Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za reakciu. Áno, kolega Sabo, odpoveď je áno, presne tak, ako si to povedal, a už to len rozviniem, že skutočne 435 mil. ako energopomoc je ich spálenie počas najbližšej zimy, keď to zjednoduším, a na budúci rok budeme hľadať rovnaké peniaze znovu na energopomoc. To jednoducho nie je cesta. Cesta je skutočne dvojitá. Jedna je, že ak tie ceny budú odrážať trhový princíp pre väčšinu domácností, tak je nejaká časť domácností, ktorá si samo, sama vie urobiť energetické úspory, že ani nemusí potrebovať tieto všetky formy pomoci, čiže je nejaká časť domácností, ktorá vlastne si na základe vôbec toho trhového princípu zlacní svoj život tým, že si zlepší kúrenie, presne tak si kúpi kolektory, fotovoltaiku, čokoľvek, to je jedna vec. A druhá vec, ale potom, áno, keby sa tieto peniaze zobrali a použili na takúto zmysluplnú podporu, tak je to jednorazový výdavok s dlhodobým účinkom, pretože každá domácnosť, ktorá kotol vymení, už bude mať podstatne menší účet, lebo nový kotol je efektívnejší. Každá domácnosť, ktorá vymení svoj elektrický bordel, bojler, pardon (smiech) bojler za slnečné kolektory, takisto ušetrí a jednoducho takto sa to, takto sa to proste dá jednorazovými výdavkami dlhodobo pomáhať. To by bola cesta. Ospravedlňujem sa za, ospravedlňujem sa za to neslušné slovo. (Smiech.) Ďakujem. Pardon.

.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolega, teraz dneska takto (povedané s pobavením), no dobre, máme tu, spravodajca tu byť musí, hej, tak jeden je tu dobrovoľne kolega. Dobre.
Ja paradoxne začnem pochvalou pre pani ministerku, nech som trochu taký že aj slušný, hej, nie len furt kritizujem. Je taký, že myslím, že je to odbor zlepšovania podnikateľského prostredia na ministerstve hospodárstva a popritom množstve tých strašných správ, hej, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, proste z tej prijatej konsolidácie, ktoré ho že tak zhoršujú, že dnes povedala Národná banka, že rast tej, tohtoročný rast ekonomiky bude len 0,8 % a čo je ešte horšie, pre budúci rok že bude len 0,5 % a ja sa obávam, že nebude ani to. Proste tento odbor si musí jednoducho trhať vlasy, pretože to znamená všetko to desivé, čo si vie predstaviť Slovensko, že nám nebudú chodiť investície, že proste existujúce firmy budú odchádzať. NBS-ka dneska povedala, že nás to bude stáť 17-tisíc pracovných miest, ktoré zaniknú, a inak že tá konsolidácia neprinesie štátu 2,7 mld., ale myslím, že len 1,6. No proste spravili nejakú analýzu a pozdravujem teda kolegov z tohto odboru. Tak ale je aspoň jedna malá dobrá správa. Keďže som chcel pochváliť, a to je to, že akou cestou sa bolo treba ubrať, a to je vlastne, že sa zrušil ten zákaz predaja, hej? To je skutočne niečo, čo zvyšuje slobodu, to sa teším aj ja, pretože ak obchodník chce predávať, môže, nemusí samozrejme, v tom je tá sloboda, ak chce spotrebiteľ - zákazník ísť kupovať, môže, ale nemusí, hej, tiež má slobodu. Zamestnanec takisto má vo finále možnosť si zarobiť, pretože teda vie byť v práci a tiež som presvedčený, že zamestnávatelia to vcelku rešpektujú a keď za nechce, veď je Zákonník práce, tak že nemusí. Podľa mňa je to že win-win-win, hej? Je to malá drobná vec, ktorá ale má preukázateľný pozitívny vplyv za jedno na podnikateľské prostredie a zároveň aj na verejné financie. Bohužiaľ, toto je jedno malé izolované opatrenie a ukážka toho, že ktorým smerom by bolo dobré ísť. No. A teraz teda k energopomoci a teda ale, vrátim sa, že a nejde sa, pretože zvyšných 21,5 opatrení je vyslovene že škodlivých.
No a teraz k energopomoci. A ja pochválim pani ministerku ešte raz, pretože bola minimálne dva roky v opozícii, keď bola už energokríza a teda riešili sa energodotácie a stálo nás to fakt že veľa peňazí. A pani ministerka vtedy kričala po adresnosti. Kričali sme aj my zo SaS-ky, už bolo to ako bolo, adresnosť nebola, bohužiaľ, ale teda pani ministerka hovorila správne. No len teraz už máme polovicu vládnutia a stále máme aj teda vlani, aj tohto roku máme vlastne stále ešte neadresnú pomoc a teda už podľa mňa nadišiel ten čas, tak viac-menej teda popri tom, že dva roky sa s tým neudialo nič a tiež to stálo kopu peňazí daňových poplatníkov, ale teda teraz tu už máme nejaký zákon, takže už sa máme o čom rozprávať.
Poviem ešte jednu vec, že áno, po tom včerajšom, ja poviem, že skutočne uvrhnutí Slovenska do marazmu, do zaostávania, do, ja som presvedčený, že skôr nám hrozí recesia, ako 0,5-percentný rast, proste kde teda to skutočne zaplatí každý jeden občan, firmy, malé firmy, živnostníci, občania, tak dnes už sme zasa v tom sociálno-demokratickom, v tej časti príbehu, ktorý ten je teda pre nich akoby pozitívnejší, že ide sa niečo rozdávať.
No a teraz teda 90 %, možno 90+, tak bolo povedané aj dnes opakovane na tlačovej konferencii pána premiéra, no tak teraz sa bavme, že či teda si pani ministerka zaslúži tú pochvalu (povedané s úsmevom), lebo už prišla s adresnou pomocou, alebo si ju nezaslúži, lebo 90 % alebo možno ešte o chlp viac domácností vlastne adresná pomoc nie je. Tak neviem, nechávam na zváženie. Čo je fakt, je, že to bude stáť 435 mil. eur a, samozrejme, treba povedať, že pani ministerka ich nedokáže vybrať, obrať zo stromu, ani slovenského, ani európskeho. Tie peniaze museli byť niekomu zobrané a boli zobraté buď slovenským daňovým poplatníkom alebo európskym daňovým poplatníkom. Inak európsky daňový poplatník je aj slovenský občan, pretože aj my platíme príspevok do Európskej únie.
