Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No keď sa tu hovorí o nejakej legislatívnej divočine, tak toto tiež bol teda veľmi zásadný a rozsiahly pozmeňujúci návrh, ale dobre, však čo už, je to v súlade s rokovacím poriadkom. Nedalo sa všetko absorbovať, ale z toho, čo som teda vypočul alebo vyrozumel, je, že v zásade minimálne nepriamo to bolo akceptované, že nejaký odvolací orgán alebo nejaký normálnejší model odvolania fakticky u, uchopiteľný, že asi by bolo dobré. A vlastne ak som teda dobre sledoval kreovanie tej rady, tak vlastne má byť 5-5-1 alebo tak nejak, hej? Jedenásť členov, teda zo súčasných deviatich, a vlastne celá tá, celý tento spor, lebo však tie ostatné veci, že (rečník dáva v ďalšej časti vety opakovaný ostrý prízvuk na slovo ´asi´) asi treba nejaký korekčný mechanizmus, asi treba precizovať kompetencie rady, asi treba nejakým spôsobom mať ešte ten posledný akože dovolací orgán alebo nástroj na to, aby sa niektoré projekty, ktoré by bola škoda, keby bolo nepodporené, aby sa mohli podporiť, že v zásade toto ako keby je v poriadku, je to vnímané, však dobre, beriem túto ústretovosť. Ale, ale vlastne tá pointa je to, že nikdy a za žiadnych okolností tam nemôže mať ministerstvo väčšinu a vlastne keď to tak bude, tak to už bude úplne všetko v poriadku a dokonalé. Len nemyslím si, že toto je akože toľko kriku kvôli takejto veci. Ale však dobre.
Bohužiaľ, je už málo času na to, aby sa to realizovalo, technicky ešte je to možné, ale politicky je to už veľmi ťažko presaditeľné, lebo sme v nejakom štádiu. Ja sa potom viacej nakoniec k tomu vyjadrím.

To, čo povedal kolega Grendel, je absolútne nepochopenie. Takto to naozaj fungovať nebude. Ešte raz. Komisie budú rozhodovať, ale žiadateľ sa predsa nemá ako oficiálne dostať k výsledkom tých komisií. On sa o tom, dneska je to tiež tak, že rozhodne komisia, vy sa o výsledkoch dozviete vtedy, keď je rozhodnutie riaditeľa fondu, ktorý povie ex post áno, na to som myslel, že by mali byť odvolačky, ale dobre, bolo by to extrémne náročné. Nie, ja si myslím, alebo teda jediné, čo bude nové, je to, že v rade fondu budú odborníci, ktorí sa pozrú na výsledky komisie. Tí žiadatelia ani nebudú mať ako intervenovať, pretože rozhodnutia komisie sú dôverné. Tí členovia komisie, tuším, aj píšu nejaký reverz o tom, že nebudú o tom hovoriť a jednoducho iba do neba volajúce, nechcem povedať že absurdity, ale jednoducho veci, ktoré veľmi nesedia, tak bude môcť odborník v rade fondu, ktorý sa danou oblasťou umenia zaujíma, povedať kolegom a vysvetliť, pozrite sa, pozrel som si projekt takého a takého autora alebo výtvarníka alebo divadelníka a nie je podporený, ako to je možné? Ako je možné, že etalón kvality v tanečnom umení nikdy nedostáva. Pozrime sa na to, čo to je. Čiže toto bude. Žiadne také, že, že ako niekto bude volať. Toto je len záchranná brzda. Ja verím, že tam budú kompetentní ľudia a že z vlastných týchto budú skrátka korigovať niečo, čo kričí, to je všetko. A vy z tohto robíte úplne že drámu, ktorá je totálne mimo reality. Pointa celého bola iba a iba v tom.

Ďakujem za slovo. No samozrejmé, že by som nemal problém, ak by toto bolo v zákone, ale ono to nie je také jednoduché. Ja viem, čo stálo trpezlivosti a stresov, aby som to jedno percento tam dal, tých 220-tisíc, kvôli tomu sa prekladal výbor, lebo to bolo treba doladiť, že viete, to nefunguje tak, že ja si dám nejaký automatický valorizačný mechanizmus, pokiaľ nebol hneď v zákone od začiatku dopredu takto nastavený a, že to len tak príde. To akože to kolečko rokovaní s ministerstvom financií, so šéfom sekcie rozpočtu, resp. ekonomiky. Jednoducho to nemôžte pustiť niečo, čo nemáte dohodnuté s financiami, aby to bolo kryté, aby to bolo každý rok, aby to bolo systémovo. Beriem to ako začiatok zaujímavej diskusie a vecne s tým nemám problém, ale politická realita je taká, aká je.
