Videokanál poslanca

Ďakujem pekne pán kolega Dostál. Spomínal si vo svojom prejave nečakaný zvrat, ktorý nastal prednesením pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Eliáša a týmto pozmeňovacím návrhom sa návrh podstatne scvrkne. Mňa by zaujímalo, či o tomto vie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, alebo síce poslanci chránia Slovensko, ktorí dali tento pozmeňovací návrh pred možnými problémami s Európskou úniou, s orgánmi EÚ, ale spôsobia ešte väčšiu krízu v koalícii, lebo keď som si pozrel ten návrh pozmeňovací, tak sa tam píše v odôvodnení: Z dôvodu odstránenia pochybností o súlade navrhovaných zmien so smernicou Európskeho parlamentu a rady o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenie práva únie, sa vypúšťa možnosť zamestnávateľa žiadať nadriadeného prokurátora o preskúmanie opodstatnenosti trvania ochrany poskytnutej v rámci trestného konania, ako aj možnosť zamestnávateľa žiadať nadriadený správny orgán o preskúmanie opodstatnenosti trvania ochrany poskytnutej v rámci konania o správnom delikte. A pozorne som počúval ráno o deviatej ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý povedal toto. Citujem: Chráňme obete, nechráňme páchateľov. Chráňme tých, ktorí v dobrej viere upozornili na nezákonné praktiky vo svojom pracovnom prostredí a potom za to čelili odvete, ale zároveň nesmieme robiť zo zamestnávateľov rukojemníkov systému, v ktorom doteraz nemali žiadne práva. Preto je dôležité, aby aj zamestnávateľ mohol požiadať o preskúmanie poskytnutej ochrany a v pravidelných intervaloch preveriť, či dôvody na ochranu trvajú alebo netrvajú. A oznámenie musí mať priamy a vecný súvis s pracovným prostredím atď. Nuž, toto je rozpor. O deviatej ráno minister povedal niečo a o osem hodín neskôr poslanci vládnej koalície predložili niečo iné. Dokazuje to, že aj naše úsilie má zmysel. Dobre, že sme toľko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Števulová, oceňujem ten pozmeňujúci návrh na zmenu účinnosti a poviem prečo. To čo predložila do parlamentu vláda po pamätnom mimoriadnom sobotnom rokovaní v skrátenom legislatívnom konaní bolo zjavným zámerom, aby to bolo schválené za niekoľko dní s účinnosťou odo dňa zverejnenia v Zbierke zákonov. My o tom rokujeme už týždeň. Aj pri intenzívnom rokovaní, ktoré teraz zažívame sa môže stať, že zákon bude účinný budúci týždeň, napríklad od budúcej stredy. Ten úrad by po novom mal spájať dve veľké agendy. Úrad na ochranu oznamovateľov má jasne definovanú úlohu, je to ochrana ... Agenda obetí trestných činov, ktorá je doteraz pod Ministerstvom spravodlivosti je úplne iná, hmotnoprávna, sociálna, kompenzačná. Spojenie týchto dvoch agend mimochodom nemá oporu v žiadnej odbornej štúdii ani v žiadnom európskom odporúčaní. Aj dôvodová správa je v tejto časti úplne prázdna. Nič nehovorí prečo a ako to chcete urobiť, ale najmä to, ako to chcete urobiť. K tomu máme prirodzene veľa otázok. Ja som o tom hovoril aj vo svojom vystúpení za klub. Je tu naozaj veľmi veľa praktických otázok, najmä ako bude nový úrad riešiť agendu obetí trestných činov. Pán minister Susko, ako to chcete riešiť? Doteraz bola tá agenda na vašom ministerstve. Ja myslím, že je vo vašom záujme mať istotu, že to pôjde aj naďalej dobre. Presunú sa tam zamestnanci vášho ministerstva, informačné, evidenčné systémy. Toto všetko bude chcieť svoj čas a je jasné, že nedá sa, aby ten úrad začal fungovať tak, ako bol navrhnutý zákon s účinnosťou odo dňa vyhlásenia zbierky. Preto podporujem určite tento návrh účinnosti od 1. 1. 28.

