Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
30.10.2024 o 16:47 hod.
MUDr. Dr. med., MBA
Peter Stachura
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Tak teraz mi dovoľte povedať k tejto, k tomuto návrhu odôvodnenie, prečo prichádzame s takýmto návrhom. Dovolím si na začiatok povedať možno vec, ktorá sa dotýka teda nielen nášho návrhu, ale možno všeobecne aj opozičných a koaličných návrhov. Viete, mám pocit, a už som nejaký ten mesiac v parlamente, že tá politická parlamentná práca, predkladanie návrhov zákonov, hlavne z tej opozičnej strany, ale aj z koaličnej strany, sa akýmsi spôsobom trošku obmedzuje na to, že koľko politických bodov mi to prinesie, dáva to vôbec zmysel predkladať nejaký návrh, ktorý, ktorý je možno dobrý, o ktorom som presvedčený, že je správny, ale ak sa, ak sa pustím do určitého boja, ktorý neviem, neviem, neviem vyhrať alebo neprinesie mi to politické body, či to dáva naozaj zmysel. A ja mám taký trochu pocit, že aj tento návrh, ktorý predkladáme s kolegom Majerským, je niečím takým, kde by sme sa mohli zamyslieť, že prečo vlastne opozičná strana prichádza s nejakým návrhom, ktorý je určitým spôsobom kontroverzný, ktorý potrebuje veľmi veľkú, veľmi veľké vysvetľovanie v rámci spoločnosti, že čo tým vlastne myslíme, veď nakoniec žijeme v spoločnosti, ktorá, ktorá žije tým, že prevencia je krásna, prevenciu treba, prevenciu robiť musíme, veď to je to najdôležitejšie, čo je a takýmto spôsobom budeme všetci zdraví, krásni, múdri a dobrí a budeme žiť veľmi dlho.
Myslím si, a v tomto si vážim aj kresťanskodemokratické hnutie ako stranu, že dáva priestor práve aj takýmto odvážnym návrhom a riešeniam, že sa nebojíme komunikácie, nebojíme sa ísť do určitých kontroverzií aj s odbornou verejnosťou aj s laickou verejnosťou a možno, priznávam, niekedy nám to uberie niektoré politické body, ale ideme do toho úprimne a s presvedčením, že je to dôležité pre Slovensko, je to dôležité pre nás, je to dôležité pre zdravotnícky systém a nebojíme sa konštruktívnej diskusie a debát.
Dovoľte mi povedať, prečo vlastne prichádzame s takouto, s takýmto riešením, že chceme siahnuť na preventívky. Prečo chceme zmeniť ten zaužívaný stereotyp, ktorý tuná máme na Slovensku, a je to z viacerých dôvodov. To, čo sa aj popísalo v rámci, v rámci médií, že Kresťanskodemokratické hnutie chce zrušiť preventívky alebo obmedziť, alebo rozhasiť ten systém, ktorý máme dobre nastavený, nie je jednoducho pravda. My nechceme tie preventívky zrušiť, my ich chceme len zoptimalizovať, nastaviť lepšie, chceme počúvať, aké sú, aké sú evidencie v rámci, v rámci sveta. Chceme, aby ten systém, ktorý máme, zdravotníctva, začal efektívnejšie pracovať a aby sme robili v prvom rade zmysluplné veci. Viete, ak by sme tuná mali prebytok lekárov, prebytok zdrojov, ak by sme tu mali prebytok času, napr. v ambulanciách, tak robme si rôzne veci, veď nakoniec môžme si robiť preventívku aj každých šesť mesiacov, prečo nie, aj každý mesiac. Možno by sme si boli istejší, že nebudeme mať žiadne ochorenie, ale my tu nežijeme v takomto rozprávkovom, v ideálnom svete. My tu máme určité limitácie a tie limitácie sa, bohužiaľ, budú ešte zhoršovať. My tuná máme stále viac a viac starnúcu populáciu. Keď si všimnete, ja to opakujem pravidelne v tých svojich príspevkoch, ale je to fakt a my ako politici musíme vychovávať našu verejnosť, že to tak naozaj je, že situácia, ktorá sa na nás valí tou demografickou zmenou, bude mnoho vecí zásadným spôsobom meniť. A práve preto, že tá situácia je tu naozaj taká, že je tu zásadná demografická zmena, práve preto, že máme nedostatok lekárov, nedostatok zdravotníkov, nedostatok sestier, ale nie sme v tom sami, pretože aj iné krajiny majú obrovské problémy, tak musíme sa v prvom rade zamýšľať nad tým, ktoré veci v našom zdravotnom systéme sú možno tie, ktoré vieme najskôr oželieť. Ktoré veci dokážeme určitým spôsobom limitovať, ale nie preto, aby sme niekoho poškodili alebo postihli, ale preto, aby sme umožnili sa koncentrovať na dôležitejšie veci, a to je aj zámer nášho návrhu zákona, koncentrovať sa na dôležitejšie veci. My nechceme, my nechceme teda preventívky zrušiť, my len chceme, aby tieto preventívky boli robené cielene, aby boli robené kvalitne a aby boli robené individuálne.
Na začiatok chcem ešte povedať, že nie je preventívna prehliadka ako preventívna prehliadka. Tá prevencia, ktorá v našej spoločnosti rezonuje, je rôznych druhov. Máme tzv. primárnu prevenciu, teda základnú prevenciu, ktorá sa dotýka mladých, väčšinou alebo teda zdravých osôb, plne zdravých osôb, to znamená nemáme ani príznaky, sme v plnom zdraví, neberieme žiadne lieky, cítime sa úplne fit, chodíme na Kriváň alebo vyvážame veľké, veľké batohy na hory. Toto je primárna prevencia, že takýto zdravý človek sa ide dať skontrolovať k lekárovi, zoberie mu krv, porozpráva sa s ním, urobí mu nejakú anamnézu, toto je tá primárna prevencia. Sekundárna prevencia znamená, že osoba má určitý symptóm, ktorý sa ešte nemanifestuje ako nejaké ochorenie, napr. vysoký krvný tlak. Máte vysoký krvný tlak, ale ešte sa môžete cítiť celkom fit a celkom zdravo, ale tento vysoký krvný tlak môže spôsobiť v budúcnosti určité problémy. A na to, aby sa tieto problémy ďalej nemanifestovali do nejakého ochorenia, je dôležité, aby sa tento vysoký krvný tlak určitým spôsobom monitoroval a aby sa určitým spôsobom, v určitých intervaloch kontroloval, lepšie nastavoval. To je tá sekundárna prevencia.
Čo sa týka terciárnej prevencie, tak terciárna prevencia znamená, že už nastalo nejaké ochorenie, napr. ochorenie srdca, ochorenie pečene, ale je určitým spôsobom stabilizované a na to, aby sa nezhoršovalo alebo neprechádzalo do ďalších štádií, tak je opäť dôležité pravidelne ho monitorovať, kontrolovať, aby sa nezhoršovalo, to je tá terciárna prevencia. No a potom prevencia, ktorá sa u nás stále rozvíja a dúfam, že sa bude rozvíjať stále viac, je paliatívna starostlivosť. To je starostlivosť o ťažko chorých, umierajúcich, pacientov, ktorí sú na konci života, ktorí majú častokrát, prežívajú utrpenie, aby to utrpenie bolo znesiteľné, aby mali určitú kvalitu života, tak je potrebné, napr. symptomatická liečba alebo zásah tzv. kvartérnej prevencie.
To, o čo ide Kresťanskodemokratickému hnutiu, o čo nám ide v tomto návrhu, hovoríme o primárnej prevencii. My hovoríme o zdravých ľuďoch, hovoríme o ľuďoch, ktorí nemajú žiadne ochorenie, nemajú žiadne symptómy a práve takíto ľudia sú u nás pozývaní na pravidelné preventívne prehliadky a my ako spoločnosť tým pravidelným preventívnym prehliadkam veríme. Veríme im, že jednoducho túto našu predstavu a očakávanie, že ostaneme zdraví, naplní práve odber krvi alebo to, že sa urobí napr. do 40 rokov statické EKG, proste veríme tomu, že takýmto spôsobom dokážeme zdravie ľudí zastabilizovať. Ale to najpodstatnejšie, čo znamená, keď chceme ostať zdraví, nie je to, aby sme si každé dva roky išli zobrať krv, alebo aby sme si dali urobiť statické EKG v kľude, to najdôležitejšie je, zabezpečiť, aby sme si vedeli, aby sme vedeli zdravo žiť, upraviť životosprávu, aby sme sa vedeli hýbať, aby sme nepodliehali závislostiam, nikotínu, alkoholu, rôznym iným záležitostiam. Toto sú zásadné veci, aby sme sa vyhýbali stresu. Takýmto spôsobom dokážeme žiť zdravý a plnohodnotný život. To, že budeme chodiť každé dva roky na preventívnu prehliadku, zvlášť keď sme mladí a zdraví a nič nám nie je, tak nám toto zdravie nezaručí.
A opäť dovolím si taký malý bonmot, že stáva sa to často, že dokonca existujú aj tzv. príznaky, ak mladý, zdravý človek ide na preventívnu prehliadku a dostane od lekára potvrdenie, že je zdravý, nič mu nie je, tak si myslí, že môže ďalej fajčiť, môže ďalej piť, môže ďalej jesť rôzne nezdravé produkty a v podstate, veď je zdravý. Rovnako, paradoxne sa aj v literatúre popisuje, že niekedy po preventívnej prehliadke niektorí mladí, zdraví ľudia prehliadajú niektoré symptómy, ktoré môžu byť rizikové a nebezpečné, pretože keď som bol pred dvoma mesiacmi na preventívnej prehliadke a pán doktor mi povedal, že mi nič nie je, no tak to pichanie v boku asi nič nebude, veď som zdravý a môže sa prehliadnuť nejaká závažná choroba. Rovnako falošne pozitívne neexistuje, poznáte tú anekdotu, neexistuje zdravý pacient, len nedostatočne vyšetrený a veľakrát to tak skutočne je, že ak prídete k lekárovi, tak on vám vždy niečo nájde, lebo čím hlbšie bude hľadať, niečo vám nájde, ale nie všetko je nevyhnutné na to, aby sme to začali okamžite riešiť. Dochádza aj k spontánnej limitácii niektorých zmien, ktoré sa nachádzajú v našom organizme. Pokiaľ budeme intenzívne bádať a hľadať, že či zdravý človek je naozaj zdravý a budeme to robiť veľmi, veľmi často, tak sa nevyhneme tomu, že niektoré výkony a budú otáznikmi a potom budeme posúvať týchto pacientov na ďalšie vyšetrenia pre istotu, lebo boli tu hraničné hodnoty, no tak pre istotu si to dajme ešte skontrolovať, pre istotu ťa pošlem ešte tam, pre istotu ťa pošlem ešte hentam. Toto sú riziká toho, ak budeme robiť veľmi často primárnu prevenciu zdravých ľudí, že takéto veci sa môžu diať.
