Vážení prítomní aj neprítomní ministri vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Čo? Dnes rokujeme o dôvere vlády, ktorej sa v tejto chvíli snažila celé mesiace vyhnúť. Ústavný súd včera jasne konštatoval, že vláda mala po prekročení najprísnejšieho sankčného pásma dlhovej brzdy bezodkladne požiadať Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes rokujeme o dôvere vlády, ktorej sa v tejto chvíli snažila celé...
Vážení prítomní aj neprítomní ministri vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Čo? Dnes rokujeme o dôvere vlády, ktorej sa v tejto chvíli snažila celé mesiace vyhnúť. Ústavný súd včera jasne konštatoval, že vláda mala po prekročení najprísnejšieho sankčného pásma dlhovej brzdy bezodkladne požiadať Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes rokujeme o dôvere vlády, ktorej sa v tejto chvíli snažila celé mesiace vyhnúť. Ústavný súd včera jasne konštatoval, že vláda mala po prekročení najprísnejšieho sankčného pásma dlhovej brzdy bezodkladne požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Nemala tak urobiť po siedmich mesiacoch ani po sérii výhovoriek a právnych konštrukcií. Mala tak urobiť bezodkladne. Je preto tiež dôležité upozorniť, že KDH na tento problém upozorňovalo dlhodobo. Aj keď sa vláda pokúšala obhájiť svoju nečinnosť tvrdením o údajnej aktivácii únikovej klauzuly, samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že nedisponuje údajmi, ktoré by takýto výklad podporovali. Naopak, upozornila, že úniková klauzula má slúžiť len na mimoriadne a dodatočné výdavky a nesmie sa zneužívať na obchádzanie sankcií dlhovej brzdy. Vtipných výrokov na kreatívny výklad termínu bezodkladne bolo viac. Napríklad pán minister Takáč povedal, citujem: „Bezodkladne si niektorí vykladajú, že to má byť hneď, niektorí, že to nie je nejako časovo obmedzené.“ Takže výklad právneho termínu od buka do buka, až kým sa premiér Fico nerozhodol, že rozhodnutie Ústavného súdu bude rešpektovať, aj keď, ako sám povedal, je to pre..., preto chcem teraz odkázať premiérovi. Pán Mierny, dnes sa tu nerozprávame o formalite. Dôvodom tejto schôdze je stav verejných financií Slovenskej republiky. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol viac ako 61 % HDP, približne 84 miliárd €. Horná hranica najprísnejšieho sankčného pásma dlhovej brzdy je 52 % HDP. Verejný dlh na konci roku 2023, keď ste boli už vo vláde, činil 55,8 % HDP. Namiesto aby ste ho znížili o 5 %, tak ste ho zvýšili za 2 roky o 5 %. Táto vláda každý rok produkuje deficit 6 miliárd eur. Od nástupu vlády až po jej koniec môže verejný dlh narásť až o 20 miliárd €. Dlh na jedného obyvateľa Slovenska za rok 2025 už dosahuje viac ako 15 500 €. A podľa projekcií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže bez zásadnej zmeny politiky narásť do roku 2029 až na 74 % HDP. A rastie nielen samotný dlh, rastú aj náklady na jeho obsluhu. Zo záverečného účtu štátu vyplýva, že výdavky na úroky rastú medzi najrýchlejšie položky štátneho rozpočtu. To sú stovky miliónov eur, ktoré nejdú do zdravotníctva, nejdú do školstva, nejdú do sociálnych služieb ani do podpory rodín. Platíme ich len preto, že štát si musí stále viac a drahšie požičiavať. Dôsledky už vidia aj finančné trhy. Slovensko prišlo o časť svojej dôveryhodnosti. Ratingové agentúry znížili alebo zhoršili výhľad ratingu Slovenskej republiky práve pre vysoké deficity, rastúci dlh a nedostatočne dôveryhodný plán ozdravenia verejných financií. Každé takéto rozhodnutie znamená drahšie financovanie dlhu a vyššie náklady pre občanov a firmy. A práve preto KDH minulý týždeň iniciovalo odvolávanie ministra financií Ladislava Kamenického. Nie z politického rozmaru, ale preto, že minister financií nesie priamu zodpovednosť za tento stav, v ktorom sa naše verejné financie nachádzajú. Dôvody sú jasné. Po prvé, nezvládol konsolidáciu verejných financií. Od ľudí a podnikateľov vybral prostredníctvom nových daní, odvodov a poplatkov viac ako 11,6 miliardy €, ale štát napriek tomu svoje výdavky v roku 2025 zvýšil o ďalších 2,5 miliardy €. Po druhé, zavedením transakčnej dane poškodil podnikateľské prostredie, zvýšil náklady firiem a oslabil investičnú aktivitu na Slovensku. Po tretie, pod jeho vedením dochádza k dramatickému výpadku vo výbere daní. Efektívnosť výberu DPH patrí medzi najhoršie v Európskej únii a výpadky dosahujú stovky miliónov eur. Po štvrté, namiesto systematického boja proti daňovým