Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel reagovať na myšlienky rečníčky, ktorá rozoberala dopad prijatia tejto novely súvisiaci s jednodňovým, alebo že v ten istý deň má nadobudnúť účinnosť, ako nadobudne právoplatnosť, že aký to bude mať dosah pre prácu policajtov, prokurátorov, sudcov, tisícky spisov bude treba prekvalifikovať, prehodnotiť a tak ďalej. Čiže to je dopad na prácu s tými spismi, spôsobí to určité problémy, prieťahy.
Lenže ja rozmýšľam o dopade celkovom aj na celú spoločnosť a na bezpečnostnú situáciu v krajine, lebo samozrejmé, že znižovanie trestov, zvyšovanie sadzieb, zvyšovanie škôd na určenie spoločenskej nebezpečnosti trestného činu, poťažne rapídne skracovanie premlčacích lehôt bude mať jednoznačne vplyv na zvýšenie kriminality. Voľajako sa tu hovorí často tak, nezabráni sa kriminalite ani tými drakonickými trestmi, ktoré teraz sú. Áno, sú ľudia, ktorí majú v krvi, že budú páchať trestnú činnosť, im je jedno, aký je vysoký trestný, trestná sadzba, jednoducho ju páchajú. Ale je veľmi veľká skupina ľudí, ktorá ju nepácha práve preto, že sa bojí tých vysokých trestov, bojí sa, že premlčanie bude až po dvadsiatich rokoch, nebude mať pokoj dvadsať rokov, či sa mu na to príde, alebo nie. Čiže táto vrstva okrem tých zločincov, ktorí budú páchať kriminalitu akokoľvek, tak táto skupina osôb teraz zistí, že ak sa do troch rokov moja trestná činnosť nepreukáže, tak už bude premlčaná. Ak som sa doteraz bál páchať nejakú ekonomickú, daňovú, akúkoľvek trestnú činnosť preto, že som sa bál desať – pätnásť rokov vo väzení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja neviem, nebudem ani taký emotívny, ani literárny, ja chcem reagovať na pána Mikulca, ktorý hovoril vo svojej reči, že odôvodnenie skrátené v legislatívnom konaní, odôvodnenie celej tejto novely je vlastne z drvivej väčšine súvisiace s porušovaním, masívnym porušovaním základných ľudských práv a slobôd. Teda áno, ale zatiaľ, zatiaľ je to prezentované len tou jednou stranou, ktorá cíti, že tie ich práva boli porušované. Ja som už aj nedávno povedal, že áno, ak boli, ak bol porušený zákon, ak niekto prekročil zákon, tak musí to byť objektívne, nestranne vyšetrené a potom ten, kto to urobil, má byť za to zodpovedný. Lenže ako sledujem situáciu aj v blízkej minulosti, aj v súčasnosti, tak nie som si istý, či to vyšetrovanie, ktoré toto má jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, bude objektívne. Teda fakt objektívne, lebo sledujeme situáciu, že tí vyšetrovatelia, ktorí boli v podstate vo väzbe na základe neodôvodneného obvinenia, ich práva boli porušované už s tým, že nemali, nemohli sa dopracovať k tým odposluchom, čo boli odpočúvaní mesiace vo svojich kanceláriách. Na tlačovkách sa prezentovali výseky z tých nahrávok, ale tí samotní poškodení, alebo teda obvinení, keď už tí vyšetrovatelia nemali prístup zo zákona, mali mať, aj oni prístup k tým nahrávkam, ale nemohli sa k nim dopracovať, poprípade vyvracať alebo pripravovať svoju obhajobu k tým svojim, ale proti tým svojim medi... proti tým útokom mediálnym proti nim. Čiže policajti, ktorí boli aktívni alebo boli súčasťou NAKA, sú jednoznačne perzekvovaní, sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, vy ste tu rozvádzala rôzne skutočnosti toho, čím odôvodňujú v podstate skrátené legislatívne konanie a vlastne aj celú túto novelu trestných kódexov. Jedným z hlavných ich argumentov je masívne ohrozovanie základných ľudských práv a slobôd, masívne, a to hlavne v súvislosti s nadužívaním väzobného stíhania. Menovali tu aj pár príkladov, že v ktorých konkrétne vidia to masívne, lenže v tých prípadoch vždy rozhoduje súd. Súdy rozhodujú o tom, či je zákonné, alebo nezákonné to väzobné stíhanie a oni sú tí, rozhodujú. Lenže pár prípadov uviedli, lenže zabudli alebo naschvál neuviedli aj iné prípady obdobného konania, keď Čurilla a spol. boli stíhaní väzobne, väzobne, a súd povedal, že to stíhanie väzobné je neodôvodnené a samotné obvinenie je neodôvodnené. Obvinenie. Čiže oni ich dali do väzby na základe neodôvodneného obvinenia. To je podľa mňa väčšie porušenie základných ľudských práv a slobôd, ako to predchádzajúce, kde ani, kde nebolo konštatované neodôvodnené stíhanie, neodôvod..., bolo vždy odôvodnené a odôvodnené je až doteraz.
