Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť čiste len k tomu, že je nevyhnutné, je veľmi potrebné naozaj prijať takúto novelu, lebo ja počas svojej policajnej praxe ako hliadkový policajt, každú nočnú sme mali výjazd k prípadom domáceho násilia. Bola výnimka, keď sme nemuseli nikde zakročovať. Buď nás volali manželky, vo veľa prípadoch nás volali deti, ktorí uš... ktoré ušli z domu a volali, že mamu otec bije. Prišli sme, riešili sme to, videl som tých agresorov, ktorým v podstate bolo všetko jedno, ale robili to len tak, aby nespôsobili ublíženie na zdravie, kde by bola péenka nad sedem dní, aby to bol trestný čin ublíženia na zdraví. Proste aj v našej prítomnosti ešte sa stále správali k tým svojim obetiam ponižujúco a jednoducho to bolo niečo hrozné. A teraz táto novela alebo tento, tento paragraf umožňuje trestnoprávne stíhať aj takéto spôsoby konania a to je veľmi pozitívne, to je veľmi potrebné, lebo potom ten policajt na tom mieste aj následne sa cíti bezradný, nevie čo má robiť, najradšej by sám použil násilie a chmaty a chvaty v rámci zákona, čo koľkokrát sme aj urobili, keď ten agresor bol už agresívny aj voči nám.
No, ale lepšie je riešiť to na základe skutkovej podstaty trestného činu domáce násilie. Takže žiadam všetkých, aby to podporili.

Ďakujem za slovo.
O tom, že treba obmedziť právomoci generálneho prokurátora, by som tu mohol rozprávať celé dni konkrétne prípady, v ktorých ten generálny prokurátor zmaril, znemožnil efektívne postupovať. Namiesto toho poviem aspoň jeden taký najvypuklejší, dúfam, že to stihnem.
Identifikovali sme osobu, ktorá si ale hľadá vraha nájomného na vykonanie päť vrážd. Podsadili sme mu policajného agenta, súdom určeného. Objednal si vraždu, vyplatil vraždu, objednal si druhú vraždu, vyplatil vraždu, povedal, že mám pre teba ešte prácu, len teraz musíš chvíľu počkať. Potom sme ho zadržali, súd ho umiestnil do väzby. On cez advokátov vyčlenil 30 miliónov na to, aby sa to nejako vyriešilo. Ja som si myslel, že neexistuje to vyriešiť, lebo je nahrávka objednávky, jednej, druhej, zaistené peniaze, ktoré vyplatil v jednej, druhej veci, policajný agent ako svedok, nie kajúcnik, policajný agent, policajt. Čuduj sa svete, generál to vyu... vlastne generálny prokurátor využil svoje kompetencie tak, že tá osoba je doteraz nevinná. Toto dokáže generálny prokurátor! Toto by som vedel rozprávať tu celé dni. Generálneho prokurátora treba obmedziť právne a nepridávať mu ešte kompetencie, lebo to je veľmi zlý trestnoprávny systém a nie demokratický.
Tak stihol som to skôr, jak som si myslel. (Potlesk.)

Môžem hovoriť, aj keď som nedostal slovo? Nemôžem? Chcem, len ste mi, nedali ste mi slovo. Mikrofón je zapnutý. Jaj, hej? No to asi stihnem.
Takže, vážená koalícia, boli ste tu nazvaní amatérmi, to ste vypískali či vyhúkali. Teda ja teraz sa skúsim povedať, že možno ste teda profesionáli. Profesionáli, lebo krok za krokom idete za tým svojím úmyslom, ktorým je vychýliť trestné právo v prospech, jednoznačne v prospech obvinených, obžalovaných, jednoznačne povedané obhajoby. Ja som na to upozornil hneď v prvom čítaní aj v následnej rozprave som to spomenul, no a tými pozmeňujúcimi návrhmi akože ste vyšli v ústrety, v trestnom práve hmotnom ste urobili nejaké ústupky kvôli Európskej únii, kvôli našim pripomienkam, ale v tom trestnom práve procesnom, tam ste nenápadne vždy pripli nejaký pozmeňovák malý, menší, väčší, ktorý vždy viac a viac pridáva práva obhajobe, obvineným, až nakoniec tá hneď na prvý pohľad zdajúca sa nerovnováha bola čím ďalej, tým výraznejšia, až nakoniec teraz pri tom konečnom schvaľovaní je už tak výrazná, že jednoducho pomaly tie druhé strany trestného konania ani nemajú žiadne práva, len obvinení a ich obhajcovia, ktorí vlastne celú túto novelu aj všetky pozmeňovacie návrhy aj pripravili a podpísali, aj s tými všetkými chybami. Čiže možno úmysel bol aj ten, čím väčší bordel, tým viac sa na toto možno nepríde. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Bolo tu povedané, že my z opozície tu ako keby prejudikujeme, že koalícia sú páchatelia, budúci páchatelia trestnej činnosti. No my sme to ani raz nepovedali, že títo, alebo poslanci koaliční sú páchatelia trestnej činnosti. My sme argumentovali tým, že ak sa prijme táto novela v tom znení, v jakom je predkladaná, tak tí páchatelia trestnej činnosti, ktorí aj teraz páchajú trestnú činnosť posmelení tým, že zanikne ich trestnosť, zanikne výška ich potencionálnych trestov, zníži sa úroveň sadzieb, tak tí budú posmelení páchať trestnú činnosť o to viac, preto lebo ju páchali aj teraz, keď boli tie tresty drakonické, ako vy hovoríte, čiže. A ešte je tu skupina ľudí v Slovenskej republike, ktorých tieto vysoké tresty alebo spôsob trestania odrádzali. Tak po prijatí tejto novely aj táto skupina ľudí možno nebude už odradená, možno bude skôr motivovaná, to je jedna vec.
A druhá vec, počuli ste tu také výrazy, že účelová väzba, právo obvineného, jediný dôkazný prostriedok je kajúcnik, subjektívna argumentácia porušovania práv, toto sú všetko vyjadrenia, ktoré používa obhajoba pri obhajobe svojich klientov a táto obhajoba vždy všetko vidí prvotne ako nezákonné porušenie práv a tak ďalej. Čiže tu sme počuli len jednostranné vyčíslenie obhajoby, že všetko bolo protizákonné, ale my sa musíme opierať len o to, lebo nepoznáme tie spisy, my nevieme, či bol len jeden kajúcnik, na základe ktorého sa tu porušovali ľudské práva. My sa musíme rozhodovať na základe výsledkov súdnych konaní, kde súdy ani v jednom prípade nekonštatovali niečo obdobné v tých súdnych konaniach, ktoré už prebehli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, vy ste uviedol, že mentálne nastavenie opozície je zneužívať trestné právo, ísť na hranu. Zneužívať trestné právo tým, že ideme na hranu zákonnosti, to neni zneužívanie, to je využívanie všetkých možností právnych, ktoré sú k dispozícii, ktoré možno sa bežne nepoužívajú, možno sa málo používajú, ale len na hranu zákonnosti. Na tom pulte, kde ste toto povedali, ja osobne som povedal, ak sa ide za hranu, tak to treba vyriešiť, treba to kompetentnými orgánmi posúdiť a vyhodnotiť, lebo zo strany obhajoby všetko vždy sa zdá, že je za hranou zákonnosti. Toto som ja povedal tiež, že na hranu neznamená za hranu, mestá... že mentálne nastavenie opozície je zneužívať zákon, skôr využívať všetky právne možnosti zákonné, zákonom garantované, to je som si myslel na hranu. A za hranu má určiť kompetentný orgán, vyšetrovanie, súd, že to bolo za hranou, až vtedy to bude za hranou. A mentálne nastavenie je teda mnou osobné a aj opozície všetko robiť zákonne, ale až do všetkých možností, ktoré zákon umožňuje. A to je.. toto ste vynechal vo svojej reči, to som tu vyslovene povedal vzápätí, keď som rozprával o tej hrane. Takže keď ma tu citujete alebo vysvetľujete niečo, argumentujete mojimi vyjadreniami, tak buďte taký dobrý, povedzte celú vetu, celé súvetie, celý text a až potom to bude objektívne a korektné.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel reagovať na myšlienky rečníčky, ktorá rozoberala dopad prijatia tejto novely súvisiaci s jednodňovým, alebo že v ten istý deň má nadobudnúť účinnosť, ako nadobudne právoplatnosť, že aký to bude mať dosah pre prácu policajtov, prokurátorov, sudcov, tisícky spisov bude treba prekvalifikovať, prehodnotiť a tak ďalej. Čiže to je dopad na prácu s tými spismi, spôsobí to určité problémy, prieťahy.
Lenže ja rozmýšľam o dopade celkovom aj na celú spoločnosť a na bezpečnostnú situáciu v krajine, lebo samozrejmé, že znižovanie trestov, zvyšovanie sadzieb, zvyšovanie škôd na určenie spoločenskej nebezpečnosti trestného činu, poťažne rapídne skracovanie premlčacích lehôt bude mať jednoznačne vplyv na zvýšenie kriminality. Voľajako sa tu hovorí často tak, nezabráni sa kriminalite ani tými drakonickými trestmi, ktoré teraz sú. Áno, sú ľudia, ktorí majú v krvi, že budú páchať trestnú činnosť, im je jedno, aký je vysoký trestný, trestná sadzba, jednoducho ju páchajú. Ale je veľmi veľká skupina ľudí, ktorá ju nepácha práve preto, že sa bojí tých vysokých trestov, bojí sa, že premlčanie bude až po dvadsiatich rokoch, nebude mať pokoj dvadsať rokov, či sa mu na to príde, alebo nie. Čiže táto vrstva okrem tých zločincov, ktorí budú páchať kriminalitu akokoľvek, tak táto skupina osôb teraz zistí, že ak sa do troch rokov moja trestná činnosť nepreukáže, tak už bude premlčaná. Ak som sa doteraz bál páchať nejakú ekonomickú, daňovú, akúkoľvek trestnú činnosť preto, že som sa bál desať – pätnásť rokov vo väzení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, vy ste tu rozvádzala rôzne skutočnosti toho, čím odôvodňujú v podstate skrátené legislatívne konanie a vlastne aj celú túto novelu trestných kódexov. Jedným z hlavných ich argumentov je masívne ohrozovanie základných ľudských práv a slobôd, masívne, a to hlavne v súvislosti s nadužívaním väzobného stíhania. Menovali tu aj pár príkladov, že v ktorých konkrétne vidia to masívne, lenže v tých prípadoch vždy rozhoduje súd. Súdy rozhodujú o tom, či je zákonné, alebo nezákonné to väzobné stíhanie a oni sú tí, rozhodujú. Lenže pár prípadov uviedli, lenže zabudli alebo naschvál neuviedli aj iné prípady obdobného konania, keď Čurilla a spol. boli stíhaní väzobne, väzobne, a súd povedal, že to stíhanie väzobné je neodôvodnené a samotné obvinenie je neodôvodnené. Obvinenie. Čiže oni ich dali do väzby na základe neodôvodneného obvinenia. To je podľa mňa väčšie porušenie základných ľudských práv a slobôd, ako to predchádzajúce, kde ani, kde nebolo konštatované neodôvodnené stíhanie, neodôvod..., bolo vždy odôvodnené a odôvodnené je až doteraz.