Ďakujem pekne, milé kolegyne a kolegovia, za reakcie na môj prejav, ja skúsim to ešte tak zhrnúť. Pán poslanec Dušenka hovoril, že je to iba kvôli čurillovcom a v podstate pán minister Šutaj Eštok na začiatku dnes toto potvrdil, že naozaj tu nejde o nejakú zmysluplnú transformáciu, ale ide tu o nejaký jeden prípad, ktorý sa jeho veľmi osobne dotýkal. A vyjadroval sa o nich, ako to povedal pán poslanec Grendel, veľmi nevhodne a nevkusne ako o páchateľoch, pričom ani jeden rozsudok nezávislého súdu nič také, nič také nepotvrdil.
Pani poslankyňa Šrobová, povedali ste o tom, že tá línia je tu jasná, že umlčať všetkých, ktorí sa postavili proti nim, a že Matúš Šutaj Eštok sa takto zapíše do histórie a ja som presvedčený, že je to tak, že toto sa stane a nemuselo by to takto byť. Stále majú koaliční poslanci šancu, aj koaličná vláda sa dohodnúť na tom, že tento návrh, návrh stiahnu.
Pani poslankyňa Kolíková hovorila, že táto vláda likviduje poslednú inštanciu pre boj proti korupcii a najhoršie na tom je aj z môjho pohľadu, že sa takto likvidujú ľudia, ktorí dali sa do služby štátu. Lebo naozaj je veľmi aktuálna otázka, kto bude chcieť ísť za policajta alebo SIS-ky, keď to celé takto, takto funguje.
Pani kolegyňa Števulová, veľmi dobrá, praktická otázka, ja si dávam tie isté. Ak ten zákon bude účinný o pár dní a ešte pred Vianocami, ako to bude fungovať a najmä kto ho bude šéfovať tomu úradu, nech nám povedia.
A pán poslanec Dostál hovoril tiež o tom, že oni to robia od začiatku, od začiatku likvidujú veci a prirovnal si to k tomu procesu likvidácie alebo teda zavedenia novely Trestného zákona, áno, presne toto je, tu je a ničí sa tým dôvera v právny štát, v inštitúcie a nádej, že Slovensko môže fungovať lepšie.

teda predkladatelia zákona používajú obhajobu tohto zákona je postavená na nezmysloch. Na skresľovaní reality a na veľmi zvláštnom videní sveta. Sú posadnutí obdobím Matovičovej vlády ako by dejiny začínali v roku 2020 a skončili odchodom ich politických oponentov. Všetko čo robia nie je motivované potrebami štátu ale potrebou sa pomstiť za minulosť. Za vyšetrovania, za odhalenia, za stratu moci. Asi zabudli, že dostali mandát vládnuť a nie sa mstiť. Zabudli, že nesú zodpovednosť za tento štát za jeho fungovanie, za jeho budúcnosť. Nie len za dnešné titulky a vlastnú seba strednú spokojnosť. Úplne stratili kontakt s realitou s tým čo trápi ľudí a s tým čo ohrozuje budúcnosť Slovenska. Nevidia infláciu, zdravotníctvo, školstvo, brutálne zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Nevidia bezpečnosť, ceny energií, vidia len seba a svoj hnev. A v tejto polohe nerobia nič iné ako to, že leštia vlastné ego, zatiaľ čo krajina potrebuje kompetentnosť, stabilitu a rešpekt k pravidlám. Začnem tým najjednoduchším čo by vedel pomenovať každý starosta, každý riaditeľ školy, každý zamestnávateľ. Kde bude nový úrad sídliť. Kde bude fyzicky sídliť. Podľa predkladateľa má úrad vzniknúť okamihom vyhlásenia zákona v zbierke zákonov. To môže byť aj o niekoľko dní. Nie o mesiac, nie o pol roka ale o niekoľko dní. Má niekto v tejto vláde odpoveď na to kde bude úrad v prvý deň existencie umiestnený? Sú na to vyčlenené priestory? Sú