podvodom boli zrušené špecializované vyšetrovacie tímy a nahradené marketingovými opatreniami bez reálneho efektu. A po piate? Minister financií dlhodobo ignoroval odborné varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sa dnes potvrdzujú v podobe cez vodu vysokých deficitov a zhoršenej dôvery investorov. Preto sa dnes nemožno tváriť, že ide iba o hlasovanie o dôvere vláde. Ide o hodnotenie výsledkov jej hospodárenia. Ide o hodnotenie ministra financií, ktorého sme minulý týždeň navrhli odvolať. Ide o hodnotenie vlády, ktorá sa snažila vyhnúť svojej ústavnej povinnosti. A ide o hodnotenie premiéra, ktorý namiesto prevzatia zodpovednosti hľadal dôvody, prečo sa pravidlá nemajú vzťahovať práve na jeho kabinet. Ústavný súd rozhodol, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varovala, ratingové agentúry znížili dôveru Slovensku. Čísla o dlhu a deficite sú verejne známe. Preto dnes ani tak nie je otázkou, či vláda formálne požiadala o dôveru. Otázkou je, či si po tom všetkom ešte dôveru zaslúži. Stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia je: my v KDH sme presvedčení, že táto vláda si dôveru nezaslúži. Nezaslúži si ju preto, že celé mesiace nerešpektovala ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a svoju povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery splnila až po rozhodnutí Ústavného súdu. Nezaslúži si ju preto, že namiesto prevzatia zodpovednosti hľadala právne kľučky a výhovorky, ako sa svojim povinnostiam vyhnúť. A nezaslúži si ju ani preto, že po viac ako dvoch rokoch vládnutia nepredložila dôveryhodný plán, ako zastaviť rast verejného dlhu a konsolidácie. Lebo konsolidácia v podaní ministra Kamenického nie je ten plán. Verejné financie sú aj po troch kolách konsolidácie v pásme vysokého rizika. Ročné deficity verejných financií počas vašej vlády neklesli pod 6 miliárd € a dlh sa neznížil ani o euro voči stavu z konca roka 2023. Opakujem, dlh sa neznížil ani o euro voči stavu z konca roku 2023. V materiáli o pokroku Slovenskej republiky v roku 2026, ktorý parlament prerokoval len včera, samotné Ministerstvo financií Slovenskej republiky priznáva, že zadlženie Slovenska bude rásť aj po roku 2028. Inými slovami, ani po sérii konsolidačných balíkov, ani po zvýšení daní, ani po zavedení transakčnej dane vláda nevie garantovať stabilizáciu dlhu. Preto sa pýtam, koľko ďalších konsolidácií ešte bude potrebných? Koľkokrát ešte siahnete ľuďom a podnikateľom do vreciek? Koľko ďalších miliárd vyberiete od občanov, keď ani po konsolidácii za viac ako 11 miliárd € nedokážete dostať verejné financie pod kontrolu? O to absurdnejšie pôsobí fakt, že minister financií nepredstavil pre volebný rok 2027 žiadne konkrétne konsolidačné opatrenia. Naopak, vláda si vlastným rozhodnutím uvoľnila fiškálne ciele a plánuje vo volebnom roku minúť približne o 1,8 miliardy eur viac. Toto nie je zodpovedné hospodárenie. To je odkladanie problémov na budúce vlády a budúce generácie. Rovnako sme nevideli ani sľubované prorastové opatrenia. Tzv. stabilizačné opatrenia nepriniesli zásadné reformy podnikateľského prostredia, nezvýšili produktivitu ekonomiky, nezvýšili investície a nevytvorili podmienky pre dlhodobý rast. Slovensko naďalej zaostáva za okolitými krajinami a patrí medzi najpomalšie rastúce ekonomiky regiónu. A preto sa pýtam s plnou vážnosťou. Máme dôverovať vláde, že vie dobre hospodáriť s verejnými financiami, keď vidíme jednu finančnú kauzu za druhou? Keď sledujeme predražené nákupy, netransparentné dotácie, škandály okolo štátnych zákaziek, kauzu haciend financovaných z verejných zdrojov, otázniky okolo nakladania s eurofondami či opakované podozrenia z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu? Máme dôverovať vláde, že chce ozdraviť verejné financie, keď na jednej strane zvyšuje dane občanom a firmám a na druhej strane si sama uvoľňuje rozpočtové pravidlá a plánuje vo volebnom roku míňať ešte viac? Máme dôverovať vláde, že myslí na budúcnosť krajiny, keď sama priznáva, že dlh bude rásť aj v ďalších rokoch a že bez ďalších konsolidácií sa Slovensko nezaobíde? Vážený pán neprítomný premiér. Dôvera nie je len formalita. Dôvera sa získava výsledkami. A výsledkami vašej vlády sú rekordný dlh, rastúce úroky, vyššie dane, skoro žiadny ekonomický rast a zanedbaná ústavná povinnosť, ktorú ste splnili až po zásahu Ústavného súdu. Preto Kresťanskodemokratické hnutie tejto vláde dôveru nevysloví.
Skryt prepis