Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážení pani poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 810 z 26. marca 2025, pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k likvidácii slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky, tlač 781. S lehotou na prerokovanie od začiatku do začiatku rokovania v schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 27. mája 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie. Nakoľko návrh uznesenia schváliť predložený návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som predniesol predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim aj ako spravodajca, ale vzhľadom na uvedený čas, chcem poprosiť o prerušenie rozpravy a pokračovanie potom ďalší deň aj s mojim príspevkom. Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odchodu mladých ľudí do zahraničia, tlač 758.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 788 z 10. marca 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady SR rokoval na svojej 31. schôdzi dňa 24. marca 2025, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Takisto ako vy, si myslíme, že ministerstvo životného prostredia to nerieši dostatočne, odstrely nie sú ten prístup, ktorý by fungoval. Vítame tiež úplný zákaz odstránenia vnadísk, zákaz vnadenia. Zdravý rozum by hádam povedal, že au už v tejto situácii, keď je mimoriadna situácia, že by sa to tak malo diať, ak sa to nedeje, a treba to zákonom prikázať viac, tak sme za to, aby sa to dialo. Takisto ten 1 km od turistických značiek a možno tam chcem len povedať, pripomenúť, že ako KDH sa snažíme túto aj situáciu turistických trás ošetriť a na toto bude potrebný dobrý a funkčný register turistických trás, aby toto potom mohlo fungovať. A spomenuli ste aj vo svojom príspevku, že v Čechách majú iný prístup, tak je možné, zaujímalo by ma, akože v čom ten prístup v Čechách je iný, ako to funguje tam, ak by ste mohli krátko povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, pani poslankyňa a páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 823). Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025j a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadne návrhy. Pán predseda dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou prerokovaného materiálu.

Raši Richard, predseda NR SR
Prosím, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Konštatujem, že prítomných bolo 150 poslancov, 14 za, 88 proti, 47 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.
Toto uznesenie sme neschválili a budeme ďalej hlasovať o návrhu uznesenia k poplatkom v zdravotníctve a nedostupnosti ambulantnej zdravotnej starostlivosti, tlač 779. Poprosím pána poslanca Petra Stachuru, aby hlasovanie uviedol.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 653 z 27. novembra 2024 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vývoju spotrebiteľských cien potravín (tlač 626) s lehotou na prekovanie od začiatku rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 4. februára 2025.
Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť predložený návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som predniesol predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup.
Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Krátka reakcia. Ďakujem, pán kolega Dostál, za faktickú pripomienku.
To prečítanie pozmeňujúceho návrhu a odôvodnenia som si urobil naopak, ako sa malo, ale pripadalo mi takto logické, tak sme ho mali aj napísaný, tak som ho aj takto prečítal. Ale dobre, ospravedlňujem sa, myslím, že tak či tak to bolo hlboko pod časový limit, aj keď tam bol stopnutý ten čas.
Čo sa týka ochoty prijať tento náš pozmeňujúci návrh, tak uvidíme zajtra pri hlasovaní alebo pri definitívnom hlasovaní, či tento pozmeňovací návrh bude prijatý, alebo nie. Pre nás je to dôležitá téma.
A pri tých ďalších otázkach, či sme zvažovali možnosť, že to niekomu ublíži. Je to síce mimo témy môjho príspevku o ktorom som hovoril, ale myslím si, že väčšina tých návrhov, ktoré tam sú, sú premietnutím súčasného právneho stavu do vyššej, do ústavnej úrovne. A myslím si, že tie veci sa tiež dajú potom ináč riešiť aj po jeho prijatí.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

