Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, po skoro dvoch mesiacoch pokračujeme v rozprave k návrhu zákona o environmentálnom fonde a k paralelným zmenám zákona o odpadoch. Ide o návrh, ktorý má zásadné a ďalekosiahle dopady na celé odpadové hospodárstvo, na konkurenciu, na podnikateľské prostredie i na plnenie európskych recyklačných cieľov. Tento návrh nie je technická úprava, je to systémová redefinícia fungovania trhu, jeho dozoru aj finančných tokov. Aj preto je nevyhnutné pomenovať riziká, ktoré sa v dôvodovej správe zámerne nenachádzajú. V prvom rade chcem upozorniť na extrémnu koncentráciu moci, ktorú tento zákon vkladá do rúk jedinej osoby, ministra životného prostredia. Podľa odborného materiálu vyplýva, že návrh fakticky presúva rozhodovanie o verejných zdrojoch, o výzvach, o prideľovaní financií aj o kontrole na jediný úradný stôl. Koncentrácia rozhodovania do rúk jednej osoby je presným opakom toho, čo sa v modernom riadení environmentálnych fondov považuje za transparentné, nezávislé a kontrolovateľné. Návrh neráta s dozornou radou, so správnou radou, ani s akýmkoľvek kolektívnym orgánom, ktorý by fungoval ako protiváha. Minister tak bude rozhodovať nielen o samotnom fonde, ale aj o sektorových politikách, o kritériách podpory, o výzvach, o následnej kontrole a ak prejde navrhovaná zmena v zákone o odpadoch, dokonca aj o pravidlách vlastnej účasti fondu na trhu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ide o sústredenie právomocí, ktoré nemá obdoby ani v minulosti. Druhé, ešte závažnejšie riziko spočíva v tom, že štát si chce prisvojiť rolu organizácie zodpovednosti výrobcov. Dnes OZV zakladajú výrobcovia a štát ich nezávisle kontroluje. Podľa predloženého návrhu by však environmentálny fond mohol túto činnosť vykonávať tak isto a teda štát by sa stal súčasne kontrolórom aj konkurentom kontrolovaných subjektov. Takýto konflikt záujmov je v rozpore s európskou praxou, s odporúčaniami aj s princípmi hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad jednoznačne uvádza, že ide o systémovo neštandardný krok, ktorý je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a poukazuje na riziko, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bude súčasne tým, kto pripravuje legislatívu, udeľuje a ruší autorizácie OZV a zároveň zastupuje subjekt, ktorý má s OZV súťažiť. To nie je len zmena systému, to je v podstate jeho znárodnenie. Dôsledky budú veľmi konkrétne. Štát na OZV bude uzatvárať zmluvy s obcami, výrobcami a firmami...
===== a ruší autorizácie OZV a zároveň zastupuje subjekt, ktorý má s OZV súťažiť. To nie je len zmena systému, to je v podstate jeho znárodnenie. Dôsledky budú veľmi konkrétne. Štátna OZV bude uzatvárať zmluvy s obcami, výrobcami a firmami, bude natavovať ceny, bude mať prístup k informáciám, ktoré sú pre súkromné OZV kľúčové v súťaži. Obce budú motivované dobrovoľne vstupovať do štátnej OZV s vidinou výhod pri čerpaní grantov z toho istého fondu. To je zároveň priestor pre klientelizmus, riziko krížového financovania, či dokonca politického korupčného správania. Tretím vážnym problémom je plánované zavedenie 10 % limitu pre náklady OZV. Tento limit je prezentovaný ako opatrenie proti neefektívnosti, ale v praxi je ekonomicky nerealizovateľný. OZV musia z platieb od výrobcov financovať nielen administratívu, ale aj monitorovanie, kontrolu obcí, zmluvné procesy, reporting, audit, odborné analýzy, komunikáciu, prevádzku IT systémov a množstvo povinných úkonov definovaných zákonom. Zároveň je táto regulácia otvorene