technicky pripravené? Existujú kancelárie, klientské priestory, miestnosti na prijímanie oznámení? Má niekto zabezpečené archívne zázemie, bezpečnostné režimy, kontrolu vstupov, ochranu citlivých informácií? Nie je to detail. Úrad, ktorý pracuje s oznamovateľmi musí garantovať dôvernosť, bezpečnosť, diskrétnosť a ochranu údajov. Kde teda bude nový úrad zajtra otvárať dvere? Ďalej zamestnanci. Kto ich bude vyplácať? Ak úrad vznikne okamihom účinnosti zákona kto podpíše pracovné zmluvy? Prechádzajú zamestnanci automaticky? Budú musieť znovu podstúpiť výberové konania? Ak áno kto bude medzičasom vykonávať ich agendu? Ako sa zabezpečí kontinuita výplat, dovoleniek, nemocenských, sociálnych odvodov? Toto nie sú len teoretické otázky ale veľmi, veľmi praktické. Každý deň bez ochrany môže byť pri tom pre oznamovateľov dôvod na prepustenie. Existujú oznamovatelia v prebiehajúcich konaniach. Sú pod tlakom zamestnávateľov, čelia výhražným rozkazom, disciplinárnym krokom. Kto preberie ich spisy? Kto ich preskúma? Kto zabezpečí, že nebudú založené v úvodzovkách odložené alebo, že sa nestratia v administratívnom chaose? Tretia zásadná oblasť. Rozpracované konania. Existujú stovky živých prípadov, v ktorých štát už poskytol ochranu, vydal rozhodnutie, začal právne procesy. Čo sa s nimi stane? Budú prerušené, budú musieť začať od znovu. Bude nový úrad oprávnený a schopný nadviazať na predchádzajúce konania bez časovej medzery? Uvedomuje si vláda, že aj jednodňové legislatívne vákum môže znamenať, že oznamovateľ stratí ochranu a jeho zamestnávateľ môže okamžite zasiahnuť a už to nepôjde vrátiť späť? Toto sú reálne dôsledky. Môžu to byť naozaj veľmi reálne dôsledky, nehypotetické scenáre. Štvrtá oblasť. Technológie a informačné systémy. Úrad na ochranu oznamovateľov používa bezpečnostné systémy, interné registre, šifrované databázy, komunikačné kanály, evidenčné platformy. Tieto systémy držia citlivé dáta o ľuďoch, ktorí riskovali svoju kariéru a životné istoty, aby odhalili nezákonnosti. Nový úrad bude potrebovať prevod dát, zabezpečenie integrity, licencie, kyberbezpečnostné audity, prístupové protokoly, GDPR súlad, ochranu pred únikom informácií. Kto toto zabezpečí v priebehu niekoľkých dní? A ak nie kto ponesie potom následky úniku, manipulácie alebo zničenia údajov? Piaty rozmer. Verejné obstarávanie. Každý počítač, každá stolička, každý server, každý trezor, každý záznamový systém musí byť obstaraný podľa zákona. Verejné obstarávanie trvá mesiace a ak sa obchádza je to nezákonné. Kde sú obstarávacie plány? Kde sú vysúťažené dodávky? Kedy budú? Ako môže vláda tvrdiť, že úrad vznikne okamžite, keď nemá ani elementárne, materiálne vybavenie? Alebo sa vybavenie prisľúbi od iných rezortov? Za aké peniaze, za aké ceny a s akou zodpovednosťou? A teraz prichádzame k porovnaniu, ktoré odhaľuje absurdnosť tejto situácie. Keď sa vytváralo nové ministerstvo cestovného ruchu a športu trvalo mesiace kým sa vybudovala základná infraštruktúra, rozpočty, prevody kompetencií, databáz, personálnych systémov a interných procesov. Ešte dnes sú tam pravdepodobne organizačné a systémové nedostatky. Teraz tu máme vládu, ktorá tvrdí, že vytvorí nový úrad v