Vy najprv musíte mať predrokované niečo, ako navŕšenie rozpočtu, lebo to bude mať dopad na štátny rozpočet a potom, keď sa to dohodne, vtedy príde ten čas dať to zákona, to je prvá vec.
Druhá vec, boli ste troška taký protirečivý, hovorili ste, no však keď sú tie problémy, tak zmeňte, zrušme alebo znížme kompetencie v komisii. No presne to sa deje. Tak ja som, ako neviem, či ste nepochopili, ale o tom to bolo, že ďalej budú posudzovať veci, ale budú mať poradný orgán. To je presne to, nebudú mať štatút neomylnosti, ale bude sa prihliadať k ich rozhodnutiam a absolútna väčšina, predpokladám, bude akceptovaná a iba výnimočné veci bude môcť rada fondu zmeniť.
Čo sa týka kreovania, no už nie je čas, budem potom vyjadrovať sa k tomu na záver debaty.

Ďakujem za slovo. Bolo toho povedané veľmi veľa a nebude sa dať v dvojminútovej ploche na všetko reagovať, ale predsa len niečo chcem. Pán poslanec povedal, že tiež má dosť veľa zásadnejších výhrad k niektorým rozhodnutiam a presne to je tá pointa, prečo sa vôbec išlo do tohto zákona. Presne preto chceme, aby bol nejaký korekčný mechanizmus. Pokladám za absolútne falošný ten argument, že teda rada fondu musí dôkladne všetkých 5-tisíc projektov preskúmať. Robil to minister, ktorý mal tú istú kompetenciu pred fondom, keď bol štátny fond? No určite nie. Jednoducho pozrel si tie projekty ich názvy, názvy tvorcov a keď videl nejakého významného nepodporeného autora alebo nejaký projekt, no tak ho mohol zvrátiť. Presne toto bude robiť fond, rada fondu. Tieto ovládnutia a takéto veci, preboha, čo je na, ja som ilustroval včera v rozprave vystúpení konkrétne kultúrne počiny nepodporené, veľmi zásadné a veľmi hodnotné. A dovolím si tvrdiť, že by som ich kvalitu vedel obhájiť. Nič nemali s politikou, absolútne nič. To je naozaj, tu sa tak šialene politizuje, že toto stráca racionalitu takto debata.
Nie pomsta, žiadna pomsta, aj keď som tuná hovoril o jednom podľa mňa krajne problematickom podporenom projekte. A teda môžem vás ubezpečiť, pani kolegyňa Jaurová, že to naozaj nebol ani Houellebecq, ani Henry Miller, ani nikto podobný. Tí nepredali štyri kusy ako tento autor, ktorý vždy a za každých okolností dostane na čokoľvek, čo si zažiada, tak to naozaj že neni vytrhnuté z kontextu, to je veľmi priemerný a podpriemerný autor, ktorého meno vám nič nehovorí, aj keby som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Takže veľmi telegraficky.
Pán Dostál, zákon o Audiovizuálnom fonde bol v minulej schôdzi v prvom čítaní, nie na tejto schôdzi v druhom čítaní. Takisto pamiatkový zákon bol v prvom čítaní, nie v druhom čítaní na tejto schôdzi. Bude až možno na tej ďalšej. A bude až potom, keď sa vydiskutujú veci s ľuďmi, ktorí vieme, čo chceme dosiahnuť, ale chceme to urobiť čo najelegantnejšie a najefektívnejšie. Takže máme sebareflexiu, a keď si nie sme istí riešením, tak radšej to pozdržíme.
Ďalšia vec. V zásade sa ohradzujem voči tomu podsúvaniu a nejakému možno, že ja nejako dehonestujem ministerku. Nie. My máme, a veľakrát som to povedal, pracovné, priateľské a korektné vzťahy. A áno, chodím aj na ministerské porady, vyjadrujem sa a keďže ma vníma ako človeka, ktorý bol v období alebo v oblasti kultúry pôsobil v podstate celú profesionálnu kariéru, tak, samozrejme, predpokladám, že niektoré moje návrhy akceptuje, ktoré si, samozrejme, zdôvodním a že budem mať nejaký vplyv povedzme na to, aby vhodní ľudia boli na dôležitých miestach. To je všetko. Akože hádzanie piesku medzi nás dvoch alebo tak, je úplne také až smiešne, ale dobre. Toto som povedal.
