Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko k tejto téme. Najprv použijem paralelu, aká je u nás alebo ako sa vyvíjala u nás situácia s fajčením.
Pred mnohými rokmi bolo fajčenie oveľa dostupné, ale, ale oveľa dostupnejšie, ale postupne sme vytlačili fajčiarov zo zastávok autobusov, z kaviarní a majú vytvorené miestnosti alebo priestory, tak aby, aby týmito cigaretami, cigaretovým dymom neovplyvňovali tých, ktorí nefajčia. Postupne sa sprísnila možnosť reklamovať, propagovať fajčenie a takisto sa viac zdanili cigarety, takže sa stávajú menej dostupnými. Je obvyklé v iných krajinách, že cigarety stoja niekoľkonásobne viac ako u nás.
Keď zoberieme ešte vážnejšiu negatívnu externalitu, povedzme požívanie drog, tak to sme obmedzili do takej miery, že tie sú nezákonné, neprípustné a veľmi sa to sleduje a sú za to prísne tresty.
Za podobnú negatívnu externalitu považujeme aj hazard a niektorí z vás už spomenuli dôsledky. Dôsledkom hazardu sú zničené, rozpadnuté rodiny, zničený, premrhaný život a veľká bieda, ktorá zasiahne nielen toho konkrétneho jedinca, ale všetkých okolo. To poznáte. A teraz, keďže také sú dôsledky hazardu a keďže máme skúsenosť zo sveta, o ktorej hovoril pán Hajko, že úplná prohibícia povedzme alkoholu nepriniesla efekt, tak KDH prichádza s niektorými návrhmi, aby sme ten hazard postupne vytesnili do takej miery, aby tí, ktorí silou-mocou chcú hazardovať, aby mohli, ale aby ten hazard neničil, nedevastoval rodiny, neničil, nedevastoval mládež, preto sme navrhli aj zvýšenie, masívne zvýšenie odvodu za hazard, o ktorom trošku polemizoval kolega z SaS. My si ale myslíme, že tam sú desiatky miliónov, ktoré môžu nahradiť... alebo aspoň sčasti nahradiť tú nezmyselnú transakčnú daň a môžu naplniť štátny rozpočet. To je jedna vec. Ale to nie je všetko. Ten návrh, ktorý predkladáme momentálne, je vytesniť hazard úplne na okraj, aby nebol dostupný, podobne ako postupne vytesňujeme povedzme fajčenie alebo drogy, aby sme ho dostali úplne na okraj a aby bol čo najmenej dostupný pre rizikových ľudí, pre mládež a podobne.
Chcem povedať ešte jednu vec, že v súčasnosti sme takí zhovievaví k hazardu, že ho propagujeme v masových médiách. Nie my, ale, ale veľmi vplyvné osobnosti, veľmi známe osobnosti, ktoré dennodenne nabádajú mladých ľudí, aby, aby si to skúsili. Prvýkrát to bude zadarmo, ešte vám doplatíme, dáme vám 20, 30, 50 eur, a poďte, skúste to a spadnite do toho. Čiže KDH viackrát už navrhovalo postupnú reguláciu. Jednak, chceme, aby sa hazard nepropagoval v masových komunikačných prostriedkoch. Teraz sa snažíme, aby, aby sa propagácia hazardu vytesnila na okraj, a takisto navrhujeme tu ten zvýšený odvod z hazardu. Uvedomujeme si, že potrebujeme v tomto nájsť balans, aby sme sa nedostali ešte do väčšieho problému. Myslím si, že tento návrh je jeden z krokov, ktorý hazard vytlačí trochu ďalej od našich rodín, od našich mladých, a preto vás prosím, aby ste ho podporili.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 671. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ako spravodajca teda odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 691 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pozdravujem vás, vážené kolegyne, kolegovia, zvlášť, pán predsedajúci.
