Videokanál poslanca

Áno, je to nepríjemné, byť v tej väzbe, je, ale ten policajt za ním príde, navrhne mu to ešte raz, pri procesnom úkone mu to zase navrhne. Tak toto je to nezákonné donútenie, že ho stále ako kebyže núti, nahovára ho na to? A to je robota policajta. Robota obhajoby je, vlastne toto by malo byť obhajoba, navrhnúť tomu klientovi, že ak sa chce z toho nejak vymotať, tak možno by bolo lepšie, keby že sa priznáš, usvedčíš niekoho a máš nižší trest. Lenže u nás je to presne opačne vo veľa prípadoch. Obhajca... (K rečníkovi pristúpila jedna z poslankýň a krátko sa s ním rozprávala.) Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, prosím, nekomunikujte počas prejavu. Je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Čo sa stalo? Jaj.
Ten obhajca sa snaží toho obvineného, svojho klienta, koľkokrát aj presviedčať, že aby sa nepriznal, že nejak to vyriešime, obhájime, neni to až také ťažké. A potom tento obvinený sa snaží, keď je presvedčený, že chce byť ten spolupracujúci, a vidí, že ten jeho obhajca mu v tom ako keby právne bráni, tak zmení obhajcu. Advokátska komora toto vyhodnotila ako donucovanie, nejak silené nútenie. No dobre.
Ešte jeden aspekt je, ktorý je zapracovaný v tej novele, v tej novele. Pri podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému sa hovorí, úvod, sa hovorí: Ak stíhanie toho, proti komu svedčí, je spolo... je v záujme spoločnosti preukázateľne, jednoznačné a preukázateľné. Doteraz tieto dve slová tam nie sú. Stačí len ten vyšší spoločenský záujem. A oproti stíhaniu toho kajúcnika spoločensky menej nebez... ak je to menej nebezpečné, ako záujem spoločnosti stíhať kajúcnika, v záujme spoločnosti a poškodeného. Počúvajte ma, prosím vás, však tu srdce vyložím, aby som vám to vysvetlil, a poškodeného... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec hovoriť plynule.
Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Prvýkrát čo v celej novele je niečo v prospech poškodeného. Väčšinou je to v jeho neprospech, lebo zníženie trestu, všetko to je v neprospech poškodených. Tu je jediné jedno slovo, že záujem poškodeného a spoločnosti musí byť nižší, ako záujem spoločnosti stíhať toho, koho ten kajúcnik svedčí. Čiže tu záujem toho poškodeného postavili na roveň záujmu celej spoločnosti, celej spoločnosti. Napríklad, poviem vám môj konkrétny prípad. Mňa krivo obvinili nejakí mafiáni, potom po desiatich rokoch horko-ťažko to bolo objasnené v rámci zločineckej skupiny šátorovci a boli stíhaní za trestný čin krivého obvinenia mojej osoby, čiže ja som tam bol poškodený. A jeden z nich, čo na mňa to krivé obvinenie dal, sa mal stať tým kajúcnikom. A podľa novely by som ja mal dať súhlas, že súhlasím s tým, aby tento bol kajúcnik. Ak by som ten súhlas nedal, že ja trvám na tom, tento človek nemôže byť kajúcnik, lebo je to v rozpore s mojím záujmom ako poškodeného.
Poviem iný príklad, aby ste vedeli nejaký iný príklad. Počúvajte ma, prosím vás. Štátny úradník je obvinený, že vypaľoval nejakého podnikateľa, pol mili... milión zobral od neho. Je obvinený, rozmýšľa, že hádam by sa mohol stať kajúcnikom. Prizná sa a svedčí povedzme o riaditeľovi SIS, že dvadsaťtisíc. No a teraz, čo je vyšší, ten jednoznačný a preukázateľný záujem? Pol milióna, to je preuká... pol milióna – dvadsaťtisíc, to je neporovnateľne. Však ja som zobral pol milióna či milión a idem usvedčiť niekoho, kto zobral dvadsaťtisíc? Lenže, spoloče... neviem, kto to potom určí, čo je spoločensky teda významnejšie, či stíhať riaditeľa SIS, alebo štátneho úradníka, hoc je tam nepomer tých škôd alebo hodnôt. Toto, toto podľa nového má rozhodnúť súd, sudca, on má rozhodnúť či to pozastaví, alebo nepo... prokurátor to môže navrhnúť. Podľa terajšej právnej úpravy to môže urobiť prokurátor, podľa terajšej. Rozhodnúť, že čo je tá spoločenská nebezpečnosť väčšia alebo menšia.
Podľa mňa prokuratúra je na to, aby kontrolovala zákonnosť, správnosť postupu vyšetrovacích alebo v predprípravnom konaní. Súd, súd môže rozhodovať potom o vine alebo fakt o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd, ako napríklad pri uvalení väzby, domovej prehliadke, odpočúvaní. Ale o tom, že čo je spoločensky významnejšie, či stíhať vysokopostaveného nejakého človeka na úkor menej postaveného, hoc s vyšším úplatkom, to má rozhodnúť podľa mňa prokurátor, lebo do budúcna, polícia je ten, ešte to stihnem povedať, polícia je ten útvar, ktorý tu slúži na boj proti organizovanej alebo akejkoľvek kriminalite, polícia. Proti nim sú zločinci, páchatelia trestnej činnosti. Boj, to je boj. Pravidlá tohto boja, pravidlá tohto boja určuje trestná politika, Trestný zákon, čo je trestný čin a ako postupovať, ak je preukázaný. To sú pravidlá tohto boja.
Prokuratúra má dozrieť na to, aby ten boj zo strany polície bol v zmysle toho, v zmysle tých pravidiel. Tí zločinci nikdy nepoužívajú pravidlá, sem-tam, nikdy viac-menej, im je to jedno. Preto, aby to mohlo byť vyvážené, tá polícia potrebuje mať právne nástroje, aby mala vyvážený ten boj. Jeden z takýchto nástrojov je spolupracujúci obvinený. Bez tohto nástroja sa tam nikdy nedostane. Oni sú za hranou zákona a my sme na strane zákona. Jednoducho niekedy tam musí polícia prejsť. Záleží to na spoločnosti, spoločnosti ako celej, do akej miery je schopná vzdať sa určitých svojich práv v záujme tom, aby tá polícia mohla proti tým najzávažnejším zločincom, tým organizátorom toho celého efektívne bojovať. Spoločnosť potom, tá spoločnosť volí politiku a tá politika by mala byť taká, aby to vyvážene garant...
Čiže prokurátor má garantovať zákonnosť postupu. A keď prokurátor zváži, že tento postup je korektný, lebo potom ešte z ďalšieho postupu, ďalším vyšetrovaním možme sa dopracovať ešte k iným, k ešte závažnejším trestným činnostiam, vidí tú korektnosť, spoločenskú nebezpečnosť významnejšiu. Sudca to nemusí vedieť pri tom jednom rozhodovaní o tom jednom kajúcnikovi, lebo v tom momente možno naozaj tá spoločenská nebezpečnosť kajúcnika je väčšia jak toho, proti komu svedčí. Lenže keď tento bude obvinený vďaka tejto výpovedi, tak sa polícia môže dopracovať k ďalším nejakým skutočnostiam, o ktorých možno dovtedy nemá vedomosť. Preto tento postup všade na svete je akceptovaný.
Nehovorím, že by sa nedal nejakým spôsobom tak napísať, aby nemohlo dôjsť k prípadnému zneužitiu. Áno, tie zoznamy, aby sudca, sudca mohol vedieť pri rozhodovaní, dôležité je vlastne toto, aby ten prokurátor a ten obhajca každý obhájil svoju pravdu pred súdom. Obhajca tvrdí, že ten kajúcnik preto svedčí, lebo je to kúpené, lebo je, lebo dostal oveľa väčšie benefity, jak by si zaslúžil, prokurátor tvrdí, že nie. Ja mu verím, napriek tomu všetkému podľa mňa hovorí pravdu. Tu sú iné dôkazy, kvôli ktorým to ešte fakt môže byť pravda. A je teraz na tom sudcovi, ako, či uverí, alebo neuverí. To je na ňom. Ale keď sa nejak preukáže niečo iné, tak tomu sudcovi zoberú to právo, lebo ten dôkaz nebude môcť použiť, nebude ho môcť použiť.