A posledná vec, pani Kleinert, ja tu celý deň počúvam, normalizácia, mečiarovské časy, pomaly ešte, teda normalizácia pred rokom ´89. Vtedy neviem, či socialistické ministerstvo kultúry majú nejakú grantovú schému pre nejaké občianske združenie, ktoré vtedy ani neboli. Možno nejaké z národného frontu. Takže vy ich hovoríte. Vy hovoríte, že pokiaľ ministerstvo nominuje takýchto ľudí, no tak to bude znamenať presne to. Takže nevkladajte mi niečo. Ja, naopak, ich obhajujem, tých ľudí.

Vážení kolegovia, veľmi pozorne som počúval všetky vaše výhrady a mal by som k tomu zopár pripomienok. Ja zrejme potom ešte aj po ústnej rozprave sa ako navrhovateľ vyjadrím k tomu, čo odznie, aj keď predpokladám, že viac-menej sa budú opakovať veci, ktoré už boli povedané.
Najprv základný princíp. Teda počuli sme tu obrovské množstvo katastrofických scenárov, ale ja som hlboko presvedčený, že je to oveľa viac strašenie a pri dobrej vôli sa všetko dá urobiť. Vlastne základná idea zákona je nasledovná. Naozaj dneska to bolo nastavené tak, že komisie sú neomylné a vlastne ich problematické rozhodnutia nie je schopný nikto korigovať.
Pre pána Dostála, niekedy, keď bol Štátny fond podpory kultúry, tak všetky projekty išli na podpis ministrovi a minister mohol podporiť, nemohol, robil to výnimočne, ako to povedala kolegyňa. Ale stalo sa to, že nejaké kvalitné nepodporené projekty nakoniec podporené boli. A teraz vlastne urobíme to isté, len nebude to minister, ale bude to rada verejnoprávneho fondu. To je všetko.
Ja som ilustroval a minimálne z tej oblasti umenia, v ktorej sa naozaj vyznám, lebo robil som 21 rokov a viete, to vydavateľstvo má nejaký cveng, dostali sme množstvo cien, takže nie sme ani komerční, nie sme ani, no teda ešte, aby bolo jasné, to nie je moje vydavateľstvo. Ja som tam bol nájomný manažér, čiže ja nelobujem pre seba. Akože ja naozaj som skončil ako konateľ a samozrejmé, že som v kontakte s kolegami, samozrejmé, že mi vyplakávajú, ale to neznamená, že hrám na seba. Nie, je hrám v prospech kvalitnej literatúry. Konkrétne.
A teraz poďme k tomu, že tie výhrady. Ja som si pozeral veľmi dôkladne, aj som citoval výhrady fondu. Ako som povedal, s pánom Špotákom som minimálne trikrát, či už na Združení vydavateľov, kníhkupcov, alebo dokonca sídlime v jednej budove, tak raz, keď čakal, no hovorili sme, no minimálne hodinu som mu hovoril veci, ale výsledok bol taký, že ako keby som hádzal hrach na stenu. Povedal, že, usmial sa, uškrnul sa a všetko bolo po starom. Dopyt alebo výhrady kultúrnej verejnosti, a nebol som sám, na združení vydavateľov skoro všetci vydavatelia, alebo teda všetci, ktorí sa na valnom zhromaždení dostali k diskusii, však neboli všetci, lebo ich bolo sto, ale možnože 15 ľudí, každý jeden dal nejakú výhradu. Oni sa aj častokrát opakovali a výsledok nula. No tak keď dobromyseľná diskusia nie je prijatá, tak sa to musí riešiť systémovo. My sme vedeli, kde je problém, pomenovali sme ten problém a riešili sme to, alebo chceme to riešiť spôsobom, ktorý sa nám nateraz zdá za najlepší alebo to, čo si myslíme, že by ten problém mohol riešiť.