Táto a táto diskusia tu v našej spoločnosti vôbec neprebieha, tu sa všetci utešujeme tým, že primárna prevencia je niečo krásne, dobré a nevyhnutné a patrí k takému modernému zdravotnému štýlu, každé dva roky prísť k lekárovi dať sa skontrolovať. Ak sa pozrieme, ak sa pozrieme na detaily, čo nám hovorí literatúra v zahraničí, tak paradoxne nenájdete žiadnu štúdiu, a to som si prezeral naozaj metaanalýzy veľmi kvalitných štúdií, nenašiel som nikde nejakú významnú pridanú hodnotu, ktorá by hovorila o tom, že sa zásadným spôsobom zmenila morbidita alebo mortalita. To znamená, že zásah do nejakého, do úmrtnosti alebo do chorobnosti spoločnosti. To je veľmi zaujímavé, veľmi zaujímavé zistenie, že teda tie prevencie, ktoré sa dejú, nemajú zjavne nejaký zásadný dopad na spoločnosť. A keď si čítate tie štúdie, že prečo, tak sú tam aj odôvodnenia, prečo asi to tak je a mnoho týchto štúdií hovorí o tom, že pravdepodobne je to preto, že na tie preventívne prehliadky chodia väčšinou ľudia. ktorí sa aj tak o svoje zdravie starajú. Ak sa starám o svoje zdravie, chodím pravidelne behať, chodím, dodržujem životosprávu, chodím pravidelne spať, vyhýbam sa stresu a tak ďalej, tak jednoducho, ak mám túto možnosť, ktorú mi hradí povinné zdravotné poistenie, no tak idem ešte aj na tú preventívnu prehliadku. Ale toto nie je tá riziková skupina, ktorá by pravdepodobne z preventívnych prehliadok najviac benefitovala. Najviac by benefitovali práve ľudia, ktorí, ktorí sa nesprávajú celkom zdravo, ktorí majú určité rizikové parametre, či už čo sa týka svojej rodinnej anamnézy alebo čo sa týka svojho životného štýlu. Práve títo ľudia by mali chodiť na preventívne prehliadky, ale, žiaľ, pravdepodobne nechodia. A potom je to dôvod, prečo tie preventívne prehliadky pravdepodobne neprinášajú významný benefit pre spoločnosť. Opäť, počuli ste takúto, takúto diskusiu v rámci našej spoločnosti? Táto diskusia vôbec neprebieha. My tuná robíme obrovské množstvo preventívnych prehliadok a chceme ich robiť ešte viac, naväzujeme ich na rôzne benefity, veď nedávno boli naväzované preventívne prehliadky na zubné benefity, čiže ak ste chceli získať 150 eur navyše, no tak ste museli prísť na preventívnu prehliadku. Takisto sú viazané preventívne prehliadky u zubárov a opäť, ak si neumývam pravidelne zuby, nerobím hygienu úst, tak mi nepomôže, že raz za rok alebo dvakrát za rok si urobím preventívnu prehliadku u zubára. No nepomôže mi to, pretože to je podstatné, aby som na tej preventívnej prehliadke dostal aj poučenie, aby som sa správal inak. To je to rozhodujúce.
Čo tým chceme dosiahnuť? Keď si pozrieme, že koľko, koľko ľudí chodí na preventívne prehliadky, tak je to zaujímavé. V oblasti detského veku tie preventívne prehliadky sa dejú pomerne často. Napríklad do jedného roku je až 90 % ľudí, ktorí majú na to nárok, alebo malých detičiek s mamami, ktorí prichádzajú ku pediatrom a chodia na tieto pravidelné prehliadky, ktoré sú v podstate povinné. Je ich u nás deväť. Deväť. A prečo je tých preventívnych prehliadok tak veľa, lebo prirodzene ten psychomotorický vývin dieťaťa v prvom roku života je obrovský, to je veľmi vysoký, veľmi rýchly psychomotorický vývin a potrebujeme ho určitým spôsobom sledovať. Čiže je nevyhnutné, aby sa tieto preventívne prehliadky diali, aby sa diali v určitých intervaloch, ale paradoxne keď sme sa pozerali na to, že ako často sa robia tieto preventívne prehliadky v prvom roku života, tak sme našli väčšinu krajín, kde sa preventívne prehliadky robili zhruba každý druhý mesiac, to znamená šesť preventívnych prehliadok v prvom roku života. Paradoxne na Slovensku ich máme deväť. Máme deväť, to znamená, že takmer každý mesiac voláme mamičku s malým dieťaťom, aby sa prišla ukázať, pozrieť, aby sa na ňu pozrel pediater. My tuná plačeme už niekoľko rokov, že máme nedostatok pediatrov, že tu máme obrovský problém, nemá kto robiť APS-ky, zatvárame APS-ky, robíme tu naozaj, máme s tým problém, ale z druhej strany robíme preventívne prehliadky, ktoré tvoria mimochodom zhruba šesť miliónov vyšetrení, ktoré robia pediatri na Slovensku ročne, je zhruba takmer jeden milión preventívnych prehliadok. Čiže 15 % všetkých výkonov, ktoré robia naši pediatri, sú preventívne prehliadky, zdravých ľudí. To znamená, že toto je cesta k tomu, aby sme možno odbremenili našich pediatrov, aby sme zredukovali ten počet, počet vyšetrení, ktoré nie sú nevyhnutné.
My keď sme pripravovali tento návrh, tak sme sa veľmi citlivo pozerali aj na to, kedy je napríklad nevyhnutné očkovať dieťa. Pretože tie preventívne prehliadky v tom detskom veku do jedného roku sú naviazané aj na povinné očkovacie schémy a pripravili sme to ale tak, aby do toho nebolo zasiahnuté. Aby aj očkovanie napríklad bolo dodržané. Ale počul som rôzne, rôzne vyjadrenia rôznych kolegov, ktorí hovoria, že ale proste u nás ten psychomotorický vývin treba sledovať. Pýtali sa mamičiek, mamičky povedali áno, my sme spokojní, my keď máme nejaké otázky, tak sa môžeme dostať aspoň k pediatrovi. No ale, keby ste sa ich spýtali že dobre, vy máte nejakú otázku, je to nevyhnutné, aby ste sa pýtali lekára? Nemôže to robiť sestra? Nemôže to robiť nejaký iný pracovník? Nemôžete sa pýtať niekde inde? Ale tým, že vy chodíte na preventívnu prehliadku, tak možno keď budete mať akútny problém s dieťaťom, tak sa k tomu pediatrovi nedostanete, lebo práve bude robiť preventívnu prehliadku. Toto sú veci, ktoré, ktoré by sme sa mali zaujímať, ako to nastaviť lepšie. Ako urobiť ten systém transparentnejším, lepším, aby sme robili veci, ktoré sú nevyhnutné, a ja ešte raz zopakujem, preventívne prehliadky sú nevyhnutné, ale v určitom zmysluplnom rámci. A ten rámec potrebujeme lepšie nastaviť a tu je náš návrh, aby sme v prvom roku zmenili tú frekvenciu z deviatich na šesť.
V tom mladom veku, keď sa pozriete, prečo sme presvedčení o tom, že nie je nevyhnutné, aby sa robili preventívne prehliadky každé dva roky od 18 rokov, pretože ten problém je, ten problém je naozaj taký, že sa nám tu kumulujú rôzne preventívne prehliadky. Mladí ľudia nastupujú do práce a majú vstupnú pracovnú prehliadku. Potom majú možno každý rok ďalšiu pracovnú prehliadku a popritom ešte každé dva roky si ich volá všeobecný lekár na ďalšiu prehliadku, ktorá v podstate kopíruje tú pracovnú prehliadku. Čiže u mladých ľudí máme tuná pomerne kumuláciu týchto preventívnych prehliadok. No a potom sú praxe, ktoré majú napríklad polovicu svojich ordinačných hodín vyhradených pre preventívne prehliadky. A keď sa potrebujete s akútnym problémom dostať ku lekárovi, tak musíte si cez esemesku objednať termín a ten vám, ten príde možno o tri-štyri dni. Čiže lekár robí od ôsmej do jedenástej preventívne prehliadky, píše, že neberie nových poistencov, lebo už má naplnený stav, ale keď máte akútny stav, horúčku 40, tak musíte počkať a prídete na rad o tri-štyri dni. Zdá sa vám tento systém normálny? Mne sa tento systém normálny nezdá a okrem iného my nemáme dáta, že to pomáha. Všetky preventabilné ochorenia, ja som sa pozrel napríklad na cukrovku, keď sa hovorí že teda ale veď chceme odhaliť nejaké ochorenie, napríklad cukrovku, tak keď si pozriete, ako vyzerajú dáta, tak do 35 rokov to množstvo pacientov, ktorí majú diabetes mellitus 2. typu, to znamená ten, ktorý je preventabilný, je veľmi nízke. Je to okolo 6- až 7-tisíc pacientov na Slovensku. A ročný záchyt, ročný záchyt v skupine od 20 do 35 rokov ľudí s diabetom je okolo 700. Za celý rok na celom území Slovenska. V tejto mladej skupine. Nad 35 rokov tento záchyt je výrazne vyšší, je až 21-tisíc. Čiže tu dáva jasný význam robiť tie preventívne prehliadky častejšie, u starších ľudí, kde tie chronické ochorenia sú prirodzene oveľa častejšie, tam ten význam preventívnych prehliadok určite je. Či sa majú robiť každé dva roky alebo každé tri roky nevieme, ale sú opäť krajiny, ktoré to robia každé tri roky a majú lepšie výsledky ako má Slovensko. Čiže opäť, nechceme robiť žiadnu partizánčinu, nechceme robiť niečo čo nie je reálne, platné vo svete, ale chceme to nastaviť opäť na nižšiu frekvenciu a umožniť našim všeobecným lekárom, aby sa mohli venovať napríklad akútnym pacientom, chronickým pacientom a tak ďalej.