Čiže aj Čurilla a spol. majú svoje základné ľudské práva a ich obvinenie bolo postavené na základe toho, že generálny prokurátor na základe tri-šesť-trojky rozhodol, že tú vec, v ktorých on ich stíha, oni stíhajú, je nezákonná. Čiže zrušil to uznesenie a Ústavný súd povedal, že toto zrušenie bolo v rozpore s ústavou, bolo nadužívanie § 363 v rozpore s princípmi ústavy, rozhodol generálny prokurátor, a na základe tohto boli potom oni obvinení a nezákonne, neodôvodnene stíhaní väzobne. Tak toto nebolo porušenie základných ľudských práv a slobôd? Aj toto bolo. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky faktické poznámky. Vyjadril by som sa k tým koaličným poznámkam. Vysoko si vážim, že toľko faktických som získal z koaličnej strany a hovorím, že ja som tu hovoril odborne, málo politicky, ja som tu bol jediný, ktorý som možno povedal, že ak spravili chybu, ak išli protizákonne, ak sa to dokáže, tak nech nesú zodpovednosť. A dokonca som povedal, že si ani nezaslúžia, aby sme ich nazývali elitnými, lebo v takýchto vážnych veciach urobiť takéto chyby, to neni elitné. To som povedal.
Zároveň pánovi Gašparovi, áno, však som aj navrhol na tom klube, že v tej novele ste mohli radšej, alebo aby ste tam zaviedli presný postup, proces, ako sa má nakladať od začiatku až po koniec s tou spolupracujúcou osobou. Či sa to má natáčať na video, či tam má byť advokát, v akej kancelárii, uzavretej. Proste toto by bolo efektívnejšie presne definovať a potom by bolo jasné, jak sa to robí v rozpore s tým, tak je to hneď nezákonné. Lebo teraz to vyzerá tak, poviem príklad, príklad, ako keby bolo napísané. Policajt môže použiť zbraň. Môže. Ak ju použije nezákonne, potresce sa. Čiže neni tam napísané, ako tú zbraň, za akých podmienok, kedy môže presne použiť, ak to urobí v rozpore s tým, teraz to je v ňom uvedené, tak je automaticky nezákonné použitie. Čiže áno, hovorí sa tam, že dielčie úkony, ale že či sa to môže urobiť dvakrát, trikrát, či môžu ísť za ním do väzby, či nemôžu ísť do väzby, koľkokrát môžu ísť, či musí byť prítomný advokát. Keď sa sám rozhodne, ako im to dá na vedomie. Toto všetko by mohlo byť napísané jednoznačne v tej novele celý postup a potom by sa postupovalo podľa toho. To uznám, že je potrebné to postaviť tak, aby nemohli byť rôzne výklady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gábor Grendel. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mám pred sebou 777 minút (smiech v sále), tak dúfam, že to dám emotívne, odborne, možno trochu aj politicky, čo mi veľmi nejde, ale skúsim to.
Čiže o čo tu vlastne ide. Ide o novelu, o novely trestných kódexov, Trestného zákona a zároveň aj Trestného poriadku predkladaných, prerokovávaných v skrátenom legislatívnom konaní. Začnem zhruba tak, ako začal minister spravodlivosti, ktorý uviedol túto rozpravu. Začal tým, že týmto konaním napĺňajú programové vyhlásenie vlády. Áno, napĺňajú, ale len v dvoch bodoch alebo dvoch oblastiach. V oblasti korupcie a v oblasti boja proti organizovanej kriminalite.
V oblasti boja korupcie uvažujú v programovom vyhlásení vlády, že tá korupcia je spoločensky vysoko nebezpečný jav, treba ho eliminovať, je to útok na demokratické zriadenie a tak ďalej a chcú proti nemu bojovať zriadením nejakej komisie, ktorá bude školiť, poučovať a odrádzať týmto spôsobom ľudí od korupčného správania. Čo sa týka trestno-procesného riešenia korupcie ako takto vysoko spoločensky nebezpečného javu, uvádzajú okrem iného aj to, že trestno-procesné potieranie korupcie môže viesť až k útokom na základné ľudské práva, obmedzovanie ľudských práv a v podstate, že to je negatívny jav pri potieraní tej korupcie, ktorú samotný, samotné programové vyhlásenie vlády definuje ako vysoko nebezpečný úkaz spoločnosti.
Čiže za ďalšie, boj proti organizovanej kriminalite. Tak v programovom vyhlásení vlády sa o tomto vôbec nič nehovorí. Ani jedna jediná veta neni napísaná v programovom vyhlásení vlády, že by sa táto vláda v nejakej forme, nejakým spôsobom, čímkoľvek, nie vyslovene trestno-procesným alebo policajno-bezpečnostným alebo inak celospoločensky venovala boju proti organizovanej kriminalite. Popritom je tam napísané, že NAKA, čo doteraz ešte je špecializovaný policajný útvar, ktorý má prioritne za úlohu bojovať s tou organizovanou kriminalitou a zároveň s korupciou, sa bude musieť zaoberať aj inými trestnými činmi, inou kriminalitou, nie špecificky touto, ale inou. To znamená, ako keby tá iná bola dôležitejšia, jak tá organizovaná pre túto vládu.
No, čiže v týchto dvoch bodoch tieto novely plne korešpondujú s programovým vyhlásením vlády. Lebo v prípade, že budú schválené v tom znení, v akom sú navrhované, tak v rámci toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Tibor Gašpar, skôr eliminujú, znefunkčnia, dokonca by som povedal, znemožnia boj proti organizovanej kriminalite v tej najzávažnejšej jej forme, korupciu myslím súčasne v tom. Lebo korupcia, tá najzávažnejšia forma korupcie, je v podstate len súčasť, jedna z prejavov organizovanej kriminality. Lebo tá organizovaná kriminalita formou korupcie si zabezpečuje vôbec svoju existenciu, zabezpečuje zmarenie odhalenia štruktúr tej organizovanej kriminality. V prípade, že dôjde k odhaleniu, tak znemožniť trestno-procesne stíhať aktérov tej organizovanej kriminality, tie špičky myslím. Čiže korupcia je neoddeliteľnou súčasťou, neni ju možné preto chápať zvlášť, že je korupcia, organizovaná kriminalita sú nejaké odlišné dva javy. Áno, je aj bežná kriminalita, klasická, aj bežná korupcia klasická, keď niekto v drobnom si chce neoprávnene nadobudnúť nejaký prospech, či už u lekára, alebo u nejakých štátnych inštitúcií, kde potrebuje rýchlejší alebo efektívnejšie mať niečo vybavené.
Proti takýmto formám, či už korupcie, alebo kriminality, sa dá postupovať štandardným postupom, policajným vyšetrovaním, prokurátorským, nakoniec aj súdnym. Preto lebo tieto klasické formy kriminality páchatelia týchto klasických foriem zanechávajú stopy, zanechávajú dokumenty, svoje mená na účtoch, na firmách, na rôznych iných dokumentoch, ktoré, cez ktoré sa dá jednoznačne dokázať vina páchateľom kriminality tej jednoduchej, či už majetkovej, hospodárskej, alebo ekonomickej, alebo aj korupčnej, lebo je jasné, že ten, kto klasicky korumpuje, upláca povedzme lekára, tak sa dá prichytiť, je to on a je to ten konkrétny lekár. To sa dá vyriešiť bežnými formami a metódami činnosti polície.
Lenže tá organizovaná kriminalita je špecifická. Hlavní aktéri, tí organizátori, tí, ktorí najviac ťažia, tí, pre ktorých v podstate sa celá tá kriminalita deje, ktorí ťažia z koristi a z tých klasických foriem, ako aj z iných, tí nezanechávajú stopy, tí pôsobia ako keby už v sfére legálnej. Proti nim je potrebné použiť iné formy metódy policajnej práce, ako aj trestno-procesnej, ktoré sú špecifické, lebo tá klasická forma vyšetrovania je v podstate taká, že policajti a následne prokurátori môžu pôsobiť v štandardnom móde zákonnosti. To, čo je bežné, to, čo je štandardné, to, čo sa bežne používa v praxi. Lenže ak policajné zložky chcú preniknúť do tých najvyšších foriem a štruktúr a zložiek organizovanej kriminality, musia vo väčšine prípadov použiť nešpecifické metódy, nešpecifické formy. Musia ísť z tej komfortnej zóny až na hranu, až na hranu zákonnosti. Nehovorím, že tú hranu majú prekročiť, ale až na tú hranu, lebo len takým spôsobom sa môžu dopracovať k nejakým pozitívnym výsledkom. Práve preto sa to volá organizovaná kriminalita, lebo kvôli tomu je organizovaná v prvom rade, aby nebolo možné ju odhaliť, objasniť, obviniť aktérov a následne ich odsúdiť.
No a všetko, všetok tento boj záleží od verejnej mienky, od spoločnosti ako takej, celej, či je spôsobilá a schopná vzdať sa svojich niektorých práv v prospech tohto boja. Čiže či tá spoločnosť je ochotná akceptovať, že policajné zložky alebo iné zložky presadzujúce právo môžu dostať také kompetencie, pomocou ktorých dokážu túto organizovanú kriminalitu identifikovať a postupovať zákonne. Čiže musia dostať iné formy, iné spôsoby zákonných oprávnení, nie tie štandardné.