Výber ľudí do fondu, viete, ani teraz, ako keď počúvam tie reči, že vlastne ovládnutie, a teraz ja neviem, akí, akí "oplani" sú tí ministerskí nominanti, tak nateraz to boli ľudia, ktorí fungovali v kultúre tri, štyri, päť volebných období. Áno, častokrát sú to vysokí a plne zorientovaní úradníci ministerstva kultúry, ktorí pracovali s týmito fondami, vedia, ako funguje systém. Bolo dokonca takým nepísaným zvykom, keď vznikol tento fond, že generálna riaditeľka sekcie umenia bola podpredsedníčka rady fondu, tak je to asi osoba, ktorá žije tým a nie je to nejaká tupá úradníčka v zmysle, že jednoducho nezorientovaná, prídeš, stláčaš gombíky a tak. Je to osoba, ktorá sa stretávala, alebo sú to všetko osoby, ktoré sa stretávajú s umelcami, diskutujú, pripravujú legislatívu, pripravujú rôzne záležitosti. A je až dehonestačné, keď o nich hovoríte, ako nejakí tupí politickí nominanti, ktorí tam prídu likvidovať a robiť len zle.
Ja komunikujem s ministerkou. Niekedy je to, sú to náročné debaty, ale myslím si, že pri nomináciách do niektorých orgánov, a tak, viem presadiť ľudí, ktorí majú dôveru. A všetci dobre vedia, ktorí za mnou skúšali, tí takí všelijakí trafikanti a podobne, že pokiaľ tí ľudia sú nekompetentní, v živote som takého človeka neodporučil a, naopak, veľmi rýchlo leteli odo mňa, pretože ja si hlboko uvedomujem, že neexistuje väčšia katastrofa, ako dať nekompetentného človeka na vysoko odborný úrad. Nehovorím, že všetky nominácie ministerstva kultúry sú práve ideálne, ale môžem jednoznačne povedať, že ja s nimi nemám nič spoločné. A samozrejme ten, kto nominuje nekompetentného človeka, ak sa niečo také stane, tak bude niesť za neho zodpovednosť.
Takže prvá tip-výhrada, že to skolabuje, som presvedčený, že nie. Samozrejme, keď sa bude robiť obrovská rezistencia, keď sa budú hľadať všetky možné argumenty, ako to neurobiť, no tak sa to neurobí. Vlastne výsledok tohto je, možno nie úplne najelegantnejší, možno nie je úplne najšťastnejší, taký, že vlastne ľudia v tých komisiách aj nominanti ministerky budú odborníci, napríklad je tam významný výtvarník Piačka. Teraz nebudem všetkých hovoriť. Ale to je človek, ktorý má, a nie je dokonca ministerský úradník, ale teda rozumie sa tomu umeniu, je autorita v svojej komunite a, samozrejme, pozrie si tie projekty a niečo, niečo mu naozaj bude silne nesedieť, no tak bude môcť povedať, že to naozaj asi nie.
To isté plánujem presadiť, pomôcť, odporučiť človeka v oblasti literatúry, ktorý požíva dôveru odbornej verejnosti. A nebude to žiaden nejaký glotovaný rukáv, ktorý bude, neviem čo, robiť cenzora, alebo neviem, bude nejaké hlúposti podporovať, naozaj o to vôbec nejde. Všetky argumenty, ktoré som dával, si za nimi stojím a dovolím si povedať, že pred odbornou verejnosťou, nezaujatou, by som si ich vedel obhájiť.
A ešte jedna vec. Naozaj ma mrzí, že diskusia takáto otvorená je až teraz, že nemohla byť pred troma dňami, dvoma dňami, týždňom, kedy samozrejme, a ja to priznávam, je toto koordinované aj komunikované s ministerstvom kultúry a keď sme už na bránkovej čiare, tak veľmi ťažko sa niečo robí bez toho, aby sa to dalo technicky zrealizovať, resp. poviem dopredu, je to, bohužiaľ, nemožné už. Už teraz je to nemožné. Čo neznamená, že však na každej schôdzi môže byť aj priama a nepriama novela zákona. Ale ja nevidím ten systémový, že nejaká malá vec pri, viete, ja vidím iný, inú pointu celého tohoto odporu. Ten odpor vychádza z jedinej veci, že dneska to teda bolo tak, že tie kreovania v tých komisiách a všetky zásadné záležitosti, robila, teda väčšina v tej rade fondu, ktoré taký, že rámcový orgán, ktorý tieto veci rieši, mali teda občianske združenia a teraz to tak úplne nebude. A to už je peklo, armagedon, koniec. Všetci nominanti, ktorí budú z teda ministerstva, budú nekompetentní a nezorientovaní a nie, akože absolútna apriórna vec, ktorá je totálne mimo reality. A je to len naozaj také, že politické odsudky a podobne.