diskriminačná. Individuálne plnenie povinností výrobcov nemá žiadny limit. Enviromentálny fond, ak sa stane OZV, takisto nemá mať žiadny limit. Limit sa týka výlučne súkromných OZV. To je presne ten typ diskriminačného zásahu, ktorý je v rozpore s európskymi pravidlami a kľúčovými smernicami rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Štvrtým mimoriadne závažným problémom je zrušenie súčasného limitu 2 % na správu enviromentálneho fondu. Doterajší právny stav bol veľmi jednoduchý a tiež dôležitý. Enviromentálny fond mohlo použiť najviac 2 % svojich príjmov na vlastnú prevádzku, administratívu a chod. Tento limit bol zavedený z presne definovaného dôvodu, aby fond nemohol spotrebúvať verejné peniaze na vlastnú prevádzku bez kontroly, aby nebolo možné budovať neúmerne rozsiahlu administratívu a aby sa väčšina zdrojov skutočne dostala k obciam, projektom a žiadateľom. Predložený návrh tento limit úplne ruší. Bez náhrady, bez stropu, bez akéhokoľvek nového mechanizmu kontroly. Zákon neobsahuje ani percentuálny limit, ani maximálnu sumu, ani akúkoľvek povinnosť nezávislého posúdenia prevádzkových nákladov. Inými slovami, po prijatí zákona nebude existovať žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, koľko peňazí môže envirofond minúť na seba. Alebo bude existovať? Tento krok má obrovské dôsledky, ktoré sa v dôvodovej správe úplne ignorujú. V praxi to znamená, že enviromentálny fond sa teda môže stať neobmedzenou peňaženkou ministra životného prostredia. Keďže minister bude mať zároveň výkonné a rozhodovacie právomoci, bude môcť z fondových peňazí financovať čokoľvek, čo označí za prevádzkové výdavky fondu, expertízu, projekty, procesné úkony, alebo potrebné výdavky na činnosť fondu. Ak dnes minister môže použiť napríklad päť miliónov eur na administratívu, po zrušení limitu to môže byť desať, dvadsať, päťdesiat miliónov, alebo akákoľvek suma, ktorú sa rozhodne z rozpočtu fondu presunúť. Jednotlivé výdavky nebude nikto schvaľovať, posudzovať, ani kontrolovať. Toto nie je domnienka, ale doslovný dôsledok znenia návrhu. Fond nebude mať nezávislú radu, nebude mať reálny kontrolný orgán, nebude mať obmedzenie výdavkov a nebude mať ani procesný mechanizmus, ktorý by tieto výdavky verifikoval. Pri vytvorení štátnej OZV je to ešte závažnejšie. Fond bude môcť zo svojich prakticky neobmedzených zdrojov financovať svoju štátnu OZV bez akéhokoľvek stropu. To znamená, že štátna OZV bude mať prístup k peniazom, aké si žiadna súkromná OZV nikdy nebude môcť dovoliť. Roky budovaná rovnováha trhu sa tým rozbije. Nie na základe výkonu, ale na základe nekonečnej štátnej dotácie. Pri absencii limitu sa vytvára aj priestor na masívne navýšenie počtu zamestnancov, budovanie paralelných štruktúr, externé zmluvy, poradenské kontrakty, či strategické projekty, ktoré môže minister financovať bez toho, aby niekto mohol posúdiť ich účelnosť, prínos, alebo ich porovnať s trhovými cenami. Dovolím si aj úplne otvorene povedať to, čo si každý odborník v sektore myslí, ale možno málokto to vysloví nahlas. Zrušenie 2 % limitu a súčasné zavedenie štátnej OZV vytvára jeden z najväčších potenciálov na zneužívanie verejných prostriedkov za posledné roky. Tento mechanizmus umožňuje ministrom v budúcnosti financovať vlastných externých partnerov, vlastné projekty, vlastné právne služby či vlastné poradenské skupiny bez akejkoľvek kontroly. Podľa vášho návrhu by mali OZV mať limit 10 %. Štát, ak tento návrh prejde, bude mať limit nekonečný. Dnes OZV musia každé euro zdôvodniť a dať auditovať. Štát nebude