No a ešte poslednú vec, ktorú musím povedať, je, že hoci tie preventívne prehliadky robíme, nemeriame ich. Čiže robia sa, ale keď sa opýtate, že čo z toho, či aký bol záchyt, tak ten záchyt jednoducho neprichádza, pretože tieto dáta nezbierame, my nevieme, koľko z tých preventívnych prehliadok, ktoré urobil všeobecný lekár, smerovali k tomu, že našiel nejaké preventabilné ochorenie a začal sa mu venovať.
Takže toto sú naše dôvody, prečo prichádzame s týmto návrhom. Ospravedlňujem sa, že som vás asi tu trošku dlho držal, ale je to dôležitá téma, aby sme ju snáď niektorí pochopili.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie 30.10.2024 17:11 - 17:12 hod.
Peter StachuraŽiga, Peter, podpredseda NR SR
Pardon, ešte vám preruším slovo, lebo som neuzavrel rozpravu. Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pán navrhovateľ má záujem vystúpiť v záverečnom slove. To sú tie slabé miesta, kedy si striedame vedenie schôdze a nie sme správne nalogovaní na to, kde sa...
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pardon, ešte vám preruším slovo, lebo som neuzavrel rozpravu. Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pán navrhovateľ má záujem vystúpiť v záverečnom slove. To sú tie slabé miesta, kedy si striedame vedenie schôdze a nie sme správne nalogovaní na to, kde sa nachádzame práve v rozprave.
Teraz už máte, pán navrhovateľ, slovo.
Stachura, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem ešte raz. Úplne v krátkosti chcem povedať, že tí, ktorí chcú podporiť túto novelu, nemusia sa vôbec báť, že sa stane niečo zlé, naopak sa zefektívni činnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku a ak teda nedôjde ku prijatiu tejto novely, tak si myslím, že je dôležité otvoriť túto diskusiu, aké veci robíme v zdravotníctve zmysluplne a ktoré veci vieme upraviť a zlepšiť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 16:47 - 17:07 hod.
Peter StachuraMyslím si, a v tomto si vážim aj kresťanskodemokratické hnutie ako stranu, že dáva priestor práve aj takýmto odvážnym návrhom a riešeniam, že sa nebojíme komunikácie, nebojíme sa ísť do určitých kontroverzií aj s odbornou verejnosťou aj s laickou verejnosťou a možno, priznávam, niekedy nám to uberie niektoré politické body, ale ideme do toho úprimne a s presvedčením, že je to dôležité pre Slovensko, je to dôležité pre nás, je to dôležité pre zdravotnícky systém a nebojíme sa konštruktívnej diskusie a debát.
Dovoľte mi povedať, prečo vlastne prichádzame s takouto, s takýmto riešením, že chceme siahnuť na preventívky. Prečo chceme zmeniť ten zaužívaný stereotyp, ktorý tuná máme na Slovensku, a je to z viacerých dôvodov. To, čo sa aj popísalo v rámci, v rámci médií, že Kresťanskodemokratické hnutie chce zrušiť preventívky alebo obmedziť, alebo rozhasiť ten systém, ktorý máme dobre nastavený, nie je jednoducho pravda. My nechceme tie preventívky zrušiť, my ich chceme len zoptimalizovať, nastaviť lepšie, chceme počúvať, aké sú, aké sú evidencie v rámci, v rámci sveta. Chceme, aby ten systém, ktorý máme, zdravotníctva, začal efektívnejšie pracovať a aby sme robili v prvom rade zmysluplné veci. Viete, ak by sme tuná mali prebytok lekárov, prebytok zdrojov, ak by sme tu mali prebytok času, napr. v ambulanciách, tak robme si rôzne veci, veď nakoniec môžme si robiť preventívku aj každých šesť mesiacov, prečo nie, aj každý mesiac. Možno by sme si boli istejší, že nebudeme mať žiadne ochorenie, ale my tu nežijeme v takomto rozprávkovom, v ideálnom svete. My tu máme určité limitácie a tie limitácie sa, bohužiaľ, budú ešte zhoršovať. My tuná máme stále viac a viac starnúcu populáciu. Keď si všimnete, ja to opakujem pravidelne v tých svojich príspevkoch, ale je to fakt a my ako politici musíme vychovávať našu verejnosť, že to tak naozaj je, že situácia, ktorá sa na nás valí tou demografickou zmenou, bude mnoho vecí zásadným spôsobom meniť. A práve preto, že tá situácia je tu naozaj taká, že je tu zásadná demografická zmena, práve preto, že máme nedostatok lekárov, nedostatok zdravotníkov, nedostatok sestier, ale nie sme v tom sami, pretože aj iné krajiny majú obrovské problémy, tak musíme sa v prvom rade zamýšľať nad tým, ktoré veci v našom zdravotnom systéme sú možno tie, ktoré vieme najskôr oželieť. Ktoré veci dokážeme určitým spôsobom limitovať, ale nie preto, aby sme niekoho poškodili alebo postihli, ale preto, aby sme umožnili sa koncentrovať na dôležitejšie veci, a to je aj zámer nášho návrhu zákona, koncentrovať sa na dôležitejšie veci. My nechceme, my nechceme teda preventívky zrušiť, my len chceme, aby tieto preventívky boli robené cielene, aby boli robené kvalitne a aby boli robené individuálne.
Na začiatok chcem ešte povedať, že nie je preventívna prehliadka ako preventívna prehliadka. Tá prevencia, ktorá v našej spoločnosti rezonuje, je rôznych druhov. Máme tzv. primárnu prevenciu, teda základnú prevenciu, ktorá sa dotýka mladých, väčšinou alebo teda zdravých osôb, plne zdravých osôb, to znamená nemáme ani príznaky, sme v plnom zdraví, neberieme žiadne lieky, cítime sa úplne fit, chodíme na Kriváň alebo vyvážame veľké, veľké batohy na hory. Toto je primárna prevencia, že takýto zdravý človek sa ide dať skontrolovať k lekárovi, zoberie mu krv, porozpráva sa s ním, urobí mu nejakú anamnézu, toto je tá primárna prevencia. Sekundárna prevencia znamená, že osoba má určitý symptóm, ktorý sa ešte nemanifestuje ako nejaké ochorenie, napr. vysoký krvný tlak. Máte vysoký krvný tlak, ale ešte sa môžete cítiť celkom fit a celkom zdravo, ale tento vysoký krvný tlak môže spôsobiť v budúcnosti určité problémy. A na to, aby sa tieto problémy ďalej nemanifestovali do nejakého ochorenia, je dôležité, aby sa tento vysoký krvný tlak určitým spôsobom monitoroval a aby sa určitým spôsobom, v určitých intervaloch kontroloval, lepšie nastavoval. To je tá sekundárna prevencia.
Čo sa týka terciárnej prevencie, tak terciárna prevencia znamená, že už nastalo nejaké ochorenie, napr. ochorenie srdca, ochorenie pečene, ale je určitým spôsobom stabilizované a na to, aby sa nezhoršovalo alebo neprechádzalo do ďalších štádií, tak je opäť dôležité pravidelne ho monitorovať, kontrolovať, aby sa nezhoršovalo, to je tá terciárna prevencia. No a potom prevencia, ktorá sa u nás stále rozvíja a dúfam, že sa bude rozvíjať stále viac, je paliatívna starostlivosť. To je starostlivosť o ťažko chorých, umierajúcich, pacientov, ktorí sú na konci života, ktorí majú častokrát, prežívajú utrpenie, aby to utrpenie bolo znesiteľné, aby mali určitú kvalitu života, tak je potrebné, napr. symptomatická liečba alebo zásah tzv. kvartérnej prevencie.
To, o čo ide Kresťanskodemokratickému hnutiu, o čo nám ide v tomto návrhu, hovoríme o primárnej prevencii. My hovoríme o zdravých ľuďoch, hovoríme o ľuďoch, ktorí nemajú žiadne ochorenie, nemajú žiadne symptómy a práve takíto ľudia sú u nás pozývaní na pravidelné preventívne prehliadky a my ako spoločnosť tým pravidelným preventívnym prehliadkam veríme. Veríme im, že jednoducho túto našu predstavu a očakávanie, že ostaneme zdraví, naplní práve odber krvi alebo to, že sa urobí napr. do 40 rokov statické EKG, proste veríme tomu, že takýmto spôsobom dokážeme zdravie ľudí zastabilizovať. Ale to najpodstatnejšie, čo znamená, keď chceme ostať zdraví, nie je to, aby sme si každé dva roky išli zobrať krv, alebo aby sme si dali urobiť statické EKG v kľude, to najdôležitejšie je, zabezpečiť, aby sme si vedeli, aby sme vedeli zdravo žiť, upraviť životosprávu, aby sme sa vedeli hýbať, aby sme nepodliehali závislostiam, nikotínu, alkoholu, rôznym iným záležitostiam. Toto sú zásadné veci, aby sme sa vyhýbali stresu. Takýmto spôsobom dokážeme žiť zdravý a plnohodnotný život. To, že budeme chodiť každé dva roky na preventívnu prehliadku, zvlášť keď sme mladí a zdraví a nič nám nie je, tak nám toto zdravie nezaručí.
