Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, aj tých zopár koaličných kolegov, ktorí tu ešte sú teda. Tak povedzme si ešte raz, prečo tu vlastne dnes sme. Sme tu len vďaka našej dôslednej opozičnej práci a vďaka Ústavnému súdu. Vďaka tomu tu dnes máme túto mimoriadnu schôdzu. Keby sme nepodali ako Progresívne Slovensko podnet na Ústavný súd a neprinútili by sme tak vládu, aby si splnila svoje záväzky. Zrejme by vláda Roberta Fica doteraz nechápala alebo úmyselne ignorovala význam slova bezodkladne. Pretože vláda Roberta Fica mala bezodkladne požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery kvôli prekročeniu kritickej hranice verejného dlhu stanovenej ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, teda zákonom o dlhovej brzde. A toto sa udialo uplynutím dňa 22. novembra 2025, kedy jej skončila dvojročná výnimka zo sankcií. Takže bezodkladne v chápaní tejto vlády je buď nikdy, alebo teraz takmer sedem mesiacov po funuse, keď sme vás do toho museli vyslovene dotlačiť my. To vám včera muselo prísť asi veľmi ťažko, že ste sa dozvedeli, že sa nemôžete ešte rozbehnúť po dovolenkách, však? Predpokladám, že každého z vás to zamrzelo. Už ste sa tešili, že dnes to ráno nejako doklepnete. Ale našťastie tu máme ešte stále funkčnú súdnu moc a aj vďaka Ústavnému súdu ešte stále aspoň trošku cítim, že žijem v demokratickej krajine. A preto tu ešte chvíľu s nami budete musieť byť, milé kolegyne a kolegovia z koalície, napriek tomu, že aj túto rozpravu ste nedemokraticky uťali. A budete si musieť vypočuť, prečo vám nikto z nás z opozície dôveru nevysloví. A aj keď vy tu v skutočnosti aj tak vlastne nie ste, okrem teda tých pár z vás, ktorých som už spomenula, ktorí si asi zrejme vytiahli nejaké najkratšie slamky. Tak nie ste tu ani ochotní sedieť a hájiť svojho premiéra a svojich ministrov, ale ja sa vám vlastne ani nečudujem, pretože takého premiéra a takých ministrov sa veru obhájiť ani nedá. Tak si poďme zhrnúť. Ja sa znovu vrátim k ekonomickému a sociálnemu aspektu. Prečo vám nikdy táto opozícia a predpokladám, že ani krajina nevysloví dôveru. Zhrňme si, ako vládne vaša vláda ekonomicky aj sociálne, lebo premiér Fico sa vo svojom pomerne trápnom úvodnom slove, ktoré sme si vypočuli ráno o 10:00, vyjadril, že oproti poslednému vystavovaniu alebo vyslovovaniu dôvery vláde, čo tu bolo minulý rok, sa vraj nič zásadné nezmenilo. No tak si pozrime teda, ako sa teda nič zásadné nezmenilo. Takže z ekonomického pohľadu existuje niekoľko kľúčových a alarmujúcich faktov, nie nejakých politikárčení, ktoré nielen my, ale aj ekonomickí experti, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Najvyšší kontrolný úrad, označujú za dôvody, prečo by súčasná exekutíva nemala požívať ekonomickú dôveru. V prvom rade ide o rekordný verejný dlh a aktiváciu dlhovej brzdy. To je to, prečo tu sme. Celkový hrubý dlh verejnej správy sa vyšplhal na historické maximum, čo je takmer 84 miliárd € a ja neviem, čo to tu trepal pán minister Kamenický, keď hovoril, ako vlastne dobre sa máme v rámci krajín Európskej únie. Zadlženie na obyvateľa máme vrátane detí 15 500 €, viac ako 15 500 € na obyvateľa, na každého jedného občana Slovenska. Percento HDP. Dlh dosiahol 61,4 %. To už pán minister Kamenický mal také staršie informácie, keď hovoril, že to bolo, myslím, 59,7. OK, ide iba o pár desiatok stotín, ale už je to 61,4 % HDP, pán minister Kamenický, tak si to tam potom opravte, aj keď tu už síce nie ste. Čím prelomil najväčšie sankčné pásmo ústavného zákona a práve ignorovanie povinnosti požiadať o dôveru po tomto zistení viedlo k zásahu Ústavného súdu. Ďalším veľkým argumentom, ekonomickým argumentom, je extrémne pomalý hospodársky rast. Ekonomická stagnácia. Reálny rast HDP Slovenska v rokoch 25 a začiatkom roka 26 drasticky spomalil na úroveň 0,8 až 0,9 %. Zaostávame v Európskej únii aj vo V4. Slovensko dosahuje najhoršie výsledky v regióne V4. Prepadá sa pod priemer Európskej únie. Česi rastú rýchlosťou 2 %, Poliaci vyše 4 %. My ani 1 %. Ďalej míňanie predbieha rast. Štátne výdavky a dlh Najhoršie výsledky v regióne V4, prepadá sa pod priemer Európskej únie. Češi rastú v rýchlosti 2 %, Poliaci vyše 4 %. My ani 1 %. Ďalej míňanie predbieha rast. Štátne výdavky a dlh rastú podstatne rýchlejšie, ako rastie samotný výkon ekonomiky. Toto je to, čo nás rozdeľuje od tých veľkých európskych krajín, o ktorých hovoril pán Kamenický, že veď oni sú zadlžení ešte viac, lenže oni si to môžu dovoliť byť zadlžení viac, lebo sú to proste veľké robustné ekonomiky. My sme malá otvorená ekonomika, ktorá na to doplatí stokrát viac. Rezignovali ste na udržateľný plán konsolidácie a deficitov. Úplná rezignácia. Máme tu pomalšie ozdravovanie, takmer žiadne. Sami ste si oficiálne revidovali ciele znižovania deficitu smerom nahor. Kým pôvodne ste hovorili ešte na začiatku vládnutia, že deficit klesne k 3 % HDP do roku 27, tak podľa nových plánov Ministerstva financií sa bude v nasledujúcich rokoch držať vysoko nad 4 %, ba dokonca môže prejsť až k päťke. Aj Európska komisia varuje pred ďalším rastom deficitu. Pre Slovensko Európska komisia odhaduje deficit v roku 26, teda teraz na 4,6 % HDP a v roku 27 až na 5,4 % HDP s predpokladom, že verejný dlh vystrelí až na 66,9 % HDP. Čiže z tých 61,4 na 66,9. Áno, sú to čísla, tak ja dúfam, že nie sú až také ťažké na porozumenie. Verím, že si viete porovnať. Podľa komisie chýba vláde jasný a dôveryhodný plán na ozdravovanie financií. Ten sme tu po troch konsolidáciách nevideli zatiaľ. Ďalším ekonomickým argumentom sú tri kolá nekvalitnej a neudržateľnej konsolidácie. Vy ste namiesto šetrenia začali zvyšovať dane. Vaša konsolidácia je postavená primárne na zvyšovaní daňového a odvodového zaťaženia práce a firiem. Tieto kroky priamo dusia spotrebu a odrádzajú investorov a tým utlmujú ekonomiku. Zúfalo nám tu chýbajú skutočné reformy na podporu produktivity, na podporu inovácií, na podporu výskumu. Presne všetky tie reformy, ktoré majú tie kolieska zaspuštiť, proste rozbehnúť ich. Krajina trpí odlivom kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Ďalej je to naša závislosť na eurofondoch. Ten krehký rast slovenskej ekonomiky držia nad vodou už len dobiehajúce financie z Európskej únie a z plánu obnovy, ale keď tie dotečú, nebude nič. Bez nich by sa krajina už teraz ocitla v hlbokej recesii a aj tie sú teraz ohrozené vďaka vašim papalášskym fafokanom a malantám namiesto dotácií pre slovenských farmárov. Čiže, keď to zhrniem ekonomicky, vyčítame vám, že rozpočet ste postavili na nerealistických predpokladoch, zaťažili ste ekonomiku novými daňami namiesto šetrenia na vlastnej prevádzke, rezignovali ste na rýchlejšie znižovanie deficitu a priviedli ste štát k ústavnému porušeniu dlhovej brzdy. A teraz ten sociálny aspekt a sociálny pohľad, lebo zatiaľ čo ekonomické ukazovatele hovoria o dlhoch, sociálne dopady vašich vládnych rozhodnutí drasticky zasahujú každodenný život slovenských domácností. Zavedenie bezprecedentného konsolidačného balíčka, prudký prepad kúpnej sily obyvateľstva a prehlbovanie regionálnych rozdielov, to sú hlavné sociálne argumenty, prečo by vláda Roberta Fica nemala mať dôveru parlamentu. Keď to rozmeníme na drobné, je to v prvom rade rekordné daňové zaťaženie. Zavedenie historicky najväčšieho konsolidačného balíčka v troch kolách, už sme to spomínali, vrátane zvýšenej základnej sadzby DPH a transakčnej dane pre podnikateľov sa plne premietlo do koncových cien pre spotrebiteľov, teda nás všetkých. Nové dane pre firmy im obmedzili priestor na zvyšovanie miezd v súkromnom sektore a viedli takisto k prepúšťaniu, čo priamo ohrozuje príjmy desiatok tisíc rodín na Slovensku. Na Slovensku, pani Matejičková. Ja rada hovorím o Slovensku, o Slovákoch a Slovenkách, len tam, aby ste si to len tak zapísali, že ďakujem. No a kvôli slabému rastu reálnych miezd a vysokým cenám sa čoraz väčšia časť zamestnaných ľudí na Slovensku ocitá na hranici chudoby. Naše čisté mzdy sú už nižšie ako v Bulharsku. Ešte raz, naše čisté mzdy slovenské sú nižšie ako v Bulharsku, pretože máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení. Preto na hranicu chudoby ste priviedli takmer milión ľudí a medzi nimi najmä rodiny s jedným rodičom, čo býva väčšinou žena. Ľudia si musia brať aj dve-tri práce, pracovať cez víkendy. Ja sama poznám učiteľku v materskej škôlke, ktorá cez týždeň pracuje ako učiteľka v škôlke a cez víkend chodí upratovať priestory v korporáte, aby proste uživila svoje dve deti a samozrejme, je to samoživiteľka, takže cez víkend, keď je ona v práci, tak deti sú so starými rodičmi. Aspoň, že má teda starých rodičov, ale toto je realita Slovenska. Energopomoc, ktorá zlyhala. Vy ste deklarovali nejakú adresnú pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny, čo sú momentálne, ako som hovorila, samoživitelia a takisto aj nízkopríjmoví osamelí seniori. Tá je momentálne v podstate od začiatku byrokraticky komplikovaná, nedostatočná. Totálne neadresná, pretože štát prepláca boháčom vykurovanie sáun a bazénov a naopak tisíce ľudí, ktorí by ju potrebovali, aspoň trochu by im pomohla v aktuálnej situácii drahých energií, tak tie cez ňu prepadli a doteraz ju nedostali. Nedostatok peňazí vo verejnom sektore spôsobil zhoršenie dostupnosti lekárskej starostlivosti, predĺženie čakacích dôb na operácie a nárast doplatkov za lieky. Toto všetko sú náklady vášho vládnutia. Ľudia musia výpadky štátu platiť z vlastného vrecka. Či už ide o poplatky v zdravotníctve, drahšie obedy pre deti v školách, aj škôlky zdražujú alebo zvýšené poplatky za komunálne služby zo strany miest a obcí, ktorým vláda zobrala peniaze. Dôchodky, dôchodkový systém ešte neudržateľnejší ako keď ste prišli do vlády. Tým, že ste zaviedli plošné 13. dôchodky, vy ste nijako nezvýšili Slovákom ich životný štandard, pán Bartek. Nijako ste vy nezvýšili tým, že vy ste zachovali sociálne dávky. Práve naopak, seniorom ste do jedného vreca dali a z druhého ste im vybrali ešte viac na vysokých cenách a poplatkoch a nedali ste im už nič iné. Stále musia platiť obrovské sumy, keď sa chcú dostať do zariadení sociálnych služieb a to trvá tak dlho, že mnohí sa už umiestnenia ani nedožijú. Tak takto ste vy im zlepšili sociálny štandard, pán Bartek. A ohrozili ste ešte okrem toho aj dôchodky budúcich seniorov, pretože hneď na začiatku svojho vládnutia takto rýchlo, hneď na, neviem, či prvej alebo druhej schôdzi, ste na drzovku znížili percento odvodu do druhého dôchodkového piliera z 5,5 na 4 %. A vy sa tu budete tváriť, že ste zachovali všetky sociálne dávky a ako vy vlastne zachovávate alebo zlepšujete sociálny štandard ľudí. Ja neviem, že tomu vôbec veríte, že to dokážete vypustiť z úst. No a výsledkom tohto vášho antisociálneho vyčíňania je čo? Prehlbovanie sociálnych a regionálnych rozdielov. To sa teraz deje. Nožnice sa nebezpečne roztvárajú. Vládne opatrenia najtvrdšie zasiahli nízkopríjmové rodiny, strednú vrstvu, ktorá už ani neviem, či vôbec nejaká je na Slovensku. A marginalizované regióny na východnom a južnom Slovensku, kde je slabá infraštruktúra a málo pracovných príležitostí. Pokračuje odliv mozgov a demografická kríza. Kombinácia zhoršujúcich sa sociálnych podmienok, slabých služieb a atmosféry spoločnosti motivuje mladých ľudí nemať rodiny na Slovensku a ešte aj vzdelaných ľudí nie tu ostať, ale naopak motivuje ich to k masívnemu odchodu do zahraničia, čo devastuje sociálny systém do budúcnosti. A vy ste neurobili absolútne nič, aby ste tento trend zvrátili. Takže opäť zhrniem. Sociálne istoty občanov ste obetovali na oltár totálne spackanej a antisociálnej konsolidácie. Namiesto šetrenia na aparáte štátu ste preniesli celú ťarchu na peňaženky bežných ľudí, čím ste výrazne, pán Bartek, zhoršili kvalitu života ľudí na Slovensku. Ale pozor, nie všetkých ľudí. O tých svojich ste sa postarali už dávno, už dávno predtým. Teraz postupne vychádza na povrch, ako si strana Smer predstavuje takú dobrú rodinnú politiku. Dať Ficovi synovi luxusné vreckové v podobe 5000 € mesačne za job v agentúre Smer, ktorý samotný mladý Fico ani nikde nekomunikuje. Pozrite si jeho LinkedIn napríklad, hej, kde má spísané všetky tie super práce, v ktorých pracuje. Tam nenájdete to, že je konateľom agentúry Smer a že poberá 5000 € za tento džob. Tak neviem, či sa zaň hanbí, alebo to zámerne doteraz skrýval. Vybaviť bratrancovi Roberta Fica teplé miestečko v dozornej rade Eximbanky za 1200 € mesačne. Kde tohto človeka nikto nikdy v Eximbanke ani nevidel. Postarať sa o svojho syna vie aj poslanec Ján Richter, ktorý pre svojho syna vybavil luxusný flek v predstavenstve Transpetrolu za 15 000 € mesačne. No a pán poslanec Mažgút sa vraj s manželkou nerozpráva o tom, že na účte jej marketingovej firmy pristálo v roku 2025 479 000 € od strany Smer za bližšie nešpecifikované marketingové služby. A čo sme sa najnovšie dozvedeli, podľa medializovaných informácií portálu aktuality.sk, vraj rodina Mažgútovcov kúpila luxusný byt za viac ako 0,5 milióna € a čuduj sa svete, kúpila ho presne táto firma. JM communication, alebo neviem, ako to mám presne dobre vysloviť. Možno by mi pán Mažgút povedal, keby tu bol, ale nie je. No veď áno, presne tak. Možnože aj jeho manželka je na J, nevieme, nevieme. Každopádne je to rodinná firma, ktorej jediným klientom je kto? Skúste hádať, strana Smer. Presne tak. Takže ja sa úplne úprimne pýtam, že či si myslíte, že ľudia na Slovensku žerú seno. Hej? Takto bez hanby si tu z občanov Slovenska robíte dobrý deň, zneužívate štátne peniaze, čo najviac to len ide, lebo však treba to využiť, kým sa dá, však? A presne preto to moju dôveru nikdy mať nebudete a verím, že vám to ľudia spočítajú vo voľbách. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, aj tých zopár koaličných kolegov, ktorí tu ešte sú teda. Tak povedzme si ešte raz, prečo tu vlastne dnes sme. Sme tu len vďaka našej dôslednej opozičnej práci a vďaka Ústavnému súdu. Vďaka tomu tu dnes máme túto mimoriadnu schôdzu. Keby sme nepodali ako Progresívne Slovensko podnet na Ústavný súd a neprinútili by sme tak vládu, aby si splnila svoje záväzky. Zrejme by vláda Roberta Fica doteraz nechápala alebo úmyselne ignorovala význam slova bezodkladne. Pretože vláda Roberta Fica mala bezodkladne požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery kvôli prekročeniu kritickej hranice verejného dlhu stanovenej ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, teda zákonom o dlhovej brzde. A toto sa udialo uplynutím dňa 22. novembra 2025, kedy jej skončila dvojročná výnimka zo sankcií. Takže bezodkladne v chápaní tejto vlády je buď nikdy, alebo teraz takmer sedem mesiacov po funuse, keď sme vás do toho museli vyslovene dotlačiť my. To vám včera muselo prísť asi veľmi ťažko, že ste sa dozvedeli, že sa nemôžete ešte rozbehnúť po dovolenkách, však? Predpokladám, že každého z vás to zamrzelo. Už ste sa tešili, že dnes to ráno nejako doklepnete. Ale našťastie tu máme ešte stále funkčnú súdnu moc a aj vďaka Ústavnému súdu ešte stále aspoň trošku cítim, že žijem v demokratickej krajine. A preto tu ešte chvíľu s nami budete musieť byť, milé kolegyne a kolegovia z koalície, napriek tomu, že aj túto rozpravu ste nedemokraticky uťali. A budete si musieť vypočuť, prečo vám nikto z nás z opozície dôveru nevysloví. A aj keď vy tu v skutočnosti aj tak vlastne nie ste, okrem teda tých pár z vás, ktorých som už spomenula, ktorí si asi zrejme vytiahli nejaké najkratšie slamky. Tak nie ste tu ani ochotní sedieť a hájiť svojho premiéra a svojich ministrov, ale ja sa vám vlastne ani nečudujem, pretože takého premiéra a takých ministrov sa veru obhájiť ani nedá. Tak si poďme zhrnúť. Ja sa znovu vrátim k ekonomickému a sociálnemu aspektu. Prečo vám nikdy táto opozícia a predpokladám, že ani krajina nevysloví dôveru. Zhrňme si, ako vládne vaša vláda ekonomicky aj sociálne, lebo premiér Fico sa vo svojom pomerne trápnom úvodnom slove, ktoré sme si vypočuli ráno o 10:00, vyjadril, že oproti poslednému vystavovaniu alebo vyslovovaniu dôvery vláde, čo tu bolo minulý rok, sa vraj nič zásadné nezmenilo. No tak si pozrime teda, ako sa teda nič zásadné nezmenilo. Takže z ekonomického pohľadu existuje niekoľko kľúčových a alarmujúcich faktov, nie nejakých politikárčení, ktoré nielen my, ale aj ekonomickí experti, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Najvyšší kontrolný úrad, označujú za dôvody, prečo by súčasná exekutíva nemala požívať ekonomickú dôveru. V prvom rade ide o rekordný verejný dlh a aktiváciu dlhovej brzdy. To je to, prečo tu sme. Celkový hrubý dlh verejnej správy sa vyšplhal na historické maximum, čo je takmer 84 miliárd € a ja neviem, čo to tu trepal pán minister Kamenický, keď hovoril, ako vlastne dobre sa máme v rámci krajín Európskej únie. Zadlženie na obyvateľa máme vrátane detí 15 500 €, viac ako 15 500 € na obyvateľa, na každého jedného občana Slovenska. Percento HDP. Dlh dosiahol 61,4 %. To už pán minister Kamenický mal také staršie informácie, keď hovoril, že to bolo, myslím, 59,7. OK, ide iba o pár desiatok stotín, ale už je to 61,4 % HDP, pán minister Kamenický, tak si to tam potom opravte, aj keď tu už síce nie ste. Čím prelomil najväčšie sankčné pásmo ústavného zákona a práve ignorovanie povinnosti požiadať o dôveru po tomto zistení viedlo k zásahu Ústavného súdu. Ďalším veľkým argumentom, ekonomickým argumentom, je extrémne pomalý hospodársky rast. Ekonomická stagnácia. Reálny rast HDP Slovenska v rokoch 25 a začiatkom roka 26 drasticky spomalil na úroveň 0,8 až 0,9 %. Zaostávame v Európskej únii aj vo V4. Slovensko dosahuje najhoršie výsledky v regióne V4. Prepadá sa pod priemer Európskej únie. Česi rastú rýchlosťou 2 %, Poliaci vyše 4 %. My ani 1 %. Ďalej míňanie predbieha rast. Štátne výdavky a dlh Najhoršie výsledky v regióne V4, prepadá sa pod priemer Európskej únie. Češi rastú v rýchlosti 2 %, Poliaci vyše 4 %. My ani 1 %. Ďalej míňanie predbieha rast. Štátne výdavky a dlh rastú podstatne rýchlejšie, ako rastie samotný výkon ekonomiky. Toto je to, čo nás rozdeľuje od tých veľkých európskych krajín, o ktorých hovoril pán Kamenický, že veď oni sú zadlžení ešte viac, lenže oni si to môžu dovoliť byť zadlžení viac, lebo sú to proste veľké robustné ekonomiky. My sme malá otvorená ekonomika, ktorá na to doplatí stokrát viac. Rezignovali ste na udržateľný plán konsolidácie a deficitov. Úplná rezignácia. Máme tu pomalšie ozdravovanie, takmer žiadne. Sami ste si oficiálne revidovali ciele znižovania deficitu smerom nahor. Kým pôvodne ste hovorili ešte na začiatku vládnutia, že deficit klesne k 3 % HDP do roku 27, tak podľa nových plánov Ministerstva financií sa bude v nasledujúcich rokoch držať vysoko nad 4 %, ba dokonca môže prejsť až k päťke. Aj Európska komisia varuje pred ďalším rastom deficitu. Pre Slovensko Európska komisia odhaduje deficit v roku 26, teda teraz na 4,6 % HDP a v roku 27 až na 5,4 % HDP s predpokladom, že verejný dlh vystrelí až na 66,9 % HDP. Čiže z tých 61,4 na 66,9. Áno, sú to čísla, tak ja dúfam, že nie sú až také ťažké na porozumenie. Verím, že si viete porovnať. Podľa komisie chýba vláde jasný a dôveryhodný plán na ozdravovanie financií. Ten sme tu po troch konsolidáciách nevideli zatiaľ. Ďalším ekonomickým argumentom sú tri kolá nekvalitnej a neudržateľnej konsolidácie. Vy ste namiesto šetrenia začali zvyšovať dane. Vaša konsolidácia je postavená primárne na zvyšovaní daňového a odvodového zaťaženia práce a firiem. Tieto kroky priamo dusia spotrebu a odrádzajú investorov a tým utlmujú ekonomiku. Zúfalo nám tu chýbajú skutočné reformy na podporu produktivity, na podporu inovácií, na podporu výskumu. Presne všetky tie reformy, ktoré majú tie kolieska zaspuštiť, proste rozbehnúť ich. Krajina trpí odlivom kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Ďalej je to naša závislosť na eurofondoch. Ten krehký rast slovenskej ekonomiky držia nad vodou už len dobiehajúce financie z Európskej únie a z plánu obnovy, ale keď tie dotečú, nebude nič. Bez nich by sa krajina už teraz ocitla v hlbokej recesii a aj tie sú teraz ohrozené vďaka vašim papalášskym fafokanom a malantám namiesto dotácií pre slovenských farmárov. Čiže, keď to zhrniem ekonomicky, vyčítame vám, že rozpočet ste postavili na nerealistických predpokladoch, zaťažili ste ekonomiku novými daňami namiesto šetrenia na vlastnej prevádzke, rezignovali ste na rýchlejšie znižovanie deficitu a priviedli ste štát k ústavnému porušeniu dlhovej brzdy. A teraz ten sociálny aspekt a sociálny pohľad, lebo zatiaľ čo ekonomické ukazovatele hovoria o dlhoch, sociálne dopady vašich vládnych rozhodnutí drasticky zasahujú každodenný život slovenských domácností. Zavedenie bezprecedentného konsolidačného balíčka, prudký prepad kúpnej sily obyvateľstva a prehlbovanie regionálnych rozdielov, to sú hlavné sociálne argumenty, prečo by vláda Roberta Fica nemala mať dôveru parlamentu. Keď to rozmeníme na drobné, je to v prvom rade rekordné daňové zaťaženie. Zavedenie historicky najväčšieho konsolidačného balíčka v troch kolách, už sme to spomínali, vrátane zvýšenej základnej sadzby DPH a transakčnej dane pre podnikateľov sa plne premietlo do koncových cien pre spotrebiteľov, teda nás všetkých. Nové dane pre firmy im obmedzili priestor na zvyšovanie miezd v súkromnom sektore a viedli takisto k prepúšťaniu, čo priamo ohrozuje príjmy desiatok tisíc rodín na Slovensku. Na Slovensku, pani Matejičková. Ja rada hovorím o Slovensku, o Slovákoch a Slovenkách, len tam, aby ste si to len tak zapísali, že ďakujem. No a kvôli slabému rastu reálnych miezd a vysokým cenám sa čoraz väčšia časť zamestnaných ľudí na Slovensku ocitá na hranici chudoby. Naše čisté mzdy sú už nižšie ako v Bulharsku. Ešte raz, naše čisté mzdy slovenské sú nižšie ako v Bulharsku, pretože máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení. Preto na hranicu chudoby ste priviedli takmer milión ľudí a medzi nimi najmä rodiny s jedným rodičom, čo býva väčšinou žena. Ľudia si musia brať aj dve-tri práce, pracovať cez víkendy. Ja sama poznám učiteľku v materskej škôlke, ktorá cez týždeň pracuje ako učiteľka v škôlke a cez víkend chodí upratovať priestory v korporáte, aby proste uživila svoje dve deti a samozrejme, je to samoživiteľka, takže cez víkend, keď je ona v práci, tak deti sú so starými rodičmi. Aspoň, že má teda starých rodičov, ale toto je realita Slovenska. Energopomoc, ktorá zlyhala. Vy ste deklarovali nejakú adresnú pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny, čo sú momentálne, ako som hovorila, samoživitelia a takisto aj nízkopríjmoví osamelí seniori. Tá je momentálne v podstate od začiatku byrokraticky komplikovaná, nedostatočná. Totálne neadresná, pretože štát prepláca boháčom vykurovanie sáun a bazénov a naopak tisíce ľudí, ktorí by ju potrebovali, aspoň trochu by im pomohla v aktuálnej situácii drahých energií, tak tie cez ňu prepadli a doteraz ju nedostali. Nedostatok peňazí vo verejnom sektore spôsobil zhoršenie dostupnosti lekárskej starostlivosti, predĺženie čakacích dôb na operácie a nárast doplatkov za lieky. Toto všetko sú náklady vášho vládnutia. Ľudia musia výpadky štátu platiť z vlastného vrecka. Či už ide o poplatky v zdravotníctve, drahšie obedy pre deti v školách, aj škôlky zdražujú alebo zvýšené poplatky za komunálne služby zo strany miest a obcí, ktorým vláda zobrala peniaze. Dôchodky, dôchodkový systém ešte neudržateľnejší ako keď ste prišli do vlády. Tým, že ste zaviedli plošné 13. dôchodky, vy ste nijako nezvýšili Slovákom ich životný štandard, pán Bartek. Nijako ste vy nezvýšili tým, že vy ste zachovali sociálne dávky. Práve naopak, seniorom ste do jedného vreca dali a z druhého ste im vybrali ešte viac na vysokých cenách a poplatkoch a nedali ste im už nič iné. Stále musia platiť obrovské sumy, keď sa chcú dostať do zariadení sociálnych služieb a to trvá tak dlho, že mnohí sa už umiestnenia ani nedožijú. Tak takto ste vy im zlepšili sociálny štandard, pán Bartek. A ohrozili ste ešte okrem toho aj dôchodky budúcich seniorov, pretože hneď na začiatku svojho vládnutia takto rýchlo, hneď na, neviem, či prvej alebo druhej schôdzi, ste na drzovku znížili percento odvodu do druhého dôchodkového piliera z 5,5 na 4 %. A vy sa tu budete tváriť, že ste zachovali všetky sociálne dávky a ako vy vlastne zachovávate alebo zlepšujete sociálny štandard ľudí. Ja neviem, že tomu vôbec veríte, že to dokážete vypustiť z úst. No a výsledkom tohto vášho antisociálneho vyčíňania je čo? Prehlbovanie sociálnych a regionálnych rozdielov. To sa teraz deje. Nožnice sa nebezpečne roztvárajú. Vládne opatrenia najtvrdšie zasiahli nízkopríjmové rodiny, strednú vrstvu, ktorá už ani neviem, či vôbec nejaká je na Slovensku. A marginalizované regióny na východnom a južnom Slovensku, kde je slabá infraštruktúra a málo pracovných príležitostí. Pokračuje odliv mozgov a demografická kríza. Kombinácia zhoršujúcich sa sociálnych podmienok, slabých služieb a atmosféry spoločnosti motivuje mladých ľudí nemať rodiny na Slovensku a ešte aj vzdelaných ľudí nie tu ostať, ale naopak motivuje ich to k masívnemu odchodu do zahraničia, čo devastuje sociálny systém do budúcnosti. A vy ste neurobili absolútne nič, aby ste tento trend zvrátili. Takže opäť zhrniem. Sociálne istoty občanov ste obetovali na oltár totálne spackanej a antisociálnej konsolidácie. Namiesto šetrenia na aparáte štátu ste preniesli celú ťarchu na peňaženky bežných ľudí, čím ste výrazne, pán Bartek, zhoršili kvalitu života ľudí na Slovensku. Ale pozor, nie všetkých ľudí. O tých svojich ste sa postarali už dávno, už dávno predtým. Teraz postupne vychádza na povrch, ako si strana Smer predstavuje takú dobrú rodinnú politiku. Dať Ficovi synovi luxusné vreckové v podobe 5000 € mesačne za job v agentúre Smer, ktorý samotný mladý Fico ani nikde nekomunikuje. Pozrite si jeho LinkedIn napríklad, hej, kde má spísané všetky tie super práce, v ktorých pracuje. Tam nenájdete to, že je konateľom agentúry Smer a že poberá 5000 € za tento džob. Tak neviem, či sa zaň hanbí, alebo to zámerne doteraz skrýval. Vybaviť bratrancovi Roberta Fica teplé miestečko v dozornej rade Eximbanky za 1200 € mesačne. Kde tohto človeka nikto nikdy v Eximbanke ani nevidel. Postarať sa o svojho syna vie aj poslanec Ján Richter, ktorý pre svojho syna vybavil luxusný flek v predstavenstve Transpetrolu za 15 000 € mesačne. No a pán poslanec Mažgút sa vraj s manželkou nerozpráva o tom, že na účte jej marketingovej firmy pristálo v roku 2025 479 000 € od strany Smer za bližšie nešpecifikované marketingové služby. A čo sme sa najnovšie dozvedeli, podľa medializovaných informácií portálu aktuality.sk, vraj rodina Mažgútovcov kúpila luxusný byt za viac ako 0,5 milióna € a čuduj sa svete, kúpila ho presne táto firma. JM communication, alebo neviem, ako to mám presne dobre vysloviť. Možno by mi pán Mažgút povedal, keby tu bol, ale nie je. No veď áno, presne tak. Možnože aj jeho manželka je na J, nevieme, nevieme. Každopádne je to rodinná firma, ktorej jediným klientom je kto? Skúste hádať, strana Smer. Presne tak. Takže ja sa úplne úprimne pýtam, že či si myslíte, že ľudia na Slovensku žerú seno. Hej? Takto bez hanby si tu z občanov Slovenska robíte dobrý deň, zneužívate štátne peniaze, čo najviac to len ide, lebo však treba to využiť, kým sa dá, však? A presne preto to moju dôveru nikdy mať nebudete a verím, že vám to ľudia spočítajú vo voľbách. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak neviem, pán minister, že čo, akú máte dnes náladu, keď ste nám nejak veľmi neboli ochotný odpovedať s kolegom Ledeckým tuto na predošlý návrh zákona k tomu platformovému zamestnávaniu, tak ja verím, že aspoň možno k tomuto zákonu mi poviete potom pár vecí alebo aspoň reakciu na to, čo vám chcem dnes povedať ja. Ja teda v úvode len poviem, že absolútne rozumiem tomu, že prichádzate s týmto návrhom zákona, ako ste aj povedali, vyžaduje to aj Európska komisia, zároveň aj vítam snahu vyjsť v ústrety zriaďovateľom v krajoch, konkrétne s príspevkom na nevymožiteľné pohľadávky, keďže tieto pohľadávky sa skutočne rokmi kopia. Kopili sa aj a aj stále sa kopili na mestách a obciach a bolo to nutné naozaj riešiť, takže to je v poriadku, aj keď v rámci, pozerala som si medzirezortné pripomienkové konanie, bolo tam vznesených viacero zásadných pripomienok, z ktorých ste teda niektoré neakceptovali, takže o tom sa teda môžeme potom pobaviť v druhom čítaní.
Ale ja dnes by som chcela, tým, že je to prvé čítanie a že ide o sociálne služby, ktoré by mali byť prístupné tým, ktorí na ne majú nárok, ľuďom zdravotne znevýhodneným alebo ľuďom skrátka zdravotne odkázaným, tak ja dnes chcem využiť túto príležitosť, pán minister, a povedať vám len jednu vec, že je strašná škoda, že si neviete priznať chybu a neviete ľuďom úprimne povedať, že čo sa týka novely o integrovanej posudkovej činnosti, že skrátka tam nie je všetko s kostolným poriadkom a že ste zaviedli niečo, na čo očividne ste neboli úplne dobre pripravení a že to má zásadné chyby až systémového charakteru, a že to proste chcete opravovať, že chcete tým ľuďom vyjsť v ústrety a uistiť ľudí, že to, čo sa deje teraz a čo sa deje, je, že im tie posudky skrátka neprichádzajú, že tie lehoty sú zúfalo po zákonnej lehote. Ja môžem povedať, že tu s kolegyňou Veronikou Veslárovou už robíme, najmä ona teda, ale už aj mne prišlo kopec podnetov, kde napríklad poviem situáciu, kde mi napísala už zúfalá dcéra svojho otca 84-ročného, ktorý si podal návrh na integrovaný posudok druhý januárový týždeň, čiže už dávno po schválení tejto novely, a písala mi, myslím, že to bolo niekedy dva týždne dozadu, že ešte stále nemá posudok. A ja teda som nevedela, že čo urobiť, tak som si povedala, že využijem to, že som poslankyňa Národnej rady, tak som zo svojho poslaneckého e-mailu napísala na daný úrad práce tej pani, ktorá mala na starosti tento prípad, že teda sa chcem spýtať, prečo tento posudok mešká, a viete, čo sa stalo? Stalo sa, že pani do druhého dňa, alebo myslím, bol tam víkend a hneď v pondelok ten posudok dostala. Takže dobre, ja som rada, že som jej takýmto spôsobom pomohla, ale musela som napísať takýto e-mail. Akože odpoveď z úradu práce bola, že veľmi taká strohá, že: pani poslankyňa, vy nemáte vôbec právo sa zaujímať o niekoho, kto je úplne cudzí, nemáte na to žiadne nejaké povolenie a preto sa tým ani nebudeme zaoberať. To bolo veľmi zaujímavé, že akú suchopárnu odpoveď som z úradu práce dostala, ale úprimne, mne je to úplne jedno, pre mňa je podstatné, že tá pani pre svojho otca dostala posudok. Neviem, aký posudok dostala, ale aspoň ho dostala, hej? Pretože, ako hovorím, druhý januárový týždeň si tento integrovaný posudok požiadali a bol polka mája a ten posudok ešte nemali, a pritom novela o integrovanej posudkovej činnosti, ktorá bola schválená 1. 9. 2025, hovorí o tom, že tá zákonná lehota nesmie presiahnuť 60 dní. Tak toto bolo 60-krát, neviem, krát dva.
Takže ešte raz opakujem, že, pán minister, bolo by naozaj fajn, keby ste sa normálne len postavili pred ľudí a povedali, áno, nie je to všetko ešte vyladené, vylaďujeme tieto procesy, aby sme vám čo najviac vyšli v ústrety, vidíme, že sú s tým problémy, ale nie. Vy hovoríte, že je vlastne všetko v poriadku, pamätám si tie tlačovky, kde ste prezentovali čísla, ako 97 % posudkov alebo žiadostí bolo vybavených a 98 % posudkov už bolo vydaných. Ale očividne tá realita je niekde úplne inde.