priebehu dní. Navyše v období pred Vianocami, však? Buď teda vláda netuší čo robí a potom ohrozuje štát, oznamovateľov aj právnu istotu alebo veľmi dobre vie čo robí a cieľom nie je vytvorenie úradu ale skôr narušenie jeho funkčnosti. Teda nie výstava ale vyprázdnenie. A dostávame sa k jadru problému. Existujú stovky oznamovateľov, ktorí majú prebiehajúcu ochranu. Právoplatné rozhodnutia, aktívne konania, sú v sporoch, sú pod tlakom zamestnávateľov, sú v exponovaných pozíciách. Zrušením úradu bez plnej garantovanej a neprerušenej kontinuity môžu zo dňa na deň prísť o ochranu, ktorú im štát garantoval. Ak sa toto stane kto preberie právnu zodpovednosť? Minister? Vláda? Parlament? Niekto konkrétny alebo sa to jednoducho stratí v anonymite systému? Práve preto musím vysloviť záver, ktorý je logický, nevyhnutný a tiež nemilosrdný. Ak vláda nedokáže odpovedať na tieto základné praktické otázky potom nemá žiadne právo tvrdiť, že jej ide o funkčný systém ochrany oznamovateľov. Lebo ten kto nevie zabezpečiť kanceláriu, počítač, pracovnú zmluvu a bezpečnostný trezor nemôže zabezpečiť právny štát, ochranu pravdy ani odvahu občanov postaviť sa k moci. Toto nie sú technické pripomienky. Toto je varovanie. Lebo právny štát sa neoslabuje len ideologickými útokmi. Oslabuje sa aj chaosom, nepripravenosťou, neorganizovanosťou. A niekedy práve v tom môže spočívať skutočný zámer. Tento návrh zákona nie je reformou. Nie je transformáciou, nie je modernizáciou a nie je zlepšením systému. Nepočuli sme o tom žiadny dôkaz od pána ministra alebo od koaličných kolegov, ktorí pravdepodobne ste sa vôbec nezamýšľali nad týmito otázkami, ktoré tu dávam na stôl. Vnímame to ako politickú likvidáciu nezávislého úradu, ktorý si dovolil postaviť zákon nad ministra. Je to oslabenie ochrany ľudí, ktorí chcú chrániť korupciu. Je to aj medzinárodná hanba a domáca katastrofa. Čo je najväčšia tragédia? Že vás ani nezaujíma aké to bude mať dôsledky na ľudí, na oznamovateľov, na policajtov, úradníkov, zdravotníkov, ktorí sa spoľahli na tento štát. Že vám je jedno, že znižujete úroveň ochrany, že porušujete európsku smernicu, že riskujete konanie voči Slovensku. Koalícia sa v tomto úplne odstriháva od reality. Od ľudí a od ich potrieb, od toho čo by malo byť v centre našej práce ako zvolených zástupcov ľudí v slovenskom parlamente. Vy dnes neriešite ceny potravín, zdravotníctvo, dôchodcov alebo bezpečnosť obcí. Nevytvárate na to dostatočný priestor. Poukázali sme na to aj včera. Áno sú tu sociálne zákony, ktoré meškajú. Mali byť pripravené skôr. Nemali prísť na poslednú decembrovú schôdzu pred Vianocami v skrátenom legislatívnom konaní ale o týchto zákonoch má zmysel diskutovať. Prečo nestiahnete tento zákon, ktorý nedáva zmysel a my musíme takto na to reagovať, pretože tu nebol žiadny normálny proces pripomienkovania ale ho robíte na tvrdo a na hulváta. Vy dnes tretinu celej schôdze venujete lešteniu ega jedného nešťastného ministra, ktorý si nevie priznať chybu. A toto je tragédia, tragédia pre nás, pre právny štát ale najmä pre vašu dôveryhodnosť, ale zároveň je to tragédia aj pre Slovensko. Zatiaľ čo ľudia zápasia s reálnymi problémami koalícia rieši len to ako