Ja si vážim prácu každého poslanca práve preto, že zastupujete voličov na Slovensku, ale mimoriadne si vážim zopár ľudí v tomto parlamente. Hlavne takých, ktorí majú životný príbeh a spojený aj s odbornosťou, s profesionalitou, a jedným z takýchto ľudí je pani kolegyňa Kalmárová, ktorá pracovala ako hlavná štátna školská inšpektorka, a keď predkladá niečo pani Kalmárová, tak ja idem do sály si to vypočuť a dnes mám tu možnosť byť dokonca spravodajcom zákona.
Už som to tu spomínal, ja 19 rokov som riaditeľom škôl, od materskej, základnej po bilingválne gymnázium a to, čo navrhuje pani Kalmárová je riešenie diery v systéme alebo nedokonalosti našich zákonov a reaguje aj na mimoriadne, mimoriadne ťažkú udalosť, obrovskú traumu, ktorá sa stala v škole. Tiež chcem povedať, že som čakal reakciu ministerstva. Ministerstvo čosi pripravuje, ale deje sa to tak, že, že robí to izolovane, a aj vy máte medzi sebou aj pedagógov, dokonca rektora, vicerektorku, alebo prorektorku, a ale tá diskusia naprieč politickým spektrom mi chýba. A zvlášť tam, keď ide o mimoriadnu vec, a tam, kde v radoch opozície sú tak vážení odborníci, ktorí majú skúsenosti nielen zo Slovenska, ale aj medzinárodne a vedia ponúknuť dobré riešenie. Tá, to naše rozdelenie, ja som trochu naivný poslanec začiatočník, to rozdelenie medzi opozíciu a koalíciu a ten úzus, že čokoľvek prinesie opozícia, tak to nemá šancu prejsť, toto ma, toto ma teda dosť trápi. To je jedna z vecí, ktoré, ktoré by som ja rád v budúcnosti nejako ovplyvnil a zmenil. Ale minimálne je tu ponuka pre koaličných poslancov, aby si to prečítali, a podľa možnosti osvojili a v čo najkratšej dobe to implementovali do nášho právneho systému, pretože toto z istej časti pomôže. Samozrejme, nezabráni to všetkým tragédiám, ale minimálne dá riaditeľovi tej novej školy, kde nejaký komplikovaný žiak prestúpi, dá mu možnosť pripraviť sa, zabezpečiť všetko tak, aby sa minimalizovali nejaké škody alebo nejaká eskalácia. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod parlamentnou tlačou 734. Predkladáme informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky, ministra... Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a tým je bezpečnosť na školách, prenos informácií o žiakoch, ktorí sa, teda zmenia školu. A ako riaditeľ pokladám tento návrh za prospešný.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona v druhom čítaní, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja som bol nedávno svedkom toho, že tu jedna z našich ctených kolegýň nazvala pána Dubéciho, že Lenin vstal z mŕtvych. Tak upozorňujete nás tu, že sa nenáležite správame, tak asi by, asi by bolo namieste, lebo hovoríme o dehumanizovaní, hovoríme o rôznych nadávkach a prirovnaniach, tak nech, nech je rovnaký meter. Dobre?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega Svoboda, prepáčte mi trošku tú uštipačnosť, ale začali ste tým, že súhlasím s tým, čo povedal pán Bartek. Tak s ktorou tou časťou, že začínam sa strácať, alebo z toho, že pomýlil som sa. No tie dve vety tam mi dávali zmysel v tom, čo on rozprával.
Ďakujem.

Pán kolega Bartek, začali ste vetou, že začínam sa strácať. Toto som vám teda uveril a chcem len povedať, že obchodná vojna, neobchodná vojna, celé toto opatrenie môže priniesť objem financií do investícií zhruba 800 až 900 miliónov. A to nás teda z biedy nevytrhne. Kolega Hajko vám povedal, že nestíhame čerpať eurofondy, tam máme nevyčerpané obrovské množstvo, dvojnásobok toho, čo chceme získať tu, a celá debata je o tom, že či je to tak horľavá vec, tak dôležitá vec, ktorá napĺňa podstatu tých štyroch alebo piatich bodov, kedy je možné použiť inštitút skráteného legislatívneho konania. A o tom je to celé, nestrašte tu obchodnou vojnou!