Ja len teda ešte poviem, že aby sa zdravotne znevýhodnený človek alebo inak odkázaný človek dostal do zariadenia sociálnych služieb, o ktorých dnes teda hovoríme, alebo dostal nárok na akúkoľvek službu, či už terénnu alebo na službu asistenčnú, alebo dostal nejakú kompenzačnú pomôcku či iné príspevky, ktoré majú zmierniť dopady jeho zdravotného stavu, tak si musí požiadať úrad práce o posúdenie. Čiže po novom je to integrovaný posudok, o ktorom tu hovorím. A tento integrovaný posudok mal byť prelomovou zmenou v oblasti posudzovania ľudí na Slovensku a bol to aj milník plánu obnovy a my ako opozícia sme vám naň dali svoje hlasy. Aj vy ste sa tým potom patrične chválili aj v médiách, aj na tlačovkách, ako to prešlo, myslím, ústavnou väčšinou. Ale my sme vám tie hlasy dali v dobrej viere, že to zlepší, uľahčí a urýchli posudzovanie ľudí. Ale, žiaľ, ako som už povedala, stal sa pravý opak, neustále kopiace sa podnety z terénu a od ľudí ukazujú, že sa zatiaľ tento vznešený cieľ jednoducho nepodarilo naplniť a v praxi nefunguje. A preto tu dnes o tom hovorím, pretože nám v Progresívnom Slovensku záleží na osudoch ľudí, ktorí majú ťažké zdravotné a životné situácie a na vlastnej koži momentálne cítia nedostatky zákona práve z dielne ministerstva práce. A tie sú ako legislatívne, tak aj v samotnej aplikácii na úradoch práce, ktoré posudzujú ľudí skutočne rôznym metrom, pomaly podľa toho, ako sa tá posudzujúca osoba ráno zobudí. A tu naozaj nechcem hádzať všetkých pracovníkov a pracovníčky do jedného vreca, pretože som s mnohými z nich hovorila po celom Slovensku a mnohí robia prvé posledné pre čo najlepšie posudzovanie, ale nie všetci. Tie štandardy, ten štandard tam skrátka nie je nastavený, neviem, tie interné smernice. Vy ste mi hovorili vtedy na výbore, že tá metodika bude napísaná tak, že všetci budú musieť dodržiavať rovnaké pravidlá, ale vôbec to tak nie je. Počúvame o tom, že sociálna pracovníčka ani nechce vidieť posudzovaného šesťročného chlapca. Keď jej ho mama chcela doniesť, že teda jej ukáže, v akom je zdravotnom stave, tak pani povedala: nie, ja chcem si v pokoji vyplniť svoje papiere, takže mi ho sem nenoste. Alebo nový zákon, novela, hovorí o tom, že sociálny pracovník má ísť domov za tým človekom, za tým zdravotne znevýhodneným človekom a podľa toho má posúdiť, aký je jeho zdravotný stav a v akom prostredí žije. Väčšinou to vybavujú opäť len telefonicky. Nehovoriac, nehovoriac o, dobre, tak nie väčšinou, prepáčte, v niektorých prípadoch, okej, v niektorých prípadoch, ale v mnohých, v mnohých prípadoch to vybavujú telefonicky a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže a čo teda kritizujeme najviac, ako som povedala, je nedodržanie zákonných lehôt na vydanie celkového rozhodnutia. Čiže nejde tu len o samotnú tú žiadosť alebo posudok, ale dlhší čas trvá, kým je vydané finálne rozhodnutie. A to je čas, ktorý je pre mnohých ľudí so zdravotným znevýhodnením naozaj kľúčový a počas ktorého u nich môže dôjsť a často aj dochádza k výraznému výpadku príjmu, ktorý je pre nich často jediný. Ďalšími zlyhaniami v tejto integrovanej posudkovej činnosti sú procesné aj ľudské pochybenia pri posudzovaní konkrétnych osôb. Často ide o dehonestáciu týchto ľudí, porušovanie práv ľudí so zdravotným znevýhodnením, nepochopiteľné preposudzovanie osôb. To isté na výbore ste mi povedali, že nebudú preposudzovaní tí, ktorí už boli predtým posúdení, ale keď náhodou príde niečo, že potrebujú ešte niečo nové k svojej diagnóze, musia ísť opäť od nuly a opäť celým integrovaným posudkovým procesom prejsť. Títo ľudia mali predtým vyššie stupne odkázanosti, teraz sú preposudzovaní na iný, nižší, čiže ako keby sú zrazu zdravší, zrazu tu ministerstvo práce lieči zdravotne znevýhodnených takýmto spôsobom. Takisto nevhodné otázky, ignorovanie odborných diagnóz, odborných nálezov, lekárskych správ pri posudzovaní nároku na tento posudok. A veľmi dôležité – ignorovanie psychiatrických diagnóz ako tých, ktoré sú dôvodom pre žiadosť o príspevok. A títo ľudia sa potom nedostanú ani do tých zariadení sociálnych služieb, o ktorých dnes hovoríme a ktoré chcete finančne podporiť. Ja za všetko poviem jeden príklad, ktorý si dovolím odcitovať, pani nám napísala: „Mám dvoch synov autistov, Asperger 14 rokov a osem rokov. Ten osemročný je plienkovaný, kde u oboch odborníci odporúčajú celodennú starostlivosť. Štyrikrát sme požiadali o integrovaný posudok, štyrikrát nám ho zamietli z dôvodu, že vedia chodiť. Nezaujímalo ich, že sa nevedia sami umyť, najesť, obliecť, že sa nevedia orientovať v priestore vonku ani doma. Ja som dala v práci výpoveď, lebo deti sú mi prvoradé. Povedzte mi, či je toto normálne?“ Tak, pán minister, z môjho pohľadu toto normálne nie je a nie je to ani sociálne citlivé. Zaujímalo by ma, čo by ste tejto matke povedali, lebo pri prijímaní tejto novely ste vtedy stáli v šíku a zakrývali ste sa všetkými inštitúciami a organizáciami, ktoré s týmito ľuďmi pracujú alebo ich združujú. A ukazuje sa, že táto novela má zásadné nedostatky, ktoré priamo negatívne ovplyvňujú osudy ľudí. A preto teraz ste sa aj vyjadrili, aj pani komisárka nám to spomínala na výbore, že teda využívate jej aktivitu, pani komisárky pre zdravotne znevýhodnené osoby, pani Stavrovskej, ktorej tímy aktuálne robia hĺbkové kontroly práve na ÚPSVaR-och.
Takže možno nám len o tomto môžete povedať, ja budem rada, keď dnes namiesto možno nejakého kydania koalično-opozičného by ste len mi úprimne povedali, čo v tejto situácii idete robiť pre týchto zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí čakajú mesiace-mesiace po
===== 48.
Takže možno len o tomto môžete povedať. Ja budem rada, keď dnes namiesto možno nejakého kydania koalično-opozičného by ste len mi úprimne povedali, čo v tejto situácii idete robiť pre týchto zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí čakajú mesiace-mesiace po uplynutí zákonnej lehoty na svoje posudky, alebo sú neférovo preposudzovaní, alebo ich psychiatrické diagnózy sú ignorované a tu sa sociálni pracovníci alebo posudkoví lekári tvária, že pacient s diagnózou PAS vlastne nie je pacient, alebo s nejakou poruchou príjmu potravy napríklad, nie je to na ňom alebo na nej vidieť, tak tým pádom už nemá nárok na akýkoľvek napríklad opatrovateľský príspevok alebo iné kompenzácie.
Takže na záver len zopakujem, že kvitujem, že chcete vyriešiť finančné problémy s pohľadávkami, to je v poriadku, ale sociálne služby ako také budú na Slovensku plniť svoj účel len vtedy, ak danú službu aj včas a adekvátne dostanú tí, ktorí na ňu majú nárok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak neviem, pán minister, že čo, akú máte dnes náladu, keď ste nám nejak veľmi neboli ochotný odpovedať s kolegom Ledeckým tuto na predošlý návrh zákona k tomu platformovému zamestnávaniu, tak ja verím, že aspoň možno k tomuto zákonu mi poviete potom pár vecí alebo aspoň reakciu na to, čo vám chcem dnes povedať ja. Ja teda v úvode len poviem, že absolútne rozumiem tomu, že prichádzate s týmto návrhom zákona, ako ste aj povedali, vyžaduje to aj Európska komisia, zároveň aj vítam snahu vyjsť v ústrety zriaďovateľom v krajoch, konkrétne s príspevkom na nevymožiteľné pohľadávky, keďže tieto pohľadávky sa skutočne rokmi kopia. Kopili sa aj a aj stále sa kopili na mestách a obciach a bolo to nutné naozaj riešiť, takže to je v poriadku, aj keď v rámci, pozerala som si medzirezortné pripomienkové konanie, bolo tam vznesených viacero zásadných pripomienok, z ktorých ste teda niektoré neakceptovali, takže o tom sa teda môžeme potom pobaviť v druhom čítaní.
Ale ja dnes by som chcela, tým, že je to prvé čítanie a že ide o sociálne služby, ktoré by mali byť prístupné tým, ktorí na ne majú nárok, ľuďom zdravotne znevýhodneným alebo ľuďom skrátka zdravotne odkázaným, tak ja dnes chcem využiť túto príležitosť, pán minister, a povedať vám len jednu vec, že je strašná škoda, že si neviete priznať chybu a neviete ľuďom úprimne povedať, že čo sa týka novely o integrovanej posudkovej činnosti, že skrátka tam nie je všetko s kostolným poriadkom a že ste zaviedli niečo, na čo očividne ste neboli úplne dobre pripravení a že to má zásadné chyby až systémového charakteru, a že to proste chcete opravovať, že chcete tým ľuďom vyjsť v ústrety a uistiť ľudí, že to, čo sa deje teraz a čo sa deje, je, že im tie posudky skrátka neprichádzajú, že tie lehoty sú zúfalo po zákonnej lehote. Ja môžem povedať, že tu s kolegyňou Veronikou Veslárovou už robíme, najmä ona teda, ale už aj mne prišlo kopec podnetov, kde napríklad poviem situáciu, kde mi napísala už zúfalá dcéra svojho otca 84-ročného, ktorý si podal návrh na integrovaný posudok druhý januárový týždeň, čiže už dávno po schválení tejto novely, a písala mi, myslím, že to bolo niekedy dva týždne dozadu, že ešte stále nemá posudok. A ja teda som nevedela, že čo urobiť, tak som si povedala, že využijem to, že som poslankyňa Národnej rady, tak som zo svojho poslaneckého e-mailu napísala na daný úrad práce tej pani, ktorá mala na starosti tento prípad, že teda sa chcem spýtať, prečo tento posudok mešká, a viete, čo sa stalo? Stalo sa, že pani do druhého dňa, alebo myslím, bol tam víkend a hneď v pondelok ten posudok dostala. Takže dobre, ja som rada, že som jej takýmto spôsobom pomohla, ale musela som napísať takýto e-mail. Akože odpoveď z úradu práce bola, že veľmi taká strohá, že: pani poslankyňa, vy nemáte vôbec právo sa zaujímať o niekoho, kto je úplne cudzí, nemáte na to žiadne nejaké povolenie a preto sa tým ani nebudeme zaoberať. To bolo veľmi zaujímavé, že akú suchopárnu odpoveď som z úradu práce dostala, ale úprimne, mne je to úplne jedno, pre mňa je podstatné, že tá pani pre svojho otca dostala posudok. Neviem, aký posudok dostala, ale aspoň ho dostala, hej? Pretože, ako hovorím, druhý januárový týždeň si tento integrovaný posudok požiadali a bol polka mája a ten posudok ešte nemali, a pritom novela o integrovanej posudkovej činnosti, ktorá bola schválená 1. 9. 2025, hovorí o tom, že tá zákonná lehota nesmie presiahnuť 60 dní. Tak toto bolo 60-krát, neviem, krát dva.
Takže ešte raz opakujem, že, pán minister, bolo by naozaj fajn, keby ste sa normálne len postavili pred ľudí a povedali, áno, nie je to všetko ešte vyladené, vylaďujeme tieto procesy, aby sme vám čo najviac vyšli v ústrety, vidíme, že sú s tým problémy, ale nie. Vy hovoríte, že je vlastne všetko v poriadku, pamätám si tie tlačovky, kde ste prezentovali čísla, ako 97 % posudkov alebo žiadostí bolo vybavených a 98 % posudkov už bolo vydaných. Ale očividne tá realita je niekde úplne inde.
Ja len teda ešte poviem, že aby sa zdravotne znevýhodnený človek alebo inak odkázaný človek dostal do zariadenia sociálnych služieb, o ktorých dnes teda hovoríme, alebo dostal nárok na akúkoľvek službu, či už terénnu alebo na službu asistenčnú, alebo dostal nejakú kompenzačnú pomôcku či iné príspevky, ktoré majú zmierniť dopady jeho zdravotného stavu, tak si musí požiadať úrad práce o posúdenie. Čiže po novom je to integrovaný posudok, o ktorom tu hovorím. A tento integrovaný posudok mal byť prelomovou zmenou v oblasti posudzovania ľudí na Slovensku a bol to aj milník plánu obnovy a my ako opozícia sme vám naň dali svoje hlasy. Aj vy ste sa tým potom patrične chválili aj v médiách, aj na tlačovkách, ako to prešlo, myslím, ústavnou väčšinou. Ale my sme vám tie hlasy dali v dobrej viere, že to zlepší, uľahčí a urýchli posudzovanie ľudí. Ale, žiaľ, ako som už povedala, stal sa pravý opak, neustále kopiace sa podnety z terénu a od ľudí ukazujú, že sa zatiaľ tento vznešený cieľ jednoducho nepodarilo naplniť a v praxi nefunguje. A preto tu dnes o tom hovorím, pretože nám v Progresívnom Slovensku záleží na osudoch ľudí, ktorí majú ťažké zdravotné a životné situácie a na vlastnej koži momentálne cítia nedostatky zákona práve z dielne ministerstva práce. A tie sú ako legislatívne, tak aj v samotnej aplikácii na úradoch práce, ktoré posudzujú ľudí skutočne rôznym metrom, pomaly podľa toho, ako sa tá posudzujúca osoba ráno zobudí. A tu naozaj nechcem hádzať všetkých pracovníkov a pracovníčky do jedného vreca, pretože som s mnohými z nich hovorila po celom Slovensku a mnohí robia prvé posledné pre čo najlepšie posudzovanie, ale nie všetci. Tie štandardy, ten štandard tam skrátka nie je nastavený, neviem, tie interné smernice. Vy ste mi hovorili vtedy na výbore, že tá metodika bude napísaná tak, že všetci budú musieť dodržiavať rovnaké pravidlá, ale vôbec to tak nie je. Počúvame o tom, že sociálna pracovníčka ani nechce vidieť posudzovaného šesťročného chlapca. Keď jej ho mama chcela doniesť, že teda jej ukáže, v akom je zdravotnom stave, tak pani povedala: nie, ja chcem si v pokoji vyplniť svoje papiere, takže mi ho sem nenoste. Alebo nový zákon, novela, hovorí o tom, že sociálny pracovník má ísť domov za tým človekom, za tým zdravotne znevýhodneným človekom a podľa toho má posúdiť, aký je jeho zdravotný stav a v akom prostredí žije. Väčšinou to vybavujú opäť len telefonicky. Nehovoriac, nehovoriac o, dobre, tak nie väčšinou, prepáčte, v niektorých prípadoch, okej, v niektorých prípadoch, ale v mnohých, v mnohých prípadoch to vybavujú telefonicky a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže a čo teda kritizujeme najviac, ako som povedala, je nedodržanie zákonných lehôt na vydanie celkového rozhodnutia. Čiže nejde tu len o samotnú tú žiadosť alebo posudok, ale dlhší čas trvá, kým je vydané finálne rozhodnutie. A to je čas, ktorý je pre mnohých ľudí so zdravotným znevýhodnením naozaj kľúčový a počas ktorého u nich môže dôjsť a často aj dochádza k výraznému výpadku príjmu, ktorý je pre nich často jediný. Ďalšími zlyhaniami v tejto integrovanej posudkovej činnosti sú procesné aj ľudské pochybenia pri posudzovaní konkrétnych osôb. Často ide o dehonestáciu týchto ľudí, porušovanie práv ľudí so zdravotným znevýhodnením, nepochopiteľné preposudzovanie osôb. To isté na výbore ste mi povedali, že nebudú preposudzovaní tí, ktorí už boli predtým posúdení, ale keď náhodou príde niečo, že potrebujú ešte niečo nové k svojej diagnóze, musia ísť opäť od nuly a opäť celým integrovaným posudkovým procesom prejsť. Títo ľudia mali predtým vyššie stupne odkázanosti, teraz sú preposudzovaní na iný, nižší, čiže ako keby sú zrazu zdravší, zrazu tu ministerstvo práce lieči zdravotne znevýhodnených takýmto spôsobom. Takisto nevhodné otázky, ignorovanie odborných diagnóz, odborných nálezov, lekárskych správ pri posudzovaní nároku na tento posudok. A veľmi dôležité – ignorovanie psychiatrických diagnóz ako tých, ktoré sú dôvodom pre žiadosť o príspevok. A títo ľudia sa potom nedostanú ani do tých zariadení sociálnych služieb, o ktorých dnes hovoríme a ktoré chcete finančne podporiť. Ja za všetko poviem jeden príklad, ktorý si dovolím odcitovať, pani nám napísala: „Mám dvoch synov autistov, Asperger 14 rokov a osem rokov. Ten osemročný je plienkovaný, kde u oboch odborníci odporúčajú celodennú starostlivosť. Štyrikrát sme požiadali o integrovaný posudok, štyrikrát nám ho zamietli z dôvodu, že vedia chodiť. Nezaujímalo ich, že sa nevedia sami umyť, najesť, obliecť, že sa nevedia orientovať v priestore vonku ani doma. Ja som dala v práci výpoveď, lebo deti sú mi prvoradé. Povedzte mi, či je toto normálne?“ Tak, pán minister, z môjho pohľadu toto normálne nie je a nie je to ani sociálne citlivé. Zaujímalo by ma, čo by ste tejto matke povedali, lebo pri prijímaní tejto novely ste vtedy stáli v šíku a zakrývali ste sa všetkými inštitúciami a organizáciami, ktoré s týmito ľuďmi pracujú alebo ich združujú. A ukazuje sa, že táto novela má zásadné nedostatky, ktoré priamo negatívne ovplyvňujú osudy ľudí. A preto teraz ste sa aj vyjadrili, aj pani komisárka nám to spomínala na výbore, že teda využívate jej aktivitu, pani komisárky pre zdravotne znevýhodnené osoby, pani Stavrovskej, ktorej tímy aktuálne robia hĺbkové kontroly práve na ÚPSVaR-och.
Takže možno nám len o tomto môžete povedať, ja budem rada, keď dnes namiesto možno nejakého kydania koalično-opozičného by ste len mi úprimne povedali, čo v tejto situácii idete robiť pre týchto zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí čakajú mesiace-mesiace po
===== 48.
Takže možno len o tomto môžete povedať. Ja budem rada, keď dnes namiesto možno nejakého kydania koalično-opozičného by ste len mi úprimne povedali, čo v tejto situácii idete robiť pre týchto zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí čakajú mesiace-mesiace po uplynutí zákonnej lehoty na svoje posudky, alebo sú neférovo preposudzovaní, alebo ich psychiatrické diagnózy sú ignorované a tu sa sociálni pracovníci alebo posudkoví lekári tvária, že pacient s diagnózou PAS vlastne nie je pacient, alebo s nejakou poruchou príjmu potravy napríklad, nie je to na ňom alebo na nej vidieť, tak tým pádom už nemá nárok na akýkoľvek napríklad opatrovateľský príspevok alebo iné kompenzácie.
Takže na záver len zopakujem, že kvitujem, že chcete vyriešiť finančné problémy s pohľadávkami, to je v poriadku, ale sociálne služby ako také budú na Slovensku plniť svoj účel len vtedy, ak danú službu aj včas a adekvátne dostanú tí, ktorí na ňu majú nárok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, pán minister, pán predsedajúci, ja sa len krátko chcem vyjadriť k tejto v podstate transpozícii európskej smernice a som rada, že máme túto tému na stole. Začnime možno tým, že každý, kto sa stretol s tým, alebo kto si objednal taxík, či už cez Bolt, Uber alebo HOPIN alebo rôzne iné platformy, alebo kto si objednal jedlo cez Wolt, Bistro.sk a podobne, všetky tieto platformy poskytujúce dovoz jedla domov, tak to je tá platformová práca, o ktorej sa teraz rozprávame, a na Slovensku je takto zamestnaných naozaj množstvo, množstvo ľudí, ktorí si buď privyrábajú, to znamená, že okrem takejto práce majú aj iné práce, dve-tri, alebo je to ich jediná práca. Ja chodím často taxíkmi a rozprávam sa s taxikármi o tom, ako sa im pracuje a teda za tie roky vidím tú zmenu k horšiemu, by som povedala. A teraz mňa zaujímajú vlastne, prečo to celé hovorím, zaujíma ma váš pohľad, pán minister, a aj vôbec to, že ako ste sa vysporiadali s tým vzťahom zamestnávateľ, zamestnanec a klient. Lebo mňa to teda zaujíma z týchto troch uhlov pohľadu. Ešte poviem aj to, že hovorila som aj so zástupcami zamestnávateľov, hovorila som aj so zástupcami odborárov a teda odborov, viem, že sa vzácne zhodli na tejto smernici a že ste tomu aj vy na ministerstve venovali veľký obnos času a za to vám chcem poďakovať, že naozaj ste k tomu pristúpili veľmi zodpovedne. Takže toto je spôsob, akým by sa to naozaj malo robiť.