A ešte niečo chcem povedať, kým mám čas. Argumentuje sa, že Imrecze dostal malý trest. Iný kajúcnik ešte menší trest, hoc tu rozkradli milióny, ja neviem čo všetko. Dostal v zmysle zákona, v zmysle toho, že pomohol alebo usvedčil, súdy to v niektorých prípadoch uznali, asi vo všetkých, kde to prebehlo, a odsúdili. Na druhej strane v tejto novele sa predkladajú nové trestné sadzby, nové premlčacie lehoty, nové úrovne spoločenskej nebezpečnosti. Pre ten istý čin, čo ten kajúcnik teraz dostane za to, že niekoho významnejšieho usvedčil, je väčší, ako keby mu hrozil teraz bez toho usvedčenia. Čiže v čom je rozdiel? Rozdiel je v tej pokute, že si svedčil. Iba kvôli tomu, to je ten rozdiel, že v podstate to, že sa rozhodol. Dobre, sú to kriví ľudia, páchali trestnú činnosť, niečo sa podarilo preukázať, oni sa priznali, usvedčili a je na tých súdoch, aby uznali, ak sa to tam dostane. Lenže ak sa nedostane, nedostať sa to môže tak, že teraz podľa novej právnej úpravy, ktorá, ak bude schválená, tak bude účinná a podľa nej sa bude postupovať po novom k tým spolupracujúcim osobám, po novom skúmať tie spoločenské hladiny úrovne nebezpečnosti, zákonnosť ich postupu, nezákonnosť, primeranosť, neprimeranosť. A okrem toho tá spolupracujúca osoba zistí, že ak sa teraz priznám, vlastne už sa priznal, ale ak poviem, že som bol nejak nútený, tak možnože sa to dá vyhodnotiť ako nezákonné nútenie podľa tohto zákona a potom jeho svedecká výpoveď nebude môcť byť použitá, hoc bola získaná ešte v tomto čase zákonne. Podotýkam, zákonne to bolo.
Čiže tu je polemika o tom, že či tie znížené hladiny trestov a premlčacej lehoty spôsobia, že niektorí ľudia nebudú stíhaní, lebo to buď nebol trestný čin, alebo je premlčaný, ale stále je tam to, to, že možnože to aj urobil, tie otázky. Lenže keď sa to spraví takto, že sa zrušia tie výpovede, nebudú môcť byť použité, tak budú zbavení vyše obvinení preto, že sa skutok nestal. Alebo keď sa stal, tak ako nevinný, nevinný.
Nikomu, ja nikomu neželám, aby bol neprávom odsúdený. Ja som vždy zastával názor aj v policajtoch, že radšej nech je jeden alebo aj desať, som si hovoril, neodstíhateľných zločincov ako jeden nevinný. No lebo mne sa veľakrát stalo, ja som bol strašne veľakrát aj obvinený, aj súdený, vždy som sa z toho vymotal, lebo, lebo nevinný musí mať práva, musí mať práva, aby sa obhajoval, musí byť demokracia, musí byť všetko zabezpečené tak, aby tá rovnováha bola. Lenže táto novela je napísaná nie z pozície štátu, ktorý má chrániť a pomáhať polícii efektívne postupovať, toto je napísané z pozície obhajoby, obhajoby. A tá váha je vychýlená alebo bude teda. (Reakcie z pléna.) Čo? Skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som asi jediný poslanec z opozície, ktorému sa vplyvom tohto skrátenia rokovacieho času môže ujsť viac, ako normál. Čiže ak budem chcieť, tak aj 51 minút, ale tým vlastne obmedzím čas svojim kolegom, tak uvidím, či budem, že či budem skúpy, alebo nie. Tak k veci, keďže mám toľko času.
Keď nastúpila táto vládna koalícia, ja som predpokladal, že ako budú riešiť problémy, ktoré zrejme majú. Potom som si pozrel novelu Trestného zákona, Trestného poriadku a utvrdilo ma to v presvedčení, že dobre som odhadoval, že o čom tieto novely budú. Potom, keď som počúval rozpravu, argumentáciu veľa dní, tak stále viac a viac som sa utvrdzoval v tom, že som mal pravdu. Snažil som sa na túto skutočnosť teraz poukázať v jednom mediálnom rozhovore, čo nebolo fakt dobré fórum na rozvedenie takto komplikovanej situácie. Nepovedal som to úplne presne, ale tá koalícia zistila, že ja som asi jediný opozičný poslanec, ktorý to prekukol alebo je spôsobilý to prekuknúť, poukázať na to, preto na mňa útočia zo všetkých strán, dokonca aj tu v parlamente, že ja som ten, ktorý tu vlastne podporuje nelegálne používanie inštitútu spolupracujúceho obvineného. V tom mediálnom rozhovore som povedal, že to používanie tohto inštitútu podľa terajšej právnej úpravy, terajšej policajnej a prokurátorskej praxe je také, že je efektívne a dokáže zabezpečiť to, kvôli čomu bolo zriadené. Podľa novely to už nebude tak efektívne možné, v niektorých prípadoch sa môže stať, že takéto používanie, ktoré sa používa teraz, podľa novely môže byť alebo aj bude vyhodnotené ako nezákonné. To je celé.
Čiže napríklad, aby to bolo jasné, teraz polícia a prokuratúra nemusí spísať záznam benefitov, ktoré tá spolupracujúca osoba dostane za to, aby svedčila. Podľa novej právnej úpravy ten záznam musí byť. Ak ten zoznam benefitov nebude napísaný, tak výpoveď takejto osoby môže byť považovaná ako poskytnutie nezákonného benefitu, tým pádom jeho svedecká výpoveď nesmie byť použitá ako dôkaz. Myslím si, že toto je dostatočné zdôvodnenie toho, čo som chcel povedať.
No a teraz k tomu dôležitému. V podstate kľúčom, hlavným motívom napísania novely Trestného zákona a Trestného poriadku sú tieto slová: spolupracujúca osoba. Spolupracujúca osoba, tá je definovaná aj v tej novele, je tá osoba, ktorá prispeje k objasneniu, odhaleniu alebo umožneniu odstíhať páchateľa a to konkrétne založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, závažnej trestnej činnosti páchanej touto zločineckou skupinou alebo korupcie, alebo legalizácie ziskov z trestnej činnosti. A toto sú všetko osoby, ktoré iným spôsobom v podstate nemôžu byť za použitia štandardných trestnoprocesných dokazovacích metód usvedčené, lebo páchajú trestnú činnosť práve tak, aby toto bolo znemožnené. Čiže nie sú napísané zmluvy spoločenské, ako tá štruktúra existuje, kto sú jej členovia, aká postupnosť, aké príkazy sa dávajú, ako boli plnené úlohy a tak ďalej. Toto môže povedať len osoba, ktorá je v tejto štruktúre činná, ktorá priamo vykonáva činnosť, a preto vie podať svedeckú výpoveď, ako to v tejto štruktúre funguje, kto je ten zosnovateľ, kto je ten, kto riadi, kto je ten, kto vydáva pokyny, aby sa to páchalo.
Práve kvôli tomu bol tento inštitút všade na svete, kde sa snažili bojovať proti zločineckým organizáciám, zavedený do trestno... do trestnej, do trestných poriadkov, do trestnoprávnej politiky štátov. Nakoniec aj v Slovenskej republike sa to podarilo, nie síce tak efektívne, ako sme to plánovali, ale podarilo sa to s komplikáciami, kým sa policajti bojujúci proti organizovanej kriminalite naučili tento inštitút používať, takisto aj prokurátori a takisto aj súdna prax, tak sa podarilo rozložiť v podstate všetky významné zločinecké skupiny, tie mafiánskeho typu, ktoré na Slovensku existovali celé 90. roky a tak ďalej. Objasnilo sa veľa vrážd, tí hlavní aktéri, ktorí ostali nažive, sú teraz odsúdení na doživotie. Čiže takto sa postupovalo. Vtedy verejná mienka, názor spoločnosti na tieto postupy bol akceptovaný. Policajti, ktorí takto pracovali, boli chválení, že toto je super policajná práca, takto by sa to malo robiť.
Lenže stalo sa to, že takýmto postupom protimafiánskym alebo proti fakt závažnej organizovanej trestnej činnosti na základe výpovedí jednotlivých osôb, spolupracujúcich, sa tie policajné a prokurátorské štruktúry dopracovali až k niektorým osobám, ktoré si mysleli, že až tak ďaleko táto policajná prax nikdy nedospeje, že v podstate to snáď ani nie je možné. Ale stalo sa to. Stalo sa to a vtedy začal byť tento inštitút spolupracujúceho obvineného ako keby nebezpečný. Od toho momentu osoby prevažne politického charakteru začali tento inštitút spochybňovať, začali hovoriť o tých spolupracujúcich osobách, že sú udavači, že sú to zradcovia, poukazovali na nich, že nezaslúžia si tie malé tresty, ktoré dostali za tie svoje svedecké výpovede, že ten benefit, ktorý im bol poskytnutý štátom, je príliš vysoký, neprimeraný, ba dokonca sa hovorilo verejne na tlačových besedách, že je až protizákonný. Napriek tomu, že bol používaný zákonne podľa platnej legislatívy, čo bolo akceptované všetkými súdmi, kde takýto proces prebehol. Čiže obžalované osoby boli odsúdené.
Takže spolupracujúci obvinení. Čiže táto novela Trestného zákona a prevažne teda Trestného poriadku, tým hlavným motívom, ktorý vidieť úplne všade, je znefunkčniť proces spolupráce s ľuďmi, ktorí síce páchali trestnú činnosť, sa k nej priznali a potom usvedčili iné, významnejšie štruktúry organizovaného zločinu.
Obhajcovia, ktorí obhajovali pri trestných procesoch tie najvýznamnejšie osoby aktérov toho organizovaného zločinu, teda tak jak všetci obhajcovia na celom svete a vo všetkých súdnych sporoch sa snažia spochybniť, spochybniť svedka.