Čiže aj Čurilla a spol. majú svoje základné ľudské práva a ich obvinenie bolo postavené na základe toho, že generálny prokurátor na základe tri-šesť-trojky rozhodol, že tú vec, v ktorých on ich stíha, oni stíhajú, je nezákonná. Čiže zrušil to uznesenie a Ústavný súd povedal, že toto zrušenie bolo v rozpore s ústavou, bolo nadužívanie § 363 v rozpore s princípmi ústavy, rozhodol generálny prokurátor, a na základe tohto boli potom oni obvinení a nezákonne, neodôvodnene stíhaní väzobne. Tak toto nebolo porušenie základných ľudských práv a slobôd? Aj toto bolo. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky faktické poznámky. Vyjadril by som sa k tým koaličným poznámkam. Vysoko si vážim, že toľko faktických som získal z koaličnej strany a hovorím, že ja som tu hovoril odborne, málo politicky, ja som tu bol jediný, ktorý som možno povedal, že ak spravili chybu, ak išli protizákonne, ak sa to dokáže, tak nech nesú zodpovednosť. A dokonca som povedal, že si ani nezaslúžia, aby sme ich nazývali elitnými, lebo v takýchto vážnych veciach urobiť takéto chyby, to neni elitné. To som povedal.
Zároveň pánovi Gašparovi, áno, však som aj navrhol na tom klube, že v tej novele ste mohli radšej, alebo aby ste tam zaviedli presný postup, proces, ako sa má nakladať od začiatku až po koniec s tou spolupracujúcou osobou. Či sa to má natáčať na video, či tam má byť advokát, v akej kancelárii, uzavretej. Proste toto by bolo efektívnejšie presne definovať a potom by bolo jasné, jak sa to robí v rozpore s tým, tak je to hneď nezákonné. Lebo teraz to vyzerá tak, poviem príklad, príklad, ako keby bolo napísané. Policajt môže použiť zbraň. Môže. Ak ju použije nezákonne, potresce sa. Čiže neni tam napísané, ako tú zbraň, za akých podmienok, kedy môže presne použiť, ak to urobí v rozpore s tým, teraz to je v ňom uvedené, tak je automaticky nezákonné použitie. Čiže áno, hovorí sa tam, že dielčie úkony, ale že či sa to môže urobiť dvakrát, trikrát, či môžu ísť za ním do väzby, či nemôžu ísť do väzby, koľkokrát môžu ísť, či musí byť prítomný advokát. Keď sa sám rozhodne, ako im to dá na vedomie. Toto všetko by mohlo byť napísané jednoznačne v tej novele celý postup a potom by sa postupovalo podľa toho. To uznám, že je potrebné to postaviť tak, aby nemohli byť rôzne výklady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gábor Grendel. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mám pred sebou 777 minút (smiech v sále), tak dúfam, že to dám emotívne, odborne, možno trochu aj politicky, čo mi veľmi nejde, ale skúsim to.
Čiže o čo tu vlastne ide. Ide o novelu, o novely trestných kódexov, Trestného zákona a zároveň aj Trestného poriadku predkladaných, prerokovávaných v skrátenom legislatívnom konaní. Začnem zhruba tak, ako začal minister spravodlivosti, ktorý uviedol túto rozpravu. Začal tým, že týmto konaním napĺňajú programové vyhlásenie vlády. Áno, napĺňajú, ale len v dvoch bodoch alebo dvoch oblastiach. V oblasti korupcie a v oblasti boja proti organizovanej kriminalite.
V oblasti boja korupcie uvažujú v programovom vyhlásení vlády, že tá korupcia je spoločensky vysoko nebezpečný jav, treba ho eliminovať, je to útok na demokratické zriadenie a tak ďalej a chcú proti nemu bojovať zriadením nejakej komisie, ktorá bude školiť, poučovať a odrádzať týmto spôsobom ľudí od korupčného správania. Čo sa týka trestno-procesného riešenia korupcie ako takto vysoko spoločensky nebezpečného javu, uvádzajú okrem iného aj to, že trestno-procesné potieranie korupcie môže viesť až k útokom na základné ľudské práva, obmedzovanie ľudských práv a v podstate, že to je negatívny jav pri potieraní tej korupcie, ktorú samotný, samotné programové vyhlásenie vlády definuje ako vysoko nebezpečný úkaz spoločnosti.
Čiže za ďalšie, boj proti organizovanej kriminalite. Tak v programovom vyhlásení vlády sa o tomto vôbec nič nehovorí. Ani jedna jediná veta neni napísaná v programovom vyhlásení vlády, že by sa táto vláda v nejakej forme, nejakým spôsobom, čímkoľvek, nie vyslovene trestno-procesným alebo policajno-bezpečnostným alebo inak celospoločensky venovala boju proti organizovanej kriminalite. Popritom je tam napísané, že NAKA, čo doteraz ešte je špecializovaný policajný útvar, ktorý má prioritne za úlohu bojovať s tou organizovanou kriminalitou a zároveň s korupciou, sa bude musieť zaoberať aj inými trestnými činmi, inou kriminalitou, nie špecificky touto, ale inou. To znamená, ako keby tá iná bola dôležitejšia, jak tá organizovaná pre túto vládu.
No, čiže v týchto dvoch bodoch tieto novely plne korešpondujú s programovým vyhlásením vlády. Lebo v prípade, že budú schválené v tom znení, v akom sú navrhované, tak v rámci toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Tibor Gašpar, skôr eliminujú, znefunkčnia, dokonca by som povedal, znemožnia boj proti organizovanej kriminalite v tej najzávažnejšej jej forme, korupciu myslím súčasne v tom. Lebo korupcia, tá najzávažnejšia forma korupcie, je v podstate len súčasť, jedna z prejavov organizovanej kriminality. Lebo tá organizovaná kriminalita formou korupcie si zabezpečuje vôbec svoju existenciu, zabezpečuje zmarenie odhalenia štruktúr tej organizovanej kriminality. V prípade, že dôjde k odhaleniu, tak znemožniť trestno-procesne stíhať aktérov tej organizovanej kriminality, tie špičky myslím. Čiže korupcia je neoddeliteľnou súčasťou, neni ju možné preto chápať zvlášť, že je korupcia, organizovaná kriminalita sú nejaké odlišné dva javy. Áno, je aj bežná kriminalita, klasická, aj bežná korupcia klasická, keď niekto v drobnom si chce neoprávnene nadobudnúť nejaký prospech, či už u lekára, alebo u nejakých štátnych inštitúcií, kde potrebuje rýchlejší alebo efektívnejšie mať niečo vybavené.
Proti takýmto formám, či už korupcie, alebo kriminality, sa dá postupovať štandardným postupom, policajným vyšetrovaním, prokurátorským, nakoniec aj súdnym. Preto lebo tieto klasické formy kriminality páchatelia týchto klasických foriem zanechávajú stopy, zanechávajú dokumenty, svoje mená na účtoch, na firmách, na rôznych iných dokumentoch, ktoré, cez ktoré sa dá jednoznačne dokázať vina páchateľom kriminality tej jednoduchej, či už majetkovej, hospodárskej, alebo ekonomickej, alebo aj korupčnej, lebo je jasné, že ten, kto klasicky korumpuje, upláca povedzme lekára, tak sa dá prichytiť, je to on a je to ten konkrétny lekár. To sa dá vyriešiť bežnými formami a metódami činnosti polície.
Lenže tá organizovaná kriminalita je špecifická. Hlavní aktéri, tí organizátori, tí, ktorí najviac ťažia, tí, pre ktorých v podstate sa celá tá kriminalita deje, ktorí ťažia z koristi a z tých klasických foriem, ako aj z iných, tí nezanechávajú stopy, tí pôsobia ako keby už v sfére legálnej. Proti nim je potrebné použiť iné formy metódy policajnej práce, ako aj trestno-procesnej, ktoré sú špecifické, lebo tá klasická forma vyšetrovania je v podstate taká, že policajti a následne prokurátori môžu pôsobiť v štandardnom móde zákonnosti. To, čo je bežné, to, čo je štandardné, to, čo sa bežne používa v praxi. Lenže ak policajné zložky chcú preniknúť do tých najvyšších foriem a štruktúr a zložiek organizovanej kriminality, musia vo väčšine prípadov použiť nešpecifické metódy, nešpecifické formy. Musia ísť z tej komfortnej zóny až na hranu, až na hranu zákonnosti. Nehovorím, že tú hranu majú prekročiť, ale až na tú hranu, lebo len takým spôsobom sa môžu dopracovať k nejakým pozitívnym výsledkom. Práve preto sa to volá organizovaná kriminalita, lebo kvôli tomu je organizovaná v prvom rade, aby nebolo možné ju odhaliť, objasniť, obviniť aktérov a následne ich odsúdiť.
No a všetko, všetok tento boj záleží od verejnej mienky, od spoločnosti ako takej, celej, či je spôsobilá a schopná vzdať sa svojich niektorých práv v prospech tohto boja. Čiže či tá spoločnosť je ochotná akceptovať, že policajné zložky alebo iné zložky presadzujúce právo môžu dostať také kompetencie, pomocou ktorých dokážu túto organizovanú kriminalitu identifikovať a postupovať zákonne. Čiže musia dostať iné formy, iné spôsoby zákonných oprávnení, nie tie štandardné.
Aby som sa dopracoval k tomu, čo chcem vlastne povedať, na toto slúžia také inštitúty, ako je agent, ochrana svedka, predstieraný prevod vecí, sledovanie a odpočúvanie, to neni až také dôležité, ale úplne najefektívnejšie, že ako dostať z tej strany nezákonnosti na tú stranu zákonnosti a tam pracovať s možnými dôkazmi a svedkami, je inštitút, ktorý sa nazýva vo všeobecnosti ´spolupracujúca osoba´. Spolupracujúca osoba, ktorá je v tej štruktúre zločinu, má informácie, vie, ako sa to tam riadi, vie poskytnúť dôkazy o tom, aby policajti mohli dokázať, objasniť, odhaliť vyšetrovať, obviniť a nakoniec odsúdiť tých hlavných aktérov, o ktorých iné dôkazy možno neexistujú, len svedecké výpovede tých, ktorí tam boli, to videli, to počuli, priamo boli aktérmi toho deja od toho organizovania zločinu organizovaného. Takto to je všade na svete.
Lenže záleží od tej spoločenskej vôle, či občania sú ochotní akceptovať v tomto konkrétnom prípade to, že zločincovi-aktérovi tej organizovanej kriminality, kriminalite, kriminality sú ochotní za určitých podmienok odpustiť alebo umožniť mu znížiť jeho trestnosť, poskytnúť mu nejaké výhody pre to, že bude svedčiť. Bez tých výhod teraz sa to po novom má nazývať benefity, to nikto, nikto z toho zločinu nespraví. Spraví to len povedzme vtedy, ak mu samotnému hrozí ohrozenie života, že je už nežiaduci v tých štruktúrach a cíti, že už ho zlikvidujú, tak vtedy v niektorých prípadoch sa stane, že sám sa prihlási a chce svedčiť. Mohol by som vám tu rozprávať dva dni o tom, ako všelijako sa tento proces deje, ako sa rodí ten kajúcnik, jak ho ľudovo nazývame, aké všelijaké postupy je potrebné k tomu vykonať zo strany služby kriminálnej polície, následne v úseku vyšetrovania trestno-procesne už, aby sa z takéhoto človeka povedzme zlotne povedzme, zločinca, musí to byť zločinec, lebo ak neni zločinec, tak nemá priame dôkazné informácie, mohol stať človek, ktorému tá spoločnosť je ochotná odpustiť jeho zločinecké pôsobenie a umožniť mu znížiť jeho trest alebo dokonca umožniť mu beztrestnosť. Záleží to od, samozrejme, výšky spoločenskej nebezpečnosti toho, čo usvedčuje, oproti tomu, z čoho je on obvinený. Čiže toto je dôležité pochopiť a uvedomiť si, že bez takéhoto inštitútu to je nemožné.
A teraz by som trochu začrel, keď sa to už spomína... spomínala sa tu aj história, aj mečiarizmus, aj demokracia, aj socializmus, že v podstate vývoj našej republiky bol veľmi komplikovaný od samého začiatku a prebehol v určitých fázach. Chcem vám povedať, že prerod z autoritárskeho povedzme socialistického systému riadenia spoločnosti do demokratického musí prebehnúť v troch fázach. V troch fázach. Ani jedna nemôže byť vynechaná, lebo sa to nepodarí.
Tá prvá fáza je, obrazne vám to poviem takto. Predstavte si napríklad obchodné centrum Polus alebo Eurovea, večer vypnú prúd. Absolútne vypnú prúd. Ľudia, čo sú v tom obchodnom centre, čo budú robiť všetci? Alebo aspoň niektorí? No budú brať všetko, čo majú po ruke, lebo sa spoliehajú na to, že keď neni prúd, tak nikto na nich nepríde a môžu kradnúť. Nerobia to všetci, ale ľudia sme takí, že viac-menej sa to bude diať. No dôležité je vedieť aj to pri prechode u nás na tú demokratickú, na ten demokratický spôsob spoločnosti, ako aj pri tom Poluse, že boli ľudia, sú ľudia, ktorí zorganizovali to vypnutie toho prúdu. Čiže oni vedeli, že o 18.00 hod. v ten deň tam nebude prúd. A čakali pred tými obchodmi, kde sú tie najcennejšie tovary, povedzme diamanty alebo to cenné a presne o tej osemnástej si to zobrali, lebo si to nikto nemohol všimnúť. Iní ľudia boli pri iných obchodných záležitostiach a brali povedzme zemiaky alebo mrkvu, alebo čo mali po ruke. Niektorí v tom centre vôbec neboli. No a teraz toto je tá prvá fáza viac-menej, je chaos, právna neistota, staré zákony neplatia, nové zákony ešte neexistujú a v tomto chaose sa našli ľudia, ktorí tú právnu neistotu dokázali využiť, v niektorých prípadoch zneužiť a nahonobili si majetky nadmerného množstva oveľa rýchlejšie. Boli možno šikovní, mali informácie, vedeli v tom chodiť. A ostatní nie. To je tá prvá fáza.
Druhá fáza je, že ten právny chaos by už bolo potrebné nejak nastoliť na ten demokratický a aby boli nastolené právne istoty pre každého občana. Lenže ešte tu existujú tí, ktorí to zo začiatku riadili. Nemôžu chcieť, aby už existoval normálny právny poriadok preto, lebo nemôžu sa priznať, že ako k tomu majetku sa dopracovali. Preto ešte nepodporujú vznik oficiálnych štruktúr polície, efektívnych, s efektívnymi právomocami, trestné zákony, ostatné zákony, ktoré rámcujú demokratický spôsob riadenia spoločnosti. A v tomto chaose vznikajú rôzne zločinecké organizácie, ktoré sa snažia tým najviac bohatým, najviac majetkovo zdatným kradnúť, brať, útočia na všetky smery, lebo sú to zločinci a vidia ten priestor tam, kde je. Tam, kde nič neni, tam teda nepôsobia. Tým len zabezpečujú služby, ktoré sú oficiálne ne... zákonmi neprípustné.
Čiže vznikajú mafie, by som to nazval. Lenže tie mienkotvorné štruktúry, tie so silným ekonomickým pozadím nepotrebujú alebo nechcú ešte nahlásiť, že ich ohrozujú tí mafiáni, zločinci, organizovaní zločinci, ako som už povedal, lebo by museli priznať, že skade majú ten majetok, o ktorom hovoria, že na nich útočia. Takže urobia taký kompromis, že sa s nimi dohodnú, najmú si ich na ochranu, platia ich, aby ich ochraňovali a tým ten organizovaný zločin ešte viac narastá, nadobúda silu ekonomickú, štrukturálnu, akúkoľvek. Až do tej miery, keď už tá verejná mienka, tí občania zistia, že ten organizovaný zločin je pre nich nebezpečný fyzicky. Útočia už na občanov tým, že poskytujú ochranu, aj keď ju nikto nechce. Zabezpečujú hromadne násilie, ľudia sa boja, tak vtedy sú ochotní pristúpiť na zmenu legislatívy aj tí, ktorí tú legislatívu tvoria. Toto sa u nás stalo v roku 1998 až v roku 2001, 2002 bola tá verejná mienka už tak silná, že politická garnitúra bola ochotná pristúpiť na to, že legislatívne zakotví tie najefektívnejšie formy metódy, prostriedky, legislatívne možnosti policajných zložiek, aby s tou organizovanou kriminalitou si vedela rady, aby ich vedela objasniť, odhaliť, nakoniec aj odsúdiť.
V tomto štádiu sa trestnoprávna legislatíva tvorila tak, že ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti sa opýtalo policajných zložiek. Lebo tak, jak správne pán minister spravodlivosti uviedol, že štát, hlavnou úlohou štátu je garantovať bezpečnosť všetkých občanov. Chrániť ich pred kriminalitou a pred všetkými negatívnymi javmi, ktoré s tou kriminalitou súvisia. Na to má štát zriadené útvary, orgány, ktoré presadzujú právo. Jeden z nich je Policajný zbor, následne prokuratúra. Čiže ak chce štát naozaj efektívne bojovať s tou kriminalitou, tak v prvom rade, keď chce tvoriť trestnoprávnu legislatívu, sa musí opýtať tých policajných zložiek, či ich oprávnenia sú dostačujúce, či aktuálna legislatíva im umožňuje postupovať tak, ako by mala postupovať, ak chce odhaľovať organizovanú kriminalitu, a potom podľa toho policajného návrhu vytvoriť adekvátnu legislatívu, ktorá fakt bude chrániť tých občanov, lebo bude pomáhať policajným zložkám. Preto keď sa ma minister vnútra opýta, že čo by potrebovala polícia, aké legislatívne zmeny, štrukturálne zmeny alebo organizačné, aby dokázala efektívne bojovať s tou organizovanou kriminalitou, tak som mu povedal nasledovné: potrebujeme zefektívniť program ochrany svedkov. Potrebujeme zlúčiť úsek vyšetrovania s úsekom služby kriminálnej polície. Potrebujeme vytvoriť útvar, špecifický útvar na boj proti organizovanej kriminalite. To vieme urobiť vo vlastnej réžii ministerstva vnútra. A legislatívne potrebujeme adekvátnu súčasť prokuratúry, lebo dovtedy pôsobiace útvary prokuratúry, čiže okresné a krajské, neboli schopné akceptovať iné formy metódy, iné postupy, ktoré sú efektívne pre boj s tou organizovanou kriminalitou.
Mohol by som vám tu rozprávať veľa dní v rôznych, rôzne prípady, že kedy to tak bolo a prečo to tak bolo a prečo sme ako polícia trvali na tom, že musí alebo mala by teda aspoň existovať špeciálna súčasť prokuratúry, ktorá vie už od začiatku, aký je plán, aké sú taktické, strategické postupy policajných zložiek špeciálnych, špecifických a v symbióze, v súčinnosti s nimi chápe kam, odkiaľ a kam sa až chce dopracovať a čo je ten finálny výsledok celej tej procedúry, ktorá má viesť k likvidácii alebo aspoň k eliminácii tej organizovanej kriminality v tých najvyšších zložkách jej organizovania.
Mohol, dobre, ešte poviem vám aspoň jeden taký prípad, kedy fakt bol problém, že klasická forma prokuratúry nakoniec náš efektívny ťah alebo boj s tou organizovanou kriminalitou v podstate znefunkčnila, znemožnila. Ten boj proti organizovanej kriminalite nespočíva, vôbec nespočíva v trestno-procesných úkonoch. To je, trestno-procesné úkony sú len už ten bonbónik alebo čerešnička na torte, ten boj sa začína úplne niekde inde a cieľavedomým postupom sa možno podarí dopracovať až k tomu trestno-procesnému postihu. Treba aplikovať rôzne úskoky, rôzne kroky, treba zaviesť tú organizovanú kriminalitu, lebo ona totižto nikdy nedodržiava zákony, ani ústavu, ani obyčajné zákony, proste nič. Robí si svoj biznis bez ohľadu na to, aké sú ľudské práva, základné ľudské práva, akákoľvek právna úprava pre nič, oni si robia svoju robotu, svoj biznis. Policajné zložky zas vždy musia dodržiavať zákony a zákonné postupy. To je v podstate antagonistický postup. Takže základný predpoklad je zo strany polície prísť až na tú hranu zákonnosti a poťažne navodiť rôznu situáciu a čakať, že tá organizovaná kriminalita alebo aktéri tej kriminality si to nevšimnú, že to je len pasca, postupujú podľa toho a následne môžu byť odhalení.
Čiže poviem príklad. Jeden z hlavných a najnebezpečnejších prejavov tej organizovanej kriminality je výpalné alebo raketing, jak sa to nazýva odbornejšie. Jeho eliminácia chráničskými metódami, že prídeme na miesto, zadržíme tých aktérov, tých výpalníkov, to sú tí najposlednejší vojaci tej organizovanej kriminality. Ich zadržanie poťažne aj obvinenie a odsúdenie v podstate vôbec neublíži, lebo prídu iní a budú vypalovať iní. Dôležité je odstíhať tých organizátorov. Takže ono sa to začalo legalizovať formou zakladania rôznych súkromných bezpečnostných služieb, ktoré akože legálne poskytovali ochranu podnikateľom, rôznym prevádzkam prevažne reštauračných a maloobchodných aktivít.
Prišli sme, alebo podľa toho predpokladu, že je to organizovaná kriminalita, nikdy nedodržia zákon, nedodrží, tak sme vymysleli úskok, že sme novelizovali zákon o súkromných bezpečnostných službách tak, že sme tam uviedli, ako sa vykonáva fyzická ochrana objektu, že sa musí vykonať tak, že fyzicky strážnik, príslušník súkromnej bezpečnostnej služby musí byť na mieste a musí tam strážiť, poskytovať tú ochranu. Vedeli sme, že oni to neurobia, že budú postupovať v rozpore s tým, tak sa aj stalo. Zákon bol schválený, novela bola schválená a bola, bola odôvodnená, že je to spôsob eliminácie prieniku organizovanej kriminality do spoločnosti.
No lenže my sme ich stíhali za trestný čin porušovania záväzných pravidiel v hospodárskom styku. S tým nerátali, lebo záväzné pravidlo bol, bol zákon o súkromných bezpečnostných službách. Oni v rozpore s tým zákonom poskytovali tú fyzickú ochranu. Ja som na tlačovke povedal, že vlastne sme eliminovali výpalné. Tým som sa snažil ich ešte viac zmiesť, oni nechápali, aké výpalné. Oni všetkých tých vypaľovaných podnikateľov chodili, navštevovali a presviedčali, že keď ich bude volať polícia na výsluch, aby povedali, že si vybrali tú súkromnú bezpečnostnú službu preto, že bola najlacnejšia na trhu, že preto. Žiadna, žiadne násilie, žiadne nútenie, tak my sme presne toto potrebovali. Všetci tí podnikatelia presne toto povedali, že preto si ich vybrali, že boli najlacnejší zo všetkých možných.
Lenže potom sme zaistili účtovníctvo tých SBS-iek a zistili sme, dali sme si vyhotoviť posudky z oblasti ekonómie a účtovníctva, ktoré potvrdili, že ak by dodržali zákon a všade nasadili strážnika, tak by to nemohli robiť za toľko málo peňazí. Že preto boli najlacnejší, že vlastne porušili záväzné pravidlo hospodárskeho styku a tým si zabezpečili neoprávnený prospech. A celý ten prospech sme vedeli vydokladovať, že legalizácia príjmu z trestnej činnosti. Keďže sa jednalo o trestnú činnosť a sme dokázali obviniť hlavných aktérov zločineckej organizácie, lebo ešte v tých prvopočiatkoch ešte dokonca na vlastné meno mali založené tie SBS-ky, tým, že vlastne jednoznačne sme vedeli preukázať, že ide o založenie, zosnovanie zločineckej skupiny s cieľom robiť túto trestnú činnosť.
No. A v tomto momente sa začala zriaďovať, už bola konštituovaná špeciálna prokuratúra a títo, tie špičky zločineckej skupiny, ktorí boli obvinení z tohto skutku, dostali paniku, že keď už raz bude tá špeciálna prokuratúra aj súd, že už sa nijak, nijak raz z tohto nevymocú, tak intenzívne začali pôsobiť cez advokátov, snažili sa dostať rôznymi obštrukciami z výkonu väzby, lenže sa im to nepodarilo. Sme navrhli podať obžalobu. Prokurátorka, s ktorou, ktorá to mala v dozore, už sme nakladali spis na Áviu, vtedy nám zatelefonovala, že chvíľu počkajte, lebo čakám na pokyn generálneho prokurátora. O chvíľu nám poslala fax, že na základe záväzného pokynu generálneho prokurátora ruší trestné stíhanie, prerušuje trestné stíhanie v tejto veci, lebo sa nejedná o trestný čin. To vtedy bolo záväzné, neprekonateľné, záväzný pokyn prokurátora pána Trnku. Nevidel v tom trestný čin. Argumentoval tým, že ústava garantuje občanovi robiť všetko, čo neni zakázané. A keďže v tom zákone o SBS nebolo napísané, že je zakázané robiť tú ochranu formou tej hliadky, nejakej lietačky, tak že v podstate neporušili žiadny zákon.
Len zabudol zvážiť tú skutočnosť, že tu sa jedná o inú formu zákona, ktorý vlastne prikazuje, ako sa to má robiť, ak sa to robí v rozpore s ním, tak dokonca stanovuje sankcie za to, že nemôže si to robiť, ako chce. Musí to robiť presne tak, ako je v zákone, a ešte keď to nerobí, tak dostane aj sankciu. Tak na takomto, na takejto banalite z teórie štátu a práva nám to generálny prokurátor zrušil celé. Preto som ešte viac sa utvrdil v myšlienke a presadzoval som, že musí byť naozaj tá špeciálna prokuratúra so špeciálnymi prokurátormi, ktorí chápu túto činnosť polície niečo predstierať, niečo imitovať, niekedy aj zavádzať a potom využiť situáciu v trestnom konaní nakoniec.
Čiže to som povedal len na margo toho, že aké je dôležité špecifické konanie policajné, aké dôležité je špecifické konanie trestno-procesné, prokurátorské a nakoniec aj súdne, aby dokázali pochopiť a akceptovať, že prečo sa to robí, tak ako sa to robí, lebo inak sa to urobiť nedá. Aby sme sa dopracovali až k tým špičkám toho organizovaného zločinu. Ja som tento náš príklad uvádzal na takom seminári, o ktorom som už teda hovoril, ktorý, ktorý nás požiadali organizovať, teda požiadal Europol, a v podstate obdivovali nás iní policajti, aj Taliani, aj všetci, že akú fintu sme vedeli vymyslieť na potieranie toho raketingu alebo výpalného. Čiže je dôležité.
No a teraz z druhej strany. Ten spolupracujúci obvinený, alebo vo všeobecnosti spolupracujúca osoba, už som tu vo všetkých predchádzajúcich mojich vystúpeniach hovoril, že to je kľúčom k tomu, aby sa polícia aj celá spoločnosť zbavila tých najvyšších foriem zložiek organizovaného zločinu, ktorý najviac v podstate parazitujú na spoločnosti, najviac. Jediná možnosť obhajoby v tomto prípade je, nielen v tomto, vo všetkých, je spochybniť svedkov, obyčajného svedka, ktorému hrozí trestné stíhanie za to, keď krivo svedčí, alebo spolupracujúceho obvineného, alebo spolupracujúcu osobu, ktorá svedčí. Tak tu je jednoducho to spochybňovanie založené na tom, že dostal príliš alebo neprimerané benefity, alebo že len na základe tých benefitov sa rozhodol svedčiť. Proste všade na svete takto spochybňujú tých spolupracujúcich obvinených, že v podstate to, čo hovorí, ani možno nemusí byť pravda, len hovorí niečo, aby sa vyvinil, aby si zabezpečil nižší trest, proste aby obchodoval s tou spravodlivosťou, a v podstate je zneužívaný policajnými alebo prokurátorskými zložkami na obvinenie, stíhanie v podstate nevinných ľudí. Čiže spochybňovanie.
V prípade teraz aktuálneho diania posledné roky dochádza k tomu masívnemu spochybňovaniu, k masívnemu. Na tlačovkách skoro každý týždeň, každý deň o osobách, ktoré sú tí spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby, lebo nemusí byť obvinený, v rôznych štádiách trestného procesu sa to môže diať, sú definovaní ako udavači, zradcovia, zlí ľudia, nezaslúžia si znížiť trest. Proste to je masírovanie tej verejnej mienky, o ktorej som hovoril, že je veľmi dôležitá, aby dokázala pochopiť tento inštitút a umožniť vôbec takýto postup v prospech toto väčšieho dobra v rámci celej spoločnosti. Čiže tá obhajoba vždy sa snaží spochybniť spolupracujúceho obvineného, svedka. Deklaruje, že dostal výhody.
V minulosti, bez, ešte teraz aktuálny právny stav je taký, že tá obhajoba na tom súdnom pojednávaní môže požiadať sudcu, aby si vyžiadal od prokurátora všetky zoznamy alebo všetky výhody, ktoré boli poskytnuté tomu spolupracujúcemu, ktorý je akurát svedok. Prokurátor to aj poskytne, aj teraz nemusí byť na to nejak špeciálne zákonom upravená judikatúra alebo proces, a ten sudca na základe objektívneho zváženia, nezaujatého, nestranného, zváži, že či tomu svedkovi uverí, či jeho svedeckú výpoveď bude brať v úvahu ako relevantnú, alebo nie, lebo bude predpokladať, že je krivená kvôli nejakým neprimeraným benefitom. Ale je to na tom sudcovi. To je podstata veci, že doposiaľ tá obhajoba v takomto procese nikdy neobstála. Nakoniec ten sudca v spleti tých rôznych iných dôkazov, iných svedeckých výpovedí aj všetkého, čo na tom súdnom pojednávaní odznelo, sa rozhodol, že tento svedok, aj keď dostal akýkoľvek veľký benefit, tak hovorí pravdu, lebo to sedí do toho reťazca všetkých dôkazov.