Ale predsa len takto v prvom čítaní vyslovene ideovo ma zaujíma, takisto ma bude zaujímať, ako aj pán kolega Ledecký povedal, že ako sa to potom vyvinie, možno nejaké technické detaily v druhom čítaní, ale to si môžeme povedať potom, ak tam budú nejaké pozmeňujúce návrhy. Ale mňa teraz zaujíma to, že ako ste sa vlastne vysporiadali s tým, aby tá smernica bola transponovaná tak, že v prvom rade dá možnosť zamestnancovi, teda tomu človeku, ktorý je kuriérom alebo kuriérkou, stále možnosť slobody tohto zamestnania a nezviaže ho do zamestnaneckého pomeru tak, že nebude môcť napríklad vykonávať aj inú pracovnú činnosť, a že či je to v tej našej transpozícii dostatočne vyjasnené, lebo mám pocit, že práve nie, že tie znaky závislej práce, alebo prípadne, že ste s tým až tak veľa toho nemenili a že v podstate aj tak ten človek ostane živnostníkom, čiže či sa tu vôbec, či tu vôbec nastáva nejaká zmena smerom k zamestnancovi a k jeho právam napríklad aj k jeho bezpečnosti, pretože máme tu veľmi veľa kuriérov z iných krajín, ktorí pracujú pod flotilami a tam sú tie podmienky prijímania týchto ľudí veľmi, veľmi v šedej zóne. Čiže moja otázka je aj, ako ste sa vysporiadali s touto konkrétnou situáciou, že ako chceme lepšie kontrolovať aj vďaka tejto smernici to, akí ľudia nás vozia a akí ľudia nám vozia jedlo a že či títo ľudia majú všetky dostatočné certifikáty, ale aj zároveň či sú ich práva dostatočne napĺňané a či majú právo napríklad sa združovať a ak majú právo sa združovať, či majú právo aj so zamestnávateľom vyjednávať. Lebo jedna vec je sa združiť, to by mala byť ako keby jedna z nových vecí práve, ktorú prináša táto smernica, ale že či majú aj právo nakoniec potom s tým zamestnávateľom niečo vyjednať. To je ďalšia moja otázka.
A potom z pozície zamestnávateľa, áno, že či teda ste našli ten balans, ktorý príliš nezdraží túto službu pre zamestnávateľov a tým pádom aj pre klienta, a že to teda bude nakoniec možno, neviem, dva-, trikrát drahšie, ako je to teraz. Ja si myslím ale na druhej strane, že ja osobne by som si určite pár eur aj priplatila, pokiaľ by som si bola istá, že sa v tom aute cítim bezpečne. Len, neviem, pol roka dozadu sme tu mali síce ojedinelý prípad, ale bol tu prípad, kedy žena sa cítila ohrozená na svojej bezpečnosti a bála sa, že bude zavlečená niekde za hranice Slovenska, pretože ten taxikár s ňou nekomunikoval a len bezhlavo vlastne sa rútil smerom k hraniciam. Čiže aj z pohľadu toho klienta, či táto smernica myslí na tieto tri vzťahy, ktoré by z môjho pohľadu mala upravovať a zlepšovať.
To je všetko, ďakujem pekne.

Aj pánovi ministrovi. Začnem od konca, tuto od kolegyne Šrobovej. Ešte raz chod. Čo je to chod? Chod je, že sa tam platia tie mzdy väčšinou tým ľuďom, hej? To znamená tým psychológom, tým sociálnym pracovníkom, ekonomickým poradcom, poradkyniam, právnym poradcom, poradkyniam. Veď v poriadku. To môžu byť ľudia, ktorí sú šikovní, ktorí môžu niekomu pomôcť, ale oni nepomôžu, lebo nemajú klientov. Ešte raz to zopakujem, čiže my minieme 50 miliónov € na mzdy v rámci projektu, ktorý nepomôže takmer nikomu. A takto to funguje na Slovensku už dlhé roky, že tu sa robia projekty pre projekty a nie preto, aby skrátka pomohli ľuďom. Čiže toto, toto je tá efektívna práca štátu. Takýmto spôsobom chceme pomáhať? Čiže to je jedna vec. A druhá vec, reakcia na pána ministra. Ja by som strašne chcela, pán minister, počuť tú odpoveď k tomu 8. máju, lebo ja vlastne neviem ten váš názor. Ak budete mať priestor ešte v tejto rozprave, keby ste sa dotkli toho 8. mája, že či sa chystáte niečo nové alebo iné urobiť toho 15. septembra, nech sa tu nedožijeme znova toho istého, že firmy a štátne inštitúcie nebudú vedieť, ako presne sa majú zachovať. A k tomu predvyplnenému daňovému priznaniu, čo ste hovorili, že to sa nedá šmahom ruky. Mne to je úplne jasné, že nie. To je veľmi náročná operácia. Viem si to aspoň čiastočne predstaviť, ale viete, že keby ste si povedali, že toto je naša priorita, hneď ako ste prišli do vlády na konci roka 2023, tak snáď už teraz v máji 2026 by ste už minimálne aspoň prišli s nejakým IT riešením, ktoré by sa približovalo k predvyplnenému daňovému priznaniu, alebo za tie tri roky by to už aj mohlo byť celé navrhnuté. Mi nehovorte, že nie. Tak idem. V rozprave vystúpi pán poslanec.

Zopár kolegov z koalície. Ja, keď som sem šla dnes, teraz pred chvíľou, som sa vracala, lebo som musela ísť do jaslí po moje dieťa. Ju vyzdvihnúť, tak som rozmýšľala nad tým, že táto správa sa volá správa o pokroku, hej? Čiže správa o progrese, inými slovami, lebo progres je v podstate pokrok. Tak ja verím, že táto správa bude raz mať zmysel, keď túto krajinu bude viesť Progresívne Slovensko, pretože teraz táto správa skutočne zmysel absolútne nedáva. No a ja by som teda začala takým krátkym zhrnutím, ale ešte predtým som strašne rada, že pán minister sa objavil, že konečne je tu, lebo nevidím ho často ani v médiách, ani v reláciách obhajovať kroky vlády, kroky Ministerstva financií, takže som rada, že je tu a že sa zapája do debaty aj v rámci nového rokovacieho poriadku. Takže najskôr začnem takým fakt krátkym zhrnutím, že vlastne aký pokrok ste vy vlastne priniesli pre Slovensko a pre jeho občanov a občianky. V prvom rade ste zdvihli ľuďom DPH o 3 %. Zdvihli ste im zdravotné odvody a rapídne ste im zdvihli aj sociálne odvody. Zrušili ste, teda nezrušili ste, zaviedli ste hlúpu transakčnú daň, ktorá spolu s ďalšími krokmi dusí ekonomický rast tak, že máme rast nižší, ako je 1 %. Ušli nám stovky miliónov € na daniach Slovnaftu, ktoré odišli do Maďarska, jeho matke firme spoločnosti MOL, teda odišli Maďarom a nie Slovákom a dokonca teraz ešte, pán minister, neviem, či už ste sa rozhodli, že či idete vybalansovať ten daňový dlh Slovnaftu alebo ho idete naozaj vybrať na daniach a možno konečne urobíte prvé poriadne prorastové opatrenie. Zároveň ste neboli schopní vyčerpať ani 15 % eurofondov za päť rokov programového obdobia, z ktorého takmer tri vládnete vy. A teraz nám dokonca ešte aj hrozí, že nám ich kvôli vám pozastavia. A na korupčných škandáloch ste Slovensko pripravili o ďalšie stovky miliónov, ktoré mohli ísť občanom Slovenska. A nie, oni išli na košele z kávových zŕn, na rôzne nefunkčné hasičské autá, slejdy a podobné zábavky ministrov, najmä teda strany HLAS. A ja sa pýtam, že či sa teda nehanbíte sa tu tváriť, že robíte pre ľudí a že tu reálne prichádza nejaký pokrok. Viete, ja a so mnou milióny občanov na Slovensku by už sme skutočne chceli počuť, že čo ide vláda Roberta Fica s touto situáciou urobiť. S tou situáciou, ktorú tu už niekoľkokrát pomenovali kolegovia a kolegyne v rozprave. Ja sa k nej určite tiež vrátim minimálne cez sociálnu oblasť, lebo teda doteraz sme sa to nedozvedeli, ale ja za rovnako dôležité považujem povedať to alebo opísať to, ako sme sa sem dostali. Takže si povedzme, ako vyzerá Slovensko za vašej vlády, ako vyzerá ten progres, ten pokrok, o ktorom tu dnes máme hovoriť. Máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce. Ťažko sa tu podniká. Malé firmy to skrátka nevedia utiahnuť, zanikajú, prepúšťajú, ľudia majú poloprázdne peňaženky hneď po výplate, lebo máme jedny z najnižších čistých platov v Európskej únii. Už aj Bulhari nás postupne predbiehajú v čistých mzdách. A viete prečo? Lebo majú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie. Pridusili ste ekonomiku takým spôsobom, že aktuálne máme ani nie 1 % hospodársky rast, pričom okolité krajiny, Poľsko a Česko napríklad, oproti nám rastú. Poľsko malo v štvrtom kvartáli v roku 2025 medziročný rast 4 %, Česko Pridusili ste ekonomiku takým spôsobom, že aktuálne máme ani nie 1 % hospodársky rast, pričom okolité krajiny, Poľsko a Česko napríklad, oproti nám rastú. Poľsko malo v štvrtom kvartáli v roku 2025 medziročný rast 4 %, Česko viac ako 2 %. U nás naopak inflácia dosahuje 4 %, kým v priemere v eurozóne je okolo 2 %. A čo to vlastne znamená ľudskou rečou, keď je veľká inflácia, tak je drahé všetko. Sú drahé potraviny, drahé služby, drahé tovary. Ľudia tým pádom viac šetria, míňajú menej. Doteraz sem neprišiel ani jeden nový veľký investor. Máme tu baterkáreň, ktorá nie a nie sa spustiť. Práve naopak, investori od nás odchádzajú do iných krajín, nielen mimo Európskej únie, ako vy strašne radi hovoríte, že sú to globálne faktory, týmto sa neustále zakrývate. Ale keď povieme, že množstvo firiem, ktoré u nás skončilo a odišli, presunuli svoje výroby do iných krajín Európskej únie, tak na to nemáte ani slovo nejakého argumentu. Napríklad Figaro po 130 rokoch, ktoré tu podnikali, ktorých nezlomila ani privatizácia, ani pandémia, ani hospodárske krízy, nič. Zlomila ich štvrtá vláda Roberta Fica a presúvajú výrobu do Českej republiky, tuto vedľa. Ecco v Turci, v Martine, časť výroby presunuli do Portugalska. To je tiež člen Európskej únie. Samsung, ktorý len nedávno skončil v Galante, 20 % výroby presunul do Maďarska. Tuto opäť našim susedom. Prečo? Lebo Maďarsko má skrátka nižšie firemné dane. Takže to sú všetko firmy, to sú investori, ktorí sa odvracajú od nás, odchádzajú do iných krajín, berú sa preč zo Slovenska, pretože v iných krajinách majú lepšie podmienky. A tí, čo tu ešte ostávajú, sa už veľmi hlasno vyjadrujú, že za takýchto podmienok by už na Slovensku neinvestovali. Teraz na margo udržateľnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nás dala do pásma vysokého rizika, kde jasne pomenovala fakty, ktoré nepustia. A síce hrubý dlh je stále vyšší, ako bol počas covidu. Ako je to možné? Covid, to bola kritická situácia. A my tu máme teraz historicky najvyšší dlh na úrovni 61,4 % HDP napriek tomu, že ste miliardy vytiahli od ľudí, aby ste nás dostali aspoň na udržateľnú úroveň, a výsledok sa skrátka nedostavil po tých troch kolách konsolidácie. Všetko to bolo zbytočné. Nepodarilo sa vám to a aj tak budete krajinu odovzdávať s obrovským dlhom aj deficitom. Skrátka po vás potopa. Sami ste rezignovali na plán stabilizovať verejný dlh. Nechávate to skrátka na tých, ktorí prídu po vás. Namiesto plánovaného deficitu 3,5 %, ako tuto aj kolegyňa spomínala, dokonca ste hovorili o 3 % na volebný rok 2027. Tak ste si to nakoniec upravili na 4,2 % a ja mám pocit, alebo predpokladám, že krajinu budete odovzdávať niekde medzi 5 až 6 % deficitu. Napriek trom kolám konsolidácie nám stále narastá suma, ktorú platíme za splácanie úrokov. A to je dôsledok toho, že nám svetové agentúry znižujú každoročne ratingy. Naposledy to bola agentúra Standard & Poor’s. Nehovoriac o obrovskom prúseri, už ani neviem, ako to mám slušnejšie nazvať, v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, kedy nám teraz hrozí vlastne pozastavenie akreditácie PPA-čky kvôli obavám z porušovania pravidiel pri správe európskych agrodotácií. Toto môže a bude mať vážne dôsledky pre slovenských farmárov. Slovenskí farmári, to je tiež súčasť ekonomiky Slovenska. Títo farmári nedostanú potrebnú prisľúbenú finančnú podporu. A ohrozia sa aj ich budúce dotácie. Nedávny prieskum úradu komisára pre deti povedal, že 75 % mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska. Za minulý rok bolo zrušených viac ako 60 000 živností, najviac za posledných päť rokov. A to nehovorím o situácii 8. mája, ktorú ste, ja neviem, pán minister, ja budem strašne rada, keď mi aspoň vy možno poviete, pretože ja o tejto téme hovorím veľa s pánom ministrom Tomášom, ktorý neustále tému 8. mája prehadzuje na vaše plecia a vy si to tu pinkáte ako takú pingpongovú loptičku, že kto teda za to môže, že 8. mája bol jeden chaos na Slovensku. Ľudia nevedeli, či budú mať nútenú dovolenku, alebo či sa im tá dovolenka, ktorú im nakoniec ich zamestnávatelia nútene dali, nezapočíta, budú mať náhradné voľno. Školy, mnoho škôl, dávali riaditeľské voľno, nemocnice si nechávali iba nevyhnutný počet svojich zamestnancov v tento deň, ostatných poslali byť doma. Tým pádom množstvo plánovaných zákrokov na tento deň sa odsunulo na dobu inú, neurčitú. A ja sa teda pýtam, prečo ste nemohli nejakým spôsobom opraviť túto situáciu ešte predtým, ako sa to takto negatívne dotklo státisícov ľudí. Pretože aj štátne inštitúcie, ako je napríklad Národná rada, tu tiež veľmi zvažovali, ktorých zamestnancov nechajú pracovať. Pretože bol akurát deadline na podávanie návrhov zákonov a ktorých nechajú doma. Rodičia v zúfalstve nevedeli, čo, boli v strese, keďže niektoré školy zatvorili, nevedeli, kde nechajú svoje deti, pretože oni museli ísť do práce. A tie deti nemali s kým nechať. Tak ste prišli s perfektnou ideou, že budú môcť čerpať v tento deň OČR-ku. To znamená, že oni na tom prišli na svojej mzde, pretože sa prepláca iba 55 % ich dennej mzdy. A zároveň OČR-ku vypláca Sociálna poisťovňa. To je tá poisťovňa, ktorá je už teraz v trojmiliardovom dlhu voči štátnemu rozpočtu. A tým pádom vyplácaním OČR-iek sa dostáva do ďalších mínusových čísel. A ja sa teda pýtam, ako ste to napríklad vyriešili vy? Lebo ja som posielala infožiadosť aj na Ministerstvo financií, aj na Ministerstvo práce, že ako ste sa vysporiadali s 8. májom vy ako štátna inštitúcia, že teda koľko ľudí ste nechali pracovať na tých 100 % príplatkoch a koľko ľudí ste nechali doma. Doteraz mi odpoveď neprišla. Takže ja sa pýtam, to naozaj bolo také náročné otvoriť na minulej schôdzi, tá minulá schôdza trvala, ja neviem, skoro mesiac, otvoriť zákon o štátnych sviatkoch, alebo ja si myslím, že to mohlo byť kľudne aj v Zákonníku práce nejakým spôsobom zapracované, kde sa mohla určiť tá konkrétna nejaká terminológia, že tento deň sa tým pádom nepočíta za sviatok a ľudia nebudú dostávať 100 % príplatky, alebo už akokoľvek. Ale skrátka jediné, čo som ja počula, teda od vás som nepočula nič. Od pána ministra Tomáša: „Ja s tým nič nemám, to všetko minister financií.