Aby som sa dopracoval k tomu, čo chcem vlastne povedať, na toto slúžia také inštitúty, ako je agent, ochrana svedka, predstieraný prevod vecí, sledovanie a odpočúvanie, to neni až také dôležité, ale úplne najefektívnejšie, že ako dostať z tej strany nezákonnosti na tú stranu zákonnosti a tam pracovať s možnými dôkazmi a svedkami, je inštitút, ktorý sa nazýva vo všeobecnosti ´spolupracujúca osoba´. Spolupracujúca osoba, ktorá je v tej štruktúre zločinu, má informácie, vie, ako sa to tam riadi, vie poskytnúť dôkazy o tom, aby policajti mohli dokázať, objasniť, odhaliť vyšetrovať, obviniť a nakoniec odsúdiť tých hlavných aktérov, o ktorých iné dôkazy možno neexistujú, len svedecké výpovede tých, ktorí tam boli, to videli, to počuli, priamo boli aktérmi toho deja od toho organizovania zločinu organizovaného. Takto to je všade na svete.
Lenže záleží od tej spoločenskej vôle, či občania sú ochotní akceptovať v tomto konkrétnom prípade to, že zločincovi-aktérovi tej organizovanej kriminality, kriminalite, kriminality sú ochotní za určitých podmienok odpustiť alebo umožniť mu znížiť jeho trestnosť, poskytnúť mu nejaké výhody pre to, že bude svedčiť. Bez tých výhod teraz sa to po novom má nazývať benefity, to nikto, nikto z toho zločinu nespraví. Spraví to len povedzme vtedy, ak mu samotnému hrozí ohrozenie života, že je už nežiaduci v tých štruktúrach a cíti, že už ho zlikvidujú, tak vtedy v niektorých prípadoch sa stane, že sám sa prihlási a chce svedčiť. Mohol by som vám tu rozprávať dva dni o tom, ako všelijako sa tento proces deje, ako sa rodí ten kajúcnik, jak ho ľudovo nazývame, aké všelijaké postupy je potrebné k tomu vykonať zo strany služby kriminálnej polície, následne v úseku vyšetrovania trestno-procesne už, aby sa z takéhoto človeka povedzme zlotne povedzme, zločinca, musí to byť zločinec, lebo ak neni zločinec, tak nemá priame dôkazné informácie, mohol stať človek, ktorému tá spoločnosť je ochotná odpustiť jeho zločinecké pôsobenie a umožniť mu znížiť jeho trest alebo dokonca umožniť mu beztrestnosť. Záleží to od, samozrejme, výšky spoločenskej nebezpečnosti toho, čo usvedčuje, oproti tomu, z čoho je on obvinený. Čiže toto je dôležité pochopiť a uvedomiť si, že bez takéhoto inštitútu to je nemožné.
A teraz by som trochu začrel, keď sa to už spomína... spomínala sa tu aj história, aj mečiarizmus, aj demokracia, aj socializmus, že v podstate vývoj našej republiky bol veľmi komplikovaný od samého začiatku a prebehol v určitých fázach. Chcem vám povedať, že prerod z autoritárskeho povedzme socialistického systému riadenia spoločnosti do demokratického musí prebehnúť v troch fázach. V troch fázach. Ani jedna nemôže byť vynechaná, lebo sa to nepodarí.
Tá prvá fáza je, obrazne vám to poviem takto. Predstavte si napríklad obchodné centrum Polus alebo Eurovea, večer vypnú prúd. Absolútne vypnú prúd. Ľudia, čo sú v tom obchodnom centre, čo budú robiť všetci? Alebo aspoň niektorí? No budú brať všetko, čo majú po ruke, lebo sa spoliehajú na to, že keď neni prúd, tak nikto na nich nepríde a môžu kradnúť. Nerobia to všetci, ale ľudia sme takí, že viac-menej sa to bude diať. No dôležité je vedieť aj to pri prechode u nás na tú demokratickú, na ten demokratický spôsob spoločnosti, ako aj pri tom Poluse, že boli ľudia, sú ľudia, ktorí zorganizovali to vypnutie toho prúdu. Čiže oni vedeli, že o 18.00 hod. v ten deň tam nebude prúd. A čakali pred tými obchodmi, kde sú tie najcennejšie tovary, povedzme diamanty alebo to cenné a presne o tej osemnástej si to zobrali, lebo si to nikto nemohol všimnúť. Iní ľudia boli pri iných obchodných záležitostiach a brali povedzme zemiaky alebo mrkvu, alebo čo mali po ruke. Niektorí v tom centre vôbec neboli. No a teraz toto je tá prvá fáza viac-menej, je chaos, právna neistota, staré zákony neplatia, nové zákony ešte neexistujú a v tomto chaose sa našli ľudia, ktorí tú právnu neistotu dokázali využiť, v niektorých prípadoch zneužiť a nahonobili si majetky nadmerného množstva oveľa rýchlejšie. Boli možno šikovní, mali informácie, vedeli v tom chodiť. A ostatní nie. To je tá prvá fáza.
Druhá fáza je, že ten právny chaos by už bolo potrebné nejak nastoliť na ten demokratický a aby boli nastolené právne istoty pre každého občana. Lenže ešte tu existujú tí, ktorí to zo začiatku riadili. Nemôžu chcieť, aby už existoval normálny právny poriadok preto, lebo nemôžu sa priznať, že ako k tomu majetku sa dopracovali. Preto ešte nepodporujú vznik oficiálnych štruktúr polície, efektívnych, s efektívnymi právomocami, trestné zákony, ostatné zákony, ktoré rámcujú demokratický spôsob riadenia spoločnosti. A v tomto chaose vznikajú rôzne zločinecké organizácie, ktoré sa snažia tým najviac bohatým, najviac majetkovo zdatným kradnúť, brať, útočia na všetky smery, lebo sú to zločinci a vidia ten priestor tam, kde je. Tam, kde nič neni, tam teda nepôsobia. Tým len zabezpečujú služby, ktoré sú oficiálne ne... zákonmi neprípustné.
Čiže vznikajú mafie, by som to nazval. Lenže tie mienkotvorné štruktúry, tie so silným ekonomickým pozadím nepotrebujú alebo nechcú ešte nahlásiť, že ich ohrozujú tí mafiáni, zločinci, organizovaní zločinci, ako som už povedal, lebo by museli priznať, že skade majú ten majetok, o ktorom hovoria, že na nich útočia. Takže urobia taký kompromis, že sa s nimi dohodnú, najmú si ich na ochranu, platia ich, aby ich ochraňovali a tým ten organizovaný zločin ešte viac narastá, nadobúda silu ekonomickú, štrukturálnu, akúkoľvek. Až do tej miery, keď už tá verejná mienka, tí občania zistia, že ten organizovaný zločin je pre nich nebezpečný fyzicky. Útočia už na občanov tým, že poskytujú ochranu, aj keď ju nikto nechce. Zabezpečujú hromadne násilie, ľudia sa boja, tak vtedy sú ochotní pristúpiť na zmenu legislatívy aj tí, ktorí tú legislatívu tvoria. Toto sa u nás stalo v roku 1998 až v roku 2001, 2002 bola tá verejná mienka už tak silná, že politická garnitúra bola ochotná pristúpiť na to, že legislatívne zakotví tie najefektívnejšie formy metódy, prostriedky, legislatívne možnosti policajných zložiek, aby s tou organizovanou kriminalitou si vedela rady, aby ich vedela objasniť, odhaliť, nakoniec aj odsúdiť.
V tomto štádiu sa trestnoprávna legislatíva tvorila tak, že ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti sa opýtalo policajných zložiek. Lebo tak, jak správne pán minister spravodlivosti uviedol, že štát, hlavnou úlohou štátu je garantovať bezpečnosť všetkých občanov. Chrániť ich pred kriminalitou a pred všetkými negatívnymi javmi, ktoré s tou kriminalitou súvisia. Na to má štát zriadené útvary, orgány, ktoré presadzujú právo. Jeden z nich je Policajný zbor, následne prokuratúra. Čiže ak chce štát naozaj efektívne bojovať s tou kriminalitou, tak v prvom rade, keď chce tvoriť trestnoprávnu legislatívu, sa musí opýtať tých policajných zložiek, či ich oprávnenia sú dostačujúce, či aktuálna legislatíva im umožňuje postupovať tak, ako by mala postupovať, ak chce odhaľovať organizovanú kriminalitu, a potom podľa toho policajného návrhu vytvoriť adekvátnu legislatívu, ktorá fakt bude chrániť tých občanov, lebo bude pomáhať policajným zložkám. Preto keď sa ma minister vnútra opýta, že čo by potrebovala polícia, aké legislatívne zmeny, štrukturálne zmeny alebo organizačné, aby dokázala efektívne bojovať s tou organizovanou kriminalitou, tak som mu povedal nasledovné: potrebujeme zefektívniť program ochrany svedkov. Potrebujeme zlúčiť úsek vyšetrovania s úsekom služby kriminálnej polície. Potrebujeme vytvoriť útvar, špecifický útvar na boj proti organizovanej kriminalite. To vieme urobiť vo vlastnej réžii ministerstva vnútra. A legislatívne potrebujeme adekvátnu súčasť prokuratúry, lebo dovtedy pôsobiace útvary prokuratúry, čiže okresné a krajské, neboli schopné akceptovať iné formy metódy, iné postupy, ktoré sú efektívne pre boj s tou organizovanou kriminalitou.
Mohol by som vám tu rozprávať veľa dní v rôznych, rôzne prípady, že kedy to tak bolo a prečo to tak bolo a prečo sme ako polícia trvali na tom, že musí alebo mala by teda aspoň existovať špeciálna súčasť prokuratúry, ktorá vie už od začiatku, aký je plán, aké sú taktické, strategické postupy policajných zložiek špeciálnych, špecifických a v symbióze, v súčinnosti s nimi chápe kam, odkiaľ a kam sa až chce dopracovať a čo je ten finálny výsledok celej tej procedúry, ktorá má viesť k likvidácii alebo aspoň k eliminácii tej organizovanej kriminality v tých najvyšších zložkách jej organizovania.