si zachrániť reputáciu jedného politika, ktorý by v normálnej vláde už asi nebol ministrom. A viete to aj vy, vidíte to. Vidíte čo sa deje, vidíte tie reakcie. Nie len naše z opozície ale reakcie v celej spoločnosti a vidíte a budete vidieť aj ako sa vám bude prepadávať podpora. Vidíte, že už ani vaši vlastní podporovatelia neveria, že je to dobré rozhodnutie. A tak kolegyňa a kolegovia z koalície, keď už chcete byť takýto tvrdohlavý a keď ste sa rozhodli ísť proti zdravému rozumu proti odborníkom, proti ľuďom, proti Európe, proti právnemu štátu, tak to schváľte čím skôr. Schváľte to čím skôr, keď máte pocit, že musíte niesť politické následky za jedného ministra, ktorý nedokáže pochopiť, že prehral, že zlyhal a že toto celé je výsledkom jeho babráctva. Tak to urobte rýchlo lebo čím dlhšie o tom rokujeme tým viac ohlasov prichádza aj od vašich voličov a toto môže byť posledná kvapka. Poviem, aby bolo veľmi jasné za poslanecký klub KDH samozrejme zahlasujeme proti tomuto zákonu. Nie kvôli opozícii, nie kvôli politike ale kvôli tomu, že tento štát ešte potrebujú inštitúcie, ktoré sa nepoklonia moci. A kvôli ľuďom, ktorí sa spoliehajú na to, že im ich vlastná vláda nebude škodiť. A možno predsa skúsim ešte jeden apel, lebo ide naozaj o dôležitú vec. Vážení kolegovia, kolegyne z vládnej koalície. Ak nechcete byť súčasťou valca demokracie ak vám aspoň niečo hovorí to čo som hovoril, prosím prejavte svoju občiansku a politickú odvahu a v druhom čítaní aspoň niektorí nepodporte návrh zákona v predloženej podobe. Nie preto, že má politickú farbu ale preto, že nemá plán. Nemá proces. Nemá zodpovednosť, nemá právnu istotu a nemá technickú realizovateľnosť. Ale najmä kvôli Slovensku, ktoré si zaslúži fungujúci právny štát a nie štát, ktorý funguje takto. Ktorý nebuduje dôveru ale ničí ju. A poviem ešte jednu poslednú vec. V programe schôdze pod bodom 158 a číslo tlače 764 máme zaradenú správu o činnosti úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024. Tak vás chceme poprosiť aspoň, aby ste si schválili procedúru, že si vypočujme najprv zákonodarnom zbore túto správu úradu, ktorý chcete zrušiť. Je to absolútna neúcta aj voči tým ľuďom, ktorí tú správu písali ale aj voči nám poslancom, voči procesu, voči normálnemu procesu rokovania. Najprv by sme si mali povedať o tom ako to funguje a potom sa vrátiť k vášmu nezmyselnému návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia navrhujem stiahnutie vládneho návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (tlač 1123) z programu 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Tento zákon, o ktorom sme rokovali už päť dní je úplne zbytočný, je protispoločenský a prinesie nám nové problémy. Zaťažuje vzťahy, naše vzťahy v Európskej únii. Určite si ním vykoledujeme infringement aj sankcie. Ak ho stiahnete, budeme môcť rokovať o zmysluplných zákonoch, za aký považujeme zákon ministra Erika Tomáša, ktorý máme dnes na stole, vládny návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Toto je dôležitá reforma, ktorá umožní odkázanému človeku ostať vo svojej rodine. Nezaťažujme túto snemovňu zbytočnými zákonmi, riešme zákony pre ľudí, ktoré naozaj pomôžu ľuďom. Ďakujem.