“ A dokonca pán minister sa istých pár dní vyjadroval, že to bolo vlastne plánované, že to bolo plánované a že vy vlastne sa tešíte, ako ľudia dostanú viac peňazí. Veď v poriadku, ale akí ľudia dostali viac peňazí, keď také množstvo z nich nakoniec zostalo doma na dovolenkách? Lebo si to tie firmy a tie inštitúcie skrátka nevedeli dovoliť im zaplatiť tie 100 % príplatky. To je celý point. Tu nejde o to, že ľuďom niekto nechce dať viac na mzdách. Proste spôsobili ste obrovský chaos s 8. májom. Neopravili ste ho legislatívne a ja sa pýtam, či sa to chystáte spraviť aspoň na toho 15. septembra, alebo sa dožijeme presne toho istého, že si tu budete nad tým jeden nad druhým umývať ruky a na záver poviete, že ako sa vlastne tešíte, že ako ľuďom dobre bolo, ako si oni privyrobili, hej? A pritom tí ľudia iba pindali, lebo proste nevedeli, či ostanú doma alebo neostanú doma a boli z toho úplne právom rozhorčení, takže ja budem veľmi rada, keď na toho 15. septembra toto legislatívne opravíte. Poďme na prorastové opatrenia. Pretože tie majú byť tiež súčasťou pokroku, ak som to správne pochopila, lebo toto je správa o pokroku, tak by som očakávala, že súčasťou správy o pokroku budú aj nejaké opatrenia, ktoré spôsobia, že tí ľudia na Slovensku budú vidieť, že kráčame niekam vpred, hej? V prvom rade my doteraz nevieme, aké prorastové opatrenia nám vlastne idete priniesť. Každý týždeň hovoríte, že budúci týždeň sa ich dozvieme. Každý týždeň to počúvam. Žijeme dobu Kamenickú už, no koľko je to? Vyše 200 dní. Dobu Kamenickú žijeme skutočne už vyše 200 dní, pretože to bolo možno aj štyri mesiace dozadu, čo premiér ohlásil v hlinikárni Slovalco, že príde vláda s prorastovými opatreniami. Stále nič. Ja osobne si myslím, že to je vyslovene škandál. Jediné, čo občan, keď ide unavený večer z práce a zapne si televízor, vidí, je, že s vážnou tvárou hovoríte, že prorastovým opatrením bude napríklad zrušenie povinnosti vyvesiť na prevádzke oznámenie o evidencii tržieb. Hej? To je taký plagátik, čo každá firma musí mať teraz vyvesený a že toto je prorastové opatrenie, neviem, asi antibyrokratické, predpokladám, hej, že teda už to nebudú musieť vyvesovať, takú tú informáciu o evidencii tržieb. Ale napríklad také prorastové opatrenia, ako je predvyplnené daňové priznanie, ktoré by pomohlo státisícom malých, stredných, akýchkoľvek podnikateľov, ktorí musia vyplňovať daňové priznanie, tak to vám nenapadlo v rámci prorastových opatrení. Predvyplnené daňové priznanie nie. Vy idete rušiť papier o evidencii tržieb. A už nehovoriac ani o úsmevnej vete pani Sitovej Sakovej, ktorá povedala, že prorastovým opatrením bude skrátenie obednej pauzy z 30 minút na 15 minút. Tak to ste snáď hádam ani nemysleli vážne. Neviem, či to mal byť nejaký zlý vtip, ale nakoniec pán minister mi to v nedeľnej relácii vyvrátil, že vraj toto sa nakoniec diať nebude. No chvalabohu, až na to, že to povedala ministerka tej istej strany, ktorej to minister práce z tej istej strany HLAS nakoniec vyvrátil. Ale teraz vážne. Vy nie že meškáte 4 mesiace. Vy meškáte 3 roky. Povedzte mi, čo je toto za vládu, ktorá sa snaží riešiť prorastové opatrenia v treťom roku svojho vládnutia. Povedzte mi naozaj. Keď ste potrebovali si schváliť nový Trestný zákon, aby ste mohli dovoliť obžalovanému Tiborovi Gašparovi uniknúť spravodlivosti alebo zrušiť kajúcnikov, tak to ste urobili ako prvé a ešte nehovoriac aj o znížení percenta odvodu do druhého piliera. To ste urobili, ja neviem, štyri mesiace po tom, ako ste si sadli za vládne stoličky, ste znížili odvod do druhého piliera, tým ste opäť ohrozili peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Ale to ste dokázali urobiť za moment. Ale keďže ste vedeli, že bude problém s verejnými financiami, vy ste to vedeli už dopredu. Vy ste to vedeli už, keď ste robili svoje programové vyhlásenie vlády a keď ste si tam písali tie plošné 13. dôchodky, už vtedy ste vedeli, že bude problém s verejnými financiami. A napriek tomu vám trvalo 3 roky, aby ste prišli vôbec s niečím, teda zatiaľ to len deklarujete, ani na tom ste ešte neboli schopní sa dohodnúť. Ja sa teda ale ani vôbec nečudujem, pretože všetky Ficove vlády v ekonomickej oblasti boli úplne impotentné. Takže čakať od tejto vlády prorastové opatrenia, to je asi také ako veriť, že demolačná čata postaví dom. Transakčná daň – najväčšia hlúposť, ktorú táto vláda urobila. Všetci sme vám to tu hovorili, všetci. Vy ste to veľmi obhajovali, pán minister. A teraz to je vaše prorastové opatrenie. Vy sa idete chváliť, že zrušíte niečo, čo ste sami zaviedli. Paráda, čiže to je také, že pokus – omyl, hej? Tak ja neviem, ako to nazvať. To je úplné babráctvo. Ja možno ešte by som sa dotkla výberu daní. Pretože to je veľká téma. Vy sa často pýtate, čo by sme robili my, hej, že my to akože veľa kritizujeme a že nevieme povedať, čo by sme robili my. A pritom my vám to stále hovoríme, len vám vyhovuje argumentovať tým, že my to vlastne nevieme. Ale keby ste nás len počúvali a možno keby ste sa inšpirovali, tak možno niečo z toho, ale to by ste samozrejme museli prestať kradnúť, hej? Takže to je náročné robiť aj jedno, aj druhé. Takže: zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, prosím vás. Toto je prorastové opatrenie. Čakám, kedy príde. Ja verím, že aspoň jedno z týchto prorastových opatrení, ktoré predstavíte, sa bude týkať aspoň z časti zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Pretože to by prinieslo viac disponibilného príjmu pre ľudí, viac peňazí na míňanie, viac zákazníkov pre firmy. Skrátka logicky, tá ekonomika by dostala úplne iný nádych. Týkať aspoň z časti zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Pretože to by prinieslo z viac disponibilného príjmu pre ľudí viac peňazí na míňanie, viac zákazníkov pre firmy. Skrátka logicky tá ekonomika by dostala úplne iný nádych. Lenže samozrejme každé percento zníženia daní alebo odvodov stojí štát nejaké peniaze a nie sú to malé peniaze a tie treba niekde nájsť. A ja verím, že pán minister Kamenický bude so mnou súhlasiť, že tie peniaze treba nájsť napríklad lepším výberom daní. A ja sa pýtam, ako vy ste vyberali dane? O 3 % ste zvýšili HDP. Pardon, DPH. O 3 % ste zvýšili DPH a vybrali ste oproti roku 2023 o 1,2 miliardy € menej. Ako sa vám, prosím vás, toto podarilo? Vybrať o 1,2 miliardy menej oproti roku 2023. Keby ste toto poriadne vybrali, už máte jeden balík, ktorý môžete použiť pre ľudí. Nie. Vy zvýšite DPH a neviete ju vybrať. Ďalších zhruba 400 miliónov € prišlo, prišlo o nich Slovensko na daňových odpustkoch pre Slovnaft. Už sme sa tu o tom bavili, napriek tej bájnej, lacnej ruskej rope máme stále vysoké ceny pohonných hmôt. A išli kam? Išli do Maďarska a nie našim občanom. A potom šetrenie na sebe. Minimálne 500 miliónov € sa dá ušetriť na chode štátu, ale to by ste museli porušiť všetky tie nevýhodné zmluvy pre konzultačky a rôzne právnické firmy pre rôznych susedov vašich ministrov a štátnych tajomníkov, rôznych dohodárov na ministerstvách, kto, kde, ani nikto netuší, že či vôbec tí ľudia na tých dohodách niečo robia a ak áno, tak čo? Ja vám prečítam aspoň pár opatrení, ktoré máme my ako Progresívne Slovensko pre podnikateľov, ako vieme naštartovať ekonomický rast a ako by sme sa potom mohli baviť skutočne o pokroku. Napríklad zrušenie transakčnej dane. Máme ho tu teraz na tejto schôdzi, máme predložený zákon od kolegu Trubana o zrušení transakčnej dane. Vy ste sa k tomu nevedeli dostať doteraz. My to máme predložené. Máme celý program na zníženie byrokratickej záťaže podnikateľov. Volá sa Byrokrat. Predstavte si, Byrokrat. Hej, chápeme? Hej, je Byrokrat. Napríklad predvyplnené daňové priznanie. Ja neviem, dookola vám to opakujeme, mohli by ste sa inšpirovať. Ďalším riešením alebo opatrením je možnosť podnikať od 16 rokov. Ďalším riešením je superjednoduchý formát mikropodnikania, bez potreby viesť si vlastné účtovníctvo a len s paušálnym trojpercentným zdanením pri obrate do 6600 € ročne. Čiže mikropodnikanie pre tých najmenších podnikateľov, čo najviac im uľahčí to, aby mohli skúsiť začať podnikať a realizovať sa. A potom množstvo ďalších menších opatrení, ako je rýchlejšie odpisovanie investícií alebo možnosť rozhodnúť sa, či bude podnikateľ platiť preddavky a mnoho, mnoho iných. Ďalší veľký priestor, kde hľadať peniaze, je lepšie čerpanie eurofondov, vážení páni. Super, že ma aspoň dvaja počúvate. Aktuálne, ešte raz zopakujem, máme vyčerpaných 15 % eurofondov. Prosím vás, máme dva roky do konca programovacieho obdobia a máme vyčerpaných 15 % eurofondov. Eurofondy predstavujú 80 % verejných investícií. Bez nich by sme nemali nič. Nemali by sme zrekonštruované cesty, mosty, ktorých je ešte strašne veľa, ktoré treba zrekonštruovať, škôlky, domy kultúry, kiná, rôzne parky, ihriská, skrátka domovy pre seniorov, ktorých je zúfalý nedostatok, to všetko ide z európskych peňazí a my sme z nich vyčerpali 15 % za päť rokov, z toho takmer tri vládnete vy. Takže ešte mi tu budete hovoriť o tom, ako čerpala minula vláda. A nehovoriac o tom, že táto vláda eurofondy ešte aj ohrozuje tým, že Európska komisia nám ich zmrazí, lebo sa skrátka snaží chrániť svojich skorumpovaných ľudí pred basou. Haciendy. Ľudia nám píšu, že málo hovoríme o tých haciendách. Tak ja neviem, tak ja idem asi venovať teraz päť minút haciendám, lebo neviem, či ľudia vôbec vedia, čo to haciendy sú, hej? Že to sú tie veľké penzióny alebo hotely, ktoré si tu nastavovali ľudia blízki tejto vláde za peniaze z PPA, teda z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, cez agrodotácie, cez rozvoj turizmu, môj, aby skrátka postavili niečo, čo bude slúžiť turizmu, ľuďom, ktorí tam budú chodiť, budú sa pozerať na krásy Slovenska, ktorých máme neúrekom. Takúto jednu haciendu máme, predstavte si, aj u nás na Liptove, v Liptovskom Mlyne. A táto hacienda slúži iba jednému podnikateľovi, hej, pre jeho osobný pokrok. Nie pre pokrok tejto krajiny. Ona slúži pre osobný pokrok toho pána podnikateľa. Ja som tam v lete bola, bola som zisťovala dokonca na obecnom úrade, či vôbec tento penzión, volá sa penzión Hubertka, či tento penzión vôbec slúžil ľuďom. Od roku 2023 majú pozastavenú činnosť. Ľudia tam vidia, pýtala som sa okoloidúcich ľudí, ktorí mi sami veľmi radi porozprávali, že tam vidia iba jeho synov, ako si tam robia žúrky, a jeho psov a podobne. Tento pán podnikateľ si ale na PPA granty postavil aj poľovnícku chatu, potom taký rybníček na lovenie rýb a predstavte si, že vypýtal si peniaze na taký veľký sklad, v ktorom mal skladovať ovocie a viete, čo je z neho nakoniec? Ľadová plocha pre jeho syna, pretože jeho syn je hokejista, ako veľa ľudí v Liptovskom Mikuláši, hej, a okolí. Takže jeho syn je hokejista, takže celý ten sklad je vlastne ľadová plocha na trénovanie pre jeho syna a jeho kamarátov. Čiže to sú tie haciendy a to je to, čo tých europoslancov takto im to zdvihlo obočie a preto sem prišli a preto zisťovali, čo sa stalo s európskymi prostriedkami, ktoré mali slúžiť všetkým a slúžia len nejakým ľuďom. No a čo sa týka ešte možno sociálneho štandardu na záver. Je pravdou, že počet ľudí ohrozených chudobou posledný rok klesol. Klesol o 85 000 ľudí, aby sme boli féroví a aby sme nezavádzali. Lenže pravdou je, že klesol po štyroch rokoch kontinuálneho rastu. Takže my tu máme takmer milión ľudí ohrozených chudobou. A zároveň nepriaznivý posun nastal pri viacdetných rodinách a jednorodičovských domácnostiach. Pri deťoch s jedným rodičom je to až 45 % ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. Čo ste, prosím vás, urobili pre rodiny s deťmi? Pán minister práce prišiel s krásnym projektom o jednorodičoch. Nebol ani schopný do legislatívy vniesť definíciu jednorodiča, čo by podstatne uľahčilo prijímanie zákonov, ktoré by boli presne určené a mierené na jednorodičovské domácnosti. Toto schopný nebol urobiť, ale čo bol schopný urobiť, urobil alebo otvoril projekt za 46 miliónov € tzv. poradne komplexnej pomoci, ktoré sú všade tam, kde sú aj úrady práce. Zamestnal tam ľudí, ktorí by aj možno chceli niečo robiť, ale nemajú čo, pretože nemajú klientov. Takže ak chceme pomáhať jednorodičovským rodinám, tak buď prinesiem nejaké systémové opatrenia alebo urobím dobrú propagáciu takémuto projektu. Alebo miniem tie peniaze skrátka inak. Ešte by som sa rada dotkla nezamestnanosti, pretože to je tiež veľká téma, ktorou sa oháňa koalícia a hovorí, že zavádzame a že my sa vlastne tešíme alebo chceli by sme, aby nezamestnanosť rástla, aby sme mohli naložiť koalícii. Vôbec to tak nie je. V prvom rade poviem, že nezamestnanosť medziročne vzrástla. To je fakt. Ona nám krátkodobo teraz klesla, aj to je pravda, pretože prichádzajú sezónne práce a počas sezónnych prác tá nezamestnanosť ešte krátkodobo klesne. Takže v poriadku, ale ona v skutočnosti medziročne vzrástla. Keď si porovnáme marec 2025, tam bola nezamestnanosť na úrovni 5,82 %. V marci 2026 to bolo už na 6 %. A teraz ja by som bola veľmi rada, aby sme to videli v kontexte, v kontexte vôbec výkonu a kondície krajiny. Máme najnižší rast v regióne. Investori neprichádzajú, naopak odchádzajú. Počet malých firiem a živností klesá. Slovensko má najvyššie daňové a odvodové zaťaženie a najvyššie náklady práce spomedzi okolitých krajín a pomaly každý druhý týždeň tu zamestnávatelia ohlasujú hromadné prepúšťanie. Naposledy Decodom, nábytkárska sieť, ktorá ide do reštrukturalizácie a tá zamestnávala okolo 1000 ľudí. Doteraz som nepočula od vlády ani slovo o tom, či ide nejakým spôsobom riešiť situáciu v Decodome. A jediným dôvodom, prečo sa toto všetko neprejavilo ešte na nezamestnanosti, je, že ešte rýchlejšie ako firmy od nás odchádzajú ľudia v produktívnom veku. To je pravda. Buď idú za štúdiom alebo za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia. Minulý rok sa podľa Štatistického úradu vysťahoval najvyšší počet ľudí zo Slovenska za posledných 20 rokov. Skrátka odišli tí ľudia. A ďalším faktorom, prečo tá nezamestnanosť je ešte stále nízka, je, že stále viac a viac ľudí odchádza do dôchodku. Tým pádom logicky demografia hovorí jasnou rečou, bude sa to diať stále viac a viac a menej a menej ľudí v produktívnom veku bude pracovať. Čiže toto sú tie dôvody, prečo máme stále nízku nezamestnanosť. Pretože veľa mladých ľudí šikovných odchádza do zahraničia, takže tým pádom menej pracuje na Slovensku a čoraz viac ľudí odchádza do dôchodku. A týmto sa snáď nebudeme chváliť. Ja by som sa skôr pozrela na to, že by ste sa mali prestať falošne utešovať a hlavne klamať ľudí o tom, ako nám je tu sveta žiť. Ale mala by vám začať blikať kontrolka. Skrátka zodpovedným ministrom by mala blikať kontrolka, prečo má Ústredie práce už za prvý štvrťrok tohto roku nahlásených 25 hromadných prepúšťaní a za máj je to len ďalších päť. A prečo tu máme 3100 ohrozených pracovných miest len za prvý štvrťrok roku 2026? Prečo sa nám oblúkom vyhýbajú noví investori a každý týždeň počujeme o nejakej firme, ktorá zatvára alebo odchádza niekam k susedom? Takže toto sú všetko fakty, čísla, ktoré sa vám tu snažíme už niekoľko hodín predstaviť. Ja by som, pán minister, bola strašne rada, keby ste aspoň na niečo z tohto reagovali a povedali nám úprimne, kde vy vlastne vidíte ten pokrok, ten progres krajiny za tento posledný rok alebo možno aj za tie ďalšie roky, odkedy sedíte na vládnych stoličkách, pretože ja skutočne ten progres nevidím, vidím len nešťastných ľudí. Mne nonstop píšu ľudia, ktorí majú malé prevádzky. Nevedia to udržať, rušia ich. Tým pádom prichádzame o ďalšie pracovné miesta. Vy sa chválite tým, že máme 130 000 voľných pracovných miest, ale v skutočnosti tie ženy napríklad v preddôchodkovom veku, ktoré prišli o prácu napríklad v Turci, tie si tú prácu v tom Turci už nenájdu a ony už do ďalšieho okresu cestovať nebudú. Takže kde sú tie opatrenia, kde je tá naozajstná sociálna demokracia, ktorou sa tak pýtate? Budem veľmi rada, pán minister, keď mi aspoň na pár z týchto otázok odpoviete. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa.