musieť zdôvodňovať nič. Toto je zásadný problém nielen z pohľadu hospodárskej súťaže, ale aj z pohľadu verejného záujmu. Fond, ktorý má podporovať obce, recyklačné projekty a enviromentálne aktivity sa môže stať zázemím pre rozširovanie politického vplyvu, pre odmeňovanie spriaznených skupín a pre financovanie aktivít, ktoré nesúvisia s ochranou životného prostredia, ale s posilňovaním moci ministra. Keď dnes minister tvrdí, že eurofond musí byť operatívny, je to len zástupný argument pre to, aby mohol nakladať so stovkami miliónov eur ročne bez akejkoľvek kontroly. Keď tvrdí, že limit 2 % je neefektívny nespomína, že žiadna európska krajina nedovolí svojmu fondu používať nekonečná sumy na vlastnú prevádzku. A keď tvrdí, že súkromné OZV sú neefektívne nepovie, že fond nebude mať stanovený vôbec žiaden limit. Dokonca ani taký, aký dnes majú samotné OZV. Vážení kolegovia, kolegyne, toto považujeme za vytvorenie finančného nástroja mimo akejkoľvek reálnej kontroly. Nikto, ani parlament, ani Najvyšší kontrolný úrad, ani verejnosť nebude mať právne účinné nástroje tento stavy korigovať. Piatym problémom je legislatívny proces. Protimonopolný úrad vo svojom liste jasne uvádza, že návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, neprebehlo riadne posúdenie dopadov a návrh bol predložený spôsobom, ktorý znemožnil odbornú diskusiu. Republiková únia zamestnávateľov upozornila na to, že materiál bol predložený v extrémne krátkom čase. Navyše mal byť schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní, čo samo osebe spochybňuje legitimitu celého procesu. Tu nám samozrejme dochádza k paradoxu, pretože skrátené legislatívne konanie bolo schválené na októbrovej schôdzi. Prvé čítanie sme mali na novembrovej schôdzi, ktorá prechádzala do decembra a v prvom čítaní pokračujeme v prerušenej rozprave dnes, takže skrátené legislatívne konanie v podstate ani vôbec nebolo potrebné, ani ste v ňom nepokračovali, pán minister rozhodnutím koalície na predchádzajúcich schôdzach. Napriek tomu, že minister a vláda neuplatnili skrátené legislatívne konanie a proces sa natiahol na tri schôdze, ministerstvo životného prostredia nevyužilo tento čas na komunikáciu s organizáciami zamestnávateľov a s tými, ktorých sa ten zákon bude týkať. Žiadna podstatná komunikácia s nimi o podstate veci nebola. Keď neuvažujeme krátku interakciu na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Vážení kolegovia, kolegyne, takto sa podľa nás nepripravuje legislatíva, ktorá má zasiahnuť trh v hodnote stoviek miliónov eur ročne. Takto sa pripravuje mocenské rozhodnutie a nie systémové riešenie. Šiesty problém je možno najzásadnejší z pohľadu efektivity systému. Návrh nerieši skutočné problémy, ktoré v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov existujú. Republiková únia zamestnávateľov uvádza, že až 13 % výrobcov si neplní povinnosti a v roku 2023 nebolo zaplatených 20 mil. eur, ktoré mali byť v systéme. To je hlavná príčina nedostatku zdrojov na triedenie a recykláciu a nie údajná neefektívnosť OZV. Ministerstvo však nerieši neplatičov, nerieši kontrolu výrobcov, nerieši vymáhanie povinností. Namiesto toho ide zničiť hráčov, ktorí povinnosti plnia a presunúť ich prácu pod štátny fond. Siedme riziko je riziko európskych sankcií a nesplnenia cieľov recyklácie. Iniciatíva CEFLEX, Circular economy for flexible packaging, ktorá združuje 180 výrobcov v celej Európe upozorňuje, že Slovensko je už teraz v riziku nesplnenia cieľov Európskej únie pre rok 2025 a 2030 a že návrh, ktorý oslabuje systém OZV toto