Takže každopádne, a to chcem, aby tu zaznelo, je, že ten príbeh nezačína, že sa ide pomáhať. Začína tým, že sa niekto na to musí zložiť, že niekto musel v tej produktívnej časti ekonomiky niečo vytvoriť, potom štát z toho nejakú veľkú časť zobral, hej, a teda potom sa dá pomáhať. Toto si treba uvedomiť. Preto je zásadne kľúčové, samozrejme, aby to nebol morálny hazard, že napríklad sa tí chudobnejší ľudia zbierajú na priemerne bohatšieho, hej, keď teda tú energopomoc dostáva každý, ale je zásadne dôležité, aby, aby jednoducho sa skutočne pomáhalo tým, ktorí tú pomoc nevyhnutne potrebujú. Aj v tomto konkrétnom prípade a, samozrejme, tak musí fungovať celý štát. Aj my sme Sloboda a Solidarita, teší ma zvyšovanie slobody a áno, aj ja som za solidaritu. Čiže to, že nejakú energopomoc dáva zmysel, je, samozrejme, fakt a to uznávam aj ja. Ale nie, nemôže to byť, nevieme si to dovoliť, nevedia si daňoví poplatníci slovenskí dovoliť, aby to bolo 90 % a viac.
No takže toto, tu sa uchádzam o to veď, že nejak ten systém asi bude fungovať. Ja hovorím, že je to veľký zver, ale niečo z neho vylezie, hej? Pevne verím, že z neho vylezú čo najvalidnejšie dáta, uvidíme, a potom je to ale ďalej na tom nastavení, a tu sa uchádzam o to, že, a to sa tu dnes nedozvieme, lebo tam vlastne nám zákon hovorí, že to bude nastavovať nariadenie vlády, a tam sa uchádzam o to, aby to bolo nastavené že zmysluplne, aby to skutočne zasahovalo domácnosti, ktoré tú pomoc potrebujú, lebo teda niektoré domácnosti, nejaké percento domácností ju jasne potrebuje. No.
Teraz ale skúsim sa začítať do, do toho celého návrhu a začnem možno § 7? Paragrafom sedem, hej. No § 7 hovorí o tom, že teda ministerstvo hospodárstva doručí energetickej domácnosti, ktorej vzniklo právo na adresnú energopomoc písomné oznámenie, v ktorom ju informujú o vzniku práva na adresnú energopomoc a o tej forme a o ďalších podrobnostiach, hej? To hovorí odsek 1. Odsek 2 hovorí, že sa to teda bude posielať elektronicky. No a teraz tuto sa idem hneď pýtať, že no ak by to bolo písomne, tak povedzme, že tých dva, dva a pol milióna domácností, už len to je po dve eurá, päť miliónov euro, okej, ale teda píše sa tu, že elektronicky. Teda neviem, že či len elektronicky alebo, alebo, to sa aj pýtam pani ministerky, ale teda ja som presvedčený, že veľká, ale že veľká časť tých domácností sa o tom nedozvie, lebo tento elektronický spôsob zatiaľ nejak veľmi nevyužíva. No veď (reakcia navrhovateľky), okej, dobre, no čiže potom, dobre, fajn, potom ale, samozrejme, hovorím, aj tu sme už že na miliónoch nákladoch, lebo ak dva milióny domácností nemá elektronickú, som presvedčený, že nemá, no tak dneska jeden ten, jeden ten list určite stojí dve éčka, čo je štyri milióny. Len to samotné oznámenie, plus niekto musí vytlačiť dva milióny papierov. No jednoducho je to veľký zver a jednak jak sa budem snažiť rozprávať, že kde to je. No ja, ne, teda peniaze je to, čo akoby trochu tomu rozumiem a o tom chcem rozprávať. Takže jedna vec je toto oznámenie, hej, to samotné oznámenie, už to stojí milióny, hej, zasa daňových poplatníkov. Sú to peniaze, ktoré už teda priamo nepomáhajú. Dobre.
Paragraf 8, námietka sa volá. No a tu zasa vlastne ten zákon vytvára akúsi normálne že novú formu reklamácií alebo teda námietok voči tomu samotnému rozhodnutiu. Samozrejme úplne rozumiem, to je jasné, keď sa vyrobí 2,5 milióna rozhodnutí, hej, o tom, či energopomoc má, alebo nemá nárok už akýmkoľvek spôsobom, tak niekto môže byť nespokojný oprávnene-neoprávnene, akokoľvek, hej, no a bude sa to riešiť. No a bude sa to riešiť teda proste v § 8, kde teda sa popisuje vlastne, čo. Čiže zasa v situácii, keď tu máme nejaké reklamačné poriadky alebo teda zákon o ochrane spotrebiteľa, alebo Občiansky zákonník, alebo čokoľvek, tak sa vyrába ďalší spôsob, ktorým sa toto celé bude riešiť. Ale to je že spôsob. Ale to niekto to bude musieť mať naštudované, niekto sa bude musieť k tomu vyjadriť a toho niekoho treba zaplatiť. To je, to je zasa vlastne úplne že nový proces, ktorý bude stáť peniaze úplne automaticky, pochopiteľne, veď to budú nejaké, toto nebude môcť robiť stroj, toto už bude robiť, robiť zamestnanec, a to bude stáť peniaze. Nejdem to vyčíslovať, ale som presvedčený, že to nebude stáť málo, hej? To je ďalšia vec.
No a potom, teraz rýchlo neviem, v ktorom paragrafe, ale píše sa vlastne, že jeden z tých orgánov, ktorý to rieši okrem ministerstva hospodárstva, sú okresné úrady. Takže opravte ma, ak sa mýlim, sa v tomto momente okresným úradom vyrobila ďalšia povinnosť. Proste asi teda tie okresné úrady podľa tohto manuálu z § 8 budú teda to celé riešiť. Zasa. No tam budú tí ľudia, tam bude tá agenda, tam bude to celé akože, to, to jednoducho zasa je, je kopa peňazí. Už len ten samotný fakt, že vlastne okresné úrady budú tie, ktoré budú tým reklamačným úradom, nazvime to tak, pre poskytnutie, resp. neposkytnutie energopomoci. Už to je zasa drahé, keď už teda nič iné. No dobre. Vznikne nejaký register odberných miest, okej, a § 10, no to sú vlastne tie, áno, to sú tie orgány, orgány verejnej správy, kde sa teda určuje, že okresný úrad teda bude poskytovať za a), hej, teraz čítam: "fyzickej osobe informácie a podrobnosti o poskytovaní adresnej pomoci". Čiže ani nielen vlastne, že teda už tie reklamácie, ale teraz si predstavte, že niekto bude musieť sedieť na tom okresnom úrade, ktorý bude musieť o tom mať informáciu, bude vedieť ich poskytnúť. Ale to je, teraz sme sa aj s pani ministerkou bavili, že teda či je veľa-málo, ale teraz ja, ja to poviem, no a čo keď si teraz každý desiaty občan Slovenska povie, že on k tomu potrebuje informácie, že si 500-tisíc ľudí povie, že sa pôjde na nejaký okresný úrad spýtať. To neni malá agenda, hej? To, to je akože niečo, čo tu, čo tu bolo zasa, zasa vytvorené. Akože ja neviem, ako sú na tom okresné úrady, na to nie som teda veľký odborník, ale som presvedčený, že asi nemajú odbor nejaký (reakcia navrhovateľky), no, čiže, áno (reakcia navrhovateľky), ďakujem za doplnenie (povedané s úsmevom), tak vyrobí sa tam teda odbor nejakej energetickej pomoci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Možno pani ministerka nech sa prihlási do rozpravy, nemusíme diskutovať takto. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. (Povedané s úsmevom. Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.)