A opäť dovolím si taký malý bonmot, že stáva sa to často, že dokonca existujú aj tzv. príznaky, ak mladý, zdravý človek ide na preventívnu prehliadku a dostane od lekára potvrdenie, že je zdravý, nič mu nie je, tak si myslí, že môže ďalej fajčiť, môže ďalej piť, môže ďalej jesť rôzne nezdravé produkty a v podstate, veď je zdravý. Rovnako, paradoxne sa aj v literatúre popisuje, že niekedy po preventívnej prehliadke niektorí mladí, zdraví ľudia prehliadajú niektoré symptómy, ktoré môžu byť rizikové a nebezpečné, pretože keď som bol pred dvoma mesiacmi na preventívnej prehliadke a pán doktor mi povedal, že mi nič nie je, no tak to pichanie v boku asi nič nebude, veď som zdravý a môže sa prehliadnuť nejaká závažná choroba. Rovnako falošne pozitívne neexistuje, poznáte tú anekdotu, neexistuje zdravý pacient, len nedostatočne vyšetrený a veľakrát to tak skutočne je, že ak prídete k lekárovi, tak on vám vždy niečo nájde, lebo čím hlbšie bude hľadať, niečo vám nájde, ale nie všetko je nevyhnutné na to, aby sme to začali okamžite riešiť. Dochádza aj k spontánnej limitácii niektorých zmien, ktoré sa nachádzajú v našom organizme. Pokiaľ budeme intenzívne bádať a hľadať, že či zdravý človek je naozaj zdravý a budeme to robiť veľmi, veľmi často, tak sa nevyhneme tomu, že niektoré výkony a budú otáznikmi a potom budeme posúvať týchto pacientov na ďalšie vyšetrenia pre istotu, lebo boli tu hraničné hodnoty, no tak pre istotu si to dajme ešte skontrolovať, pre istotu ťa pošlem ešte tam, pre istotu ťa pošlem ešte hentam. Toto sú riziká toho, ak budeme robiť veľmi často primárnu prevenciu zdravých ľudí, že takéto veci sa môžu diať.
Táto a táto diskusia tu v našej spoločnosti vôbec neprebieha, tu sa všetci utešujeme tým, že primárna prevencia je niečo krásne, dobré a nevyhnutné a patrí k takému modernému zdravotnému štýlu, každé dva roky prísť k lekárovi dať sa skontrolovať. Ak sa pozrieme, ak sa pozrieme na detaily, čo nám hovorí literatúra v zahraničí, tak paradoxne nenájdete žiadnu štúdiu, a to som si prezeral naozaj metaanalýzy veľmi kvalitných štúdií, nenašiel som nikde nejakú významnú pridanú hodnotu, ktorá by hovorila o tom, že sa zásadným spôsobom zmenila morbidita alebo mortalita. To znamená, že zásah do nejakého, do úmrtnosti alebo do chorobnosti spoločnosti. To je veľmi zaujímavé, veľmi zaujímavé zistenie, že teda tie prevencie, ktoré sa dejú, nemajú zjavne nejaký zásadný dopad na spoločnosť. A keď si čítate tie štúdie, že prečo, tak sú tam aj odôvodnenia, prečo asi to tak je a mnoho týchto štúdií hovorí o tom, že pravdepodobne je to preto, že na tie preventívne prehliadky chodia väčšinou ľudia. ktorí sa aj tak o svoje zdravie starajú. Ak sa starám o svoje zdravie, chodím pravidelne behať, chodím, dodržujem životosprávu, chodím pravidelne spať, vyhýbam sa stresu a tak ďalej, tak jednoducho, ak mám túto možnosť, ktorú mi hradí povinné zdravotné poistenie, no tak idem ešte aj na tú preventívnu prehliadku. Ale toto nie je tá riziková skupina, ktorá by pravdepodobne z preventívnych prehliadok najviac benefitovala. Najviac by benefitovali práve ľudia, ktorí, ktorí sa nesprávajú celkom zdravo, ktorí majú určité rizikové parametre, či už čo sa týka svojej rodinnej anamnézy alebo čo sa týka svojho životného štýlu. Práve títo ľudia by mali chodiť na preventívne prehliadky, ale, žiaľ, pravdepodobne nechodia. A potom je to dôvod, prečo tie preventívne prehliadky pravdepodobne neprinášajú významný benefit pre spoločnosť. Opäť, počuli ste takúto, takúto diskusiu v rámci našej spoločnosti? Táto diskusia vôbec neprebieha. My tuná robíme obrovské množstvo preventívnych prehliadok a chceme ich robiť ešte viac, naväzujeme ich na rôzne benefity, veď nedávno boli naväzované preventívne prehliadky na zubné benefity, čiže ak ste chceli získať 150 eur navyše, no tak ste museli prísť na preventívnu prehliadku. Takisto sú viazané preventívne prehliadky u zubárov a opäť, ak si neumývam pravidelne zuby, nerobím hygienu úst, tak mi nepomôže, že raz za rok alebo dvakrát za rok si urobím preventívnu prehliadku u zubára. No nepomôže mi to, pretože to je podstatné, aby som na tej preventívnej prehliadke dostal aj poučenie, aby som sa správal inak. To je to rozhodujúce.
Čo tým chceme dosiahnuť? Keď si pozrieme, že koľko, koľko ľudí chodí na preventívne prehliadky, tak je to zaujímavé. V oblasti detského veku tie preventívne prehliadky sa dejú pomerne často. Napríklad do jedného roku je až 90 % ľudí, ktorí majú na to nárok, alebo malých detičiek s mamami, ktorí prichádzajú ku pediatrom a chodia na tieto pravidelné prehliadky, ktoré sú v podstate povinné. Je ich u nás deväť. Deväť. A prečo je tých preventívnych prehliadok tak veľa, lebo prirodzene ten psychomotorický vývin dieťaťa v prvom roku života je obrovský, to je veľmi vysoký, veľmi rýchly psychomotorický vývin a potrebujeme ho určitým spôsobom sledovať. Čiže je nevyhnutné, aby sa tieto preventívne prehliadky diali, aby sa diali v určitých intervaloch, ale paradoxne keď sme sa pozerali na to, že ako často sa robia tieto preventívne prehliadky v prvom roku života, tak sme našli väčšinu krajín, kde sa preventívne prehliadky robili zhruba každý druhý mesiac, to znamená šesť preventívnych prehliadok v prvom roku života. Paradoxne na Slovensku ich máme deväť. Máme deväť, to znamená, že takmer každý mesiac voláme mamičku s malým dieťaťom, aby sa prišla ukázať, pozrieť, aby sa na ňu pozrel pediater. My tuná plačeme už niekoľko rokov, že máme nedostatok pediatrov, že tu máme obrovský problém, nemá kto robiť APS-ky, zatvárame APS-ky, robíme tu naozaj, máme s tým problém, ale z druhej strany robíme preventívne prehliadky, ktoré tvoria mimochodom zhruba šesť miliónov vyšetrení, ktoré robia pediatri na Slovensku ročne, je zhruba takmer jeden milión preventívnych prehliadok. Čiže 15 % všetkých výkonov, ktoré robia naši pediatri, sú preventívne prehliadky, zdravých ľudí. To znamená, že toto je cesta k tomu, aby sme možno odbremenili našich pediatrov, aby sme zredukovali ten počet, počet vyšetrení, ktoré nie sú nevyhnutné.
My keď sme pripravovali tento návrh, tak sme sa veľmi citlivo pozerali aj na to, kedy je napríklad nevyhnutné očkovať dieťa. Pretože tie preventívne prehliadky v tom detskom veku do jedného roku sú naviazané aj na povinné očkovacie schémy a pripravili sme to ale tak, aby do toho nebolo zasiahnuté. Aby aj očkovanie napríklad bolo dodržané. Ale počul som rôzne, rôzne vyjadrenia rôznych kolegov, ktorí hovoria, že ale proste u nás ten psychomotorický vývin treba sledovať. Pýtali sa mamičiek, mamičky povedali áno, my sme spokojní, my keď máme nejaké otázky, tak sa môžeme dostať aspoň k pediatrovi. No ale, keby ste sa ich spýtali že dobre, vy máte nejakú otázku, je to nevyhnutné, aby ste sa pýtali lekára? Nemôže to robiť sestra? Nemôže to robiť nejaký iný pracovník? Nemôžete sa pýtať niekde inde? Ale tým, že vy chodíte na preventívnu prehliadku, tak možno keď budete mať akútny problém s dieťaťom, tak sa k tomu pediatrovi nedostanete, lebo práve bude robiť preventívnu prehliadku. Toto sú veci, ktoré, ktoré by sme sa mali zaujímať, ako to nastaviť lepšie. Ako urobiť ten systém transparentnejším, lepším, aby sme robili veci, ktoré sú nevyhnutné, a ja ešte raz zopakujem, preventívne prehliadky sú nevyhnutné, ale v určitom zmysluplnom rámci. A ten rámec potrebujeme lepšie nastaviť a tu je náš návrh, aby sme v prvom roku zmenili tú frekvenciu z deviatich na šesť.
