Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
15.10.2025 o 12:13 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslanca
Dobrý deň, milí kolegovia a kolegyne. Ja by som sa teda tiež rada vyjadrila k rozpočtu tejto vlády, najmä teda v sociálnej oblasti, ale začala by som možno aj tak trochu všeobecnejšie.
Takže začnime prekvapivo pozitívne. Vašej vláde sa týmto návrhom rozpočtu podarila jedna nevídaná vec. Vám sa podarilo zjednotiť našu rozhádanú spoločnosť. Akurát asi nie takým spôsobom, ako by ste si to priali. Existuje tu totiž historická plošná zhoda na odmietnutí tohto rozpočtu. Dosiahli ste jednotu odborárov so zamestnávateľmi, ale aj so samosprávami, so zástupcami miest a obcí, aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickými think tankami, ale aj širokou odbornou a som presvedčená, že aj laickou verejnosťou.
Všetci sa unisono zhodli na jasnom odmietnutí tohto rozpočtu a ja sa pýtam, kam sme sa to, prosím vás, dostali, že počas vládnutia tejto samozvanej sociálno-demokratickej vlády v podstate umrel sociálny dialóg? Odborári tu len nedávno historicky protestovali pred parlamentom kvôli vášmu likvidačnému konsolidačnému balíčku a avizujú, že budú ďalej pokračovať v protestoch. Tak neviem, pán kolega, ktorý tu teraz už nesedí, ale hovoril niečo vo faktickej, že sa rozpráva s KOZ, tak ja neviem, ako sa rozprávate, keď oni sa s vami rozprávajú takým spôsobom, že protestujú pred parlamentom. Ani konsolidačný balík ste s nimi neprediskutovali vopred a aj rozpočet nazývajú vlastnými slovami a teraz citujem, ako hotový diktát bez diskusie, ktorý zamestnancov pripraví o stovky eur ročne, berie im čas s rodinami, berie im sociálne istoty a dôstojné pracovné podmienky. Toto hovorí KOZ. Zamestnávatelia vášmu rozpočtu zase odkazujú, že zvyšovanie daní a odvodov je neefektívne, že bude ďalej ekonomiku brzdiť a zároveň vám neveria, že dokážete šetriť na sebe, pretože doteraz ste znižovanie výdavkov nijakým spôsobom nedodržiavali. Podnikatelia sa vyjadrili, že predchádzajúce balíky vo výške 7,4 miliardy eur neviedli k zníženiu deficitu, to sme tu už niekoľkokrát mali a zrejme to budeme ešte veľakrát počuť, lebo to treba povedať. To je 7,4 miliardy eur, ktoré nijakým spôsobom neznížili, neviedli k zníženiu deficitu a ako problém dookola opakujú a označujú enormné výdavky vlády, ktoré sa nijako neznižujú.
Ja si dovolím aj odcitovať komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo vy nás často obviňujete tu z takého politikárčenia, že my si sem prídeme odrečniť niečo, čo nie je pravda, tak ja neviem, že do akej miery vy vnímate Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako nejakú kvalifikovanú entitu, ktorá má tiež právo povedať ako vidí tento rozpočet. Jej komentár k rozpočtu je devastačný. Hovorí o tom, že ste sa vyhli reforme transferov, ktorá mala byť urobená cez zvyšovanie adresnosti, lebo adresnosť je v súčasnej situácii, to nie je možnosť, to má byť povinnosť každej jednej zodpovednej vlády. Ale vám slovo zodpovednosť očividne nič nehovorí. Ďalej budem pokračovať slovami Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zavádzanie nových výdavkových opatrení oslabuje účinok tých konsolidačných, celý proces predlžuje a zvyšuje riziko straty spoločenskej podpory. Pokračuje rast dlhu aj úrokových nákladov a vzniká príliš dlhé obdobie neistoty, kedy podniky aj obyvateľstvo majú zhoršené plánovanie do budúcnosti a to pôsobí utlmujúco aj na ekonomický rast v budúcnosti. A na záver posledná citácia od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Slovensko mohlo byť už vo finále konsolidácie aspoň pri zastavení rastu dlhu voči HDP, aktuálne je však toto finále v nedohľadne.
Ja si veľmi rada vypočujem aj príspevky vás, koaličných poslancov, že čo hovoríte napríklad na výroky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že či aj to je len nejaké politikárčenie, že či už naozaj všetci sme tu, všetci tu politikárčime. A to som teda ešte nespomenula samosprávy, tie určite spomenú hlbšie moji kolegovia, ale tie rovnako rezolútne odmietli tento rozpočet, pretože oberie samosprávy o takmer 290 miliónov eur, vrátane zníženia podielu na dani z príjmov fyzických osôb. Takže tento návrh rozpočtu skutočne neobhajuje prakticky nikto okrem jeho predkladateľov. A vlastne ani vy veľmi nie, pretože verejne ste tento rozpočet komunikovali minimálne, schválili ste ho ešte pred prerokovaním so sociálnymi partnermi, teda s tripartitou, tak ako aj konsolidačné balíky. Jednoducho vy viete to, čo vieme už aj my všetci, že tento rozpočet je neobhájiteľný. A s tým súvisí aj ďalšia nevídaná vec, ktorá sa vám podarila, dostali ste nás medzi európsku špičku, a to vo výške daní. V roku 2026 bude Slovensko krajinou so štvrtým najväčším daňovým zaťažením práce v Európskej únii. V zdanení práce už predbiehame krajiny ako sú Fínsko alebo Švédsko, a to pri kúpnej sile, toto je dôležité povedať, tá parita kúpnej sily, ktorá je na Slovensku jedna z najnižších v Európskej únii, hej? Čiže najvyššie daňové zaťaženie, najnižšia parita kúpnej sily. V preklade to znamená, že ľuďom ostane z ich mzdy v peňaženke po zaplatení všetkých daní a odvodov ešte menej na prežitie do ďalšej výplaty. Aby sme si to aspoň predstavili, dajme si príklad minimálnej mzdy, ktorá bude v roku 2026 dosahovať sumu 915 eur. Celkové náklady práce pre zamestnávateľa, ktorý zamestná človeka na minimálnu mzdu, budú 1 246,23 eur. A tomu človeku po zaplatení všetkých tých aj navýšených daní a odvodov ostane v peňaženke presne 728 eur na život. Z týchto peňazí má človek teda vyžiť celý mesiac. A to nehovorím teda o SZČO, ktorí po novom teda prídu o skoro 1 000 eur ročne po zaplatení všetkých daní a odvodov.
Keď si to teda zhrnieme, ekonomické dopady konsolidácie, ktoré sa premietli aj do rozpočtu sú nasledovné. Slovensko má najvyššiu sadzbu dane z príjmov firiem zo všetkých postkomunistických krajín. Slovensko má najvyššie daňové zaťaženie práce zo všetkých postkomunistických krajín. Slovensko má najvyššiu sadzbu dane z príjmov fyzických osôb vo V4. Dnes je lacnejšie zamestnávať ľudí v Českej republike alebo v Rakúsku a tí ľudia v tej Českej republike alebo Rakúsku pritom dostanú na ruku vyšší plat. Takže my by sme sa tu mali rozprávať aj pri téme rozpočtu o tom, ako zo slovenských montovní spraviť mozgovne, posunúť Slovensko do znalostnej ekonomiky, ale vy robíte všetko preto, aby tu od nás odišli už aj tie montovne.
A teraz sa poďme baviť o tej téme, že kto za to všetko môže, lebo to vy tiež radi otvárate. Často teda a radi dookola vykrikujete, či už tu v pléne alebo v televíznych reláciách, na tlačovkách, že to, že Slovensko ide dole vodou, nie je vaša vina, že za to môže Matovič, Heger, Ódor. Pán Richter, môj kolega z výboru sociálneho, pomaly na každom jednom zasadnutí výboru pre sociálne veci spomína, ako on nechal ako minister práce na konci svojho pôsobenia v roku 2020 rozpočet Sociálnej poisťovne vo vyrovnanom stave. Tak si, prosím vás, povezme fakty, lebo ľahké je byť populistom a ľahké je ľuďom klamať, ale čísla nepustia. Rozhodujúce obdobie, kedy bolo treba šetriť a myslieť na budúcnosť, bolo obdobie rokov 2016 až 2020. Ja si na to spomínam, ja som tu sedela ako poslankyňa opozičná. Presne v tom čase tretia vláda SMER-u napáchala najväčšie škody na rozpočte. Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2019. SMER vtedy v rámci predvolebnej kampane rozhadzoval a tým oslaboval finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Napríklad sa odstránil automat na vek odchodu do dôchodku. Tesne pred voľbami vo februári 2020 prešlo aj vďaka hlasom fašistov a strany SME RODINA, ktorí boli teda vtedy v opozícii, nekryté zavedenie 13. dôchodku, čo zvýšilo deficit na 2,3 % HDP ešte pred vypuknutím pandémie. V skratke, v dobrých časoch vláda Fica a Pellegriniho nešetrila, ale, naopak, bezhlavo míňala. Keď v marci 2020 prišla nová vláda, tak bol náš deficit v roku 2020 siedmy najhorší v Európskej únii, keď SMER a HLAS prešli do opozície. A pritom vtedy, v tom čase 17 ďalších krajín malo prebytky, hej? Čiže ešte raz zopakujem, rok 2020, keď HLAS so SMER-om prešli do opozície, tak náš deficit bol siedmy najhorší v Európskej únii a v tom čase malo 17 ďalších krajín Európskej únie prebytky. Súčasná vláda koncom roka 2023 prevzala deficit vo výške 4,8 % a ešte v tom istom roku ho zvýšila na 5,3 %, tiež sme to tu už mali. Takže prosím vás, kde je ten Ódor, ja sa pýtam, kde je? Vy ste za dva roky navýšili deficit bývalej vlády a ani po dvoch kolách konsolidácie nie je deficit nižší, ako keď ste prevzali riadenie tejto krajiny, nie je nižší, ako keď ste začali vládnuť. Toto je podľa vás ozdravovanie verejných financií a toto je tá záchrana Slovenska od gréckej cesty? Ani sami tomu neveríte.