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na kolegu Hajka, ktorý v závere rozprával o, či vidí, alebo nevidí dôvody na skrátené legislatívne konanie. My sme, odkedy sme v parlamente, počas tejto vlády, tak zažívame nadužívanie alebo zneužívanie SLK, skráteného legislatívneho konania, a Ústavný súd dáva od toho ruky preč a vraví, že vyriešte si to v rokováku, v rokovacom poriadku. Ústavný súd nevie povedať, že toto bolo zneužité, a preto KDH navrhuje cez ústavný zákon posilniť právomoci Ústavného súdu, aby sme zamedzili zneužívaniu skráteného legislatívneho konania. Toho, čo sme svedkami, je, že keď takto sa prijímajú zákony a obíde sa, obíde sa odborná verejnosť pri medzirezortnom pripomienkovom konaní, potom je tam veľa chýb. A robili sme novelu na novelu, Trestný zákon ste opravovali snáď sedemkrát a teraz športový zákon sa zase otváral, to dennodenne skrátka vidíme, že do Národnej rady sa dostávajú nepripravené veci. A aj keď nevidíme dôvody a môžme sa hádať, či sú, alebo nie sú dôvody, tak ten arbiter, ktorý má povedať, že či vôbec tie dôvody boli, tak vlastne tvrdí, že nemá dostatočnú právomoc na to. Tak nám podporte, dohodnime sa naprieč politickým spektrom, že na toto si dáme pozor, lebo to je aj do budúcna, netýka sa to tejto vlády, aby sa tento inštitút skráteného legislatívneho konania nemohol zneužívať. Preto ešte raz dávam do pozornosti aj zmenu ústavy, ktorú navrhuje KDH aj v tomto ohľade.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Ja nechcem ľudí rozdeľovať. Ja si nedovolím niekomu nadávať do dezolátov alebo antivaxerov, alebo takej skupine a hentakej a myslím, že toho máme na Slovensku už dosť a teraz treba, treba trošku urobiť krok späť. Dokonca nechcem ani pokračovať v debate a hádzať vinu na toho alebo na toho, ktorý nesie vinu za smrť ľudí. To je hrozne, hrozne ťažké a veľmi niečo hrozné, čo sa tu zneužíva na politické ciele. Toto netreba. Hovorím len o princípe, že pravidlá sa majú dodržiavať. Ak toto raz spochybníme, tak potom sa nám tu tá anarchia rozvinie. A dať na toto 3,5 mil., keď nemáme peniaze na ostatné veci, keď nám chýbajú v každom jednom rezorte státisíce a milióny peňazí a teraz dávať 3,5 mil. eur na odškodnenie ľudí, ktorí dostali, právom dostali pokutu, nehovorím o tých, ktorí zaplatili za karanténu a tie peniaze za stravu, neviem to presne vyčísliť, že ktorá časť je ktorá, ale základný princíp neporušujme pravidlá, toto my ako zákonodarcovia si musíme ctiť, lebo ináč, ináč otvárame dvere anarchii a potom tu bude veľmi veľké peklo. Pozor na to!