193-7
Dobre, ďakujem.
Etický kódex, ktorý tvorí prílohu č. 4 k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v znení neskorších predpisov; § 2 zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Svedomie človeka má psychologickú a morálnu funkciu. Psychologická funkcia spočíva v tom, že svedomie je akt poznania seba a sveta. Morálne svedomie je charakterizované snahou robiť dobre a odmietať zlo. Morálny úsudok definuje kým jednotlivec je, čo zastáva a čo je jeho centrálne morálnym jadrom. Ak osoba nebude konať v súlade so svedomím, tak stratí integritu alebo úplnosť svojej osoby. Retrospektívne, ak osoba konala v rozpore so svedomím, tak má pocit viny alebo ľútosti.
Vo vzťahu k právu či sociálnej realite v spoločnosti to znamená, že prostredníctvom svedomia jednotlivec realizuje kritické uvažovanie o práve či realite, a táto schopnosť je zdrojom tak morálnej slobody jednotlivca, ako aj jeho zodpovednosti. Verejná moc je povinná rešpektovať túto transcendentnosť, ktorá je základom pre spoločnosť, ktorá sa snaží dosahovať a pestovať spravodlivosť. Okrem toho verejná moc si je povinná priznať, že právo nie je stelesnením spravodlivosti. Teda štát, ktorý uznáva slobodu svedomia, vlastne uznáva, že existuje dimenzia človeka, do ktorej nezasahuje, čo zabraňuje vzniku totalitného štátu (diktatúry).
Nakoniec výhrada vo svedomí nie je len časťou slobody svedomia samotného jednotlivca. Je to aj varovanie pre celú spoločnosť. Ak veľa osôb odmietne vykonať určitý akt, verejná moc sa nemá snažiť prinútiť vykonať ho na týchto osobách, ale skôr sa snažiť spochybňovať dôvody pre odmietnutie. Ultimátne nie je to právo, ale vlastné svedomie, ktoré je najvyšším sudcom.
Výhrada vo svedomí je úzko prepojená s morálnou subjektivitou jednotlivcov. Vo svedomí človek rozoznáva, čo je dobré a správne a to odlišuje od zlého a nesprávneho. Platí, že človek postupuje podľa toho, čo považuje za správne a dobré. V tomto smere tak výhrada vo svedomí pôsobí ako obranný mód slobody: prostredníctvom nej jednotlivec bráni svoju slobodu konať v súlade so svojím svedomím a presvedčením, ktoré mu hovorí o rozdiele medzi dobrým a zlým.
Navrhovaná právna úprava garantuje výhradu svedomia bez ohľadu na náboženskú afiliáciu osoby, ktorá si výhradu uplatňuje. Ústavodarca sa rozhodol povýšiť výhradu vo svedomí na ústavnú úroveň, pričom osobitne spomína osoby poskytujúce zdravotnícku starostlivosť a tie, ktoré pracujú v školstve. S dynamickým rozvojom liekov, terapeutických postupov, technológií či umelej inteligencie je potrebné, aby pracovníci v zdravotníctve mali garantovanú možnosť odmietnuť konať v prípade rozporu s ich svedomím. Limitom takéhoto konania je bezprostredné ohrozenie života druhej osoby. Rovnakým spôsobom sa ústavodarca rozhodol garantovať výhradu vo svedomí aj pracovníkom v školstve z dôvodu, že popri rodičoch poskytujú výchovu a vzdelávanie deťom či mladistvým. Decentralizácia škôl, ako aj možnosť diverzifikácie programov vzdelávania zvyšujú riziko, že školské osnovy budú obsahovať morálne problematický obsah, s ktorým učiteľ nebude súhlasiť. Výhrada vo svedomí v školstve sa týka najmä výučby náboženstva, etiky a sexuálnej výchovy.
Toľko k odôvodneniu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý odznel. KDH a väčšina poslancov v klube bude zvažovať hlasovať za text ústavy, ak budú prijaté naše pozmeňujúce návrhy, čo však neznamená našu spoluprácu so stranami vládnej koalície, to skôr naopak.
Ďakujem za pozornosť.

193-5
Dokončím to. Nebude to aj tak v tom limite. Netreba ísť od začiatku. Dokončím to.

193-3
Ďakujem.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Jána Horeckého, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V čl. 24 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Právo na výhradu vo svedomí sa zaručuje. Podrobnosti uplatňovania práva na výhradu vo svedomí môže ustanoviť zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Novelizácia čl. 24 ods. 1 sa zaoberá zakotvením práva na výhradu vo svedomí do Ústavy SR s cieľom posilniť ochranu slobody jednotlivca konať v súlade so svojím svedomím. Zároveň však ustanovuje limity pre jej uplatnenie v situáciách, kde existuje bezprostredné ohrozenie života, bezpečnosti alebo verejného poriadku. Výhrada vo svedomí je zabezpečená medzi Slovenskou republikou a jednotlivými cirkvami, ktoré v nej pôsobia. Najvýznamnejším dokumentom je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, publikovaná v Zbierke zákonov SR pod číslom 326/2001 Z. z. Keďže Apoštolský stolec vystupuje ako osobitný subjekt medzinárodného práva s vlastným ius conventionis, ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi.
V čl. 7 Slovenská republika garantuje každému právo na uplatnenie výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi, pričom podrobnosti mala upraviť osobitná medzinárodná zmluva, ktorá napokon nebola prijatá. To znamená, že hoci čl. 7 Základnej zmluvy priamo zakladá právo fyzických osôb a týka sa ľudských práv, nie je na základe vôle strán samovykonateľný, čo nemožno stotožňovať s ústavnou úpravou "prednosti pred zákonom", ktorá sa týka skôr hierarchie právnych predpisov.
Právna konštrukcia Základnej zmluvy bola prevzatá aj pre ostatné konfesie na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami, ktorá bola publikovaná pod č. 250/2002 Z. z.. Čl. 7 ods. 1 tejto zmluvy priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných zásad svojej cirkvi, kým čl. 7 ods. 2 odkazuje na osobitné dohody medzi zmluvnými stranami, v ktorých by sa mala zakotviť podrobnejšia úprava. Ani v tomto prípade nedošlo k ich prijatiu.
Ústavná úprava v čl. 24 ods. 1 v spojitosti s odsekom 4 Ústavy SR zastrešuje vo viacerých prijatých zákonných ustanovení napr. § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)