Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Roman, ty si hrdý Podpoľanec a dobrý človek, ktorý so svojím regiónom naozaj, naozaj žije a pozná naozaj veľmi dobre jeho problémy. Presne si popísal to, čo v našich regiónoch, kde sa medveď vyskytuje, ľudia bežne prežívajú. Je dobré, že si tu spomenul aj jednotlivé konkrétne prípady jednotlivých bežných ľudí, ktorí v daných územiach žijú a ktoré teda tu aj zažili.
Vysmievajú sa ti tu tí, ktorých nominant Budaj tento problém absolútne zanedbal, resp. naopak, v rámci témy medveďa hnedého zohral veľmi negatívnu úlohu, lebo svojím konaním, resp. skôr nekonaním a vyjadreniami absolútne rozoštval odbornú aj laickú verejnosť a polarizoval celú našu spoločnosť. Počas jeho vedenia, bola ŠOP-ka absolútne ochromená nepripravenou transformáciou, nemali čas na reálnu ochranu prírody a napríklad aj na riešenie problému veľkých šeliem, lebo sa zaoberali prioritne transformáciou, osamostatnením národných parkov, prevodmi pozemkov a majetkov, plus konfliktami s lesníkmi, a to jediné bolo to, čo ich v tej dobe zaujímalo, a vidíme,, kam to všetko dospelo.
Preto oceňujem aj snahu pána ministra, tento problém reálne riešiť, a nielen imitovať riešenia, tak ako sa to bežne robilo za bývalého vedenia envirorezortu pod kuratelou OĽANO.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, ja som vás pozorne počúval aj dnes ráno na výbore, počúval som vás aj tu. Okrem tej zábavnej stránky vášho vystúpenia som sa nedozvedel nič vecné. Rovnako ako na výbore ste žiadny vecný návrh nedali, ako by ste riešili túto situáciu vy, a rovnako som sa ani za tých vašich, neviem, 17-18 minút nedozvedel absolútne žiadne konkrétne riešenia, akože ani žiadny návrh, ako to riešiť. Okrem toho, že ste pobavili publikum, že kolegovia z PS sa naozaj schuti na vás zasiali, nič konkrétne. Ja si nemyslím, že tomuto by mala slúžiť táto snemovňa. A už keď sme tu, už keď nás sem tí ľudia zvolili, dávajme konkrétne návrhy a pomáhajme veci a nezabávajme publikum, to nie je účelom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, z vašich úst to veľmi často zaznieva aj v tomto príspevku zaznievali slová ako transparentnosť, netransparentnosť a podobne. Nuž ja vám musím povedať, že asi nepoznám lepší príklad pojmu verejný záujem, ako sú verejné investície a častokrát sú doslova marené nezmyselnými pripomienkami, ktorých cieľom nie je nič iné, než presadzovať svoje vlastné subjektívne záujmy. Ja musím povedať, že oceňujem túto legislatívnu iniciatívu aj preto, že týmto návrhom zákona sa zamedzí možnosti priam šikanózneho výkonu práva, ako je to možné dnes, a nenaruší sa pri tom hospodárska súťaž. Pretože verejné obstarávanie nemá byť o tom, kto sa lepšie hýbe v administratívnych procesoch, ale o tom, aby vyhral skutočne ten najlepší.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Remišová, vy ste spomínali vo svojom príspevku prepadnuté eurofondy.
Nuž ja vám poviem jeden príklad prepadnutých eurofondov za vášho, vášho vládnutia, za čias pána ministra Budaja, kedy nebol schopný vyčerpať viac ako 400 mil. euro, ktoré boli určené na odstraňovanie environmentálnych záťaží na Chemko Strážske, Vrakuňu, a práve tie miesta, ktoré vážne poškodzujú zdravie a životy našich ľudí. Tieto peniaze, ešte raz zopakujem, je to 400 mil. eur, koncom roka 2023 prepadli.
Takže ak kritizujete nečerpanie eurofondov touto vládou, tak skúste sa pozrieť možno aj do tej vašej vlastnej, ktorej ste vy boli pevnou súčasťou. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Viskupič, mal si veľmi kultivovaný prejav, aj keď teda s mnohými vecami v ňom nesúhlasím, skúsim vypichnúť aspoň niektoré. Kritizoval si neskoré schválenie alebo neskoré poslanie rozpočtu na Európsku komisiu.
A neboli ste to práve vy, a teraz nemyslím konkrétne na teba osobne a ani možno nie úplne celkom globálne na tvoju politickú stranu, kto tu úplne primitívne obštruoval celý proces prijímania rozpočtu? Keď tu opozícia čítala niekoľkohodinové pozmeňujúce nezmyselné návrhy spomalenou rečou, že som si tu pripadal naozaj ako v cirkuse. Takže skúsme sa možno aj nad týmto zamyslieť.
A potom taký druhý bod ma zaujal v tvojom prejave. No vy ste boli súčasťou tej vládnej koalície prevažnú väčšinu času jej fungovania. Vy ste sa mohli zdvihnúť po roku, po dvoch a povedať, tak takto katastrofálne hospodárenie s financiami, aké bolo za tejto vlády, proste my nebudeme podporovať. A ja si myslím, že horšie šafárenie s rozpočtom ako za vlády Igora Matoviča etc. nebolo za histórie Slovenskej republiky. A som zvedavý, či ma niekto presvedčí o opaku.