Poslednú vec, ktorú poviem, a to ilustruje, že teda je aj diskusia, aj sebareflexia. Ak si pamätáte, tak v prvom čítaní išli štyri zákony. Do druhého čítania pokračujú len zákon o FPU a zákon o galériách a knižniciach, ktorý prišiel extrémne, alebo dobre, extrémne, ústretovým gestom, ktorý vypočul nejaké, nejaké veci. A dneska ešte poviem, ak teda sa dostaneme k tomu, aké prípadné argumenty sme dostali v prospech takejto úpravy. Ale chcem povedať, že ten priestor tu bol, ak by sa naozaj komunikovalo. My sme stiahli tie zákony z tejto schôdze, pretože nechceme robiť veci alebo chceme ich robiť po diskusii s odbornou obcou tak, aby boli čo najefektívnejšie. Áno, asi sa malo začať tak, že sme si mali pomenovať problém a poďme sa dohodnúť na tom, ako to riešiť. Naozaj ma mrzí, že tá diskusia išla pomimo mňa alebo mimo mňa, lebo ja som bol vždy ochotný diskutovať a som prístupný na racionálne argumenty. Ale tak dobre, učíme sa. Možno v budúcnosti sa táto chyba nestane a je mi ľúto, že teraz už je asi naozaj neskoro. A potom ešte, samozrejme, ako navrhovateľ zrejme sa vyjadrím k všetkým tým ďalším veciam.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Nebude sa dať všetko vo faktickej poznámke, ale však v ústnej rozprave ešte vystúpim a možno potom ešte na konci, keď sa zosumarizujú všetky veci. Veľmi intenzívne to počúvam. Takže zopár otázok alebo teda zopár vecí.
Hovorili ste tu o tom, že, že teda my vieme, kde je problém a ako to riešiť. No rieši to možno nedokonale, ale rieši ten systém v tom zmysle, že, samozrejme, rada bude vlastne robiť to, čo predtým robil minister a bude mať to posledné slovo v prípade, ak tam niečo bude kričať. To bol zámer, to bolo jasné. Ľudia, ktorí sú zorientovaní v danom období, alebo v danom, v danej časti kultúry, vedia o niektorých menách, o niektorých projektoch, o niektorých tvorcoch.
Čo sa týka zdôvodňovania, tak rada fondu nastavuje pravidlá a rada fondu povie, že instantná opakujúca sa veta CtrlC-CtrlV nestačí. Nestačí to pri špičkových autoroch, ktorí majú obrovské množstvo literárnych ocenení, ktorí v podstate sú etalónom kvality, a teda, ak nie je podporené, tak bolo by slušnosťou im to zdôvodniť, vyargumentovať.
To isté nastavovanie tých byrokratických šikán. Takisto aj tam povie, viete, vždy sa tie veci kontrolovali, aj keď bol štátny fond, ale tam ste mali presne v zmluve prísne účelovo viazané projekty, teda náklady, vy ste ich zdokladovali a nemuseli ste vypisovať traktáty, ktoré vám niekto stále vracal, že sú nedostatočné a podobne. Čiže áno, toto sú veci, ktoré nastavuje rada fondu. A tá má byť zorientovaná a má to urobiť inak.

Som si stlačil, aha, tak. Dobre.
Takže, pán poslanec, ja som predkladal štyri zákony a ja som pri niektorých zákonoch, ale nie pri tomto, hovoril, že ja osobne ako osoba neplánujem dať pozmeňovák. V prípade, pán Dostál, tuším, vo faktickej povedal, že som nevylučoval, alebo som priam naznačoval, že v tomto prípade v FPU ho podám. A to obdobie medzi prvým a druhým čítaním som využil na to, aby som zbieral čo najviac podnetov a dokladov o tom, ako tí ľudia sú nespokojní a aké sú ich veci a na toto som potreboval to obdobie, ktoré bolo relatívne dlhé, lebo však schôdza nešla.