V tom mladom veku, keď sa pozriete, prečo sme presvedčení o tom, že nie je nevyhnutné, aby sa robili preventívne prehliadky každé dva roky od 18 rokov, pretože ten problém je, ten problém je naozaj taký, že sa nám tu kumulujú rôzne preventívne prehliadky. Mladí ľudia nastupujú do práce a majú vstupnú pracovnú prehliadku. Potom majú možno každý rok ďalšiu pracovnú prehliadku a popritom ešte každé dva roky si ich volá všeobecný lekár na ďalšiu prehliadku, ktorá v podstate kopíruje tú pracovnú prehliadku. Čiže u mladých ľudí máme tuná pomerne kumuláciu týchto preventívnych prehliadok. No a potom sú praxe, ktoré majú napríklad polovicu svojich ordinačných hodín vyhradených pre preventívne prehliadky. A keď sa potrebujete s akútnym problémom dostať ku lekárovi, tak musíte si cez esemesku objednať termín a ten vám, ten príde možno o tri-štyri dni. Čiže lekár robí od ôsmej do jedenástej preventívne prehliadky, píše, že neberie nových poistencov, lebo už má naplnený stav, ale keď máte akútny stav, horúčku 40, tak musíte počkať a prídete na rad o tri-štyri dni. Zdá sa vám tento systém normálny? Mne sa tento systém normálny nezdá a okrem iného my nemáme dáta, že to pomáha. Všetky preventabilné ochorenia, ja som sa pozrel napríklad na cukrovku, keď sa hovorí že teda ale veď chceme odhaliť nejaké ochorenie, napríklad cukrovku, tak keď si pozriete, ako vyzerajú dáta, tak do 35 rokov to množstvo pacientov, ktorí majú diabetes mellitus 2. typu, to znamená ten, ktorý je preventabilný, je veľmi nízke. Je to okolo 6- až 7-tisíc pacientov na Slovensku. A ročný záchyt, ročný záchyt v skupine od 20 do 35 rokov ľudí s diabetom je okolo 700. Za celý rok na celom území Slovenska. V tejto mladej skupine. Nad 35 rokov tento záchyt je výrazne vyšší, je až 21-tisíc. Čiže tu dáva jasný význam robiť tie preventívne prehliadky častejšie, u starších ľudí, kde tie chronické ochorenia sú prirodzene oveľa častejšie, tam ten význam preventívnych prehliadok určite je. Či sa majú robiť každé dva roky alebo každé tri roky nevieme, ale sú opäť krajiny, ktoré to robia každé tri roky a majú lepšie výsledky ako má Slovensko. Čiže opäť, nechceme robiť žiadnu partizánčinu, nechceme robiť niečo čo nie je reálne, platné vo svete, ale chceme to nastaviť opäť na nižšiu frekvenciu a umožniť našim všeobecným lekárom, aby sa mohli venovať napríklad akútnym pacientom, chronickým pacientom a tak ďalej.
No a ešte poslednú vec, ktorú musím povedať, je, že hoci tie preventívne prehliadky robíme, nemeriame ich. Čiže robia sa, ale keď sa opýtate, že čo z toho, či aký bol záchyt, tak ten záchyt jednoducho neprichádza, pretože tieto dáta nezbierame, my nevieme, koľko z tých preventívnych prehliadok, ktoré urobil všeobecný lekár, smerovali k tomu, že našiel nejaké preventabilné ochorenie a začal sa mu venovať.
Takže toto sú naše dôvody, prečo prichádzame s týmto návrhom. Ospravedlňujem sa, že som vás asi tu trošku dlho držal, ale je to dôležitá téma, aby sme ju snáď niektorí pochopili.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 16:44 - 16:45 hod.
Peter StachuraVážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh novely zákona 577 ohľadom preventívnych prehliadok, ktorý predkladáme spolu s kolegom Majerským o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Poviem v krátkosti, čoho sa týka tento náš návrh a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Týmto návrhom chceme zmeniť frekvenciu preventívnych prehliadok. Ak...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh novely zákona 577 ohľadom preventívnych prehliadok, ktorý predkladáme spolu s kolegom Majerským o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Poviem v krátkosti, čoho sa týka tento náš návrh a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Týmto návrhom chceme zmeniť frekvenciu preventívnych prehliadok. Ak to skrátim, tak do prvého roku života je momentálne z povinného zdravotného poistenia hradených deväť preventívnych prehliadok, my navrhujeme, aby sme zredukovali tento počet na šesť. Ďalej u osôb medzi 18. a 35. rokom života navrhujeme, aby sa frekvencia preventívnych prehliadok hradených z povinného zdravotného poistenia upravila zo súčasných dvoch rokov na šesť a u osôb starších ako 35 rokov navrhujeme, aby sa frekvencia upravila zo súčasných dvoch rokov na tri. Zároveň meníme aj mierne obsah preventívnych prehliadok v detskom veku a viac poviem potom v rozprave, do ktorej sa, ako som spomínal, hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 29.10.2024 15:54 - 16:00 hod.
Peter StachuraDruhá vec, čo sa týka tých anestéz u zubárov. Áno, je to super. Je to problém, naozaj niektorí sa k tomu nevedeli dostať, ale tu by som tiež upozornil na to, ako je to zadefinované, počúvajte: "Subjektívne a objektívne príznaky porúch poznávania, vnímania emočného stavu." No keď trošku zaglosujem, tak aj pán Kotlár by mal nárok na celkovú anestézu pri každom zubnom vyšetrení. Jednoducho to proste je tak široká definícia, že to bude problém. My nemôžme nechať tak široko zadefinovanú túto možnosť, pretože tu budú robiť, tu budú sa chcieť dať celkovo uspávať viacerí ľudia. Takže pozor na to! Myslím si, že tu to treba upraviť a zlepšiť.
No, a čo sa týka toho, čo si spomínal, toho disease management programme, okej, však ja opäť opakujem, nie som proti, prečo to majú robiť zdravotné poisťovne a prečo to doteraz nerobili? Však čo im zabraňovalo to robiť doteraz? Prečo nemanažovali túto starostlivosť u chronických pacientov? To teraz sa zobudili alebo potrebujú naozaj na to zmenu, zmenu zákona, aby to začali robiť? Je to, samozrejme, naviazané na určité financie, predpokladám, že tam je ten hlavný dôvod. Takže toto tiež nerozumiem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2024 15:33 - 15:35 hod.
Peter StachuraČo sa týka tých vúciek, áno, súhlas, je to fajn, že dostávajú viac kompetencií. Obávam sa však, že kým nebudú mať aj nejaký finančný obnos, ktorý budú vedieť oni sami alebo sami reagovať na tú sieť, tak bude to taký relatívne slabý nástroj ako do tej celej problematiky zasiahnuť.
Čo sa týka toho, čo spomínal, čo si spomínal aj ohľadom pediatrov, tak takisto treba sa naozaj seriózne zamyslieť, že prečo pediatri sa venujú aj pacientom do 26 rokov. Prečo do jedného roku máme naozaj deväť preventívnych vyšetrení a vo všetkých krajinách na Západe ich je šesť. A to treba ľuďom otvorene hovoriť, hoci to nie je príjemné, samozrejme, že ja keď som zvyknutý chodiť každý mesiac ku pediatrovi, tak je to príjemné. Ale máme na to, máme na to, máme dostatok zdrojov aj tých, aj tých pediatrov je dostatok, aby sme mohli to dovoliť? A keď psychomotorický vývin, ja to zopakujem ešte raz, dieťaťa v Nemecku a na Slovensku je rozdielny? Naozaj to tak je? Ja si to nemyslím.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2024 15:20 - 15:20 hod.
Peter StachuraVlado Baláž, anestéziologické ambulancie, môžme si to sami vydiskutovať, ja mám iný názor, ale rešpektujem tvoj. Ja som chcel len pripomenúť, že môže to dopadnúť tak, že nebudú anestéziológovia v nemocniciach, ale však uvidíme.
Čo sa týka Tomáša, ako ja nerozporujem to, že Disease Management Programme je nezmysel, to vôbec nie, len pýtam sa, že prečo to majú robiť zdravotné poisťovne. A upozorňujem...
Vlado Baláž, anestéziologické ambulancie, môžme si to sami vydiskutovať, ja mám iný názor, ale rešpektujem tvoj. Ja som chcel len pripomenúť, že môže to dopadnúť tak, že nebudú anestéziológovia v nemocniciach, ale však uvidíme.
Čo sa týka Tomáša, ako ja nerozporujem to, že Disease Management Programme je nezmysel, to vôbec nie, len pýtam sa, že prečo to majú robiť zdravotné poisťovne. A upozorňujem opäť na to, že je to taká sivá zóna, ktorá sa veľmi ťažko kontroluje, čo tie zdravotné poisťovne ako robia, takže bolo to myslené skôr tak.
Fero, ďakujem. Áno, snažíme sa byť konštruktívnou opozíciou, prinášať nejaké návrhy riešenia, to, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. A tuná naozaj sme chladnokrvne zhodnotili, že je tu veľa pozitív, niektoré veci sa nám nepáčia, takže vďaka za tento postreh.
No a, Martinka, čo sa týka tých ošetrovacích lôžok, tam je veľký problém hlavne ohľadom kontroly, to je ten zásadný, zásadný bod, že kto rozlíši, či sú mierne ošetrovateľské potreby, alebo, alebo vážne. Veľakrát sa stáva, že naozaj dôjde k exagerácii, čiže ľudia si myslia, že má veľmi ťažké, alebo potrebné sú ošetrovateľské úkony, hoci by to vedel zvládnuť opatrovateľ možno, keby mal rozšírené kompetencie. Čiže toto je tiež na odbornú diskusiu, na jasné nastavenie pravidiel, čo nám ako krajine, bohužiaľ, nejde. My veľmi nastavovať pravidlá nevieme a nevieme ich potom ani kontrolovať a vymáhať, čiže tu sa toho obávam, že ak to pustíme, tak môže dôjsť ku naozaj k vysokému nárastu vlastne potrieb.
Ale súhlasím s tým, čo si povedala, že je to lacnejšie ako v nemocniciach. Je to päť na odbornú, odbornú diskusiu, takže ďakujem ešte raz všetkým kolegom a dúfam, že budeme v takejto odbornej diskusii ďalej pokračovať.
Vystúpenie v rozprave 29.10.2024 14:43 - 15:13 hod.
Peter StachuraNa začiatok by som povedal asi tak politicky, že konečne, konečne po roku prichádza vláda so zákonom, ktorý čiastočne aspoň systematicky začína upravovať niektoré veci, ktoré v slovenskom zdravotníctve nie sú dobré. A za to...
Na začiatok by som povedal asi tak politicky, že konečne, konečne po roku prichádza vláda so zákonom, ktorý čiastočne aspoň systematicky začína upravovať niektoré veci, ktoré v slovenskom zdravotníctve nie sú dobré. A za to chcem vyjadriť pochvalu, to je určite pozitívna vec, že prichádzate s takouto zmenou, ktorá prináša pozitíva.
Rovnako ale by som chcel poznamenať, že ako každá veľmi komplexná novela, a toto je veľmi komplexná novela, to je naozaj veľmi veľa rôznych, rôznych doplnkov ku rôznym zákonom, ku rôznym témam, tak je relatívne neprehľadná a potom to môže spôsobovať aj v niektorých oblastiach naozaj možno ešte väčší chaos, aký momentálne máme. Čiže toto vnímam trošku negatívne ako veľmi veľa prílepkov, ktoré ku tak dôležitému zákonu a myslím si, že hlavnou témou celého tohto zákona je verejná optimálna sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale k tomu sa priliepa strašne veľa vecí a dovoľte mi teraz niektoré z nich tak trochu vyakcentovať.