Mohol, dobre, ešte poviem vám aspoň jeden taký prípad, kedy fakt bol problém, že klasická forma prokuratúry nakoniec náš efektívny ťah alebo boj s tou organizovanou kriminalitou v podstate znefunkčnila, znemožnila. Ten boj proti organizovanej kriminalite nespočíva, vôbec nespočíva v trestno-procesných úkonoch. To je, trestno-procesné úkony sú len už ten bonbónik alebo čerešnička na torte, ten boj sa začína úplne niekde inde a cieľavedomým postupom sa možno podarí dopracovať až k tomu trestno-procesnému postihu. Treba aplikovať rôzne úskoky, rôzne kroky, treba zaviesť tú organizovanú kriminalitu, lebo ona totižto nikdy nedodržiava zákony, ani ústavu, ani obyčajné zákony, proste nič. Robí si svoj biznis bez ohľadu na to, aké sú ľudské práva, základné ľudské práva, akákoľvek právna úprava pre nič, oni si robia svoju robotu, svoj biznis. Policajné zložky zas vždy musia dodržiavať zákony a zákonné postupy. To je v podstate antagonistický postup. Takže základný predpoklad je zo strany polície prísť až na tú hranu zákonnosti a poťažne navodiť rôznu situáciu a čakať, že tá organizovaná kriminalita alebo aktéri tej kriminality si to nevšimnú, že to je len pasca, postupujú podľa toho a následne môžu byť odhalení.
Čiže poviem príklad. Jeden z hlavných a najnebezpečnejších prejavov tej organizovanej kriminality je výpalné alebo raketing, jak sa to nazýva odbornejšie. Jeho eliminácia chráničskými metódami, že prídeme na miesto, zadržíme tých aktérov, tých výpalníkov, to sú tí najposlednejší vojaci tej organizovanej kriminality. Ich zadržanie poťažne aj obvinenie a odsúdenie v podstate vôbec neublíži, lebo prídu iní a budú vypalovať iní. Dôležité je odstíhať tých organizátorov. Takže ono sa to začalo legalizovať formou zakladania rôznych súkromných bezpečnostných služieb, ktoré akože legálne poskytovali ochranu podnikateľom, rôznym prevádzkam prevažne reštauračných a maloobchodných aktivít.
Prišli sme, alebo podľa toho predpokladu, že je to organizovaná kriminalita, nikdy nedodržia zákon, nedodrží, tak sme vymysleli úskok, že sme novelizovali zákon o súkromných bezpečnostných službách tak, že sme tam uviedli, ako sa vykonáva fyzická ochrana objektu, že sa musí vykonať tak, že fyzicky strážnik, príslušník súkromnej bezpečnostnej služby musí byť na mieste a musí tam strážiť, poskytovať tú ochranu. Vedeli sme, že oni to neurobia, že budú postupovať v rozpore s tým, tak sa aj stalo. Zákon bol schválený, novela bola schválená a bola, bola odôvodnená, že je to spôsob eliminácie prieniku organizovanej kriminality do spoločnosti.
No lenže my sme ich stíhali za trestný čin porušovania záväzných pravidiel v hospodárskom styku. S tým nerátali, lebo záväzné pravidlo bol, bol zákon o súkromných bezpečnostných službách. Oni v rozpore s tým zákonom poskytovali tú fyzickú ochranu. Ja som na tlačovke povedal, že vlastne sme eliminovali výpalné. Tým som sa snažil ich ešte viac zmiesť, oni nechápali, aké výpalné. Oni všetkých tých vypaľovaných podnikateľov chodili, navštevovali a presviedčali, že keď ich bude volať polícia na výsluch, aby povedali, že si vybrali tú súkromnú bezpečnostnú službu preto, že bola najlacnejšia na trhu, že preto. Žiadna, žiadne násilie, žiadne nútenie, tak my sme presne toto potrebovali. Všetci tí podnikatelia presne toto povedali, že preto si ich vybrali, že boli najlacnejší zo všetkých možných.
Lenže potom sme zaistili účtovníctvo tých SBS-iek a zistili sme, dali sme si vyhotoviť posudky z oblasti ekonómie a účtovníctva, ktoré potvrdili, že ak by dodržali zákon a všade nasadili strážnika, tak by to nemohli robiť za toľko málo peňazí. Že preto boli najlacnejší, že vlastne porušili záväzné pravidlo hospodárskeho styku a tým si zabezpečili neoprávnený prospech. A celý ten prospech sme vedeli vydokladovať, že legalizácia príjmu z trestnej činnosti. Keďže sa jednalo o trestnú činnosť a sme dokázali obviniť hlavných aktérov zločineckej organizácie, lebo ešte v tých prvopočiatkoch ešte dokonca na vlastné meno mali založené tie SBS-ky, tým, že vlastne jednoznačne sme vedeli preukázať, že ide o založenie, zosnovanie zločineckej skupiny s cieľom robiť túto trestnú činnosť.
No. A v tomto momente sa začala zriaďovať, už bola konštituovaná špeciálna prokuratúra a títo, tie špičky zločineckej skupiny, ktorí boli obvinení z tohto skutku, dostali paniku, že keď už raz bude tá špeciálna prokuratúra aj súd, že už sa nijak, nijak raz z tohto nevymocú, tak intenzívne začali pôsobiť cez advokátov, snažili sa dostať rôznymi obštrukciami z výkonu väzby, lenže sa im to nepodarilo. Sme navrhli podať obžalobu. Prokurátorka, s ktorou, ktorá to mala v dozore, už sme nakladali spis na Áviu, vtedy nám zatelefonovala, že chvíľu počkajte, lebo čakám na pokyn generálneho prokurátora. O chvíľu nám poslala fax, že na základe záväzného pokynu generálneho prokurátora ruší trestné stíhanie, prerušuje trestné stíhanie v tejto veci, lebo sa nejedná o trestný čin. To vtedy bolo záväzné, neprekonateľné, záväzný pokyn prokurátora pána Trnku. Nevidel v tom trestný čin. Argumentoval tým, že ústava garantuje občanovi robiť všetko, čo neni zakázané. A keďže v tom zákone o SBS nebolo napísané, že je zakázané robiť tú ochranu formou tej hliadky, nejakej lietačky, tak že v podstate neporušili žiadny zákon.
Len zabudol zvážiť tú skutočnosť, že tu sa jedná o inú formu zákona, ktorý vlastne prikazuje, ako sa to má robiť, ak sa to robí v rozpore s ním, tak dokonca stanovuje sankcie za to, že nemôže si to robiť, ako chce. Musí to robiť presne tak, ako je v zákone, a ešte keď to nerobí, tak dostane aj sankciu. Tak na takomto, na takejto banalite z teórie štátu a práva nám to generálny prokurátor zrušil celé. Preto som ešte viac sa utvrdil v myšlienke a presadzoval som, že musí byť naozaj tá špeciálna prokuratúra so špeciálnymi prokurátormi, ktorí chápu túto činnosť polície niečo predstierať, niečo imitovať, niekedy aj zavádzať a potom využiť situáciu v trestnom konaní nakoniec.
Čiže to som povedal len na margo toho, že aké je dôležité špecifické konanie policajné, aké dôležité je špecifické konanie trestno-procesné, prokurátorské a nakoniec aj súdne, aby dokázali pochopiť a akceptovať, že prečo sa to robí, tak ako sa to robí, lebo inak sa to urobiť nedá. Aby sme sa dopracovali až k tým špičkám toho organizovaného zločinu. Ja som tento náš príklad uvádzal na takom seminári, o ktorom som už teda hovoril, ktorý, ktorý nás požiadali organizovať, teda požiadal Europol, a v podstate obdivovali nás iní policajti, aj Taliani, aj všetci, že akú fintu sme vedeli vymyslieť na potieranie toho raketingu alebo výpalného. Čiže je dôležité.
No a teraz z druhej strany. Ten spolupracujúci obvinený, alebo vo všeobecnosti spolupracujúca osoba, už som tu vo všetkých predchádzajúcich mojich vystúpeniach hovoril, že to je kľúčom k tomu, aby sa polícia aj celá spoločnosť zbavila tých najvyšších foriem zložiek organizovaného zločinu, ktorý najviac v podstate parazitujú na spoločnosti, najviac. Jediná možnosť obhajoby v tomto prípade je, nielen v tomto, vo všetkých, je spochybniť svedkov, obyčajného svedka, ktorému hrozí trestné stíhanie za to, keď krivo svedčí, alebo spolupracujúceho obvineného, alebo spolupracujúcu osobu, ktorá svedčí. Tak tu je jednoducho to spochybňovanie založené na tom, že dostal príliš alebo neprimerané benefity, alebo že len na základe tých benefitov sa rozhodol svedčiť. Proste všade na svete takto spochybňujú tých spolupracujúcich obvinených, že v podstate to, čo hovorí, ani možno nemusí byť pravda, len hovorí niečo, aby sa vyvinil, aby si zabezpečil nižší trest, proste aby obchodoval s tou spravodlivosťou, a v podstate je zneužívaný policajnými alebo prokurátorskými zložkami na obvinenie, stíhanie v podstate nevinných ľudí. Čiže spochybňovanie.
V prípade teraz aktuálneho diania posledné roky dochádza k tomu masívnemu spochybňovaniu, k masívnemu. Na tlačovkách skoro každý týždeň, každý deň o osobách, ktoré sú tí spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby, lebo nemusí byť obvinený, v rôznych štádiách trestného procesu sa to môže diať, sú definovaní ako udavači, zradcovia, zlí ľudia, nezaslúžia si znížiť trest. Proste to je masírovanie tej verejnej mienky, o ktorej som hovoril, že je veľmi dôležitá, aby dokázala pochopiť tento inštitút a umožniť vôbec takýto postup v prospech toto väčšieho dobra v rámci celej spoločnosti. Čiže tá obhajoba vždy sa snaží spochybniť spolupracujúceho obvineného, svedka. Deklaruje, že dostal výhody.
V minulosti, bez, ešte teraz aktuálny právny stav je taký, že tá obhajoba na tom súdnom pojednávaní môže požiadať sudcu, aby si vyžiadal od prokurátora všetky zoznamy alebo všetky výhody, ktoré boli poskytnuté tomu spolupracujúcemu, ktorý je akurát svedok. Prokurátor to aj poskytne, aj teraz nemusí byť na to nejak špeciálne zákonom upravená judikatúra alebo proces, a ten sudca na základe objektívneho zváženia, nezaujatého, nestranného, zváži, že či tomu svedkovi uverí, či jeho svedeckú výpoveď bude brať v úvahu ako relevantnú, alebo nie, lebo bude predpokladať, že je krivená kvôli nejakým neprimeraným benefitom. Ale je to na tom sudcovi. To je podstata veci, že doposiaľ tá obhajoba v takomto procese nikdy neobstála. Nakoniec ten sudca v spleti tých rôznych iných dôkazov, iných svedeckých výpovedí aj všetkého, čo na tom súdnom pojednávaní odznelo, sa rozhodol, že tento svedok, aj keď dostal akýkoľvek veľký benefit, tak hovorí pravdu, lebo to sedí do toho reťazca všetkých dôkazov.
No a teraz v čom tkvie podstata celých týchto noviel? Podstata tkvie v tom, že táto novela je neštandardne pripravovaná nie zo strany policajných požiadaviek, ktoré by mali byť prioritné, ale zo strany obhajoby. Obhajcovia, ktorí sami sú obhajcovia osôb, ktoré momentálne sú obvinení, žalovaní, pripravujú novelu Trestného poriadku, ktorá prioritne rieši a umožní do budúcna vyhodnotiť takéto postupy voči tým spolupracujúcim osobám buď ako nezákonné donútenie, alebo nezákonný benefit, a keď sa to takto vyhodnotí, tak potom tento dôkaz, táto svedecká výpoveď zo zákona nemôže byť použitá ako dôkaz. Čiže ani len sa nedostane pred toho sudcu, ktorý by mohol zvážiť, že či mu verí, alebo neverí, či odsúdi, alebo neodsúdi, ale sa to nebude môcť použiť ako dôkaz. Vôbec sa to nedostane pred toho sudcu, možno celý prípad, lebo keď vypadne, keď vypadne jeden článok z tej spleti dôkazov, tak natrhne sa reťaz a už v podstate je nemožné urobiť tú dôkaznú situáciu takú, aká bola predtým.
Áno, je potrebné upresniť, špecifikovať, zjednotiť ten postup, akým sa spolupracujúca osoba stane spolupracujúcou, za akých podmienok, všetko uznám, aj som ochotný tolerovať, akceptovať, aj neuznám to, ak sa toto povedzme zneužije, o čom sa tu hovorí zo strany predkladateľov sústavne, že masívne sa to zneužívalo, masívne dochádzalo k zásahom do základných ľudských práv a slobôd, ale tu počúvame vždy len vyjadrovania tej strany, ktorá v podstate je obžalovaná a obvinená. Vyzerá to ako obhajovacia reč na súdnom pojednávaní. My ako poslanci to tu máme, máme prijať novú novelu, ktorá to má akože upresniť, aby nedochádzalo k tomu masívnemu zásahu do ľudských práv a slobôd, ale my nepoznáme tie argumenty z tej druhej strany. Stále len z tej strany akože obhajoby.
Aj súd je tak postavený. Prokurátor verí spolupracujúcej osobe, obhajca a obvinený-obžalovaný neverí a je ten súd, ktorý má rozhodnúť podľa celkového stavu, že či uverí, alebo neuverí. A my máme komu veriť?
Navrhol pán Grendel, aby sem bol prizvaný a vysvetlil svoje postoje k tomu celému pán špeciálny prokurátor, pán Lipšic, aby aj on povedal svoje stanoviská, že či porušovali zákon, alebo neporušovali, ako to bolo celé vykonávané. Zatiaľ sme sa o tom nič nedozvedeli. My nepoznáme tie spisy, nikto z nás nevie, ako to v tom spise je zadokumentované, či tá dôkazná situácia je silná, slabá, koľko svedkov, koľko spisov, koľko dôkazov, ale obhajoba vždy, vždy bude hovoriť, že to je nezákonné, neprimerané. Lenže podľa tejto novely to bude môcť aj zo zákona povedať v určitých podmienkach, v ktorých to teraz bolo zákonné, nebolo to obchádzanie zákonov, nebolo to nezákonným spôsobom robené preto, lebo súdy pri pojednávaniach to akceptovali a odsúdili ľudí, ktorí boli žalovaní na základe takto pripravovanej dôkaznej situácie.
Áno, je možné, lebo to my vôbec nemôžeme vedieť, ja už tiež nie, tí zo strany obhajoby, čo pripravujú túto novelu, oni možno vedia, že v niektorých možno prípadoch tá polícia alebo tá prokuratúra išla nad rámec zákona. Hovoria to, že podľa nich išla, že to bolo nezákonné udeľovanie benefitov, lenže to tvrdia oni. To treba dokázať. Ak sa to dokáže, tak potom treba individuálne vyhodnotiť tých, ktorí takto to nezákonne urobili, a nie likvidovať celé inštitúcie a celý koncept boja proti organizovanej kriminalite.
V prípade, že naozaj policajti, príslušníci NAKA alebo prokurátori Úradu špeciálneho prokurátora nezákonne niečo urobili, nezákonne, udelili nejaký benefit, tak v tom prípade si nezaslúžia, aby sme tu za nich všetci bojovali, demonštrovali na uliciach, lebo ani nemôžme o nich tvrdiť, že sú nejaká špička alebo že sú nejakí, elita, elita spoločnosti a prokuratúry, lebo v takto závažných veciach, o ktorých tu ide, urobiť nezákonnosť, trestno-procesnú chybu, ktorá je nezákonná, alebo, tak toto je fakt obrovská chyba. Ak ju urobili, ak to tá obhajoba dokáže, tak v tom prípade nech nesie zodpovednosť ten, ktorý to urobil, ale nie inštitúcia a nie koncept a nie systém, ktorý keď sa touto novelou prijme, tak v podstate znemožní používať efektívne inštitút spolupracujúcej osoby aj do budúcna.
A v podstate podľa mňa toto sú odpovede, tu je odpoveď na tie otázky, ktoré tu povedala aj pani poslankyňa Kolíková, že prečo, prečo to robia, prečo v skrátenom, prečo tie tresty sú tak nízke, prečo tie premlčacie lehoty len tak mirnix-dirnix bez nejakej logiky sú, sú skracované? No to je preto...
Čo sa deje, pán Dostál? (Reakcia z pléna.) Nechajte ho, nech, aj tak nič neuloží. Ma vyrušujete. Budem pokračovať, len musím chytiť niť zase. Ešte dobre, že tu neni pán Pročko.
Čiže prečo? No preto, že aby už nikdy do budúcna nebol motivovaný nejaký zločinec, páchateľ trestnej činnosti, ktorý je v tom súkolí na tej strane nezákonnosti, sa rozhodol byť spolupracujúcou osobou. To viackrát tu spomínal aj pán minister spravodlivosti, že tie vysoké tresty v podstate nútili tie osoby byť tými kajúcnikmi. Áno, lebo ten zločinec, ten organizovaný zločinec nikdy nemyslí na to, že aký bude mať trest, jednoducho oni páchajú vraždy, oni robia čokoľvek, nemyslia na to, že aký trest im hrozí, lebo sú súčasťou organizácie, ktorá ich ochráni, ktorá pre nich urobí všetko, ak náhodou nie, tak sú fondy, ktoré majú zabezpečiť život ich rodinám, ich deťom, čiže v podstate on začne rozmýšľať o tom vysokom treste až v momente, keď je zadržaný, keď je mu vznesené obvinenie, kde sa prečíta, že z akého trestného činu je obvinený a aký trest mu za to hrozí. Až vtedy začne rozmýšľať, že keď desať, pätnásť, dvadsaťpäť rokov? Že čo je preňho výhodnejšie. Lebo sú to zločinci, sú to obchodníci, sú to špekulanti, to nie sú normálni ľudia.
Ak sa stane niečo obdobné policajtovi alebo osobe, ktorá je v tých štruktúrach bojujúcich proti kriminalite, tak tá hrozba toho väzenia je o to, o to väčšia, lebo dostať sa do výkonu trestu ako policajt, to je strašné aj pomyslieť na to, medzi tých, ktorí jeho vplyvom v podstate sú tam.
Čiže z takéhoto človeka sa stane kajúcnik raz-dva. On urobí čokoľvek. Preto jak vidíme túto peripetiu za posledných pár rokov, že čo policajt, to kajúcnik, alebo colník, alebo niekto podobný. Za to nemôžu tí čurillovci. Oni nemuseli nikoho nútiť, jak sa tu hovorí, alebo vydierať. Z pozície obhajoby sa tento proces, prerod od obvineného až po spolupracujúceho obvineného, podľa obhajoby je to nasilu nútenie, presviedčanie, týranie. Neverím, že tí policajti to robili takýmto spôsobom, lebo vo väčšine, vo viacerých prípadoch je problém práve opačný, že tá obhajoba, ktorá je súčasťou obhajoby aj tých vyšších štruktúr, ona práve chce zabrániť tomu nižšie postavenému, aby niečo obdobné spravil. Skôr ho presviedčajú, že ak náhodou nezačal rozprávať, aby nebol ten kajúcnik, že ho z toho vysekajú, že ten trest nebude taký, alebo že mu vybavia všeličo možné, proste odhovárajú ho od toho kajúcnictva, čo v podstate je možné v jeho neprospech. Preto niekedy, keď sa ten človek rozhodne, že chce byť spolupracujúci, chce sa zbaviť toho trestu, chce svedčiť, len obhajca mu v tom bráni, radí mu niečo iné. Tak preto sa stane vo viacerých prípadoch, že zmení obhajcu, lenže obhajoba to prezentuje verejne, že tí pracovníci Naky akože nútia, aby si zmenili obhajcu, ktorý obhajca bude podporovať tú jeho aktivitu, aby sa stal tým spolupracujúcim a svedčil o vyšších štruktúrach organizovanej kriminality.
Čiže v tejto novele sa hovorí o tom, alebo vo všeobecnosti hovoria predkladatelia, že cieľom tej novely týchto inštitútov ohľadom spolupracujúcich osôb je spresniť, zozákoniť, proste znemožniť zneužívanie, nadužívanie, lenže áno, v niektorých prípadoch je to tak, ale v niektorých prípadoch je to tak, že práve tým spresnením ešte viac uvoľnia výklad celého toho postupu. Dnes na branno-bezpečnostnom výbore som sa práve kvôli tomu pýtal predkladateľa, bol tam štátny tajomník za ministerstvo spravodlivosti, aj predsedu výboru pána Gašpara, že nech mi vysvetlia, ako chápu jednotlivé pojmy v tých nových úpravách, lebo či to chápem dobre, alebo nie. No a oni mi jednoznačne nevysvetlili, že nezákonné donútenie. Bolo aj doteraz nezákonné donútenie v § 119, ak bol základ, bol dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia, tak ten dôkaz nemôže byť použitý v trestnom konaní. To tam bolo doteraz. Teraz to vyčiarkli a napísali tam novú formu zas s tým nezákonným donútením, ale aj s nezákonným benefitom alebo sľubom nezákonného benefitu. Z tohto evokuje, že oni to nezákonné donútenie môžu aplikovať aj pri donucovaní toho obvineného stať sa tým kajúcnikom.
Tak som sa pýtal, čo bude sa považovať za nezákonné donútenie. Pán Gašpar mi povedal, že keď s pištoľou naňho namieria. Tak áno, to bolo doteraz, že s pištoľou, lenže či to platí aj na ten proces tých kajúcnikov alebo na ten proces, čo bol doteraz aplikovaný. Lebo teraz to vyzerá, že to spolu súvisí, nezákonné donútenie, nezákonný benefit. Na tlačovkách sa stále hovorí, že boli nútení, nútení, vydieraní, silení, týraní, trýznení, čiže či toto myslia, ten proces, že môže byť aj nejak nezákonný, že či bude nezákonné to, že keď vyšetrovateľ po zadržaní obvineného ho obviní, prečíta mu, aký trest, a navrhuje ho do väzby, lebo existujú, reálne existujú dôvody väzby. Spracuje sa návrh a súd zváži a udelí väzbu na tú osobu.
To jednoducho tá väzba je reálny zaisťovací úkon podľa trestného práva súdom uznaný. To nemôže byť nezákonné donútenie, to je normálny trestný proces. A keď tá osoba v tej väzbe zváži, že bude teda ten spolupracujúci, tak to neni kvôli tomu, že išiel do väz... to, no a to som sa pýtal, že či toto môže byť použité ako, ako, vyhodnotené ako nezákonný, nezákonné donútenie. Alebo či tá nezákonnosť donútenia sa bude považovať podľa psychického stavu toho kajúcnika, že v tom momente, keď sa mu udialo to zadržanie a obvinenie, tak bol psychicky vystresovaný, tak súhlasil s tým, že bude spolupracujúci. Myslel si, že to bude preňho výhodnejšie, jak obvinený.
Postupom času, zmenou klímy, zmenou všelijakých okolností súvisiacich s trestným procesom vyšli najavo iné okolnosti, zistí, že v podstate táto pozícia spolupracujúceho obvineného mu nevyhovuje, lepšie by bolo vrátiť sa späť. A povie podľa tejto novej novely, že ja som preto sa odhodlal byť spolupracujúcim obvineným, lebo som pociťoval, že ma tí policajti nútia, že on má psychický stav taký, že on sa bál a bol nútený napriek tomu, že postup tých vyšetrovateľov bol štandardný, nevyhrážali sa mu, nemierili naňho pištoľou. Čiže a nevedeli mi to vysvetliť na tom branno-bezpečnostnom výbore, či aj toto sa bude považovať za donútenie, ak použijú policajti štandardný postup a ten poškodený zrazu si zmyslí, že on bol nútený, lebo sa chce dostať späť, lebo mu to nevyhovuje. Nevedeli mi dať odpoveď na to, že treba individuálne každý prípad posúdiť zvlášť.
Za ďalšie. Nezákonný benefit. V súčasnej právnej úprave sa použije alebo považuje za výhodu pre toho obvineného alebo tú spolupracujúcu osobu, že sa mu poskytnú rôzne trestno-procesné ústupky, konkrétne § 205, 215, 218, 228 a § 39 Trestného zákona. To sú zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania, prerušenie trestného stíhania, aj úradné zníženie trestu. To sa mu poskytne, to sa musí trestno-procesne zadokumentovať a to je považované za výhodu, kvôli ktorej tej človek spolupracuje. Vyhodnocuje sa to, či spolupracuje. Keď nie, keď krivo obviní, krivo svedčí, tak je za to obvinený. To trestné konanie, ktoré bolo voči nemu konané, sa obnoví, čiže zruší sa to prerušenie, zruší sa to dočasné odloženie obvinenia a sa proti nemu pokračuje v tom trestnom stíhaní, v ktorom sa aj v prvopočiatku začalo.
Preto si myslím, že takáto osoba, keď svedčí pred súdom, má väčšiu motiváciu hovoriť pravdu, lebo obyčajný svedok môže byť stíhaný za krivú výpoveď alebo krivé svedectvo, ale kajúcnik môže byť stíhaný okrem krivého svedectva ešte aj za to, čo pôvodne spáchal. A to je vo veľa prípadoch závažný zločin, závažná trestná činnosť. Čiže preňho je dupľom dôležité hovoriť pravdu a nieže vymýšľať, lebo zavádzanie môže, nevie dopredu, koľko svedkov, koľko dôkazov, čo všetko sa môže tým vyšetrovaním nahromadiť, že sa preukáže to, že zavádzal.
No tak okrem takýchto doteraz platných akože výhod sa zavádza pojem benefity a okrem týchto výhod, ktoré sú poskytnuté týmito paragrafmi, sa bude považovať za výhodu, lebo ten benefit aj iný postup orgánu alebo osoby v procesnom postupe alebo iná, iné konanie alebo opomenutie konania podľa Trestného poriadku, navrhnutie, poskytnutie, zorganizovanie, zabezpečenie, sľúbenie takejto výhody, alebo sľúbenie formálnej alebo neformálnej nejakej výhody. Toto je tak široko definované, akože snaží sa to ten navrhovateľ nejak upresniť, že len toto môže byť výhoda, čiže toto môže byť výhoda v podstate čokoľvek. Čokoľvek.
Teraz podľa novely budú musieť prokurátori spísať zoznam benefitov. Zoznam benefitov doposiaľ platnej legislatívy boli benefity súvisiace s tými trestnými, s tými paragrafmi, o ktoré, ktoré som tu citoval. Lenže musia tam teraz napísať, lebo podľa novej legislatívy sú benefity aj tieto veci, tie sľúbenia, nesľúbenia, formálne, neformálne. Čiže podľa aktuálnej legislatívy, teraz platnej, toto nebol benefit, podľa novej bude a bude musieť byť zapísaný v zozname benefitov. Ak sa vyhodnotí, že niektorý z tých benefitov takto definovaných bol poskytnutý alebo sľúbený a neni napísaný v tom zozname, tak v tom momente výpoveď alebo dôkaz poskytnutý tým spolupracujúcim nemôže byť použitý ako dôkaz. Čiže ani sa len nedostane pred sudcu, aby zvážil, či tie benefity sú neprimerané alebo nezákonné. To je ten problém, že tá obhajoba sa snaží situáciu navodiť tak, aby ten spolupracujúci obvinený alebo spolupracujúca osoba ani sa len nedostala pred ten súd a svedčila, lebo ten sudca doteraz v drvivej väčšine, ak nie vo všetkých, uznal výpoveď tej spolupracujúcej osoby a odsúdil ľudí, proti ktorej svedčila takáto osoba. Čiže to je kľúčom tej obhajoby, že ani aby sa to tam radšej nedostalo pred ten súd. A podotýkam, ak mu bol poskytnutý benefit alebo výhoda v rozpore so zákonom, mali ho stíhať, nestíhali, mali zastaviť trestné stíhanie, nezastavili, proste jak takéto chyby spravili tí vyšetrovatelia alebo tí prokurátori, tak nech sú za to zodpovední. Potom si nezaslúžia ten titul, že sú tí špecialisti, lebo potom to fakt neni v poriadku.
Ďalšia vec, ktorá je uvedená pri zastavení trestného stíhania a podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému. V návrhu je uvedené, že doposiaľ o tomto rozhodne prokurátor, podľa novely na návrh prokurátora sudca v prípravnom konaní. Sudca. Čiže v tomto prípade, ak má prokurátor zastaviť trestné stíhanie alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie kvôli tomu, že je tu osoba, ktorej výpoveď je veľmi dôležitá spoločensky pre objasnenie závažnej kriminality, nedostane tú kompetenciu, aby sám rozhodol o zastavení alebo podmienečnom zastavení. V inej časti tejto novely sa hovorí, že prokurátor by ani nemal ísť na súd, ak si myslí, že neunesie dôkazné bremeno. Čiže každý prokurátor, ktorý ide na súd, tak si myslí, že dokáže ustáť a má dôkaznú situáciu tak podloženú, že uspeje. Ale podľa nového nejakým spôsobom ak, že môže ísť pred ten súd len vtedy, ak je stopercentne istý, že uspeje, tak prokurátor vždy ide tak, že je stopercentne istý, ale zároveň mu dávajú kompetenciu, aby sám zvážil, či tá dôkazná situácia je dostačujúca na odsúdenie, aby vlastne rozmýšľal namiesto sudcu a sám zastavil to trestné stíhanie a nešiel ani pred ten súd. Čiže tu mu dajú takú vážnosť ako ochrancovi práva, že sám môže rozhodnúť, s čím pôjde na súd a s čím nie, a na druhej strane, keď treba rozhodovať o zastavení alebo dočas... alebo zas... prerušení alebo prerušení dočasnom v prípade spolupracujúcej osoby, tak tam už tú kompetenciu ten prokurátor nedostane. Tam mu to zakazujú, tam musí rozhodovať súd. No to je ten súd.
A ešte ďalšia vec. Doteraz legislatíva hovorí, že ak že je možné dočasne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúcemu alebo obvinenému, alebo zastaviť trestné stíhanie v prípade, že skutok, ktorý pomôže objasniť, odhaliť a zistiť jeho páchateľa, je v spoločenskom záujme alebo záujem spoločnosti musí byť vyšší ako záujem spoločnosti stíhať toho obvineného za skutok konkrétny. Podľa nového, podľa návrhu teda sa hovorí, že ten záujem spoločnosti musí byť jednoznačný a preukázateľne, jednoznačne a preukázateľne vyšší, ako záujem spoločnosti stíhať toho obvineného a zároveň záujem spoločnosti a poškodeného. To je jediný, jedinýkrát slovo, kde som našiel v tej novele, že nejaké práva zvyšujú, umožňujú alebo dávajú poškodenému. V opačnom prípade celá tá novela je v prospech podozrivých obvinených. Tu je napísaný spoločenský záujem a záujem poškodeného.
Čiže ja som sa pýtal na tom branno-bezpečnom výbore, že v tomto prípade povýšili záujem jednej osoby, poškodeného, nad záujem celej spoločnosti, ktorá by možno chcela, aby bol stíhaný ten zločinec najvážnejší, organizátor, ale ten poškodený povie, že nie, ja chcem, aby stíhali túto osobu, preto lebo ma poškodil. A záujem spoločnosti je v tomto prípade na rovinu toho jedného poškodeného. Áno, poškodený má mať právo sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť, ale nemôže byť teda brzda tohto celého konania, lebo.
No a toto mi nevedeli vysvetliť ani štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ani Tibor Gašpar, že ako sa toto bude v praxi realizovať, že či ten záujem poškodeného je vyšší ako záujem celej spoločnosti. Povedali mi aj v tomto prípade, aj vo všetkých ostatných, o ktorých tu hovorím, že toto bude potrebné rozoberať individuálne, individuálne poznať spis, každý prípad individuálne.
Takže trestný proces individualizujú, to znamená, že v niektorom prípade sa to môže použiť podľa povahy veci, v inom prípade sa to použiť nemôže, lebo v inom prípade to bude nezákonné, v tomto prípade zákonné. Čiže čo sa tu vlastne vytvára týmto spôsobom, že individuálny prístup k trestnému stíhaniu? Individuálny prístup sa môže uplatňovať pri udelení rozsudku alebo trestu za trestný čin podľa povahy páchateľa a tak ďalej, ale trestné konanie vyhodnocovať za zákonné, nezákonné individuálne je obzvlášť nebezpečné, lebo v niektorých prípadoch, povedzme ak sa jedná o klasického zločinca formátu Černáka napríklad, tak tu takýto postup môže byť, v prípade inej osoby povedzme nejak spoločensky významnej alebo môžme ho nazvať zo systému našich ľudí, tak tu sa to nemôže aplikovať. A čo je ešte veľmi dôležité poznamenať, že je to, nezákonný benefit by som ešte vedel pochopiť, že ak mu udelí nejaký benefit v rozpore so zákonom, čo sa týka tých paragrafov, ktoré som citoval, tak áno, vtedy je to nezákonné. Ak sa mu poskytne benefit, ktorý neuvedú v tom zozname, aj to môže byť nezákonný, ak sa na to príde, tak svedok, tak dôkaz nemôže byť použitý ako dôkaz. Ale ak spĺňa všetky kritériá ten benefit a je uvedený v tom zozname benefitov, tak nemôže byť nezákonný, môže byť maximálne neprimeraný.
No a teraz zákonnosť a neprimeranosť tých benefitov podľa novely má garantovať prokurátor. Prokurátor. Čiže on garantuje, či sú tie benefity zákonné a primerané. Prečo potom pri rozhodovaní o dočasnom zastavení trestného stíhania má rozhodovať sudca? Keď tú kompetenciu má ten prokurátor. V § 110 novelizujú § 210, kde sa hovorí o rozhodovaniach o sťažnosti proti postupe policajta. Toto rozširuje ods. 2, kde sa môže posudzovať sťažnosť aj proti prokurátorovi, že to bude vykonávať prokurátor vyššej prokuratúry. A tu vidia ten problém, že špeciálna prokuratúra, jednoducho špeciálneho prokurátora nemá kto kontrolovať a vyhodnocovať jeho sťažnosti, jedine ten najvyšší špeciálny prokurátor, ktorý je možno teda zaujatý, no lenže mohli tam dopísať jednu jedinú vetu alebo povedať, že toto platí aj pre úrad špeciálneho prokurátora, že, že jednoducho sťažnosti prehodnocuje generálny prokurátor, tak jak je napísané v tom ods. 2, ak sa jedná o prokurátora Generálnej prokuratúry, tak rozhoduje generálny prokurátor osobne. Čiže keď hovoríme, že je to súčasť Generálnej prokuratúry, prečo to neplatí? To je jedna veta a netreba rušiť špeciálnu prokuratúru.
Alebo hovoria, že je to systémová chyba, že špeciálny prokurátor, konkrétne pán Lipšic, je problém preto, lebo je zaujatý. Je, lebo v tých najťažších kauzách je poškodený, alebo bol aj advokát predtým, a tým pádom je zaujatá celá špeciálna prokuratúra a preto ju treba zrušiť. Tak jednoducho v tejto novele mohli napísať ešte jednu vetu, že v prípade, že sa takáto komplikovaná zaujatosť stane, tak to bude riešiť generálny prokurátor. Alebo je to dôvod na odvolanie špeciálneho prokurátora, keď on je ten problém sám, že je kvôli nemu zaujatý úplne každý na tej prokuratúre. To sú dve vety a problém je vyriešený. A okrem toho, ak budú platné tieto novely, upresnenia manipulácie so spolupracujúcimi osobami, tak už nebude hroziť vôbec nič, vôbec žiadne porušovanie základných ľudských práv, nebude hroziť nič, lebo už nikdy podľa mňa nikto sa nestane spolupracujúcou osobou, lebo v súbehu s tou komplikovanosťou získavania tohto spolupracujúceho ešte sa zavádzajú aj tie zníženia, rapídne zníženia trestov za všetku trestnú činnosť a zároveň skracujú sa premlčacie lehoty. Čiže za takýchto podmienok ja viem alebo predpokladám na základe praxe, že veľmi-veľmi máloktorý obvinený, ktorý musí byť z tých nižších štruktúr zločinu, aby mohol svedčiť o tých vyšších formách, či sa rozhodne byť spolupracujúcou osobou. A vziať na seba riziko, že ho vyvrhnú spomedzi svojich kruhov. Na strane toho organizovaného zločinu bude vyvrheľ, udavač, zradca, nikdy sa tam už nebude môcť vrátiť, na strane tej inej, ostatnej spoločnosti zase bude ten zločinec, kajúcnik, tiež ho tá spoločnosť neprijme, čiže tento človek v podstate načo by to robil, keď mu hrozí v niektorých prípadoch podmienečný trest, dokonca peňažný trest, ktorý zaňho veľmi ochotne zaplatia tí najvyšší organizátori, len aby nebol tým kajúcnikom. Aj teraz týmto osobám poskytujú rôzne benefity, len aby sa nestali kajúcnikmi. Poskytujú im advokátov a tak ďalej.
Čiže zhrniem to celé, áno, ak sa preukáže, že prokurátori špeciálnej prokuratúry konali v rozpore so zákonom alebo policajti NAKA konali v rozpore so zákonom, ak sa to fakt preukáže, tak potom nech nesú zodpovednosť. Nie som zástanca nezákonných, protizákonných konaní zneužívaním práva v boji proti organizovanej kriminalite, lebo to je tá najväčšia chyba. V boji proti organizovanej kriminalite neplatí pravidlo, že účel svätí prostriedky. Nikdy nesvätí žiadne prostriedky, lebo čo len najmenšia chyba, čo len najmenšie vybočenie je okamžite identifikované a na základe tej maličkej chybičky sa celý ten proces môže znegovať. A keď takúto chybičku spravili elitní policajti alebo prokurátori, tak fakt nech nesú za to zodpovednosť, ak sa to preukáže, lebo doposiaľ sa nám tu predkladá, že vo viacerých prípadoch hromadne to bolo porušované. Lenže my tu nie sme súd, my nie sme orgány činné v trestnom konaní, nepoznáme spisy, my sa k tomu nemôžeme nijako raz objektívne vyjadriť, lebo vždy hovorí len jedna strana problému. Druhá strana, neni jej umožnené, aby to hovorila a nie je na mieste, aby sme tu rozoberali trestné spisy a analyzovali, čo bolo vykonané v rozpore alebo čo bolo vykonané v súlade so zákonom.
Takže to je moje stanovisko alebo vyjadrenie k tomu, že vlastne celá táto novela je koncipovaná zo strany obhajoby. Jednoznačne tie váhy tej justície, spravodlivosti sú naklonené v prospech obhajoby a nie v prospech polície, ktorá má chrániť občanov, má ich chrániť, všetkých občanov. Ich kompetencie majú byť zvyšované, zefektívňované, a nie zošróbované, zošnurované, len aby náhodou niečo nevykonali, čo by mohlo ohroziť nejakých konkrétnych ľudí, ktorí sú v tých najvyšších štruktúrach tej organizovanej kriminality.
Áno, ide tu o konkrétne osoby, ale najsmutnejšie na tomto celom procese je to, že kvôli konkrétnym pár osobám, v ktorých prospech je toto celé robené, vlastne zapríčiní, že sa znefunkční efektívny boj s organizovanou kriminalitou ako celkom do budúcna. To je tá najväčšia tragédia. A ja viem, lebo ja som bol policajt od začiatku 90. rokov, viem, čo to je, keď narastá kriminalita a nekladú sa jej hranice. Viem, že keď sa policajným zložkám neudeľujú kompetencie, ktoré by si vyžadovala ich práca, skôr je to znemožňované.
Zažil som situáciu, keď sa tieto inštitúty tvorili, v podstate som ich, bol ich navrhovateľ alebo kreoval som to. Systém bol vytvorený. Potom nastala situácia, že systém síce bol vytvorený, nebol zrušený, bol modifikovaný, ale bol dosadzovaný personálne tak, aby nebol účinný, personálne. Tu myslím generálneho prokurátora, obrovský boj bol o generálneho prokurátora Trnku, aj obrovský boj, síce nie až taký veľký, bol o špeciálneho prokurátora Kováčika. Ich výsledky činnosti sme tu mohli vidieť, mohli vidieť. Potom nastal syst... nastal čas, že všetko hralo pozitívne, aj systém bol, aj ľudia začali pracovať podľa toho systému, a zrazu je problém.
Je tu, bol tu, odišiel, je tam, pán poslanec Ševčík tiež používal pri svojej práci spolupracujúcich obvinených, spolupracujúce osoby. A je národný hrdina, lebo dokázal odsúdiť alebo jeho konaním bol odsúdený Černák, najväčší zločinec, aký tu kedy bol. Vtedy to spoločnosť akceptovala, že sa postupuje podľa tejto legislatívy, ktorá je teraz platná. Keď sa postupuje, keď postupujú iní policajti presne podľa tej legislatívy, čo zatiaľ len obhajoba hovorí, že bola zneužívaná, oficiálne to nevidíme, lebo súdy rozhodli, odsúdili ľudí, proti ktorým svedčili spolupracujúce osoby. Tak tí sú tí zlí, tí sú tá škodná, ktorých treba tu zlikvidovať. Ak porušili zákon, tak fakt sú škodná. Ale najskôr to treba dokázať a treba si vypočuť aj druhú stranu, keď tu máme rozmýšľať o novele, ktorá rapídne zužuje, zužuje operačný priestor polície. Preto správne pán Grendel navrhol, aby sem bol prizvaný a mohol sa vyjadriť aj špeciálny prokurátor k tým informáciám, ktoré sme tu dostali, že boli masívne nadužívané, zneužívané a nezákonne používané oprávnenia v súvislosti so spolupracujúcimi osobami.
Ale už asi končím, už vás nudím asi. Mám ešte porozprávať zopár príhod zo života? (Reakcia z pléna. Smiech rečníka.) Vedel by som porozprávať všeličo (povedané so smiechom), ale nechám si to nabudúce. Sedemsto minút, nie, nechám priestor aj ostatným kolegom z tej umelej inteligencie, viete. Ledva čakajú, aby to prečítali. Ja hovorím z praxe, nie z umelej inteligencie.
A ja trvám na tom, že spolupracujúci obvinený je kľúčom k odhaľovaniu zločineckých štruktúr, ktoré ak sa eliminuje, znefunkční, skomplikuje, tak nebude možné ho používať v praxi a vplyvom toho, čo sa tu chystá schváliť, zníženie trestov, rapídne zníženie premlčacích lehôt, jednoducho toto naozaj spôsobí nárast organizovanej kriminality. Tu sa väčšinou hovorí o tej klasickej, že veľa krádeží, krádeží áut, všeličoho možného, to je klasická kriminalita, ale ona v pozadí potrebuje tú organizovanú, to som vám už tu rozprával minule, že jednoducho v pozadí je tá organizovaná, ktorá na tom úplne najviac zarobí a nakoniec aj motivuje tých jednoduchých zločincov, aby to páchali, lebo im to umožnia, zlegalizujú im zisky, zlegalizujú krádeže motorových vozidiel, zas jednoducho bez tej organizovanej tá klasická je v podstate veľmi ľahko zlikvidovateľná, ale tá organizovaná, bez tých ľudí, ktorí sú v nej činní a vedia poskytnúť dôkazy, tak nikdy to nespravíme. Len ak využijeme rôzne finty, rôzne až na hranu zákonnosti zvolené postupy, ktoré z tej strany obhajoby vyzerajú ako nezákonné.
Viete, skoro pri každej väčšej realizácii, ktorú sme vykonali, keď som bol prvý viceprezident, alebo skoro po každej, vždy automaticky išli trestné oznámenia na moju osobu, že som zneužil právomoc, polícia zneužila právomoc, že konáme nezákonne, inšpekcia ma vyšetrovala, ja neviem, koľkokrát som bol obvinený a, ale vždy sme išli len na tú hranu, nikdy sa nedokázalo ani, lebo sme to neurobili, ísť za hranu. A preto ja teda dúfam a verím, že aj tí, keď ich nazveme čurillovci alebo špeciálni prokurátori išli až len na tú hranu.
Hovorí sa tu, že nerešpektujú rozhodnutia generálneho prokurátora. V odôvodnení to čítal pán minister, nerešpektujú. Tak ja neviem, aspoň mediálne že by niečo nerešpektovali. Ak rozhodol generálny prokurátor, že zastavil trestné stíhanie alebo zrušil obvinenie podľa tej tri-šesť-trojky, tak to rešpektovali, netvárili sa, že to neni urobené, rešpektovali, a zároveň ale hľadali zákonné možnosti, ako to povedzme obísť, ale zákonné možnosti, lebo zákon umožňuje využívať situáciu. Ak to umožňuje, tak to treba použiť. Ak neumožňuje, za zákon sa nesmie ísť.
Na druhej strane, nie, nie, rýchlo som to nevedel zrátať, ale minimálne tridsať svedkov svedčilo v tých rôznych veciach proti mne preto, lebo dostali benefity od tej obhajoby alebo od tej druhej strany, aj tam sa dávajú benefity, ktoré však pred tým súdom nikto nechcel, tých obhajcov, aby vyrátali, čo sľúbili svedkovi, prečo ten svedok svedčí, prečo zmenil výpoveď, lebo to je teda právo tej obhajoby. Dokonca teraz podľa novely obhajoba žiada, aby bola informovaná, teda ten obvinený, keď chce polícia vypočúvať svedka. Doteraz nemusí povedať, že ktorý svedok to je, výpoveď svedka. Tak obvinený, obhajoba sú prítomní, ale nevedia, kto je svedok. Čiže, čiže ani len takúto najmenšiu výhodu prekvapenia nechcú nechať policajtom, aby nemuseli povedať, že koho chcú vypočúvať, aby sa tá obhajoba nemohla pripraviť a dopredu vyhľadať povedzme toho svedka, lebo nie všetci obhajcovia konajú len v zmysle zákona. To je tiež fakt.
Teraz jak tu poznamenala pani Kolíková, tak podľa novely môžu povedať, že v podstate len, len chránia klienta. Len konajú v prospech klienta. To sme už zažili v praxi, že obhajkyňu chcel navádzať iný obhajca, aby presviedčala svojho klienta v jeho neprospech, v jeho neprospech. A ona to nechcela robiť, lebo ona bola fakt obhajkyňa a chcela len v jeho prospech. No tak nahlásila to, že čo sa jej deje, že tu že korupciu idú uplácať, bola (povedané so smiechom) agent pri tom zadržaní, pri tom, pri tej realizácii, no a toto sa advokátskej komore tak nepáčilo, že ako môže byť advokát agent? Tým pádom čo vytvorili týmto rozhodnutím? Že ten advokát v podstate môže byť ten, ktorý tu nosí a upláca, lebo on nemôže byť nikdy použitý, aby svedčil, že čo sa deje.
Neviem, či nebol si ty šéf vtedy úradu proti korupcii. (Rečník sa obrátil na spravodajcu.) No asi bol on, lebo, áno, lebo ja som bol viceprezident vtedy. Čiže obhajoba. Tu počúvame stále len obhajobu. Ako nezazlievam im to, lebo každý má právo sa brániť, ako len môže, to je fakt.
Koľko mám ešte minút? Šesťsto deväťdesiat štyri. (Reakcie z pléna.) A už. Ešte som sa ani nenapil. (Rečník si odpil z pohára.)
Čiže ešte na záver poviem, keďže hovorím za klub, hovorím za klub? Ako prvý. Že náš klub túto novelu nepodporí v žiadnom prípade a je presne pravda, čo som povedal už dávnejšie, že ak pripustia akékoľvek zmeny špecifikácie podľa pripomienok, tak jednu jedinú vec určite nezmenia, a to vyzerá, že ani nezmenili, skôr ešte, ešte do jednej, do jednej pasáže ešte tam pripísali ešte raz ten nezákonný benefit, aby to ešte viac. Čiže toto nezmenia. Uznávam, ja uznávam, že je potrebné to nejako zákonne upraviť, naozaj tak, aby to fakt nemohol nikto ani len náznakom zneužívať, aby nemohlo byť ani len podozrenie, že sa to môže zneužívať, ale nie zas tak, ako je to teraz navrhnuté. To je dôležité. Preto je dôležitá konzultácia s tými, čo tieto inštitúty aplikujú v praxi, či táto navrhovaná novela im nezabráni, neznemožní aktívnu činnosť a nebude tu zachádzať ani do tej operatívno-pátracej činnosti, ktorá sa vykonáva pri tých rozkladných a rôznych opatreniach, pri poznaní vlastne štruktúry toho organizovaného zločinu a ich pôsobenia. Tam ten policajt jednoducho ak by mal byť posudzovaný podľa tohto, tak, tak skôr bude on odstíhaný, jak tí zločinci.
Nebudem zachádzať do detailov, lebo zas, už asi stačí. Takže ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že som vás nenudil. Faktickú chcete dať? Tak ešte si nechám čas, aby som mohol reagovať. (Reakcia z pléna.) Šesťsto deväťdesiat minút? Výborne! (Potlesk.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie je jedenásť faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Janas.

Janas, Karol, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, pán predsedajúci, pán poslanec, ja skúsim vecne. Ja považujem v tejto trestnej novele alebo v tejto novele, ktorú máme, za dôležité dve veci, ktoré sa vám možno nepáčia, mne sa veľmi páčia.
Prvá je tá, že sa musia zverejniť všetky benefity. To je nesmierne dôležité a druhá, že o nich bude rozhodovať sudca. A prečo? Lebo vždycky si kladieme otázky, dve. Prvá je, kto bude strážiť strážcov a tých strážcov má postrážiť sudca, nezávislý a druhá, či z nezákonnosti môže vzniknúť zákonnosť. A preto sa mi otvárajú dve otázky, na ktoré by som možno rád počul odpoveď, či považujete za správne, že OČTK účelovo rozdeľujú trestnú činnosť tak, aby tie benefity potom mohli udeľovať, a tak, aby možno zavádzali sudcov. Pretože veľakrát sa stalo, že aj keď Ústavný súd hovorí o porušeniach zákonnosti, tak tie podklady im dávajú práve z prokuratúry a povedzme si rovno, zo špeciálnej prokuratúry.
A druhá moja otázka je, tu sa hovorilo o nejakých štyridsiatich odsúdených z minulosti. Ja s výnimkou bývalého špeciálneho prokurátora nikoho nepoznám, a teda poviem vám rovno, že sa o politiku a politológiu zaujímam roky rokúce. Ale poznám mená ako Makó, Imrecze, Slobodník, Suchoba, Beňa, to boli špičkoví ľudia, ako to, že sú na slobode? Vám to pripadá normálne, že títo ľudia sú na slobode? A bude veľmi dobré, keď sa týmto ľuďom budú dávať benefity, takýmto ľuďom, keď sa preskúmajú. A bude dobré, aj keď sa to možno, aj keď sa to nepáči niektorým, sa to preskúma spätne, či boli tie benefity zákonné. A ak neboli zákonné, tak sa vraciam k tomu, s čím som začal. Z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonnosť. Ak sa niečo začalo nezákonne, tak to nemôže byť dneska zákonné.
A posledná poznámka k tomu, pán poslanec, ako ste povedali, ako OČTK rešpektovali nálezy Generálnej prokuratúry, tak ja si pamätám len to, že naposledy prebehla informácia médiami, že už bol pripravený realizačný pokyn na riešenie námestníka generálneho prokurátora a ďalších jeho spolupracovníkov.
Tak asi toľko k tomu. (Potlesk.)