A čo sa týka k analýzam rôznych finančných inštitúcií, poradných orgánov vlády, ja si ich veľmi vážim, ja rozumiem, rozumiem ich pohľadu na vec, ale ja musím povedať, že pre mňa vždy budú dôležité potreby ľudí, potreby krajiny, potreby regiónov. A stokrát mi môže povedať akýkoľvek poradný orgán, že je nevýhodné postaviť diaľnicu, ja neviem, niekde na východ. Keď si myslím, že tá diaľnica prinesie ekonomickú prosperitu tomu regiónu, tak ju budem podporovať aj napriek akýmkoľvek prognózam akýchkoľvek poradných, akokoľvek odborne edukovaných orgánov. Takže myslím si, že ak by sme sa tohto držali, tak by táto krajina prosperovala veľmi dobre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Bužo, musím oceniť, že ste vo svojej, vo svojom vystúpení neskĺzli do takých primitívnych útokov na prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, ako to robia vaši kolegovia.
Myslím do jedného do nohy doteraz, ako tu od rána sedím, takže toto oceňujem.
A k tým, k tomu, čo ste povedali, konkrétne tak nejaké dve, tri veci ma celkom zaujali. No v prvom rade, vaša, vaše hnutie materské, ktorého ste súčasťou, bolo súčasťou vládnej koalície, kedy mala táto vládna koalícia dokonca ústavnú väčšinu. Prečo tento zákon nepresadili vtedy? Pýtajte sa a možno sa dozviete zaujímavé veci. Potom ma zaujala podpora nájomného bývania. Nuž to je ďalší moment, kedy, kedy túto vec riešila koalícia vaša, respektíve viem, že vy ste vtedy neboli, ale, ale hnutie, ktoré, za ktoré dnes sedíte v parlamente, bolo súčasťou tejto koalície. A ako s tými bytmi nájomnými postúpili? No, vidíme to všetci. Myslím si, že neni postavený ešte ani jeden. Takže tiež by som vám možno odporúčal pýtať sa, pýtať sa vašich kolegov.
No a taký tretí, tretí pojem, ktorý bol veľmi zaujímavý a ktorý teda ja, s ktorým ja musím súhlasiť, je potieranie východo, rozdiel medzi východom a západom našej krajiny.
No a to vám dám taký, takú možno zaujímavú myšlienku, práve náš prezidentský kandidát Peter Pellegrini má takú, taký jeden z takých svojich hlavných life motívov, že človek nemôže byť potrestaný tým, kde sa narodil. Tam musí mať každý právo a možnosť prežiť ten život tak, ako ho chce prežiť podľa svojich zásluh a podľa toho, ako sa snaží. Takže v tomto tiež s vami súhlasím a možno keď budete zvažovať pri prezidentských voľbách, koho voliť, tak možno aj toto bude jeden z momentov, ktorý vás bude môcť presvedčiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo 15. februára 2024.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 127 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Lujzu Oravcovú hlasovalo za 50 poslancov, proti 51, zdržalo sa 26 poslancov;
– za Tatianu Strempekovú Tomanovú hlasovalo za 76 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa hlasovania 16 poslancov.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola za členku Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie zvolená pani Tatiana Strempeková Tomanová.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás mohol oboznámiť so zápisnicou o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov, člena Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 15. februára 2024.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odovzdali hlasovacie lístky 130 poslanci.
Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 122 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
– po prvé, František Antonič hlasovalo za 76, proti 32, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov;
– číslo 2, za Kamil Boroš hlasovalo za 79, proti 29, zdržalo sa 14 poslancov;
– za Emila Ďurovčíka hlasovalo za 77 poslancov, proti 30, zdržalo sa 15 poslancov;
– za Jána Marosza hlasovalo za 12 poslancov, proti 78 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov;
– za Petra Polláka hlasovalo 12 poslancov, proti 77 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov;
– za Vandu Rogovskú hlasovalo za 39 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov;
– za Lenku Stančíkovú hlasovalo za 77 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov
– a za Janu Štilichovú hlasovalo za 88 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.
Na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolení nasledujúci poslanci, nasledujúci kandidáti: Jana Štilichová, Kamil Boroš, Emil Ďurovčík, Lenka Stančíková, František Antonič.
Pán predsedajúci, skončil som s týmto bodom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som možno chcel poprosiť aj kolegov, kolegov z Progresívneho Slovenska, aby sme nerobili len kritiku pre kritiku. Ja naozaj na tomto návrhu zákona nevidím, nevidím nič zlé, práve naopak, ja si myslím, že by nám všetkým malo záležať na tom, aby kultúrne pamiatky nekončili v rukách iných krajín, tak ako sa to dnes deje na juhu Slovenska. A ja dokonca, ten, kto zažil negociáciu s ministrom financií a s ministerstvom financií v nejakej forme, tak vie, že tých 30 dní je na to naozaj objektívne málo, a dokonca ja si myslím, že aj 60 dní je taká hraničná lehota a ja osobne by som si vedel predstaviť aj, aj 90-dňovú túto lehotu, ale tak to už je len, len možno môj názor, predkladateľ zrejme má dôvody, pre ktoré túto, túto lehotu navrhol. Ale naozaj, skúsme sa rozprávať vecne o takýchto veciach. A predsa na tom, aby kultúrne pamiatky zostávali v rukách Slovenskej republiky, nám musí záležať všetkým rovnako, či sme z takej politickej strany, alebo z takej.
Ďakujem pekne.