Čo sa týka komunikácie, viete, je to aj taká troška sociálna inteligencia. O mne sa vie, že som normálne aj schopný komunikovať, s pani kolegyňou chodíme veľmi často do debát a vždycky sme neosobní, vecní a prístupní racionálnym argumentom. Ale asi nebolo najšťastnejšie, keď poza môj chrbát bez môjho vedomia sa stretla s koaličnými poslancami a potom, a bez toho, aby som ja vôbec o tom vedel a aby som bol prizvaný, ja som jej vždycky naznačoval, že som ochotný komunikovať vecne a hľadať riešenia a to naozaj nepomáha potom riešeniu veci. Ja som potom sedel s koaličnými poslancami, jej argumenty sekundárne prevzali. Vyoponoval som, dovolím si tvrdiť, že v priebehu dvoch častí alebo na dvakrát sme sedeli a minimálne to malo dva a pol hodiny a potom sme si nejak povedali nejaké riešenia, ktoré sú hádam prijateľné, resp. myslím, že som dal pádnych argumentov. Takto sa to skrátka nerobí. Takže aj z oboch strán tam vznikli chyby. Možno sa poučíme pre budúcnosť.

Ďakujem za slovo. Kolega Malatinec povedal jednu vec, ktorá je veľmi, by som povedal, systémovou chybou zákona, ktorý, ktorý prijal teda ešte Maďarič, a to je to, že už aj na základe analógie z Audiovizuálneho fondu nie je tam zakotvený automatický valorizačný mechanizmus. Myslím, že to malo byť obrovské poučenie pre podobné typy zákonov, lebo potom je vždycky extrémne ťažké to navyšovať nejak ad hoc. Ja viem, čo bolo okolo 200-tisíc, čo je smiešna suma, jedno percento, a dneska pri konsolidácii je to obrovský problém. Keby ten valorizačný mechanizmus bol nastavený do zákona, aby každé tri alebo päť rokov sa automatickou mierou inflácie navršoval rozpočet fondu alebo teda dotácia do tohto fondu, tak, samozrejme, aj miera nespokojnosti by bola nižšia a možno by sme tu ani nesedeli, a neboli by také nejaké ťažké otázky. Takže toto je možno ďalšia záležitosť, ale, samozrejme, bude to znamenať veľmi ťažké rokovania s ministrom financií a v podstate veľmi na toto dopláca predovšetkým Audiovizuálny fond, ktorý je od roku 2013 tuším nevalorizovaný. Takže toto beriem ako podnet a možno aj poučenie pre to, čo by sa okrem iného malo zmeniť.
No a potom, samozrejme, regionálne zloženie členov rady fondu je, samozrejme, aj výzva na ministerku, aby dala ľudí aj z regiónov, ako jej nominantov. Ja nepochybujem v dobrej vôli, že sa to dá dosiahnuť. Neviem, či je absolútne nevyhnutné explicitne to takto dať, a tak či tak máme záujem, aby celé spek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pozorne som počúval, tak ako všetky príspevky a chcem zopár poznámok.
Troška ma mrzí, že medzi podaním tohto pozmeňovacieho návrhu a dnešným dňom bolo osem dní a že táto debata mala byť pred týmto druhým čítaním. Ja som bol vždycky ochotný, nemal som takú vec, bohužiaľ, moji kolegovia boli vyzvaní, ja nie. Tak zdá sa mi to nelogické. Samozrejmé, že tento zákon je v nejakej koordinácii a dohode s ministerstvom kultúry a toto je už akože lopta na bránkovej čiare. Ale napriek tomu som presvedčený, odznelo tu v debate, že vlastne pred tým, než bol tento fond, tak vlastne minister ako jediný človek podpisoval všetky projekty a vlastne on bol teda plne politický a inak zodpovedný a bolo to jasné, bolo to zosobnené. Vlastne pointa tohto fondu je taká, že teraz to bude teda kolektívny orgán a rada, keď to dokázal urobiť jeden človek, tak to urobí aj ďalšia.
Všetky ostatné veci sú, ako sa to nedá. Ako jasné, keď chceme hľadať argumenty, ako je to nemožné, ako to bude všetko kolabovať, no tak nájdeme, ale treba riešiť, ako sa to dá. Ten základný problém je pomenovaný. Ja som včera 43 minút hovoril konkrétne reálie, konkrétne fakty, jednoducho naozaj to nefungovalo a bolo nutné to riešiť. Bolo osem dní na to, aby sme o tom diskutovali, nie teraz, naozaj kedy je už veľmi zlý čas, ale tak uvidíme, či rozprava k tomuto zákonu bude do tej štrnástej a potom možno ešte v pondelok či v utorok bude pokračovať. Ja si robím poznámky a myslím si, že takéto katastrofické... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)