Samozrejme, pán predsedajúci. Pán poslanec Hajko, pán kolega, povedal si, že je to mimoriadne dôležitá reforma, z hľadiska obsahu aj z hľadiska verejných financií. A k tomu by som vedel aj z vlastnej skúsenosti a skúsenosti našej rodiny veľa povedať, ale to azda potom neskôr v prvom čítaní. Povedal si aj to, že zákon mal ísť štandardným procesom. A o tom som tiež presvedčený a chcel by som sa taktiež spýtať pána ministra, prečo prichádza ten zákon až teraz? Najmä keď je to teda zákon, ktorý je naviazaný na reformu z plánu obnovy. A keby ste mohli vysvetliť, ako je to s tou sankciou, ktorá nám tu hrozí.
A k tomu možno ešte dodám, že ak by aj všetky okolnosti boli také, že nedalo sa s tým prísť skôr, že museli ste s tým prísť teraz v decembri, tak nerozumiem, prečo koalícia tak tvrdohlavo zaradila zákon o rušení Úradu pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, o ktorom sme rokovali už päť dní, minulý týždeň aj tento týždeň. Tento zákon je zbytočný protispoločenský, prinesie nám nové problémy. Mohli sme minulý týždeň, celý minulý týždeň rokovať o tomto vašom zákone, ktorého obsah považujeme naozaj za dôležitý a dobrý.

Ďakujem pekne, pán kolega Dostál. Povedal si, že som sa úporne snažil nájsť nejaké dôvody v dôvodovej správe. Naozaj som sa snažil a vymenoval som, že tam nie sú nájditeľné. Nedajú sa tam nájsť. A povedal si na to, že pripisujeme dôvodovej správe význam, ktorý u predkladateľov nemá, lebo aj to, čo tam napísali nie sú skutočné dôvody. Áno, nie sú to skutočné dôvody, ja súhlasím s tebou, že skutočným dôvodom je urobiť politickú zmenu. Avšak považujem to za našu povinnosť. Sme poslanci Národnej rady a máme rokovať o zákonoch tak ako o nich rokovať patrí. To znamená, každý zákon má myť zmysluplnú dôvodovú správu, máme z nej vidieť zmysel prečo sa ten zákon predkladá. Nielen pri takýchto dôležitých zákonoch, ktoré rušia jednu inštitúciu a nahradzujú ju druhou, a práve o to viac si myslím, že nám treba na tieto nedostatky poukazovať. A keďže sme úporne nevedeli nájsť tam zmysluplné dôvody, tak o to viac sa úporne snažíme diskusii na toto poukazovať, aby sme presvedčili kolegov z koalície, aby za takýto zákon nezahlasovali, pretože naozaj, prinášajú niečo, čo nebude pre túto krajinu pozitívne. Prinášajú rozvrat právneho štátu, a toto je pre nás neprijateľné.

