Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
No, pani Vaľová, aj vy u mňa strácate glanc, dokonca by som povedal, že sa vraciate ani nieže v nejakej socialistickej vláde, to je úplne že komunistické, to, čo ste vy teraz povedali. Veď, pani Vaľová, nezáviďte takému šikovnému moderátorovi, ktorý dokáže zarobiť štyritisíc euro za večer. Buďte rovnako dobrá ako on, proste buďte rovnako žiadaná na trhu, kľudne zarábajte, jak ste povedali, 100-tisíc euro mesačne, ja si vás budem vážiť a budem vás obdivovať, ako ste dobrá, ako vám to pôjde a plaťte z toho normálne dane, plaťte z toho odvody a takto vlastne svojou šikovnosťou budete pomáhať presne aj tým slabším. Lebo z takého príjmu, ako ste spomenuli, odvediete, no dosť veľa. Takže ja si myslím, že takto by to mohlo byť.
No a potom ďalšia vec. Viete, hovoríte, áno, všetci ľudia pracujú. No však pracujú a tak prečo teda pracujú a máme, máme tie mzdy najnižšie? No pretože sme skutočne tou montovňou. A vy keď budete vyháňať všetkých šikovných ľudí, tak ňou aj zostaneme. Takže odpoveď je neškodiť, neškodiť podnikateľom a vytvárať prostredie také, aby sem chodili ďalší a aby sa bili o tých zamestnancov akoby ešte viacej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no začnem takou akoby reakciou na to, ako sa tu tá rozprava vedie, no stále sa, alebo veľmi veľa sa rozpráva o rozdeľovaní hodnoty a či jej niekto rozdeľuje veľa alebo málo, a kto viac a kto menej, ale chýbajú tu dva faktory. Chýba tu skutočne debata o tom, že o tvorbe novej hodnoty, proste o tom, aby sme vytvárali novú hodnotu a tak zvyšovali tie platby a potom ešte tá debata o tom, že rozdávať sa dá len to, čo sa vyrobí a vytvorí, a ak to ide na dlh, a na Slovensku to ide na dlh a dlhodobo a stále viacej, tak to jednoducho fungovať nevie. Toľko aj ku kolegom zo Slovenska.
No, ale teda problém máme, skutočne že keď si pozrieme kvalitu kúpnej sily alebo čistý priemerný príjem, akokoľvek tú štatistiku nazveme, tak za rok 2023 sme sa už dostali na úplné dno. Čiže porovnanie našich zárobkov s našimi nákladmi životnými sme úplne na konci, hej, čiže keď začnem čítať úplne od vrchu, tak tam bude že Luxembursko, Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a tak ďalej a prečítam kompletne všetky členské krajiny a potom pred nami bude Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a my sme úplne poslední. Úplne poslední a toto problém, samozrejme, je. Jednoducho, spomínal to aj kolega Hajko, no Slovensko, pokiaľ jedinou našou konkurenčnou výhodou bude to, že máme nižšie platy ako okolité krajiny a proste budeme montovňa, tak sa nikam neposunieme v tomto rebríčku ani v ničom ďalšom. Takže problém máme, v tom sa zhodnem aj s pánom ministrom. No len aby sme sa teda posunuli hore, tak toto potrebujeme skutočne, aby fungovala ekonomika, aby sa jednoducho tá ekonomika fakt že zlepšovala, ale nie takýmito zákazmi. Ako minimálna mzda, nech ju štát arbitrárne určí na akejkoľvek hranici, proste sa neposunieme v tom rebríčku ďalej, neposunieme.
Ono to práve vie byť naopak a to tu treba jasne povedať a myslím, že to tu dneska ešte nezaznelo, to zvýšenie minimálnej mzdy môže paradoxne práve tým najzraniteľnejším, ktorých má tá minimálna mzda chrániť, práve ublížiť, poškodiť, proste môže im to tu ich prácu zobrať. No a to vtedy, ak teda vytvorená hodnota týchto zamestnaní jednoducho neprekročí to, aké má podnikateľ vlastne náklady, proste koľko musí, musí zaplatiť. No a čo sa potom stane? Takýto človek sa opäť stane závislým na dávkach, opäť sa stane, poviem, že v úvodzovkách alebo aj reálne, zamestnancom štátu, štát to, samozrejme, stojí peniaze a navyše proste takýto zamestnanec znovu stratí aj pracovné návyky. Toto treba tu jasne povedať, že aj toto môže spôsobiť zvyšovanie minimálnej mzdy nad rozumné hranice.
No a ja rozumiem, samozrejme, zasa pohľadu pána ministra, tak vládne nám sociálno-demokratická koalícia a rozumiem, že pohľad ochrany zamestnancov je pre nich veľmi dôležitý. Ale ja to poviem aj veď áno, veď tú hodnotu vytvárajú zamestnanci spolu so zamestnávateľmi, čiže treba chrániť aj jedných, aj druhých. Toto by bolo všetko v poriadku, ale my sme sa tu dostali do situácie, keď jednoducho ten podnikateľ alebo živnostník sa stal normálne že lovenou zverou, škodnou, to toto je už to za hranou. A jednoznačne nech nám vládne akákoľvek vláda, aj keď je to sociálno-demokratická, tá základná ekonomická poučka platí stále. Hodnotu je potrebné najprv vytvoriť, až potom je ju možné rozdeľovať, toto jednoducho musí platiť a musí fungovať, inak to nepôjde. No ešte pred voľbami sme sa, aspoň ja som mal taký pocit aj so stranami dnešnej koalície, v podstate zhodovali, že teda základný problém našej ekonomiky je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No, tam by možno bolo, nie možno, určite bolo dobré sa pozrieť, pretože práve zníženie tohto zaťaženia by vyriešilo dva základné problémy.