No a teraz poďme k tej sociálnej oblasti, teda k rozpočtu v sociálnej oblasti. Ten zahŕňa aj rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca väčšinu dávok z oblasti sociálnych vecí. Treba na začiatku uznať, že samotné ministerstvo ukázalo aspoň ambíciu šetriť na sebe. Podľa slov ministra práce pôjde o 20 miliónov eur zo samotného ministerstva a 15 miliónov eur zo strany Sociálnej poisťovne. Šetrenie takisto zahŕňa aj cca 550 ľudí na úradoch práce, ktorí budú prepustení. Z môjho pohľadu to môže, ale aj nemusí byť dobré riešenie. Na prvý pohľad to znie ako snaha o efektivitu, ale realita na úradoch práce hovorí niečo iné. Množstvo pracovníkov na úradoch práce je zahltených prácou, nestíhajú svoju agendu, a to sa napríklad bavíme o pracovníkoch a pracovníčkach sociálnej kurately či sociálnych pracovníkoch, ktorí robia posudkovú činnosť. Tieto pozície, naopak, zúfalo potrebujú navýšenie kapacít, špeciálne po tom, ako od septembra začal platiť zákon o zjednotenej posudkovej činnosti, kedy vlastne všetky posudky už robia len úrady práce. Predtým to robili aj mestá a obce, ale táto kompetencia im bola od 1. 9. odobratá, takže to všetko teraz je na pleciach úradoch práce a na tých sociálnych pracovníkoch. Takže ak prepúšťať, tak s rozumom a, naopak, posilniť kapacity tam, kde je to už roky poddimenzované. Najväčším výdavkom sociálnej oblasti a teda aj najvyšším výdavkom Sociálnej poisťovne sú dôchodky, čo by bolo samozrejme v poriadku, lebo naši seniori a seniorky si za tie roky práce a odvádzania odvodov zaslúžia čo najlepšie penzie, ale zároveň zodpovedná vláda by seniorom a seniorkám nikdy neklamala a zodpovedná vláda by im hneď na začiatku svojho vládnutia povedala, že financie krajiny nie sú v kondícii, ktorá by umožňovala zaviesť plošné 13. dôchodky pre všetkých. Zodpovedná vláda by pracovala tak, aby mali v prvom rade dostatočné a dôstojné tie klasické každomesačné starobné dôchodky, ale táto vláda to dobačovala až tam, že si aktuálne požičiavame aj na ten 12. dôchodok. K tomuto ste sa ešte nikdy nevyjadrili. Čo si myslíte o tom, že si požičiavame aj na ten 12. dôchodok, že nemáme ani na tých klasických dvanásť dôchodkov? Tento rok vykázala Sociálna poisťovňa práve kvôli plošným trinástym, ale aj kvôli, to treba povedať, bývalou vládou zvýhodneným predčasným dôchodkom, áno, to treba povedať, deficit vyše 3 miliardy eur. Budúci rok to má byť 2,3 miliardy a zhruba miliardu z toho každoročne predstavujú práve plošné 13. dôchodky. V čase, keď si štát musí požičiavať na dvanásty dôchodok je vyplácanie plošných 13. dôchodkov doslova hazardom s budúcnosťou našich detí a vnúčat. Namiesto toho, aby sme investovali do ich vzdelania a do rastu krajiny, tak my ich zadlžujeme. Vy používate ten pojem 13. dôchodky ako nejakú mantru, akoby táto dávka bola nejakým univerzálnym riešením na všetky problémy seniorov a v tomto oblbujete národ, lebo seniori na Slovensku majú kopec problémov, ktoré im 13. dôchodok veru nevyrieši a to sú napríklad kolabujúce sociálne služby, kde pracujú vyhorení, unavení, starnúci ľudia za smiešne peniaze, kde sú čakačky do domovov pre seniorov, 14 000 ľudí čaká na umiestnenie a keď to miesto dostanú, tak sa na ich pobyt musí zložiť pomaly celá rodina, lebo je to také drahé. A to ešte aj vyhlasujete to tak, ako keby to boli vaše peniaze, ktoré veľkoryso dávate seniorom navyše k dôchodkom, a vy ste na tie dôchodky nezarobili, vážení, a dokonca ste ani neušetrili, čo bola vaša úloha od začiatku ako ste si sadli na vládne stoličky. Toto nie sú vaše peniaze, vy ich beriete z vreciek pracujúcich ľudí a na úkor detí a vnúčat dnešných seniorov. 13. dôchodky nie sú žiaden váš fenomenálny výkon, je to účtovná operácia Sociálnej poisťovne, kde jednej skupine sa vezme, aby sa pridalo tej druhej, a to neadresne, všetkým, aj tým, ktorí to nepotrebujú. A to nehovorím len ja, hej, lebo vy sa často tu ako obháňate tým, že ako to oni veľmi potrebujú. Na našich cestách po regiónoch počúvame ľudí, stretávame ich, mladších, starších, s množstvom seniorov sa stretávame a oni nám veľmi často povedia, že oni nechcú tie vaše 13. dôchodky, oni chcú, aby ste sa postarali o budúcnosť Slovenska a o budúcnosť ich detí a vnúčat. A potrebujú kvalitné a dostupné zdravotné a sociálne služby a nič z toho ste doteraz neurobili. Ja vám poviem, že mne je tých našich seniorov úprimne ľúto. Namiesto dobrých dôchodkov sú roky odkázaní na jednorazové almužny. To je smutným dôkazom neschopnosti tejto vlády im zabezpečiť dôstojné penzie, taká je pravda. Poľskí a českí seniori majú v priemere o 200 eur mesačne vyššie dôchodky a, prosím vás, nechápte ma zle, ja aj my v hnutí Progresívne Slovensko chceme dopriať našim seniorom čo najlepšie penzie, ja dobre viem, z akých dôchodkov žije môj 70-ročný otec a 74-ročná mama v Liptovskom Mikuláši, ale tie 13. dôchodky je možné vyplácať len v situácii, keď je Sociálna poisťovňa v prebytku.
V Poľsku napríklad v roku 2023 uzákonili dokonca nárok na 14. dôchodok, ale zároveň tam majú podmienku, že sa bude vyplácať len v období, keď krajina bude ekonomicky prosperovať, čo sa mimochodom v Poľsku teraz aj reálne deje. Ľudia, ktorí odtiaľ pred rokmi odchádzali za lepšími podmienkami do zahraničia sa teraz začínajú vracať. A u nás? Presne naopak. Slovensko opúšťajú húfy mladých ľudí, ktorí tu pre seba a pre svoje rodiny nevidia budúcnosť a spoločne s nízkou pôrodnosťou to ukazuje na veľmi nebezpečný trend a síce, že nebude na dôchodky. Počet ľudí v produktívnom veku, ktorí by mali prispievať na dôchodky súčasným aj budúcim dôchodcom, sa rýchlo znižuje a ak sa niečo nezmení, ľahko sa môžme ocitnúť v situácii, že seniorom nebude možné vyplatiť plnohodnotné starobné dôchodky, ale to vy už tu nebudete, takže vás to, samozrejme, netrápi, ale nás áno. Chcem, aby tu jasne zaznelo, že ani v zlej ekonomickej situácii nemôžeme šetriť na najslabších, práve naopak, sociálne citlivý štát by mal aj v zlých časoch vedieť zabezpečiť primeraný životný štandard pre tých, ktorí by inak prepadli cez záchrannú sieť. Ale týmito skupinami sú podľa všetkých štatistík aktuálne najmä mladé rodiny s deťmi, jednorodičovské domácnosti, viacdetné rodiny a, áno, aj niektorí seniori, väčšinou tí osamelí. Pre týchto seniorov by mal štát zabezpečiť či už 13. dôchodok, alebo nejakú inú formu dôchodkového bonusu, aby zvládli ten váš nárast cien, vysokú infláciu a drahé energie a zároveň robiť maximum pre to, aby sa krajina odrazila od dna a začala dosahovať také hospodárske výsledky, aby bolo na bonusové penzie pre ďalšie skupiny seniorov, lenže táto vláda robí presný opak. Zvýšili ste zdravotné odvody o 1 %, teraz ich zvyšujete o ďalšie percento, zrušili ste najskôr voľno na Deň ústavy, 1. septembra, teraz už pridávate zrušenie ďalších dvoch voľných dní vrátane najväčšej oslavy slobody a demokracie Slovenska a to je 17. november, opakovane zvyšujete spotrebné dane, DPH ste zvýšili na 23 %, teraz prehadzujete ďalšie potraviny k sadzbe 23 %, dusíte podnikateľov vyššími daňami pre firmy, škrtíte im odpočty DPH na auto, výrazne zvyšujete odvody živnostníkom, zvýšili ste ceny diaľničných známok, súdnych a správnych poplatkov, zvyšujete daň z poistenia, zavádzate nové dane a najmä hlúpu transakčnú daň, znížili ste odvody do druhého piliera na 4 % a ktovie, čo nás do konca tohto volebného obdobia ešte čaká a či nás nečaká ešte ďalšie znižovanie.
Pre krátkosť času sa už nedostanem k daňovým únikom, ku ktorým mal, bude mať, myslím, tlačovku dnes o 13.00 hodine aj pán premiér, nevadí. Uzavriem to asi len tým, že by som vás chcela na záver požiadať, aby ste si nastavili zrkadlo, zišli z tých vládnych poschodí dole na zem medzi ľudí a opýtali sa ich, ako sa im žije za vašej vlády. Lebo my medzi nich chodíme a je to jedno či sú to mladí alebo starí, bezdetní či s deťmi, chorí alebo zdraví. Tí, čo odísť nemôžu, tak tí žijú z ruky do úst a ostatní odchádzajú hneď ako môžu. A toto je výsledok vášho sociálneho vládnutia a ani rozpočet na rok 2026 nebude iný. Ľuďom sa bude žiť ešte ťažšie. A ja len verím, že toto už nebude trvať dlho a že vám to ľudia zrátajú vo voľbách.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 3.12.2025 9:07 - 9:22 hod.