riziko dramaticky zvyšuje. Ak nebudeme vedieť zabezpečiť triedený zber, triedenie a recykláciu flexibilných obalov vo veľkom rozsahu, Európska únia môže pristúpiť k zákazu ich uvádzania na trh. To nie sú hypotetické hrozby, ale priame dôsledky neplnenia PWR, Packaging waste regulation, teda nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov a balíkoch a obehového hospodárstva. Vážené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona z nášho pohľadu oslabuje konkurenčné prostredie, zavádza diskriminačné limity, ruší kontrolné mechanizmy, koncentruje moc v rukách jednej osoby, nerieši žiadny z reálnych problémov a posúva Slovensko k modelu štátneho monopolu v oblasti odpadového hospodárstva. Namiesto posilnenia transparentnosti, stability a predvídateľnosti prichádza návrh, ktorý vytvára chaos, konflikty a hrozbu výrazného poklesu recyklačných výkonov. A preto vás žiadam, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, aby ste tento návrh ako celok odmietli. Dovoľte mi doplniť ešte jeden mimoriadne dôležitý moment, ktorý je zarážajúci svojou nereálnosťou. Účinnosť tohto zákona sa pôvodne navrhovala už od 1. januára 2026 a vedeli sme všetci, vedeli ste pán minister, že tento dátum nebude reálny. Dnes je 3. február, návrh zákona je ešte len v pléne Národnej rady v prvom čítaní, čaká nás ďalší legislatívny proces, rokovanie výborov, druhé čítanie, tretie čítanie, podpis prezidenta či jeho prípadné veto. Tento proces sám osebe má svoje zákonné lehoty a procedúry. Rád by som tu preto položil niekoľko otázok. Takže kedy bude nový termín účinnosti. Aké veľké hospodárske škody vznikli Slovenskej republike v januári pán minister. Aké hospodárske škody nám vznikajú, lebo toto bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, ako ste ho predložili, teda takto si to pamätáme. Zákon, ak by bol schválený tak, ako ste ho predložili, uloží mnohým subjektom, dotknutým týmto návrhom, aby splnili obrovský balík povinností, ktorý zákon zavádza. Enviromentálny fond by musel reorganizovať svoju štruktúru, nastaviť nové vnútorné procesy, pripraviť nový systém fungovania, zmlúv, kontrolných mechanizmov a zodpovednosti. Obce by museli nanovo nastaviť svoje vzťahy s OZV, prehodnotiť zmluvy, povinnosti a oznamovacie záväzky. OZV by museli prispôsobiť svoje fungovanie likvidačnému 10 % limitu, čo je proces nielen právny ale aj finančný a zmluvný. Výrobcovia by museli upraviť svoje zmluvy, platobné mechanizmy, reporting a svoju účasť v systéme RZV. Toto všetko nie je možné zvládnuť behom niekoľkých dní ani niekoľkých týždňov. Je viac ako jasné, že sa zrazíte s objektívnou realitou legislatívneho procesu, kapacít inštitúcií a bežných praktických lehôt. Preto sa ešte raz pýtam, aký nový termín účinnosti zákona predpokladáte pán minister, pretože na jeho implementáciu by musel byť dostatok času. Samotný návrh obsahuje ustanovenia, ktoré sa nedajú technicky zrealizovať za krátky čas. Navyše hrozí, že subjekty, ktoré nebudú schopné plniť nové povinnosti sa dostanú do rozporu so zákonom bez vlastného zavinenia. Takto sa legislatíva v právnom štáte nesmie pripravovať. Keď sa zákon prijíma takto hrozí, že namiesto fungovania systému vytvoríme chaos
===== ...subjekty, ktoré nebudú schopné plniť nové povinnosti, sa dostanú do rozporu so zákonom bez vlastného zavinenia. Takto sa legislatíva v právnom štáte nesmie pripravovať. Keď sa zákon prijíma takto hrozí, že namiesto fungovania systému vytvoríme chaos, ktorý budú v praxi znášať obce, výrobcovia, OZV, ale napokon aj občania. Ďakujem za pozornosť.