Jedna vec je, samozrejme, to, že vyššie by to spôsobilo vyššie čisté príjmy zamestnancov, a teda nielen tých, o ktorých sa bavíme teraz s tou minimálnou mzdou, ale všetkých, no a zároveň by to pomohlo aj našej ekonomike, jej konkurencieschopnosti každého jedného podnikateľa, aj celej ekonomiky. Toto ešte aktuálna vláda hovorila pred voľbami. Ale tá realita tých činov, a už dnes môžme teda hodnotiť vlastne ten jeden rok, je úplne opačná, proste na podnikateľov, na produktívnu časť ekonomiky sú nakladané stále ďalšie a ďalšie povinnosti či už vo vlaňajšom konsolidačnom balíčku, na ktorý sa možno už aj zabudlo, ale ja to pripomeniem, tam sa zvyšovali napríklad zdravotné odvody, zavádzali sa daňové licencie, ktoré si už teraz počkajú všetkých podnikateľov, aj tých najmenších, vyššie poplatky alebo potom už teda máme tu aktuálny konsolidačný balíček, tam je transakčná daň, drahšie mýto či diaľničná známka, rôzne odvetvia dostali vyššie osobitné odvody, zvyšuje sa takisto daň z príjmu právnických osôb, zvyšuje sa aj DPH. A môže niekto reagovať, že veď ale to sa týka občanov, to sa týka spotreby, týka, samozrejme, ale ak je tá komodita alebo ten tovar proste drahší aj vďaka DPH, no a ak sa ten zákazník rozhodne kúpiť to v zahraničí, tak sa to týka aj podnikateľa, pretože to nepredá, hej. Takže aj toto je ďalšou časťou mozaiky.
Samozrejme, rekreačné poukazy povinné, teraz tu riešime povinné športové poukazy, ďalšie a ďalšie zaťaženie. Skutočne že takto sa valí na podnikateľov jedno zvýšenie nákladov za druhým, ja to volám že toxický kokteil, ale kľudne to volajme morové rany, no a fakt aj tá socialistická alebo sociálno-demokratická vláda musí mať na pamäti, že ak podnikateľ toho zamestnanca nezamestná, resp. prepustí, no tak potom následne takému zamestnancovi-nezamestnancovi už žiadny zákon o minimálnej mzde nepomôže. No a ja mám pocit, že už konečne nastal čas, kedy bude alebo kedy je potrebné chrániť práve podnikateľov. Práve špeciálne malých a stredných, alebo to volajme inak no, určite je načase prestať im škodiť. Lebo aj oni dokážu niečo uniesť a niečo už proste neunesú.
Ja to tu jasne poviem, viete, ono možno človek vidí sem-tam toho podnikateľa na peknom aute alebo na dovolenke, ale ten priemerný podnikateľ je ten, ktorý pracuje od rána do večera. Proste odvádzajú nehorázne sumy, ako som spomínal, všade, nemajú nič zaplatené pre nich, nemajú zaplatenú dovolenku, v podstate si častokrát nemôžu dovoliť byť chorí, nemajú žiadnu istotu, hej, a pritom práve oni vo finále dávajú prácu svojim zamestnancom a držia vlastne celú tú krajinu a aj vládu v teda nejakej kondícii. My tu častokrát hovoríme o verejných financiách, možno je lepšie, v anglicky hovoriacej krajine hovoria o taxpayers' money, o peniazoch daňových poplatníkov. To je skutočné to, o čom sú verejné financie.
No každopádne, Slovensko nijak nebude lepšie fungovať, ak štát bude garantovať vyššiu minimálnu mzdu. Práve naopak, čo by mal štát garantovať, je čo najjednoduchšie a najkonkurencieschopnejšie podnikateľské prostredie, pretože mzdy najrýchlejšie a najefektívnejšie rastú práve vtedy, keď sa tí podnikatelia vlastne bijú o zamestnancov, hej, takto to poviem, a vtedy zamestnanec si dokáže vlastne aj vyhádať, zase poviem také to slovo, lepšiu mzdu. Takisto že úloha štátu, kde by sme sa mali zamerať, je garantovať alebo zabezpečovať vzdelanie, vzdelanie svojich občanov, pretože, a tiež som rád, že to tu už zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, ak sa chceme posunúť v tom rebríčku, čo som spomínal, dopredu, tak pokiaľ tu budeme montovňa akákoľvek nová, akýkoľvek ďalší investor, tak sa nikam neposunieme. My sa fakt potrebujeme stať z montovne mozgovňou. To je, to je to, ten základ, čo zabezpečí aj vyššie, vyššie platy potom vo finále. No ale, bohužiaľ, teda keď sa teraz akože obzriem zasa na ten, na ten rok, ktorý je za nami, že čo, aký viditeľný výsledok v tejto oblasti vidím. No, bohužiaľ, ja poviem, že vidím jeden výsledok, ale ten nie je pozitívny, ale negatívny, a ale je to že zvýšenie odvodov pre najlepšie zarábajúcich zamestnancov, hej. Zasa v tom zmysle, že fuj, ten si dovolil strašne veľa zarábať, proste treba ho ešte viacej zdaniť. Ale ja sa pýtam aj priamo pána ministra, a nie sú vlastne práve títo najlepšie zarábajúci zamestnanci tou elitou národa, ktorá svojimi schopnosťami a skúsenosťami posúva krajinu, či už to hospodárstvo, alebo teda celú krajinu dopredu? Nie sú to práve tí zamestnanci, ktorí potom dokážu robiť tie inovácie a to všetko, čo môže zabezpečiť, aby sme sa z montovne stali mozgovňou? No a čo im tento štát povedal? Choďte preč, choďte preč, ja vás zdaním ešte viacej, proste my vás tu nepotrebujeme.
