchkoľvek dôvodov, či korupčných alebo neznalosti vecí a bude dochádzať k takýmto predražovaniam, tak si žiadnou reformou nepomôžeme, žiadnou. A v tomto teda držím palce aj súčasnému ministerstvu, aby tie lieky boli vyrokované čo najlepšie. Prahová hodnota. Áno, nákladová efektivita. Bolo to nastavené relatívne vysoko. Opäť hovorím, tie peniaze by na to aj boli. Nakoniec tá prahová hodnota, hovoria, že je zodpovedná za ochotu tých liekov prichádzať sem na náš trh. A keď sa nastaví príliš nízko, tak samozrejme časť liekov vzhľadom na ten malý trh, ktorý Slovensko má, alebo časť farmafiriem nemusí mať vôbec záujem prísť na náš trh a tým pádom nám tie lieky môžu chýbať. To sa ešte uvidí. Tu by som len vytkol ministerstvu zdravotníctva, že sa naozaj necháme v tých celoeurópskych iniciatívach Most Favorite Nation, ktoré vlastne reagujú na politiku Donalda Trumpa, ktorý radikálne vlastne obmedzuje náklady na lieky, ktoré boli doteraz v Spojených štátoch amerických, a tieto farma firmy pod tlakom rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa potom presúvajú časť tých nákladov, ktoré predtým platili Američania, naozaj oprávnene platili, na európsky trh. A z tohto pohľadu viaceré krajiny sa teda spájajú a riešia, aká má byť nákladová efektivita, akým spôsobom sa adaptovať na tento tlak Spojených štátov. Slovensko, žiaľ, v týchto platformách nefiguruje. Čo ma mrzí, ak sa to teda nestalo za posledných pár dní, ale nepredpokladám. Takže toto je samozrejme otázka, ukáže to čas. Súhlasím s tým, že pokiaľ je nastavená príliš vysoko, tak tie farmafirmy skrátka idú na doraz. Ony, keď vidia, že niečo je na papieri a je to vyššie, tak budú tvrdiť, že toľko musia dostať. A z tohto pohľadu si myslím, že tam tá úspora môže byť. Opäť je veľmi dôležité, aby sa to potom samozrejme dodržovalo tak, aby sa, som takto povedal, nedefraudovali alebo neničili tie štatistiky, ktoré s tým liekom idú, pretože tie ceny sa častokrát navyšujú tak, že sa to špeciálnym spôsobom upraví, ako sa veľa vecí upraví. Dámy, nakoniec tá cena za ten liek bola oveľa vyššia. MEA zmluvy. Tu kolega Salaj hovoril, aký je to tunel, že tie firmy to využívajú a že idú cez to a že je to netransparentné, ale neviem, či rozumie alebo či sa vôbec celkovo chápe, že prečo tie MEA zmluvy vznikli. Keď tie MEA zmluvy neboli, tak sa takmer kompletne zastavil prísun inovatívnych liekov na Slovensko. A potom, keď sme sa s tými firmami bavili, tak tie firmy povedali, my by sme vám dali aj lepšiu cenu, ale vy ju predsa nemôžete zverejniť. Takže dovtedy tá kategorizácia naozaj bola absolútne transparentná, všetko sa zverejňovalo, ale žiaľ, tie firmy, hoci by nám boli ochotné ako Slovensku, ekonomicky je tam, kde je, HDP má také a také, dať aj lepšiu cenu, ale v žiadnom prípade by sme ju nemohli zverejniť. No a tu sa dostávame opäť do situácie, že aký minister, aké ministerstvo. Či má naozaj záujmy, ktoré jasným spôsobom sú záujmy vo verejnom záujme, alebo sú tam aj nejaké iné záujmy. Pretože keď niečo znetransparentníte, tak to samozrejme všetkých pokušiteľov využíva potom tento netransparentný proces zneužívať. Čo sa nakoniec aj stalo. NKÚ povedalo, 356 miliónov sa zaplatilo viac, ako bolo treba. Takže tu je naozaj otázka aj na všetkých pacientov, voličov. Je dôležité, aby na ministerstve sedeli ľudia, ktorí budú hľadať verejný záujem a budú sa snažiť, aby sa dohodli s farmafirmami, ktorých vyjednávanie je extrémne tvrdé, aby sa dohodli s týmito farmafirmami na čo najprijateľnejších cenách. A samozrejme, tam nesmie byť žiadna korupcia, žiadne dojednávanie, žiadne konflikty záujmov. A to tu niektorí kolegovia dobre hovorili, že tých konfliktov záujmov tam, žiaľ, niekedy aj v samotnej kategorizačnej komisii môže byť veľmi veľa. A to je potom na škodu celej veci, lebo tam sa potom stráca tá dobrá cena. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Nik spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Iný spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená, ale malo by to byť v záujme toho, aby sme mali lepšie ceny za tieto lieky. Ďalšia vec, čo bola spomínaná, ale neviem, či ja som to nehovoril ako jeden z prvých, ešte keď sme boli v diskusii s predsedom zdravotníckeho výboru v televízii JOJ. Že je strašne dôležité nastaviť stratégiu prioritizácie liekovej politiky. Čo samozrejme tento zákon nejakým spôsobom nedefinuje a je to problém, pretože momentálne je to, aby som to tak zjednodušene povedal, v podstate na tých firmách, ktoré majú aký záujem sa dostať na náš trh. Ale môže sa vám stať, že na jednu diagnózu tam môžu byť tri lieky, ktoré však môžu byť aj efektívne. Ale je to úplne zbytočné, aby sme mali na jednu diagnózu tri drahé lieky, keď by sme potrebovali možno lieky na iné typy diagnóz a aby sme samozrejme v rámci tých možností, ktoré ako štát máme, dokázali mať zakategorizovaných z tých inovatívnych liekov čo najväčšie spektrum. A to sa bez stratégie urobiť nedá. Toto vám samotný trh nevytvorí. Tie firmy skrátka sa nebudú koordinovať, že čo to Slovensko najviac teraz potrebuje. Tie firmy sa budú snažiť, keď budú mať o to záujem, sa na ten náš trh čo najrýchlejšie dostať. A v tomto, keď to nemáme dobre nastavené, čo, žiaľ, nemáme, tak môže sa stať, že niektoré lieky tu budú a niektoré tu možno nebudú a bude to škoda. A to je možno jeden z dôvodov, prečo susedné krajiny, ktoré v princípe to kvóty ani nemali nastavené tak lukratívne ako my, tých liekov majú kategorizovaných oveľa, oveľa viac. § 7 ods. 5. Hovorilo sa tu o tom. Nebudem tým pádom o tom hovoriť. Považujem to aj ja za jeden veľmi slabý bod celého tohto, celej tejto novely, ktorý bude veľkým pokušením cez tento paragraf sa dostávať do systému úhrady a kolega Stachura to dobre vysvetlil. Môže to byť zaujímavé pre tie firmy, aj keby museli doliečovať tých pacientov a oni si to vypočítajú. Skrátka, uvidíme samozrejme, ako to bude, ale myslím si, že keby to aj tí Češi takto nejako mali. A úprimne poviem, že teraz si to musím poriadne pozrieť, ako som počúval tie argumenty tuná. Tak sa mi nechce veriť, že iba tak málo liekov by normálne v štandardnom trhovom prostredí cesto prišlo. To naozaj si treba pozrieť. Ja sa veľmi skúsim na to pozrieť podrobnejšie a možno neskôr sa môžeme o tej debate aj odbornejšie pobaviť. Centralizovaný nákup liekov na úrovni V4. To som ešte ja riešil ako minister, si spomínam. Hej? To sme sa začali o tom dosť vážne baviť. Vtedy bola covidová téma, tak sme mali len tie online rozhovory, ale riešilo sa to a stále sa nič nedoriešilo, čo ma akože mrzí, pretože toto je nástroj efektívnej liekovej politiky, pretože náš trh je naozaj veľmi malý. Pokiaľ by sa nám podarilo spojiť s Poliakmi, Maďarmi, Čechmi, tak ten trh je veľmi zaujímavý pre jednotlivé farmafirmy a tie ceny samozrejme mohli by byť ďaleko lepšie vyjednateľné, ako sú momentálne teraz. Reexport. Bolo tu povedané, že pán minister má dobrú spoluprácu so ŠÚKL-om. To ma veľmi teší a že je tam niekoľko v podstate zo strany ŠÚKL-u podnetov, ako tieto veci treba riešiť a najmä akým spôsobom treba sankcionovať tých, ktorí to robia. Tu opäť je veľmi dôležité, aby tam nebola mafia, ktorá bude kryť nejakých reexportérov, aby sa tam postupovalo čestne a akýkoľvek reexport sa prísne postihoval vo verejnom záujme a žiadny klientelizmus tu nesmie byť. Ja, čo viem, ja, keď som sa o tom dozvedel zo strany ŠÚKL-u, bolo to už, keď som nebol minister, mali sme ich tu vtedy na výbore pre zdravotníctvo v Národnej rade, tak ŠÚKL nám vtedy s dôverou povedal, koľko podnetov bolo v šuflíkoch Ministerstva zdravotníctva a ministerstvo s tým skrátka nič nerobilo. Tu je problém, pretože akokoľvek teraz tento zákon reaguje na niektoré medzery, ktoré si podnikatelia v reexporte našli, ktorý, povedzme si, ako je, keďže sme súčasťou jednotného európskeho trhu, tak je v princípe legálny. Takže tí podnikatelia si rýchlo nájdu spôsoby, ako sa ten zákon dá obísť a to isté sa stane po každej jednej novele, ktorá tu bude prijatá. Možno niektorých to zastaví, na chvíľku sa zamyslia a pokiaľ budú chcieť reexportovať, sa bude reexportovať ďalej, nehovoriac o tom, že niektoré firmy, ako som povedal, keď tam je nejaký človek, ktorý ich potrestanie dá do šuflíka a neriešia sa, tak ešte aj vedia, že to môžu kľudne robiť. A je to smutné. Je to smutné. Takže držím palce v boji s reexportom. To je jediné, čo viem povedať. Pokiaľ by sme aj potom počuli nejaké jasné dáta, koľko sa vybralo na pokutách? Aké biznisy v tomto sa odhalili? Kto to robil? Ako to robil? To určite veľmi by bolo fajn a ocenili by to všetci voliči. No aj voliči HLAS-u, keď takéto niečo bude, a samozrejme potešia sa všetci pacienti na Slovensku, pretože tá nedostupnosť liekov aj vďaka reexportu je problém, vždy bol ten problém tu. Častokrát sa ani nevie, že za tým je reexport, ale naozaj v niektorých prípadoch nedostupnosť liekov, dobrých, kvalitných liekov je kvôli tomu, že tieto lieky boli vyvezené do krajín, kde za ne reexportér dostane oveľa viac financií, ako by dostali za ne tu na Slovensku. No a ešte som chcel trošičku zareagovať na pána poslanca Šimka. Myslím, že on tu ešte stále je. Či už tu nie je? No, pán poslanec Šimko. To, čo povedal, ja som mal pocit, však on sa tomu fakt nerozumie. A niekto mu niečo napísal. Po mne má mať rozpravu, tak nech povie a vysvetlí, čo sú to vyrovnávacie rozdiely. Tieto ináč boli už aj za ministerky Kalavskej a či rozumie tomu mechanizmu, ktorý tu kritizoval a obvinil mňa z toho. Ja len viem jednu vec, že ja som mal na ministerstve otvorenú kauzu ohľadom Ktrudy a bolo to práve kvôli tomuto vyrovnávaciemu rozdielu. Bol to súd a čo viem, vtedy Ministerstvo zdravotníctva tento súd s touto spoločnosťou vyhralo. Ohľadom práve tohto vyrovnávacieho rozdielu, takže to, čo hovoril, je samozrejme voči mne absolútny nezmysel. To, čo už bolo po mne, to samozrejme ja presne všetko neviem. Dobre, ďakujem veľmi pekne zatiaľ za tento čas a teším sa na diskusiu a ďakujem pánovi ministrovi, že reaguje a komunikuje s nami. Pri faktickom na vaše vystúpenie vám poslal Sloboda. Pán kolega, krátko. Dva momenty. Venovali ste sa správe NKÚ, tá hodnotila obdobie minulej vlády a časti súčasnej vlády, ale treba povedať to, že poukázala na tie nedostatky, ktoré sa týkali minulej vlády a treba povedať aj to, že