...s procesiou ochrany. Koľkým bola ochrana prijatá, priznaná. Koľko konaní stále beží. Koľko zamestnávateľov ich spochybňuje a koľko ľudí sa ozvalo s obavami. Bez týchto údajov nevieme vyhodnotiť, či zmena pomáha alebo škodí. Vláda ich nepredložila, úplne ich vynechala. Preto na záver chcem povedať, že rozhodujeme v tme. A dovoľte mi to zhrnúť a povedať úplne jasne. Dnes, diskutujeme zásadný zákon o ochrane oznamovateľov bez toho, aby sme mali jediný dôkaz, že existujúci úrad nefungoval. Nemáme analýzu, audit, stanovisko kontrolného orgánu, odborné posúdenie, nemáme čísla, dáta, dôvody. Mále len politické tvrdenie, že treba zmeniť systém. Rušenie inštitúcie bez dôkazov o jej zlyhaní je presne to, pred čím nás varujú právnici akademici, aj samotní zamestnanci úradu. Je to znižovanie nezávislosti, právna neistota a oslabenie ochrany tých, ktorí chránia verejný záujem. Rušenie inštitúcie a vytváranie novej bez analýz, bez dopadu na rozpočet a jasného plánu transformácie je nezmysel a babráctvo. Takýto návrh je nehodný toho, aby sme o ňom rokovali v zákonodarnom zbore. Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala ďalej v prerokovávaní tohto zákona a vrátila ho predkladateľovi. To bolo posolstvo hlavne pre spravodajcu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na rozpravu a upozorniť na zásadný problém, ktorý sa tiahne celým predkladaným návrhom. Celý materiál stojí na presvedčení predkladateľa a nie na dôkazoch. Stojí na tvrdeniach, nie na analýze, na dojmoch a nie na faktoch. A toto je pri tak vážnej zmene, pri rušení nezávislého úradu jednoducho neakceptovateľné.
Dôvodová správa tohto zákona je slabá, povrchná a nepresvedčivá. A pritom práve dôvodová správa je tým dôležitým dokumentom, ktorý má vysvetliť, čo vláda navrhuje a prečo. V dôvodovej správe je uvedené, že: "Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predkladá ako iniciatívny návrh, že cieľom návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany."
Po tretie sa tam uvádza, že sa v praxi ukazuje, že: "práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa." Toľko citácia z dôvodovej správy. Toto však nie je žiadny spôsobom vysvetlené či zdôvodnené. V dôvodovej správe sa tiež hovorí o vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Píše sa, že nie sú žiadne. Nuž je vopred jasné, že toto tvrdenie nebude pravdivé. Keď už nič iné, tak nový úrad bude musieť zamestnať ľudí na ochranu obetí trestných činov, ktorí boli doteraz zamestnaní na ministerstve spravodlivosti.
Táto dôvodová správa obsahuje tri zásadné nedostatky.
Po prvé, neobsahuje žiadnu analýzu fungovania doterajšieho úradu. Nie je tam žiadne vyhodnotenie činnosti za štyri roky fungovania, žiadne porovnanie s praxou v iných štátoch, žiadne štatistiky o počte poskytnutých ochrán, žiadne údaje o úspešnosti či neúspešnosti rozhodnutí, žiadny audit vnútorných procesov, žiadny odborný posudok. Toto je pri návrhu, ktorý ruší celú inštitúciu, absolútne nedostatočné.
Po druhé, neobsahuje nič, čo by dokazovalo nefunkčnosť úradu. Dôvodová správa tvrdí, že existujú aplikačné problémy či fragmentácia úpravy, ale nedáva ani jeden konkrétny príklad, ktorý by dokazoval, že úrad konal nesprávne, že konal nezákonne, že konal pomaly alebo neefektívne, že nespolupracoval s orgánmi štátu, alebo že spôsoboval škody. Nie je tam nič. Nič, čo by objektívne zdôvodňovalo jeho zrušenie.
Po tretie. Namiesto analýz dôvodová správa obsahuje len vágne tvrdenia a všeobecné frázy. Čítame tam veci ako zvýšenie efektívnosti, sprehľadnenie systému, komplexnejšie nastavenie či odstránenie aplikačných nedostatkov, ale žiadne z týchto tvrdení nie je podložené. Je to jazyk, ktorý sa dá použiť pri akejkoľvek zmene, aj pri úplne neodôvodnenej. Dôvodová správa tak neobhajuje vecnú potrebu tohto zákona, iba politické rozhodnutie technickými frázami. Úrad sa ruší bez jedinej zmienky o jeho výsledkoch, a to je najzásadnejšie.