Zopár kolegov z koalície. Ja, keď som sem šla dnes, teraz pred chvíľou, som sa vracala, lebo som musela ísť do jaslí po moje dieťa. Ju vyzdvihnúť, tak som rozmýšľala nad tým, že táto správa sa volá správa o pokroku, hej? Čiže správa o progrese, inými slovami, lebo progres je v podstate pokrok. Tak ja verím, že táto správa bude raz mať zmysel, keď túto krajinu bude viesť Progresívne Slovensko, pretože teraz táto správa skutočne zmysel absolútne nedáva. No a ja by som teda začala takým krátkym zhrnutím, ale ešte predtým som strašne rada, že pán minister sa objavil, že konečne je tu, lebo nevidím ho často ani v médiách, ani v reláciách obhajovať kroky vlády, kroky Ministerstva financií, takže som rada, že je tu a že sa zapája do debaty aj v rámci nového rokovacieho poriadku. Takže najskôr začnem takým fakt krátkym zhrnutím, že vlastne aký pokrok ste vy vlastne priniesli pre Slovensko a pre jeho občanov a občianky. V prvom rade ste zdvihli ľuďom DPH o 3 %. Zdvihli ste im zdravotné odvody a rapídne ste im zdvihli aj sociálne odvody. Zrušili ste, teda nezrušili ste, zaviedli ste hlúpu transakčnú daň, ktorá spolu s ďalšími krokmi dusí ekonomický rast tak, že máme rast nižší, ako je 1 %. Ušli nám stovky miliónov € na daniach Slovnaftu, ktoré odišli do Maďarska, jeho matke firme spoločnosti MOL, teda odišli Maďarom a nie Slovákom a dokonca teraz ešte, pán minister, neviem, či už ste sa rozhodli, že či idete vybalansovať ten daňový dlh Slovnaftu alebo ho idete naozaj vybrať na daniach a možno konečne urobíte prvé poriadne prorastové opatrenie. Zároveň ste neboli schopní vyčerpať ani 15 % eurofondov za päť rokov programového obdobia, z ktorého takmer tri vládnete vy. A teraz nám dokonca ešte aj hrozí, že nám ich kvôli vám pozastavia. A na korupčných škandáloch ste Slovensko pripravili o ďalšie stovky miliónov, ktoré mohli ísť občanom Slovenska. A nie, oni išli na košele z kávových zŕn, na rôzne nefunkčné hasičské autá, slejdy a podobné zábavky ministrov, najmä teda strany HLAS. A ja sa pýtam, že či sa teda nehanbíte sa tu tváriť, že robíte pre ľudí a že tu reálne prichádza nejaký pokrok. Viete, ja a so mnou milióny občanov na Slovensku by už sme skutočne chceli počuť, že čo ide vláda Roberta Fica s touto situáciou urobiť. S tou situáciou, ktorú tu už niekoľkokrát pomenovali kolegovia a kolegyne v rozprave. Ja sa k nej určite tiež vrátim minimálne cez sociálnu oblasť, lebo teda doteraz sme sa to nedozvedeli, ale ja za rovnako dôležité považujem povedať to alebo opísať to, ako sme sa sem dostali. Takže si povedzme, ako vyzerá Slovensko za vašej vlády, ako vyzerá ten progres, ten pokrok, o ktorom tu dnes máme hovoriť. Máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce. Ťažko sa tu podniká. Malé firmy to skrátka nevedia utiahnuť, zanikajú, prepúšťajú, ľudia majú poloprázdne peňaženky hneď po výplate, lebo máme jedny z najnižších čistých platov v Európskej únii. Už aj Bulhari nás postupne predbiehajú v čistých mzdách. A viete prečo? Lebo majú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie. Pridusili ste ekonomiku takým spôsobom, že aktuálne máme ani nie 1 % hospodársky rast, pričom okolité krajiny, Poľsko a Česko napríklad, oproti nám rastú. Poľsko malo v štvrtom kvartáli v roku 2025 medziročný rast 4 %, Česko Pridusili ste ekonomiku takým spôsobom, že aktuálne máme ani nie 1 % hospodársky rast, pričom okolité krajiny, Poľsko a Česko napríklad, oproti nám rastú. Poľsko malo v štvrtom kvartáli v roku 2025 medziročný rast 4 %, Česko viac ako 2 %. U nás naopak inflácia dosahuje 4 %, kým v priemere v eurozóne je okolo 2 %. A čo to vlastne znamená ľudskou rečou, keď je veľká inflácia, tak je drahé všetko. Sú drahé potraviny, drahé služby, drahé tovary. Ľudia tým pádom viac šetria, míňajú menej. Doteraz sem neprišiel ani jeden nový veľký investor. Máme tu baterkáreň, ktorá nie a nie sa spustiť. Práve naopak, investori od nás odchádzajú do iných krajín, nielen mimo Európskej únie, ako vy strašne radi hovoríte, že sú to globálne faktory, týmto sa neustále zakrývate. Ale keď povieme, že množstvo firiem, ktoré u nás skončilo a odišli, presunuli svoje výroby do iných krajín Európskej únie, tak na to nemáte ani slovo nejakého argumentu. Napríklad Figaro po 130 rokoch, ktoré tu podnikali, ktorých nezlomila ani privatizácia, ani pandémia, ani hospodárske krízy, nič. Zlomila ich štvrtá vláda Roberta Fica a presúvajú výrobu do Českej republiky, tuto vedľa. Ecco v Turci, v Martine, časť výroby presunuli do Portugalska. To je tiež člen Európskej únie. Samsung, ktorý len nedávno skončil v Galante, 20 % výroby presunul do Maďarska. Tuto opäť našim susedom. Prečo? Lebo Maďarsko má skrátka nižšie firemné dane. Takže to sú všetko firmy, to sú investori, ktorí sa odvracajú od nás, odchádzajú do iných krajín, berú sa preč zo Slovenska, pretože v iných krajinách majú lepšie podmienky. A tí, čo tu ešte ostávajú, sa už veľmi hlasno vyjadrujú, že za takýchto podmienok by už na Slovensku neinvestovali. Teraz na margo udržateľnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nás dala do pásma vysokého rizika, kde jasne pomenovala fakty, ktoré nepustia. A síce hrubý dlh je stále vyšší, ako bol počas covidu. Ako je to možné? Covid, to bola kritická situácia. A my tu máme teraz historicky najvyšší dlh na úrovni 61,4 % HDP napriek tomu, že ste miliardy vytiahli od ľudí, aby ste nás dostali aspoň na udržateľnú úroveň, a výsledok sa skrátka nedostavil po tých troch kolách konsolidácie. Všetko to bolo zbytočné. Nepodarilo sa vám to a aj tak budete krajinu odovzdávať s obrovským dlhom aj deficitom. Skrátka po vás potopa. Sami ste rezignovali na plán stabilizovať verejný dlh. Nechávate to skrátka na tých, ktorí prídu po vás. Namiesto plánovaného deficitu 3,5 %, ako tuto aj kolegyňa spomínala, dokonca ste hovorili o 3 % na volebný rok 2027. Tak ste si to nakoniec upravili na 4,2 % a ja mám pocit, alebo predpokladám, že krajinu budete odovzdávať niekde medzi 5 až 6 % deficitu. Napriek trom kolám konsolidácie nám stále narastá suma, ktorú platíme za splácanie úrokov. A to je dôsledok toho, že nám svetové agentúry znižujú každoročne ratingy. Naposledy to bola agentúra Standard & Poor’s. Nehovoriac o obrovskom prúseri, už ani neviem, ako to mám slušnejšie nazvať, v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, kedy nám teraz hrozí vlastne pozastavenie akreditácie PPA-čky kvôli obavám z porušovania pravidiel pri správe európskych agrodotácií. Toto môže a bude mať vážne dôsledky pre slovenských farmárov. Slovenskí farmári, to je tiež súčasť ekonomiky Slovenska. Títo farmári nedostanú potrebnú prisľúbenú finančnú podporu. A ohrozia sa aj ich budúce dotácie. Nedávny prieskum úradu komisára pre deti povedal, že 75 % mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska. Za minulý rok bolo zrušených viac ako 60 000 živností, najviac za posledných päť rokov. A to nehovorím o situácii 8. mája, ktorú ste, ja neviem, pán minister, ja budem strašne rada, keď mi aspoň vy možno poviete, pretože ja o tejto téme hovorím veľa s pánom ministrom Tomášom, ktorý neustále tému 8. mája prehadzuje na vaše plecia a vy si to tu pinkáte ako takú pingpongovú loptičku, že kto teda za to môže, že 8. mája bol jeden chaos na Slovensku. Ľudia nevedeli, či budú mať nútenú dovolenku, alebo či sa im tá dovolenka, ktorú im nakoniec ich zamestnávatelia nútene dali, nezapočíta, budú mať náhradné voľno. Školy, mnoho škôl, dávali riaditeľské voľno, nemocnice si nechávali iba nevyhnutný počet svojich zamestnancov v tento deň, ostatných poslali byť doma. Tým pádom množstvo plánovaných zákrokov na tento deň sa odsunulo na dobu inú, neurčitú. A ja sa teda pýtam, prečo ste nemohli nejakým spôsobom opraviť túto situáciu ešte predtým, ako sa to takto negatívne dotklo státisícov ľudí. Pretože aj štátne inštitúcie, ako je napríklad Národná rada, tu tiež veľmi zvažovali, ktorých zamestnancov nechajú pracovať. Pretože bol akurát deadline na podávanie návrhov zákonov a ktorých nechajú doma. Rodičia v zúfalstve nevedeli, čo, boli v strese, keďže niektoré školy zatvorili, nevedeli, kde nechajú svoje deti, pretože oni museli ísť do práce. A tie deti nemali s kým nechať. Tak ste prišli s perfektnou ideou, že budú môcť čerpať v tento deň OČR-ku. To znamená, že oni na tom prišli na svojej mzde, pretože sa prepláca iba 55 % ich dennej mzdy. A zároveň OČR-ku vypláca Sociálna poisťovňa. To je tá poisťovňa, ktorá je už teraz v trojmiliardovom dlhu voči štátnemu rozpočtu. A tým pádom vyplácaním OČR-iek sa dostáva do ďalších mínusových čísel. A ja sa teda pýtam, ako ste to napríklad vyriešili vy? Lebo ja som posielala infožiadosť aj na Ministerstvo financií, aj na Ministerstvo práce, že ako ste sa vysporiadali s 8. májom vy ako štátna inštitúcia, že teda koľko ľudí ste nechali pracovať na tých 100 % príplatkoch a koľko ľudí ste nechali doma. Doteraz mi odpoveď neprišla. Takže ja sa pýtam, to naozaj bolo také náročné otvoriť na minulej schôdzi, tá minulá schôdza trvala, ja neviem, skoro mesiac, otvoriť zákon o štátnych sviatkoch, alebo ja si myslím, že to mohlo byť kľudne aj v Zákonníku práce nejakým spôsobom zapracované, kde sa mohla určiť tá konkrétna nejaká terminológia, že tento deň sa tým pádom nepočíta za sviatok a ľudia nebudú dostávať 100 % príplatky, alebo už akokoľvek. Ale skrátka jediné, čo som ja počula, teda od vás som nepočula nič. Od pána ministra Tomáša: „Ja s tým nič nemám, to všetko minister financií.“ A dokonca pán minister sa istých pár dní vyjadroval, že to bolo vlastne plánované, že to bolo plánované a že vy vlastne sa tešíte, ako ľudia dostanú viac peňazí. Veď v poriadku, ale akí ľudia dostali viac peňazí, keď také množstvo z nich nakoniec zostalo doma na dovolenkách? Lebo si to tie firmy a tie inštitúcie skrátka nevedeli dovoliť im zaplatiť tie 100 % príplatky. To je celý point. Tu nejde o to, že ľuďom niekto nechce dať viac na mzdách. Proste spôsobili ste obrovský chaos s 8. májom. Neopravili ste ho legislatívne a ja sa pýtam, či sa to chystáte spraviť aspoň na toho 15. septembra, alebo sa dožijeme presne toho istého, že si tu budete nad tým jeden nad druhým umývať ruky a na záver poviete, že ako sa vlastne tešíte, že ako ľuďom dobre bolo, ako si oni privyrobili, hej? A pritom tí ľudia iba pindali, lebo proste nevedeli, či ostanú doma alebo neostanú doma a boli z toho úplne právom rozhorčení, takže ja budem veľmi rada, keď na toho 15. septembra toto legislatívne opravíte. Poďme na prorastové opatrenia. Pretože tie majú byť tiež súčasťou pokroku, ak som to správne pochopila, lebo toto je správa o pokroku, tak by som očakávala, že súčasťou správy o pokroku budú aj nejaké opatrenia, ktoré spôsobia, že tí ľudia na Slovensku budú vidieť, že kráčame niekam vpred, hej? V prvom rade my doteraz nevieme, aké prorastové opatrenia nám vlastne idete priniesť. Každý týždeň hovoríte, že budúci týždeň sa ich dozvieme. Každý týždeň to počúvam. Žijeme dobu Kamenickú už, no koľko je to? Vyše 200 dní. Dobu Kamenickú žijeme skutočne už vyše 200 dní, pretože to bolo možno aj štyri mesiace dozadu, čo premiér ohlásil v hlinikárni Slovalco, že príde vláda s prorastovými opatreniami. Stále nič. Ja osobne si myslím, že to je vyslovene škandál. Jediné, čo občan, keď ide unavený večer z práce a zapne si televízor, vidí, je, že s vážnou tvárou hovoríte, že prorastovým opatrením bude napríklad zrušenie povinnosti vyvesiť na prevádzke oznámenie o evidencii tržieb. Hej? To je taký plagátik, čo každá firma musí mať teraz vyvesený a že toto je prorastové opatrenie, neviem, asi antibyrokratické, predpokladám, hej, že teda už to nebudú musieť vyvesovať, takú tú informáciu o evidencii tržieb. Ale napríklad také prorastové opatrenia, ako je predvyplnené daňové priznanie, ktoré by pomohlo státisícom malých, stredných, akýchkoľvek podnikateľov, ktorí musia vyplňovať daňové priznanie, tak to vám nenapadlo v rámci prorastových opatrení. Predvyplnené daňové priznanie nie. Vy idete rušiť papier o evidencii tržieb. A už nehovoriac ani o úsmevnej vete pani Sitovej Sakovej, ktorá povedala, že prorastovým opatrením bude skrátenie obednej pauzy z 30 minút na 15 minút. Tak to ste snáď hádam ani nemysleli vážne. Neviem, či to mal byť nejaký zlý vtip, ale nakoniec pán minister mi to v nedeľnej relácii vyvrátil, že vraj toto sa nakoniec diať nebude. No chvalabohu, až na to, že to povedala ministerka tej istej strany, ktorej to minister práce z tej istej strany HLAS nakoniec vyvrátil. Ale teraz vážne. Vy nie že meškáte 4 mesiace. Vy meškáte 3 roky. Povedzte mi, čo je toto za vládu, ktorá sa snaží riešiť prorastové opatrenia v treťom roku svojho vládnutia. Povedzte mi naozaj. Keď ste potrebovali si schváliť nový Trestný zákon, aby ste mohli dovoliť obžalovanému Tiborovi Gašparovi uniknúť spravodlivosti alebo zrušiť kajúcnikov, tak to ste urobili ako prvé a ešte nehovoriac aj o znížení percenta odvodu do druhého piliera. To ste urobili, ja neviem, štyri mesiace po tom, ako ste si sadli za vládne stoličky, ste znížili odvod do druhého piliera, tým ste opäť ohrozili peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Ale to ste dokázali urobiť za moment. Ale keďže ste vedeli, že bude problém s verejnými financiami, vy ste to vedeli už dopredu. Vy ste to vedeli už, keď ste robili svoje programové vyhlásenie vlády a keď ste si tam písali tie plošné 13. dôchodky, už vtedy ste vedeli, že bude problém s verejnými financiami. A napriek tomu vám trvalo 3 roky, aby ste prišli vôbec s niečím, teda zatiaľ to len deklarujete, ani na tom ste ešte neboli schopní sa dohodnúť. Ja sa teda ale ani vôbec nečudujem, pretože všetky Ficove vlády v ekonomickej oblasti boli úplne impotentné. Takže čakať od tejto vlády prorastové opatrenia, to je asi také ako veriť, že demolačná čata postaví dom. Transakčná daň – najväčšia hlúposť, ktorú táto vláda urobila. Všetci sme vám to tu hovorili, všetci. Vy ste to veľmi obhajovali, pán minister. A teraz to je vaše prorastové opatrenie. Vy sa idete chváliť, že zrušíte niečo, čo ste sami zaviedli. Paráda, čiže to je také, že pokus – omyl, hej? Tak ja neviem, ako to nazvať. To je úplné babráctvo. Ja možno ešte by som sa dotkla výberu daní. Pretože to je veľká téma. Vy sa často pýtate, čo by sme robili my, hej, že my to akože veľa kritizujeme a že nevieme povedať, čo by sme robili my. A pritom my vám to stále hovoríme, len vám vyhovuje argumentovať tým, že my to vlastne nevieme. Ale keby ste nás len počúvali a možno keby ste sa inšpirovali, tak možno niečo z toho, ale to by ste samozrejme museli prestať kradnúť, hej? Takže to je náročné robiť aj jedno, aj druhé. Takže: zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, prosím vás. Toto je prorastové opatrenie. Čakám, kedy príde. Ja verím, že aspoň jedno z týchto prorastových opatrení, ktoré predstavíte, sa bude týkať aspoň z časti zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Pretože to by prinieslo viac disponibilného príjmu pre ľudí, viac peňazí na míňanie, viac zákazníkov pre firmy. Skrátka logicky, tá ekonomika by dostala úplne iný nádych. Týkať aspoň z časti zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Pretože to by prinieslo z viac disponibilného príjmu pre ľudí viac peňazí na míňanie, viac zákazníkov pre firmy. Skrátka logicky tá ekonomika by dostala úplne iný nádych. Lenže samozrejme každé percento zníženia daní alebo odvodov stojí štát nejaké peniaze a nie sú to malé peniaze a tie treba niekde nájsť. A ja verím, že pán minister Kamenický bude so mnou súhlasiť, že tie peniaze treba nájsť napríklad lepším výberom daní. A ja sa pýtam, ako vy ste vyberali dane? O 3 % ste zvýšili HDP. Pardon, DPH. O 3 % ste zvýšili DPH a vybrali ste oproti roku 2023 o 1,2 miliardy € menej. Ako sa vám, prosím vás, toto podarilo? Vybrať o 1,2 miliardy menej oproti roku 2023. Keby ste toto poriadne vybrali, už máte jeden balík, ktorý môžete použiť pre ľudí. Nie. Vy zvýšite DPH a neviete ju vybrať. Ďalších zhruba 400 miliónov € prišlo, prišlo o nich Slovensko na daňových odpustkoch pre Slovnaft. Už sme sa tu o tom bavili, napriek tej bájnej, lacnej ruskej rope máme stále vysoké ceny pohonných hmôt. A išli kam? Išli do Maďarska a nie našim občanom. A potom šetrenie na sebe. Minimálne 500 miliónov € sa dá ušetriť na chode štátu, ale to by ste museli porušiť všetky tie nevýhodné zmluvy pre konzultačky a rôzne právnické firmy pre rôznych susedov vašich ministrov a štátnych tajomníkov, rôznych dohodárov na ministerstvách, kto, kde, ani nikto netuší, že či vôbec tí ľudia na tých dohodách niečo robia a ak áno, tak čo? Ja vám prečítam aspoň pár opatrení, ktoré máme my ako Progresívne Slovensko pre podnikateľov, ako vieme naštartovať ekonomický rast a ako by sme sa potom mohli baviť skutočne o pokroku. Napríklad zrušenie transakčnej dane. Máme ho tu teraz na tejto schôdzi, máme predložený zákon od kolegu Trubana o zrušení transakčnej dane. Vy ste sa k tomu nevedeli dostať doteraz. My to máme predložené. Máme celý program na zníženie byrokratickej záťaže podnikateľov. Volá sa Byrokrat. Predstavte si, Byrokrat. Hej, chápeme? Hej, je Byrokrat. Napríklad