Simona PetríkDanko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte veľmi zaujímavé vystúpenie, ale rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Možno by to bolo zaujímavejšie, keby ste pokračovala v tom, keď sa bude rokovať priamo zákon. Prosím, skúste sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja sa snažím. Myslím si, že to má svoj kontext, pán predsedajúci. Takže tento stav. Ja len teda dokončím, že tento stav, naozaj veľmi rýchlo, dolieha aj na samotných klientov, o ktorých je táto reforma, a o ktorej rokujeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Tento stav, ktorý som opísala, tento kritický stav dolieha na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb, v pobytových službách je momentálne takpovediac plnka, 14 000 ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky a preto aj počet opatrovateliek na Slovensku je nízky. 25 000 opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí. Väčšinou v Rakúsku a v Nemecku a preto je obzvlášť dôležité, aby štát prišiel už konečne so systémovou zmenou, ktorá celý tento stav zvráti, inak na to v blízkej budúcnosti naozaj škaredo doplatíme a nie nadarmo sa teda stala reforma financovania sociálnych služieb míľnikom Plánu obnovy, ktorý musíme do konca roka 2025 aspoň formálne legislatívne naplniť. A dopadlo to ako vždy opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu podrobne prebral s každou dotknutou organizáciou či inštitúciou, ktoré aj dnes vo svojom úvodnom slove vymenoval. Ale zároveň ju prebral aj s nami v parlamente. V mediálnych vyjadreniach od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť a diskutovať a preto to ťahal až takto do poslednej chvíle a teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo. Ja si ale myslím, že čas a priestor na diskusiu sa dal vytvoriť aj tak, že nebolo potrebné znásilňovať legislatívny proces. Veď, pán minister, ako ste sám veľakrát aj uviedli, pracovná skupina na ministerstve pracovala vyše roka, neboli to dva roky, bolo to, myslím, vyše roka, aj keď pravdou je, že moja kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá v nej za Progresívne Slovensko sedela, sa nej zúčastnila presne dvakrát, pretože raz ste ju dokonca, myslím, zabudli pozvať. Takže, ak táto skupina pracovala vyše roka a všetko klapalo, ako hovoríte, prečo ste teda, to je táto moja zásadná otázka tu v rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, prečo ste teda s týmto zákonom neprišli do parlamentu o pár mesiacov skôr. Napríklad, ja neviem, v septembri mohli ste prísť s prvým čítaním, v októbri druhým, potom by sa nestalo, že tu teraz všetci napriek uzatvorenému MPK v napätí sme čakali na vašu tlačovku s premiérom, ktorá bola len teraz minulý piatok, čo nové sa zasa dozvieme a v akej podobe nakoniec tento zákon roka v oblasti sociálnych vecí uvidíme. Ako chcete, aby sme my v parlamente za tento zákon hlasovali, pán minister, keď ste nám dali v podstate víkend na to, aby sme sa s tak náročnou legislatívou, ktorá novelizuje trinásť zákonov v tej finálnej podobe oboznámili len pár dní dozadu. A naozaj to všetko by bolo úplne v poriadku aj vaša tlačovka s pánom premiérom, aj možno tie dohody na záver. Ja tomu úplne rozumiem, všetko by bolo v poriadku, keby ten zákon išiel v štandardnom režime a nie takto narýchlo, lebo 01.014.2026 je potrebné mať formálne schválenú legislatívu, aby ste uspokojili Európsku komisiu a vy ešte, ešte k tým dôvodom sa dostanem, ale vy ste v podstate povedali, že, že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate ...
===== ... že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate uvrhli tento celý zákon do nejakého ohrozenia hospodárskeho, keď ste ho posunuli až na december. Mohli ste to v pohode urobiť skôr. Mohli ste pracovnú skupinu uťať o pár mesiacov skôr a začať so všetkými vyjednávaniami s dotknutými organizáciami jednoducho skôr. Sám ste na tlačovej konferencii priznali, že ste na poslednú chvíľu urobili ešte pomerne veľa a významných zmien. Tak isto ste to spomenuli aj dnes. Mnohé z nich sú samozrejme na prospech veci, ale o to tu teraz nejde. Teraz sme tu kvôli SLK, čiže skrátenému legislatívnemu konaniu a ja vám, pán minister, vyčítam, že všetky tieto rozhovory a dohody ste mohli urobiť aj skôr alebo priniesť celý zákon do parlamentu skôr, aby sa o všetkých týchto zmenách nemuselo rokovať takto narýchlo. Aj my preto s kolegyňou Veslárovou budeme mať v druhom čítaní k tomuto zákonu aj nejaké pozmeňujúce návrhy a mrzí nás, že možno práve kvôli tomu, že ste tento dôležitý zákon, ktorý má pomôcť zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k odľahčeniu náporu klientov, že ste ho nakoniec dotlačili až do SLK, tak zaň možno nebudeme môcť hlasovať.
A na záver by som rada venovala pár minút analýze Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá je len myslím len spred niekoľkých mesiacov a ktorá veľmi jasne pomenúva ako táto vláda pracuje a znásilňuje legislatívny proces. Celá táto analýza sa týka skráteného legislatívneho konania. Ja ju zhrniem, aby sme si vedeli predstaviť ako vlastne táto vláda alebo v podstate táto koalícia v parlamente pracuje. Čiže je tam taká štatistika za posledné tri roky koľko tlačí alebo koľko zákonov bolo prerokovaných v roku 2023, 24 a 25. Takže v roku 2023, čo bol ten rok kedy väčšinu toho roka vládla ešte minulá vláda, bolo v SLK navrhnutých alebo bolo prijatých 15 tlačí. Čiže v 15-tich prípadoch bolo uplatnené skrátené legislatívne konanie v roku 23. V roku 2024 to bolo 30 prípadov. To je dvojnásobne viac ako v roku 2023. A v roku 2025, čo je aktuálny rok a ešte sme ho neskončili a tam ešte nie sú započítané tieto skrátené legislatívne konania, ktoré budeme mať na debate ešte teraz, to bolo v 20-tich prípadoch. Takže z týchto údajov vyplýva, že to naozaj skutočne môže byť považované za zneužívanie, pretože tieto čísla sú neprimerane vysoké vzhľadom na prísne zákonné kritériá, ktoré tu máme oficiálne. Pripomeňme si, že zákon v rokovacom poriadku Národnej rady dovoľuje použiť skrátené konanie len v troch špecifických situáciách. Ja ich opäť zopakujem, aby sme ich vedeli. A to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti a hrozba značných hospodárskych škôd. A ja sa teda pýtam, že čo z tohto platí pre tento zákon konkrétne, pán minister. No dozvedeli sme sa, že to je tá hrozba hospodárskych škôd, ale to je váš zlý časový manažment, to nie je, to nie je problém tohto zákona ani jeho legislatívneho procesu. Takže ja by som asi vám možno navrhla do rokovacieho poriadku pridať ešte štvrtý bod a to je ohrozenie finančných prostriedkov z Európskej komisie, hej, že to je tiež vec, ktorú vy očividne často používate, že teda okej, tak keď to nestihneme, tak nám Európska komisia nedá peniaze a ešte nám dá aj pokutu. No tak si tam dajte aj tento štvrtý bod, aby sme nemuseli stále potom vymýšľať umelé dôvody prečo dávať zákony do skráteného legislatívneho konania. Toto sú z môjho pohľadu alarmujúce štatistiky, najmä teda ten rok 2024 a 30 prípadov. A ja musím povedať, že tieto alarmujúce štatistiky len dokresľujú celkový obraz o stave legislatívy na Slovensku. Tam je možno dôležité povedať, že naozaj k tej diskusii by malo prichádzať aj v parlamente. A tu sa reálne dramaticky znižuje priestor na debatu v parlamente. A teraz, všetko čerpám naozaj z analýzy RÚZ, čiže to nie sú nejaké len moje pocity ako poslankyne, ale to sú fakty, štatistiky. Jeden z najzaujímavejších údajov sa týka harmonogramu práce parlamentu, kde sa hovorí, že napríklad v rokoch 21 a 22 sa konalo sedem riadnych schôdzí ročne, v rokoch 24 a 25 počet klesol na šesť schôdzí ročne a plán na rok 26 ukazuje len päť riadnych schôdzí, hej. Čiže my sa na týchto piatich riadnych schôdzach máme baviť o všetkých tých zákonoch, ktoré sú dôležité pre životy občanov. Čiže čo to teraz znamená? Znamená to, že je to menej schôdzí pri rovnakom alebo vyššom počte zákonov a to vytvára akýsi lievik, kde sa tie zákony musia prerokovať v kratšom čase. A to vytvára pomerne veľký časový tlak a zvyšuje potom aj napríklad riziko chýb v zákonoch, čo už sme toho boli svedkami tu, hej, že teda tie sa musia potom ďalšími novelami znovu otvárať a dookola opravovať a naozaj toto sme videli v tomto volebnom období už niekoľkokrát.
Ďalšia zaujímavá štatistika hovorí o plánovaní, o pláne legislatívnych úloh vlády na ten nasledujúci rok. To číslo alebo ten dátum kedy bol schválený tento plán je vždy veľmi tesne pred koncom roka. Plán na rok 2024 bol zverejnený až 18. decembra v roku 2023, to beriem, lebo to bol volebný rok vtedy. To bolo len pár mesiacov kedy vláda vládla a tak isto koaliční poslanci sedeli na svojich stoličkách. Ale bolo to 18. decembra, veľmi, veľmi tesne pre Vianocami. Plán na rok 2025 bol zverejnený 4. decembra v roku 24 a teraz plán na rok 2026 bol zverejnený 17. novembra 25. Dobre, to už sme trošku ako keby posunuli dopredu. Ale naozaj len veľmi málo, to sú konkrétne tri týždne. A to naozaj je hraničný termín, pretože toto neskoré zverejňovanie legislatívneho plánu znemožňuje firmám pripraviť sa na zmeny v podnikateľských plánoch. A nielen firmám. Skrátka celkovo v spoločnosti, neziskovým organizáciám, všetkým dotknutým organizáciám a inštitúciám a ľuďom, ktorí budú dotknutí novou legislatívou. Pokiaľ sa to schvaľuje takto neskoro a pod takýmto tlakom, tak to môže mať len negatívne dopady na vôbec kvalitu tejto legislatívy. Takže týmto by som skončila. Myslím si, že táto štatistika hovorí veľa o tom ako pracuje táto vláda a akým spôsobom znásilňuje legislatívny proces. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 3.12.2025 9:07 - 9:22 hod.