ten predseda tejto organizácie NIHO, to bol nominant vlastne predošlej vlády, ktorý kontinuálne prešiel a zastával túto pozíciu, či už v roku 23, ale časti aj v roku 24. To znamená, že tie otázky, ktoré ste pomenovali alebo ktoré ste si položili, že došlo k, ja neviem, sprenevere alebo nejakým machináciám vo výške 360 miliónov € a mohlo sa ho ušetriť, tak to sú otázky aj na tohto predsedu tejto organizácie, ktorý nebol nominant nás, ale niekto ho dal alebo inštaloval tam za predošlej vlády. A potom k tej kategorizačnej komisii, ktorú ste spomínali, tak zdravotné poisťovne, ktoré nesúhlasia s kategorizáciou, majú právo to namietať aj na súde a treba aj pripomenúť to, že v novele zákona sa navrhuje aj hlasovacie právo aj pre Ministerstvo financií, aby malo väčší nejaký kontrolný mechanizmus nad tým celým procesom. Tým pádom ja musím odmietnuť tvrdenie o tom, že by štát bol nejako oklamaný a nemohol kontrolovať financie v rámci tohto mechanizmu. Ďakujem. Pani predsedajúca, ťažko. Pán poslanec, ďakujem za korektný príspevok do diskusie. Mňa zaujali iba tri momenty. Priznám sa, to prvé, čo chcem povedať, neviem, či ste povedali vy alebo váš predrečník. Ohľadom toho, že nejaké to nadbytočné čerpanie tých 168 miliónov, čo som pomenoval, že pokračovalo v 25. No veď áno, ale to sú záväzky zo zmlúv, ktoré sú proste nemenné. Nemenné. Ja som si našiel, že na to, aby som uhradil zmluvu, ktorá bola uzavretá dva alebo tri roky dozadu, musím uhradiť 168 miliónov, čiže to je nekorektná poznámka. Pardon, tak potom len chcem, aby bolo jasné, že to je nekorektná poznámka. To je jedna vec. Druhá vec je, a ja rozumiem skepticizmu, keď sa tu bavíme, lebo tá diskusia je predovšetkým o tých finančných dopadoch a ja tomu rozumiem, pretože aj Ministerstvo financií bolo na začiatku skeptické. Pretože áno, je tam jasné, že je tam dopad. Ide o to, čo robí štát, ministerstvo regulácií na tej protistrane, na vymáhanie zmlúv, na dekategorizáciu, na vyjednávanie nových zmlúv, aby boli zľavy na vstupe. Ja som o tom hovoril, povedal som asi 10 opatrení, tie sa konečne prvýkrát dejú. Lenže, viete, častokrát sa stane, že vy poviete, že vy ste aj niečo, pokuty lekárňam a ja neviem čo, aby ste to zistili. No faktom je, že v týchto oblastiach, či už je to vyjednávanie zliav na vstupe a všetkých týchto vecí, to nie je, že niekto to povedal s kolegom opozičným, že to sú pár miliónov. To je 120 miliónov €, neudialo sa tam, že nič. Normálne, že nič, až minulý rok. A konflikt záujmov, k tomu sa možno ešte vyjadrím, to nie je o tom, v ktorej je to inštitúcii. Ide o to, ktorí ľudia to riešia, pretože zhodou okolností z tej poisťovne na Ministerstvo zdravotníctva ste to dali vy. Bývalá vláda. Vy ste o tom rozhodli a teraz jedným dychom dodávate, že by to predsa len možno mali robiť tie poisťovne, ale vy ste to vrátili na Ministerstvo zdravotníctva kvôli legitímnosti. Pán poslanec Stachura. Ďakujem, Marek, za tvoje vystúpenie. Veľa postrehov si mal iných ako my z opozície, takže vďaka za to. Napríklad ten medzinárodný presah, to som aj celkom zabudol. To som ti vďačný za to, že my ani nevieme, aké dopady to všetko bude mať tá politika Donalda Trumpa, pretože naozaj Amerika významným spôsobom dotovala lieky v rámci celosvetovo a ak oni odmietnu alebo prestanú uhrádzať značnú časť týchto zdrojov, tak sa to presunie na Európu. Čiže aj s tým, čo my tu teraz akože riešime, aj na to nebudú o chvíľu peniaze, čiže treba naozaj vnímať aj tento medzinárodný presah. Ten reexport, no, referencovanie cien. To je jednoducho, my sme sa rozhodli niekedy dávno, dávno, že budeme referencovať ceny liekov na priemer troch najnižších. No a automaticky sme tu umožnili tento reexport. Asi bez toho, aby sa zmenila celá táto filozofia, to sa nedá úplne vyriešiť, že teda ten reexport tu zázračne zmizne. Čo sa možno podarí, možno ten reemergentný kanál nejako poriešiť, ale áno, uvidíme, či ten reexport, to sa upraví. Mne sa pozdávalo aj to, čo si spomínal, teda že ten verejný záujem musí byť, či už je to ministerstvo alebo poisťovňa, samozrejme, že tak rozhodujú o takýchto obrovských miliónových sumách a ľudia, ktorí majú iné záujmy, no tak nebude fungovať nič. Ani neviem, päťkrát môžeme meniť legislatívu. Čiže tie tvoje postrehy mne sa pozdávali. A posledná poznámka len Zdenkovi, síce nie je to priamo na Mareka, ale asi nepoznáš Michala Staňka, aký to je čestný, poctivý, dobrý človek, že to je politická nominácia, áno, to je smiešne. Vybudoval fantastický úrad, ktorý, bohužiaľ, má málo kompetencií. Mohol by mať oveľa viac. S reakciou pán poslanec Krajčí. Chcem veľmi pekne poďakovať za všetky pripomienky, aj pánovi ministrovi zvlášť, ale začnem teda s Zdenkom Slobodom. No, akoby, pán poslanec, ste tomu vôbec nerozumeli, pretože Michal Staňák, ktorý založil inštitút NIHO pod mojím vedením, on práve hovoril, aká je nákladová efektivita tých liekov. A oni ho na ministerstve zvalcovali. A tie lieky kategorizovali za vyššie ceny, ako on tvrdil. Na toto prišiel Najvyšší kontrolný úrad. A tak to bolo aj za obdobie exministerky Dolinkovej a tam to tiež vystrelilo obrovským spôsobom nad odporúčania NIHO. Ja si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo Michal Staňák musel odísť. Pretože skrátka on tvrdil, že to má byť menej a vaša pani ministerka si tie ceny schvaľovala oveľa, oveľa viac. A samozrejme bol tam na ňu asi tlak zo strany farmabiznisu a tak ďalej, že to robí zle a neviem čo všetko, a ste si ho vymenili. On je teraz vo vysokých európskych inštitúciách a tam robí dobrú robotu, ho uznávajú iné krajiny, my sme ho znova stratili. Ja som ho sem stiahol na Slovensko, aby nám pomohol ten inštitút vybudovať a vstúpiť farmafirmám naozaj na nohy a vytvoriť im otlaky a vy ste si ho skrátka pustili preč. Takže to mi je ľúto. Kvôli tomu sa stratilo tých 356 miliónov, že nerešpektovali sa jeho odporúčania. To, čo hovoril pán minister, tak to sa naozaj vôbec netýkalo mňa, takže neviem vôbec na to zareagovať a to ďalej.

Ešte raz, pán minister, kolegyne, kolegovia. A do 10:00. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu pred nami trojmesačná lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne, rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu trojmesačná pred nami lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. A teraz dovoľte mne len ako reagovať na určité podnety, ktoré tu padli. Rozprávalo sa tu trošičku o liekoch na výnimke a najmä o limite minimálnych výdavkov v programovej vyhláške. A limite verejných výdavkov. A ja by som tu strašne rád to ešte raz vysvetlil. Pretože dosť veľa sa teraz zbrojí najmä zo strany toho podnikateľského sektoru proti programovej vyhláške a pokiaľ tu aj poslanci budú zle o tejto programovej vyhláške ju vysvetľovať a hovoriť, tak samozrejme to neprispieva celej diskusii. Programová vyhláška dáva len limit minimálnych výdavkov. To znamená, nelimituje poisťovne, aby mohli zaplatiť viac. A je to nástroj ministra zdravotníctva, ministerstva, teda štátu, regulátora, aby, keď sa napríklad dohodne s ambulantným sektorom, že tam musí ísť o 50 miliónov viac. Dodnes si pamätám na tú debatu, ktorú ministerka Valáška, exministerka Kalavská, mala svojho času. Obrovské titulky, dohodli sme sa, do ambulantného sektoru pôjde o 50 miliónov € viac. Všade to bolo, všetko sa ukľudnilo, prišiel január a poisťovne povedali: „A my tam tie peniaze nevidíme.“ A nič nebolo. Minister, úplná bábka. Takže a takýchto samozrejme situácií môže byť v tom rozpočte a na stav stavaní rozpočtu oveľa viac. Tam môžu byť oprávnené záujmy štátu, regulátora, aby viac sa investovalo do prevencie, viac sa investovalo do čohokoľvek. To už od kreativity, ako minister túto programovú vyhlášku napíše, do toho mu nikto tam nezasahuje, ten zákon mu do toho nezasahuje. Dôležité je, samozrejme, sa tomu celoročne venovať. Zvolávať okrúhle stoly a riešiť to aj s poisťovňami. Každá poisťovňa môže v rámci programovej vyhlášky naozaj mať zadefinované tie limity iné podľa poistného kmeňa a tak ďalej. To ničomu sa tam naozaj nekladú nejaké medze. A pokiaľ sa tento nástroj dobre využíva, som presvedčený, že to je dobrý nástroj, pokiaľ nebudú samozrejme kvalitnejšie regulatívne mechanizmy nastavené tak, aby ten eventuálne nejaký trh zdravotníctva mohol fungovať, aj keď si myslím, že to je vždy limitované. Čo? Žiaľ, tá programová vyhláška doteraz väčšinou nebola dobre urobená, neskoro sa dala. Ešte treba tu pochváliť pána ministra, že on bol jeden z prvých ministrov, ktorý avizoval už koncom minulého roka, že na tom sa pracuje, aj keď samozrejme potom nebola vydaná v čase, v akom mala byť vydaná, ale hovoriť, že limit minimálnych výdavkov, hoci aj na lieky, ktoré tá programová vyhláška môže dať, je niečo, čo bude obmedzovať financie, ktoré poisťovne budú môcť do liekov napríklad na výnimky dať, je nezmysel. Niečo iné je limit verejných výdavkov. A tu by som ja chcel tiež sa k tomu trošku vyjadriť, pretože to je častokrát téma, ktorú aj ja si myslím, že zneužíva táto vládna koalícia na čele s veľmi neschopným ministrom financií Kamenickým a snaží sa argumentovať, že tento limit verejných výdavkov musí byť aplikovaný aj na rezort zdravotníctva. A áno, ja trošku o tom viem, pretože sa to naozaj zavádzalo za tých predchádzajúcich vlád a to nie je pravda. To je limit verejných výdavkov celej verejnej správy. A ako si to ten minister financií nastaví, tak to skrátka bude. To znamená, on čisto teoreticky môže dať zdravotníctvu úplne iný typ limitu, ako dá obrane, ako dá kultúre a tak ďalej. Jemu musí ten limit verejných výdavkov sedieť unblocked v celku. A tu to chcem len apelovať, aby aj ľudia v tejto krajine vedeli, že akým spôsobom sa konsoliduje. Táto vláda zvýšila postupne o 1 % zdravotné poistenie najprv na strane zamestnávateľov, teraz už aj na strane bežných občanov, ľudí. To znamená, to zdravotníctvo sa vďaka zvýšenému odvodovému zaťaženiu, čo teda vôbec neprospieva ekonomike, dostalo relatívne slušne veľa peňazí. A povedzme si, ako je. Keby tieto peniaze sa naozaj reálne minuli a efektívne minuli, tak to zdravotníctvo by mohlo vyzerať úplne ináč. Nemuseli by sme tu riešiť obrovské poplatky v ambulanciách, pretože by sa mohli slušne zaplatiť lekári v ambulanciách a takisto aj, čo sa týka liekov. A tým, že sú tu verejné výdavky, tak poisťovne samozrejme ku koncu roku hospodárili s obrovským prebytkom financií. A to bol vlastne zámer ministra Kamenického takýmto spôsobom vytiahnuť peniaze od ľudí. Pretože to, ako nastavuje ekonomicky túto krajinu, tak samozrejme vidíme, že vedie nás to postupne tou gréckou cestou, devastuje ekonomiku, čím ďalej bude sa menej a menej vyberať na daniach, pretože ľudia odchádzajú, živnosti sa zatvárajú, ale samozrejme isté prachy sú tie, ktoré ľudia odvedú cez zdravotné odvody. A tie sa pekne nalejú do zdravotných poisťovní a potom následne ďalší rok on zaplatí menej za poistencov štátu. Paráda. A takýmto spôsobom oni šetria na zdravotníctve. Takže z toho pohľadu ja len nechcem povedať, že tie poisťovne alebo takto, že zdrojov v zdravotníctve je dostatok. Keby nezdvihoval, keby nezdvihli odvody zdravotné, tak by sme sa mohli o tom baviť, či áno alebo nie, vzhľadom na celkové hospodárenie štátu, ale keďže zdvihli tie odvody, tak tých zdrojov je tam naozaj dostatok a štát samozrejme škrtí to, čo pôvodne sa malo do zdravotníctva dávať za poistencov štátu, na tejto strane tie kohútiky, aby do tých zdravotných poisťovní išlo menej peňazí. Toto má samozrejme súvis s liekmi na výnimku. A z toho chcem len jednu vec povedať, že v princípe tam by naozaj limity nemuseli byť. Mali by si o tom rozhodovať poisťovne. A v tomto som aj pochválil ten návrh, tak ako je daný, že si myslím, že tá protiústavnosť sa do veľkej miery eliminuje. Jediný malinký problém, ktorý ja tam vidím, je v tom, že je tam limitovaná suma, koľko má stáť ten výnimkový liek v rámci roku. Je to, myslím, že zadefinované na priemernú mzdu. A toto môže byť limitované v tom, že predsa môžu byť určité moderné lieky, ktoré môžu presahovať túto sumu a potom ten liek na výnimku v princípe nebude môcť byť schválený. A samozrejme, tento liek, pokiaľ by sa podal jednorazovo alebo v nejakých dvoch kúrach, dávkach, môže byť ďaleko efektívnejší ako liek výnimkový, ktorý je lacnejší a musí sa podávať niekoľko rokov. Takže toto je trošičku nedomyslené. Môžeme sa nad tým zamyslieť. Môže sa nad tým ministerstvo zamyslieť, či sa toto nechce nejakým spôsobom lepšiť, upraviť, ale OK. Ja v princípe inak s tým, ako to navrhli, až zásadný problém nemám. Ďalšiu vec, čo som chcel podotknúť, je to, že NKÚ a tá kontrola povedala to, čo sa tu opakovane hovorilo a bolo to tak nevyvážene trošku komunikované, tak sa musím k tomu vyjadriť. Polovica liekov A bolo kategorizované z týchto inovatívnych za vyššie ceny ako odporúčalo NIHO. Inštitút, ktorý má na starosti posudzovať nákladovú efektivitu jednotlivých liekov. A toto je samozrejme obrovský problém. NKÚ hovorí, že takýmto spôsobom sa stratilo až 356 miliónov €. To sú obrovské peniaze. Keby sa toto nedialo, tak určite by sme mohli mať v systéme oveľa viac inovatívnejších liekov. Pretože pán minister sa síce pochválil, že podržal alokovaný rozpočet na lieky, ale nepovedal aj to B, že sa zastavila, zastavil v podstate prísun alebo kategorizácia inovatívnych liekov kvôli tomu, lebo ten rozpočet by bol škaredo, škaredo prekročený. Takže bolo to na úkor toho, že tu nemáme lieky. A teraz, keď si to tak zoberieme, 356 miliónov € sa stratilo tým, že to nebol problém len predchádzajúcej administratívy pána ministra Lengvarského aj ostatného tajomníka Babelu, ktorí sa tiež rozbehli a nedodržiavali to, ale ja som teda, mám určité informácie, že vo väčšom meradle to potom robila exministerka Dolinková. A že tam to nedodržanie bolo ešte v ďaleko väčších percentuálnych číslach. Takže tam si naozaj povedzme, že tu boli zásadné chyby, že to, čo nám tu odborníci povedali, že toľkoto by ten liek mal stáť, tak následne minister alebo ministerský úradník si kľudne menia a dávajú tam odôvodnenia, ktoré jasné, že pre bežného človeka sa zdajú byť fundované, ale tí, ktorí sa tomu naozaj rozumejú, vedia, že sú zavádzajúce. A takýmto spôsobom sa navyšovali ceny liekov, ktoré sa potom samozrejme presúvajú aj do ďalších rokov a toto je obrovská škoda. Čo tým chcem povedať, že akokoľvek vítam novelizáciu tejto reformy, ktorá tu bola schválená, áno, ale vždycky tá ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ na ministerstve budú nejaké bočné záujmy, pokiaľ tam bude lobistický tlak farmafiriem a ministerskí úradníci uhnú z akýchkoľvek dôvodov, či korupčných alebo neznalosti vecí a bude dochádzať k takýmto predražovaniam, tak si žiadnou reformou nepomôžeme, žiadnou. A v tomto teda držím palce aj súčasnému ministerstvu, aby tie lieky boli vyrokované čo najlepšie. Prahová hodnota. Áno, nákladová efektivita. Bolo to nastavené relatívne vysoko. Opäť hovorím, tie peniaze by na to aj boli. Nakoniec tá prahová hodnota, hovoria, že je zodpovedná za ochotu tých liekov prichádzať sem na náš trh. A keď sa nastaví príliš nízko, tak samozrejme časť liekov vzhľadom na ten malý trh, ktorý Slovensko má, alebo časť farmafiriem nemusí mať vôbec záujem prísť na náš trh a tým pádom nám tie lieky môžu chýbať. To sa ešte uvidí. Tu by som len vytkol ministerstvu zdravotníctva, že sa naozaj necháme v tých celoeurópskych iniciatívach Most Favorite Nation, ktoré vlastne reagujú na politiku Donalda Trumpa, ktorý radikálne vlastne obmedzuje náklady na lieky, ktoré boli doteraz v Spojených štátoch amerických, a tieto farma firmy pod tlakom rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa potom presúvajú časť tých nákladov, ktoré predtým platili Američania, naozaj oprávnene platili, na európsky trh. A z tohto pohľadu viaceré krajiny sa teda spájajú a riešia, aká má byť nákladová efektivita, akým spôsobom sa adaptovať na tento tlak Spojených štátov. Slovensko, žiaľ, v týchto platformách nefiguruje. Čo ma mrzí, ak sa to teda nestalo za posledných pár dní, ale nepredpokladám. Takže toto je samozrejme otázka, ukáže to čas. Súhlasím s tým, že pokiaľ je nastavená príliš vysoko, tak tie farmafirmy skrátka idú na doraz. Ony, keď vidia, že niečo je na papieri a je to vyššie, tak budú tvrdiť, že toľko musia dostať. A z tohto pohľadu si myslím, že tam tá úspora môže byť. Opäť je veľmi dôležité, aby sa to potom samozrejme dodržovalo tak, aby sa, som takto povedal, nedefraudovali alebo neničili tie štatistiky, ktoré s tým liekom idú, pretože tie ceny sa častokrát navyšujú tak, že sa to špeciálnym spôsobom upraví, ako sa veľa vecí upraví. Dámy, nakoniec tá cena za ten liek bola oveľa vyššia. MEA zmluvy. Tu kolega Salaj hovoril, aký je to tunel, že tie firmy to využívajú a že idú cez to a že je to netransparentné, ale neviem, či rozumie alebo či sa vôbec celkovo chápe, že prečo tie MEA zmluvy vznikli. Keď tie MEA zmluvy neboli, tak sa takmer kompletne zastavil prísun inovatívnych liekov na Slovensko. A potom, keď sme sa s tými firmami bavili, tak tie firmy povedali, my by sme vám dali aj lepšiu cenu, ale vy ju predsa nemôžete zverejniť. Takže dovtedy tá kategorizácia naozaj bola absolútne transparentná, všetko sa zverejňovalo, ale žiaľ, tie firmy, hoci by nám boli ochotné ako Slovensku, ekonomicky je tam, kde je, HDP má také a také, dať aj lepšiu cenu, ale v žiadnom prípade by sme ju nemohli zverejniť. No a tu sa dostávame opäť do situácie, že aký minister, aké ministerstvo. Či má naozaj záujmy, ktoré jasným spôsobom sú záujmy vo verejnom záujme, alebo sú tam aj nejaké iné záujmy. Pretože keď niečo znetransparentníte, tak to samozrejme všetkých pokušiteľov využíva potom tento netransparentný proces zneužívať. Čo sa nakoniec aj stalo. NKÚ povedalo, 356 miliónov sa zaplatilo viac, ako bolo treba. Takže tu je naozaj otázka aj na všetkých pacientov, voličov. Je dôležité, aby na ministerstve sedeli ľudia, ktorí budú hľadať verejný záujem a budú sa snažiť, aby sa dohodli s farmafirmami, ktorých vyjednávanie je extrémne tvrdé, aby sa dohodli s týmito farmafirmami na čo najprijateľnejších cenách. A samozrejme, tam nesmie byť žiadna korupcia, žiadne dojednávanie, žiadne konflikty záujmov. A to tu niektorí kolegovia dobre hovorili, že tých konfliktov záujmov tam, žiaľ, niekedy aj v samotnej kategorizačnej komisii môže byť veľmi veľa. A to je potom na škodu celej veci, lebo tam sa potom stráca tá dobrá cena. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Nik spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Iný spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená, ale malo by to byť v záujme toho, aby sme mali lepšie ceny za tieto lieky. Ďalšia vec, čo bola spomínaná, ale neviem, či ja som to nehovoril ako jeden z prvých, ešte keď sme boli v diskusii s predsedom zdravotníckeho výboru v televízii JOJ. Že je strašne dôležité nastaviť stratégiu prioritizácie liekovej politiky. Čo samozrejme tento zákon nejakým spôsobom nedefinuje a je to problém, pretože momentálne je to, aby som to tak zjednodušene povedal, v podstate na tých firmách, ktoré majú aký záujem sa dostať na náš trh. Ale môže sa vám stať, že na jednu diagnózu tam môžu byť tri lieky, ktoré však môžu byť aj efektívne. Ale je to úplne zbytočné, aby sme mali na jednu diagnózu tri drahé lieky, keď by sme potrebovali možno lieky na iné typy diagnóz a aby sme samozrejme v rámci tých možností, ktoré ako štát máme, dokázali mať zakategorizovaných z tých inovatívnych liekov čo najväčšie spektrum. A to sa bez stratégie urobiť nedá. Toto vám samotný trh nevytvorí. Tie firmy skrátka sa nebudú koordinovať, že čo to Slovensko najviac teraz potrebuje. Tie firmy sa budú snažiť, keď budú mať o to záujem, sa na ten náš trh čo najrýchlejšie dostať. A v tomto, keď to nemáme dobre nastavené, čo, žiaľ, nemáme, tak môže sa stať, že niektoré lieky tu budú a niektoré tu možno nebudú a bude to škoda. A to je možno jeden z dôvodov, prečo susedné krajiny, ktoré v princípe to kvóty ani nemali nastavené tak lukratívne ako my, tých liekov majú kategorizovaných oveľa, oveľa viac. § 7 ods. 5. Hovorilo sa tu o tom. Nebudem tým pádom o tom hovoriť. Považujem to aj ja za jeden veľmi slabý bod celého tohto, celej tejto novely, ktorý bude veľkým pokušením cez tento paragraf sa dostávať do systému úhrady a kolega Stachura to dobre vysvetlil. Môže to byť zaujímavé pre tie firmy, aj keby museli doliečovať tých pacientov a oni si to vypočítajú. Skrátka, uvidíme samozrejme, ako to bude, ale myslím si, že keby to aj tí Češi takto nejako mali. A úprimne poviem, že teraz si to musím poriadne pozrieť, ako som počúval tie argumenty tuná. Tak sa mi nechce veriť, že iba tak málo liekov by normálne v štandardnom trhovom prostredí cesto prišlo. To naozaj si treba pozrieť. Ja sa veľmi skúsim na to pozrieť podrobnejšie a možno neskôr sa môžeme o tej debate aj odbornejšie pobaviť. Centralizovaný nákup liekov na úrovni V4. To som ešte ja riešil ako minister, si spomínam. Hej? To sme sa začali o tom dosť vážne baviť. Vtedy bola covidová téma, tak sme mali len tie online rozhovory, ale riešilo sa to a stále sa nič nedoriešilo, čo ma akože mrzí, pretože toto je nástroj efektívnej liekovej politiky, pretože náš trh je naozaj veľmi malý. Pokiaľ by sa nám podarilo spojiť s Poliakmi, Maďarmi, Čechmi, tak ten trh je veľmi zaujímavý pre jednotlivé farmafirmy a tie ceny samozrejme mohli by byť ďaleko lepšie vyjednateľné, ako sú momentálne teraz. Reexport. Bolo tu povedané, že pán minister má dobrú spoluprácu so ŠÚKL-om. To ma veľmi teší a že je tam niekoľko v podstate zo strany ŠÚKL-u podnetov, ako tieto veci treba riešiť a najmä akým spôsobom treba sankcionovať tých, ktorí to robia. Tu opäť je veľmi dôležité, aby tam nebola mafia, ktorá bude kryť nejakých reexportérov, aby sa tam postupovalo čestne a akýkoľvek reexport sa prísne postihoval vo verejnom záujme a žiadny klientelizmus tu nesmie byť. Ja, čo viem, ja, keď som sa o tom dozvedel zo strany ŠÚKL-u, bolo to už, keď som nebol minister, mali sme ich tu vtedy na výbore pre zdravotníctvo v Národnej rade, tak ŠÚKL nám vtedy s dôverou povedal, koľko podnetov bolo v šuflíkoch Ministerstva zdravotníctva a ministerstvo s tým skrátka nič nerobilo. Tu je problém, pretože akokoľvek teraz tento zákon reaguje na niektoré medzery, ktoré si podnikatelia v reexporte našli, ktorý, povedzme si, ako je, keďže sme súčasťou jednotného európskeho trhu, tak je v princípe legálny. Takže tí podnikatelia si rýchlo nájdu spôsoby, ako sa ten zákon dá obísť a to isté sa stane po každej jednej novele, ktorá tu bude prijatá. Možno niektorých to zastaví, na chvíľku sa zamyslia a pokiaľ budú chcieť reexportovať, sa bude reexportovať ďalej, nehovoriac o tom, že niektoré firmy, ako som povedal, keď tam je nejaký človek, ktorý ich potrestanie dá do šuflíka a neriešia sa, tak ešte aj vedia, že to môžu kľudne robiť. A je to smutné. Je to smutné. Takže držím palce v boji s reexportom. To je jediné, čo viem povedať. Pokiaľ by sme aj potom počuli nejaké jasné dáta, koľko sa vybralo na pokutách? Aké biznisy v tomto sa odhalili? Kto to robil? Ako to robil? To určite veľmi by bolo fajn a ocenili by to všetci voliči. No aj voliči HLAS-u, keď takéto niečo bude, a samozrejme potešia sa všetci pacienti na Slovensku, pretože tá nedostupnosť liekov aj vďaka reexportu je problém, vždy bol ten problém tu. Častokrát sa ani nevie, že za tým je reexport, ale naozaj v niektorých prípadoch nedostupnosť liekov, dobrých, kvalitných liekov je kvôli tomu, že tieto lieky boli vyvezené do krajín, kde za ne reexportér dostane oveľa viac financií, ako by dostali za ne tu na Slovensku. No a ešte som chcel trošičku zareagovať na pána poslanca Šimka. Myslím, že on tu ešte stále je. Či už tu nie je? No, pán poslanec Šimko. To, čo povedal, ja som mal pocit, však on sa tomu fakt nerozumie. A niekto mu niečo napísal. Po mne má mať rozpravu, tak nech povie a vysvetlí, čo sú to vyrovnávacie rozdiely. Tieto ináč boli už aj za ministerky Kalavskej a či rozumie tomu mechanizmu, ktorý tu kritizoval a obvinil mňa z toho. Ja len viem jednu vec, že ja som mal na ministerstve otvorenú kauzu ohľadom Ktrudy a bolo to práve kvôli tomuto vyrovnávaciemu rozdielu. Bol to súd a čo viem, vtedy Ministerstvo zdravotníctva tento súd s touto spoločnosťou vyhralo. Ohľadom práve tohto vyrovnávacieho rozdielu, takže to, čo hovoril, je samozrejme voči mne absolútny nezmysel. To, čo už bolo po mne, to samozrejme ja presne všetko neviem. Dobre, ďakujem veľmi pekne zatiaľ za tento čas a teším sa na diskusiu a ďakujem pánovi ministrovi, že reaguje a komunikuje s nami. Pri faktickom na vaše vystúpenie vám poslal Sloboda. Pán kolega, krátko. Dva momenty. Venovali ste sa správe NKÚ, tá hodnotila obdobie minulej vlády a časti súčasnej vlády, ale treba povedať to, že poukázala na tie nedostatky, ktoré sa týkali minulej vlády a treba povedať aj to, že ten predseda tejto organizácie NIHO, to bol nominant vlastne predošlej vlády, ktorý kontinuálne prešiel a zastával túto pozíciu, či už v roku 23, ale časti aj v roku 24. To znamená, že tie otázky, ktoré ste pomenovali alebo ktoré ste si položili, že došlo k, ja neviem, sprenevere alebo nejakým machináciám vo výške 360 miliónov € a mohlo sa ho ušetriť, tak to sú otázky aj na tohto predsedu tejto organizácie, ktorý nebol nominant nás, ale niekto ho dal alebo inštaloval tam za predošlej vlády. A potom k tej kategorizačnej komisii, ktorú ste spomínali, tak zdravotné poisťovne, ktoré nesúhlasia s kategorizáciou, majú právo to namietať aj na súde a treba aj pripomenúť to, že v novele zákona sa navrhuje aj hlasovacie právo aj pre Ministerstvo financií, aby malo väčší nejaký kontrolný mechanizmus nad tým celým procesom. Tým pádom ja musím odmietnuť tvrdenie o tom, že by štát bol nejako oklamaný a nemohol kontrolovať financie v rámci tohto mechanizmu. Ďakujem. Pani predsedajúca, ťažko. Pán poslanec, ďakujem za korektný príspevok do diskusie. Mňa zaujali iba tri momenty. Priznám sa, to prvé, čo chcem povedať, neviem, či ste povedali vy alebo váš predrečník. Ohľadom toho, že nejaké to nadbytočné čerpanie tých 168 miliónov, čo som pomenoval, že pokračovalo v 25. No veď áno, ale to sú záväzky zo zmlúv, ktoré sú proste nemenné. Nemenné. Ja som si našiel, že na to, aby som uhradil zmluvu, ktorá bola uzavretá dva alebo tri roky dozadu, musím uhradiť 168 miliónov, čiže to je nekorektná poznámka. Pardon, tak potom len chcem, aby bolo jasné, že to je nekorektná poznámka. To je jedna vec. Druhá vec je, a ja rozumiem skepticizmu, keď sa tu bavíme, lebo tá diskusia je predovšetkým o tých finančných dopadoch a ja tomu rozumiem, pretože aj Ministerstvo financií bolo na začiatku skeptické. Pretože áno, je tam jasné, že je tam dopad. Ide o to, čo robí štát, ministerstvo regulácií na tej protistrane, na vymáhanie zmlúv, na dekategorizáciu, na vyjednávanie nových zmlúv, aby boli zľavy na vstupe. Ja som o tom hovoril, povedal som asi 10 opatrení, tie sa konečne prvýkrát dejú. Lenže, viete, častokrát sa stane, že vy poviete, že vy ste aj niečo, pokuty lekárňam a ja neviem čo, aby ste to zistili. No faktom je, že v týchto oblastiach, či už je to vyjednávanie zliav na vstupe a všetkých týchto vecí, to nie je, že niekto to povedal s kolegom opozičným, že to sú pár miliónov. To je 120 miliónov €, neudialo sa tam, že nič. Normálne, že nič, až minulý rok. A konflikt záujmov, k tomu sa možno ešte vyjadrím, to nie je o tom, v ktorej je to inštitúcii. Ide o to, ktorí ľudia to riešia, pretože zhodou okolností z tej poisťovne na Ministerstvo zdravotníctva ste to dali vy. Bývalá vláda. Vy ste o tom rozhodli a teraz jedným dychom dodávate, že by to predsa len možno mali robiť tie poisťovne, ale vy ste to vrátili na Ministerstvo zdravotníctva kvôli legitímnosti. Pán poslanec Stachura. Ďakujem, Marek, za tvoje vystúpenie. Veľa postrehov si mal iných ako my z opozície, takže vďaka za to. Napríklad ten medzinárodný presah, to som aj celkom zabudol. To som ti vďačný za to, že my ani nevieme, aké dopady to všetko bude mať tá politika Donalda Trumpa, pretože naozaj Amerika významným spôsobom dotovala lieky v rámci celosvetovo a ak oni odmietnu alebo prestanú uhrádzať značnú časť týchto zdrojov, tak sa to presunie na Európu. Čiže aj s tým, čo my tu teraz akože riešime, aj na to nebudú o chvíľu peniaze, čiže treba naozaj vnímať aj tento medzinárodný presah. Ten reexport, no, referencovanie cien. To je jednoducho, my sme sa rozhodli niekedy dávno, dávno, že budeme referencovať ceny liekov na priemer troch najnižších. No a automaticky sme tu umožnili tento reexport. Asi bez toho, aby sa zmenila celá táto filozofia, to sa nedá úplne vyriešiť, že teda ten reexport tu zázračne zmizne. Čo sa možno podarí, možno ten reemergentný kanál nejako poriešiť, ale áno, uvidíme, či ten reexport, to sa upraví. Mne sa pozdávalo aj to, čo si spomínal, teda že ten verejný záujem musí byť, či už je to ministerstvo alebo poisťovňa, samozrejme, že tak rozhodujú o takýchto obrovských miliónových sumách a ľudia, ktorí majú iné záujmy, no tak nebude fungovať nič. Ani neviem, päťkrát môžeme meniť legislatívu. Čiže tie tvoje postrehy mne sa pozdávali. A posledná poznámka len Zdenkovi, síce nie je to priamo na Mareka, ale asi nepoznáš Michala Staňka, aký to je čestný, poctivý, dobrý človek, že to je politická nominácia, áno, to je smiešne. Vybudoval fantastický úrad, ktorý, bohužiaľ, má málo kompetencií. Mohol by mať oveľa viac. S reakciou pán poslanec Krajčí. Chcem veľmi pekne poďakovať za všetky pripomienky, aj pánovi ministrovi zvlášť, ale začnem teda s Zdenkom Slobodom. No, akoby, pán poslanec, ste tomu vôbec nerozumeli, pretože Michal Staňák, ktorý založil inštitút NIHO pod mojím vedením, on práve hovoril, aká je nákladová efektivita tých liekov. A oni ho na ministerstve zvalcovali. A tie lieky kategorizovali za vyššie ceny, ako on tvrdil. Na toto prišiel Najvyšší kontrolný úrad. A tak to bolo aj za obdobie exministerky Dolinkovej a tam to tiež vystrelilo obrovským spôsobom nad odporúčania NIHO. Ja si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo Michal Staňák musel odísť. Pretože skrátka on tvrdil, že to má byť menej a vaša pani ministerka si tie ceny schvaľovala oveľa, oveľa viac. A samozrejme bol tam na ňu asi tlak zo strany farmabiznisu a tak ďalej, že to robí zle a neviem čo všetko, a ste si ho vymenili. On je teraz vo vysokých európskych inštitúciách a tam robí dobrú robotu, ho uznávajú iné krajiny, my sme ho znova stratili. Ja som ho sem stiahol na Slovensko, aby nám pomohol ten inštitút vybudovať a vstúpiť farmafirmám naozaj na nohy a vytvoriť im otlaky a vy ste si ho skrátka pustili preč. Takže to mi je ľúto. Kvôli tomu sa stratilo tých 356 miliónov, že nerešpektovali sa jeho odporúčania. To, čo hovoril pán minister, tak to sa naozaj vôbec netýkalo mňa, takže neviem vôbec na to zareagovať a to ďalej.

Ešte raz, pán minister, kolegyne, kolegovia. A do 10:00. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu pred nami trojmesačná lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne, rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu trojmesačná pred nami lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. A teraz dovoľte mne len ako reagovať na určité podnety, ktoré tu padli. Rozprávalo sa tu trošičku o liekoch na výnimke a najmä o limite minimálnych výdavkov v programovej vyhláške. A limite verejných výdavkov. A ja by som tu strašne rád to ešte raz vysvetlil. Pretože dosť veľa sa teraz zbrojí najmä zo strany toho podnikateľského sektoru proti programovej vyhláške a pokiaľ tu aj poslanci budú zle o tejto programovej vyhláške ju vysvetľovať a hovoriť, tak samozrejme to neprispieva celej diskusii. Programová vyhláška dáva len limit minimálnych výdavkov. To znamená, nelimituje poisťovne, aby mohli zaplatiť viac. A je to nástroj ministra zdravotníctva, ministerstva, teda štátu, regulátora, aby, keď sa napríklad dohodne s ambulantným sektorom, že tam musí ísť o 50 miliónov viac. Dodnes si pamätám na tú debatu, ktorú ministerka Valáška, exministerka Kalavská, mala svojho času. Obrovské titulky, dohodli sme sa, do ambulantného sektoru pôjde o 50 miliónov € viac. Všade to bolo, všetko sa ukľudnilo, prišiel január a poisťovne povedali: „A my tam tie peniaze nevidíme.“ A nič nebolo. Minister, úplná bábka. Takže a takýchto samozrejme situácií môže byť v tom rozpočte a na stav stavaní rozpočtu oveľa viac. Tam môžu byť oprávnené záujmy štátu, regulátora, aby viac sa investovalo do prevencie, viac sa investovalo do čohokoľvek. To už od kreativity, ako minister túto programovú vyhlášku napíše, do toho mu nikto tam nezasahuje, ten zákon mu do toho nezasahuje. Dôležité je, samozrejme, sa tomu celoročne venovať. Zvolávať okrúhle stoly a riešiť to aj s poisťovňami. Každá poisťovňa môže v rámci programovej vyhlášky naozaj mať zadefinované tie limity iné podľa poistného kmeňa a tak ďalej. To ničomu sa tam naozaj nekladú nejaké medze. A pokiaľ sa tento nástroj dobre využíva, som presvedčený, že to je dobrý nástroj, pokiaľ nebudú samozrejme kvalitnejšie regulatívne mechanizmy nastavené tak, aby ten eventuálne nejaký trh zdravotníctva mohol fungovať, aj keď si myslím, že to je vždy limitované. Čo? Žiaľ, tá programová vyhláška doteraz väčšinou nebola dobre urobená, neskoro sa dala. Ešte treba tu pochváliť pána ministra, že on bol jeden z prvých ministrov, ktorý avizoval už koncom minulého roka, že na tom sa pracuje, aj keď samozrejme potom nebola vydaná v čase, v akom mala byť vydaná, ale hovoriť, že limit minimálnych výdavkov, hoci aj na lieky, ktoré tá programová vyhláška môže dať, je niečo, čo bude obmedzovať financie, ktoré poisťovne budú môcť do liekov napríklad na výnimky dať, je nezmysel. Niečo iné je limit verejných výdavkov. A tu by som ja chcel tiež sa k tomu trošku vyjadriť, pretože to je častokrát téma, ktorú aj ja si myslím, že zneužíva táto vládna koalícia na čele s veľmi neschopným ministrom financií Kamenickým a snaží sa argumentovať, že tento limit verejných výdavkov musí byť aplikovaný aj na rezort zdravotníctva. A áno, ja trošku o tom viem, pretože sa to naozaj zavádzalo za tých predchádzajúcich vlád a to nie je pravda. To je limit verejných výdavkov celej verejnej správy. A ako si to ten minister financií nastaví, tak to skrátka bude. To znamená, on čisto teoreticky môže dať zdravotníctvu úplne iný typ limitu, ako dá obrane, ako dá kultúre a tak ďalej. Jemu musí ten limit verejných výdavkov sedieť unblocked v celku. A tu to chcem len apelovať, aby aj ľudia v tejto krajine vedeli, že akým spôsobom sa konsoliduje. Táto vláda zvýšila postupne o 1 % zdravotné poistenie najprv na strane zamestnávateľov, teraz už aj na strane bežných občanov, ľudí. To znamená, to zdravotníctvo sa vďaka zvýšenému odvodovému zaťaženiu, čo teda vôbec neprospieva ekonomike, dostalo relatívne slušne veľa peňazí. A povedzme si, ako je. Keby tieto peniaze sa naozaj reálne minuli a efektívne minuli, tak to zdravotníctvo by mohlo vyzerať úplne ináč. Nemuseli by sme tu riešiť obrovské poplatky v ambulanciách, pretože by sa mohli slušne zaplatiť lekári v ambulanciách a takisto aj, čo sa týka liekov. A tým, že sú tu verejné výdavky, tak poisťovne samozrejme ku koncu roku hospodárili s obrovským prebytkom financií. A to bol vlastne zámer ministra Kamenického takýmto spôsobom vytiahnuť peniaze od ľudí. Pretože to, ako nastavuje ekonomicky túto krajinu, tak samozrejme vidíme, že vedie nás to postupne tou gréckou cestou, devastuje ekonomiku, čím ďalej bude sa menej a menej vyberať na daniach, pretože ľudia odchádzajú, živnosti sa zatvárajú, ale samozrejme isté prachy sú tie, ktoré ľudia odvedú cez zdravotné odvody. A tie sa pekne nalejú do zdravotných poisťovní a potom následne ďalší rok on zaplatí menej za poistencov štátu. Paráda. A takýmto spôsobom oni šetria na zdravotníctve. Takže z toho pohľadu ja len nechcem povedať, že tie poisťovne alebo takto, že zdrojov v zdravotníctve je dostatok. Keby nezdvihoval, keby nezdvihli odvody zdravotné, tak by sme sa mohli o tom baviť, či áno alebo nie, vzhľadom na celkové hospodárenie štátu, ale keďže zdvihli tie odvody, tak tých zdrojov je tam naozaj dostatok a štát samozrejme škrtí to, čo pôvodne sa malo do zdravotníctva dávať za poistencov štátu, na tejto strane tie kohútiky, aby do tých zdravotných poisťovní išlo menej peňazí. Toto má samozrejme súvis s liekmi na výnimku. A z toho chcem len jednu vec povedať, že v princípe tam by naozaj limity nemuseli byť. Mali by si o tom rozhodovať poisťovne. A v tomto som aj pochválil ten návrh, tak ako je daný, že si myslím, že tá protiústavnosť sa do veľkej miery eliminuje. Jediný malinký problém, ktorý ja tam vidím, je v tom, že je tam limitovaná suma, koľko má stáť ten výnimkový liek v rámci roku. Je to, myslím, že zadefinované na priemernú mzdu. A toto môže byť limitované v tom, že predsa môžu byť určité moderné lieky, ktoré môžu presahovať túto sumu a potom ten liek na výnimku v princípe nebude môcť byť schválený. A samozrejme, tento liek, pokiaľ by sa podal jednorazovo alebo v nejakých dvoch kúrach, dávkach, môže byť ďaleko efektívnejší ako liek výnimkový, ktorý je lacnejší a musí sa podávať niekoľko rokov. Takže toto je trošičku nedomyslené. Môžeme sa nad tým zamyslieť. Môže sa nad tým ministerstvo zamyslieť, či sa toto nechce nejakým spôsobom lepšiť, upraviť, ale OK. Ja v princípe inak s tým, ako to navrhli, až zásadný problém nemám. Ďalšiu vec, čo som chcel podotknúť, je to, že NKÚ a tá kontrola povedala to, čo sa tu opakovane hovorilo a bolo to tak nevyvážene trošku komunikované, tak sa musím k tomu vyjadriť. Polovica liekov A bolo kategorizované z týchto inovatívnych za vyššie ceny ako odporúčalo NIHO. Inštitút, ktorý má na starosti posudzovať nákladovú efektivitu jednotlivých liekov. A toto je samozrejme obrovský problém. NKÚ hovorí, že takýmto spôsobom sa stratilo až 356 miliónov €. To sú obrovské peniaze. Keby sa toto nedialo, tak určite by sme mohli mať v systéme oveľa viac inovatívnejších liekov. Pretože pán minister sa síce pochválil, že podržal alokovaný rozpočet na lieky, ale nepovedal aj to B, že sa zastavila, zastavil v podstate prísun alebo kategorizácia inovatívnych liekov kvôli tomu, lebo ten rozpočet by bol škaredo, škaredo prekročený. Takže bolo to na úkor toho, že tu nemáme lieky. A teraz, keď si to tak zoberieme, 356 miliónov € sa stratilo tým, že to nebol problém len predchádzajúcej administratívy pána ministra Lengvarského aj ostatného tajomníka Babelu, ktorí sa tiež rozbehli a nedodržiavali to, ale ja som teda, mám určité informácie, že vo väčšom meradle to potom robila exministerka Dolinková. A že tam to nedodržanie bolo ešte v ďaleko väčších percentuálnych číslach. Takže tam si naozaj povedzme, že tu boli zásadné chyby, že to, čo nám tu odborníci povedali, že toľkoto by ten liek mal stáť, tak následne minister alebo ministerský úradník si kľudne menia a dávajú tam odôvodnenia, ktoré jasné, že pre bežného človeka sa zdajú byť fundované, ale tí, ktorí sa tomu naozaj rozumejú, vedia, že sú zavádzajúce. A takýmto spôsobom sa navyšovali ceny liekov, ktoré sa potom samozrejme presúvajú aj do ďalších rokov a toto je obrovská škoda. Čo tým chcem povedať, že akokoľvek vítam novelizáciu tejto reformy, ktorá tu bola schválená, áno, ale vždycky tá ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ na ministerstve budú nejaké bočné záujmy, pokiaľ tam bude lobistický tlak farmafiriem a ministerskí úradníci uhnú z akýchkoľvek dôvodov, či korupčných alebo neznalosti vecí a bude dochádzať k takýmto predražovaniam, tak si žiadnou reformou nepomôžeme, žiadnou. A v tomto teda držím palce aj súčasnému ministerstvu, aby tie lieky boli vyrokované čo najlepšie. Prahová hodnota. Áno, nákladová efektivita. Bolo to nastavené relatívne vysoko. Opäť hovorím, tie peniaze by na to aj boli. Nakoniec tá prahová hodnota, hovoria, že je zodpovedná za ochotu tých liekov prichádzať sem na náš trh. A keď sa nastaví príliš nízko, tak samozrejme časť liekov vzhľadom na ten malý trh, ktorý Slovensko má, alebo časť farmafiriem nemusí mať vôbec záujem prísť na náš trh a tým pádom nám tie lieky môžu chýbať. To sa ešte uvidí. Tu by som len vytkol ministerstvu zdravotníctva, že sa naozaj necháme v tých celoeurópskych iniciatívach Most Favorite Nation, ktoré vlastne reagujú na politiku Donalda Trumpa, ktorý radikálne vlastne obmedzuje náklady na lieky, ktoré boli doteraz v Spojených štátoch amerických, a tieto farma firmy pod tlakom rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa potom presúvajú časť tých nákladov, ktoré predtým platili Američania, naozaj oprávnene platili, na európsky trh. A z tohto pohľadu viaceré krajiny sa teda spájajú a riešia, aká má byť nákladová efektivita, akým spôsobom sa adaptovať na tento tlak Spojených štátov. Slovensko, žiaľ, v týchto platformách nefiguruje. Čo ma mrzí, ak sa to teda nestalo za posledných pár dní, ale nepredpokladám. Takže toto je samozrejme otázka, ukáže to čas. Súhlasím s tým, že pokiaľ je nastavená príliš vysoko, tak tie farmafirmy skrátka idú na doraz. Ony, keď vidia, že niečo je na papieri a je to vyššie, tak budú tvrdiť, že toľko musia dostať. A z tohto pohľadu si myslím, že tam tá úspora môže byť. Opäť je veľmi dôležité, aby sa to potom samozrejme dodržovalo tak, aby sa, som takto povedal, nedefraudovali alebo neničili tie štatistiky, ktoré s tým liekom idú, pretože tie ceny sa častokrát navyšujú tak, že sa to špeciálnym spôsobom upraví, ako sa veľa vecí upraví. Dámy, nakoniec tá cena za ten liek bola oveľa vyššia. MEA zmluvy. Tu kolega Salaj hovoril, aký je to tunel, že tie firmy to využívajú a že idú cez to a že je to netransparentné, ale neviem, či rozumie alebo či sa vôbec celkovo chápe, že prečo tie MEA zmluvy vznikli. Keď tie MEA zmluvy neboli, tak sa takmer kompletne zastavil prísun inovatívnych liekov na Slovensko. A potom, keď sme sa s tými firmami bavili, tak tie firmy povedali, my by sme vám dali aj lepšiu cenu, ale vy ju predsa nemôžete zverejniť. Takže dovtedy tá kategorizácia naozaj bola absolútne transparentná, všetko sa zverejňovalo, ale žiaľ, tie firmy, hoci by nám boli ochotné ako Slovensku, ekonomicky je tam, kde je, HDP má také a také, dať aj lepšiu cenu, ale v žiadnom prípade by sme ju nemohli zverejniť. No a tu sa dostávame opäť do situácie, že aký minister, aké ministerstvo. Či má naozaj záujmy, ktoré jasným spôsobom sú záujmy vo verejnom záujme, alebo sú tam aj nejaké iné záujmy. Pretože keď niečo znetransparentníte, tak to samozrejme všetkých pokušiteľov využíva potom tento netransparentný proces zneužívať. Čo sa nakoniec aj stalo. NKÚ povedalo, 356 miliónov sa zaplatilo viac, ako bolo treba. Takže tu je naozaj otázka aj na všetkých pacientov, voličov. Je dôležité, aby na ministerstve sedeli ľudia, ktorí budú hľadať verejný záujem a budú sa snažiť, aby sa dohodli s farmafirmami, ktorých vyjednávanie je extrémne tvrdé, aby sa dohodli s týmito farmafirmami na čo najprijateľnejších cenách. A samozrejme, tam nesmie byť žiadna korupcia, žiadne dojednávanie, žiadne konflikty záujmov. A to tu niektorí kolegovia dobre hovorili, že tých konfliktov záujmov tam, žiaľ, niekedy aj v samotnej kategorizačnej komisii môže byť veľmi veľa. A to je potom na škodu celej veci, lebo tam sa potom stráca tá dobrá cena. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Nik spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Iný spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená, ale malo by to byť v záujme toho, aby sme mali lepšie ceny za tieto lieky. Ďalšia vec, čo bola spomínaná, ale neviem, či ja som to nehovoril ako jeden z prvých, ešte keď sme boli v diskusii s predsedom zdravotníckeho výboru v televízii JOJ. Že je strašne dôležité nastaviť stratégiu prioritizácie liekovej politiky. Čo samozrejme tento zákon nejakým spôsobom nedefinuje a je to problém, pretože momentálne je to, aby som to tak zjednodušene povedal, v podstate na tých firmách, ktoré majú aký záujem sa dostať na náš trh. Ale môže sa vám stať, že na jednu diagnózu tam môžu byť tri lieky, ktoré však môžu byť aj efektívne. Ale je to úplne zbytočné, aby sme mali na jednu diagnózu tri drahé lieky, keď by sme potrebovali možno lieky na iné typy diagnóz a aby sme samozrejme v rámci tých možností, ktoré ako štát máme, dokázali mať zakategorizovaných z tých inovatívnych liekov čo najväčšie spektrum. A to sa bez stratégie urobiť nedá. Toto vám samotný trh nevytvorí. Tie firmy skrátka sa nebudú koordinovať, že čo to Slovensko najviac teraz potrebuje. Tie firmy sa budú snažiť, keď budú mať o to záujem, sa na ten náš trh čo najrýchlejšie dostať. A v tomto, keď to nemáme dobre nastavené, čo, žiaľ, nemáme, tak môže sa stať, že niektoré lieky tu budú a niektoré tu možno nebudú a bude to škoda. A to je možno jeden z dôvodov, prečo susedné krajiny, ktoré v princípe to kvóty ani nemali nastavené tak lukratívne ako my, tých liekov majú kategorizovaných oveľa, oveľa viac. § 7 ods. 5. Hovorilo sa tu o tom. Nebudem tým pádom o tom hovoriť. Považujem to aj ja za jeden veľmi slabý bod celého tohto, celej tejto novely, ktorý bude veľkým pokušením cez tento paragraf sa dostávať do systému úhrady a kolega Stachura to dobre vysvetlil. Môže to byť zaujímavé pre tie firmy, aj keby museli doliečovať tých pacientov a oni si to vypočítajú. Skrátka, uvidíme samozrejme, ako to bude, ale myslím si, že keby to aj tí Češi takto nejako mali. A úprimne poviem, že teraz si to musím poriadne pozrieť, ako som počúval tie argumenty tuná. Tak sa mi nechce veriť, že iba tak málo liekov by normálne v štandardnom trhovom prostredí cesto prišlo. To naozaj si treba pozrieť. Ja sa veľmi skúsim na to pozrieť podrobnejšie a možno neskôr sa môžeme o tej debate aj odbornejšie pobaviť. Centralizovaný nákup liekov na úrovni V4. To som ešte ja riešil ako minister, si spomínam. Hej? To sme sa začali o tom dosť vážne baviť. Vtedy bola covidová téma, tak sme mali len tie online rozhovory, ale riešilo sa to a stále sa nič nedoriešilo, čo ma akože mrzí, pretože toto je nástroj efektívnej liekovej politiky, pretože náš trh je naozaj veľmi malý. Pokiaľ by sa nám podarilo spojiť s Poliakmi, Maďarmi, Čechmi, tak ten trh je veľmi zaujímavý pre jednotlivé farmafirmy a tie ceny samozrejme mohli by byť ďaleko lepšie vyjednateľné, ako sú momentálne teraz. Reexport. Bolo tu povedané, že pán minister má dobrú spoluprácu so ŠÚKL-om. To ma veľmi teší a že je tam niekoľko v podstate zo strany ŠÚKL-u podnetov, ako tieto veci treba riešiť a najmä akým spôsobom treba sankcionovať tých, ktorí to robia. Tu opäť je veľmi dôležité, aby tam nebola mafia, ktorá bude kryť nejakých reexportérov, aby sa tam postupovalo čestne a akýkoľvek reexport sa prísne postihoval vo verejnom záujme a žiadny klientelizmus tu nesmie byť. Ja, čo viem, ja, keď som sa o tom dozvedel zo strany ŠÚKL-u, bolo to už, keď som nebol minister, mali sme ich tu vtedy na výbore pre zdravotníctvo v Národnej rade, tak ŠÚKL nám vtedy s dôverou povedal, koľko podnetov bolo v šuflíkoch Ministerstva zdravotníctva a ministerstvo s tým skrátka nič nerobilo. Tu je problém, pretože akokoľvek teraz tento zákon reaguje na niektoré medzery, ktoré si podnikatelia v reexporte našli, ktorý, povedzme si, ako je, keďže sme súčasťou jednotného európskeho trhu, tak je v princípe legálny. Takže tí podnikatelia si rýchlo nájdu spôsoby, ako sa ten zákon dá obísť a to isté sa stane po každej jednej novele, ktorá tu bude prijatá. Možno niektorých to zastaví, na chvíľku sa zamyslia a pokiaľ budú chcieť reexportovať, sa bude reexportovať ďalej, nehovoriac o tom, že niektoré firmy, ako som povedal, keď tam je nejaký človek, ktorý ich potrestanie dá do šuflíka a neriešia sa, tak ešte aj vedia, že to môžu kľudne robiť. A je to smutné. Je to smutné. Takže držím palce v boji s reexportom. To je jediné, čo viem povedať. Pokiaľ by sme aj potom počuli nejaké jasné dáta, koľko sa vybralo na pokutách? Aké biznisy v tomto sa odhalili? Kto to robil? Ako to robil? To určite veľmi by bolo fajn a ocenili by to všetci voliči. No aj voliči HLAS-u, keď takéto niečo bude, a samozrejme potešia sa všetci pacienti na Slovensku, pretože tá nedostupnosť liekov aj vďaka reexportu je problém, vždy bol ten problém tu. Častokrát sa ani nevie, že za tým je reexport, ale naozaj v niektorých prípadoch nedostupnosť liekov, dobrých, kvalitných liekov je kvôli tomu, že tieto lieky boli vyvezené do krajín, kde za ne reexportér dostane oveľa viac financií, ako by dostali za ne tu na Slovensku. No a ešte som chcel trošičku zareagovať na pána poslanca Šimka. Myslím, že on tu ešte stále je. Či už tu nie je? No, pán poslanec Šimko. To, čo povedal, ja som mal pocit, však on sa tomu fakt nerozumie. A niekto mu niečo napísal. Po mne má mať rozpravu, tak nech povie a vysvetlí, čo sú to vyrovnávacie rozdiely. Tieto ináč boli už aj za ministerky Kalavskej a či rozumie tomu mechanizmu, ktorý tu kritizoval a obvinil mňa z toho. Ja len viem jednu vec, že ja som mal na ministerstve otvorenú kauzu ohľadom Ktrudy a bolo to práve kvôli tomuto vyrovnávaciemu rozdielu. Bol to súd a čo viem, vtedy Ministerstvo zdravotníctva tento súd s touto spoločnosťou vyhralo. Ohľadom práve tohto vyrovnávacieho rozdielu, takže to, čo hovoril, je samozrejme voči mne absolútny nezmysel. To, čo už bolo po mne, to samozrejme ja presne všetko neviem. Dobre, ďakujem veľmi pekne zatiaľ za tento čas a teším sa na diskusiu a ďakujem pánovi ministrovi, že reaguje a komunikuje s nami. Pri faktickom na vaše vystúpenie vám poslal Sloboda. Pán kolega, krátko. Dva momenty. Venovali ste sa správe NKÚ, tá hodnotila obdobie minulej vlády a časti súčasnej vlády, ale treba povedať to, že poukázala na tie nedostatky, ktoré sa týkali minulej vlády a treba povedať aj to, že ten predseda tejto organizácie NIHO, to bol nominant vlastne predošlej vlády, ktorý kontinuálne prešiel a zastával túto pozíciu, či už v roku 23, ale časti aj v roku 24. To znamená, že tie otázky, ktoré ste pomenovali alebo ktoré ste si položili, že došlo k, ja neviem, sprenevere alebo nejakým machináciám vo výške 360 miliónov € a mohlo sa ho ušetriť, tak to sú otázky aj na tohto predsedu tejto organizácie, ktorý nebol nominant nás, ale niekto ho dal alebo inštaloval tam za predošlej vlády. A potom k tej kategorizačnej komisii, ktorú ste spomínali, tak zdravotné poisťovne, ktoré nesúhlasia s kategorizáciou, majú právo to namietať aj na súde a treba aj pripomenúť to, že v novele zákona sa navrhuje aj hlasovacie právo aj pre Ministerstvo financií, aby malo väčší nejaký kontrolný mechanizmus nad tým celým procesom. Tým pádom ja musím odmietnuť tvrdenie o tom, že by štát bol nejako oklamaný a nemohol kontrolovať financie v rámci tohto mechanizmu. Ďakujem. Pani predsedajúca, ťažko. Pán poslanec, ďakujem za korektný príspevok do diskusie. Mňa zaujali iba tri momenty. Priznám sa, to prvé, čo chcem povedať, neviem, či ste povedali vy alebo váš predrečník. Ohľadom toho, že nejaké to nadbytočné čerpanie tých 168 miliónov, čo som pomenoval, že pokračovalo v 25. No veď áno, ale to sú záväzky zo zmlúv, ktoré sú proste nemenné. Nemenné. Ja som si našiel, že na to, aby som uhradil zmluvu, ktorá bola uzavretá dva alebo tri roky dozadu, musím uhradiť 168 miliónov, čiže to je nekorektná poznámka. Pardon, tak potom len chcem, aby bolo jasné, že to je nekorektná poznámka. To je jedna vec. Druhá vec je, a ja rozumiem skepticizmu, keď sa tu bavíme, lebo tá diskusia je predovšetkým o tých finančných dopadoch a ja tomu rozumiem, pretože aj Ministerstvo financií bolo na začiatku skeptické. Pretože áno, je tam jasné, že je tam dopad. Ide o to, čo robí štát, ministerstvo regulácií na tej protistrane, na vymáhanie zmlúv, na dekategorizáciu, na vyjednávanie nových zmlúv, aby boli zľavy na vstupe. Ja som o tom hovoril, povedal som asi 10 opatrení, tie sa konečne prvýkrát dejú. Lenže, viete, častokrát sa stane, že vy poviete, že vy ste aj niečo, pokuty lekárňam a ja neviem čo, aby ste to zistili. No faktom je, že v týchto oblastiach, či už je to vyjednávanie zliav na vstupe a všetkých týchto vecí, to nie je, že niekto to povedal s kolegom opozičným, že to sú pár miliónov. To je 120 miliónov €, neudialo sa tam, že nič. Normálne, že nič, až minulý rok. A konflikt záujmov, k tomu sa možno ešte vyjadrím, to nie je o tom, v ktorej je to inštitúcii. Ide o to, ktorí ľudia to riešia, pretože zhodou okolností z tej poisťovne na Ministerstvo zdravotníctva ste to dali vy. Bývalá vláda. Vy ste o tom rozhodli a teraz jedným dychom dodávate, že by to predsa len možno mali robiť tie poisťovne, ale vy ste to vrátili na Ministerstvo zdravotníctva kvôli legitímnosti. Pán poslanec Stachura. Ďakujem, Marek, za tvoje vystúpenie. Veľa postrehov si mal iných ako my z opozície, takže vďaka za to. Napríklad ten medzinárodný presah, to som aj celkom zabudol. To som ti vďačný za to, že my ani nevieme, aké dopady to všetko bude mať tá politika Donalda Trumpa, pretože naozaj Amerika významným spôsobom dotovala lieky v rámci celosvetovo a ak oni odmietnu alebo prestanú uhrádzať značnú časť týchto zdrojov, tak sa to presunie na Európu. Čiže aj s tým, čo my tu teraz akože riešime, aj na to nebudú o chvíľu peniaze, čiže treba naozaj vnímať aj tento medzinárodný presah. Ten reexport, no, referencovanie cien. To je jednoducho, my sme sa rozhodli niekedy dávno, dávno, že budeme referencovať ceny liekov na priemer troch najnižších. No a automaticky sme tu umožnili tento reexport. Asi bez toho, aby sa zmenila celá táto filozofia, to sa nedá úplne vyriešiť, že teda ten reexport tu zázračne zmizne. Čo sa možno podarí, možno ten reemergentný kanál nejako poriešiť, ale áno, uvidíme, či ten reexport, to sa upraví. Mne sa pozdávalo aj to, čo si spomínal, teda že ten verejný záujem musí byť, či už je to ministerstvo alebo poisťovňa, samozrejme, že tak rozhodujú o takýchto obrovských miliónových sumách a ľudia, ktorí majú iné záujmy, no tak nebude fungovať nič. Ani neviem, päťkrát môžeme meniť legislatívu. Čiže tie tvoje postrehy mne sa pozdávali. A posledná poznámka len Zdenkovi, síce nie je to priamo na Mareka, ale asi nepoznáš Michala Staňka, aký to je čestný, poctivý, dobrý človek, že to je politická nominácia, áno, to je smiešne. Vybudoval fantastický úrad, ktorý, bohužiaľ, má málo kompetencií. Mohol by mať oveľa viac. S reakciou pán poslanec Krajčí. Chcem veľmi pekne poďakovať za všetky pripomienky, aj pánovi ministrovi zvlášť, ale začnem teda s Zdenkom Slobodom. No, akoby, pán poslanec, ste tomu vôbec nerozumeli, pretože Michal Staňák, ktorý založil inštitút NIHO pod mojím vedením, on práve hovoril, aká je nákladová efektivita tých liekov. A oni ho na ministerstve zvalcovali. A tie lieky kategorizovali za vyššie ceny, ako on tvrdil. Na toto prišiel Najvyšší kontrolný úrad. A tak to bolo aj za obdobie exministerky Dolinkovej a tam to tiež vystrelilo obrovským spôsobom nad odporúčania NIHO. Ja si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo Michal Staňák musel odísť. Pretože skrátka on tvrdil, že to má byť menej a vaša pani ministerka si tie ceny schvaľovala oveľa, oveľa viac. A samozrejme bol tam na ňu asi tlak zo strany farmabiznisu a tak ďalej, že to robí zle a neviem čo všetko, a ste si ho vymenili. On je teraz vo vysokých európskych inštitúciách a tam robí dobrú robotu, ho uznávajú iné krajiny, my sme ho znova stratili. Ja som ho sem stiahol na Slovensko, aby nám pomohol ten inštitút vybudovať a vstúpiť farmafirmám naozaj na nohy a vytvoriť im otlaky a vy ste si ho skrátka pustili preč. Takže to mi je ľúto. Kvôli tomu sa stratilo tých 356 miliónov, že nerešpektovali sa jeho odporúčania. To, čo hovoril pán minister, tak to sa naozaj vôbec netýkalo mňa, takže neviem vôbec na to zareagovať a to ďalej.

A ja som si tu tiež poznačil poznámku § 7 ods. 5. Péter sa teraz k tomu veľmi ohnivo vyjadroval a ja chcem oceniť, že pán minister Šaško naozaj diskutuje. Ako naozaj, klobúk dole, toto ešte nebolo. A k tomuto by ste sa, pán minister, naozaj mali vyjadriť. Toto je podľa všetkého najslabší článok toho celého zákona o liekovej politike, ktorý tu prinášajú, čiže prečo je to takto napísané? Kto to poradil? Prečo ste to takto spravili? A myslím si, že teraz je na to priestor. Vysvetlite nám to, pretože my tomu nerozumieme. A oprávnene sa pýtame, môžeme tam zabetónovať všetky možné veci, vylepšovať a tak ďalej, ale toto, keď tam zostane, tak je to tunel. Je to tunel a nerozumiem jemu. Ďakujem. Pán poslanec Svoboda. Pani kolegyňa, kolegyňa, ja len

Ďakujem za slovo aj za vystúpenie a ja len jeden komentár.
Tomáš, ty máš červené oči na tú programovú vyhlášku, ale dovolím si ťa trošku poopraviť. Si povedal, že programová vyhláška bude limitovať to, koľko poisťovňa bude môcť dať z verejných zdrojov na výnimkové lieky, ale to by znamenalo, že ty nerozumieš tej programovej vyhláške, ale že vôbec, pretože programová vyhláška definuje len strop minimálnych výdavkov, ktoré poisťovne musia použiť na ten typ zdravotnej starostlivosti. A je to tak preto stanovené, aby sa nestalo to, že keď ty ako minister dohodneš ambulantnému sektoru navýšenie, oni si to odštrajkujú a potom poisťovne ti povedia, my tam tie peniaze nemáme a nedajú to.
Takže toto bol vlastne mechanizmus, ako ten minister môže regulovať toky v tom zdravotníctve, ale len minimálnymi výdavkami. To, že poisťovne mali obrovské prebytky na účtoch, asi vieš. A takisto spôsobil to limit verejných výdavkov, o ktorom pán minister pred chvíľkou hovoril, a ten sa práve na lieky na výnimky zrušil. Takže do veľkej miery je ten problém vyriešený, tam si myslím, že to je celkom fajn, za to ich aj ombudsman pochválil. Ja tam vidím jednu nášľapnú mínu, o ktorej možno potom poviem v rozprave, a na to sa možno nemyslelo, ale nie je to až taký veľký problém, takže v tejto situácii si myslím, že ministerstvo tento problém podľa mňa celkom dobre vyriešilo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, ako možno by som ani nevystupoval, pretože sledujem túto tému veľmi pozorne, ale teda chcem trošku zareagovať na ten politický message pána ministra, ktorý odoznel v tom predchádzajúcom jeho záverečnom vystúpení, na ktoré sa reagovať nedá, a je to téma, ktorá sa týka v podstate tejto rozpravy. A teda, áno, od začiatku sa na to upozorňuje. Nie je to problém, ktorý tu teraz vznikol.
A viete, pán minister, ja som reprezentant opozície a reprezentant nášho hnutia, slovenská opozícia. Viete, aká je naša úloha? Naša úloha je poukazovať na problémy, ktoré vnímame, a to sa dialo najprv veľmi kultivovane, cez zdravotnícky výbor, cez diskusiu a tak ďalej. Nič sa s tým nerobilo. Potom, áno, prišli nejaké facebookové statusy, live a tak ďalej, kde sa opäť o tom hovorilo, stále sa s tým nič nerobilo. Potom som dal interpeláciu, pretože interpelácia, to je naozaj vec, na ktorú minimálne vy alebo niekto sa musí tu seriózne zamyslieť a musí mi nejakým spôsobom odpísať. Odpísal tak, ako odpísal a vtedy zrazu som videl, že sa niečo deje. A viete, môžete povedať, že vy robíte. Ja mám pocit, že v tejto situácii som si ja splnil svoju úlohu ako opozičného politika, ktorý tuná hájim záujmy ľudí, hlavne tých, ktorých deti sa k týmto psychoaktívnym látkam a drogám v automatoch dostávajú a tlačím ministerstvo zdravotníctva a teda aj vás do rýchlych riešení.
Samozrejme to, že to bude, keď to bude v septembri v prvom čítaní, super. Ešte potom musíme počkať na ďalšiu schôdzu. Akože bude to naozaj trvať. Z môjho pohľadu na to, že ide o takúto závažnú záležitosť a tak skoro z našej strany komunikovanú postupne, tak, samozrejme, to riešenie je neskoré. A vôbec som z toho neni nadšený. A ja si takto svoju povinnosť a úlohu budem plniť. Budem takto zastupovať občanov a áno, budem vás za to kritizovať. Možno sa vám to nepáči. Možno, môžete to nazvať, že to je na Facebook a neviem, čo všetko. Však áno, snažíme sa informovať, ako vieme, ale to je naša úloha skrátka. A keď sa vám to nepáči, žiaľ, ako toto je parlamentná demokracia a my to robiť budeme a ja mám dobrý pocit, keď po našej kritike a po systematickom tlaku sa veci potom aj nejakým spôsobom menia.
Áno, je to v MPK-čku. To riešenie, ktoré tam je načrtnuté, som spokojný s ním. Možno sa ešte vylepší, dostanete potom pochvalu. Chcem, aby to čo najskôr bolo vyriešené a ešte raz hovorím, ja si myslím, že my ako opozícia sme v tejto veci zohrali dôležitú úlohu, aby sa to vôbec riešilo, pretože tak veľa vecí vyhníva aj pod vaším vedením na tom ministerstve a nejdem to tu teraz hovoriť, mohol by som, som zabodoval, pretože tých vecí je fakt veľa. Takže nedivte sa nám, že niekedy sme už razantnejší, že niekedy sme ostrejší, že niekedy tá kritika ide naozaj možno pod kožu, ale je to naša úloha. Zastupujeme pacientov, zastupujeme našich voličov a budeme to tak aj ďalej robiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
A ,Tomáš, ja v tejto veci sa musím naozaj zastať pána ministra (povedané so smiechom). Keby som ja sedel na jeho mieste, mám v MPK-čku návrh zákona, ktorý podľa mňa je dobrý a konečne tam je, v podstate už so skončením MPK-čka, a ty ho tu takto školíš, tak ja by som akože sa tiež nejakým spôsobom neudržal, že však nevieš, čo sa deje? Že však, však, a to sa rieši, rozumieš, že a okej, budú mať teraz vyhodnotenie MPK-čka, tak možno niektoré veci ešte môžu pozvažovať, aby sa to ešte vylepšilo, ale v tomto si myslím, že je to fajn.
Môj jediný problém bol, že prečo to tak strašne dlho trvalo. A ja k tomu ešte vystúpim, pretože pán minister ma spomenul. To bude viac ako tri roky, odkedy sa naozaj na to poukazuje.
Ďalšiu vec, čo si povedal, takú, takú zaujímavosť, je, že nehlasoval sa ten za ten sporný zákon vtedy, čo ste sa, ale veľmi pekne si odhalil, že v podstate však ani hlasovať si nehlasovali súčasní, takže krásne si odhalil, odhalil to pokrytectvo, ale to je práve dôkaz, že tá téma sa už vtedy riešila. Už vtedy bola nastolená na ministerstve a bolo dostatok času, aby sa to doriešilo tak, ako sa to doriešiť má a teraz sme tu v tejto situácii, že sa to znova len jednoducho stiahne a ide sa ďalej. A botoxy sa budú pichať ďalej. Ako a v tomto to je to, čo som ja namietal. To je to, čo sa mi nepáči, z čoho som smutný, pretože tá téma je tu dlhodobo naozaj nastolená a mala sa už oveľa-oveľa dávnejšie riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Igor, krásne si poukázal na to, že keď je nejaký záujem niečo vyriešiť, tak dokonca dokážu ísť naši vládni zákonodarci do takýchto ňuansíkov, naozaj dávať do zákona v paragrafovom znení názov prístroja, tak to je fakt úsmevné. To tie zákony by sme aké museli mať, aby sme takéto veci mali obsiahnuté aj v iných záležitostiach, ktoré sa v zákonoch riešia.
V každom prípade, keď sa má riešiť taká dôležitá vec, kde dochádza naozaj k vážnemu poškodeniu zdravia, kde už nejaký návrh bol a to treba opraviť, tak to sa sťahuje, to sa neopraví, ale riešia sa tu takéto takéto veci. A fakt by ma zaujímal ten dôvod a možno máme tam prihláseného Svobodu, predkladateľa tohto pozmeňováku, že nám to vysvetlí, prečo akurát v tomto prípade. Mňa len napadlo, že v mnohých šenkoch sa poháre umývajú len tak, že sa napustia a teda ponoria do nejakej kade s vodou, vytiahnu sa odtiaľ a je vám zle, keď vám do toho načapujú pivo. Toto je podľa mňa možno dôležitejší problém, ktorý sme mohli riešiť takto (povedané so smiechom), ako to, že tento konkrétny výrobca má pravdepodobne veľmi drahé saponáty, ktoré treba do tej myčky dávať a tým pádom si asi rieši nejakým spôsobom svoj biznis.
Takže ďakujem, že si na to upozornil.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Neviem, či dobre vidím, ale nemáme tu pána ministra. Viem, že si odbehol pred pár minútami. Á, príde. Super.
Takže dovoľte mne, nebude to vôbec zlé sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Úrad verejného zdravotníctva naozaj, z času na čas po tom, ako sa identifikujú problémy, ktoré tento úrad má a, samozrejme, sú to problémy s verejným zdravím najmä, súhlasím, mal by najmä riešiť prevenciu a mal by byť v tomto hybným motorom slovenského zdravotníctva. Žiaľ, nie je, ale minimálne, keď sa vyskytujú tieto problémy, samozrejme, súčasťou jeho kontrolnej činnosti, tak sa tieto veci postupne zbierajú do návrhu zákona, ktorý tento zákon potom naozaj pristane jedného dňa na gremiálnej porade ministerstva zdravotníctva a tam naozaj vtedy odsúhlasuje a preberá sa to, akým spôsobom tento zákon bude predložený na vládu a potom do parlamentu. Tým chcem len povedať, že príprave takéhoto zákona naozaj predchádza enormné množstvo času a ten čas treba, samozrejme, správne využiť.
To, čo mňa znepokojuje na tejto debate, ktorú sme tu mali a jedná sa hlavne o ten pozmeňujúci návrh Adama Lučanského, je to, že úrad verejného zdravotníctva identifikoval, že tu absentuje dôležitá regulácia, dôležitá regulácia v zákonoch Slovenskej republiky. Mimochodom takúto reguláciu samozrejme okolité krajiny majú. Každá to rieši, samozrejme, trošku ináč, ale tá regulácia tam neabsentuje. A dostalo sa do paragrafového znenia to, čo sa dostalo a ja v tomto čiastočne súhlasím s oponentami, ktorí tvrdia, mohlo to byť ináč, malo to byť lepšie napísané, a sú tam určité nejasné zóny. Ale to, akým k tomu pristúpil pán minister, a akým k tomu pristupuje táto vládna koalícia, opäť len hovorí jedno, zdravie našich ľudí alebo v tomto prípade naozaj dochádza k ohrozeniu zdravia tých, ktorí sú vystavovaní takýmto službám v kozmetických salónoch, veľa sa tu o tom rozprávalo, je im ukradnuté. Však tieto veci sa teda majú vyriešiť a minimálne sa mali teda ohlodať tie paragrafy tak, aby to vyhovovalo. A nieže en block to zoberiem a odstránim preč, aby bol pokoj v koalícii.
Toto je presne ten spôsob vládnutia, ktorý mňa naozaj akože rozčuľuje, pretože na to tu máme tieto inštitúcie, ministerstvo a úradníkov a úrad a tak ďalej, aby sa tieto veci skrátka riešili vtedy, keď sa riešiť majú a nie potom cez nejaké prílepky a neviem, čo všetko narýchlo, sa tu niečo opravovalo. A v tejto situácii ako keďže ide o zdravie ľudí, tak ma to viac naozaj hnevá. Toto je absolútne babráctvo. Skrátka niekto tu niečo príde, niečo poukáže. Dobre, však nič nie je napísané dokonale. Dobre, tak to vyhodíme celé preč a niekedy to bude. Viete, to niekedy to bude. O drogách dostupných v automatoch pre mladistvých tu hovoríme koľko? Dva a pol roka. Okej, už je to v MPK, konečne, konečne, ale koľko sme to tu kritizovali. Ale v podstate aj pán minister si kľudne urobí tlačovku a bude rozprávať o tom, ako sú urgenty detských pohotovostí v Bystrici a v Bratislave zaplnené ľuďmi a teda deťmi, ktoré tieto drogy požili. Úplne ako keby sa chválil tým, čo všetko tá liknavosť ministerstva v tejto veci spôsobila. Však to je úplne nechutné.
A v tomto prípade to vnímam veľmi, veľmi podobne. Možno nejde až o taký katastrofálny rozmer zákona, ktorý by až takým spôsobom mohol devastovať ľudské zdravie ako tieto drogy, ale ja sa obávam, že teraz, keď sa to len jednoducho vytiahne a neurobili ste svoju robotu, pán minister, že ktovie, kedy to vôbec bude. Fakt ktovie, kedy to vôbec bude?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi na začiatok vyzdvihnúť, že máme 40 minút na to, aby sme mohli riešiť s členmi
===== 38.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi na začiatok vyzdvihnúť, že máme 40 minút na to, aby sme mohli riešiť s členmi vlády, s ministrami naše podnety, ktoré sú väčšinou od občanov, a tak, aby sme mohli takýmto spôsobom mať čo najlepšiu debatu o problémoch, ktoré naša krajina má, ale teraz by som ho poprosil, že trošku ma to tu vyrušuje, pán predsedajúci, že je tu nejaký debatný krúžok a ja mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Kolegovia, prosím, nerušte pána poslanca, chce vám položiť otázky.