Čo treba ešte raz teda oceniť, oceniť by som chcel v prvom rade vyčlenenie verejnej optimálnej siete, to, po čom volajú dlhodobo už špecialisti v ambulantnej starostlivosti, aby sme jasným spôsobom zadefinovali v určitom regióne, ako má vyzerať optimálna sieť špecialistov v rôznych odboroch. To hodnotím veľmi pozitívne, hoci ešte stále nevieme, na základe akých kritérií dôjde ku takémuto stanoveniu, pretože ten všeobecne záväzný právny predpis ešte stále nie je pripravený alebo nie je definitívny, čiže na to si musíme počkať, ale minimálne tá snaha urobiť verejnú optimálnu sieť je, je dobrá a tú chceme podporiť.
Rovnako chcem pozitívne sa vyjadriť aj k tomu, že konečne dochádza ku rozdeleniu ambulancií na tzv. verejne dostupné a potom špecializované ambulancie. Práve si môžeme odháknuť jednu vec, ktorá bola aj v našom programe pre zdravotníctvo KDH, pretože presne túto časť sme mali aj my v našom programe. Hovorili sme, že je naozaj rozdiel, ak máte ambulanciu, kde môžu prichádzať pacienti bez problémov a so svojimi problémami, ako verejne dostupná ambulancia a potom ambulancie, ktoré slúžia predovšetkým ako brána do nemocníc, to znamená pacienti pred nejakým zákrokom prídu na vyšetrenie, resp. po zákroku idú opäť do ambulancie na ďalšie vyšetrenie, alebo prídu s odstupom času na ďalšie vyšetrenie. Je to predsa len rozdiel, takáto ambulancia a ambulancia, ktorá je verejne prístupná, kde sa viete ako pacienti prihlásiť. Čiže toto rozdelenie spôsobí lepšie, lepšie rozdelenie a následne aj potom presnejšie počítanie, koľko verejne dostupných ambulancií v určitom regióne sa tu nachádza, pretože sa tu diali skutočne veci, že tieto nemocničné ambulancie sa plietli s ambulanciami, ktoré boli na periférii mimo nemocníc, a tým pádom z toho bol neporiadok. Poisťovne vykazovali, že majú plnú sieť, hoci tá sieť nebola naplnená, len bola naplnená takýmito ambulanciami, ktoré slúžili skôr nemocniciam. Čiže za toto jednoznačne pochvala, chválim, je to veľmi dobrý krok.
V tejto novele sa niečo hovorí aj o tzv. primárnej špecializovanej gynekologickej ambulancii. Dobre, vieme si to aj takto zadefinovať, toto je takisto v podstate v poriadku. Čo trochu, z čoho sa trochu obávam, je, že celkovo ten systém, ako je nastavený v tej novele, je taký, taký relatívne voľný, že teda, aspoň keď som to dobre pochopil, tak špecialista alebo lekár sa môže rozhodnúť, či bude mať verejne dostupnú ambulanciu na budúci rok, alebo nie. Môže mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, alebo nie, môže mať len jednu zdravotnú poisťovňu, alebo nie. Čiže ak si porovnáme napr. iné systémy, tak väčšinou je to systém, ktorý je platený z verejného zdravotného poistenia, čiže ak nejaká entita, či to už je vúcka, alebo to je nejaký zväz lekárov, ako to je trebárs v nemecky hovoriacich krajinách, alebo niekto stanoví, že toto je potrebná ambulancia v našom regióne, tak je potrebná a keď sa nájde lekár, ktorý je ochotný rešpektovať podmienky, ktoré mu či už ten zväzok lekárov, alebo vúcka dá, tak jednoducho túto ambulanciu dostane, nemusí každý rok bojovať o nejakú zmluvu s poisťovňou, automaticky dostáva zmluvu s poisťovňou na celé obdobie až do dovŕšenia dôchodkového veku; samozrejme, ak sa nič nestane, ak prestane pracovať kvalitne a tak ďalej, tak tam sú určité mechanizmy, ako to odstrániť, ale u nás, ako vnímam túto reformu, tak v podstate nechávame tú voľnosť, čiže aj keď bude stanovená táto ambulancia, že je potrebná v regióne, že je verejne dostupná, tak stále dávame jednak možnosť poisťovni sa rozhodnúť, či danú poisťovňu, dané, danú ambulanciu zazmluvní, alebo nie, a tu môžu nastať určité problémy v rámci, v rámci starostlivosti. Čiže máte tu pekne zadefinované, aké rôzne, aké rôzne formy môžu byť, môže byť zmluvná a verejne dostupná, nezmluvná verejne dostupná a tak ďalej, nebudem to ďalej rozvádzať. Z môjho pohľadu bolo by lepšie, ak by sme vytvorili určitú sieť, stanovili jasné podmienky, ak chceš vstúpiť do tejto siete a ak chceš benefitovať z povinného zdravotného poistenia, tak musíš spĺňať tieto parametre a za oplátku, na oplátku dostaneš garanciu dlhodobej zmluvy. Ale dobre, máme trochu inú predstavu.
Čo sa týka pozitív, ktoré ešte ďalej tu vnímam, je, že sa posilňujú kompetencie vyšších územných celkov, čiže vyšší územný celok, ktorý je teraz relatívne pasívny a viac-menej môže udeliť len licenciu, tak v súčasnosti je trochu viac vťahovaný do deja a bude môcť cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedať, že ako chce definovať verejnú optimálnu sieť. Môže dokonca požiadať teda o navýšenie počtu niektorých špecializovaných ambulancií alebo, naopak, redukciu. Neviem, či opäť je to šťastné robiť tak na ročnej báze, pretože my by sme mali vytvoriť nejaký systém, ktorý funguje, a potom ho len dotvárať naozaj, ak, ak sú nejaké problémy a takýmto spôsobom, keď bude tvárny každý rok, tak sa nám to nemusí podariť.
Čo sa týka, čo sa týka ďalšej veľmi pozitívnej veci, ktorú chcem, ktorú chcem zdôrazniť, je zvyšovanie transparentosti, to sa mi veľmi pozdáva, napríklad že v ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovatelia majú povinnosť zverejňovať výročnú správu o hospodárení, údaje o počte zdravotníkov v nemocniciach. Toto sú veci, ktoré sú naozaj veľmi dôležité pre transparentnosť, a chválim opäť predkladateľov, že na takéto veci pamätajú. To znamená ďalšia, ďalšia pozitívna vec, zoznam zdravotných výkonov, má byť jasne zadefinované, aké je trvanie výkonu, aké je ohodnotenie bodu, čiže opäť je to spresnenie toho, ako sa má vytvárať cenotvorba napr. v ambulanciách, opäť hodnotím pozitívne. A zároveň aj viacero bodov, ktoré, ktoré prinášajú zlepšovanie kvality, či už ide o napr. klinický, klinický audit trebárs diagnostickej radiačnej, a radiačnej, rádiológie napríklad, čo sa týka mamografií napríklad, že musia spĺňať kritériá.
Pozitívne hodnotím aj to, že sa zavádza pojem administratívny pracovník, to, že vypadáva podľa tohto návrhu, vypadáva sonografia prsníka medzi 20. až 40. rokom života, tu sme boli aj s kolegami z výboru na takom stretnutí Ružový október, kde práve pacientska organizácia sama od seba prišla s tým, že sonografia prsníka u žien medzi 20. až 40. rokom života nedáva zmysel, naopak, len zaťažuje ženy, posielajú ich s falošne pozitívnymi výsledkami na mamografické vyšetrenia, tých nie je dostatok, niektoré mamografické centrá nie sú certifikované, opäť tá kvalita je otázna a tak ďalej, má to, spôsobuje to nadbytočné vyšetrenia a vyšetrenia v zlej kvalite, čiže opäť pozitívny krok.
Rovnako sa v tomto materiáli nachádza, nachádzajú aj zmeny, čo sa týka mamografie, že má byť dostupná od 45. do 75. roku, to znamená, sa posúva tá hranica od... teraz je stále daná medzi 50. a 69. rokom, teraz sa posúva o desať rokov, otázka je, ako to budú zvládať naše mamografické centrá, ale okej, ten trend ísť s dobou, ísť s modernými, modernými predstavami a medicínou založenou na dôkazoch je pozitívny, takže...
A mám tu vypísaných ešte viacero vecí, ale myslím, že sa nepatrí opozičnému poslancovi tuná viac ako polovicu času všetko len chváliť (povedané s pobavením), takže prejdem aj k tým veciam, ktoré sú pre mňa skôr kritické a kde vidím ja naozaj aj otázniky. Tie otázky, myslím si, že bude asi viac času na výbore, lebo niektoré veci nie sú mi jasne známe alebo nerozumiem, ako to predkladateľ myslel, tie preskočím a budem sa venovať teda v tej druhej časti môjho vystúpenia skôr tým veciam, ktoré vnímam kriticky, resp. s obavami.
Ten asi najdôležitejší bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, že neviem z akého dôvodu, že sme takí majstri všetko sťažovať, resp. nerobiť jednoduchším, ale komplikovať. My proste sme majstrami komplikovanosti, komplikujeme si, či už optimálna sieť nemocníc sa skomplikovala tak, že je veľmi komplikovaná, máme rôzne kategorizačné komisie, ktoré nejakým spôsobom kategorizujú a každý rok sa k tej kategorizácii vracajú a máme ich strašne veľa. Máme tu rôzne druhy zdravotnej starostlivosti, kde je veľmi ťažké rozlíšiť, ku ktorej alebo čo to vlastne znamená, tá-ktorá zdravotná starostlivosť, no a táto novela zákona prichádza s ďalšími témami, ktoré sú že obrovským rozšírením vlastne toho portfólia, ktoré už teraz máme. No a niekedy mi to pripadá tak, ako keby sme naozaj my už tu mali zvládnutý ten základný manažment, ten základný zdravotný systém a ideme vylepšovať a robiť také tie kudrlinky, aby to bolo ešte skvelé, fantastické, perfektné, ale, bohužiaľ, asi vás sklamem, ten zdravotný systém taký vôbec nie je. My by sme sa mali primárne zamerať na tú základnú kostru, aby tá fungovala, aby tá bola jasne oddelená, a potom sa môžme venovať aj nejakým takým, takým zaujímavým veciam, ako napríklad, a teraz sa dostávam k tej prvej veci, ako napríklad tzv. prierezová starostlivosť.