Simona PetríkDanko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte veľmi zaujímavé vystúpenie, ale rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Možno by to bolo zaujímavejšie, keby ste pokračovala v tom, keď sa bude rokovať priamo zákon. Prosím, skúste sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja sa snažím. Myslím si, že to má svoj kontext, pán predsedajúci. Takže tento stav. Ja len teda dokončím, že tento stav, naozaj veľmi rýchlo, dolieha aj na samotných klientov, o ktorých je táto reforma, a o ktorej rokujeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Tento stav, ktorý som opísala, tento kritický stav dolieha na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb, v pobytových službách je momentálne takpovediac plnka, 14 000 ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky a preto aj počet opatrovateliek na Slovensku je nízky. 25 000 opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí. Väčšinou v Rakúsku a v Nemecku a preto je obzvlášť dôležité, aby štát prišiel už konečne so systémovou zmenou, ktorá celý tento stav zvráti, inak na to v blízkej budúcnosti naozaj škaredo doplatíme a nie nadarmo sa teda stala reforma financovania sociálnych služieb míľnikom Plánu obnovy, ktorý musíme do konca roka 2025 aspoň formálne legislatívne naplniť. A dopadlo to ako vždy opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu podrobne prebral s každou dotknutou organizáciou či inštitúciou, ktoré aj dnes vo svojom úvodnom slove vymenoval. Ale zároveň ju prebral aj s nami v parlamente. V mediálnych vyjadreniach od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť a diskutovať a preto to ťahal až takto do poslednej chvíle a teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo. Ja si ale myslím, že čas a priestor na diskusiu sa dal vytvoriť aj tak, že nebolo potrebné znásilňovať legislatívny proces. Veď, pán minister, ako ste sám veľakrát aj uviedli, pracovná skupina na ministerstve pracovala vyše roka, neboli to dva roky, bolo to, myslím, vyše roka, aj keď pravdou je, že moja kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá v nej za Progresívne Slovensko sedela, sa nej zúčastnila presne dvakrát, pretože raz ste ju dokonca, myslím, zabudli pozvať. Takže, ak táto skupina pracovala vyše roka a všetko klapalo, ako hovoríte, prečo ste teda, to je táto moja zásadná otázka tu v rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, prečo ste teda s týmto zákonom neprišli do parlamentu o pár mesiacov skôr. Napríklad, ja neviem, v septembri mohli ste prísť s prvým čítaním, v októbri druhým, potom by sa nestalo, že tu teraz všetci napriek uzatvorenému MPK v napätí sme čakali na vašu tlačovku s premiérom, ktorá bola len teraz minulý piatok, čo nové sa zasa dozvieme a v akej podobe nakoniec tento zákon roka v oblasti sociálnych vecí uvidíme. Ako chcete, aby sme my v parlamente za tento zákon hlasovali, pán minister, keď ste nám dali v podstate víkend na to, aby sme sa s tak náročnou legislatívou, ktorá novelizuje trinásť zákonov v tej finálnej podobe oboznámili len pár dní dozadu. A naozaj to všetko by bolo úplne v poriadku aj vaša tlačovka s pánom premiérom, aj možno tie dohody na záver. Ja tomu úplne rozumiem, všetko by bolo v poriadku, keby ten zákon išiel v štandardnom režime a nie takto narýchlo, lebo 01.014.2026 je potrebné mať formálne schválenú legislatívu, aby ste uspokojili Európsku komisiu a vy ešte, ešte k tým dôvodom sa dostanem, ale vy ste v podstate povedali, že, že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate ...
===== ... že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate uvrhli tento celý zákon do nejakého ohrozenia hospodárskeho, keď ste ho posunuli až na december. Mohli ste to v pohode urobiť skôr. Mohli ste pracovnú skupinu uťať o pár mesiacov skôr a začať so všetkými vyjednávaniami s dotknutými organizáciami jednoducho skôr. Sám ste na tlačovej konferencii priznali, že ste na poslednú chvíľu urobili ešte pomerne veľa a významných zmien. Tak isto ste to spomenuli aj dnes. Mnohé z nich sú samozrejme na prospech veci, ale o to tu teraz nejde. Teraz sme tu kvôli SLK, čiže skrátenému legislatívnemu konaniu a ja vám, pán minister, vyčítam, že všetky tieto rozhovory a dohody ste mohli urobiť aj skôr alebo priniesť celý zákon do parlamentu skôr, aby sa o všetkých týchto zmenách nemuselo rokovať takto narýchlo. Aj my preto s kolegyňou Veslárovou budeme mať v druhom čítaní k tomuto zákonu aj nejaké pozmeňujúce návrhy a mrzí nás, že možno práve kvôli tomu, že ste tento dôležitý zákon, ktorý má pomôcť zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k odľahčeniu náporu klientov, že ste ho nakoniec dotlačili až do SLK, tak zaň možno nebudeme môcť hlasovať.
A na záver by som rada venovala pár minút analýze Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá je len myslím len spred niekoľkých mesiacov a ktorá veľmi jasne pomenúva ako táto vláda pracuje a znásilňuje legislatívny proces. Celá táto analýza sa týka skráteného legislatívneho konania. Ja ju zhrniem, aby sme si vedeli predstaviť ako vlastne táto vláda alebo v podstate táto koalícia v parlamente pracuje. Čiže je tam taká štatistika za posledné tri roky koľko tlačí alebo koľko zákonov bolo prerokovaných v roku 2023, 24 a 25. Takže v roku 2023, čo bol ten rok kedy väčšinu toho roka vládla ešte minulá vláda, bolo v SLK navrhnutých alebo bolo prijatých 15 tlačí. Čiže v 15-tich prípadoch bolo uplatnené skrátené legislatívne konanie v roku 23. V roku 2024 to bolo 30 prípadov. To je dvojnásobne viac ako v roku 2023. A v roku 2025, čo je aktuálny rok a ešte sme ho neskončili a tam ešte nie sú započítané tieto skrátené legislatívne konania, ktoré budeme mať na debate ešte teraz, to bolo v 20-tich prípadoch. Takže z týchto údajov vyplýva, že to naozaj skutočne môže byť považované za zneužívanie, pretože tieto čísla sú neprimerane vysoké vzhľadom na prísne zákonné kritériá, ktoré tu máme oficiálne. Pripomeňme si, že zákon v rokovacom poriadku Národnej rady dovoľuje použiť skrátené konanie len v troch špecifických situáciách. Ja ich opäť zopakujem, aby sme ich vedeli. A to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti a hrozba značných hospodárskych škôd. A ja sa teda pýtam, že čo z tohto platí pre tento zákon konkrétne, pán minister. No dozvedeli sme sa, že to je tá hrozba hospodárskych škôd, ale to je váš zlý časový manažment, to nie je, to nie je problém tohto zákona ani jeho legislatívneho procesu. Takže ja by som asi vám možno navrhla do rokovacieho poriadku pridať ešte štvrtý bod a to je ohrozenie finančných prostriedkov z Európskej komisie, hej, že to je tiež vec, ktorú vy očividne často používate, že teda okej, tak keď to nestihneme, tak nám Európska komisia nedá peniaze a ešte nám dá aj pokutu. No tak si tam dajte aj tento štvrtý bod, aby sme nemuseli stále potom vymýšľať umelé dôvody prečo dávať zákony do skráteného legislatívneho konania. Toto sú z môjho pohľadu alarmujúce štatistiky, najmä teda ten rok 2024 a 30 prípadov. A ja musím povedať, že tieto alarmujúce štatistiky len dokresľujú celkový obraz o stave legislatívy na Slovensku. Tam je možno dôležité povedať, že naozaj k tej diskusii by malo prichádzať aj v parlamente. A tu sa reálne dramaticky znižuje priestor na debatu v parlamente. A teraz, všetko čerpám naozaj z analýzy RÚZ, čiže to nie sú nejaké len moje pocity ako poslankyne, ale to sú fakty, štatistiky. Jeden z najzaujímavejších údajov sa týka harmonogramu práce parlamentu, kde sa hovorí, že napríklad v rokoch 21 a 22 sa konalo sedem riadnych schôdzí ročne, v rokoch 24 a 25 počet klesol na šesť schôdzí ročne a plán na rok 26 ukazuje len päť riadnych schôdzí, hej. Čiže my sa na týchto piatich riadnych schôdzach máme baviť o všetkých tých zákonoch, ktoré sú dôležité pre životy občanov. Čiže čo to teraz znamená? Znamená to, že je to menej schôdzí pri rovnakom alebo vyššom počte zákonov a to vytvára akýsi lievik, kde sa tie zákony musia prerokovať v kratšom čase. A to vytvára pomerne veľký časový tlak a zvyšuje potom aj napríklad riziko chýb v zákonoch, čo už sme toho boli svedkami tu, hej, že teda tie sa musia potom ďalšími novelami znovu otvárať a dookola opravovať a naozaj toto sme videli v tomto volebnom období už niekoľkokrát.
Ďalšia zaujímavá štatistika hovorí o plánovaní, o pláne legislatívnych úloh vlády na ten nasledujúci rok. To číslo alebo ten dátum kedy bol schválený tento plán je vždy veľmi tesne pred koncom roka. Plán na rok 2024 bol zverejnený až 18. decembra v roku 2023, to beriem, lebo to bol volebný rok vtedy. To bolo len pár mesiacov kedy vláda vládla a tak isto koaliční poslanci sedeli na svojich stoličkách. Ale bolo to 18. decembra, veľmi, veľmi tesne pre Vianocami. Plán na rok 2025 bol zverejnený 4. decembra v roku 24 a teraz plán na rok 2026 bol zverejnený 17. novembra 25. Dobre, to už sme trošku ako keby posunuli dopredu. Ale naozaj len veľmi málo, to sú konkrétne tri týždne. A to naozaj je hraničný termín, pretože toto neskoré zverejňovanie legislatívneho plánu znemožňuje firmám pripraviť sa na zmeny v podnikateľských plánoch. A nielen firmám. Skrátka celkovo v spoločnosti, neziskovým organizáciám, všetkým dotknutým organizáciám a inštitúciám a ľuďom, ktorí budú dotknutí novou legislatívou. Pokiaľ sa to schvaľuje takto neskoro a pod takýmto tlakom, tak to môže mať len negatívne dopady na vôbec kvalitu tejto legislatívy. Takže týmto by som skončila. Myslím si, že táto štatistika hovorí veľa o tom ako pracuje táto vláda a akým spôsobom znásilňuje legislatívny proces. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2025 10:15 - 10:17 hod.