Obyčajného svedka je pomerne komplikované spochybniť. Môže sa apelovať na jeho minulosť, na to, čo v minulosti niečo nelegálne alebo niečo neetické konal, tento obyčajný svedok, ktorý len je... ktorý len videl nejakú udalosť, v ktorej svedčí, je poučený, že mu hrozí trestné stíhanie za krivú výpoveď alebo krivé obvinenie. To je všetko, čo mu hrozí. Ak sa aj preukáže, že svedčil krivo, nehovoril pravdu, tak mu hrozí trest za krivé svedectvo. To neni veľmi dôležitý, to neni významný trest pre posudzovanie trestnej zodpovednosti, čiže, ale spolupracujúci, spolupracujúci obvinený, tomu okrem tohto trestu hrozí ešte aj to, že bude odstíhaný, odsúdený aj za ten pôvodný trestný čin, z ktorého bol obvinený. Čiže to je, to je oveľa silnejší motív hovoriť pravdu, nielen za krivé svedectvo, ale ešte aj za tú trestnú činnosť, ktorú spáchal, ku ktorej sa vlastne priznal, tak bude odstíhaný, odsúdený aj za to. To už je dvojnásobná motivácia hovoriť pravdu.
Napriek tomu sa tu vo verejnosti šíria informácie, že takéto osoby sú udavači, zradcovia, zločinci. Áno, sú zločinci, ktorí boli prichytení pri páchaní trestnej činnosti a zvážili, v podstate sú to, každý človek je taký, keď je prichytený pri páchaní trestnej činnosti, že rozmýšľa, ako by sa z tejto situácie čo najelegantnejšie vymotal. Buď sa nechá odsúdiť, buď si najme drahých advokátov, aby ho z toho vysekali, lenže keď vidí, že spod hromady dôkazov sa z toho zrejme nevymoce, tak začne rozmýšľať nad tým, že čo je preňho výhodnejšie. Sa priznať, iba čisté priznanie je poľahčujúca okolnosť a k tomu ešte keď pridá nejaké svedecké výpovede o vyššie postavených, spoločensky významnejších alebo nebezpečnejších teda skutočnostiach, o ktorých vie, musí byť činný v tých zločinoch, nielenže to počul, tak vtedy si môže aj ten prípadný trest ešte viac znížiť. Toto je záujem spoločnosti. Záujem spoločnosti dať šancu takýmto ľuďom sa priznať, svedčiť, lebo spoločensky, teraz je to tak napísané v súčasne platnej legislatíve, že ten skutok, proti ktorému svedčí ten spolupracujúci, spoločenský, ako spoločen... záujem spoločnosti na stíhanie takéhoto skutku je vyšší ako záujem spoločnosti stíhať toho obvineného za to, z čoho je obvinený. Toto je základný predpoklad. Čiže väčšinou vo svete všade je to tak.
A teraz a teraz k tým novelám Trestného poriadku. Tu sa rozoberalo, že ako rapídne sa znížia hranice trestov, možnosť použiť rôznych alternatívnych trestov, zníži sa hranica určovania spoločenskej nebezpečnosti na základe škody a čo je do tretice ešte veľmi dôležité, rapídne sa znížia hladiny premlčania trestnej činnosti. Toto všetko, toto všetko je koncipované tak, aby v podstate odradilo potencionálnych spolupracujúcich obvinených podať svedeckú výpoveď proti tým vyšším organizátorom toho, čo oni robia.
Príklad, krádeže motorové vozidlá, motorových vozidiel tu bolo analyzované, 35-tisícové vozidlo, 30-tisícové ukradne, v podstate mu nehrozí žiadny trest, nula až dva alebo zaplatenie pokuty a tak ďalej. Čiže, že to je v prospech poškodených myslené takto, že sa mu nahradí škoda, vozidlo sa mu vráti, lenže prax je úplne iná. Krádeže motorových vozidiel, nikto neukradne v dnešnej dobe vozidlo, aby ho na... používal, že ho potom môže vrátiť, keď na to prídu. Teraz to funguje tak, že sú určené osoby preškolené, ako sa kradnú motorové vozidlá. Podľa toho, jak to bolo hovorené, tak ideálne podľa novely budú mladiství, lebo tí vôbec nemôžu byť trestaní alebo nebudú. Čiže preškolia ho, ako ukradnúť vozidlo. Vytypujú, mu presne povedia, kde to vozidlo stojí, aby ho mohol ísť ukradnúť. On ho odcudzí, o tri ulice, o štyri alebo o pár kilometrov to má, vozidlo odstaviť a ísť domov. Je mu potom vyplatená nejaká odmena za to, nie 35-tisíc zarobí, ale oveľa menej. Lebo on v podstate, toto je jeho rola. To vozidlo tam chvíľu stojí, čaká sa, či nie podľa GPS alebo iných technických aplikácií polícia alebo majiteľ nevypátra, kde to vozidlo stojí. Keď to vozidlo vydrží tú dobu na tom mieste, nikto sa oň nezaujíma, tak potom príde ďalšia osoba, ktorá ho prevezie zas na iné miesto, potom nastúpia osoby, ktoré zlegalizujú to vozidlo, prerazia čísla, ďalšie osoby, ktoré to vozidlo vyvezú do zahraničia. Presne na objednávku, vedia, že aké vozidlo, o aké vozidlo, dokonca aj farba, značka, výkon motora. Takto to funguje.
No a teraz prečo je tento, táto novela promafiánska? Lebo tie spodné štruktúry, keď aj budú zadržané, on minimálne toľko vie povedať, že kto ho tam poslal, pre koho to vlastne urobil, kto ho vyplatil. Keď mu hrozí trest podľa súčasnej sadzby päť až osem rokov, tak si rozmyslí, či za toto má ísť sedieť na päť až osem rokov. Podľa nového mu nehrozí nič, takže nič ho nebude motivovať k tomu, aby sa stal spolupracujúcim obvineným. Nič. Dokonca mu poskytnú tie vyššie štruktúry aj advokáta, dokonca zaplatia zaňho aj pokutu, urobia všetko preto, len aby neprehovoril.
Takto je to aj s tými, jak tu bol spomínaný ten prípad s tými bankovými úradníčkami, že 300-tisíc nejak vyšmelí v tej banke a v podstate ten jej trest je zanedbateľný oproti tomu súčasnému. Lenže tá úradníčka čo urobí s tými 300-tisícami. Ona sama od seba kde ich minie? Ak ich má keš, tak ich nemá kde minúť. Môže ísť do Dubaja alebo niekde na dovolenku, tak to minie, kde sa môže platiť v hotovosti, ale väčšinou sa platí, musí tie peniaze zlegalizovať, preprať ľudovo. Čiže musí niekoho navštíviť, s niekým sa stretnúť, poradiť, niekto jej tú službu musí poskytnúť, poskytne, a už to je kontaktná osoba. Keď bude ona zadržaná, lebo bankovú úradníčku po nejakej, po nejakom čase pri nejakých bankových kontrolách zistia, že ona zdefraudovala tie peniaze, tak ju je ľahko odstíhať, lebo je to ona, jej podpis, tok peňazí povedzme na jej firmu alebo na spriaznenú firmu. Ona je tá, ktorá môže byť rovno odstíhaná, obvinená. Podľa súčasnej právnej úpravy by jej hrozil taký trest, že zváži, či náhodou by nebolo efektívnejšie povedať, kto jej tie peniaze prepral, s kým sa skontaktovala alebo nedaj... alebo hovorím, alebo po prípade ak prvá transakcia prebehla, tak ju požiadajú o ďalšiu. Zase odovzdá a už to bude robiť ako biznis, kým na ňu neprídu. Potom jej poskytnú štruktúry obhajcov, keď pokutu, tak zaplatia za ňu pokutu, len aby nesvedčila, len aby neusvedčila tie vyššie štruktúry. A to, takto je to aj s krádežami vlámaním, s krádežami do bytov, bicyklov, všade, všade tí zlodeji nejak s tými kradnutými materiálmi musia niečo urobiť, musia to nejako priekupníkovi odovzdať a vie povedať, komu to odovzdával. Ale teraz to nemusí urobiť.
Čiže kľúčovým, kľúčové dve slová sú spolupracujúci obvinení. Motivácia stať sa spolupracujúcim obvineným. Spolupracujúci obvinení vo väčšine prípadoch sú ľudia, ktorí už sami od seba chcú byť spolupracujúci obvinení, lebo už sa boja, že to, čo robia, je už veľa, už to nechcú, už nechcú byť zločinci. Tak ako z tej štruktúry vyjsť? To sa nedá len tak, že ja teraz poviem, ja už končím a ja už budem dobrý človek. Ten systém ho nepustí, lebo vedia, že vie. Tak môže sa stať, že ho zavraždia. Môže sa stať, že mu zaplatia dovolenku v Hongkongu.
Konkrétny prípad, zaplatili mu dovolenku, on minul peniaze, sa vrátil, nechápal, že preto ho poslali preč, aby ho nemuseli zavraždiť. On bol previazaný rodinne na niekoho, tak zavraždiť takú, mysleli si, že pochopil, prečo ho poslali do zahraničia. Vrátil sa: Čaute, už som tu. No. Čiže sú, sú osoby, ktoré sami len čakajú, nemôžu sa sami prihlásiť na polícii, že ja, ja chcem byť spolupracujúci obvinený, lebo predsa len, čo keď na mňa neprídu, sám. Okrem toho, ak príde sám, tak tá štruktúra urobí všetko pre to, aby ho zlikvidovala. Som chcel tu hovoriť veľa príkladov, len ten čas tak neúprosne beží. Úu. No poviem jeden a tam vám potom vysvetlím teda všetko ostatné.
Mladý chlapec si založil požičovňu. (Reakcia z pléna.) Nemám, len 33 minút... (Smiech a reakcia z pléna.) No však to som ja až do konca. (Smiech v pléne.) S matkou si založil požičovňu videokaziet a ešte požičovňu potápačského zariadenia. Chcel biznis, kapitalizmus. Prišli za ním mafiáni, nevedel, že sú mafiáni, proste prišli tam chlapi a povedali mu, že koľko bude platiť mesačne, aby to mohol robiť. Tak on si povedal, že tak toto nie. Tak išiel na políciu, že čo sa mu stalo. Vtedy ešte neboli ú... vtedy to bolo za éry, keď vôbec sa tu nič proti or... to bolo ešte že odbor závažnej kriminality na krajských riaditeľstvách. Nebol proti organizovanej kriminalite, nebolo nič. Začiatky. Tak na tej kriminálke mu povedali, že výborne, zabezpečíme to, že kedy prídu, povedz kedy. Policajti tam boli poskrývaní v tom obchode, že zadržia tých páchateľov, keď prídu brať to výpalné. Prišli tí zločinci a pozerali filmy, jak, akú má, aký má výber, jak krásny obchod a odišli. A on čakal, že teda ich zadržia tí policajti. Policajti vyšli spod pultu: A prečo ste ich nezadržali? No, lebo nepovedali nič, čím by vyhrážali sa, že ti to tu rozbijeme, proste nepovedali, nežiadali, tak policajti ich nechali tak. On mal podozrenie, že tí policajti to vyzradili tým mafiánom, že preto sa to tak stalo. Že mafiáni síce prišli, ale sa tvárili, že sú ctihodní ľudia. On potom išiel na tú slávnu inšpekciu, ktorú tu, fúha, inšpekcia. Išiel na inšpekciu, inšpekcia tiež nič nevyšetrila. A pot... nič, potom ho poslali preč, že nič. Potom pár rokov ubehlo a naozaj žiadni výpalníci tam nechodili za ním. Až po určitom čase asi štyroch rokov prišli a povedali mu, že je dlžný 450-tisíc. A on, že ako. No vyrátali mu spätne tie roky aj s úrokmi, aj s úrokmi, aj s úrokmi. On bol vyplašený. A ešte mu povedali toto: Vieš, zaplať, na políciu nechoď, už si tam bol, nepomohli ti. Ani inšpekcia ti nepomohla, zaplať. On: Nemám, nemám. Tak si to môžeš odrobiť. Tak ako? Dali mu spravovať tri garáže a niekoľko bytov. Ako správca bol. Kľúče, byty, v tých bytoch prevádzkovali svoju činnosť prostitútky a v tých garážach mu sem-tam doniesli nejaké auto, to tam bolo skryté a jeho úloha bola, keď mu zavolali, prísť odomknúť garáž a potom ofóliovať auto, potom zavolali, zase zobrali auto. On cítil, že niečo tu neni v poriadku, len videl, že na políciu je asi zbytočné ísť. Áj. Potom za ním prišli, že dobre robíš túto robotu, ale stále neubúdalo z toho dlhu. Tak potom mu povedali: Keď chce rýchlo, jednorazovo, tak potom môžeš urobiť toto. Tam je jeden Vietnamec, dobre zarába, unes ho. Ako vydieračský únos. Pýtaj výpalné či peniaze a vlastne potom tie peniaze nám odovzdáš a takto si spracuješ ten dlh. On to urobil. Mal dvoch pomocníkov, urobili to, peniaze odovzdali. Len oni zas nejak spätne prerátali, že to ešte neni dosť, zase narástli úroky. Tam tie úroky rastú viac ako u nás inflácia, viete. Čiže, čiže on zase bol viazaný. Potom mu, ale čo je dôležité, že vždy bol v kontakte len s jedným človekom, o ktorom nevedel, jak sa volá, vedel len krstné meno. V lete si všimol, že na lýtku mal vytetované nejakú, nejaký ornament. To je celé, čo o ňom vedel. Jaká zločinecká skupina, čo, to nevedel vôbec. Len vedel, že sem-tam mu doniesol niečo, že toto zakry, sem-tam auto mu dali do garáže, potom zobrali auto. Potom mal školenie a tam mal, mal, bol preškolený napríklad na toto.
Dostaneš esemesku, tam bude napísané, že P3 15. Keď dostaneš tú esemesku P3 15, to znamená, že od toho času, keď ju dostaneš, odvtedy ty pôjdeš do Prahy pred sochu Václava na Václavskom námestí, o pätnástej tam budeš čakať, tak on to urobil, došiel tam chlapík, dal mu takú obálku, potom dostal esemesku zas zakódovanú, že čo má zase, kam má ísť o koľko dní, tak prišiel a tam zase prišiel niekto, zobral mu tú obálku. Toto, keď nám rozprával, že už bol ten kajúcnik, tak sme rozmýšľali, že čo sa v tom čase mohlo udiať, načo to bolo dobré. Nakoniec sme na to prišli a toto, tieto úkony robil ešte v čase, keď nebol ani spolupracujúci, on chcel byť, ale právne to nebolo možné. On vedel, že sa nemôže priznať. Potom razantne ho chceli toto: Autom postavíš sa presne v čase na jedno konkrétne miesto. On to urobil a čakal. Zrazu si sadol k nemu do auta jeden bezdomovec, že zober ma a presne povedal, že kde. Počas jazdy sa ten bezdomovec vyzliekol, položil tie bezdomovecké šaty na sedadlo a nechal tam aj samopal päťdesiatosmičku. Potom vystúpil a tam už ho čakal ten s tým tetovaným lýtkom. A ešte mu ten bezdomovec povedal: Toto, čo som ti tu nechal, pôjdeš touto trasou takto a všetko to hodíš do Dunaja. Len jemu sa zdalo, po hlavnej ceste nechcelo sa mu ísť, že tam ho niekto môže zastaviť s tým samopalom, tak išiel inými trasami a ten samopal zakopal. On vedel, že raz budem kajúcnik, raz, čiže všetko on si takto zakopával, aj ten samopal, aj všetko, a vedel, že skôr či neskôr niečo s tým musí urobiť. Potom už som sa stal prvým viceprezidentom a začali sme tu šíriť teóriu, že už bojujeme proti mafii, už tu máme na to útvary a že ide nám to, tak vtedy sa rozhodol, že teraz to príde, teraz to urobím, len nechcel sa vzdať rovno, lebo, aby ho tí zločinci teda neodhadli, že sám od seba sa vzdal. Viete, on to chcel tak spraviť, že pri nejakom trestnom čine bude prichytený a už čo už teraz. Takže povedali mu, lebo podozrievali ho, že ten samopal nehodil do toho Dunaja. Viete, to je, lebo na tej ceste, na tej hlavnej ceste stála policajná hliadka, ktorá tam nemala čo hľadať. Bola presne tam. Čiže ak by išiel, jak mu kázal ten bezdomovec, tak by ho zastavili, našli samopal, našli šaty a by bol stíhaný za vraždu. Lebo my sme mali informácie, že bola vražda, to bola fakt vražda vtedy, že tam sa pohyboval nejaký bezdomovec. To sme mali policajti informácie, sme vyhlásili, že kto tam videl v tom sídlisku nejakého bezdomovca, nech dá nejakú informáciu. A on ho videl, do auta si mu sadol ten bezdomovec. Pozeral televízne noviny, však ja som účastník vraždy. Potom mal jednu esemesku, mal urobiť toto. Tohto mal akože sledovať, že tam pôjde a že keď pôjde preč odtiaľ, tak má napísať esemesku, že nákup. Videl, ide, nákup. Potom pozerá v televíznych novinách večer, Havaši, bos sýkoriek, zastrelený pri Prístavnom moste. A on ho sledoval. On podhodil vrahom Havašiho. Okrem toho to vozidlo, čo ukazovali v televízii, on ho mal v tom garáži. Tesne predtým si prišli pre to auto. On videl, že v čom je on teraz už fakt zamotaný, ale stále nebol spolupracujúci obvinený, bál sa to všetko priznať, lebo jednoducho že bál sa. A vzhľadom že tú zbraň nehodil tam, kde mal, oni vedeli, že nešiel tade, lebo tá hliadka bola ich. Že... Ale tvrdil, že hodil do Dunaja. Vedel, že ho zabijú, tak rozmýšľal, že ako sa vymotať. Tak dali mu poslednú, poslednú úlohu, že ešte jedného Vietnamca unesieš, toľko peňazí budeš pýtať a to je tvoja posledná, to mu tak povedali, posledná robota, potom už, už budeš voľný. On vedel, že posledná a koniec, že ho zabijú. Tak urobil toto. Uniesol toho Vietnamca a správal sa tak, že aby ho tí policajti chytili nejak s tým Vietnamcom. Chodil okolo policajných áut, ani si ho nevšimli. Pritom bola vyhlásená pátracia akcia, že červené auto, keď nabúra, to by bol podozrivý, že to urobil naschvál. Videl, na benzínke stálo policajné auto, tak prišiel, že natankuje a policajti si to nevšimli. No nechcem dehonestovať policajtov, ale ja som na tlačovke povedal, keď nakoniec bol chytený ráno, sú úspešná policajná akcia, chytili sme týchto unášačov, až od neho som sa dozvedel potom, že ako to bolo. No to je jedno. Proste odstavil pozviazaného Vietnamca na stanici v jednej dedine tak, aby si ho tam všimli ľudia, keď pôjdu do roboty. Všimli si, on tak parkoval ďalej, aby si všimli aj auto, tak bol zadržaný, obvinený z tohto únosu vydieračského a bol vo väzbe v Košiciach. A vyšetrovateľ z Košíc prišiel za mnou s obálkou od tohto človeka, že len mne, nikomu inému. Tak som si prečítal, hovorí, že by rád svedčil o vraždách, o všeličom možnom, ale že veľmi rýchlo, lebo že ráno príde advokát, ktorý, ktorému ho tam poslali a že toto musí spraviť skôr, jak príde ten advokát. Tak sme poslali vrtuľník do Košíc, doviedli mi ho a toto všetko mi porozprával, len málo času sme mali, tak sme ho museli zobrať vrtuľníkom naspäť, aby si to advokát nevšimol, na druhý deň sme ho zase doviezli, vykopal tie samopaly, dôkazy, všetko procesne vypovedal, lebo už to bolo možné. Obvinili sme pár ľudí z tých vrážd, len tu chcem poukázať na to, že nakoniec sa stal tým kajúcnikom. Obvinili sme, teda boli to takáčovci, aj vraha špičky a bol v programe ochrany svedka.
Zaujímavé bolo na tom to, že od zahraničia sme ho umiestnili a z toho zahraničia nám kolegovia, partneri volali, že, na stretnutie, a hovorili, čo ste to tam dali za človeka? Povinné je informovať o všetkom, aby vedeli, ako sa správať. Tak, tak nás volali na stretnutie, že koho ste dali, nepovedali ste všetko. Jak že nie? Všetko sme povedali. Nie, lebo tento človek je profesionál, on dokáže, on vie kontra sledovanie profesionálne, no to je profík. Tak stiahol som ho naspäť a hovorím mu: Čo si zatajil? On zatajil, že bol na niekoľkotýždňovom kurze sledovania na SIS, že... preto bol profík. A potom mal za úlohu sledovať. No dosť... Čiže takto sa pracuje s organizovaným zločinom, keď ešte je, jak som tu raz povedal, staré metódy a nové metódy. Voľakedy sme mohli tým, tým ľuďom hovoriť, že potom možno prezident ti dá milosť, len svedč. Väčšinou, keď chce svedčiť, tak sa bojí o svoj vlastný život. Vtedy ho napadne, že radšej svedčím, lenže musí svedčiť aj to, čo spáchal, lebo ako svedčí, že sme zavraždili, nemôže povedať, že som tam nebol, musí hovoriť pravdu, ale nemôže to mu byť prepáčené. Tak boli takí svedkovia, že porozprávali a seba z toho vždycky nejak vynechali. Keď toto urobili, tak ten, koho usvedčoval, tak tí usvedčili zas jeho. Proste to takto nejde, on musí hovoriť pravdu. Toto je spolupracujúci obvinený.
No a teraz, neviem, či mám dosť času, že ako, ako to v tej novele sa snažili nejak tak zošú... zmontovať, aby vlastne toto nebolo efektívne. V § 119 je napísané aj teraz, že ak je dôkaz získaný nezákonným donútením, tak sa nemôže použiť ako dôkaz alebo aj hrozbou takého donútenia. K tomuto paragrafu v novele dopísali, že aj nezákonný benefit poskytnutý takejto osobe, ak je spôsobený, tak je nezákonný, nemôže byť použitý ako dôkaz, alebo sľúbený nemôže byť použitý ako dôkaz. Alebo, ak taký benefit neni napísaný v tom zozname, o ktorom sa potom... bude zrejme v tom zozname tých benefitov. Čiže to by som akceptoval, že neni v tom zozname, má byť v zozname, dobre, tak je nezákonný, tým pádom ten dôkaz nemôže byť použitý ako dôkaz. Lenže nezákonné donútenie. Nezákonné donútenie je tam definované, ale nejak bližšie neni nikde napísané, čo sa tým myslí, lebo ak má byť niečo donútenie, tak v prvom rade musí byť napísané, že aké je to donútenie, ktoré bude zákonné. Napríklad: policajt môže použiť obušok, ale je napísané v zákone, za akých podmienok, akým spôsobom môže ten obušok použiť. Oni teraz napísali niečo takéto: Policajt môže použiť obušok, ak ho použije nezákonne, bude disciplinárne potrestaný. Ako nezákonne, keď je napísané, že presne ako to má byť. Čiže sú definované tie benefity, aj to je dosť komplikovane, benefit pre spolupracujúcu osobu je, tak jak doteraz, § 205, 215, 218, 228 a 39 Trestného zákona. Nebudem hovoriť, to je, čo to presne je. To sú zákonné benefity. To je že dočasné odloženie obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie stíhania pre spolupracujúcu osobu, prerušenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu. To sú tieto paragrafy, to je ten benefit zákonný. Okrem toho teraz v zákone je napísané, že tým benefitom môže byť aj iný postup v trestnom procese. Áno, je to benefit. Aj teraz sa to aplikuje. Iný postup v trestnom procese alebo iné konanie alebo opomenutie nad rámec tohto zákona, čiže Trestného zákona. Opomenutie.
Ja som hľadal v slovníkoch cudzích slov, aj doma mám taký hrubý, aj na internete, som nenašiel tam slovo opomenutie. Teraz tak rozmýšľam, čo to môže byť. Zabudnutie. Pozabudnutie. Úmyselne niečo vynechané, lebo to je bezpredmetné alebo čo to je to opomenutie? Možnože to v nejakých komplikovanejších slovníkoch by sa to našlo, čo to je to opomenutie. Navonok to vyzerá, opomenutie znamená, že dobre, poviem príklad, čo by mohlo byť opomenutie. Konkrétny prípad Lališ, šéf skupiny sýkor, bol súdený, mal kajúcnika, svedka, ktorý bol členom vraždiaceho komanda, sa rozhodol, že bude kajúcnik. Ale nie preto, že by ho policajti nútili, nie, pretože mu hrozilo až doživotie a plus, plus neboli vyplácané dávky pre jeho rodinu. Čiže on kvôli rodine bol nahnevaný na tých, čo sa nestarali. No to je jedno, bol kajúcnik a teraz vypovedal ako svedok a hovorí, ako sa to stalo, ako išli vraždiť, nebudem to rozpísať. A obhajca sa ho opýta: Aké ste mali benefity, prečo sa tu priznávate k vražde napríklad, prečo? Lebo bol spolupracujúci obvinený. Aj teraz prokurátor nechcel všetky tie benefity povedať, prokurátor má právo si to vyžiadať od sudcu a sudca si vyžiada od prokurátora, aké benefity dostal. Prokurátor buď ich ukázal, odovzdal. Čiže neni teraz nemožné, je to klasicky možné, že sudca si to vyžiada od prokurátora, prokurátor mu ich predloží, tak jak sú. Obhajoba, obhajobe to nestačilo, že sú, že je dočasne pozbavený, pozbavené, či pozastavené obvinenie, ale prišiel na to, že on jak rozprával ako svedok, ako to bolo s tou vraždou, že šéf mu dal zbraň a s tou zbraňou potom išiel vraždiť. A obhajoba vyčítala, boli ste stíhaný za nezákonné ozbrojovanie? On ani nevedel, ten svedok, že či bol, či nebol, proste nebol stíhaný za nedovolené ozbrojovanie, pritom svedčil o vraždách, o najväčších mafiánoch na Slovensku, ale nezákonný benefit sa javil, že nejak opome... opomenuli, neviem, či toto je to slovo opomenuli, stíhať za nelegálne ozbrojovanie. Mohli začať trestné stíhanie, potom ho zastaviť, lebo to je bezpredmetné popri tej vražde, ale jednoducho to neurobili. Čiže toto má byť ten nezákonný benefit, napríklad tým opomenutím? Alebo keď, keby sa aj napísal do toho zoznamu, že opomenuli sme niečo, by to bolo zákonné. A potom ešte sa to ďalej tam rozširuje, že okrem toho opomenutia ešte sprostredkuje, zabezpečí iné osoby, aby niečo urobili pre toho kajúcnika alebo navrhne také niečo, alebo sľúbi, a to buď formálne, alebo neformálne. No, do tohto ako zákonne sa zmestí úplne všetko. Neviem si vymyslieť niečo, čo by sme tam nevedeli napasovať, čo by mohlo byť nezákonné. Nezákonné môže byť naozaj to, že v tomto zozname to neni napísané, že ten prokurátor vynechá to z toho zoznamu, či už opomenutím, alebo naschvál, lebo ten benefit by bol tak nejak strašne veľký, že by to spochybnilo toho svedka pred tým súdom.
No ale zrejme tu ide o to, že keď sa sumár tých benefitov napíše, tak aby mohli argumentovať pred tým súdom tí obhajcovia, že toto je neprimeraný benefit zákonný, nezákonný, ale neprimeraný, aby ten, až tak veľmi neprimeraný, až je tým nezákonný. A ak sa to, toto takto vyhodnotí, tak v tom prípade ten sudca ten dôkaz nemôže použiť ako dôkaz. Ako dôkaz ho môže použiť voči tomu, čo mu tento benefit poskytol alebo sľúbil, alebo navrhol. Áno, ten policajt, ten prokurátor, ten môže, vtedy sa toto môže použiť ako dôkaz. Nezákonné donútenie. Ten kajúcnik v podstate rozmýšľa. Tí policajti mu vlastne prečítajú, že máš právo sa priznať, môže ti byť poskytnuté takéto trestnoprávne výhody. Rozhodni sa. Okrem toho z toho, kým ešte neni rozhodnutý, tak ho obvinia, je obvinený, je človek, je člen zločineckej štruktúry, sú dôvody väzby, navrhnú ho na väzbu, súd mu tú väzbu uvalí, je vo väzbe a rozmýšľa, čo má robiť.
Áno, je to nepríjemné, byť v tej väzbe, je, ale ten policajt za ním príde, navrhne mu to ešte raz, pri procesnom úkone mu to zase navrhne. Tak toto je to nezákonné donútenie, že ho stále ako kebyže núti, nahovára ho na to? A to je robota policajta. Robota obhajoby je, vlastne toto by malo byť obhajoba, navrhnúť tomu klientovi, že ak sa chce z toho nejak vymotať, tak možno by bolo lepšie, keby že sa priznáš, usvedčíš niekoho a máš nižší trest. Lenže u nás je to presne opačne vo veľa prípadoch. Obhajca... (K rečníkovi pristúpila jedna z poslankýň a krátko sa s ním rozprávala.) Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, prosím, nekomunikujte počas prejavu. Je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Čo sa stalo? Jaj.
Ten obhajca sa snaží toho obvineného, svojho klienta, koľkokrát aj presviedčať, že aby sa nepriznal, že nejak to vyriešime, obhájime, neni to až také ťažké. A potom tento obvinený sa snaží, keď je presvedčený, že chce byť ten spolupracujúci, a vidí, že ten jeho obhajca mu v tom ako keby právne bráni, tak zmení obhajcu. Advokátska komora toto vyhodnotila ako donucovanie, nejak silené nútenie. No dobre.
Ešte jeden aspekt je, ktorý je zapracovaný v tej novele, v tej novele. Pri podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému sa hovorí, úvod, sa hovorí: Ak stíhanie toho, proti komu svedčí, je spolo... je v záujme spoločnosti preukázateľne, jednoznačné a preukázateľné. Doteraz tieto dve slová tam nie sú. Stačí len ten vyšší spoločenský záujem. A oproti stíhaniu toho kajúcnika spoločensky menej nebez... ak je to menej nebezpečné, ako záujem spoločnosti stíhať kajúcnika, v záujme spoločnosti a poškodeného. Počúvajte ma, prosím vás, však tu srdce vyložím, aby som vám to vysvetlil, a poškodeného... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec hovoriť plynule.
Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Prvýkrát čo v celej novele je niečo v prospech poškodeného. Väčšinou je to v jeho neprospech, lebo zníženie trestu, všetko to je v neprospech poškodených. Tu je jediné jedno slovo, že záujem poškodeného a spoločnosti musí byť nižší, ako záujem spoločnosti stíhať toho, koho ten kajúcnik svedčí. Čiže tu záujem toho poškodeného postavili na roveň záujmu celej spoločnosti, celej spoločnosti. Napríklad, poviem vám môj konkrétny prípad. Mňa krivo obvinili nejakí mafiáni, potom po desiatich rokoch horko-ťažko to bolo objasnené v rámci zločineckej skupiny šátorovci a boli stíhaní za trestný čin krivého obvinenia mojej osoby, čiže ja som tam bol poškodený. A jeden z nich, čo na mňa to krivé obvinenie dal, sa mal stať tým kajúcnikom. A podľa novely by som ja mal dať súhlas, že súhlasím s tým, aby tento bol kajúcnik. Ak by som ten súhlas nedal, že ja trvám na tom, tento človek nemôže byť kajúcnik, lebo je to v rozpore s mojím záujmom ako poškodeného.
Poviem iný príklad, aby ste vedeli nejaký iný príklad. Počúvajte ma, prosím vás. Štátny úradník je obvinený, že vypaľoval nejakého podnikateľa, pol mili... milión zobral od neho. Je obvinený, rozmýšľa, že hádam by sa mohol stať kajúcnikom. Prizná sa a svedčí povedzme o riaditeľovi SIS, že dvadsaťtisíc. No a teraz, čo je vyšší, ten jednoznačný a preukázateľný záujem? Pol milióna, to je preuká... pol milióna – dvadsaťtisíc, to je neporovnateľne. Však ja som zobral pol milióna či milión a idem usvedčiť niekoho, kto zobral dvadsaťtisíc? Lenže, spoloče... neviem, kto to potom určí, čo je spoločensky teda významnejšie, či stíhať riaditeľa SIS, alebo štátneho úradníka, hoc je tam nepomer tých škôd alebo hodnôt. Toto, toto podľa nového má rozhodnúť súd, sudca, on má rozhodnúť či to pozastaví, alebo nepo... prokurátor to môže navrhnúť. Podľa terajšej právnej úpravy to môže urobiť prokurátor, podľa terajšej. Rozhodnúť, že čo je tá spoločenská nebezpečnosť väčšia alebo menšia.
Podľa mňa prokuratúra je na to, aby kontrolovala zákonnosť, správnosť postupu vyšetrovacích alebo v predprípravnom konaní. Súd, súd môže rozhodovať potom o vine alebo fakt o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd, ako napríklad pri uvalení väzby, domovej prehliadke, odpočúvaní. Ale o tom, že čo je spoločensky významnejšie, či stíhať vysokopostaveného nejakého človeka na úkor menej postaveného, hoc s vyšším úplatkom, to má rozhodnúť podľa mňa prokurátor, lebo do budúcna, polícia je ten, ešte to stihnem povedať, polícia je ten útvar, ktorý tu slúži na boj proti organizovanej alebo akejkoľvek kriminalite, polícia. Proti nim sú zločinci, páchatelia trestnej činnosti. Boj, to je boj. Pravidlá tohto boja, pravidlá tohto boja určuje trestná politika, Trestný zákon, čo je trestný čin a ako postupovať, ak je preukázaný. To sú pravidlá tohto boja.
Prokuratúra má dozrieť na to, aby ten boj zo strany polície bol v zmysle toho, v zmysle tých pravidiel. Tí zločinci nikdy nepoužívajú pravidlá, sem-tam, nikdy viac-menej, im je to jedno. Preto, aby to mohlo byť vyvážené, tá polícia potrebuje mať právne nástroje, aby mala vyvážený ten boj. Jeden z takýchto nástrojov je spolupracujúci obvinený. Bez tohto nástroja sa tam nikdy nedostane. Oni sú za hranou zákona a my sme na strane zákona. Jednoducho niekedy tam musí polícia prejsť. Záleží to na spoločnosti, spoločnosti ako celej, do akej miery je schopná vzdať sa určitých svojich práv v záujme tom, aby tá polícia mohla proti tým najzávažnejším zločincom, tým organizátorom toho celého efektívne bojovať. Spoločnosť potom, tá spoločnosť volí politiku a tá politika by mala byť taká, aby to vyvážene garant...
Čiže prokurátor má garantovať zákonnosť postupu. A keď prokurátor zváži, že tento postup je korektný, lebo potom ešte z ďalšieho postupu, ďalším vyšetrovaním možme sa dopracovať ešte k iným, k ešte závažnejším trestným činnostiam, vidí tú korektnosť, spoločenskú nebezpečnosť významnejšiu. Sudca to nemusí vedieť pri tom jednom rozhodovaní o tom jednom kajúcnikovi, lebo v tom momente možno naozaj tá spoločenská nebezpečnosť kajúcnika je väčšia jak toho, proti komu svedčí. Lenže keď tento bude obvinený vďaka tejto výpovedi, tak sa polícia môže dopracovať k ďalším nejakým skutočnostiam, o ktorých možno dovtedy nemá vedomosť. Preto tento postup všade na svete je akceptovaný.
Nehovorím, že by sa nedal nejakým spôsobom tak napísať, aby nemohlo dôjsť k prípadnému zneužitiu. Áno, tie zoznamy, aby sudca, sudca mohol vedieť pri rozhodovaní, dôležité je vlastne toto, aby ten prokurátor a ten obhajca každý obhájil svoju pravdu pred súdom. Obhajca tvrdí, že ten kajúcnik preto svedčí, lebo je to kúpené, lebo je, lebo dostal oveľa väčšie benefity, jak by si zaslúžil, prokurátor tvrdí, že nie. Ja mu verím, napriek tomu všetkému podľa mňa hovorí pravdu. Tu sú iné dôkazy, kvôli ktorým to ešte fakt môže byť pravda. A je teraz na tom sudcovi, ako, či uverí, alebo neuverí. To je na ňom. Ale keď sa nejak preukáže niečo iné, tak tomu sudcovi zoberú to právo, lebo ten dôkaz nebude môcť použiť, nebude ho môcť použiť.
A ešte niečo chcem povedať, kým mám čas. Argumentuje sa, že Imrecze dostal malý trest. Iný kajúcnik ešte menší trest, hoc tu rozkradli milióny, ja neviem čo všetko. Dostal v zmysle zákona, v zmysle toho, že pomohol alebo usvedčil, súdy to v niektorých prípadoch uznali, asi vo všetkých, kde to prebehlo, a odsúdili. Na druhej strane v tejto novele sa predkladajú nové trestné sadzby, nové premlčacie lehoty, nové úrovne spoločenskej nebezpečnosti. Pre ten istý čin, čo ten kajúcnik teraz dostane za to, že niekoho významnejšieho usvedčil, je väčší, ako keby mu hrozil teraz bez toho usvedčenia. Čiže v čom je rozdiel? Rozdiel je v tej pokute, že si svedčil. Iba kvôli tomu, to je ten rozdiel, že v podstate to, že sa rozhodol. Dobre, sú to kriví ľudia, páchali trestnú činnosť, niečo sa podarilo preukázať, oni sa priznali, usvedčili a je na tých súdoch, aby uznali, ak sa to tam dostane. Lenže ak sa nedostane, nedostať sa to môže tak, že teraz podľa novej právnej úpravy, ktorá, ak bude schválená, tak bude účinná a podľa nej sa bude postupovať po novom k tým spolupracujúcim osobám, po novom skúmať tie spoločenské hladiny úrovne nebezpečnosti, zákonnosť ich postupu, nezákonnosť, primeranosť, neprimeranosť. A okrem toho tá spolupracujúca osoba zistí, že ak sa teraz priznám, vlastne už sa priznal, ale ak poviem, že som bol nejak nútený, tak možnože sa to dá vyhodnotiť ako nezákonné nútenie podľa tohto zákona a potom jeho svedecká výpoveď nebude môcť byť použitá, hoc bola získaná ešte v tomto čase zákonne. Podotýkam, zákonne to bolo.
Čiže tu je polemika o tom, že či tie znížené hladiny trestov a premlčacej lehoty spôsobia, že niektorí ľudia nebudú stíhaní, lebo to buď nebol trestný čin, alebo je premlčaný, ale stále je tam to, to, že možnože to aj urobil, tie otázky. Lenže keď sa to spraví takto, že sa zrušia tie výpovede, nebudú môcť byť použité, tak budú zbavení vyše obvinení preto, že sa skutok nestal. Alebo keď sa stal, tak ako nevinný, nevinný.
Nikomu, ja nikomu neželám, aby bol neprávom odsúdený. Ja som vždy zastával názor aj v policajtoch, že radšej nech je jeden alebo aj desať, som si hovoril, neodstíhateľných zločincov ako jeden nevinný. No lebo mne sa veľakrát stalo, ja som bol strašne veľakrát aj obvinený, aj súdený, vždy som sa z toho vymotal, lebo, lebo nevinný musí mať práva, musí mať práva, aby sa obhajoval, musí byť demokracia, musí byť všetko zabezpečené tak, aby tá rovnováha bola. Lenže táto novela je napísaná nie z pozície štátu, ktorý má chrániť a pomáhať polícii efektívne postupovať, toto je napísané z pozície obhajoby, obhajoby. A tá váha je vychýlená alebo bude teda. (Reakcie z pléna.) Čo? Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem. No tiež si myslím, že toto všetko malo byť buď v tom odôvodnení, alebo potom povedané hneď na začiatku, aby sme potom mali fakt čas buď potom v tej písomnej, písomnej rozprave, písomne prihlásenej, alebo aj ústne prihlásenej, postupne analyticky reagovať na všetko, čo tu bolo teraz povedané. Teraz mám napríklad zas dve minúty.
Raz už pán minister spomenul môj výrok v médiách, áno, bol možno nešťastný, v médiách vyslovený, seknutý redaktorom. Tu som mal tiež dve minúty na to, som to vysvetlil. Potom som tomu venoval desať minút v ústnom prihlásení, že ako som to myslel s tými kajúcnikmi. Ešte hlavne to mám pripravené na tých 20 minút, keď budem v písomnej o samotnom, čo si myslím o tom, o tej konštrukcii.
Áno, je potrebné... nejaká úprava, to uznám, ale zas iná, ako navrhujete. Čiže ale teraz zas dve minúty. Mohol som o tom hovoriť buď 20 a plus 10 minút, kebyže toto všetko viem hneď na začiatku. A čo je dôležité, napriek tomu všetkému, že teraz mám na to len pár minút, tak zrejme budem o tom hovoriť v tých 20 minútach, a tak už k samotnému meritu toho, tej novely.
Nevychýlilo ma to z môjho presvedčenia, kvôli ktorému som teraz do tejto politiky išiel. Ani na chvíľu. (Krátka pauza.)
Skončil som.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dubéci... (krátka pauza a smiech rečníka), čudovali ste sa nad tým, že niekto sa tu nevyjadruje, napriek tomu, že tu tvoríme zákony, tak tu by sa mali vyjadrovať tí tvorcovia tých zákonov, či sú z koalície, či z opozície.
Lenže teraz je nejak taká čudná doba, že tu sa neoplatí vyjadrovať sa, skôr sa oplatí vyjadrovať na sociálnych sieťach, tam už oni, tá koalícia, vysvetlila, že prečo to tak je, zdôvodnila to svojim voličom a to stačí. A potom ešte tvrdia, že my tu demagogicky strašíme ľudí, navodzujeme tu nejaký armagedon, ktorý sem príde, no lenže toto mohol vyvrátiť, sedel tu pán minister vnútra, mohol nám priniesť fakty, argumenty a dokumenty o tom, že koľko spisov sa táto novela dotkne, koľko ľudí bude zbavených trestného stíhania kvôli premlčacím lehotám, koľko ľudí bude prepustených z väzby, koľko spisov sa to dotkne, že budú prekvalifikované z takého trestného činu na iný, lebo my to tu len tak či už profesne, alebo laicky odhadujeme podľa nejakých dostupných, verejne dostupných štatistických informácií, ale minister vnútra nám to mohol predložiť fakticky.
Mohol povedať, že nestrašte ľudí, preto, lebo z väzby podľa novely budú prepustení len dvaja ľudia. Budeme tu prehodnocovať šesť spisov. Nestrašte tu ľudí 15-30 tisícmi spismi, tisícmi zločincov, ktorí tu budú prepustení na slobodu a začnú tu rabovať na Slovensku, neni to tak. Máme na to Policajný zbor pripravený, dotkne sa to presne toľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, veľmi sa mi páčil váš príspevok, a preto reagujem faktickou poznámkou takouto. Pýtali ste sa koalície terajšej, čo vybudovali, čo spravili, čo po nich zostane. Tak začal som rozmýšľať, že teda aj ja, čo som ja vybudoval, čo tu vlastne chcem.
Tak ja som hrdý na to, že som bol v Policajnom zbore, keď sa vybudovali inštitúty, ktoré efektívne dokázali bojovať proti organizovanej kriminalite, vďaka ktorým je tu taká situácia na Slovensku, aká je.
A teraz prirovnanie, aby to bolo zrozumiteľné. Veľa sa tu hovorilo o zdravotníctve, tak k zdravotníctvu. Existuje nemocnica, kde sú najmodernejšie, najefektívnejšie diagnostické prístroje, laserové operačné prístroje, nevyznám sa v tom, ale tie najmodernejšie, fakt efektívne, ktoré zachraňujú ľudské životy. To je u nás v pozícii polície tá ÚŠP, spolupracujúci obvinení a tak ďalej. Čiže a zrazu príde vedenie tej nemocnice iné a povie, že tieto najefektívnejšie stroje a prístroje my tu nepotrebujeme. Všetky vyhodia, vyhodia ich von. Dokonca vyhodia aj tých lekárov, ktorí vedia s tými strojmi narábať a liečiť. A povedia si, že budeme to liečiť po starom, tak ako to bolo pred tými strojmi.
Toto na napadlo, lebo ja som bol v polícii aj vtedy, keď tie najmodernejšie stroje neboli, museli sme liečiť tak, ako sme mohli, nasadzovali sme životy, nevedeli sme trestnoprávne dokázať, preukázať tým najvážnejším zločincom, vrahom a kadekomu, že sú tí organizátori, až keď sme tie najmodernejšie stroje mali a boli nám ich zákonne umožnené používať.
