Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený predsedajúci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, poverený výkonom právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svojím rozhodnutím č. 412 zo 16. augusta 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387, na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá do určeného termínu konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, poverený výkonom právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň určil, aby výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledkoch prerokovania uvedeného návrhu.
K návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387, bola zvolaná 15. schôdza výboru pre kultúru a médiá na 20. augusta 2024.
Výbor pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo.
No najprv naozaj chcem povedať sebakriticky, že som nie dobrý prognostik, lebo tiež som si myslel, že v tomto čase plus mínus že bude mať nového riaditeľa. Situácia politika je veľmi kreatívna a nepredvídateľná a v tomto prípade sa to v plnej miere prejavilo. S čím ale mám dosť problém je formulácia totálny chaos a rozklad. Televízia funguje, je tam štatutár. Áno, má obmedzenia do 200-tisíc, ale idú všetky relácie, diskusné relácie, rozhodne pre bežného diváka žiaden kolaps alebo žiaden nejaký prudký pokles kvality sledovanosti nejakých merateľných parametrov nie je. No a paradoxne budem znova súhlasiť, že výber tých, alebo nominácie tých radných alebo kandidátov na radných by určite mali mať nejakým spôsobom iné parametre. Určite v dokonalom svete by bol dobrý hearing alebo vypočutie, ale teda 44 kandidátov, to by naozaj bolo minimálne týždeň a ja som bol pri vypočutí kandidátov na ústavných sudcov a bolo by to naozaj ťažké. Ale možno tá predselekcia by mala nejaký zmysel a dobre, berem to ako pre budúcnosť hodenú rukavicu, ale už naozaj ak hovoríte, že treba čím skôr dokreovať tú radu, tak teraz už nebude na to čas. Nakoniec tie korekčné mechanizmy aj v tom kuloárnom vyberaní ľudí zafungovali a nebude to také, ako to možno na začiatku vyzeralo. Takže konečne verím a dúfam, tridsiateho vyberieme päť radných a bude sfunkčnená rada a bude štandardný riaditeľ s mandátom.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Nakoľko materiál máte k dispozícii, ja ho stručne uvediem, podľa § 11 ods. 3 písm. a) až e) zákona 157/2024 o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov je potrebné zvoliť jedného odborníka za oblasť televízneho vysielania, jedného odborníka za oblasť rozhlasového vysielania, jedného odborníka za oblasť ekonómie, jedného odborníka za oblasť práva a jedného odborníka za oblasť informačných technológií za členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu.
Na základe výzvy výboru pre kultúru a médiá predložili právnické osoby podľa osobitného predpisu pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia a reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín a iných menšín alebo registrovaných cirkví a náboženských spoločností § 11 ods. 5 zákona o Slovenskej televízií a rozhlase návrhy kandidátov na členov rady.
Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na členov rady a konštatoval, že v súlade s § 11 a § 12 odsek zákona o Slovenskej televízii a rozhlase obsahujú všetky náležitosti. Výbor pre kultúru a médiá vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Návrh na uznesenie Národnej rady ako aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, ešte informácia, hlasovanie o členoch rady, bude v stredu 30.10. o 17-tej hodine.
Takže ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ja len pre záznam chcem povedať, že pri hlasovaní o konsolidačnom balíčku som bol za. Neviem, prečo sa to inak, ale bol som za.
(Reakcie z pléna.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže tento zákon je v podstate o sprepitnom. Primárnym cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú v gastronómii a hotelierstve, a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov, ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu, ako aj sociálnych odvodov a znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie legálnej definície sprepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky zamestnanca poukazujúcej na zvýšenie motivácie zamestnancov a minimalizáciu finančných prostriedkov v šedej ekonomike. Ide o finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému z dôvodu vysokého daňového a odvodového zaťaženia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ podľa terajšej úpravy nie je motivovaný prepitné rozdeliť zamestnancom, nakoľko je zamestnancovi vyplatené prepitné aktuálnou časťou jeho hrubej mzdy, t. j. v plnej miere je zaťažené daňovou povinnosťou 19 % zamestnanca, odvodovou povinnosťou zamestnávateľa 36,2 a zamestnanca 13,2 %. Prichádzame tak k situácii, že zamestnávateľ túto sumu buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho hrubého príjmu z podnikateľskej činnosti sadzbou 21, prípadne ju ponechá bez evidencie v prípade vyplatenia v hotovosti, alebo ju zamestnancom vyplatí neoficiálnou cestou.
Finančné prostriedky mimo mzdy nevstupujú do základu dane a ani do vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia.
Takže dôležitým faktorom zníženia daňového a odvodového zaťaženia prepitného je potenciál postupne zvyšovať podiel zamestnancov v sektore gastra, nakoľko pracovné pozície v tomto sektore vykonávajú vo veľkej miere SZČO. Zároveň absentuje motivácia zamestnávateľov k uzavretiu trvalých pracovných pomerov, čo v praxi vedie k uzatváraniu dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré by však mali byť uzatvárané skôr výnimočne. Keďže aplikáciou novej legislatívy sa dosiahne stav, že prepitné bude zamestnávateľ povinný vyplácať výlučne zamestnancom, živnostníci budú motivovaní k zmene pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá by ich mala zamestnávať, čo sa prejaví v spresnení štatistických údajov o počte osôb, ktoré v súčasnosti obchádzajú povinnosti podľa Zákonníka práce, aj navýšením objemu odvodov do systému sociálneho zabezpečenia.
Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka nad rámec hodnoty služby alebo tovaru dôjde k zavedeniu kontrolného mechanizmu, ktorý bude môcť jednoducho kvalifikovať množstvo sprepitného v konkrétnej prevádzke.
Navrhujeme, aby sa hranica oslobodenia prepitného, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, v rozsahu 20 % príjmov zamestnanca v závislej činnosti, hrubá mzda, v kalendárnom mesiaci, ktorá mu prináleží podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce. Zvyšná časť prepitného nad rámec sumy bude podľa predchádzajúcej vety podliehať zdaneniu aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej normy.
Zamestnávateľ nie je oprávnený presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, čím by dochádzalo k kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilnoprávna aj trestnoprávna ochrana zamestnancov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výborom určený za spravodajcu k uvedeného návrhu zákonu, tlač 412. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže je to zákon európske hlavné mesto. Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je zosúladenie zákona č. 196/2023 Z. z. o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Zákon o európskom hlavnom meste bol v minulom volebnom období schválený Národnou radou ako poslanecký návrh zákona. Ministerstvo kultúry vypracovalo k tomuto zákonu stanovisko, ktoré bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené zásadné pripomienky Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie. Cieľom návrhu zákona je zosúladiť tieto pripomienky a upraviť zákon o európskom hlavnom meste tak, aby bol návrh v súlade s osobitnými predpismi, keďže pôvodný predkladatelia poslaneckého návrhu tieto pripomienky nezohľadnili. Ide o to, aby financovanie takéhoto projektu bolo pod kontrolou NKÚ, ÚVO a podobne a nebolo vylúčené, ako to urobili účelovo predkladatelia, ktorí to dávali poslaneckým návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu NR SR v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Ja takisto pre členov výboru pre kultúru a médiá len pripomínam, že 12.05 h bude výbor, kde budeme, teda kandidátov do Rady STVR, takže hneď po hlasovaní príďte.