Simona PetríkPán Hajko, ja len možno dve veci k tomu, keď ste hovorili, tam musím naozaj nesúhlasiť s vami, keď ste hovorili o tom, že to zvýhodňuje rodičov, ktorí mali menej detí, a naopak to znevýhodňuje tých rodičov, ktorí mali viac detí a boli viac doma alebo menej pracovali. Viete, ale na tom je to celé postavené, tento zákon. Práveže on tých 20 rokov znevýhodňoval tých rodičov, ktorí mali lepšie platy, ako bolo tých 60 %...
Pán Hajko, ja len možno dve veci k tomu, keď ste hovorili, tam musím naozaj nesúhlasiť s vami, keď ste hovorili o tom, že to zvýhodňuje rodičov, ktorí mali menej detí, a naopak to znevýhodňuje tých rodičov, ktorí mali viac detí a boli viac doma alebo menej pracovali. Viete, ale na tom je to celé postavené, tento zákon. Práveže on tých 20 rokov znevýhodňoval tých rodičov, ktorí mali lepšie platy, ako bolo tých 60 % priemernej mzdy. On ich celé tie roky znevýhodňoval a teraz ich týmto zákonom ich staviame práveže na rovnakú pozíciu. Dokonca ešte stále zvýhodňuje rodičov, ktorí mali nižšie mzdy, pretože im dáva poistku tých minimum 60 % priemernej mzdy. To znamená, že zoberme si aj , ja neviem, ženy, ktoré mali minimálnu mzdu, pracovali na minimálnom mzdu, tak im sa bude vďaka tej poistke stále odvádzať viac, ako by sa im odvádzalo, keby sa im odvádzalo z tej minimálnej mzdy. O tom je celý ten návrh zákona. Ja som ho predkladala niekoľkokrát a presne z tohto dôvodu som ho predkladala, lebo to bolo neférové voči ženám, ktoré zarábali viac, ako bolo tých 60 % priemernej mzdy. Takže nie, nie je to tak, že tamtí sú znevýhodňovaní a títo začínajú byť zvýhodňovaní. Je to presne naopak. Dáva to teraz všetkých na rovnakú pozíciu, minimálne tých, ktorí majú, mali vyšší plat, a tých, čo ho mali nižší, stále je tam tá poistka 60 %. A tie reťazové pôrody... tak ja to chápem tak, tento návrh zákona, že to bude platiť aj pre reťazové pôrody, že skratka tá žena bude doma, ale bude sa jej to počítať z toho platu, ktorý mala predtým, ako išla na materskú, lebo materská sa vypočítava podľa toho, ako ste mali mzdu. Takto to máme nastavené. Inak si neviem predstaviť, ako by ste to chceli nastaviť.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 24.10.2025 9:41 - 9:47 hod.
Simona PetríkJa vlastne nemám ani tak veľmi nič pripravené do rozpravy, skôr by som chcela podiskutovať k tejto téme, lebo my sa už s pánom ministrom o tejto téme rozprávame pomerne dlho. Ja to aj oceňujem, že tá debata je tu už dlhšie. Zároveň oceňujem aj to, že tu máme po dlhej dobe aj zákon, ktorý nie je v SLK, čo mi príde už úplne bizarné, že tu pomaly už musíme ďakovať za to, aby sme mali aj zákony,...
Ja vlastne nemám ani tak veľmi nič pripravené do rozpravy, skôr by som chcela podiskutovať k tejto téme, lebo my sa už s pánom ministrom o tejto téme rozprávame pomerne dlho. Ja to aj oceňujem, že tá debata je tu už dlhšie. Zároveň oceňujem aj to, že tu máme po dlhej dobe aj zákon, ktorý nie je v SLK, čo mi príde už úplne bizarné, že tu pomaly už musíme ďakovať za to, aby sme mali aj zákony, ktoré idú v štandardnom legislatívnom procese a budeme sa o nich môcť potom rozprávať ešte aj v druhom čítaní, ako ste hovorili, bližšie.
Ja poviem aspoň pár vecí za mňa, keďže je to návrh zákona, ktorý som predkladala vo veľmi podobnej verzii už niekoľkokrát aj tu v tomto pléne počas tohto volebného obdobia, dokonca som ho písala ešte v období, keď sme boli mimoparlamentné hnutie a mali sme tu jedného poslanca pána Tomáša Valáška, ktorý dokonca tento návrh zákona aj predložil, keďže sme chceli túto tému riešiť a považovali sme ju za dôležitú a prioritnú. A v tomto úplne súhlasím s pánom ministrom, že naozaj toto je dvadsať, vyše dvadsaťročná diskriminácia žien, matiek, naozaj prioritne žien, pretože aj v tom minulom období, teraz sa to už trochu mení, ale v tom minulom období to boli najmä ženy, ktoré boli doma s deťmi a starali sa o ne počas rôznych rokov, či už to boli dva, tri, šesť, dokonca možno aj deväť, závisí, koľko mali detí, a toto obdobie sa potom negatívne odrazilo na ich nižších dôchodkoch a spolu aj s tým, že v podstate ženy dožívajú sa vyššieho veku ako muži štatisticky, tak máme tu množstvo chudobných vdov, ktoré majú nízke dôchodky.
Takže ja veľmi oceňujem, že ministerstvo práce prišlo s týmto návrhom zákona, ktorý, ešte aby sme si to aj preložili do ľudskej reči, v podstate odstraňuje diskrimináciu najmä žien, ktoré mali v minulosti alebo aj teraz, v budúcnosti budú mať vyšší, vyšší príjem, ako je príjem z priemernej mzdy, pretože naozaj ten vymeriavací základ, z ktorého sa im odvádzali odvody počas obdobia, keď boli doma s deťmi, bol vo výške 60 % z priemernej mzdy. A toto bolo, aj ešte stále je neférové voči najmä ženám, ktoré zarábajú vyššiu, alebo zarábali pred tým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu, ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy a tým pádom naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia, akože nemyslím si, že úplne že trpia, ale...
===== ...zarábajú vyššiu alebo zarábali predtým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy. A tým pádom, naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže, ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia. Akože nemyslím si, že úplne, že trpia, len je to naozaj neférové, a je potrebné im, potrebné im dať taký dôchodok aký si zaslúžia. Takže opakujem, oceňujem, že ste s týmto návrhom prišli. Ja tam mám zatiaľ v prvom čítaní, dve konkrétne možno otázky alebo, alebo podnety na debatu. Hovorili ste o tých piatich rokoch, že teda Sociálna poisťovňa sa musí pripraviť na to, aby vedela prepočítavať takýto veľký rozsah dôchodkov. Ale ja si myslím, že Sociálna poisťovňa by mala byť pripravená aspoň na, čo ja viem, aspoň na, na 50, 60 % na takéto situácie, lebo prepočítava dôchodky aj v rôznych iných životných situáciách. Napríklad, seniorom, seniorkám, ktorí pracovali istý čas aj v zahraničí, tam sa kombinujú tieto dôchodky. Tiež dochádza k určitému prepočítavaniu, takže ja si nemyslím, že, že ten systém prepočítania bude nejaký zásadne, zásadne iný. Ale áno, nevidím, nevidím do toho, len sa mi vidí, že päť rokov je naozaj dlhá doba na to, aby sme, aby sme vedeli tieto dôchodky prepočítať. Čiže to je taká prvá vec, že, že mi to príde naozaj dlhá doba. A potom, potom je tam téma o ktorej ste nehovorili, pán minister, a to je, že vlastne to obdobie, ktoré sa im teraz bude po novom prepočítavať spravodlivejšie, si nebudú môcť odviesť do druhého piliera. A tak sa pýtam, prečo. Že aký je za tým zámer, pretože nevidím dôvod na to, aby, aby sme nemohli dať aj toto obdobie alebo dať možnosť ženám, aj počas tohto obdobia si odviesť tie odvody tak, ako oni chcú. Že či teda sa rozhodnú len pre prvý pilier alebo sa rozhodnú aj pre druhý pilier. Tam mi trochu zaváňa tým, že, že teda pokúšate sa nejakým spôsobom ten pilier predsa len otvárať alebo získavať z neho nejaké, nejaké peniaze, ktoré iným spôsobom sa urobiť alebo získať nedali. Ale možno sa mýlim, nechcem vám krivdiť. Ja budem veľmi rada, keď mi to vysvetlíte, že aký bol za tým zámer. Prečo, prečo je tu táto podmienka. A to je za mňa v podstate, v tomto prvom čítaní všetko. Ja verím, že v druhom čítaní neprídu žiadne nejaké prekvapivé, prekvapivé pozmeňováky, pretože by sme radi takýto návrh podporili, keďže ste sa inšpirovali a, a teším sa, že, že ho máme vôbec momentálne tu na rokovaní a budeme môcť o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 24.10.2025 9:41 - 9:47 hod.
Simona PetríkJa vlastne nemám ani tak veľmi nič pripravené do rozpravy, skôr by som chcela podiskutovať k tejto téme, lebo my sa už s pánom ministrom o tejto téme rozprávame pomerne dlho. Ja to aj oceňujem, že tá debata je tu už dlhšie. Zároveň oceňujem aj to, že tu máme po dlhej dobe aj zákon, ktorý nie je v SLK, čo mi príde už úplne bizarné, že tu pomaly už musíme ďakovať za to, aby sme mali aj zákony,...