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ak máte ešte mentálnu kapacitu, tak skúste si zapnúť predstavivosť a vrátime sa na chvíľku do roku 2020. Moja dcéra vtedy študovala v Arménsku na medzinárodnej škole a aj tam platili veľmi prísne pravidlá a tie pravidlá tiež boli také chaotické, že jeden deň im povedali, že musíte ostať tu v Arménsku, nesmiete cestovať, a na druhý deň, z jedného dňa na druhý im povedali, že musíte ísť domov. Zatváralo sa postupne nebo a letecké linky končili, aby sa nešírila nákaza celosvetovo. Jeden z posledných letov z Arménska do Moskvy musela absolvovať s rúškom v lietadle plnom kašľajúcich ľudí, bála sa ako nikdy predtým. Priletela do Budapešti a tam ju potom eskortovali na našu hranicu a ja som jej išiel oproti. To bola najhoršia cesta v živote. Išiel som cez Slovensko z Bardejova, celá krajina bola prázdna, ja som nestretol jedno auto, jediné auto. Zopár áut som stretol až v Bratislave na benzínke, ale tak sme boli všetci ďaleko od seba, lebo sme si mysleli, že keď sa k tomu človeku len priblížim, tak zomriem. Na hranici som musel mať rúško, musel som mať rukavice a chcel som dcéru zobrať domov, ale nedovolili mi to. Policajti povedali nie a jeden pán, ktorý bol vtedy tak oblečený, ako sa len dalo, aby sa chránil, tak zobral odo mňa veľkú tašku, preniesol ju dcére a tá bola eskortovaná do Piešťan na dva týždne do karantény. Nepýtam si za to peniaze naspäť. Ja ich nechcem. A prečo? Preto lebo to bolo tak nepredvídané, bolo to tak nepredstaviteľné a všetci na svete sme sa báli o svoj život. A v prípade vojny alebo takej katastrofy platia mimoriadne pravidlá a vtedy treba počúvať generála, vtedy treba počúvať prezidenta, ktorý sa postaví na čelo armády, keď je lavína, tak počúvame horských záchranárov a robíme všetko, čo povedia. Nemusia to byť najlepšie pravidlá, ale sú to vtedy jediné pravidlá, ktoré máme, jediné pravidlá, ktoré máme.
Nedávno sme tlieskali gymnazistom, ktorí tu prišli na exkurziu. Predstavte si, že by si každý z nich robil, čo chce, a ublížil si. Ten učiteľ skončí v base a niekto z gymnazistov by mohol utrpieť nejaké vážne zranenie alebo čo. Proste platia pravidlá. Základný princíp je, základný princíp je, že pravidlá sa majú dodržiavať, aj keď sú niekedy nie úplne stopercentné, ale v nepredvídaných situáciách neexistujú stopercentné pravidlá. My sme tu strávili hodiny času a obviňujeme sa, že kto môže za smrť 20-tisíc ľudí. Nech by sme mali akékoľvek pravidlá, k tým úmrtiam by došlo vo vyššom alebo nižšom čísle, ale čím viac dodržiavame pravidlá, tým by bola tá úmrtnosť nižšia. To mi, hádam, dáte za pravdu. A keď na nás tí študenti pozerali a rozmýšľali o tom, za čo my tu vlastne berieme takú štedrú výplatu, za čo my tu berieme takú štedrú výplatu, tak za to, aby sme veľmi prísne dávali pozor, aby pravidlá, ktoré prijímame, aby zákony, ktoré prijímame, aby boli na prospech ľudí. Ale keď my tu dnes spochybníme, že pravidlá neplatia, keď my povieme dnes, že odškodníme tých, čo porušovali pravidlá, tak to je semeno anarchie, lebo potom na základe tohto nášho počinu budú môcť v budúcnosti spochybňovať iní akékoľvek ďalšie pravidlá.
A preto ja vás, pán minister, vyzývam a nehovorím o tom, že čo povedal Ústavný súd alebo verejný ochranca práv, ak sa majú vyplatiť naspäť peniaze tým, ktorí boli v karanténe, nech sa páči, ale, prepánakráľa, nevracajte peniaze tým, ktorí porušovali platné vtedy dohodnuté pravidlá, lebo toto je semeno anarchie! Nerobte to, prosím vás, v mene tých ľudí, ktorých tu zastupujeme, stiahnite ten zákon!
Ďakujem pekne.