No ale pritom že nerozumiem tomuto postoju, veď ešte aj pán premiér obhajoval zvýšenie platov členov vlády tým, že potrebujeme slušne zarábajúcich ministrov. Proste majú zodpovednú, ťažkú prácu a teda potrebujeme, aby boli proste zodpovedajúco odmenení a aby tú prácu mohli robiť fakt že s plným nasadením a čo najlepšie. Ja tu normálne nebudem kritizovať, nebudem kritizovať tie platy, proste len prosím, keby rovnaký meter bol použitý potom aj na tú produktívnu časť ekonomiky. Ja nehovorím, že máte niekomu zákonom zvyšovať platy alebo to robiť ešte nezákonom, odvodmi a bez teda daní, ale proste aspoň neškodiť. Aspoň neškodiť. Aj tí najlepšie zarábajúci sú zamestnanci a práve tí, ktorí dokážu tú krajinu posúvať dopredu.
No, v podstate keď sa tu bavíme, vrátim sa aj k tej minimálnej mzde, lebo aj to je nejaké opatrenie, všetky tieto opatrenia, aj to dnešné, ale teda aj celý zdražovací balíčok tvoria skutočne pre firmy toxický kokteil alebo fakt, už som to, myslím, spomenul, morové rany. No a, bohužiaľ, tento zákon neprináša jednu, ale ešte ďalšiu takúto ranu a to je proste obnovenie stavu v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, on to pán minister trošku tak jednoducho povedal, že áno, vlastne zabezpečuje to to, že sú potom záväzné pre celý konkrétny sektor. No a teda vláda teda ide znovu, znovu zaviesť záväznosť týchto reprezentatívnych alebo reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. No, túto povinnosť my sme zrušili, predchádzajúca vláda, v roku 2021 a prečo. No práve preto, aby sa pomohlo aj tým slabším podnikom v danom odvetví, vždy paradoxne práve, to sú práve najčastejšie tie slovenské firmy, hej, ktoré sa snažia v tom odvetví fungovať a, samozrejme, nie sú na takej úrovni ani zákazok, ani možno kvality, aby dokázali tým najväčším konkurovať, no veď keď ich vy takto donútite, aby tú zmluvu museli dodržiavať, zasa im len sťažíte tú situáciu a možno to bude tá posledná kvapka, ktorou ten pohár pretečie, a tá firma proste z toho odvetvia odíde, hej. Alebo sa stane ešte menšou, aby sa na ňu taká zmluva nesťahovala. No každopádne nič z toho proste ekonomike nepomôže.
No skutočne o tejto téme sa hovorí veľmi málo, ale zasa to bude mať ďalší dosah špeciálne pre slovenské firmy so slovenským kapitálom a, bohužiaľ, aj pre slovenskú ekonomiku. Zrušilo sa to v roku 2021, nepamätám, povedzte možno aj, pán Richter, vy, že či to teda spôsobilo nejakú katastrofu na Slovensku (reakcia z pléna), dobre, výborne, takže ja som presvedčený, že jednoducho ich znovuzavedenie poškodí, poškodí, poškodí krajine.
No a teraz akože ten pohľad zasa trošku širší. Dnes všetci to vidíme, ako Čína valcuje Európsku úniu. Teraz to je veľmi jasne vidieť na tých elektrických vozidlách, ale vo finále na čo sa pozreme, na čo sa Čína zamerala a zameria, tak to vlastne jednoducho prevalcuje a presadí sa po celom svete. Čiže to je Čína, ktorá fakt akože valcuje EÚ. No a my, ešte my nestíhame ani tej Európskej únii, my sme proste v závoze, úplne posledný ešte aj v tej Európskej únii, ale napriek tomu, že teda to takto je a podľa mňa to je naprosto viditeľné, tu nerokujeme o niečom, čo by, čo by podporilo tú produktívnu ekonomiku, ale práve naopak, ďalší a ďalší zákon, aj tento prináša proste ďalšie povinnosti. A sa len pýtam pána ministra, že ako toto môže dopadnúť.
No a potom ešte jedna vec a už vlastne budem končiť. No, keď sa pozrieme do štatistík, tak tam vidíme, že áno, relatívne veľa ľudí robí za minimálnu mzdu, na papieri je tá minimálna mzda. No ale treba povedať, a zasa to asi vieme všetci, že častokrát je to tá minimálna mzda na papieri a potom nejaké doplatky v obálkach, keš, akokoľvek. No a teraz ale zasa, že opatrenia sú vždy tak dobré ako štatistiky, z ktorých vychádzajú. Teraz zase je otázka, že všetky tie opatrenia, čo som spomínal, žiadne z nich nespôsobí to, že by sa tendencia zamestnávateľa dať tú mzdu celú na papier so všetkými potom benefitmi aj pre samotného zamestnanca zvýšila, hej. Práve naopak, ja som presvedčený, že firmy, špeciálne tie menšie a v problémoch, budú musieť optimalizovať, budú musieť optimalizovať v rôznych oblastiach, ale aj tuná. A vo finále teda samozrejme, a tiež to už tu bolo spomenuté, veď tá minimálna mzda je vo finále zvýšenie odvodov aj teda, a teda štát z toho profituje. Ale aj z tohto bude štát profitovať veľmi málo, lebo ja som presvedčený, že po novom bude ešte viacej zamestnancov, ktorí budú proste mať tú minimálnu mzdu, a práve kvôli tej zvýšenej optimalizácii a zvýšenému vlastne teda tomu kešovému plateniu, čiže aj toto by bolo treba riešiť úplne, úplne iným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Áno, presne takto vie vyzerať klientelistický zákon. O kartách si hovoril, ja budem pokračovať.
Tento zákon donúti 200-tisíc živnostníkov otvoriť si nové podnikateľské účty. No po desať euro sú to dva milióny mesačne, 24 mil. ročne. Kde skončia? V bankách, ale hlavne je to náklad tých živnostníkov, náklad, ktorý dnes nemali. Mali byť aj platobné terminály, pretože tento zákon pod hrozbou pokuty nútil každého jedného obchodníka, aby umožňoval bezhotovostné platenie, to bola ďalšia klientelistická vsuvka. Tú sa nám našťastie podarilo po našom tlaku zabezpečiť, aby to odišlo zo zákona, takže toto tam našťastie nebude.
Ale pozrime sa, ako vyzerá tá transakčná daň. Je v Maďarsku – len v Maďarsku – a potom ešte Latinská Amerika, taká Venezuela. Rokmi sa v Maďarsku nezvyšuje výnos z tejto dane, i keď rokmi postupne zvyšujú sadzbu, a zároveň bola zásadná inflácia, a teda ako množstvo peňazí aj v maďarskej ekonomike je väčšie. Jednoducho ono sa to fakt obchádza proste a navyše je to jednoducho fakt celé zle, takže toto som len chcel povedať.
Fakt, kolegovia z vládnej koalície, ešte stále máte možnosť si to rozmyslieť, stále máte možnosť zísť z kratšej cesty, stále máte možnosť výrazne uľaviť ekonomike a neprijať jeden klientelistický zákon, ktorý pomôže teda len bankám a poškodí každému inému.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Tiež mám stanovisko za klub, tak poprosím dve minúty.
Vážená koalícia, zničíte biznis, ublížite živnostníkom, pre ľudí bude menej práce, budú platiť vyššie dane, budeme mať vysokú infláciu, nízky rast, budeme mať viac nezamestnaných, deficity ostanú vysoké, investície poklesnú. Budeme mať silný štát, ale chudobnú krajinu. Neprídu k nám zahraniční investori, ale odídu mladí ľudia, naše talenty. Spôsobíte úpadok, biedu, rozvrat aj chaos. Opak pokoja, ktorý máte na bilbordoch, a chcete si to expresne odhlasovať. Urobte to, skočte z útesu, ale bez nás, strana SaS budeme proti. Ste babráci, zničíte Slovensko, urobíte z našej krajiny skanzen. A je mi ľúto každého jedného občana, každú jednu firmu, každého jedného mladého človeka, ktorý... pre ktorého bude prijatie tohto balíčka poslednou kvapkou pri jeho rozhodovaní sa o odchode zo Slovenska.
A je mi ľúto každého jedného rozhodnutia analytikov v zahraničných firmách riešiacich umiestnenie akejkoľvek investície v našom regióne. Práve idete škrtnúť Slovensko zo zoznamu krajín, kde sa oplatí investovať.
Ďakujem pekne.
Budeme proti. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Truban, jednoznačne veľmi dobré vystúpenie. Áno, transakčná daň výrazne zasiahne práve malých podnikateľov. Ak by chcel minister financií znížiť konkurencieschopnosť malých firiem a prevážiť to ešte viac ku firmám veľkým, neurobil by to inak. Je to škodlivá daň. A k tomuto sa pripájam, ak raz bude mať vládnu zodpovednosť strana SaS, túto daň zrušíme. Bude to jedno z prvých rozhodnutí.
No ale všeobecnejšie, čo je najhoršie, každá jedna vec je škodlivá z toho balíka. Ale najhoršie je ten toxický koktail. To, že ony sa na seba väzbia a ovplyvňujú sa. Nájdete odvetvia, na ktoré sa týka aj osobitný odvod. Samozrejme, transakčná daň, keďže sa týka všetkých, zvýšenie ceny mýta, doprava je veľkou súčasťou takmer každého odvetvia, zvýšenie dépeháčky, zvýšenie sadzby korporátnej dane, toto všetko urobí – a hovoríme to tu viacerí – vyradí Slovensko absolútne z kategórie krajín, o ktorých investori rozmýšľajú, že kde budú investovať.
No možno sú toto už pomaly posledné moje slová. Určite posledné v rozprave, kolegovia, len toto poviem. Idete odsúdiť Slovensko na stagnáciu, na život v biede, idete hodiť Slovensko dole z útesu. Skočte, ale bez nás, my budeme hlasovať proti a sľubujem, že jedného dňa opravíme túto krajinu po vašich nájazdoch a ničení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. No presne je to tak. Zaplatia ľudia, bohužiaľ. Nielen to, čo treba skonsolidovať, ale zaplatia ešte aj miliardu nových výdavkov. A čo to spôsobí? Presne tak, infláciu už možno až 6 %. Európa sa teší, že má 2 % po troch rokoch, my budeme mať šesť. Zasa pôjdeme úplne opačným vývojom ako celá Európska únia a postihne nás to, samozrejme. Balíček má nulový ozdravný potenciál, nulový ozdravný potenciál. Silne zabrzdí ekonomiku. A tento balíček nás normálne že vyradí z rozhodovania napríklad nemeckých analytikov, ktorí uvažujú, kde umiestniť v strednej Európe investíciu. Proste toto nás odsunie úplne medzi krajiny, ktoré, nad ktorými ani nebudú uvažovať.
No a spomínal si ešte komunikáciu. No tak komunikácia je, aká je. Ja... (povedané so smiechom) ja tu vidím len jednu ešte vec, že teda už sa tu jasne všetko schyľuje k hlasovaniu, ako si povedal, také máme informácie aj my. Ale veď HLAS samotný, HLAS rozprával, že má byť prerokovaný zákon o minimálnej mzde. Tak potom vlastne už neplatí ani ich vlastná komunikácia ani medzi sebou, lebo teda do 11.00 hod. zákon o minimálnej mzde určite prerokovať v prvom čítaní tu nestihneme. Tak neviem, no.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ondro, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Odpichnem sa z tvojich slov. No, SMER si robí srandu aj z vlastných voličov. Pán minister ešte tak pred mesiacom rozprával o konsolidačnom balíčku asi 1,7 mld., čo je teda číslo, na ktorom sa zhodujeme.
No zrazu prišiel s balíčkom 2,7 mld., no a tá 1 mld. sú nové výdavky. No, nechce šetriť minister financií na sebe, na štáte prakticky vôbec. Ja by som možno ešte aj to pochopil, no vo svete SMER-u a SNS-ky to tak asi je, že jednoducho ľudia to majú zaplatiť. Hej? Ale to, že SMER proste ide aj svojim voličom naordinovať, že pri nulovom šetrení na strane vlády sa majú zložiť ešte aj na miliardu ďalších výdavkov nových, to je fakt už ignorancia, výsmech občanom.
No a absurdnosť celého priebehu prerokovávania zdražovacieho balíčka je v tom, že my vôbec nepoznáme ani len východiskové, východiská rozpočtu a už vôbec nie čísla pre jednotlivé ministerstvá. No a ja poviem prečo, pretože, samozrejme, výdavky každého jedného ministerstva budú ešte vyššie ako v lani. No a, samozrejme, takýmto faktom minister nechcel čeliť. Jednoducho o neexistujúcom šetrení sa jednoducho klame ľahšie, ako keby sa bolo možné ministra konfrontovať s konkrétnymi číslami z pripravovaného rozpočtu.
No a mám ešte pár sekúnd. Nemecko schválilo vládou rozpočet 14. 7., celá ekonomika, všetky firmy vedia všetky parametre a môžu sa pol roka pripraviť na to, čo ich čaká, a tiež ich čaká ťažký rok. Česko predstavilo rozpočet 31. 8., aby mohla prebiehať odborná aj verejná diskusia. My máme 3. 10., bavíme sa tu týždeň o šetriacom balíčku, ak sa vôbec to šetrenie, skôr v úvodzovkách, pretože je to len zdražovanie a sú to ďalšie náklady pre ľudí. Ale o samotnom rozpočte nevieme nič. My tu sa bavíme o obláčiku, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, Štefan, ako si povedal, žijeme postfaktuálnu dobu, no vôbec nezáleží na faktoch, ale pritom aj koalícia mimo kamier cíti a aj povie, že to takto nemôže a nebude fungovať, že dosahy tohto balíčka môžu byť tak fatálne, že sa jednoducho ich smelé plány na viac peňazí do rozpočtu môžu rozpadnúť. No a že v situácii, keď sa na Slovensku od roku 2015 zvýšilo daňovo-odvodové zaťaženie najviac zo všetkých okolitých krajín, to sú údaje OECD, že asi nebude správnym liekom znovu a ešte viacej zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie.
No a že prečo? Ja použijem, a asi to stihnem, jeden konkrétny príklad. Jedna pani podniká ako živnostník, poobede učí, doučuje, teda mimo prázdnin, takže nejak sezónne, príjem v roku 2023 mala 8-tisíc euro a teraz jej odvody: sociálne odvody 216 euro mesačne, zdravotné 98, to je spolu 314 euro mesačne, ročne je to 3 768 eur, čo je 47 % z jej príjmu. No a teraz ja sa pýtam, že bude ešte aj v budúcom roku takto podnikať? No jednoducho nebude. Nemôžte polovicu toho, čo zarobíte, odovzdať len na odvodoch. Jednoducho budúci rok, a keď sa to ešte zvýši, nebude odvádzať nič. Proste buď bude trochu učiť už v šedej zóne, mimo, alebo sa vykašle na to. Toto je to, čo hrozí, že sa nepodarí vybrať ani to, čo tu už bolo, pretože to presiahlo tú únosnú hranicu. Presiahlo to únosnú hranicu a nebude to ďalej takto fungovať.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, zareagujem na pána predsedajúceho. Áno, ja budem hovoriť k téme, mám a budem predkladať päť pozmeňujúcich návrhov, takže moje vystúpenie teda bude skutočne k téme a budem sa snažiť, aby sme tento balík opatrení nahradili, alebo teda aspoň v rámci možnosti vylepšili.
No, ja si dovolím obrátiť sa priamo na vážených členov koalície. Možno ste presvedčení, že robíte dobre pre občanov, možno ste presvedčení, že robíte dobre pre firmy, možno ste na 100 % presvedčení, že robíte dobre pre živnostníkov. Možno si tak myslíte, že skonsolidujete verejné financie a pomôžete Slovensku. No, ale pritom sa ale že vôbec neinšpirujete úspešnými krajinami. Máte úplne rovnaký prístup, ako mal aj Igor Matovič, a, bohužiaľ, rovnaký bude aj výsledok. Zničíte biznis, ublížite živnostníkom, pre ľudí bude menej práce a budú platiť vyššie dane. Budeme mať vysokú infláciu, budeme mať nízky rast, možno žiadny rast ekonomiky. Budeme mať viac nezamestnaných, ale vyššiu minimálnu mzdu, deficity zostanú, investície poklesnú. Budeme mať silný štát, ktorý otočí každé druhé euro, ktoré sa tu vytvorí v tejto krajine, ale budeme mať chudobnú krajinu. Neprídu k nám zahraniční investori, odídu naši mladí ľudia, odídu naše talenty do zahraničia. Spôsobíte úpadok, spôsobíte biedu, a toto všetko si chcete expresne odhlasovať.
Dámy a páni z koalície, urobte to! Urobte to, skočte z útesu, ale bez nás. My sme jednoznačne proti, proti takémuto balíčku. Skutočne ste babráci a zničíte Slovensko! Urobíte z našej krásnej, v minulosti úspešnej krajiny, skanzen. A je mi to veľmi ľúto za každého jedného občana, za každú jednu firmu, za každého jedného mladého človeka, pre ktorého bude práve prijatie tohto balíčka opatrení tou poslednou kvapkou v jeho rozhodnutí opustiť krajinu, odísť zo Slovenska.
Je mi ľúto každého jedného rozhodnutia analytikov v zahraničných firmách, ktorí riešia umiestnenie svojej investície a práve teraz vyškrtli Slovensko z možných umiestnení. Takto to, bohužiaľ, je a ja si teda dovolím po dohode s pánom predsedajúcim predložiť päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem teda postupne, vždy najprv jeden odôvodním a prečítam a takto budem pokračovať, aby to teda dávalo zmysel, aby sa to dalo ľahšie pochopiť. A poprosím fakt, keby sa možno aj kolegovia z koalície skúsili zamyslieť, ešte stále máte priestor z tohto balíka opatrení, ktorý je veľmi škodlivý, urobiť niečo, čo by dávalo aspoň nejaký zmysel.
Takže poďme, prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, poprosím zastaviť čas. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
V čl. II sa vypúšťa 10. bod. Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
V súvislosti s tým navrhujem 1. bod bodu IV spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, o čom teda práve informujem pána spravodajcu.
Na vysvetlenie, tento pozmeňujúci návrh ruší to zvýšenie sociálnych odvodov zo sedemnásobku priemernej mzdy na jedenásťnásobok priemernej mzdy, pričom sa, samozrejme nijak nezvyšujú náhrady, ktoré takto platiaci človek z tohto systému má, tie končia pri trojnásobku. Čiže človek, ktorý doteraz platil sedemnásobok, áno, ten, ktorý mal vyššiu mzdu, sa aj tak výrazne podieľal viacej, než z toho systému vie dostať naspäť. Teraz to posúvate na jedenásťnásobok a áno, toto je presne k tým mojim predchádzajúcim slovám. Aj toto, takéto zvýšenie bude vyháňať tých najskúsenejších, najšikovnejších, najrozumnejších zamestnancov do zahraničia, pretože im toto opatrenie nič nedáva, len im zásadné zvyšuje ich odvodové zaťaženie.
Ďalší pozmeňujúci návrh najprv odôvodním, ale teda len veľmi rýchlo, lebo toho času mám málo.
Konsolidačné opatrenie, ktoré by som chcel doplniť do tohto zdražovacieho balíčka, je znížiť zdaňovanie kryptomien, viacejkrát to tu už bolo spomínané, dnes z zdaňovania, z toho drakonického, ktoré tu máme, sa nedostane do verejných financií nič, jednoducho ľudia to tu nezdaňujú. Ak takéto niečo dáte do balíčka, tak vlastne namiesto nulových príjmov je šanca na vyššie príjmy, čiže toto je klasické konsolidačné opatrenie, ktoré by za prvé pomohlo verejným financiám a za druhé pomohlo by ekonomike.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím, vždy povedzte, kedy ste dočítali pozmeňovák. Teraz už odôvodňujete ďalší?

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, teraz odôvodňujem ďalší.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže čas pustite, nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pardon, čiže zároveň by to teda pomohlo aj ekonomike, je to opatrenie, ktoré nič nestojí, prináša financie do štátneho rozpočtu, zároveň proste uvoľní, urobí ekonomiku slobodnejšou a proste tento sektor by sa mohol rozvíjať.
Takže toľko odôvodnenie a v tomto momente opäť poprosím o zastavenie času a idem čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
1 . V čl. III sa pred 1. bod vkladajú nový 1. a 2. bod, ktoré znejú:
”1. V § 2 písmeno ai) znie:
„ai) virtuálnou menou digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať,”
2. § 2 sa dopĺňa písmenami aj) až al), ktoré znejú:
„aj) stablecoinom akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu,
ak) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby, odplatný prevod virtuálnej meny alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin; výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu sa za predaj virtuálnej meny nepovažuje,
al) stakingom prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
2. V čl. III sa za 1. bod vkladajú nový 2. a 3. bod, ktoré znejú:
V § 8 odsek 17 znie:
"(17) Príjem podľa ods. 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou alebo stakingom sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin pri použití ocenenia podľa § 17 ods. 43; to neplatí pre príjmy podľa odseku 1 písm. t), ktoré sa zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 5 a 6.”
3. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo poskytnutie služby, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavky podľa § 8 ods. 2 nepresiahne v zdaňovacom období 2 400 eur; ak takto vymedzený podiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 2 400 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.”.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. III sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
"5. V §15 sa písmeno a) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
"7. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 6."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. III sa za 7. bod vkladajú nový 8. a 9. bod, ktoré znejú:
"8. § 17 ods. 3 písm. n) sa za slová „nadobudnutej ťažbou” vkladajú slová „alebo stakingom”.
9. V § 17 odsek 43 znie:
"(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou^80acc) ku dňu výmeny."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
10. § 25b sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) reálna hodnota,^119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá predajom tovaru alebo služieb.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
6. V čl. III sa za 15. bod vkladajú nový 16. a 17. bod, ktoré znejú:
"16. Nadpis 51e znie: "Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi, podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a z predaja virtuálnej meny."
17. § 51e sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t), ak k predaju virtuálnej meny došlo po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia; to neplatí pre príjem z predaja virtuálnej meny, ktorá bola obchodným majetkom daňovníka. Ustanovenie § 8 ods. 17 sa použije primerane.
(6) Príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) vyplácané daňovníkovi za podmienok podľa odseku 5 sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
7. V čl. III 16. bode § 52zzzb dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:
"(8) Ustanovenie § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2024.
(9) Ustanovenia § 2 písm. ai) až al), § 8 ods. 17, § 9 ods. 1 písm. q), § 15 písm. a) siedmeho bodu, § 17 ods. 3 písm. n), § 17 ods. 43, § 25b ods. 1 písm. c), § 51e ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2024.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Zasa informujem pána spravodajcu. V tejto súvislosti navrhujem vyňať 10. bod bodu IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
8. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie:
"Čl. X
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 256/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z. a zákona č. 87/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 10b ods. I písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,^23aa) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie:
"23aa) § 2 písm. ai) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
§ 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.”
2. V § 29b ods. 1 sa za slová "osobitného predpisu^23)" vkladajú slová "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,^23a) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,
Novovložený článok X nadobúda účinnosť' 1. januára 2025.
Nasledujúce články sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Pán predsedajúci, skončil som čítanie pozmeňujúceho návrhu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pustite čas.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
A pokračujem v odôvodnení ďalšieho. Takže, no, teraz sa budem teda chvíľku venovať odôvodneniu ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh vlastne sa snaží o, nazvime to že znefunkčnenie asi najhoršieho jednotlivého bodu, ktorý je v tom celom balíčku a to je teda tá transakčná daň. My sme sa ako SaS-ka pokúsili, dali sme teda aj návrh na dopracovanie celého balíčka, aj jedného a teda aj transakčnej dane, ale teda zároveň vlastne to chceme aj takto pomocou pozmeňujúcich návrhov. Čiže v podstate ten môj návrh vypúšťa z návrhu zákona o dani z finančných transakcií ten paragraf, ktorý obsahuje sadzby, tým pádom vlastne by sa ten návrh stal takým, že teda žiadnu transakčnú daň nezavádza.
Ja možno len veľmi, veľmi krátko poviem, že, už to tu viackrát padlo, proste poškodí to všetky firmy na Slovensku. Prinesie to 650 mil. nových nákladov, poškodí to ale najviac malé firmy, pretože tá efektívna sadzba dane vlastne je maximálna do výšky, alebo je maximálna v bode výšky faktúry 10-tisíc euro, ďalej sa už nezvyšuje, čiže malé firmy sú zásadne viacej postihnuté touto daňou ako veľké firmy. Spomeniem to, že tá inšpirácia je len v Maďarsku, ktoré je jedinou krajinou Európskej únie, kde takáto daň funguje. Potom už len krajiny Latinskej Ameriky. Zároveň, a to hovorím aj občanom Slovenskej republiky, politikov budú páliť prsty, aby zvyšovali sadzby a aby túto daň natiahli aj na fyzické osoby, čo by bolo že úplne že ďalší, ďalší škodlivý krok.