Ja vlastne nemám ani tak veľmi nič pripravené do rozpravy, skôr by som chcela podiskutovať k tejto téme, lebo my sa už s pánom ministrom o tejto téme rozprávame pomerne dlho. Ja to aj oceňujem, že tá debata je tu už dlhšie. Zároveň oceňujem aj to, že tu máme po dlhej dobe aj zákon, ktorý nie je v SLK, čo mi príde už úplne bizarné, že tu pomaly už musíme ďakovať za to, aby sme mali aj zákony, ktoré idú v štandardnom legislatívnom procese a budeme sa o nich môcť potom rozprávať ešte aj v druhom čítaní, ako ste hovorili, bližšie.
Ja poviem aspoň pár vecí za mňa, keďže je to návrh zákona, ktorý som predkladala vo veľmi podobnej verzii už niekoľkokrát aj tu v tomto pléne počas tohto volebného obdobia, dokonca som ho písala ešte v období, keď sme boli mimoparlamentné hnutie a mali sme tu jedného poslanca pána Tomáša Valáška, ktorý dokonca tento návrh zákona aj predložil, keďže sme chceli túto tému riešiť a považovali sme ju za dôležitú a prioritnú. A v tomto úplne súhlasím s pánom ministrom, že naozaj toto je dvadsať, vyše dvadsaťročná diskriminácia žien, matiek, naozaj prioritne žien, pretože aj v tom minulom období, teraz sa to už trochu mení, ale v tom minulom období to boli najmä ženy, ktoré boli doma s deťmi a starali sa o ne počas rôznych rokov, či už to boli dva, tri, šesť, dokonca možno aj deväť, závisí, koľko mali detí, a toto obdobie sa potom negatívne odrazilo na ich nižších dôchodkoch a spolu aj s tým, že v podstate ženy dožívajú sa vyššieho veku ako muži štatisticky, tak máme tu množstvo chudobných vdov, ktoré majú nízke dôchodky.
Takže ja veľmi oceňujem, že ministerstvo práce prišlo s týmto návrhom zákona, ktorý, ešte aby sme si to aj preložili do ľudskej reči, v podstate odstraňuje diskrimináciu najmä žien, ktoré mali v minulosti alebo aj teraz, v budúcnosti budú mať vyšší, vyšší príjem, ako je príjem z priemernej mzdy, pretože naozaj ten vymeriavací základ, z ktorého sa im odvádzali odvody počas obdobia, keď boli doma s deťmi, bol vo výške 60 % z priemernej mzdy. A toto bolo, aj ešte stále je neférové voči najmä ženám, ktoré zarábajú vyššiu, alebo zarábali pred tým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu, ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy a tým pádom naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia, akože nemyslím si, že úplne že trpia, ale...
===== ...zarábajú vyššiu alebo zarábali predtým, ako prišli na materskú, vyššiu mzdu ako bola tá priemerná mzda alebo tých 60 % priemernej mzdy. A tým pádom, naozaj dostávali počas tohto obdobia nižší dôchodok. Takže, ja by som to ani nenazvala, vy ste hovorili, že ženy trpia. Akože nemyslím si, že úplne, že trpia, len je to naozaj neférové, a je potrebné im, potrebné im dať taký dôchodok aký si zaslúžia. Takže opakujem, oceňujem, že ste s týmto návrhom prišli. Ja tam mám zatiaľ v prvom čítaní, dve konkrétne možno otázky alebo, alebo podnety na debatu. Hovorili ste o tých piatich rokoch, že teda Sociálna poisťovňa sa musí pripraviť na to, aby vedela prepočítavať takýto veľký rozsah dôchodkov. Ale ja si myslím, že Sociálna poisťovňa by mala byť pripravená aspoň na, čo ja viem, aspoň na, na 50, 60 % na takéto situácie, lebo prepočítava dôchodky aj v rôznych iných životných situáciách. Napríklad, seniorom, seniorkám, ktorí pracovali istý čas aj v zahraničí, tam sa kombinujú tieto dôchodky. Tiež dochádza k určitému prepočítavaniu, takže ja si nemyslím, že, že ten systém prepočítania bude nejaký zásadne, zásadne iný. Ale áno, nevidím, nevidím do toho, len sa mi vidí, že päť rokov je naozaj dlhá doba na to, aby sme, aby sme vedeli tieto dôchodky prepočítať. Čiže to je taká prvá vec, že, že mi to príde naozaj dlhá doba. A potom, potom je tam téma o ktorej ste nehovorili, pán minister, a to je, že vlastne to obdobie, ktoré sa im teraz bude po novom prepočítavať spravodlivejšie, si nebudú môcť odviesť do druhého piliera. A tak sa pýtam, prečo. Že aký je za tým zámer, pretože nevidím dôvod na to, aby, aby sme nemohli dať aj toto obdobie alebo dať možnosť ženám, aj počas tohto obdobia si odviesť tie odvody tak, ako oni chcú. Že či teda sa rozhodnú len pre prvý pilier alebo sa rozhodnú aj pre druhý pilier. Tam mi trochu zaváňa tým, že, že teda pokúšate sa nejakým spôsobom ten pilier predsa len otvárať alebo získavať z neho nejaké, nejaké peniaze, ktoré iným spôsobom sa urobiť alebo získať nedali. Ale možno sa mýlim, nechcem vám krivdiť. Ja budem veľmi rada, keď mi to vysvetlíte, že aký bol za tým zámer. Prečo, prečo je tu táto podmienka. A to je za mňa v podstate, v tomto prvom čítaní všetko. Ja verím, že v druhom čítaní neprídu žiadne nejaké prekvapivé, prekvapivé pozmeňováky, pretože by sme radi takýto návrh podporili, keďže ste sa inšpirovali a, a teším sa, že, že ho máme vôbec momentálne tu na rokovaní a budeme môcť o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2025 14:46 - 14:47 hod.
Simona PetríkÁno, vy ste to spomínali, bolo to aj možno aj rok dozadu na nejakom našom výbore, že budete robiť pracovnú skupinu, aspoň ja som si to tak zapamätala, ale môže byť, že ste sa nakoniec rozhodli ju neotvoriť, to je úplne v pohode, rozumiem tomu. Len sa chcem ešte dopýtať, to znamená, bude to jeden zákon, ktorý príde, alebo bude to nejaká séria zákonov, ktorá bude upravovať nejaké konkrétne veci, alebo to všetko bude v...
Áno, vy ste to spomínali, bolo to aj možno aj rok dozadu na nejakom našom výbore, že budete robiť pracovnú skupinu, aspoň ja som si to tak zapamätala, ale môže byť, že ste sa nakoniec rozhodli ju neotvoriť, to je úplne v pohode, rozumiem tomu. Len sa chcem ešte dopýtať, to znamená, bude to jeden zákon, ktorý príde, alebo bude to nejaká séria zákonov, ktorá bude upravovať nejaké konkrétne veci, alebo to všetko bude v jednom zákone? A takisto sa chcem spýtať, že či ten zákon bude hovoriť iba o zvyšovaní transparentnosti v odmeňovaní formou, neviem, zverejňovania platových rozdielov alebo chcete otvárať aj iné témy, ako je napríklad prefeminizované a poddimenzované niektoré pracovné pozície, ktoré aj z dôvodu toho, že sú prefeminizované, sú aj často platovo poddimenzované, že či aj týmto spôsobom chcete zachytiť aj tento fenomén v tomto zákone, a teda či ho teda máme očakávať na tej novembrovo-decembrovej schôdzi.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.10.2025 10:58 - 10:59 hod.
Simona PetríkDávam procedurálny návrh, aby bol môj návrh zákona, ktorý zvyšuje ochranu odborárov, bod 64 schôdze, tlač 1034, zaradený na rokovanie na zajtra, štvrtok 23. 10. hneď po hodine otázok, a to, po prvé, z dôvodu urgencie témy, keďže aktívni odborári cítia zvýšený tlak na kladenie prekážok v ich práci zo strany niektorých zamestnávateľov. A, po druhé, z obavy, že vládna koalícia bude opäť chcieť uťať schôdzu po prerokovaní vládnych...
Dávam procedurálny návrh, aby bol môj návrh zákona, ktorý zvyšuje ochranu odborárov, bod 64 schôdze, tlač 1034, zaradený na rokovanie na zajtra, štvrtok 23. 10. hneď po hodine otázok, a to, po prvé, z dôvodu urgencie témy, keďže aktívni odborári cítia zvýšený tlak na kladenie prekážok v ich práci zo strany niektorých zamestnávateľov. A, po druhé, z obavy, že vládna koalícia bude opäť chcieť uťať schôdzu po prerokovaní vládnych a koaličných zákonov a hrozí, že naše opozičné zákony a návrhy sa opäť presunú na ďalšiu schôdzu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2025 12:42 - 12:42 hod.
Simona PetríkTeraz k tým dvom otázkam od pána Stušku a pána Richtera. Spojím to, ak dovolíte. Áno, ja som sa tým predčasným dôchodkom z dielne minulej vlády venovala vo svojej rozprave. Takže áno, uznávam, že to bol lapsus, ktorý bolo treba opraviť, ale to predsa neznamená, že máme teraz plošne vyplácať peniaze, ktoré nemáme. Pán Richter, to zavedenie v tom 2019, áno, bolo dobré obdobie. Zrejme aj preto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navrhla že, alebo dala svoje stanovisko, že je to okej. Spomínala som v rozprave, že v Poľsku zaviedli nárok na 14. dôchodok, ale zároveň tam dali tú poistku, že bude vyplácaný iba vtedy, keď sa krajine bude ekonomicky dariť. Vy ste prečo takéto niečo neurobili? A k tomu druhému a prvému pilieru, viete si predstaviť, pán Richter, že tých 18 miliárd by bolo v tom prvom pilieri? Veď pri vašom vládnutí by už tu boli štrnáste, neviem aké, dôchodky a vyplácalo by sa to lárom-fárom tak, že by tam tí ľudia do budúcna na tie budúce dôchodky už nemali absolútne nič. Takže, vďakabohu, za druhý pilier.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 15.10.2025 12:13 - 12:13 hod.