Predkladateľ ani raz neuvádza, že by úrad pochyboval, zlyhal, bol nečinný, že by konal mimo zákona, prehrával spory alebo bol predmetom kritiky kontrolných orgánov. Keby existoval jediný audit, ktorý by preukazoval systémové chyby, bol by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existovala analýza, že súčasná štruktúra je neudržateľná, bola by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existoval odborný posudok, že úrad nedokáže plniť svoju úlohu, bol by tam a nie je tam. Vláda teda ruší úrad, o ktorom sama nepredložila ani jeden podklad dokazujúci, že nefungoval dobre. Takto sa jednoducho nepracuje s inštitúciami v právnom štáte.
Najvážnejšie ohrozenie právnej istoty v zákone je retroaktivita. Nový zákon umožňuje spätné preskúmavanie už priznaných ochrán, aj to, čo už má právoplatné účinky, aj to, čo už bolo potvrdené v konaní, aj to, čo už oznamovateľovi poskytlo status a ochranu. Zamestnávateľ môže iniciovať proces, ktorým sa preskúma minulé rozhodnutie, a toto môže byť zrušené. To je porušenie zákazu retroaktivity, princípu právnej istoty, legitímneho očakávania a stability právnych vzťahov. A opäť dôvodová správa to vôbec nezdôvodňuje. Ani jedným riadkom sa nevenuje tomu, čo to bude znamenať pre stovky oznamovateľov, ktorí už dnes dostali ochranu. Úrad bol funkčný, dokazujú to ľudia, ktorí tam pracujú, a zamestnanci úrad poslali nám poslancom list, kde upozorňujú, že zmeny môžu oslabiť ochranu oznamovateľov, že môže dôjsť k zrušeniu už udelených ochrán, že oznamovatelia sa môžu ocitnúť vo vákuu, že dostávajú správy od ľudí, ktorí sa reálne boja, a že koncentrácia dvoch odlišných agend bez zdrojov nie je reálna. To nie sú politické názory, to sú praktické skúsenosti ľudí, ktorí túto agendu vykonávajú každý deň.
V dôvodovej správe ďalej absentuje európsky rozmer. Odvoláva sa síce na európske smernice, ale práve tie najdôležitejšie požiadavky neznižovať úroveň ochrany, zabezpečiť nezávislosť a trvalosť ochrany, tento návrh porušuje. O európskych rizikách mlčí. Mlčí o konflikte so smernicou, o riziku infringementu, o strate dôveryhodnosti aj o potenciálnych sankciách. To je ďalšia slabina dôvodovej správy, že neobsahuje dopad na záväzky Slovenska voči Európskej únii.
O čom mlčí dôvodová správa a predkladatelia, o tom sa ale cez víkend jasne vyjadrila európska prokurátorka, ktorá povedala, že váš návrh môže negatívne ovplyvniť efektivitu vyšetrovania i celkovú úroveň ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Laura Codruta Kövesiová upozornila na to, že navrhovaná legislatíva obmedzuje ochranu oznamovateľov na vybrané skupiny. Hlavná prokurátorka zdôraznila riziko retroaktivity zákona, upozornila tiež na to, že zmeny môžu tiež ovplyvniť vyšetrovacie procesy európskej prokuratúry a že nová legislatíva môže ohroziť ochranu finančných záujmov Európskej únie.
V dôvodovej správe tiež chýba elementárne vyhodnotenie dopadov na oznamovateľov. To najdôležitejšie tam nie je vôbec. Koľko oznamovateľov je dnes v procese ochrany? Koľkým bola ochrana priznaná? Koľko konaní stále beží? Koľko zamestnávateľov ich spochybňuje a koľko ľudí sa ozvalo s obavami? Bez týchto údajov nevieme vyhodnotiť, či zmena pomáha, alebo škodí. Vláda ich nepredložila, úplne ich vynechala...
=====