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Okej, dobre, čiže k tejto téme dosť. Áno, bude tam vyrobený nejaký nový odbor, nejakí noví zamestnanci, ktorí budú riešiť energopomoc. Uf.
Paragraf 11, to sú práva a povinnosti vybratých subjektov. No a tu sa už dostávame vlastne do, do ďalšej línie. Čiže máme ministerstvo hospodárstva, tam bude to srdce toho systému (povedané so smiechom) a nebude lacné, už sme si povedali o okresných úradoch, no ale to ešte (reakcia navrhovateľky), to budú tepny a teraz tam ešte bude vlastne čo? Pľúca. Pľúca toho celého budú vlastne tí dodávatelia energií a dodávatelia tepla, hej? No a tí sú teda, samozrejme, oprávnení získať nejaké informácie z toho systému, no ale do toho, do toho, samozrejme, majú kopu nových povinností. Majú kopu nových povinností, asi by som to ani nestihol do konca vystúpenia prečítať, ale nejaké prečítam, hej? Teda musia uplatňovať cenu podľa teda tu nejakého toho dohodnutého paragrafu, hej, v svojom informačnom systéme musia viesť evidenciu odberných miest v súlade s registrom adries atď. atď. atď. končí to nejakým písmenkom j) a jednoducho tieto pľúca tohto systému to budú musieť úradovať a asi vás neprekvapí, keď poviem, že ani to nebude zadarmo. To sú proste tie za jedno teda poskytovatelia tej samotnej komodity, za druhé, keď sa začítam do ďalšieho odseku, tak tam sú, samozrejme, ešte aj tie distribúcie, hej, ktorí tiež budú musieť niečo evidovať, to sú normálne že náklady. Aj v ich systémoch, ktoré majú, aj oni budú musieť upraviť softvéry, aj oni budú musieť upraviť dizajn faktúr, aj oni budú musieť oznamovať to celé nejak, nejak tým odberným miestam. To ale zasa budú skôr milióny ako tisíce, hej? To je proste zasa, zasa ďalšia agenda. No a ako podľa mňa tam neni nič iné, než vo finále to, samozrejme, musia preniesť do cien svojej produkcie, hej? Cena je, samotnej komodity je plus-mínus trhová, hej, tak tam to budú prenášať. Dobre, pri tých regulovaných jedného dňa z toho budú oprávnené náklady. No budú, veď je to v zákone. To znamená, im ÚRSO umožní zasa niekde nejakú tú tarifku o niečo zvýšiť, lebo veď im pribudli nové povinnosti, veď pribudli, však sú v zákone. To niekto zaplatí. A ten niekto bude spotrebiteľ.
No áno, už som teda v odseku 3, prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinný, ten má tu nejakých päť odrážok. Dobre. No. Čiže toto je, toto tie pľúca nebudú, nebudú ten vzduch filtrovať zadarmo. Bude to stáť peniaze, a nie málo.
No to bol § 11, no a teraz § 13, ten je tiež hodne zaujímavý. No a teraz teda to poskytovanie údajov. Áno, teraz sa tu môžeme debatovať a zase debatoval som s pani ministerkou a nakoniec to aj povedala v pléne, že tie údaje sa nejak pozbierajú, vytiahnu z tých registrov, niečo z nich vylezie a proste do nejakej miery sa zmažú alebo-alebo, hej? Už akokoľvek, hej, ale heknúť sa dá všetko. Ja som to hovoril trochu aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale čokoľvek, akože niekedy je najbezpečnejšie vlastne pred hekom, únikom informácií, čímkoľvek, ak taký systém nie je, hej? Doteraz sme takýto systém nemali a ja som aj presvedčený, že to bolo lepšie ako, ako, ako keď ho máme. Hej? Za chvíľku to prečítam, len poviem, k čomu smerujem.
Smerujem k tomu, že pokiaľ sa bude platiť energopomoc 90 % domácností, tak som presvedčený, že tie náklady tohto všetkého, ako tých 90 % domácností vyselektovať a zúradovať a obslúžiť a zreklamovať a čo ja viem, čo všetko, budú určite vyššie ako tá energopomoc pre tých zvyšných desať, hej? Že sme sa dostali do absurdnej situácie, že pomoc pre 90 % domácností bude vo finále drahšia ako plošná pomoc pre 100. Akože, to je už ďalší level, akože tej absurdnosti, situácie a z môjho pohľadu neúcty ku daňovým poplatníkom, ku občanom, hej. K tomuto celé smerujem, preto vlastne hovorím, že čo, kde to všetko stojí. No, to je ten, ten jeden level.
A teraz teda ten level, vlastne k tým informáciám. Ja to tu zopakujem ešte raz, lebo som presvedčený, že aj pani, ani, aj pani ministerku to trápi, že, a dúfam, že sa nehnevá, že ju stále oslovujem, ale teraz nám Jaguar Land Rover už štvrtý týždeň neprodukujú. Normálne mali, to nebolo teda na území Slovenska, si myslím, ale skôr akože európsky, jednoducho mali taký hack, taký únik informácií, že normálne že nevedia sprevádzkovať, nevedia spustiť tie svoje systémy. Veľká nadnárodná, súkromná firma, ktorá teda určite si chránila svoje dáta najviac ako vedela a tiež mala systémy podľa mňa že skutočne na úrovni, a jednoducho je to tak, proste stane sa to, hej. A to riziko tu teraz je. No a teraz ja len prečítam, že čo všetko vlastne sa tam bude dávať, hej? Sú tam informácie z informačného systému katastra domácnosti, registra fyzických osôb, registra právnických osôb, informačného systému finančnej správy, informačného systému Sociálnej poisťovne, informačného systému útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, hej? Informačných systémov ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, informačného systému zdravotnej poisťovne, informačného systému prevádzkovateľa distribučnej sústavy, informačného systému organizátora krátkeho trhu s elektrinou, informačného systému prevádzkovateľ distribučnej siete, informačného systému osoby podnikajúcej v tepelnej energetike, informačného systému spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, informačného syst... a iných informačných systémov alebo zoznamov, hej? Akože to zasa, za prvé, bude niečo stáť, za druhé, je to masa informácií a, za tretie, že fakt to akoby stojí za to? Proste to je, toto je veľmi veľká, veľmi veľká softvérová výzva. Ja viem, že sú ľudia, ktorí takéto veci zvládajú, veľa z nich asi pracovalo na tom porovnávači cien, ktorý dokáže porovnať 39 komodít a teda príde tam asi tisíc ľudí denne, ak nie ešte menej. Tam tí odviedli dokonalú prácu, tak teraz sa desím, že ako to bude vyzerať, keď to bude riešiť päť miliónov štyristotisíc Slovákov a všetky tieto systémy, ktoré existujú. No, dobre.