Simona PetríkTakže začnime prekvapivo pozitívne. Vašej vláde sa týmto návrhom rozpočtu podarila jedna nevídaná vec. Vám sa podarilo zjednotiť našu rozhádanú spoločnosť. Akurát asi nie takým spôsobom, ako by ste si to priali. Existuje tu totiž historická plošná zhoda...
Takže začnime prekvapivo pozitívne. Vašej vláde sa týmto návrhom rozpočtu podarila jedna nevídaná vec. Vám sa podarilo zjednotiť našu rozhádanú spoločnosť. Akurát asi nie takým spôsobom, ako by ste si to priali. Existuje tu totiž historická plošná zhoda na odmietnutí tohto rozpočtu. Dosiahli ste jednotu odborárov so zamestnávateľmi, ale aj so samosprávami, so zástupcami miest a obcí, aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickými think tankami, ale aj širokou odbornou a som presvedčená, že aj laickou verejnosťou.
Všetci sa unisono zhodli na jasnom odmietnutí tohto rozpočtu a ja sa pýtam, kam sme sa to, prosím vás, dostali, že počas vládnutia tejto samozvanej sociálno-demokratickej vlády v podstate umrel sociálny dialóg? Odborári tu len nedávno historicky protestovali pred parlamentom kvôli vášmu likvidačnému konsolidačnému balíčku a avizujú, že budú ďalej pokračovať v protestoch. Tak neviem, pán kolega, ktorý tu teraz už nesedí, ale hovoril niečo vo faktickej, že sa rozpráva s KOZ, tak ja neviem, ako sa rozprávate, keď oni sa s vami rozprávajú takým spôsobom, že protestujú pred parlamentom. Ani konsolidačný balík ste s nimi neprediskutovali vopred a aj rozpočet nazývajú vlastnými slovami a teraz citujem, ako hotový diktát bez diskusie, ktorý zamestnancov pripraví o stovky eur ročne, berie im čas s rodinami, berie im sociálne istoty a dôstojné pracovné podmienky. Toto hovorí KOZ. Zamestnávatelia vášmu rozpočtu zase odkazujú, že zvyšovanie daní a odvodov je neefektívne, že bude ďalej ekonomiku brzdiť a zároveň vám neveria, že dokážete šetriť na sebe, pretože doteraz ste znižovanie výdavkov nijakým spôsobom nedodržiavali. Podnikatelia sa vyjadrili, že predchádzajúce balíky vo výške 7,4 miliardy eur neviedli k zníženiu deficitu, to sme tu už niekoľkokrát mali a zrejme to budeme ešte veľakrát počuť, lebo to treba povedať. To je 7,4 miliardy eur, ktoré nijakým spôsobom neznížili, neviedli k zníženiu deficitu a ako problém dookola opakujú a označujú enormné výdavky vlády, ktoré sa nijako neznižujú.
Ja si dovolím aj odcitovať komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo vy nás často obviňujete tu z takého politikárčenia, že my si sem prídeme odrečniť niečo, čo nie je pravda, tak ja neviem, že do akej miery vy vnímate Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako nejakú kvalifikovanú entitu, ktorá má tiež právo povedať ako vidí tento rozpočet. Jej komentár k rozpočtu je devastačný. Hovorí o tom, že ste sa vyhli reforme transferov, ktorá mala byť urobená cez zvyšovanie adresnosti, lebo adresnosť je v súčasnej situácii, to nie je možnosť, to má byť povinnosť každej jednej zodpovednej vlády. Ale vám slovo zodpovednosť očividne nič nehovorí. Ďalej budem pokračovať slovami Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zavádzanie nových výdavkových opatrení oslabuje účinok tých konsolidačných, celý proces predlžuje a zvyšuje riziko straty spoločenskej podpory. Pokračuje rast dlhu aj úrokových nákladov a vzniká príliš dlhé obdobie neistoty, kedy podniky aj obyvateľstvo majú zhoršené plánovanie do budúcnosti a to pôsobí utlmujúco aj na ekonomický rast v budúcnosti. A na záver posledná citácia od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Slovensko mohlo byť už vo finále konsolidácie aspoň pri zastavení rastu dlhu voči HDP, aktuálne je však toto finále v nedohľadne.
Ja si veľmi rada vypočujem aj príspevky vás, koaličných poslancov, že čo hovoríte napríklad na výroky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že či aj to je len nejaké politikárčenie, že či už naozaj všetci sme tu, všetci tu politikárčime. A to som teda ešte nespomenula samosprávy, tie určite spomenú hlbšie moji kolegovia, ale tie rovnako rezolútne odmietli tento rozpočet, pretože oberie samosprávy o takmer 290 miliónov eur, vrátane zníženia podielu na dani z príjmov fyzických osôb. Takže tento návrh rozpočtu skutočne neobhajuje prakticky nikto okrem jeho predkladateľov. A vlastne ani vy veľmi nie, pretože verejne ste tento rozpočet komunikovali minimálne, schválili ste ho ešte pred prerokovaním so sociálnymi partnermi, teda s tripartitou, tak ako aj konsolidačné balíky. Jednoducho vy viete to, čo vieme už aj my všetci, že tento rozpočet je neobhájiteľný. A s tým súvisí aj ďalšia nevídaná vec, ktorá sa vám podarila, dostali ste nás medzi európsku špičku, a to vo výške daní. V roku 2026 bude Slovensko krajinou so štvrtým najväčším daňovým zaťažením práce v Európskej únii. V zdanení práce už predbiehame krajiny ako sú Fínsko alebo Švédsko, a to pri kúpnej sile, toto je dôležité povedať, tá parita kúpnej sily, ktorá je na Slovensku jedna z najnižších v Európskej únii, hej? Čiže najvyššie daňové zaťaženie, najnižšia parita kúpnej sily. V preklade to znamená, že ľuďom ostane z ich mzdy v peňaženke po zaplatení všetkých daní a odvodov ešte menej na prežitie do ďalšej výplaty. Aby sme si to aspoň predstavili, dajme si príklad minimálnej mzdy, ktorá bude v roku 2026 dosahovať sumu 915 eur. Celkové náklady práce pre zamestnávateľa, ktorý zamestná človeka na minimálnu mzdu, budú 1 246,23 eur. A tomu človeku po zaplatení všetkých tých aj navýšených daní a odvodov ostane v peňaženke presne 728 eur na život. Z týchto peňazí má človek teda vyžiť celý mesiac. A to nehovorím teda o SZČO, ktorí po novom teda prídu o skoro 1 000 eur ročne po zaplatení všetkých daní a odvodov.
Keď si to teda zhrnieme, ekonomické dopady konsolidácie, ktoré sa premietli aj do rozpočtu sú nasledovné. Slovensko má najvyššiu sadzbu dane z príjmov firiem zo všetkých postkomunistických krajín. Slovensko má najvyššie daňové zaťaženie práce zo všetkých postkomunistických krajín. Slovensko má najvyššiu sadzbu dane z príjmov fyzických osôb vo V4. Dnes je lacnejšie zamestnávať ľudí v Českej republike alebo v Rakúsku a tí ľudia v tej Českej republike alebo Rakúsku pritom dostanú na ruku vyšší plat. Takže my by sme sa tu mali rozprávať aj pri téme rozpočtu o tom, ako zo slovenských montovní spraviť mozgovne, posunúť Slovensko do znalostnej ekonomiky, ale vy robíte všetko preto, aby tu od nás odišli už aj tie montovne.
A teraz sa poďme baviť o tej téme, že kto za to všetko môže, lebo to vy tiež radi otvárate. Často teda a radi dookola vykrikujete, či už tu v pléne alebo v televíznych reláciách, na tlačovkách, že to, že Slovensko ide dole vodou, nie je vaša vina, že za to môže Matovič, Heger, Ódor. Pán Richter, môj kolega z výboru sociálneho, pomaly na každom jednom zasadnutí výboru pre sociálne veci spomína, ako on nechal ako minister práce na konci svojho pôsobenia v roku 2020 rozpočet Sociálnej poisťovne vo vyrovnanom stave. Tak si, prosím vás, povezme fakty, lebo ľahké je byť populistom a ľahké je ľuďom klamať, ale čísla nepustia. Rozhodujúce obdobie, kedy bolo treba šetriť a myslieť na budúcnosť, bolo obdobie rokov 2016 až 2020. Ja si na to spomínam, ja som tu sedela ako poslankyňa opozičná. Presne v tom čase tretia vláda SMER-u napáchala najväčšie škody na rozpočte. Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2019. SMER vtedy v rámci predvolebnej kampane rozhadzoval a tým oslaboval finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Napríklad sa odstránil automat na vek odchodu do dôchodku. Tesne pred voľbami vo februári 2020 prešlo aj vďaka hlasom fašistov a strany SME RODINA, ktorí boli teda vtedy v opozícii, nekryté zavedenie 13. dôchodku, čo zvýšilo deficit na 2,3 % HDP ešte pred vypuknutím pandémie. V skratke, v dobrých časoch vláda Fica a Pellegriniho nešetrila, ale, naopak, bezhlavo míňala. Keď v marci 2020 prišla nová vláda, tak bol náš deficit v roku 2020 siedmy najhorší v Európskej únii, keď SMER a HLAS prešli do opozície. A pritom vtedy, v tom čase 17 ďalších krajín malo prebytky, hej? Čiže ešte raz zopakujem, rok 2020, keď HLAS so SMER-om prešli do opozície, tak náš deficit bol siedmy najhorší v Európskej únii a v tom čase malo 17 ďalších krajín Európskej únie prebytky. Súčasná vláda koncom roka 2023 prevzala deficit vo výške 4,8 % a ešte v tom istom roku ho zvýšila na 5,3 %, tiež sme to tu už mali. Takže prosím vás, kde je ten Ódor, ja sa pýtam, kde je? Vy ste za dva roky navýšili deficit bývalej vlády a ani po dvoch kolách konsolidácie nie je deficit nižší, ako keď ste prevzali riadenie tejto krajiny, nie je nižší, ako keď ste začali vládnuť. Toto je podľa vás ozdravovanie verejných financií a toto je tá záchrana Slovenska od gréckej cesty? Ani sami tomu neveríte.