Toto všetko teraz niekto ide vyhodiť a ideme tu liečiť po starom.
A ja som súčasť tohto parlamentu, však mi je zle z toho a neviem s tým nič urobiť! (Potlesk. Reakcia z pléna: „Bravó, bravó!“)

Ďakujem za slovo. Pán Matovič, hovorili ste pekne, vážim si to, hneď ste začali slovom pokoj. Táto koalícia sľubovala aj teraz hovorí, aj v programovom vyhlásení vlády majú napísané hlavné slovo, že pokoj, chcú zabezpečiť pokoj. Áno, oni tým smerom presne idú, všetko robia kvôli tomu, aby ten pokoj bol.
A ja vám teraz skúsim načrtnúť môj odborný pohľad toho, ako ten pokoj zabezpečia, teda naozaj. Čiže ak sa schvália tieto novely, tak spolupracujúci obvinení zistia, že tento právny stav je pre nich výhodnejší ako ten, ktorý teraz, v ktorom sú tí spolupracujúci obvinení. Čiže... čiže zmenia svoje výpovede, nechajú sa odstíhať za tie trestné činy, za ktoré pôvodne boli, lebo zistia, že majú menší trest ako, ktorý im bol znížený počas tých výhod, za to ich svedčenie.
A teraz čo nastane? Všetci tí inkriminovaní budú vyhodnotení ako nevinní, nevinní. Odsúdení budú spolupracujúci obvinení na malé tresty za to, že vôbec si dovolili byť teda tí kajúcnici, do budúcna už nikto nebude kajúcnik, lebo pod vplyvom tých ozaj nízkych trestov nikto sa neodhodlá na to, aby svedčil proti tým najväčším organizátorom, no a stíhaní budú jedine tí policajti a možno i prokurátori, ktorí tento pokoj svojou prácou narúšali, a bude pokoj.
A aby pokoj bol úplne dokonaný, tak ešte aj policajti budú vyčlenení zo zákona na ochranu oznamovateľov, aby oni ani len náhodou si netrúfli poznamenať, že niečo tu neni v poriadku. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Škripek, počúval som váš príspevok, ako ste zhodnotili, že celá táto novela je legislatívne zlými krokmi navrhovaná, celkom je škodlivá, zlá, neprospešná.
A pri tom počúvaní som sa zamyslel tak sám nad sebou, teraz už v noci môžem byť trochu osobný. Ja celý svoj profesný život som sa snažil bojovať proti organizovanému zločinu. Snažil som sa zo všetkých síl, presadzoval som návrhy, zákony, policajné zložky, kriminálne spravodajstvo, Úrad boja proti organizovanej trestnej činnosti, proste ochranu svedkov, chodili sme, volali nás na konzultácie do Holandska, Dánska, Belgicka, v Británii keď chceli zriadiť NAKU, tiež to tam vozievajú... volajú NAKA, National Crime Agency, prišli sem konzultovať so mnou, že či to idú dobre robiť.
Čiže a teraz, ja som bol hrdý na to, hrdý aj na spolupracujúcich obvinených, hrdý na Úrad špeciálnej prokuratúry, že som bol iniciátorom a spolutvorcom všetkých týchto prvkov bojujúcich proti organizovanému zločinu – a teraz, teraz som poslanec parlamentu, súčasť celku, ktorý tvorí legislatívu Slovenskej republiky, a teraz som súčasť toho, že toto všetko ideme pomaly zrušiť. A je mi z toho až do plaču, a že kde som sa to v svojej kariére dopracoval. Som súčasť parlamentu, ktorý ide opačným smerom a ide vytvoriť trestný kódex taký, ktorý bude viac prospešný zločinu ako občanom.
A neviem ešte... a... a môj celý boj by bol... (povedané s povzdychom) zbytočný. Rozprávam, rozprávam, rozprávam a viem, že nič nezmôžem, aj tak sa to schváli a budem súčasť toho, kedy sa to schváli. (Potlesk.)

Ďakujem. Marek, vo svojom vystúpení si dosť do detailov rozobral teóriu legislatívneho procesu, ako má vychádzať, z čoho má vychádzať, ako má prebiehať. Áno, teória je jedna vec, prax je druhá vec.
V praxi by to malo byť tak, že všetky impulzy, návrhy, podnety na novely alebo rekodifikácie trestných kódexov musia vychádzať v prvom rade od polície, policajných zložiek, ktoré vedia, aké sú nové formy trestnej činnosti, aké sú nedostatky v legislatíve, ktoré bránia objasňovať, vyšetrovať, stíhať páchateľov týchto nových foriem.
Čiže polícia je tá, ktorá dá impulz konkrétne ministrovi vnútra, ten v spolupráci s ministrom spravodlivosti pripravia k tomu patričnú legislatívu. Medzitým Policajný zbor si pripraví svoje vlastné štruktúry, aby bol ochot... schopný okamžite, ako nadobudnú účinnosť tieto ich návrhy, reagovať a postupovať podľa nich. To je, tak by to malo byť. Tento alebo táto novela sa robí presne opačne. Návrh, podnet v skrátenom legislatívnom konaní bol napísaný, predložený a sám generálny prokurátor hovoril, že nevie o ňom, nevidel ho, polícia, už vôbec nikto o tom nič nevedel. O tom svedčí aj ten fakt, že ak by toto už bolo schválené a účinné, tak tá samotná polícia vôbec netuší, aké problémy a akú záťaž vlastne tento návrh spôsobí v ich bežnej dennej činnosti.
Ja som sa pýtal napríklad ministra vnútra, že konkrétne na NAKA či majú štatisticky zanalyzované, koľko spisov, koľko ľudí budú musieť pustiť z väzby, koľko trestných stíhaní budú musieť zastaviť kvôli rôznym právnym prekážkam, koľko spisov budú musieť odstúpiť. Proste on mi povedal, že nemajú to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Viskupič, mne sa páčilo... páčila veta vo vašej rozprave hneď na začiatku, kde ste povedal, že táto koalícia sa pustila do boja za svojich a pustila sa do boja proti všetkým. Ja by som trochu nad tým polemizoval a by som to doplnil, že do boja proti svojim vyvoleným a do boja proti všetkým ostatným. To znamená, že aj tým, ktorí sú ich voliči, a nie všetci voliči sú ich vyvolení. Čiže takto je to presné.
A teraz k tomu boju. Áno, teraz to už vyzerá pomaly ako boj, ale ten boj je kvôli tomu, že my tu bojujeme a oni čakajú, ako to dopadne, poprípade o 17.00 hod. povedia, že čo bude ďalej, alebo o 19.00 hod., alebo niekedy v blízkej budúcnosti.
Pôvodne to teda nemal byť boj. Oni si mysleli, že to bude rýchlo, bez boja, bez toho, že by si to niekto všimol, a zrealizuje sa to ešte skôr, ako si to všimnú aj tí ich, ktorí im akože ešte veria a v mene ktorých toto celé robia, teda ich voliči, lebo nakoniec aj oni, ja si myslím, že nakoniec zistia, že tento návrh, ak prejde a bude schválený, tak prinesie problémy aj im. A obrovské problémy, ktoré nastanú v súvislosti s premlčacími lehotami, znižovaním trestov, nárastu kriminality a všetkým negatívnym javom, ktoré sa s tým tu budú vyskytovať.
Fakt toto viem povedať ako dlhoročný policajt, že naozaj toto tu bude.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Janckulík, vy ste v úvode svojej reči hovorili, že Trestný poriadok a Trestný zákon sa sústavne novelizuje a táto novela je jedna z najrozšírenejších, najrozsiahlejších a ide sa novelizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže nielen toto je je problém, že v skrátenom legislatívnom konaní, ale celý postup je zlý, neštandardný.
Trestné právo sa má novelizovať, rekodifikovať, upravovať. Áno, musí sa, lebo kriminalita sa rozvíja, vyvíja, hľadá nové formy, možnosti, ale Policajný zbor má byť ten prvý, ktorý je iniciátorom tých zmien, lebo on ako prvý identifikuje nové formy kriminality, nové formy maskovania kriminality. Zisťuje, že nemá potrebné kompetencie, aby tie nové formy odhaľoval, objasňoval, vyšetroval a tak ďalej. Musí to byť polícia, poťažne prokuratúra, takto to bolo vždy. Ja som bol od ’97. pracovník služby kriminálnej polície na odbore ekonomickej kriminality na prezídiu, vždy sme my identifikovali nové formy podvodov, nové formy korupcie, nové formy ekonomickej trestnej činnosti. Navrhovali sme zmeny, novely, navrhovali sme formu zločineckej skupiny, poťažne sme navrhovali, už, keď som bol zas v ďalších fázach, inštitút spolupracujúceho obvineného, agenta. Vždy to smerovalo k tomu, aby polícia, a teda štát mohol chrániť efektívne občanov. Takto to má byť. Následne to potom advokátska loby, poťažne politika, trochu pomenili, ale schválili.
A teraz prvýkrát ide iniciatíva od obhajoby, čiže tie pomyslené váhy justície sa evidentne prekláňajú na váhu zločinu, obhajoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)