predvyplnené daňové priznanie. Ja neviem, dookola vám to opakujeme, mohli by ste sa inšpirovať. Ďalším riešením alebo opatrením je možnosť podnikať od 16 rokov. Ďalším riešením je superjednoduchý formát mikropodnikania, bez potreby viesť si vlastné účtovníctvo a len s paušálnym trojpercentným zdanením pri obrate do 6600 € ročne. Čiže mikropodnikanie pre tých najmenších podnikateľov, čo najviac im uľahčí to, aby mohli skúsiť začať podnikať a realizovať sa. A potom množstvo ďalších menších opatrení, ako je rýchlejšie odpisovanie investícií alebo možnosť rozhodnúť sa, či bude podnikateľ platiť preddavky a mnoho, mnoho iných. Ďalší veľký priestor, kde hľadať peniaze, je lepšie čerpanie eurofondov, vážení páni. Super, že ma aspoň dvaja počúvate. Aktuálne, ešte raz zopakujem, máme vyčerpaných 15 % eurofondov. Prosím vás, máme dva roky do konca programovacieho obdobia a máme vyčerpaných 15 % eurofondov. Eurofondy predstavujú 80 % verejných investícií. Bez nich by sme nemali nič. Nemali by sme zrekonštruované cesty, mosty, ktorých je ešte strašne veľa, ktoré treba zrekonštruovať, škôlky, domy kultúry, kiná, rôzne parky, ihriská, skrátka domovy pre seniorov, ktorých je zúfalý nedostatok, to všetko ide z európskych peňazí a my sme z nich vyčerpali 15 % za päť rokov, z toho takmer tri vládnete vy. Takže ešte mi tu budete hovoriť o tom, ako čerpala minula vláda. A nehovoriac o tom, že táto vláda eurofondy ešte aj ohrozuje tým, že Európska komisia nám ich zmrazí, lebo sa skrátka snaží chrániť svojich skorumpovaných ľudí pred basou. Haciendy. Ľudia nám píšu, že málo hovoríme o tých haciendách. Tak ja neviem, tak ja idem asi venovať teraz päť minút haciendám, lebo neviem, či ľudia vôbec vedia, čo to haciendy sú, hej? Že to sú tie veľké penzióny alebo hotely, ktoré si tu nastavovali ľudia blízki tejto vláde za peniaze z PPA, teda z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, cez agrodotácie, cez rozvoj turizmu, môj, aby skrátka postavili niečo, čo bude slúžiť turizmu, ľuďom, ktorí tam budú chodiť, budú sa pozerať na krásy Slovenska, ktorých máme neúrekom. Takúto jednu haciendu máme, predstavte si, aj u nás na Liptove, v Liptovskom Mlyne. A táto hacienda slúži iba jednému podnikateľovi, hej, pre jeho osobný pokrok. Nie pre pokrok tejto krajiny. Ona slúži pre osobný pokrok toho pána podnikateľa. Ja som tam v lete bola, bola som zisťovala dokonca na obecnom úrade, či vôbec tento penzión, volá sa penzión Hubertka, či tento penzión vôbec slúžil ľuďom. Od roku 2023 majú pozastavenú činnosť. Ľudia tam vidia, pýtala som sa okoloidúcich ľudí, ktorí mi sami veľmi radi porozprávali, že tam vidia iba jeho synov, ako si tam robia žúrky, a jeho psov a podobne. Tento pán podnikateľ si ale na PPA granty postavil aj poľovnícku chatu, potom taký rybníček na lovenie rýb a predstavte si, že vypýtal si peniaze na taký veľký sklad, v ktorom mal skladovať ovocie a viete, čo je z neho nakoniec? Ľadová plocha pre jeho syna, pretože jeho syn je hokejista, ako veľa ľudí v Liptovskom Mikuláši, hej, a okolí. Takže jeho syn je hokejista, takže celý ten sklad je vlastne ľadová plocha na trénovanie pre jeho syna a jeho kamarátov. Čiže to sú tie haciendy a to je to, čo tých europoslancov takto im to zdvihlo obočie a preto sem prišli a preto zisťovali, čo sa stalo s európskymi prostriedkami, ktoré mali slúžiť všetkým a slúžia len nejakým ľuďom. No a čo sa týka ešte možno sociálneho štandardu na záver. Je pravdou, že počet ľudí ohrozených chudobou posledný rok klesol. Klesol o 85 000 ľudí, aby sme boli féroví a aby sme nezavádzali. Lenže pravdou je, že klesol po štyroch rokoch kontinuálneho rastu. Takže my tu máme takmer milión ľudí ohrozených chudobou. A zároveň nepriaznivý posun nastal pri viacdetných rodinách a jednorodičovských domácnostiach. Pri deťoch s jedným rodičom je to až 45 % ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. Čo ste, prosím vás, urobili pre rodiny s deťmi? Pán minister práce prišiel s krásnym projektom o jednorodičoch. Nebol ani schopný do legislatívy vniesť definíciu jednorodiča, čo by podstatne uľahčilo prijímanie zákonov, ktoré by boli presne určené a mierené na jednorodičovské domácnosti. Toto schopný nebol urobiť, ale čo bol schopný urobiť, urobil alebo otvoril projekt za 46 miliónov € tzv. poradne komplexnej pomoci, ktoré sú všade tam, kde sú aj úrady práce. Zamestnal tam ľudí, ktorí by aj možno chceli niečo robiť, ale nemajú čo, pretože nemajú klientov. Takže ak chceme pomáhať jednorodičovským rodinám, tak buď prinesiem nejaké systémové opatrenia alebo urobím dobrú propagáciu takémuto projektu. Alebo miniem tie peniaze skrátka inak. Ešte by som sa rada dotkla nezamestnanosti, pretože to je tiež veľká téma, ktorou sa oháňa koalícia a hovorí, že zavádzame a že my sa vlastne tešíme alebo chceli by sme, aby nezamestnanosť rástla, aby sme mohli naložiť koalícii. Vôbec to tak nie je. V prvom rade poviem, že nezamestnanosť medziročne vzrástla. To je fakt. Ona nám krátkodobo teraz klesla, aj to je pravda, pretože prichádzajú sezónne práce a počas sezónnych prác tá nezamestnanosť ešte krátkodobo klesne. Takže v poriadku, ale ona v skutočnosti medziročne vzrástla. Keď si porovnáme marec 2025, tam bola nezamestnanosť na úrovni 5,82 %. V marci 2026 to bolo už na 6 %. A teraz ja by som bola veľmi rada, aby sme to videli v kontexte, v kontexte vôbec výkonu a kondície krajiny. Máme najnižší rast v regióne. Investori neprichádzajú, naopak odchádzajú. Počet malých firiem a živností klesá. Slovensko má najvyššie daňové a odvodové zaťaženie a najvyššie náklady práce spomedzi okolitých krajín a pomaly každý druhý týždeň tu zamestnávatelia ohlasujú hromadné prepúšťanie. Naposledy Decodom, nábytkárska sieť, ktorá ide do reštrukturalizácie a tá zamestnávala okolo 1000 ľudí. Doteraz som nepočula od vlády ani slovo o tom, či ide nejakým spôsobom riešiť situáciu v Decodome. A jediným dôvodom, prečo sa toto všetko neprejavilo ešte na nezamestnanosti, je, že ešte rýchlejšie ako firmy od nás odchádzajú ľudia v produktívnom veku. To je pravda. Buď idú za štúdiom alebo za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia. Minulý rok sa podľa Štatistického úradu vysťahoval najvyšší počet ľudí zo Slovenska za posledných 20 rokov. Skrátka odišli tí ľudia. A ďalším faktorom, prečo tá nezamestnanosť je ešte stále nízka, je, že stále viac a viac ľudí odchádza do dôchodku. Tým pádom logicky demografia hovorí jasnou rečou, bude sa to diať stále viac a viac a menej a menej ľudí v produktívnom veku bude pracovať. Čiže toto sú tie dôvody, prečo máme stále nízku nezamestnanosť. Pretože veľa mladých ľudí šikovných odchádza do zahraničia, takže tým pádom menej pracuje na Slovensku a čoraz viac ľudí odchádza do dôchodku. A týmto sa snáď nebudeme chváliť. Ja by som sa skôr pozrela na to, že by ste sa mali prestať falošne utešovať a hlavne klamať ľudí o tom, ako nám je tu sveta žiť. Ale mala by vám začať blikať kontrolka. Skrátka zodpovedným ministrom by mala blikať kontrolka, prečo má Ústredie práce už za prvý štvrťrok tohto roku nahlásených 25 hromadných prepúšťaní a za máj je to len ďalších päť. A prečo tu máme 3100 ohrozených pracovných miest len za prvý štvrťrok roku 2026? Prečo sa nám oblúkom vyhýbajú noví investori a každý týždeň počujeme o nejakej firme, ktorá zatvára alebo odchádza niekam k susedom? Takže toto sú všetko fakty, čísla, ktoré sa vám tu snažíme už niekoľko hodín predstaviť. Ja by som, pán minister, bola strašne rada, keby ste aspoň na niečo z tohto reagovali a povedali nám úprimne, kde vy vlastne vidíte ten pokrok, ten progres krajiny za tento posledný rok alebo možno aj za tie ďalšie roky, odkedy sedíte na vládnych stoličkách, pretože ja skutočne ten progres nevidím, vidím len nešťastných ľudí. Mne nonstop píšu ľudia, ktorí majú malé prevádzky. Nevedia to udržať, rušia ich. Tým pádom prichádzame o ďalšie pracovné miesta. Vy sa chválite tým, že máme 130 000 voľných pracovných miest, ale v skutočnosti tie ženy napríklad v preddôchodkovom veku, ktoré prišli o prácu napríklad v Turci, tie si tú prácu v tom Turci už nenájdu a ony už do ďalšieho okresu cestovať nebudú. Takže kde sú tie opatrenia, kde je tá naozajstná sociálna demokracia, ktorou sa tak pýtate? Budem veľmi rada, pán minister, keď mi aspoň na pár z týchto otázok odpoviete. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa.

Zopár kolegov z koalície. Ja, keď som sem šla dnes, teraz pred chvíľou, som sa vracala, lebo som musela ísť do jaslí po moje dieťa. Ju vyzdvihnúť, tak som rozmýšľala nad tým, že táto správa sa volá správa o pokroku, hej? Čiže správa o progrese, inými slovami, lebo progres je v podstate pokrok. Tak ja verím, že táto správa bude raz mať zmysel, keď túto krajinu bude viesť Progresívne Slovensko, pretože teraz táto správa skutočne zmysel absolútne nedáva. No a ja by som teda začala takým krátkym zhrnutím, ale ešte predtým som strašne rada, že pán minister sa objavil, že konečne je tu, lebo nevidím ho často ani v médiách, ani v reláciách obhajovať kroky vlády, kroky Ministerstva financií, takže som rada, že je tu a že sa zapája do debaty aj v rámci nového rokovacieho poriadku. Takže najskôr začnem takým fakt krátkym zhrnutím, že vlastne aký pokrok ste vy vlastne priniesli pre Slovensko a pre jeho občanov a občianky. V prvom rade ste zdvihli ľuďom DPH o 3 %. Zdvihli ste im zdravotné odvody a rapídne ste im zdvihli aj sociálne odvody. Zrušili ste, teda nezrušili ste, zaviedli ste hlúpu transakčnú daň, ktorá spolu s ďalšími krokmi dusí ekonomický rast tak, že máme rast nižší, ako je 1 %. Ušli nám stovky miliónov € na daniach Slovnaftu, ktoré odišli do Maďarska, jeho matke firme spoločnosti MOL, teda odišli Maďarom a nie Slovákom a dokonca teraz ešte, pán minister, neviem, či už ste sa rozhodli, že či idete vybalansovať ten daňový dlh Slovnaftu alebo ho idete naozaj vybrať na daniach a možno konečne urobíte prvé poriadne prorastové opatrenie. Zároveň ste neboli schopní vyčerpať ani 15 % eurofondov za päť rokov programového obdobia, z ktorého takmer tri vládnete vy. A teraz nám dokonca ešte aj hrozí, že nám ich kvôli vám pozastavia. A na korupčných škandáloch ste Slovensko pripravili o ďalšie stovky miliónov, ktoré mohli ísť občanom Slovenska. A nie, oni išli na košele z kávových zŕn, na rôzne nefunkčné hasičské autá, slejdy a podobné zábavky ministrov, najmä teda strany HLAS. A ja sa pýtam, že či sa teda nehanbíte sa tu tváriť, že robíte pre ľudí a že tu reálne prichádza nejaký pokrok. Viete, ja a so mnou milióny občanov na Slovensku by už sme skutočne chceli počuť, že čo ide vláda Roberta Fica s touto situáciou urobiť. S tou situáciou, ktorú tu už niekoľkokrát pomenovali kolegovia a kolegyne v rozprave. Ja sa k nej určite tiež vrátim minimálne cez sociálnu oblasť, lebo teda doteraz sme sa to nedozvedeli, ale ja za rovnako dôležité považujem povedať to alebo opísať to, ako sme sa sem dostali. Takže si povedzme, ako vyzerá Slovensko za vašej vlády, ako vyzerá ten progres, ten pokrok, o ktorom tu dnes máme hovoriť. Máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce. Ťažko sa tu podniká. Malé firmy to skrátka nevedia utiahnuť, zanikajú, prepúšťajú, ľudia majú poloprázdne peňaženky hneď po výplate, lebo máme jedny z najnižších čistých platov v Európskej únii. Už aj Bulhari nás postupne predbiehajú v čistých mzdách. A viete prečo? Lebo majú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie. Pridusili ste ekonomiku takým spôsobom, že aktuálne máme ani nie 1 % hospodársky rast, pričom okolité krajiny, Poľsko a Česko napríklad, oproti nám rastú. Poľsko malo v štvrtom kvartáli v roku 2025 medziročný rast 4 %, Česko Pridusili ste ekonomiku takým spôsobom, že aktuálne máme ani nie 1 % hospodársky rast, pričom okolité krajiny, Poľsko a Česko napríklad, oproti nám rastú. Poľsko malo v štvrtom kvartáli v roku 2025 medziročný rast 4 %, Česko viac ako 2 %. U nás naopak inflácia dosahuje 4 %, kým v priemere v eurozóne je okolo 2 %. A čo to vlastne znamená ľudskou rečou, keď je veľká inflácia, tak je drahé všetko. Sú drahé potraviny, drahé služby, drahé tovary. Ľudia tým pádom viac šetria, míňajú menej. Doteraz sem neprišiel ani jeden nový veľký investor. Máme tu baterkáreň, ktorá nie a nie sa spustiť. Práve naopak, investori od nás odchádzajú do iných krajín, nielen mimo Európskej únie, ako vy strašne radi hovoríte, že sú to globálne faktory, týmto sa neustále zakrývate. Ale keď povieme, že množstvo firiem, ktoré u nás skončilo a odišli, presunuli svoje výroby do iných krajín Európskej únie, tak na to nemáte ani slovo nejakého argumentu. Napríklad Figaro po 130 rokoch, ktoré tu podnikali, ktorých nezlomila ani privatizácia, ani pandémia, ani hospodárske krízy, nič. Zlomila ich štvrtá vláda Roberta Fica a presúvajú výrobu do Českej republiky, tuto vedľa. Ecco v Turci, v Martine, časť výroby presunuli do Portugalska. To je tiež člen Európskej únie. Samsung, ktorý len nedávno skončil v Galante, 20 % výroby presunul do Maďarska. Tuto opäť našim susedom. Prečo? Lebo Maďarsko má skrátka nižšie firemné dane. Takže to sú všetko firmy, to sú investori, ktorí sa odvracajú od nás, odchádzajú do iných krajín, berú sa preč zo Slovenska, pretože v iných krajinách majú lepšie podmienky. A tí, čo tu ešte ostávajú, sa už veľmi hlasno vyjadrujú, že za takýchto podmienok by už na Slovensku neinvestovali. Teraz na margo udržateľnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nás dala do pásma vysokého rizika, kde jasne pomenovala fakty, ktoré nepustia. A síce hrubý dlh je stále vyšší, ako bol počas covidu. Ako je to možné? Covid, to bola kritická situácia. A my tu máme teraz historicky najvyšší dlh na úrovni 61,4 % HDP napriek tomu, že ste miliardy vytiahli od ľudí, aby ste nás dostali aspoň na udržateľnú úroveň, a výsledok sa skrátka nedostavil po tých troch kolách konsolidácie. Všetko to bolo zbytočné. Nepodarilo sa vám to a aj tak budete krajinu odovzdávať s obrovským dlhom aj deficitom. Skrátka po vás potopa. Sami ste rezignovali na plán stabilizovať verejný dlh. Nechávate to skrátka na tých, ktorí prídu po vás. Namiesto plánovaného deficitu 3,5 %, ako tuto aj kolegyňa spomínala, dokonca ste hovorili o 3 % na volebný rok 2027. Tak ste si to nakoniec upravili na 4,2 % a ja mám pocit, alebo predpokladám, že krajinu budete odovzdávať niekde medzi 5 až 6 % deficitu. Napriek trom kolám konsolidácie nám stále narastá suma, ktorú platíme za splácanie úrokov. A to je dôsledok toho, že nám svetové agentúry znižujú každoročne ratingy. Naposledy to bola agentúra Standard & Poor’s. Nehovoriac o obrovskom prúseri, už ani neviem, ako to mám slušnejšie nazvať, v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, kedy nám teraz hrozí vlastne pozastavenie akreditácie PPA-čky kvôli obavám z porušovania pravidiel pri správe európskych agrodotácií. Toto môže a bude mať vážne dôsledky pre slovenských farmárov. Slovenskí farmári, to je tiež súčasť ekonomiky Slovenska. Títo farmári nedostanú potrebnú prisľúbenú finančnú podporu. A ohrozia sa aj ich budúce dotácie. Nedávny prieskum úradu komisára pre deti povedal, že 75 % mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska. Za minulý rok bolo zrušených viac ako 60 000 živností, najviac za posledných päť rokov. A to nehovorím o situácii 8. mája, ktorú ste, ja neviem, pán minister, ja budem strašne rada, keď mi aspoň vy možno poviete, pretože ja o tejto téme hovorím veľa s pánom ministrom Tomášom, ktorý neustále tému 8. mája prehadzuje na vaše plecia a vy si to tu pinkáte ako takú pingpongovú loptičku, že kto teda za to môže, že 8. mája bol jeden chaos na Slovensku. Ľudia nevedeli, či budú mať nútenú dovolenku, alebo či sa im tá dovolenka, ktorú im nakoniec ich zamestnávatelia nútene dali, nezapočíta, budú mať náhradné voľno. Školy, mnoho škôl, dávali riaditeľské voľno, nemocnice si nechávali iba nevyhnutný počet svojich zamestnancov v tento deň, ostatných poslali byť doma. Tým pádom množstvo plánovaných zákrokov na tento deň sa odsunulo na dobu inú, neurčitú. A ja sa teda pýtam, prečo ste nemohli nejakým spôsobom opraviť túto situáciu ešte predtým, ako sa to takto negatívne dotklo státisícov ľudí. Pretože aj štátne inštitúcie, ako je napríklad Národná rada, tu tiež veľmi zvažovali, ktorých zamestnancov nechajú pracovať. Pretože bol akurát deadline na podávanie návrhov zákonov a ktorých nechajú doma. Rodičia v zúfalstve nevedeli, čo, boli v strese, keďže niektoré školy zatvorili, nevedeli, kde nechajú svoje deti, pretože oni museli ísť do práce. A tie deti nemali s kým nechať. Tak ste prišli s perfektnou ideou, že budú môcť čerpať v tento deň OČR-ku. To znamená, že oni na tom prišli na svojej mzde, pretože sa prepláca iba 55 % ich dennej mzdy. A zároveň OČR-ku vypláca Sociálna poisťovňa. To je tá poisťovňa, ktorá je už teraz v trojmiliardovom dlhu voči štátnemu rozpočtu. A tým pádom vyplácaním OČR-iek sa dostáva do ďalších mínusových čísel. A ja sa teda pýtam, ako ste to napríklad vyriešili vy? Lebo ja som posielala infožiadosť aj na Ministerstvo financií, aj na Ministerstvo práce, že ako ste sa vysporiadali s 8. májom vy ako štátna inštitúcia, že teda koľko ľudí ste nechali pracovať na tých 100 % príplatkoch a koľko ľudí ste nechali doma. Doteraz mi odpoveď neprišla. Takže ja sa pýtam, to naozaj bolo také náročné otvoriť na minulej schôdzi, tá minulá schôdza trvala, ja neviem, skoro mesiac, otvoriť zákon o štátnych sviatkoch, alebo ja si myslím, že to mohlo byť kľudne aj v Zákonníku práce nejakým spôsobom zapracované, kde sa mohla určiť tá konkrétna nejaká terminológia, že tento deň sa tým pádom nepočíta za sviatok a ľudia nebudú dostávať 100 % príplatky, alebo už akokoľvek. Ale skrátka jediné, čo som ja počula, teda od vás som nepočula nič. Od pána ministra Tomáša: „Ja s tým nič nemám, to všetko minister financií.