No a teraz poďme k tej sociálnej oblasti, teda k rozpočtu v sociálnej oblasti. Ten zahŕňa aj rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca väčšinu dávok z oblasti sociálnych vecí. Treba na začiatku uznať, že samotné ministerstvo ukázalo aspoň ambíciu šetriť na sebe. Podľa slov ministra práce pôjde o 20 miliónov eur zo samotného ministerstva a 15 miliónov eur zo strany Sociálnej poisťovne. Šetrenie takisto zahŕňa aj cca 550 ľudí na úradoch práce, ktorí budú prepustení. Z môjho pohľadu to môže, ale aj nemusí byť dobré riešenie. Na prvý pohľad to znie ako snaha o efektivitu, ale realita na úradoch práce hovorí niečo iné. Množstvo pracovníkov na úradoch práce je zahltených prácou, nestíhajú svoju agendu, a to sa napríklad bavíme o pracovníkoch a pracovníčkach sociálnej kurately či sociálnych pracovníkoch, ktorí robia posudkovú činnosť. Tieto pozície, naopak, zúfalo potrebujú navýšenie kapacít, špeciálne po tom, ako od septembra začal platiť zákon o zjednotenej posudkovej činnosti, kedy vlastne všetky posudky už robia len úrady práce. Predtým to robili aj mestá a obce, ale táto kompetencia im bola od 1. 9. odobratá, takže to všetko teraz je na pleciach úradoch práce a na tých sociálnych pracovníkoch. Takže ak prepúšťať, tak s rozumom a, naopak, posilniť kapacity tam, kde je to už roky poddimenzované. Najväčším výdavkom sociálnej oblasti a teda aj najvyšším výdavkom Sociálnej poisťovne sú dôchodky, čo by bolo samozrejme v poriadku, lebo naši seniori a seniorky si za tie roky práce a odvádzania odvodov zaslúžia čo najlepšie penzie, ale zároveň zodpovedná vláda by seniorom a seniorkám nikdy neklamala a zodpovedná vláda by im hneď na začiatku svojho vládnutia povedala, že financie krajiny nie sú v kondícii, ktorá by umožňovala zaviesť plošné 13. dôchodky pre všetkých. Zodpovedná vláda by pracovala tak, aby mali v prvom rade dostatočné a dôstojné tie klasické každomesačné starobné dôchodky, ale táto vláda to dobačovala až tam, že si aktuálne požičiavame aj na ten 12. dôchodok. K tomuto ste sa ešte nikdy nevyjadrili. Čo si myslíte o tom, že si požičiavame aj na ten 12. dôchodok, že nemáme ani na tých klasických dvanásť dôchodkov? Tento rok vykázala Sociálna poisťovňa práve kvôli plošným trinástym, ale aj kvôli, to treba povedať, bývalou vládou zvýhodneným predčasným dôchodkom, áno, to treba povedať, deficit vyše 3 miliardy eur. Budúci rok to má byť 2,3 miliardy a zhruba miliardu z toho každoročne predstavujú práve plošné 13. dôchodky. V čase, keď si štát musí požičiavať na dvanásty dôchodok je vyplácanie plošných 13. dôchodkov doslova hazardom s budúcnosťou našich detí a vnúčat. Namiesto toho, aby sme investovali do ich vzdelania a do rastu krajiny, tak my ich zadlžujeme. Vy používate ten pojem 13. dôchodky ako nejakú mantru, akoby táto dávka bola nejakým univerzálnym riešením na všetky problémy seniorov a v tomto oblbujete národ, lebo seniori na Slovensku majú kopec problémov, ktoré im 13. dôchodok veru nevyrieši a to sú napríklad kolabujúce sociálne služby, kde pracujú vyhorení, unavení, starnúci ľudia za smiešne peniaze, kde sú čakačky do domovov pre seniorov, 14 000 ľudí čaká na umiestnenie a keď to miesto dostanú, tak sa na ich pobyt musí zložiť pomaly celá rodina, lebo je to také drahé. A to ešte aj vyhlasujete to tak, ako keby to boli vaše peniaze, ktoré veľkoryso dávate seniorom navyše k dôchodkom, a vy ste na tie dôchodky nezarobili, vážení, a dokonca ste ani neušetrili, čo bola vaša úloha od začiatku ako ste si sadli na vládne stoličky. Toto nie sú vaše peniaze, vy ich beriete z vreciek pracujúcich ľudí a na úkor detí a vnúčat dnešných seniorov. 13. dôchodky nie sú žiaden váš fenomenálny výkon, je to účtovná operácia Sociálnej poisťovne, kde jednej skupine sa vezme, aby sa pridalo tej druhej, a to neadresne, všetkým, aj tým, ktorí to nepotrebujú. A to nehovorím len ja, hej, lebo vy sa často tu ako obháňate tým, že ako to oni veľmi potrebujú. Na našich cestách po regiónoch počúvame ľudí, stretávame ich, mladších, starších, s množstvom seniorov sa stretávame a oni nám veľmi často povedia, že oni nechcú tie vaše 13. dôchodky, oni chcú, aby ste sa postarali o budúcnosť Slovenska a o budúcnosť ich detí a vnúčat. A potrebujú kvalitné a dostupné zdravotné a sociálne služby a nič z toho ste doteraz neurobili. Ja vám poviem, že mne je tých našich seniorov úprimne ľúto. Namiesto dobrých dôchodkov sú roky odkázaní na jednorazové almužny. To je smutným dôkazom neschopnosti tejto vlády im zabezpečiť dôstojné penzie, taká je pravda. Poľskí a českí seniori majú v priemere o 200 eur mesačne vyššie dôchodky a, prosím vás, nechápte ma zle, ja aj my v hnutí Progresívne Slovensko chceme dopriať našim seniorom čo najlepšie penzie, ja dobre viem, z akých dôchodkov žije môj 70-ročný otec a 74-ročná mama v Liptovskom Mikuláši, ale tie 13. dôchodky je možné vyplácať len v situácii, keď je Sociálna poisťovňa v prebytku.
V Poľsku napríklad v roku 2023 uzákonili dokonca nárok na 14. dôchodok, ale zároveň tam majú podmienku, že sa bude vyplácať len v období, keď krajina bude ekonomicky prosperovať, čo sa mimochodom v Poľsku teraz aj reálne deje. Ľudia, ktorí odtiaľ pred rokmi odchádzali za lepšími podmienkami do zahraničia sa teraz začínajú vracať. A u nás? Presne naopak. Slovensko opúšťajú húfy mladých ľudí, ktorí tu pre seba a pre svoje rodiny nevidia budúcnosť a spoločne s nízkou pôrodnosťou to ukazuje na veľmi nebezpečný trend a síce, že nebude na dôchodky. Počet ľudí v produktívnom veku, ktorí by mali prispievať na dôchodky súčasným aj budúcim dôchodcom, sa rýchlo znižuje a ak sa niečo nezmení, ľahko sa môžme ocitnúť v situácii, že seniorom nebude možné vyplatiť plnohodnotné starobné dôchodky, ale to vy už tu nebudete, takže vás to, samozrejme, netrápi, ale nás áno. Chcem, aby tu jasne zaznelo, že ani v zlej ekonomickej situácii nemôžeme šetriť na najslabších, práve naopak, sociálne citlivý štát by mal aj v zlých časoch vedieť zabezpečiť primeraný životný štandard pre tých, ktorí by inak prepadli cez záchrannú sieť. Ale týmito skupinami sú podľa všetkých štatistík aktuálne najmä mladé rodiny s deťmi, jednorodičovské domácnosti, viacdetné rodiny a, áno, aj niektorí seniori, väčšinou tí osamelí. Pre týchto seniorov by mal štát zabezpečiť či už 13. dôchodok, alebo nejakú inú formu dôchodkového bonusu, aby zvládli ten váš nárast cien, vysokú infláciu a drahé energie a zároveň robiť maximum pre to, aby sa krajina odrazila od dna a začala dosahovať také hospodárske výsledky, aby bolo na bonusové penzie pre ďalšie skupiny seniorov, lenže táto vláda robí presný opak. Zvýšili ste zdravotné odvody o 1 %, teraz ich zvyšujete o ďalšie percento, zrušili ste najskôr voľno na Deň ústavy, 1. septembra, teraz už pridávate zrušenie ďalších dvoch voľných dní vrátane najväčšej oslavy slobody a demokracie Slovenska a to je 17. november, opakovane zvyšujete spotrebné dane, DPH ste zvýšili na 23 %, teraz prehadzujete ďalšie potraviny k sadzbe 23 %, dusíte podnikateľov vyššími daňami pre firmy, škrtíte im odpočty DPH na auto, výrazne zvyšujete odvody živnostníkom, zvýšili ste ceny diaľničných známok, súdnych a správnych poplatkov, zvyšujete daň z poistenia, zavádzate nové dane a najmä hlúpu transakčnú daň, znížili ste odvody do druhého piliera na 4 % a ktovie, čo nás do konca tohto volebného obdobia ešte čaká a či nás nečaká ešte ďalšie znižovanie.
Pre krátkosť času sa už nedostanem k daňovým únikom, ku ktorým mal, bude mať, myslím, tlačovku dnes o 13.00 hodine aj pán premiér, nevadí. Uzavriem to asi len tým, že by som vás chcela na záver požiadať, aby ste si nastavili zrkadlo, zišli z tých vládnych poschodí dole na zem medzi ľudí a opýtali sa ich, ako sa im žije za vašej vlády. Lebo my medzi nich chodíme a je to jedno či sú to mladí alebo starí, bezdetní či s deťmi, chorí alebo zdraví. Tí, čo odísť nemôžu, tak tí žijú z ruky do úst a ostatní odchádzajú hneď ako môžu. A toto je výsledok vášho sociálneho vládnutia a ani rozpočet na rok 2026 nebude iný. Ľuďom sa bude žiť ešte ťažšie. A ja len verím, že toto už nebude trvať dlho a že vám to ľudia zrátajú vo voľbách.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2025 17:11 - 17:13 hod.
Simona Petrík