Čo to znamená tá prierezová starostlivosť? No, pýtal som sa, hľadal som zahraničný ekvivalent, je dosť náročné to nájsť, že čo to tá prierezová zdravotná starostlivosť je alebo starostlivosť. Píše sa tu v odôvodnení, že je to nezdravotnícka odborná preventívna starostlivosť poskytovaná nezdravotníckymi pracovníkmi v jej prirodzenom prostredí v nezdravotníckych zariadeniach. Prečo je to v zdravotníckom zákone, je pre mňa celkom otázne. Aký je účel? Účel, ktorý sa píše v tom, v tom návrhu, je rozvoj osobnosti, vzdelávania, výchovy, zvyšovania samostatnosti, možnosť považovať za, môže to sa považovať za súčasť prevencie. No áno, dobre, fajn, len zase, sme už naozaj tak skvelo na tom, že ideme dávať takú nejakú nadstavbu nad to, čo vlastne tu teraz je? Ja mám obavu, že keď niečo také tuná zavedieme, ako je napr. tá prierezová zdravotná starostlivosť, tak celý systém ešte viac skomplikujeme a ešte viac zneprehľadníme, že čo to vlastne je. My tu máme problém rozdiferencovať, čo je dlhodobá následná paliatívna starostlivosť. S tým máme obrovský problém a my tu ešte zavádzame ďalšie pojmy. Zavádzame pojem prierezová, komplexná, komunitná, neviem aká, všelijaká, no tých pojmov je viac jak hviezd na nebi a nevyznáme sa v tom. Proste ten zákon prináša strašne veľa vecí a ja za každou jednou takouto vecou, neurazte sa, vidím PhD profesorky, ktoré, ktoré potrebujú nejakým spôsobom naštartovať nejaký svoj, svoj koníček alebo vec, ktorej sa venujú na fakultách ošetrovateľstva alebo inde, ale, ale prinesie to naozaj benefit tomu systému, prinesie to naozaj benefit našim pacientom? Veľmi som skeptický, lebo viete, to je taký problém už, ako som spomínal, v tej dlhodobej paliatívnej nám končia pacienti, ktorí vôbec nie sú hospicoví, nám končia vlastne v hospicoch, lebo buď nemajú kde ísť, alebo si ich to jednoducho niekto zaplatí, lebo je to jednoduchšie, jak sa hľadať, jak hľadať nejaké zariadenie sociálnych služieb. A ani v tom nemáme jasno, aké sú jasné hranice medzi jednotlivými oblasťami zdravotnej starostlivosti, čiže zavádzať ďalšiu, ďalšiu prierezovú je pre mňa, pre mňa naozaj, že keď zvládneme ten základ, potom sa môžme baviť aj o týchto ďalších veciach. Nechcem povedať, že to nie je dôležité, áno, je to dôležité, ale, ale neskôr, to je nadstavba.
No, čo sa týka, čo sa týka teda ďalších vecí, dobre, odborní zástupcovia, licencie, som si tuná napísal, že ach jaj, to sme celí my, my tu všetko licencujeme, máme takých odborných garantov, hentakých odborných garantov, len robiť nemá kto, ale dobre toto teraz neriešime, to je v podstate súčasť slovenského folklóru.
Intervenčné tímy, okej, počas pandémie v poriadku.
Chcel by som sa venovať anestéziologickým ambulanciám, hej, to je tiež napísané, že teda majú vzniknúť anestéziologické ambulancie. No s týmto ja osobne ako anestéziológ mám určitý problém, pretože jednak neviem, či si predkladateľ uvedomuje, že týmto vyháňame anestéziológov z našich nemocníc, pretože ak budú mať možnosť robenia vlastných ambulancií, budú to robiť veľmi radi.
Pôjdu do jednodňovej chirurgie, pôjdu k zubárom, pôjdu kade-tade, len nebudú v našich nemocniciach. A táto diskusia tu už viackrát bola. Aj za mnou ako štátnym tajomníkom boli párkrát anestéziológovia, moji kolegovia, ktorí chceli, aby som presadil to, aby mali ambulanciu. Ale teraz si rozmyslite, ja pochádzam, teda pracoval som v tom systéme, ktorý funguje. Normálne je predanestéziologické vyšetrenie v zahraničí teda doménou anestéziológov. U nás ešte chceme, lebo sme krajina, kde si to môžeme dovoliť, hovorím sarkasticky, všeobecného lekára, alebo ešte internistu, ktorý sa na pacienta pozrie, a anestéziológ potom hodí pečiatku, že dobre, dostaneš narkózu do chrbta. V iných krajinách to tak nie je. Ten anestéziológ je zodpovedný za zhodnotenie zdravotného stavu a rozhodne teda, akú narkózu dostane. Ale deje sa to vždy v tej nemocnici, kde sa daný lekár, ehm, daný pacient bude operovať. To znamená, ak je to raz v Banskej Bystrici, keď vidím pána Baláža, tak to je v Banskej Bystrici, pretože anestéziológovia v Banskej Bystrici poznajú špecifiká nemocnice, vedia, čo potrebujú, a jednoducho je to pre nich dôležité. Ak dovolíme robiť ambulancie anestéziológom kade-tade, že pôjde na predoperačné vyšetrenie do Spišskej Novej Vsi a hoci ide na transplantáciu pečene, teraz zámerne preháňam, tak to nebude dobre fungovať. Samozrejme, že každý, anestéziológovia sa cítia ukrátení. Opäť, Slovensko – svetový unikát, sme dovolili všetkým lekárom paralelné úväzky, každý si urobí ambulanciu, chodí, odpisuje si autá a všetko, dobre, ale dáva toto zmysel? Naozaj toto pomáha pacientom? Obávam sa, obávam sa, že nie.
Čo sa týka, čo sa týka ďalších vecí, ktorých som sa chcel dotknúť.
Skríningy. Dobre, tie skríningy hovoríme, že áno, sú potrebné, prevencia, veď o tom sa asi budeme rozprávať aj pri tom našom návrhu, ktorý dávame, ale ja som za zmysluplnú prevenciu. Musí vychádzať v prvom rade z evidencie, to znamená z dôkazov, mňa nikto iný nepresvedčí, že Slovensko je špecifikum, že my tu máme chorľavejších ľudí, alebo že psychomotorický vývin dieťaťa na Slovensku a v Nemecku je rozdielny. Nie je. Nie je. Toto sú veci, ktoré proste musia dávať hlavu, pätu a musia vychádzať z nejakej evidencie. Čiže aj tie skríningy. V situácii, kedy máme málo lekárov, nedostatok zdrojov, treba to robiť veľmi citlivo, naozaj vážiť, ktorý skríning dáva zmysel a ktorý nie a v ktorej skupine, v ktorej populácii je dôležitý. Takže opäť, nie som proti skríningom, nechápte ma zle, len každú jednu vec, ktorú budeme robiť a zvlášť prichádzame s novými skríningami, hoci nemáme dobre zvládnuté tie, ktoré teraz tu sú. Máme obrovský problém s výberom informácií, nefungujú nám registre, nevieme presne, ktorý skríning nám ako zaberá a aký pozitívny efekt má na našich pacientov, a v tejto situácii ešte, opäť, nedostatočného systému, ideme robiť ďalšie skríningové opatrenia. Pozor, zdá sa mi to dosť, dosť riskantný krok.
Čo sa týka ďalších vecí, čo sa týka ďalších vecí, nepáči sa mi, a to hovorím otvorene, celá tá stať, že zdravotná poisťovňa má robiť akési poradenstvo, nejaké poradenstvo o zdraví, programy zdravia, životospráve, životnom štýle. Má to ísť z nejakého tohoto fondu zdravia, ktorý sme dali, no to sú také, také, také, také ľahké peniaze, ktoré sa dajú všelijako použiť na hocičo. Pod tým sa dá pou... robiť preventívkové vlaky, vymýšľať nejaké rôzne školenia, osvetu šíriť a tak ďalej. Za tým sa môže skrývať naozaj kadečo.
No a keď sme v stave, pán minister, a však vy ste ekonóm, že ideme škrabať pomaly každé euro, lebo ho nemáme, no tak si treba uvedomiť, že na takéto výmysly a múdrosti nemáme, jednoducho nemáme, a treba si povedať, že čo je podstatné a čo nie. Čiže celá tá stať, ktorá sa tu hovorí, ako že zdravotná poisťovňa, čo ona všetko chce robiť a jak chce riešiť zdravie a tak ďalej, tak ja ju vnímam dosť kriticky a naozaj veľmi rezervovane.
Čo vidím rovnako, zdravotné poisťovne majú robiť nejaké programy riadenia chorôb. Fond zdravia, zvyšovanie angažovanosti pacienta. No, to sú, to sú, to sú krásne, ľúbivé reči, to naozaj sa dobre počúva, je to, je to, je to príjemná téma, ktorá sa dá naozaj aj mediálne dobre predať, ktorá naozaj rezonuje v spoločnosti, veď všetci chceme byť zdraví. Ale tu treba nastavovať mentalitu ľudí inak, hej, a neviem, či to vedia tieto zdravotné poisťovne urobiť. Lebo naozaj človek si niekedy pripadá ako Alenka v ríši divov. Niekto ide na preventívnu prehliadku, vyjde od lekára, raz za dva roky si dá odobrať krv, s ním sa pekne porozpráva a potom si zafajčí, zoberie jeden Red bull a zapije tú cigaretu Red bullom. No tak, viete, alebo keď chodíte na preventívne prehliadky k zubárovi, no tak darmo, že budete chodiť raz alebo dvakrát na preventívnu prehliadku, no ale keď si neumývate pravidelne zuby, no tak zubnú hygienu nebudete mať lepšiu. Čiže toto sú veci, ktoré by sme mali my racionálne zvážiť, a myslím si, že tento, táto časť v tomto, v tomto návrhu nie je dobre vyprecizovaná.