“ A dokonca pán minister sa istých pár dní vyjadroval, že to bolo vlastne plánované, že to bolo plánované a že vy vlastne sa tešíte, ako ľudia dostanú viac peňazí. Veď v poriadku, ale akí ľudia dostali viac peňazí, keď také množstvo z nich nakoniec zostalo doma na dovolenkách? Lebo si to tie firmy a tie inštitúcie skrátka nevedeli dovoliť im zaplatiť tie 100 % príplatky. To je celý point. Tu nejde o to, že ľuďom niekto nechce dať viac na mzdách. Proste spôsobili ste obrovský chaos s 8. májom. Neopravili ste ho legislatívne a ja sa pýtam, či sa to chystáte spraviť aspoň na toho 15. septembra, alebo sa dožijeme presne toho istého, že si tu budete nad tým jeden nad druhým umývať ruky a na záver poviete, že ako sa vlastne tešíte, že ako ľuďom dobre bolo, ako si oni privyrobili, hej? A pritom tí ľudia iba pindali, lebo proste nevedeli, či ostanú doma alebo neostanú doma a boli z toho úplne právom rozhorčení, takže ja budem veľmi rada, keď na toho 15. septembra toto legislatívne opravíte. Poďme na prorastové opatrenia. Pretože tie majú byť tiež súčasťou pokroku, ak som to správne pochopila, lebo toto je správa o pokroku, tak by som očakávala, že súčasťou správy o pokroku budú aj nejaké opatrenia, ktoré spôsobia, že tí ľudia na Slovensku budú vidieť, že kráčame niekam vpred, hej? V prvom rade my doteraz nevieme, aké prorastové opatrenia nám vlastne idete priniesť. Každý týždeň hovoríte, že budúci týždeň sa ich dozvieme. Každý týždeň to počúvam. Žijeme dobu Kamenickú už, no koľko je to? Vyše 200 dní. Dobu Kamenickú žijeme skutočne už vyše 200 dní, pretože to bolo možno aj štyri mesiace dozadu, čo premiér ohlásil v hlinikárni Slovalco, že príde vláda s prorastovými opatreniami. Stále nič. Ja osobne si myslím, že to je vyslovene škandál. Jediné, čo občan, keď ide unavený večer z práce a zapne si televízor, vidí, je, že s vážnou tvárou hovoríte, že prorastovým opatrením bude napríklad zrušenie povinnosti vyvesiť na prevádzke oznámenie o evidencii tržieb. Hej? To je taký plagátik, čo každá firma musí mať teraz vyvesený a že toto je prorastové opatrenie, neviem, asi antibyrokratické, predpokladám, hej, že teda už to nebudú musieť vyvesovať, takú tú informáciu o evidencii tržieb. Ale napríklad také prorastové opatrenia, ako je predvyplnené daňové priznanie, ktoré by pomohlo státisícom malých, stredných, akýchkoľvek podnikateľov, ktorí musia vyplňovať daňové priznanie, tak to vám nenapadlo v rámci prorastových opatrení. Predvyplnené daňové priznanie nie. Vy idete rušiť papier o evidencii tržieb. A už nehovoriac ani o úsmevnej vete pani Sitovej Sakovej, ktorá povedala, že prorastovým opatrením bude skrátenie obednej pauzy z 30 minút na 15 minút. Tak to ste snáď hádam ani nemysleli vážne. Neviem, či to mal byť nejaký zlý vtip, ale nakoniec pán minister mi to v nedeľnej relácii vyvrátil, že vraj toto sa nakoniec diať nebude. No chvalabohu, až na to, že to povedala ministerka tej istej strany, ktorej to minister práce z tej istej strany HLAS nakoniec vyvrátil. Ale teraz vážne. Vy nie že meškáte 4 mesiace. Vy meškáte 3 roky. Povedzte mi, čo je toto za vládu, ktorá sa snaží riešiť prorastové opatrenia v treťom roku svojho vládnutia. Povedzte mi naozaj. Keď ste potrebovali si schváliť nový Trestný zákon, aby ste mohli dovoliť obžalovanému Tiborovi Gašparovi uniknúť spravodlivosti alebo zrušiť kajúcnikov, tak to ste urobili ako prvé a ešte nehovoriac aj o znížení percenta odvodu do druhého piliera. To ste urobili, ja neviem, štyri mesiace po tom, ako ste si sadli za vládne stoličky, ste znížili odvod do druhého piliera, tým ste opäť ohrozili peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Ale to ste dokázali urobiť za moment. Ale keďže ste vedeli, že bude problém s verejnými financiami, vy ste to vedeli už dopredu. Vy ste to vedeli už, keď ste robili svoje programové vyhlásenie vlády a keď ste si tam písali tie plošné 13. dôchodky, už vtedy ste vedeli, že bude problém s verejnými financiami. A napriek tomu vám trvalo 3 roky, aby ste prišli vôbec s niečím, teda zatiaľ to len deklarujete, ani na tom ste ešte neboli schopní sa dohodnúť. Ja sa teda ale ani vôbec nečudujem, pretože všetky Ficove vlády v ekonomickej oblasti boli úplne impotentné. Takže čakať od tejto vlády prorastové opatrenia, to je asi také ako veriť, že demolačná čata postaví dom. Transakčná daň – najväčšia hlúposť, ktorú táto vláda urobila. Všetci sme vám to tu hovorili, všetci. Vy ste to veľmi obhajovali, pán minister. A teraz to je vaše prorastové opatrenie. Vy sa idete chváliť, že zrušíte niečo, čo ste sami zaviedli. Paráda, čiže to je také, že pokus – omyl, hej? Tak ja neviem, ako to nazvať. To je úplné babráctvo. Ja možno ešte by som sa dotkla výberu daní. Pretože to je veľká téma. Vy sa často pýtate, čo by sme robili my, hej, že my to akože veľa kritizujeme a že nevieme povedať, čo by sme robili my. A pritom my vám to stále hovoríme, len vám vyhovuje argumentovať tým, že my to vlastne nevieme. Ale keby ste nás len počúvali a možno keby ste sa inšpirovali, tak možno niečo z toho, ale to by ste samozrejme museli prestať kradnúť, hej? Takže to je náročné robiť aj jedno, aj druhé. Takže: zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, prosím vás. Toto je prorastové opatrenie. Čakám, kedy príde. Ja verím, že aspoň jedno z týchto prorastových opatrení, ktoré predstavíte, sa bude týkať aspoň z časti zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Pretože to by prinieslo viac disponibilného príjmu pre ľudí, viac peňazí na míňanie, viac zákazníkov pre firmy. Skrátka logicky, tá ekonomika by dostala úplne iný nádych. Týkať aspoň z časti zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Pretože to by prinieslo z viac disponibilného príjmu pre ľudí viac peňazí na míňanie, viac zákazníkov pre firmy. Skrátka logicky tá ekonomika by dostala úplne iný nádych. Lenže samozrejme každé percento zníženia daní alebo odvodov stojí štát nejaké peniaze a nie sú to malé peniaze a tie treba niekde nájsť. A ja verím, že pán minister Kamenický bude so mnou súhlasiť, že tie peniaze treba nájsť napríklad lepším výberom daní. A ja sa pýtam, ako vy ste vyberali dane? O 3 % ste zvýšili HDP. Pardon, DPH. O 3 % ste zvýšili DPH a vybrali ste oproti roku 2023 o 1,2 miliardy € menej. Ako sa vám, prosím vás, toto podarilo? Vybrať o 1,2 miliardy menej oproti roku 2023. Keby ste toto poriadne vybrali, už máte jeden balík, ktorý môžete použiť pre ľudí. Nie. Vy zvýšite DPH a neviete ju vybrať. Ďalších zhruba 400 miliónov € prišlo, prišlo o nich Slovensko na daňových odpustkoch pre Slovnaft. Už sme sa tu o tom bavili, napriek tej bájnej, lacnej ruskej rope máme stále vysoké ceny pohonných hmôt. A išli kam? Išli do Maďarska a nie našim občanom. A potom šetrenie na sebe. Minimálne 500 miliónov € sa dá ušetriť na chode štátu, ale to by ste museli porušiť všetky tie nevýhodné zmluvy pre konzultačky a rôzne právnické firmy pre rôznych susedov vašich ministrov a štátnych tajomníkov, rôznych dohodárov na ministerstvách, kto, kde, ani nikto netuší, že či vôbec tí ľudia na tých dohodách niečo robia a ak áno, tak čo? Ja vám prečítam aspoň pár opatrení, ktoré máme my ako Progresívne Slovensko pre podnikateľov, ako vieme naštartovať ekonomický rast a ako by sme sa potom mohli baviť skutočne o pokroku. Napríklad zrušenie transakčnej dane. Máme ho tu teraz na tejto schôdzi, máme predložený zákon od kolegu Trubana o zrušení transakčnej dane. Vy ste sa k tomu nevedeli dostať doteraz. My to máme predložené. Máme celý program na zníženie byrokratickej záťaže podnikateľov. Volá sa Byrokrat. Predstavte si, Byrokrat. Hej, chápeme? Hej, je Byrokrat. Napríklad predvyplnené daňové priznanie. Ja neviem, dookola vám to opakujeme, mohli by ste sa inšpirovať. Ďalším riešením alebo opatrením je možnosť podnikať od 16 rokov. Ďalším riešením je superjednoduchý formát mikropodnikania, bez potreby viesť si vlastné účtovníctvo a len s paušálnym trojpercentným zdanením pri obrate do 6600 € ročne. Čiže mikropodnikanie pre tých najmenších podnikateľov, čo najviac im uľahčí to, aby mohli skúsiť začať podnikať a realizovať sa. A potom množstvo ďalších menších opatrení, ako je rýchlejšie odpisovanie investícií alebo možnosť rozhodnúť sa, či bude podnikateľ platiť preddavky a mnoho, mnoho iných. Ďalší veľký priestor, kde hľadať peniaze, je lepšie čerpanie eurofondov, vážení páni. Super, že ma aspoň dvaja počúvate. Aktuálne, ešte raz zopakujem, máme vyčerpaných 15 % eurofondov. Prosím vás, máme dva roky do konca programovacieho obdobia a máme vyčerpaných 15 % eurofondov. Eurofondy predstavujú 80 % verejných investícií. Bez nich by sme nemali nič. Nemali by sme zrekonštruované cesty, mosty, ktorých je ešte strašne veľa, ktoré treba zrekonštruovať, škôlky, domy kultúry, kiná, rôzne parky, ihriská, skrátka domovy pre seniorov, ktorých je zúfalý nedostatok, to všetko ide z európskych peňazí a my sme z nich vyčerpali 15 % za päť rokov, z toho takmer tri vládnete vy. Takže ešte mi tu budete hovoriť o tom, ako čerpala minula vláda. A nehovoriac o tom, že táto vláda eurofondy ešte aj ohrozuje tým, že Európska komisia nám ich zmrazí, lebo sa skrátka snaží chrániť svojich skorumpovaných ľudí pred basou. Haciendy. Ľudia nám píšu, že málo hovoríme o tých haciendách. Tak ja neviem, tak ja idem asi venovať teraz päť minút haciendám, lebo neviem, či ľudia vôbec vedia, čo to haciendy sú, hej? Že to sú tie veľké penzióny alebo hotely, ktoré si tu nastavovali ľudia blízki tejto vláde za peniaze z PPA, teda z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, cez agrodotácie, cez rozvoj turizmu, môj, aby skrátka postavili niečo, čo bude slúžiť turizmu, ľuďom, ktorí tam budú chodiť, budú sa pozerať na krásy Slovenska, ktorých máme neúrekom. Takúto jednu haciendu máme, predstavte si, aj u nás na Liptove, v Liptovskom Mlyne. A táto hacienda slúži iba jednému podnikateľovi, hej, pre jeho osobný pokrok. Nie pre pokrok tejto krajiny. Ona slúži pre osobný pokrok toho pána podnikateľa. Ja som tam v lete bola, bola som zisťovala dokonca na obecnom úrade, či vôbec tento penzión, volá sa penzión Hubertka, či tento penzión vôbec slúžil ľuďom. Od roku 2023 majú pozastavenú činnosť. Ľudia tam vidia, pýtala som sa okoloidúcich ľudí, ktorí mi sami veľmi radi porozprávali, že tam vidia iba jeho synov, ako si tam robia žúrky, a jeho psov a podobne. Tento pán podnikateľ si ale na PPA granty postavil aj poľovnícku chatu, potom taký rybníček na lovenie rýb a predstavte si, že vypýtal si peniaze na taký veľký sklad, v ktorom mal skladovať ovocie a viete, čo je z neho nakoniec? Ľadová plocha pre jeho syna, pretože jeho syn je hokejista, ako veľa ľudí v Liptovskom Mikuláši, hej, a okolí. Takže jeho syn je hokejista, takže celý ten sklad je vlastne ľadová plocha na trénovanie pre jeho syna a jeho kamarátov. Čiže to sú tie haciendy a to je to, čo tých europoslancov takto im to zdvihlo obočie a preto sem prišli a preto zisťovali, čo sa stalo s európskymi prostriedkami, ktoré mali slúžiť všetkým a slúžia len nejakým ľuďom. No a čo sa týka ešte možno sociálneho štandardu na záver. Je pravdou, že počet ľudí ohrozených chudobou posledný rok klesol. Klesol o 85 000 ľudí, aby sme boli féroví a aby sme nezavádzali. Lenže pravdou je, že klesol po štyroch rokoch kontinuálneho rastu. Takže my tu máme takmer milión ľudí ohrozených chudobou. A zároveň nepriaznivý posun nastal pri viacdetných rodinách a jednorodičovských domácnostiach. Pri deťoch s jedným rodičom je to až 45 % ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. Čo ste, prosím vás, urobili pre rodiny s deťmi? Pán minister práce prišiel s krásnym projektom o jednorodičoch. Nebol ani schopný do legislatívy vniesť definíciu jednorodiča, čo by podstatne uľahčilo prijímanie zákonov, ktoré by boli presne určené a mierené na jednorodičovské domácnosti. Toto schopný nebol urobiť, ale čo bol schopný urobiť, urobil alebo otvoril projekt za 46 miliónov € tzv. poradne komplexnej pomoci, ktoré sú všade tam, kde sú aj úrady práce. Zamestnal tam ľudí, ktorí by aj možno chceli niečo robiť, ale nemajú čo, pretože nemajú klientov. Takže ak chceme pomáhať jednorodičovským rodinám, tak buď prinesiem nejaké systémové opatrenia alebo urobím dobrú propagáciu takémuto projektu. Alebo miniem tie peniaze skrátka inak. Ešte by som sa rada dotkla nezamestnanosti, pretože to je tiež veľká téma, ktorou sa oháňa koalícia a hovorí, že zavádzame a že my sa vlastne tešíme alebo chceli by sme, aby nezamestnanosť rástla, aby sme mohli naložiť koalícii. Vôbec to tak nie je. V prvom rade poviem, že nezamestnanosť medziročne vzrástla. To je fakt. Ona nám krátkodobo teraz klesla, aj to je pravda, pretože prichádzajú sezónne práce a počas sezónnych prác tá nezamestnanosť ešte krátkodobo klesne. Takže v poriadku, ale ona v skutočnosti medziročne vzrástla. Keď si porovnáme marec 2025, tam bola nezamestnanosť na úrovni 5,82 %. V marci 2026 to bolo už na 6 %. A teraz ja by som bola veľmi rada, aby sme to videli v kontexte, v kontexte vôbec výkonu a kondície krajiny. Máme najnižší rast v regióne. Investori neprichádzajú, naopak odchádzajú. Počet malých firiem a živností klesá. Slovensko má najvyššie daňové a odvodové zaťaženie a najvyššie náklady práce spomedzi okolitých krajín a pomaly každý druhý týždeň tu zamestnávatelia ohlasujú hromadné prepúšťanie. Naposledy Decodom, nábytkárska sieť, ktorá ide do reštrukturalizácie a tá zamestnávala okolo 1000 ľudí. Doteraz som nepočula od vlády ani slovo o tom, či ide nejakým spôsobom riešiť situáciu v Decodome. A jediným dôvodom, prečo sa toto všetko neprejavilo ešte na nezamestnanosti, je, že ešte rýchlejšie ako firmy od nás odchádzajú ľudia v produktívnom veku. To je pravda. Buď idú za štúdiom alebo za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia. Minulý rok sa podľa Štatistického úradu vysťahoval najvyšší počet ľudí zo Slovenska za posledných 20 rokov. Skrátka odišli tí ľudia. A ďalším faktorom, prečo tá nezamestnanosť je ešte stále nízka, je, že stále viac a viac ľudí odchádza do dôchodku. Tým pádom logicky demografia hovorí jasnou rečou, bude sa to diať stále viac a viac a menej a menej ľudí v produktívnom veku bude pracovať. Čiže toto sú tie dôvody, prečo máme stále nízku nezamestnanosť. Pretože veľa mladých ľudí šikovných odchádza do zahraničia, takže tým pádom menej pracuje na Slovensku a čoraz viac ľudí odchádza do dôchodku. A týmto sa snáď nebudeme chváliť. Ja by som sa skôr pozrela na to, že by ste sa mali prestať falošne utešovať a hlavne klamať ľudí o tom, ako nám je tu sveta žiť. Ale mala by vám začať blikať kontrolka. Skrátka zodpovedným ministrom by mala blikať kontrolka, prečo má Ústredie práce už za prvý štvrťrok tohto roku nahlásených 25 hromadných prepúšťaní a za máj je to len ďalších päť. A prečo tu máme 3100 ohrozených pracovných miest len za prvý štvrťrok roku 2026? Prečo sa nám oblúkom vyhýbajú noví investori a každý týždeň počujeme o nejakej firme, ktorá zatvára alebo odchádza niekam k susedom? Takže toto sú všetko fakty, čísla, ktoré sa vám tu snažíme už niekoľko hodín predstaviť. Ja by som, pán minister, bola strašne rada, keby ste aspoň na niečo z tohto reagovali a povedali nám úprimne, kde vy vlastne vidíte ten pokrok, ten progres krajiny za tento posledný rok alebo možno aj za tie ďalšie roky, odkedy sedíte na vládnych stoličkách, pretože ja skutočne ten progres nevidím, vidím len nešťastných ľudí. Mne nonstop píšu ľudia, ktorí majú malé prevádzky. Nevedia to udržať, rušia ich. Tým pádom prichádzame o ďalšie pracovné miesta. Vy sa chválite tým, že máme 130 000 voľných pracovných miest, ale v skutočnosti tie ženy napríklad v preddôchodkovom veku, ktoré prišli o prácu napríklad v Turci, tie si tú prácu v tom Turci už nenájdu a ony už do ďalšieho okresu cestovať nebudú. Takže kde sú tie opatrenia, kde je tá naozajstná sociálna demokracia, ktorou sa tak pýtate? Budem veľmi rada, pán minister, keď mi aspoň na pár z týchto otázok odpoviete. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa.

Prítomných bolo 130. Poslancov 53 za, 76 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Hlasovalo sa. Návrh nebol schválený. A teraz uveďte, prosím, hlasovanie o návrhu poslancov Marcinkovej a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461 z roku 2003 Zb. zákona o sociálnom poistení, tlač 1248, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných