Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, veľmi sa mi páčil váš príspevok, a preto reagujem faktickou poznámkou takouto. Pýtali ste sa koalície terajšej, čo vybudovali, čo spravili, čo po nich zostane. Tak začal som rozmýšľať, že teda aj ja, čo som ja vybudoval, čo tu vlastne chcem.
Tak ja som hrdý na to, že som bol v Policajnom zbore, keď sa vybudovali inštitúty, ktoré efektívne dokázali bojovať proti organizovanej kriminalite, vďaka ktorým je tu taká situácia na Slovensku, aká je.
A teraz prirovnanie, aby to bolo zrozumiteľné. Veľa sa tu hovorilo o zdravotníctve, tak k zdravotníctvu. Existuje nemocnica, kde sú najmodernejšie, najefektívnejšie diagnostické prístroje, laserové operačné prístroje, nevyznám sa v tom, ale tie najmodernejšie, fakt efektívne, ktoré zachraňujú ľudské životy. To je u nás v pozícii polície tá ÚŠP, spolupracujúci obvinení a tak ďalej. Čiže a zrazu príde vedenie tej nemocnice iné a povie, že tieto najefektívnejšie stroje a prístroje my tu nepotrebujeme. Všetky vyhodia, vyhodia ich von. Dokonca vyhodia aj tých lekárov, ktorí vedia s tými strojmi narábať a liečiť. A povedia si, že budeme to liečiť po starom, tak ako to bolo pred tými strojmi.
Toto na napadlo, lebo ja som bol v polícii aj vtedy, keď tie najmodernejšie stroje neboli, museli sme liečiť tak, ako sme mohli, nasadzovali sme životy, nevedeli sme trestnoprávne dokázať, preukázať tým najvážnejším zločincom, vrahom a kadekomu, že sú tí organizátori, až keď sme tie najmodernejšie stroje mali a boli nám ich zákonne umožnené používať.
Toto všetko teraz niekto ide vyhodiť a ideme tu liečiť po starom.
A ja som súčasť tohto parlamentu, však mi je zle z toho a neviem s tým nič urobiť! (Potlesk. Reakcia z pléna: „Bravó, bravó!“)

Ďakujem za slovo. Pán Matovič, hovorili ste pekne, vážim si to, hneď ste začali slovom pokoj. Táto koalícia sľubovala aj teraz hovorí, aj v programovom vyhlásení vlády majú napísané hlavné slovo, že pokoj, chcú zabezpečiť pokoj. Áno, oni tým smerom presne idú, všetko robia kvôli tomu, aby ten pokoj bol.
A ja vám teraz skúsim načrtnúť môj odborný pohľad toho, ako ten pokoj zabezpečia, teda naozaj. Čiže ak sa schvália tieto novely, tak spolupracujúci obvinení zistia, že tento právny stav je pre nich výhodnejší ako ten, ktorý teraz, v ktorom sú tí spolupracujúci obvinení. Čiže... čiže zmenia svoje výpovede, nechajú sa odstíhať za tie trestné činy, za ktoré pôvodne boli, lebo zistia, že majú menší trest ako, ktorý im bol znížený počas tých výhod, za to ich svedčenie.
A teraz čo nastane? Všetci tí inkriminovaní budú vyhodnotení ako nevinní, nevinní. Odsúdení budú spolupracujúci obvinení na malé tresty za to, že vôbec si dovolili byť teda tí kajúcnici, do budúcna už nikto nebude kajúcnik, lebo pod vplyvom tých ozaj nízkych trestov nikto sa neodhodlá na to, aby svedčil proti tým najväčším organizátorom, no a stíhaní budú jedine tí policajti a možno i prokurátori, ktorí tento pokoj svojou prácou narúšali, a bude pokoj.
A aby pokoj bol úplne dokonaný, tak ešte aj policajti budú vyčlenení zo zákona na ochranu oznamovateľov, aby oni ani len náhodou si netrúfli poznamenať, že niečo tu neni v poriadku. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Škripek, počúval som váš príspevok, ako ste zhodnotili, že celá táto novela je legislatívne zlými krokmi navrhovaná, celkom je škodlivá, zlá, neprospešná.
A pri tom počúvaní som sa zamyslel tak sám nad sebou, teraz už v noci môžem byť trochu osobný. Ja celý svoj profesný život som sa snažil bojovať proti organizovanému zločinu. Snažil som sa zo všetkých síl, presadzoval som návrhy, zákony, policajné zložky, kriminálne spravodajstvo, Úrad boja proti organizovanej trestnej činnosti, proste ochranu svedkov, chodili sme, volali nás na konzultácie do Holandska, Dánska, Belgicka, v Británii keď chceli zriadiť NAKU, tiež to tam vozievajú... volajú NAKA, National Crime Agency, prišli sem konzultovať so mnou, že či to idú dobre robiť.
Čiže a teraz, ja som bol hrdý na to, hrdý aj na spolupracujúcich obvinených, hrdý na Úrad špeciálnej prokuratúry, že som bol iniciátorom a spolutvorcom všetkých týchto prvkov bojujúcich proti organizovanému zločinu – a teraz, teraz som poslanec parlamentu, súčasť celku, ktorý tvorí legislatívu Slovenskej republiky, a teraz som súčasť toho, že toto všetko ideme pomaly zrušiť. A je mi z toho až do plaču, a že kde som sa to v svojej kariére dopracoval. Som súčasť parlamentu, ktorý ide opačným smerom a ide vytvoriť trestný kódex taký, ktorý bude viac prospešný zločinu ako občanom.
A neviem ešte... a... a môj celý boj by bol... (povedané s povzdychom) zbytočný. Rozprávam, rozprávam, rozprávam a viem, že nič nezmôžem, aj tak sa to schváli a budem súčasť toho, kedy sa to schváli. (Potlesk.)

Ďakujem. Marek, vo svojom vystúpení si dosť do detailov rozobral teóriu legislatívneho procesu, ako má vychádzať, z čoho má vychádzať, ako má prebiehať. Áno, teória je jedna vec, prax je druhá vec.
V praxi by to malo byť tak, že všetky impulzy, návrhy, podnety na novely alebo rekodifikácie trestných kódexov musia vychádzať v prvom rade od polície, policajných zložiek, ktoré vedia, aké sú nové formy trestnej činnosti, aké sú nedostatky v legislatíve, ktoré bránia objasňovať, vyšetrovať, stíhať páchateľov týchto nových foriem.
Čiže polícia je tá, ktorá dá impulz konkrétne ministrovi vnútra, ten v spolupráci s ministrom spravodlivosti pripravia k tomu patričnú legislatívu. Medzitým Policajný zbor si pripraví svoje vlastné štruktúry, aby bol ochot... schopný okamžite, ako nadobudnú účinnosť tieto ich návrhy, reagovať a postupovať podľa nich. To je, tak by to malo byť. Tento alebo táto novela sa robí presne opačne. Návrh, podnet v skrátenom legislatívnom konaní bol napísaný, predložený a sám generálny prokurátor hovoril, že nevie o ňom, nevidel ho, polícia, už vôbec nikto o tom nič nevedel. O tom svedčí aj ten fakt, že ak by toto už bolo schválené a účinné, tak tá samotná polícia vôbec netuší, aké problémy a akú záťaž vlastne tento návrh spôsobí v ich bežnej dennej činnosti.
Ja som sa pýtal napríklad ministra vnútra, že konkrétne na NAKA či majú štatisticky zanalyzované, koľko spisov, koľko ľudí budú musieť pustiť z väzby, koľko trestných stíhaní budú musieť zastaviť kvôli rôznym právnym prekážkam, koľko spisov budú musieť odstúpiť. Proste on mi povedal, že nemajú to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Viskupič, mne sa páčilo... páčila veta vo vašej rozprave hneď na začiatku, kde ste povedal, že táto koalícia sa pustila do boja za svojich a pustila sa do boja proti všetkým. Ja by som trochu nad tým polemizoval a by som to doplnil, že do boja proti svojim vyvoleným a do boja proti všetkým ostatným. To znamená, že aj tým, ktorí sú ich voliči, a nie všetci voliči sú ich vyvolení. Čiže takto je to presné.
A teraz k tomu boju. Áno, teraz to už vyzerá pomaly ako boj, ale ten boj je kvôli tomu, že my tu bojujeme a oni čakajú, ako to dopadne, poprípade o 17.00 hod. povedia, že čo bude ďalej, alebo o 19.00 hod., alebo niekedy v blízkej budúcnosti.
Pôvodne to teda nemal byť boj. Oni si mysleli, že to bude rýchlo, bez boja, bez toho, že by si to niekto všimol, a zrealizuje sa to ešte skôr, ako si to všimnú aj tí ich, ktorí im akože ešte veria a v mene ktorých toto celé robia, teda ich voliči, lebo nakoniec aj oni, ja si myslím, že nakoniec zistia, že tento návrh, ak prejde a bude schválený, tak prinesie problémy aj im. A obrovské problémy, ktoré nastanú v súvislosti s premlčacími lehotami, znižovaním trestov, nárastu kriminality a všetkým negatívnym javom, ktoré sa s tým tu budú vyskytovať.
Fakt toto viem povedať ako dlhoročný policajt, že naozaj toto tu bude.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Janckulík, vy ste v úvode svojej reči hovorili, že Trestný poriadok a Trestný zákon sa sústavne novelizuje a táto novela je jedna z najrozšírenejších, najrozsiahlejších a ide sa novelizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže nielen toto je je problém, že v skrátenom legislatívnom konaní, ale celý postup je zlý, neštandardný.
Trestné právo sa má novelizovať, rekodifikovať, upravovať. Áno, musí sa, lebo kriminalita sa rozvíja, vyvíja, hľadá nové formy, možnosti, ale Policajný zbor má byť ten prvý, ktorý je iniciátorom tých zmien, lebo on ako prvý identifikuje nové formy kriminality, nové formy maskovania kriminality. Zisťuje, že nemá potrebné kompetencie, aby tie nové formy odhaľoval, objasňoval, vyšetroval a tak ďalej. Musí to byť polícia, poťažne prokuratúra, takto to bolo vždy. Ja som bol od ’97. pracovník služby kriminálnej polície na odbore ekonomickej kriminality na prezídiu, vždy sme my identifikovali nové formy podvodov, nové formy korupcie, nové formy ekonomickej trestnej činnosti. Navrhovali sme zmeny, novely, navrhovali sme formu zločineckej skupiny, poťažne sme navrhovali, už, keď som bol zas v ďalších fázach, inštitút spolupracujúceho obvineného, agenta. Vždy to smerovalo k tomu, aby polícia, a teda štát mohol chrániť efektívne občanov. Takto to má byť. Následne to potom advokátska loby, poťažne politika, trochu pomenili, ale schválili.
A teraz prvýkrát ide iniciatíva od obhajoby, čiže tie pomyslené váhy justície sa evidentne prekláňajú na váhu zločinu, obhajoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Sulík, vy ste tu operoval s číslami, lehotami, právnymi kvalifikáciami a ich vplyv do budúcna, keď bude tato novela schválená.
Málokto v tejto sále, veľmi málokto vôbec vie, aký reálny dopad to bude mať na celú spoločnosť. Nevedia to ani konkrétni prokurátori, jediní, čo na základe mojej 24-ročnej praxe viem povedať, majú úplne jasno, čo ich čaká, ak sa toto schváli, sú tí zločinci. Každý už teraz presne vie, aká je teraz jeho kvalifikácia, aká bude po novele, koľko rokov mu hrozí alebo nehrozí, či nebude jeho skutok premlčaný, či bude prepustený z väzby, a do budúcna aký to bude mať vplyv na jeho ďalšiu kriminálnu budúcnosť. Oni to vedia úplne všetci a čakajú a čakajú, kedy konečne už to tu tá vládna koalícia presadí, aby mohli oslavovať a tešiť sa na krásnu budúcnosť. Takto to je.
Čo ešte k tomu viac dodať, aby som vyčerpal tie dve minúty? (Povedané so smiechom.) Niekedy nestihnem a niekedy, niekedy hovorím málo.
Ale konkrétny prípad, ako čaká a sedí vo väzbe... no ešte, no áno... Môže dô... môže dôjsť k poškodeniu alebo ukráteniu ich osobných práv, že má byť prepustený z väzby zo dňa na deň, akonáhle to začne platiť, a nebude, lebo tí vyšetrovatelia budú potrebovať týždeň-dva, možno mesiac, aby každý z tých 30-tisíc spisov prekvalifikovali, napísali uznesenie, zastavili trestné stíhanie a on tam bude sedieť dva-tri dni nad rámec a bude podávať ústavnú sťažnosť, že boli porušené jeho práva, že sedel vo väzbe neoprávnene, a to budú možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste vo svojej rozprave uviedla, že moc prináša chuť na jej zneužívanie. A čím je väčšia tá moc, tak tá chuť je o to väčšia. A pán premiér Fico túto chuť má zrejme obrovskú, lebo verejne vyhlásil, že tieto novely, o ktorých tu rokujeme, budú schválené mocensky. Čiže je to mocenské rozhodnutie.
No a ďalej ste uviedla, že zneužívanie moci má vplyv na celú spoločnosť, ale aj na jednotlivcov. No a toto zneužitie moci prioritne má mať pozitívny vplyv na konkrétnych jednotlivcov tým, že im zabezpečí beztrestnosť a na celú spoločnosť bude mať negatívny vplyv, lebo sme tu o tom už rozprávali dva či tri týždne, ten negatívny vplyv, aký bude obrovský.
No a tí tvorcovia sú uzrozumení s tým negatívnym vplyvom a zrejme im to je aj jedno.

Ďakujem za slovo. Milá kolegyňa, rozprávala si o filozofii práva, teórii práva, o dôležitosti chápať právo ako veľmi vážnu disciplínu, lenže k tomu by som povedal toto.
Povolanie politik, ak to môžem nazvať povolanie, alebo teda poslanie politik – a obzvlášť v parlamente – je obrovský nápor na osobnú integritu – a obzvlášť právnikov, študovaných právnikov – potom je potrebné zvážiť, že prečo takýto človek do tejto pozície išiel, ktorý z tých motivačných faktorov, ktoré sú tri, ho motivovali dostať sa až sem. A tie motivačné faktory sú moc, peniaze a vôľa niečo seriózne, právne zlepšujúce presadiť. No a keď sa ozaj veľmi študovaný právnik kvôli tomu tretiemu faktoru sem podujal prísť, časom zistí, že to neni až také dôležité, dôležitejšie sú tie peniaze a tá moc.
A tu je teda ten problém, že aby nezabudol, prečo sem prišiel, a nepodľahol tým dvom motivačným faktorom, čo sú peniaze a moc, a nevzdal sa svojej osobnej integrity a vedel, že to právo má chrániť všetkých občanov, a nielen niektorých, kvôli ktorým vlastne to, tú moc a tie peniaze má, a presadzuje a vlastne stráca svoju osobnosť, stráca všetko, kvôli čomu sa podujal do tohto poslania byť politikom, robiť pre ľudí, v mene ľudí, zastupovať ich tu.
Takže je to veľmi komplikované povolanie, ktoré je najkomplikovanejšie a najviac zraňujúce tie osobné integrity, obzvlášť právnikov, ktorí tu pôsobia.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani Kolíková, vypočul som si váš prednes o tom, že ako drakonicky alebo rapídne sa plánujú znížiť tresty za trestné činy z ničoho nič, zo dňa na deň. A len som sa utvrdil v tom presvedčení, že toto všetko sa robí kvôli tomu, aby už nikdy, nikdy v budúcnosti, kým toto bude platné, sa náhodou niektorý zo zločincov, ktorého sa podarí nejak zadržať, čiže ten vybavovač, ten, čo má na mene nejakú fiktívnu firmu, ten, čo si, kohosi ide uplatiť, niečo vybaviť, čiže ten najspodnejší článok tej zločineckej štruktúry, bol obvinený, že by sa na základe tohto niekedy rozhodol byť spolupracujúci obvinený a usvedčiť tých, kto ho tam poslal, pre koho to robí, kto ťaží z toho celého, z čoho on je obvinený. Lebo tieto tresty sú nižšie ako tie, ktoré by mu hrozili teraz, ak je spolupracujúci obvinený a usvedčí tých najvyšších, o ktorých má vedomosti.
Čiže podľa mňa je táto novela s tými nízkymi trestami hlavne kvôli tomu, aby už nikdy nemohol nikto, alebo nikto nemal nutkanie sa stať tým spolupracujúcim obvineným, lebo radšej zaplatí pokutu, možno to zaňho zaplatí ten jeho šéf, len aby bol ticho. Čiže spolupracujúci obvinení a tí, cez ktorých sa môže polícia dopracovať k tým riadiacim zložkám, je podľa mňa úplne vymazaná, ak sa to takto naozaj schváli.
Skončil som.