Ďalej táto daň prináša normálne že zabudovaný paragraf, ako sa tomu dá vyhnúť, keď ministerstvo financií dáva možnosť neplatiť túto daň, ak firma platí svoje záväzky, ak ich platí teda kartou. Tu sa ja pýtam, že veď je to konsolidačný návrh zákona, ak takéto niečo vlastne umožníte, a teraz sa všetky, všetky firmy rozhodnú to takto urobiť, tak vám bude v konsolidácii chýbať 650 miliónov, to je ten jeden pohľad na vec.
Druhý pohľad na vec je, že ono to vo finále firmy neušetria, pretože to teda zaplatia bankám a kartovým spoločnostiam. A vlastne, ja to úplne poviem, že týmto návrhom zákona sa stáva ministerstvo financií najväčším donorom bánk a kartových spoločností, proste im prinesie veľké množstvo ďalšieho biznisu, ďalšieho zisku. Ja teda neviem, že či je toto len neželaná náhoda, alebo je to teda šikovnosť bánk, že si takéto niečo dokázali prelobovať, alebo či tam je aj nejaká forma "motivácie". Veľmi dobre sa na toto pozrite. Toto je úplne že veľmi-veľmi škodlivé ustanovenie veľmi-veľmi škodlivého zákona, ktorý by bolo teda treba jednoznačne zrušiť a o tom sú moje pozmeňujúce návrhy.
Takže zasa, prosím, zastaviť čas, skončil som s odôvodnením a prečítam samotné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485)
V čl. I sa vypúšťa § 6.
Nasledujúce paragrafy sa primerane preznačia.
Ďakujem pekne. Skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu, a teda pokračujem v odôvodnení ďalšieho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pustíme vám čas.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, takže ďalšou z možností, rozumiem teda, keď je vládna koalícia presvedčená o kvalite svojich zákonov a že teda sú dobré, tak dávam ešte jednu možnosť. Pretože pri tej dani z finančných transakcií jednoducho nemáte, nemáte žiadne analýzy, je to postavené na vode, proste dávam ďalšiu možnosť, aby sa posunula účinnosť tohto zákona o rok, a tým pádom aby teda sa dalo zanalyzovať, čo by to všetko prinieslo. A zároveň tak nejak dúfam, že by sa za ten rok zistilo, že je to fakt že celé zlé, že by to pochopila aj vládna koalícia a mala by slušný zákonný priestor ten zákon zrušiť. Takže o tomto bude ďalší pozmeňujúcich návrh. Poprosím zastaviť čas. Dobre.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485).
1. V čl. I § 13 ods. 1 sa slová „31. marca 2025" nahrádzajú slovami „31. marca 2026".
2. V čl. I § 13 ods. 2 sa slová „apríl 2025" nahrádzajú slovami „apríl 2026".
3. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. júla 2026", slová „apríl až máj 2025" sa nahrádzajú slovami „apríl až máj 2026" a slová „31. mája 2025" sa nahrádzajú slovami „31. mája 2026".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová „od 1. apríla 2025 do 31. mája 2025" nahrádzajú slovami „od 1. apríla 2026 do 31. mája 2026".
5. V čl. IV nadpise § 18ch sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
6. V čl. VI, pardon, v čl. IV § 18ch sa slová „1. júla 2025" nahrádzajú slovami „1. júla 2026".
7. V čl. V sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
Ďakujem pekne, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu a môžme teda pustiť znovu čas, pán predsedajúci.
Tak a ešte odôvodním posledný návrh zákona, ktorým mierne pochválim vládnu koalíciu. Vlani vo vlaňajšom balíčku zvyšovala daň z dividend zo 7 na 10 %. Za rok sa jasne ukázalo, že to neprinieslo žiadny nárast výberu, žiadne vyššie príjmy štátneho rozpočtu, tak teraz to vláda dáva, alebo teda vláda dáva naspäť na 7 %. Je tam asi 3,5 mil. výpadok. Čiže skutočne to vlastne nič neprinieslo, čiže toto jedno chválim. Akurát že stále je to stratená príležitosť, pretože to správne riešenie by bolo dať daň z dividend na nulu. Je to jednoducho dvojité zdaňovanie. Je to niečo, čo zasa raz brzdí ekonomický rozvoj, brzdí to, presne to, čo Slovensko zúfalo potrebuje. Takže toto by bolo zasa jasne konsolidačné opatrenie, ktoré by fakt pomohlo. A teda môj návrh, môj pozmeňujúci návrh vlastne posúva tú daň z dividend zo 7 %, ako navrhuje koalícia, na 0 %, čo by bolo skutočne to najrozumnejšie riešenie, ktoré by pomohlo aj ekonomike a vo finále by pomohlo aj verejným financiám.
Nemám, bohužiaľ, viacej času bližšie to odôvodňovať. Takže v podstate ho, pán predsedajúci, ten čas môžte znovu stopnúť a ja už len prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 483.
V čl. III 4. bode sa číslo "7" nahrádza číslom "0".
Ďakujem pekne, skončil som. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.