Tak nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Otázky boli položené, toto je vlastne čas, kedy členovia vlády, aspoň predpokladám, členovia vlády odpovedali na naše písomné interpelácie a ja som túto interpeláciu napísal 17. marca 2026, bola zaevidovaná pod číslom KMO 53/2026-13 a dostal som odpoveď od ministra obrany Roberta Kaliňáka 24. apríla 2026, doručená mi bola 27. 4. 2026.
V tejto interpelácii som riešil otázky, ktoré vychádzali najmä z plnenia plánu obnovy, čo sa týka výstavby nemocníc z plánu obnovy na území Slovenskej republiky, a zároveň aj tú tému, ktorú opakovane otvorili členovia vlády a nakoniec aj pán prezident, ktorý vyzval opozíciu, aby sme sa zaviazali k tomu, že dostaviame a dofinancujeme nemocnice, ktoré súčasná vláda rozostavia. Pán minister, stále je tu, pán predsedajúci, stále je tu taký hluk, že naozaj, že tuná si vybavujú oni svoje veci a ma fakt vyrušuje, keď ja mám rozprávať, či sa s tým dá niečo robiť?

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, rušíte pána poslanca Krajčího. Prosím, kto nechce počúvať, nech opustí sálu.
Dúfam, že už vám to bude vyhovovať, pán poslanec. Nech sa páči.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj keď sú tu za mnou také debatné krúžky, tak sa nedá dobre sústrediť, ja to nemám napísané, chcem naozaj hovoriť z hlavy.
Takže predmetom teda mojej interpelácie bolo získať viac informácií od jednotlivých členov vlády, ja som interpeloval aj ministra Kamila Šaška, to som riešil na minulej schôdzi, lebo tam som dostal tie odpovede, od ministra obrany Roberta Kaliňáka som tú odpoveď dostal trošku neskôr, takže reagujem teraz na tú jeho odpoveď na tú moju interpeláciu. A chcel by som využiť aj príležitosť to, že je tu pán minister Drucker. Viackrát sa o týchto veciach debatovalo aj na výbore, na ktorý prišli páni ministri rozprávať o prešovskej nemocnici a o teda spôsobe, akým sa mala financovať. A zároveň s tým bola samozrejme spojená aj otázka financovania Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá má vyrásť vo Vajnoroch. A určite si pamätáte, tí, ktorí ste to sledovali pozorne a zaujímala vás táto problematika, že keď sa táto vláda rozhodla, že zruší výstavbu nemocnice na Rázsochách, potom ju následne sa pokúsila presťahovať do Ružinova, čo sa zistilo, že je absolútny nezmysel a teda toto rozhodnutie tejto vlády bolo samotnou vládou po nejakom čase zrušené, tak sa našiel pozemok vo Vajnoroch a vtedy pán minister Kamil Šaško všetkých ubezpečoval, že teda na tomto pozemku sa začne stavať táto nemocnica. A mal aj veľmi rýchlu a jasnú odpoveď, odkiaľ zoženie táto vláda financie. A to by som chcel tuná jasne povedať, je to, opakovane z úst ministra Kamila Šaška sme to v tom čase počuli, že prvých 200 miliónov eur táto vláda alokuje práve z plánu obnovy. Čo my sme, samozrejme, nerozumeli, ako sa to dá urobiť, pretože vieme, že plán obnovy má nejaké míľniky, tak potom keď sme sa dodatočne pýtali Kamila Šaška, aby to vysvetlil, však samozrejme novinári neboli hneď zorientovaní, aby reagovali na tieto jeho zdanlivé nezmysly, tak nám potom na výbore vysvetľoval, že tých 200 miliónov eur má byť prefinancovaných práve cez nemocnicu v Prešove, ktorá by mohla byť do tej hrubej stavby dokončená v rámci termínu a teda tie peniaze, ktoré sa mali pôvodne alokovať na jej výstavbu, sa mali použiť potom na začiatok výstavby hrubej stavby nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Čas išiel ďalej a my sme zistili, že tieto slová Kamila Šaška zjavne nesedia a v podstate nezodpovedal tomu ani nejaký údaj v centrálnom registri zmlúv, kde by ministerstvo zdravotníctva takéto peniaze z plánu obnovy alokovalo do Prešova, kde by sa mala podpísať nejaká zmluva. Tá sa nepodpísala a v súčasnosti je to už aj z odpovede, ktorú som dostal od Roberta Kaliňáka, zjavné, že tadiaľto cesta nešla. Len sa teraz netvárme, že to tak nemalo byť, malo to tak byť a preto potom padla logická otázka od opozície, čo s tými 200 miliónmi eur bude. K tomu sa neskôr dostanem, pretože nejaké odpovede sme dostali a do veľkej miery nerozumiem, rád by som pochopil, snáď to bude tak, ako sme počuli. V každom prípade z odpovede pána ministra Kaliňáka je úplne jasné, že mi odpovedal úplne jasne, že financovanie bude zabezpečené z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Teraz hovorím o financovaní nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Takže pokiaľ bude z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany, tak potom je otázka, a z čoho bude teda financovaná výstavba nemocnice v Prešove? A presne takú tú istú odpoveď som dostal aj na túto otázku, takže je jasné, že tých 200 miliónov je v lufte. Pán minister Drucker nám na tom mimoriadnom výbore potom vysvetľoval, že tých 200 miliónov predsa nie je stratených a že bude sa pomocou nich dať dostavať nemocnice v Martine a v Banskej Bystrici, čo my sa tešíme, aj keď pôvodne takáto možnosť určite nebola. Predpokladám, že pán minister sa spolieha na to, že potom, ako tieto dve nemocnice splnia míľniky hrubej stavby, že následne dostane od Európskej komisie zelenú, že bude môcť peniaze, ktoré sa neminuli z plánu obnovy, použiť na ich ďalšiu dostavbu. Pokiaľ sa tak stane, tak, samozrejme, my sa z toho tešíme, avšak ja osobne zatiaľ takúto informáciu na sto percent potvrdiť neviem a teda ten otáznik, ako sa týchto 200 miliónov eur podarí využiť, podľa mňa stále nie je stopercentne zodpovedaná.
V každom prípade dozvedajú sa občania, dozvedáme sa aj my, že obidve nemocnice sa majú stavať z rozpočtu ministerstva obrany, čo je relatívne solídny obnos peňazí, k tomu sa dostaneme, a teda veľmi ambiciózne aj do ďalších rokov, čo samozrejme ohrozuje najmä, si myslím osobne, výstavbu práve nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch, teda tej koncovej národnej nemocnice, ktorá už teraz mohla byť veľmi slušne rozostavaná, pokiaľ by sa využili všetky pripravené materiály, projektová dokumentácia, ktorá bola vysúťažená, uzavretá a ktoré boli podkladom k tomu, aby sa stavala táto nemocnica na Rázsochách. Žiaľ, to sa celé zmenilo a zatiaľ máme teda plán, že by sa to mohlo stavať vo Vajnoroch. Budeme sledovať, ako sa to stavať bude, zatiaľ teda nám nie je úplne jasné, že odkiaľ sa také obrovské zdroje v kapitole ministerstva vnútra (správne obrany, pozn. red.) nájdu, držíme palce, aby sa tak stalo.
Je tu však jedna ešte z ďalších odpovedí, ktorú by som chcel bližšie rozobrať, a to, tá otázka znela: V akej výške sú plánované finančné náklady na realizáciu projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou Raymana Prešov, ktorého realizáciu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 255 z roku 2025. Prvá časť tej odpovede hovorí o tej starej zmluve, ktorá už teraz ale aj bola vypovedaná. Teda tam sa predpokladalo vynaloženie zdrojov vo výške 447 815 000 eur bez DPH. Táto zmluva však, čo už teda vieme medializovane, je zrušená a bude to teda stavať nové konzorcium a tá cena by mala byť zhruba o 100 miliónov viac. Avšak potom je tu súčasť odpovede, ktorá všetkých zaujíma, teda zaujíma to najmä nás ako opozíciu, ktorá eventuálne by sme mali na tú výzvu Petra Pellegriniho pritakať, že áno, chceme to dostavať, že koľko zhruba by mohlo stáť potom ďalej to medicínske dovybavenie. A to je zároveň aj dôležitá časť odpovede na tú tlačovú besedu, ktorú mal pán premiér Robert Fico s ministrom obrany Robertom Kaliňákom v Prešove, pretože tam Robert Fico tvrdil, že tá nemocnica koncom tohto volebného obdobia bude v podstate postavená a následne ju bude treba vybaviť. A teda predpokladal, že to vybavenie by mohlo byť ukončené niekedy na jar roku ´28 a že táto nemocnica by tým pádom mohla začať slúžiť občanom po tomto termíne. Takže samozrejme, časť tej odpovede, ktorá hovorí o tom, koľko by to malo stáť, to medicínske dovybavenie, tu máme zaznamenanú a chcel by som ju teda prečítať: „Náklady na technologické vybavenie, zariadenie nábytkom, kuchýň, práčovní a ďalším medicínskym vybavením na obstaranie medicínskeho vybavenia, prístrojov, techniky a na obstaranie informačných technológií, softvér a hardvér sú známe v rozsahu predpokladaných nákladov v sume približne 90 miliónov eur bez DPH. Ich podrobnejšia štruktúra je obsahom prílohy č. 1 k materiálu Návrh na určenie investičného projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Raymana Prešov za strategickú investíciu." Tak to je naozaj pravda, tá príloha takéto niečo hovorí, avšak dovoľte, pán minister, aby ja som túto sumu 90 miliónov eur spochybnil. A vy veľakrát hovoríte, že my sme žiadnu stavbu nepostavili, a možno ste priamo nemysleli na mňa, lebo ja som nejaké stavby aj dokonca otváral, aj som sa postavil za ne a aj sme ich postavili, hovorím napríklad o detskom kardiocentre v Bratislave. Takisto za mojej éry, bola to síce len rok, ale staval sa stacionár Hronovce alebo teda Psychiatrická nemocnica Hronovce a postavila sa následne krátko potom, ako ja som odišiel, a odovzdala sa, ale to je jedno. Jedna vec je úplne evidentná, že na medicínske vybavenie nemocníc, a to je kdekoľvek ich staviate, či u nás, v Poľsku, na Ukrajine, v Číne alebo v Amerike, je potrebných zhruba 25 až 30 % sumy, za ktorú postavíte práve tú základnú stavbu. Čo znamená, že keby sme aj vychádzali teraz z tej novej sumy, ktorú ste povedali, zhruba 539 miliónov bez DPH, tak s daňou minimálne na toto vybavenie by sme podľa mojich úsudkov potrebovali 300 miliónov eur. A nakoniec pani riaditeľka Lapuníková z Banskej Bystrice takúto nejakú sumu odhaduje aj pri vybavení nemocnice v Banskej Bystrici, pritom vieme, že nemocnica v Prešove by mala byť ešte teda výrazne väčšia, ako je výstavba tejto nemocnice. Takže dovolím si toto číslo teda vážne spochybniť ako dokonca úplný nezmysel. A ja som sa aj trošku tak zamýšľal nad tým, že ako ste dospeli k takémuto zvláštnemu číslu, 90 miliónov eur, a pozeral som, že kto vám radí v tejto veci. A my sme našli faktúry Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku so spoločnosťou Msquare, teda spoločnosť Martina Smatanu, ktorý sa pravdepodobne angažuje a vám radí v tejto záležitosti, a našli sme tam z 31. 1. 2026 sumu 166 339 eur za poradenské služby pre verejné obstarávanie zdravotníckej techniky a 26. 5. 2026 83 326 eur poradenské služby pre verejné obstarávanie zdravotníckej techniky. A je to teda vyslovene k nemocnici Prešov. Takže summa summarum, zhruba 300-tisíc eur s daňou už bolo zaplatených za to, aby, teraz neviem, či tá odpoveď na tú moju otázku naozaj vychádzala z nejakých starších dát alebo či tieto analýzy Martina Smatanu potvrdili naozaj len 90 miliónov eur na to kompletné vybavenie, ako ste mi odpísali v tej odpovedi na moju otázku, tak to sa mi teda fakt veriť nechce. V každom prípade je dobré, aby si občania uvedomili, že je tu nejaký analytik, ktorý niekedy poskytuje aj nezávislé analýzy, ale zjavne robí takýmto spôsobom biznis priamo so štátom a dohaduje verejné obstarávanie na medicínsku techniku.
Takže vzhľadom aj na toto, pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď, ale samozrejme tá odpoveď nie je uspokojivá a nie som s ňou spokojný a preto žiadam, aby sa hlasovalo o tom, že odpoveď ministra Kaliňáka na moju interpeláciu bola neuspokojivá a ani nesúhlasím s jej obsahom.
Ďakujem pekne.