No, osoby podľa odseku sú, jedna, sú povinné poskytovať údaje o bytoch, domoch, podľa odseku tri, bla bla bla, nepodstatné, kraj, okres, obec, časť obce, ulica, súpisné číslo, orientačné číslo, znak orientačného čísla, číslo bytu nebytového priestoru, kód druhu priestoru, kód druhu nebytového priestoru, podlažie, rodné číslo vlastníka nehnuteľnosti, úžitková plocha bytu alebo nebytového priestoru, číslo listu vlastníctva, kód druhu stavby, Ježiš, čitateľ podielu na spoločných priestoroch, menovateľ podielu na spoločných priestoroch, potom ďalej, podľa, podľa ďalšieho odseku zasa ďalšie informácie popisného charakteru. Tu len dodám, že, samozrejme, je tu, je tu aj odsek o Vojenskom spravodajstve, ktoré to, samozrejme, poskytovať nebude, lebo by to mohlo ohroziť, hej, ohroziť, ja to prečítam: „Poskytne údaj iba vtedy, ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu obrany štátu, bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva," a veľmi podobne je tam aj so Slovenskou informačnou službou, ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo plnenia úloh. Chápem, že asi nebudú o svojich priestoroch informovať, do nejakej miery rozumiem, ale že sa zrovna oni boja poskytovať údaje. Hej? A vlastne my všetci ostatní sa nebojíme, my ich poskytneme, mali sme tam nejaké dva týždne, dať tam, že teda nechceme byť do toho zapojení, bola taká možnosť, neviem, koľko ľudí ju využilo. Ale zas to akoby o niečom, o niečom hovorí. No, to bol § 13. Ani z ďaleka som ho neprečítal celý, pani ministerka asi vie, lebo... (reakcia ministerky Sakovej.) No, v podstate áno, už sa to len opakuje pri ďalších, ďalších. Ale zasa napríklad údaje o dôchodkových dávkach. Hej, údaje o dávkach vypláca ich z výsluhového zabezpečenia. Údaje o dávkach a príspevkoch z informačných systémov podľa ods. 3, údaje podľa ďalších a ďalších a ďalších.
Akože toto je aleže veľká vec. Ja si myslím, že aj kolega Štefunko už toho má asi plné zuby a odchádza, ale musí uznať, nie, v dobrom, počkaj, veď ešte som, len akože toto nie je malý informačný systém, hej, toto proste je fakt, že veľký zver (smiech) a podľa mňa si pani ministerka zobrala aleže fakt veľké sústo a bude to fakt náročné. Hej? Bude to fakt náročné, a ešte je tam jeden paragraf, a z hlavy ho neviem. Utekaj. (Smiech.) Chcel som len zobudiť spiacich poslancov, tých pár, čo nás tu je.
No, v ďalšom paragrafe je tam, vlastne sú dve možnosti poskytnutia tej samotnej pomoci, aby sme sa dostali už vlastne konečne k tomu občanovi, nielenže niečo musí poskytnúť, aleže teda mal by aj niečo dostať. Hej? No tak teraz sú dve možnosti, ako to, ako to vie to ministerstvo hospodárstva urobiť. Jedno je teda regulácia cien, hej, na tejto úrovni, že vlastne občan zaplatí do nejakej miery nižšiu cenu, tiež inak nebude úplne náročné, ak to, teda nebude ľahké, ak to nebude vlastne jednotná cena, čiže teraz vlastne asi by mal, mala tá distribučka a zároveň aj dodávateľ energie účtovať vlastne rôzne ceny, hej? Lebo teda nejaká domácnosť tam patrí, tak bude mať buď nejakú zľavu alebo nižšiu cenu alebo, alebo už to je náročné, a tu použijem informácie aj kolegu Karola Galeka, ktorý tu, bohužiaľ, nevie teraz byť, a že to nikto sa týchto dodávateľov nepýtal. Oni tvrdia, že potrebujú minimálne šesť mesiacov na úpravu ich systémov platobných, operačných, proste všetkých, hej. To je, to je ďalšia a ďalšia vec.
No a potom je tam ešte druhá možnosť, a to sú teda tie energošeky, hej. A druhá možnosť je teda tá, že teda táto energopomoc bude vyplatená nejakým energošekom. No a tu, sa už dostávam naspäť od odbornosti k politike a ja si pamätám, boli to že plynové vratky a pamätám si pána premiéra, že teda išiel s takou veľkou kopou nejakých týchto šekov a vlastne posielalo sa to a ľudia teda dostali nejaké peniaze naspäť. No a ja sa obávam, že, a toto je presne ten cieľ, ku ktorému to nakoniec dokonverguje, že bude nejaký energošek a že bude k tomu veľká tlačovka, a že bude k tomu veľká šou, a že teda najradšej, keby to bolo možné, by mal pán premiér na tom energošeku svoj obrázok, hej, lebo však každý populista chce mať obrázok, a ja sa opäť pozriem aj na kolegov z OĽANO, tam tiež bolo veľa rôznych návrhom na šeky. Jednoducho je to, je to forma politickej korupcie a bude sa to, bohužiaľ, toto zasa diať. Čiže ani tak nesmerujeme ako k tohtoročnému januáru, skôr sa bude smerovať potom k roku 2027, kedy budú voľby a zasa bude len jedna polovica príbehu rozprávaná, ako našiel Robert Fico peniaze na preplatenie teda vysokých cien energií.
Tohto sa ja obávam a fakt myslím si, že, a ja to poviem, teda prosím pána spravodajcu, navrhujem teda, aby, aby sa tento zákon stiahol a vrátil na dopracovanie, ale skôr na, ani nie tak dopracovanie tých detailov, ale skôr na dopracovanie tej, tej idey, tej myšlienky, či sa to nedá urobiť inak.
No a v tom zvyšnom čase, aby to nebolo zase, že len kritizujem, tak poviem, že aká by bola jedna funkčná možnosť, ako sa to spraviť dá, stačí sa pozrieť na Českú republiku, ktorá takisto, samozrejme, má nejakú časť domácnosti, ktoré sú v energetickej chudobe a nastavila systém OnDemand, proste na požiadanie. Čiže spotrebiteľ má povinnosť, ak sa chce uchádzať o podporu, teda o energetickú podporu alebo teda o dotáciu, tak má povinnosť o ňu požiadať, to je prvá vec, a deklaruje tam, samozrejme, nejaké, nejaké fakty, že je na ňu oprávnený. A Česi nastavili skutočne relatívne zmysluplný a veľmi jednoduchý systém, kedy vlastne sa povedalo, že osoba alebo domácnosť je v energetickej núdzi vtedy, ak ich náklady na bývanie a energie dosahujú 30 % ich príjmov, hej? Toto si v podstate každá domácnosť vie, vie doma vyčísliť, viem, vedia si pozrieť na svoje faktúry teda za bývanie, za energie, samozrejme, vedia svoje príjmy, ktoré potom následne aj musia deklarovať, a teda už z toho im veľmi jednoducho vychádza, či sa môžu uchádzať alebo sa nemôžu uchádzať. Ja si myslím, že takto nejak nastavený systém by bol ďaleko efektívnejší, ďaleko lacnejší a vo finále aj ďaleko spravodlivejší, pretože jednoducho by daňových poplatníkov stál menej a tým, ktorí to potrebujú, by pomohol viacej, že toto by vlastne sociálnodemokratické alebo sociálne alebo už akékoľvek a bolo by to ale spravodlivé skutočne aj voči tým tvorcom hodnôt, pracujúcim, firmám, zamestnancom, živnostníkom, SZČO, ktorí sa jednoducho na celé toto pánske huncútstvo jednoducho musia skladať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pani ministerka, ďakujem pekne za odpoveď, možno by som chcel ešte dopýtať, že ak to máte tú informáciu aktuálne, že koľko je teda suma, ktorou štát, alebo teda z eurofondov, koľko sa podporí tento rok, alebo na budúci rok, už akékoľvek číslo máte, na tieto všetky rôzne výzvy, tak, ako ste ich menovali. A teda pýtam sa preto, že porovnať to vlastne s tým rozsahom energetickej pomoci pre budúci rok, že ktorá teda je v podstate teda len pálenie, hej, všetka energopomoc, že či by nebolo vhodné viacej posunúť do takýchto, hej, do nových kotlov, nových proste, do zlepšenia energetickej efektívnosti a či to nepovažujete za efektívnejšie vynakladanie prostriedkov než teda samotnú energopomoc, ktorá vlastne sa v zime minie a na ďalší rok tu budeme vlastne rovnako riešiť, kde ich nájdete v štátnom rozpočte alebo už teda v nejakých fondoch Únie.
Ďakujem pekne.

Ďakuje pekne, pán predseda, za slovo.
Začnem pánom kolegom Muňkom. No, je neviem, či ste boli včera v pléne, presne včera som to rozprával, že Robert Fico mal možnosť v 2016 odkúpiť naspäť, hej, 33 % elektrární a opraviť tak chybu, ktorá ja dneska potvrdzujem, že tie elektrárne nemali byť predané, mali zostať štátu ako strategické aktívum. Ale teda Robert Fico to mohol v ´16 kúpiť, nekúpil a teraz dokonca mohol aspoň opciu využiť a mohol aspoň na tom získať, som presvedčený, že až pol miliardy. Ani to neurobil, prešiel to mlčaním. Čiže, Dušan, veľmi správne hovoríš, len trebalo by to povedať aj tvojmu šéfovi.
Poďme ďalej. Kolegyňa Beáta, keď si spomenula tie reklamácie, ak ich majú riešiť, že okresné úrady, to je ďalší level problémov, čo toto vzniká. Tak teraz ešte energodotácie budú riešiť okresné úrady. To je úplne že, úplne že nonsens, hej.
No, a ja teda ešte na kolegu Ondra Dostála. Ja si inak myslím, že ono tá vláda má jasno v tom. Ona chce jednoducho použiť tie poukážky práve preto, že je to krásne využiteľné politicky, že je to také to ukázanie. Ja si pamätám ako onehda Robert Fico išiel s takým veľkým balíkom tých vratiek. Vtedy sa to volalo vratky, hej, a proste išiel s tým na poštu a odniesol to. Ja si myslím, že tie dve možnosti sú tam práve preto, aby to bolo také, že tá debata môže byť alebo a vlastne tak si len vybrali, aby to nebolo tak úplne jasné, že jednoducho chcú to použiť na takýto populizmus. Lebo to jednoducho to bude pripravené pred voľbami. Určite nie v januári tohto roku, v priebehu roka to nebude podstatné a budúci rok to už bude vlastne predvolebná pomoc ľuďom, ergo politická korupcia pred voľbami. To toľko si myslím, že bude realita.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, tak, máme ďalšie skrátené legislatívne konanie päťdesiate druhé, tretie? Ondro bude možno vedieť presnejšie v aktuálnom volebnom období. No, ale zasa sme raz teda dva roky od volieb. Ja si pamätám, keď teda začala energetická kríza, keď začali energodotácie a pamätám si, áno, že to stálo kopu peňazí a bolo to plošné a, hovorím, že ale vtedy stál plyn 230 eur, možno boli aj, keď sa dalo nájsť 250-300. Bol aj moment, keď stála elektrina tisíc eur za megawatt hodinu. Ale teda okej, bola to nejaká doba. A ja si pamätám, že vtedajšia opozícia, ale aj priamo pani aktuálna ministerka kritizovali a rozprávali, že teda je to helikoptérové vyhadzovanie peňazí, že tie dotácie, energodotácie sú plošné. A v podstate sme s tým aj súhlasili, preto lebo ako SaS-ka sme hovorili to isté, aj my sme chceli už vtedy do toho zaviesť nejakú cielenosť, hej, napr. tým, že sa dotovať bude len 80 alebo 75 % ceny energie a zvyšok bude v trhovej cene, aby ľudia vnímali, čiže absolútne správne. Čiže beriem vtedajšie slová pani ministerky, že volala po adresnosti. Hovorím, áno, takisto sme volali po adresnosti a takisto sme sa hádali s vtedajším OĽANO, proste lebo to chcelo plošnosť. Okej, súhlasím aj so slovami pani Laššákovej, ktorá to isté hovorila. Len odvtedy ale uplynuli ďalšie dva roky. Z pani ministerky v opozícii s nulovou šancou ovplyvniť veci sa stala pani ministerka vo výkone so 100-percentnou šancou ovplyvniť veci, no ale po dvoch rokoch plošných dotácií vo vysokej výške vlastne sme tu znova so skráteným legislatívnym konaním vlastne ku už tretiemu roku vládnutia aktuálnej koalície a stále ešte máme plošné dotácie a pani ministerka prichádza teda s tým, že už budú cielené, cielené na 90 plus percent spotrebiteľov. No aj to sú inak plošné, ale ja som presvedčený, že keď my dnes v skrátenom legislatívnom konaní prerokovávame, a teda možno do konca týždňa prerokujeme aj samotný zákon, to sa jednoducho nedá stihnúť. Tie dotácie podľa mňa skončia plošné aj pre budúci rok. Jednoducho to sa fakt nedá stihnúť, pretože už len tie samotné, ja teraz nejdem strieľať tie sumy, lebo pán Michelko mi včera v relácii povedal, že to bude stáť 40 mil., tá obsluha toho systému, teraz tu bolo povedané 8 mil., ja som videl nejaké už obstarávanie, tam bolo teda v jednotkách miliónov, akokoľvek, už nech to bude koľkokoľvek, ono to celé proste, ako sa tá suma počíta, tak sa k nej príde, lebo to, samozrejme, nie je len vývoj softvéru, to je, samozrejme, SL-čka, proste servisná zmluva, licenčná zmluva, ľudia okolo toho, správa tých dát, ťažko povedať, no ale jedno z toho je určite jasné, to sa jednoducho do januára stihnúť nedá a už len preto, lebo keby čo i len bolo za 4 mil. sa ten softvér kupoval, dám desatinu toho, čo hovoril včera pán Michelko, aby som náhodou neprestrelil, tak od 1. 10. do 1. 1., hej, za tri mesiace sa podľa mňa nedá taký systém urobiť, alebo ak sa dá urobiť, tak potom zas nemôže stáť také veľké peniaze, lebo sa to dalo urobiť rýchlo. Čiže každopádne aj tak zle, aj tak zle, som presvedčený, že to dopadne tak, že aj budúci rok budú tie dotácie plošné.
A dokonca som presvedčený, že bude mať Alojz pravdu, že to nakoniec skončí nejakým energošekom, kde teda, po ktorom inak každý populista túži a najlepšie na ňom chce mať svoju hlavu a ja to zasa zapojím, aby som nebol, že len proste zlý voči pani ministerke, resp. jej veľkému šéfovi, ktorý hovorí o energošekoch. Ja si pamätám aj Igora Matoviča, ten tiež proste mával tu rôznymi šekmi a chcel dávať päťstovky kadekomu a, hovorím, chcem byť férový, každý populista chce mať nejaký svoj šek a najlepšie hlavu na ňom. To, bohužiaľ, je realita. No ale dobre. Bavíme sa o peniazoch, tak sa bavme o tom, že kde sme, hej. Všetko, ideme sa baviť o tom, že chceme pomáhať, do nejakej miery súhlasím, aj my sme Sloboda a Solidarita, ale treba sa teda pozrieť na to, čo to stojí a či na to máme a komu to zoberieme a komu to dáme.
Takže kde sme po dvoch konsolidačných balíkoch? Po dvoch konsolidačných balíkoch máme aj tento rok deficit, ktorý bude 5,2 %. Ja si myslím, že bude ešte vyšší ako vlani. To znamená, tie konsolidácie nepomohli, a tento rok bude chýbať štátnemu rozpočtu 7,2 mld. eur. Aj to si treba uvedomiť, že on ten deficit je stále rovnaký, hej, v ´23 5,2, v ´24 5,3, tohto roku to bude 5,3, na pohľad však dobre, zastavili ste stúpanie na brutálnych číslach, ale zastavili, ale tá suma stále stúpa. Proste tých 5,2 % je tohto roku už cez 7 mil. hej, tých 5,3 bolo vlani 6,9. No, ale budiž, hej.
No a teraz, čo spôsobili tie dva balíky? lebo teda háčik si môžme dať, že jednoducho konsolidáciu verejných financií, ergo zníženie deficitu nespôsobili. To proste, bohužiaľ, nie. No a teraz teda, čo sa tým balíkom podarilo. A ja chcem vždy dáta a budem úplne presný. Dneska ráno, dnes ráno NBS-ka prezentovala nový výhľad ekonomického rastu pre tento rok, hej, čo myslíte, koľko? 0,8, hej, dnes prezentovala NBS-ka rast 0,8. Takto pred rokom hovorila 3 %. O 2,2 % to kleslo za ten akoby jeden rok. Stále je to len výhľad, stále som presvedčený, že NBS-ka neráta, že Jaguar Land Rover že nebude do konca roka vyrábať, že to tam ešte nemajú v tých rizikách, hej. Proste jednoducho ten rast takto klesol. To je dôsledok konsolidačného balíčka dva. Normálne nám takto znížil rast. Včera ste prijali tretí, kolegovia, rovnaký, ako tie dva predtým. To je copy paste, proste rovnako to zvyšuje dane, rovnako to zvyšuje odvody, rovnako to zvyšuje príjmy štátu. Takže ja sa pýtam, že čo ten balík spôsobí? Budeme sa baviť už možno o mínusoch, hej, na hospodárskom raste, ergo budeme mať stagnáciu, resp. pokles.
Takže toto vlastne, do tohto environmentu treba zapojiť aj to, že pani ministerka chce pomáhať s energodotáciami. Ja hovorím, že ten nápad je do nejakej miery správny, pretože z tohto pohľadu, keď sa na to takto pozrieme, že už tohto roku je podstatne horšie ako bolo vlani, hej, nie je rast, nie sú pracovné miesta, nie je rast výplat, proste ľudia platia viacej, ale to isté bude ešte aj budúci rok. Zasa to bude horšie, zasa to bude horšie. Čiže, áno, ten prvý pohľad je, že asi tú energopomoc vo finále bude potrebovať viac ľudí. Niekto príde o prácu, niekto proste si možno nájde, ale už nie tak dobre platenú, niekto nedostane energetickú pomoc vôbec, lebo kúri drevom alebo uhlím. No, čiže jednoducho ten pohľad sociálnodemokratický je, že vlastne bude pomáhať treba ešte viacerým. Ale ten kruh sa uzatvára, pretože tam je vlastne ešte tá prvá časť príbehu, ktorá sa tu tak nejak nerozpráva. Tá už nie je až tak sociálnodemokratická, lebo aj tá najviac sociálnodemokratická vláda, a hovorím, ešte aj my sme solidarita, proste spomína to, že komu dáme, ale nespomína to, že tie peniaze treba najprv vytvoriť, hej. Produktívna časť ekonomiky ich musí vytvoriť, potom ich vláda musí zobrať a až následne sa dá nimi pomáhať. V tom najlepšom slova význame. No nehovorí sa o tom, lebo tento príbeh, nás, kolegovia, spája všetkých. Aj vy potrebujete funkčné firmy, aj vy potrebujete fungujúcich živnostníkov, pretože aj vy tie peniaze musíte niekomu zobrať, tak ako by sme ich museli zobrať aj my, hej. Čiže ten kruh, tá prvá polovica kruhu je, že treba to niekomu zobrať. No a teraz, že kde sme za tie dva roky a už sa bavíme o treťom, hej, lebo však už toto všetko riešime pre budúci rok.
Stále viacej sa ľuďom berie, stále je pomalšia ekonomika, vyššia inflácia, stále viac ľudí potrebuje pomoc a proste ale to nefunguje, to nefunguje. Stále viac zoberiete, stále viacej požičiate, stále viac zoberiete, pomôžete, stále viac pomôžete a takto sa to točí už tretí rok, ale výsledok je, že to zabíja ekonomiku a zvyšuje ceny. A tým sa, tou infláciou sa aj tá hodnota pomoci devalvuje potom. Čiže jednoducho stále je jasnejšie, že takto to nevie fungovať. Toto si treba uvedomiť. Takto to nevie fungovať, my nemáme na to a nebudete mať na to proste, aby sa tá energopomoc vedela byť plošná. Nemáte na to, ekonomika na to nemá. No, teraz teda, že čo s tým. Znovu to zopakujem, súhlasím, solidarita je dôležitá, niekomu pomáhať treba. Sú, objektívne sú domácnosti, ktoré sú v energetickej núdzi, hej, sú, ale nie je ich 95 %. Nie je ich 95 %.
Takže to prvé uvažovanie je, že jednoducho nemôžte pomáhať 95 % domácnostiam, pretože v tých 95 % domácnostiach sú domácnosti s bazénmi, s vykurovanými bazénmi, so zimnými záhradami, so všetkým a keďže majú vyššiu spotrebu energie a dotujete celú, tak im dáte viacej. Proste toto je morálny hazard, pretože priemerne chudobnejšia domácnosť vo finále týmto spôsobom dotuje tú bohatšiu, hej. A vo finále, ale ešte raz, najprv to niekomu zoberiete, potom dáte. Ja použijem jeden príklad, lebo je akože veľmi vypovedajúci. Ako to robíte a že ako by sa to ale nemalo robiť, resp. ako by sa to bolo lepšie spraviť.
No, včera ste schválili zvýšenie zdravotných odvodov, len na okraj teda, zásadný problém Slovenska, o ktorom pani ministerka vie, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Vyriešila ho táto koalícia, zásadne sťažila pani ministerke situáciu, lebo zvýšila aj odvodové zaťaženie, zvýšila zdravotné odvody a zvýšila aj daňové zaťaženie, lebo zvýšila proste, dala tam nové sadzby dane z príjmu fyzických osôb. No, ale proste, teraz som sa stratil. (Povedané s pobavením.) No, každopádne, keby, už viem, keby sa nezvýšili zdravotné odvody, na ktorých plánujete získať 360 mil., to je to, kde všetkým zoberiete, lebo sa to zvyšuje zamestnancom, živnostníkom, ale aj všeobecne, teda SZČO, všetkým, 90 plus, zoberiete 360 mil. Neriešme, že teda idú do zdravotníctva, peniaze nemajú mašličky proste, to je akoby jedno. Na druhej strane 435, pani ministerka, to je tá plánovaná suma? 435 mil., ďakujem, plánujete dať na energopomoc. 360 zoberiete a 435 dáte. Prvá časť príbehu, druhá časť príbehu. A zasa takmer všetkým, lebo teda 90 plus je takmer všetkým. No, zobralo sa, dalo sa. Zobralo sa, dalo sa, takto sa to robí tri roky, nefunguje to. Ja hovorím, že prečo sa teda neurobilo to, že sa nezvýšia zdravotné odvody, ľuďom všetkým by sa nezobralo 360 mil., prečo sa teda nepovie, že skutočne nemáme na plošnú pomoc, takže nebudeme poskytovať 435 mil., hej, a vlastne tam je rozdiel nejaký, koľko? 65 mil., ak dobre rátam, 75, 75 mil. a tieto, tieto milióny, táto pomoc, hej, plus-mínus mala byť použitá na tých 10-15 % domácností, ktoré tú pomoc potrebujú. Nebrali by sme ľuďom, nezhoršovali by sme aj tak zlú situáciu vo vysokom odvodovom zaťažení práce, vyriešili by sme to, na čo reálne nemáme, to znamená platiť proste plošné dotácie každému a zároveň by sa pomohlo tým, ktorí to skutočne potrebujú. Toto by bolo správne riešenie tejto situácie, ktorú máme. No, a potom ešte, samozrejme, nepotrebovali by sme softvér, nejdem odhadovať, čo bude stáť, ale bude to číslo so šiestimi nulami a nejakým, pravdepodobne možno aj dvojciferným číslom predtým. Nestálo by to obrovské množstvo úradníkov, ktorí sa tejto situácii musia venovať, veď ten softvér to zasa sám nespraví, nestálo by to veľké peniaze na zabezpečovaní tých informácií. Pamätáte si, že tiež v skrátenom legislatívnom konaní sa prijal ten, ja ho volám, že informačný zákon, ktorý umožnil ministerstvu hospodárstva, aby pozbieralo neuveriteľné množstvo informácií o každom jednom občanovi Slovenska, každom jednom. Za akýkoľvek štátny, verejný register existuje, do takého má ministerstvo hospodárstva prístup. Inak to je čistá radosť pre spravodajské služby takéto niečo, hej. Pritom to majú ľudia na starosti, ktorí nevnímajú tú cennosť tých dát. Viete, keď niekto robí na katastri, a špeciálne teraz po tom úniku, vie aké je to sakramentsky dôležité, aká je cena tých dát. Ten, kto robí na registri sociálnych nejakých údajov, aj tí ľudia to vnímajú, tú dôležitosť, lebo však robia s tým celý život, chápu to. Ale tí úradníci na ministerstve hospodárstva, ktorým zrazu prišli všetky možné informácie, tí nedokážu, úplne úprimne, nedokážu vnímať tú hodnotu tých dát a tam hrozia proste tie úniky. Samozrejme, tam musí byť nejaké zabezpečenie, aby sa to nestalo, to stojí strašne veľké peniaze a to riziko tam je, a to by že Jaguar Land Rover vedel rozprávať, pretože už štvrtý týždeň nerobí, pretože mali hackerský útok.
Takže toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré to na tom ministerstve hospodárstva bude stáť, ktoré inak pani ministerka mohla využiť podľa mňa oveľa efektívnejšie, alebo ich mohla ušetriť, a to všetko sa bude nabaľovať vlastne k tomu, že peniaze to stojí, ale vo finále to nakoniec ako energopomoc poskytnuté občanovi nebude, lebo to bude minuté na správu. A to je to celé, že buď je ten systém jednoduchý a najlepšie nerieši to, čo netreba, alebo máme zložitý, obrovský, zložitý systém, ktorý je drahý, neefektívny a ja poviem, že bodaj by bol aspoň spravodlivý, ale ani to som neni ochotný tvrdiť, lebo, za prvé, keď to bude 90 %, tak je spravodlivé dať každému niečo, no neviem, ale proste nebude to dobré. Nebude to dobré.
No a v podstate toľko, toľko asi, viac už potom v prvom čítaní. No, jednoducho máme tu skrátené legislatívne konanie, ktoré tu nemuselo byť, nemalo byť. Zákon mal byť robený kľudne, aspoň už v januári tohto roka, ak nie ešte skôr, mohol prejsť kompletným legislatívnym procesom, mohli sa k nemu vyjadriť odborníci, verejnosť, dodávatelia. Veď informácie sú také, že tí dodávatelia no netušia, netušia, ako to bude. Akože proste tie firmy tiež nedokážu zmeniť svoje systémy zo dňa na deň, nedokážu, nedokážu. A toto všetko proste malo byť robené inak a mohlo byť robené inak a malo byť robené inak preto, pretože pani ministerka vedela, sama dva roky kritizovala neadresnosť a po dvoch rokoch je tu stále neadresnosti a stále s veľkým rizikom toho, že ako tá adresnosť bude vyzerať, čo zasa súhlasím so slovami kolegu Ondreja Dostála, veď my sa to nedozvieme ani keď ten zákon bude na konci týždňa prijatý, ani kto to bude, ani koľko to bude, ani čo to bude stáť. A nedozvieme sa to my a nedozvedia sa to ani tí, ktorí majú nastavovať ten softvér, ktorí majú vôbec tí dodávatelia zasa, ktorí majú podľa toho fungovať, proste nedozvie sa to nikto.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobre, ďalší pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tlač 1005).
l. V čl. 1, 2. bod znie:
„2. V § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová „ 1. mája,” a „ 17. novembra.
2. V čl. III, 1. bode sa vypúšťajú slová „aj)".
3. V čl. III sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
„2. V § 2 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) až j) sa označujú ako písmená d) až i).”. Tento bod nadobúda účinnosť 1. novembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. V čl. III, 2. bod znie:
„2. § 2 ods. 2 písm. i) sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak § 4b neustanovuje inak".
5. V čl. III sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie:
„3. V § 3 písm. d) sa slovo „Deň” nahrádza slovami „Sviatok práce, deň”.
6. V čl. III, v 3. bode, v § 4b sa slová „a j)” nahrádzajú slovami „a i)".
7. V čl. XV sa vypúšťajú 2. bod a 3. bod.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
8. V čl. XV sa vypúšťa 6. bod.
V tejto súvislosti tiež žiadam hlasovať, aby sa o bodoch 1 až 6 hlasovalo teda samostatne, ale teda spoločne a o bodoch takisto 7,8 samostatne, ale o týchto dvoch spoločne. Poprosím pána spravodajcu, aby to zaevidoval. Posledný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tlač 1005)
l . V čl. VII, 12. bod znie:
„ 12. § 46b sa vypúšťa.”.
2. V čl. VII, 14. bode, v § 52zzzj sa vypúšťa odsek 5.
Pán predseda ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislostí s konsolidáciou verejných financií (tlač číslo 1005).
1. V čl. I, 2. bod znie:

„2. V § 94 ods. 5 sa slová „6. januára, vo Veľký piatok. vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra a 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 20., po pardon, po 12:00, 25. decembra a 26. decembra” nahradzujú slovami „vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12:00 a 25. decembra”.”.

2. V čl. I, 3. bod sa vypúšťa.
V nadväznosti na uvedenú zmenu sa upraví úvodná veta čl. I.

3. V čl. I, 20. bode, § 138 ods. 2, písm. a) v druhom bode sa za slovo „predpisu”, čiarka, nahrádza bodkou a vypúšťa sa slovo „alebo”.

4. V čl. I, 20. bode, § 138 ods. 2, sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a)

5. V čl. V, 22. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.

6. V čl. V, 23. bode, § 138 odsek 9, písm. a) sa slová „odseku 2, písm. a)” nahrádzajú slovami „odseku 2”.

7. V čl. V, 41. bode, § 293gm sa vypúšťa odsek 4.
Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.

8. V čl. V, 41. bode, § 293gm ods. 5, písm. a) sa slová „30. júna 2026 alebo” nahrádzajú slovami „30. júna 2026”.

9. V čl. V, 41. bode, § 293gm ods. 5 sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a).

10. V čl. IX, sa vypúšťajú body 1 až 4.
Súčasne sa zrušuje označenie bodu 5 a v úvodnej vete čl. IX sa vypúšťajú slová „a dopĺňa”.

11. Čl. XI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie čl. XI sa premietne do čl. XX upravujúceho účinnosť.

12. Čl. XVII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie čl. XVII sa premietne do čl. XX upravujúceho účinnosť.

13. V čl. XX sa vypúšťajú slová „čl. I prvého bodu a tretieho bodu,”.

Takže to je prvý pozmeňujúci návrh a ja to len zopakujem, že v tejto súvislosti teda žiadam, aby sa bod 1 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie a aby sa teda o mojom tomto pozmeňujúcom návrhu č. 1 hlasovalo o bodoch 1, 2 a 13 spoločne, ale teda samostatne a o ostatných sa tiež môže potom už hlasovať spoločne. Ďakujem pekne, to je prvý pozmeňujúci návrh.

Druhý pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislostí s konsolidáciou verejných financií (tlač číslo 1005).

1. V čl. VII sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie:

„10. V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov” vypúšt'a čiarka a slová „daň z finančných transakcií90ad)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa.“.

Nasledujúce body sa primerane preznačia.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. novembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.

2. Za čl. XIV sa vkladá nový čl. XV, ktorý znie:

„ČI. XV
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z, z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z, z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z, z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z, z., zákona č. 339/2016 Z. z„ zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. J 98/2020 Z. z„ zákona č. 296/2020 Z. z„ zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z, z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z„ zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z. a zákona č. 153/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu l sa vypúšťa citácia „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Za § 165p sa vkladá § 165q, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠165q
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. novembra 2025

(1) Povinnosť zaplatiť a odviesť daň z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31. októbra 2025 (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) a penále viažúce sa k tejto dani, ktorá vznikli do 31. októbra 2025, zaniká.
(2) Sumu, ktorú prijal správca dane podľa zákona o dani z finančných transakcií ako daň z finančných transakcii, správca dane vráti tomu, kto mu ju ako platiteľ do 31. októbra 2025 odviedol. Osoba, ktorá bola do 31. októbra 2025 platiteľom, je povinná sumu prijatú od správcu dane podľa prvej vety vrátiť tomu, od koho ju do 31. októbra 2025 prijala ako od daňovníka.
(3) Ak správca dane prijal daň z finančných transakcií od osoby, ktorá bola do 31. októbra 2025 daňovníkom podľa zákona o dani z finančných transakcií, vráti ju daňovníkovi.“.“.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.

Nový či, XV nadobúda účinnosť 1. novembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
=====

...teraz ich horko ťažko hľadáte, rádovo pol miliardy eur. Do toho tiež prišli o možnosť navýšiť podiel štátu v slovenských elektrárňach na 51 % a mohol teda rozhodovať o investíciách, o dividendách. Proste prešiel to mŕtva ním a z budúcich ziskov, z budúcich ziskov slovenských elektrární bude mať Slovensko namiesto možných 51 % iba 34 % a namiesto možnej manažérskej kontroly nebudeme rozhodovať o ničom. Už len dovetok, v minulých dňoch oznámila skupina EPH strojnásobenie medziročného zisku, svojho medziročného zisku a významným spôsobom prispeli k tomu práve slovenské elektrárne. No a bohužiaľ toto je jeden veľmi smutný príbeh pre občanov Slovenska, ale bohužiaľ takúto vládu máme a takto koná Fico štvrtý. Bohužiaľ opakovane v prospech oligarchov a my občania sa mu na to opäť budeme skladať. Toľko jeden príbeh, kde sme mohli získať v tom najhoršom prípade možno pol miliardy eur do konsolidácie. Bohužiaľ sme mlčaním pána predsedu vlády nezískali nič. Zvyšný čas venujem veľmi rýchlo na odôvodnenie pozmeňujúcich návrhov, ktoré chcem podať, ktoré samozrejme na záver vystúpenia prečítam. Len veľmi rýchlo, nie je možné, nie je možné takúto nezmyselnú, drakonickú, škodlivú formu konsolidácie opraviť pozmeňujúcemu, pozmeňujúcimi návrhmi, to som si vedomý. Preto jednoducho tieto pozmeňujúce návrhy sú skôr vylúčeným, vylúčením tých najhorších, najškodlivejších, najnebezpečnejších vecí, ktoré by bolo treba nahradiť skutočným šetrením na strane štátu. Pozmeňováky budú tri, tak ale odôvodním to tak nejak všetko naraz. No, musím, aby som nekritizoval, jedno z mála, ak nie jediné pozitívne opatrenie je zrušenie zákazu počas sviatkov. Okay, to sa do nejakej miery podarilo. Ja prinášam ešte trochu vylepšenie v mojom pozmeňujúcom návrhu, ale tu pochválim, že je to drobnosť, ale pomôže. Zvyšuje to ekonomickú aktivitu, zvyšuje to slobodu. Takých opatrení by tam malo byť viacej, dobre. Čo sa týka živnostníkov, veľa tu padalo, takže ruším zavedenie tých sociálnych minimálnych sociálnych odvodov sume 131 euro a ruším v pozmeňováku aj zavedenie zvýšenia základu teda z 50 na 60 percent. Takisto v súlade so slovami premiéra Fica, ktorý hovoril, že nebude sa DPH zvyšovať, takže ruším navýšenie DPH na potraviny a takisto ruším zníženie možnosti odpísať si DPH pri firemných vozidlách, používanie na súkromné používanie. Takisto zrušenie navýšenia zdravotných odvodov, pretože už teraz máme vysoké odvodové zaťaženie, takže cesta je nezvyšovať ho ďalej. Ďalší pozmeňovák je veľmi jednoduchý. Venujem tomu 10 sekúnd. Zrušenie transakčnej dane. Je to zasa nezmyselná, škodlivá daň, ktorá škodí malým, veľkým, všetkým, som presvedčený, že škody jej zavedenia výrazne prevyšujú nejaké peniaze ktoré prinesie. Ďalší pozmeňujúci návrh je, aby sa jednoducho zachoval 17. november ako sviatok, ale chápem, že treba proste zrušiť nejaký sviatok, tak navrhujem výmenu za 1. máj. To znamená, deň boja za slobodu a demokraciu, podľa mňa najzákladnejší sviatok momentálne, ktorý tu máme, by zostal sviatkom a 1. máj by sme išli do práce a posledný pozmeňujúci návrh zruší ten nezmysel, tú nezmyselnú daň zo straty teda daňovej licencie. Takže to je posledný pozmeňujúci návrh. V tejto súvislosti pri pozmeňujúcom návrhu číslo 1. Žiadam pána spravodajcu, aby sa teda o bodoch 1 a až 3 hlasovalo teda osobitne, ale teda o tých troch spolu a potom a no, ešte okay, dobre, Takže takto. Dobre, a teraz teda ide ešte prečítať samotné znenie pozmeňujúcich návrhov.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, celý rok mala vláda a nielen samotné ministerstvo financií na formulovanie opatrení, ktoré krajinu, ktoré Slovensko posunú dopredu. Nie dozadu. Nemali by zabrzdiť ekonomiku, čo sa, bohužiaľ, podarilo prvému a druhému balíčku z dielne SMER-u, ale dopredu. Okrem naháňania živnostníkov, licencovania podnikateľov, zdaňovania každého a všetkého, čo sa, čo sa urobí ekonomicky, okrem vymetania kútov transakčnými daňami, dodatočnými odvodmi a poplatkami, mala skutočne vláda prísť alebo možno namiesto toho mala vláda prísť s opatreniami na podporu ekonomiky.
Je fakt, že úlohou vlády je byť silný tam, kde sám štát podniká, v sektoroch, ktoré sú tradične silné, úspešné a profitujú z vývoja na medzinárodných trhoch. V dvadsiatich dvoch opatreniach však, bohužiaľ, nie je podpora ničoho, ani turizmu, ktoré má už dnes obrovské ministerstvo. Ani obranného priemyslu, ktorý by paradoxne vláda namiesto podpory rastu najradšej dodatočne zdanila. A ani energetiky. Ale teda je pravda, že o energetiku bol záujem vlády. Vláda pomimo toxického kokteilu č. 3, ktorý voláme konsolidačný balík, uvažuje o výstavbe veľkého jadrového bloku za približne 10, ale skôr si myslím, že za 15 miliárd eur. Mal by to byť blok s výkonom niečo vyše súčtu dvoch teraz spúšťaných blokov v Mochovciach, trojky a štvorky. Tretí sa podarilo spustiť tuto kolegovi Galekovi s Richardom Sulíkom a štvrtý, pevne verím, je na spadnutie.
No a postupne, no a dnes štvrtýkrát premiér Robert Fico mal energetiku ako srdcovku a namiesto investovania 15 miliárd do jediného bloku mohol, a ja hovorím, že mal, za zlomok tejto ceny mať väčšinu v Slovenských elektrárňach, kde sa svojho podielu 66 % zbavoval za vlády Fica 2. Vtedy sa teda taliansky ENEL ho zbavoval. Vtedy, vtedy stačilo za menej ako jednu miliardu sa uchádzať o ten podiel a vlastne tých ďalších 33-34 % mohol vlastniť štát a mohol vlastniť, mohli vlastniť občania Slovenska. No ale, bohužiaľ, Robert Fico vtedy nereagoval, nekúpil v dobrých časoch, to sa bavíme, to boli fakt dobré časy, naspäť do rúk štátu zlaté vajco. Prenechal ho súkromníkom z EPH, volajme ich energooligarchov, alebo aj nevolajme, no každopádne kúpili to lacno. Vtedy sa Robert Fico aspoň chválil, že zabezpečil opciu na kúpu 17 %, aby štát posilnil svoj podiel v spoločnosti. Táto opcia mala vypršať, keď bude dostavaný štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. Konkrétne to bolo stanovené tak, že do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia bol spustený.
Aby som len nekritizoval, toto bol rozumný krok na posilnenie schopnosti v budúcnosti CEZ a v Slovenských elektrárňach realizovať akékoľvek plány na investície, prípadne teda aj do tohto veľkého bloku. No ale, bohužiaľ, na rozdiel od francúzskej vlády, ktorá si Électricité de France dokonca naspäť odkúpila od súkromných investorov, opravila reaktory, jeden obrovský spustila a proste z Élektricité do France urobila úspešnú a ziskovú firmu. Alebo na rozdiel od Česka, kde vláda má stále spoločnosti ČEZ 70 % akcií, na Slovensku vláda Roberta Fica nekonala. Opciu na nákup 17 % neuplatnila a, bohužiaľ, už ani neuplatní. EPH si teda skompletizovala nákup, vlastní 66 % zlatého vajca firmy Slovenských elektrární a v minulých dňoch prezentovala účtovné výkazy, kde publikovala, že hodnota tohto dozískaného podielu týchto 33 % má fervéliu 1,7 miliardy eur. V tom je inak aj 200 miliónov v cashi, ktorými firma disponuje.
No slovenský štát si za neuplatnenie, neuplatnenie tejto opcie nevypýtal nič. Proste za neuplatnenie opcie v účtovnej hodnote stoviek miliónov eur poťažmo možno pol miliardy. Nedostal nič. Slovenská vláda prešla túto transakciu mlčaním. No a myslím si, že v EPH okrem otvárania šampanského určite tejto vláde jednoducho poďakovali. Bohužiaľ, takto to dopadlo, poďakovali jej.
Trošku do minulosti. V podobnej, ale v omnoho menšej transakcii neuplatnenia si opcie na nákup akcií v energetickej distribučke získal vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík pre štát 35 miliónov. Bolo vtedy kriku okolo, okolo toho zo strany SMER-u, že to je málo, že mal získať viac, že zapredal záujmy štátu a ožobračil občanov Slovenska. No ale ešte raz, Robert Fico teraz pripravil Slovensko, ktoré potrebuje financie na konsolidáciu a teraz ich horko-ťažko hľadáte, radovo pol miliardy eur. Do toho tiež prišla možnosť navýšiť podiel štátu v Slovenských elektrárňach na 51 % a mohol teda rozhodovať o investíciách, o dividendách, proste prešiel to mlčaním a z budúcich ziskov, z budúcich ziskov Slovenských elektrární bude mať...
=====