No a ešte poslednú vec, ktorú by som chcel jednoznačne tuná uviesť, je oblasť záchra... oblasť sociálnej, sociálna oblasť, pretože v zariadeniach sociálnych služieb, v zariadeniach sociálnych služieb, ako viete, sú klienti, ktorí majú aj ošetrovateľské potreby. V súčasnej legislatíve je to, je tá limitácia zhruba na 10-tisíc lôžok a aby sme sa lepšie rozumeli, niektoré hlavne DOS-ky, to znamená, to sú zariadenia, kde ležia chronickí pacienti, dlhodobí pacienti, hlavne potrebujú opatrovateľskú starostlivosť, ale niektorí z nich potrebujú aj ošetrovateľskú starostlivosť. A táto ošetrovateľská starostlivosť, ktorá sa vykonáva v zariadeniach sociálnych služieb, má byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Fajn. Doteraz tam bola limitácia 10-tisíc lôžok, v predkladacej správe sa hovorí niečo o tom, že potreba je až 23-tisíc lôžok. Áno, že demografickou zmenou tá potreba tu narastá. Aj s tým sa dá, tomu sa dá rozumieť a chápem, ale toto je veľké riziko, aj čo sa týka finančného krytia, na ktoré sa podľa mňa v tomto návrhu nemyslelo, pretože v súčasnosti platí po navýšení zhruba paušál, ktorý je 6,60 eur na hlavu a deň takéhoto klienta, ktorý potrebuje aj ošetrovateľskú zdravotnú, ošetrovateľskú starostlivosť. No ale viete, niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť, kde je hranica medzi ošetrovateľskou a opatrovateľskou starostlivosťou, aká je intenzita tej ošetrovateľskej starostlivosti. Práve v zákone, ktorý ešte definovala aj Andrea Škripeková, ja som chvíľku tomu pomáhal, sme trvali na tom, aby sa ošetrovateľská starostlivosť zadefinovala, či je tam intenzita ošetrovateľskej starostlivosti nízka, stredná, vysoká. Pretože je naozaj niekedy, predsa nemôžme niekoho, kto je diabetik povedzme a potrebuje pravidelne aplikáciu inzulínu, brať ako ošetrovateľskú starostlivosť, na ktorú potrebujeme zdravotnú sestru, keď v domácom prostredí by tento inzulín mohla pichať aj normálne osoba, teda príbuzný daného pacienta. Čiže treba sa naozaj zamyslieť nad tým, či je tá vysoká intenzita ošetrovateľskej starostlivosti a práve týmto pacientom tam poskytnúť peniaze zo zdravotného poistenia.
A na oplátku to, čo sa teraz nedeje, ale možno, pán minister, si to zoberiete ako jednu z úloh, je, že my sme chceli, aby na oplátku Sociálna poisťovňa dávala niečo aj do zdravotníctva. Pretože napríklad kamenné hospice, to nie je len zdravotná starostlivosť, ktorá sa tam deje, ale je to aj sociálna starostlivosť. To sú ľudia, ktorí nemajú kde inde zomierať, zomierajú ťažko a toto by mala byť, časť tejto starostlivosti by mala byť hradená aj zo Sociálnej poisťovne a rovnako napríklad tie podporné tímy, kde by mali byť aj ľudia zo sociálnej oblasti, by mali byť hradené opäť aj z tohto druhého piliera. V ideálnom prípade, samozrejme, by zdravotníctvo a sociálna oblasť mali byť spolu, pretože je to integrálna súčasť, v budúcnosti sa tomu pravdepodobne nevyhneme a takto to dáva najväčší zmysel. Nedá sa to striktne oddeľovať, že dotiaľto je zdravotné a tuto už je sociálne, vždy je to nejaký mix a kombinácia. Čiže tu dávam veľký výkričník a apelujem aj na predkladateľov, že dajte si pozor, že či toto naozaj aj z finančného hľadiska máte dobre zrátané, lebo tie náklady môžu byť naozaj aj niekoľko, 50 – 60 miliónov plus, ak by sa teda tie limity v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré potrebujú paušálne ošetrovanie, výrazne zvýšili.
No a potom sú tu, samozrejme, ešte niektoré veci, ktoré by som ja na záver vypichol, ako sú napríklad podporné tímy. Viete, tie podporné tímy sa tiahnu naprieč celým týmto dlhým, dlhým zákonom a sú rôzne. Niekde sú podporné tímy v nemocniciach tak, ako sme ich pôvodne chceli zadefinovať, že to sú podporné tímy zložené zo sociálneho pracovníka, z psychológa, z kňaza, z ľudí, ktorí sa starajú o to, aby ústavná zdravotná starostlivosť bola čo najefektívnejšia, najkratšia, aby sa už na začiatku, keď sa pacient dostane do nemocnice, vedelo, čo s ním ďalej, kam sa ocitne po skončení hospitalizácie. Toto mali byť tie podporné tímy, mali byť pre, aj pre príbuzných, ktorí mali byť podporovaní týmito špeciálnymi multiprofesionálnymi tímami. No a tu v tomto dokumente sú to raz takéto tímy, ktoré sme mysleli, a potom sú to, sa tu píše, že podporný tím, to je hocikto, to je aj niekto, kto prekonal rovnaké ochorenie a tiež môže patriť do podporného tímu. Tak to sú také veci, ktoré vo mne vyvolávajú obavy, že čo to vlastne, akože čo chceme s tým podporným tímom. Čiže určite treba docizelovať aj tú nomenklatúru a názvy, ktoré tu sú.
Mám tri minúty, nechcem vás už ďalej zdržiavať. Chcem to zhrnúť ešte raz. Myslím si, že toto dielo, dielo, ktoré pripravila pravdepodobne, ešte pripravil tím pod pani ministerkou Dolinkovou, má veľa pozitív, určite, niektoré sme z nich pomenovali, vieme ich podporiť, niektoré veci tu sú vyslovene že veľmi otázne, ktoré môžu spôsobiť ešte väčší chaos v našom systéme a ktoré by sme očakávali, že sa vycizelujú, vypreci... budú precíznejšie pripravené. A potom máme ešte viacero otázok, ktoré potom budeme pánovi ministrovi, keď sa zorientuje trochu viac v celom tom zdravotníctve, to mu vôbec nezávidím, tak budeme mu to teda na výbore prednášať a predkladať, čo chceme ešte ďalej s ním prebrať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2024 14:34 - 14:36 hod.
Peter StachuraJa som sa tejto problematike trošku tiež venoval a mňa tak vždy prekvapí, akým spôsobom sme to zadefinovali my na Slovensku, že prehliadajúci lekár musí spĺňať určité predpoklady, ktoré stanoví Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V iných krajinách je to väčšinou tak, že je to povinnosť každého jedného lekára, každého jedného lekára, ktorý skončí medicínu, tak má povinnosť vedieť urobiť prehliadku mŕtveho. Samozrejme, sú tu potom špecifiká, ak ide o násilný trestný čin, alebo ak ide o cudzie zavinenie, tam, samozrejme, má prísť špecialista, súdny lekár. U nás súdni lekári prehliadajú úplne bežné úmrtia doma. Nie celkom som s tým spokojný.
Rovnako aj v tomto zákone sa hovorí, dokonca úrad pre dohľad chce, aby každé ústavné zariadenie dokonca dávalo zoznam lekárov, ktorí prehliadajú mŕtvoly v rámci nemocníc. To mi príde opäť ako zbytočná administratíva, ktorú musia robiť. A celkovo ja mám pocit, ako keby sme túto problematiku tak veľmi skomplikovali a ako keby sme sa niečoho obávali, hoci je to skutočne z môjho pohľadu povinnosť každého lekára urobiť prehliadku mŕtvej, mŕtvej osoby.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2024 14:20 - 14:22 hod.
Peter StachuraNo, ja nie som veľkým zástancom, úprimne, benefitov. V niektorých oblastiach by sme sa vedeli možno pozrieť na nárok alebo definovanie nároku, povedať, čo je nárok a čo nie je nárok. U zubárov podľa mňa je tu tá možnosť, mali by sme byť určitým spôsobom odvážni,...
No, ja nie som veľkým zástancom, úprimne, benefitov. V niektorých oblastiach by sme sa vedeli možno pozrieť na nárok alebo definovanie nároku, povedať, čo je nárok a čo nie je nárok. U zubárov podľa mňa je tu tá možnosť, mali by sme byť určitým spôsobom odvážni, pretože ak je to zadefinované ako benefit, tak je to také celé trošku benevolentné, poisťovne k tomu môžu pristupovať rôzne a každý volá ten benefit inak. Nemáme zadefinované, čo konkrétne má pacient za tento benefit dostať. Napríklad ak sa povie, že je benefit bielenie zubov, tak nie je striktne zadefinované, že koľko to bielenie zubov má byť, či to má byť 30 minút, 15 minút, ako kvalitne to má byť urobené, hlavne že sa to nejakým spôsobom rýchlo urobí. Poistenci si myslia, že super, starajú sa o svoj chrup, o svoje zdravie, ale len napríklad prehliadkou alebo čistením zubov ešte nikto nekazivé zuby nemal. Musí sa pravidelne starať o zubnú hygienu sám, to je rozhodujúce.
Čiže tie poisťovne využívali benefity ako v rámci konkurenčného boja, aby prilákali pre seba klientov, aby sa prepoistili. Nemyslím si, že je to dlhodobo správne a vhodné riešenie. Ešte raz zopakujem, ja by som skôr išiel cestou naozaj možno nebáť sa začať možno v tej zubnej oblasti cestou nároku definovania, na čo má poistenec nárok a na čo nie. A potom v tom nároku jasne zadefinovať, akú kvalitu máme očakávať od toho-ktorého vyšetrenia alebo zákroku.
No a od pána ministra dúfame, že teda nový generálny riaditeľ bude veľmi skoro a predstaví plán.
Vstup predsedajúceho 3.10.2024 17:01 - 17:17 hod.
Peter Stachura