No a teraz v čom tkvie podstata celých týchto noviel? Podstata tkvie v tom, že táto novela je neštandardne pripravovaná nie zo strany policajných požiadaviek, ktoré by mali byť prioritné, ale zo strany obhajoby. Obhajcovia, ktorí sami sú obhajcovia osôb, ktoré momentálne sú obvinení, žalovaní, pripravujú novelu Trestného poriadku, ktorá prioritne rieši a umožní do budúcna vyhodnotiť takéto postupy voči tým spolupracujúcim osobám buď ako nezákonné donútenie, alebo nezákonný benefit, a keď sa to takto vyhodnotí, tak potom tento dôkaz, táto svedecká výpoveď zo zákona nemôže byť použitá ako dôkaz. Čiže ani len sa nedostane pred toho sudcu, ktorý by mohol zvážiť, že či mu verí, alebo neverí, či odsúdi, alebo neodsúdi, ale sa to nebude môcť použiť ako dôkaz. Vôbec sa to nedostane pred toho sudcu, možno celý prípad, lebo keď vypadne, keď vypadne jeden článok z tej spleti dôkazov, tak natrhne sa reťaz a už v podstate je nemožné urobiť tú dôkaznú situáciu takú, aká bola predtým.
Áno, je potrebné upresniť, špecifikovať, zjednotiť ten postup, akým sa spolupracujúca osoba stane spolupracujúcou, za akých podmienok, všetko uznám, aj som ochotný tolerovať, akceptovať, aj neuznám to, ak sa toto povedzme zneužije, o čom sa tu hovorí zo strany predkladateľov sústavne, že masívne sa to zneužívalo, masívne dochádzalo k zásahom do základných ľudských práv a slobôd, ale tu počúvame vždy len vyjadrovania tej strany, ktorá v podstate je obžalovaná a obvinená. Vyzerá to ako obhajovacia reč na súdnom pojednávaní. My ako poslanci to tu máme, máme prijať novú novelu, ktorá to má akože upresniť, aby nedochádzalo k tomu masívnemu zásahu do ľudských práv a slobôd, ale my nepoznáme tie argumenty z tej druhej strany. Stále len z tej strany akože obhajoby.
Aj súd je tak postavený. Prokurátor verí spolupracujúcej osobe, obhajca a obvinený-obžalovaný neverí a je ten súd, ktorý má rozhodnúť podľa celkového stavu, že či uverí, alebo neuverí. A my máme komu veriť?
Navrhol pán Grendel, aby sem bol prizvaný a vysvetlil svoje postoje k tomu celému pán špeciálny prokurátor, pán Lipšic, aby aj on povedal svoje stanoviská, že či porušovali zákon, alebo neporušovali, ako to bolo celé vykonávané. Zatiaľ sme sa o tom nič nedozvedeli. My nepoznáme tie spisy, nikto z nás nevie, ako to v tom spise je zadokumentované, či tá dôkazná situácia je silná, slabá, koľko svedkov, koľko spisov, koľko dôkazov, ale obhajoba vždy, vždy bude hovoriť, že to je nezákonné, neprimerané. Lenže podľa tejto novely to bude môcť aj zo zákona povedať v určitých podmienkach, v ktorých to teraz bolo zákonné, nebolo to obchádzanie zákonov, nebolo to nezákonným spôsobom robené preto, lebo súdy pri pojednávaniach to akceptovali a odsúdili ľudí, ktorí boli žalovaní na základe takto pripravovanej dôkaznej situácie.
Áno, je možné, lebo to my vôbec nemôžeme vedieť, ja už tiež nie, tí zo strany obhajoby, čo pripravujú túto novelu, oni možno vedia, že v niektorých možno prípadoch tá polícia alebo tá prokuratúra išla nad rámec zákona. Hovoria to, že podľa nich išla, že to bolo nezákonné udeľovanie benefitov, lenže to tvrdia oni. To treba dokázať. Ak sa to dokáže, tak potom treba individuálne vyhodnotiť tých, ktorí takto to nezákonne urobili, a nie likvidovať celé inštitúcie a celý koncept boja proti organizovanej kriminalite.
V prípade, že naozaj policajti, príslušníci NAKA alebo prokurátori Úradu špeciálneho prokurátora nezákonne niečo urobili, nezákonne, udelili nejaký benefit, tak v tom prípade si nezaslúžia, aby sme tu za nich všetci bojovali, demonštrovali na uliciach, lebo ani nemôžme o nich tvrdiť, že sú nejaká špička alebo že sú nejakí, elita, elita spoločnosti a prokuratúry, lebo v takto závažných veciach, o ktorých tu ide, urobiť nezákonnosť, trestno-procesnú chybu, ktorá je nezákonná, alebo, tak toto je fakt obrovská chyba. Ak ju urobili, ak to tá obhajoba dokáže, tak v tom prípade nech nesie zodpovednosť ten, ktorý to urobil, ale nie inštitúcia a nie koncept a nie systém, ktorý keď sa touto novelou prijme, tak v podstate znemožní používať efektívne inštitút spolupracujúcej osoby aj do budúcna.
A v podstate podľa mňa toto sú odpovede, tu je odpoveď na tie otázky, ktoré tu povedala aj pani poslankyňa Kolíková, že prečo, prečo to robia, prečo v skrátenom, prečo tie tresty sú tak nízke, prečo tie premlčacie lehoty len tak mirnix-dirnix bez nejakej logiky sú, sú skracované? No to je preto...
Čo sa deje, pán Dostál? (Reakcia z pléna.) Nechajte ho, nech, aj tak nič neuloží. Ma vyrušujete. Budem pokračovať, len musím chytiť niť zase. Ešte dobre, že tu neni pán Pročko.
Čiže prečo? No preto, že aby už nikdy do budúcna nebol motivovaný nejaký zločinec, páchateľ trestnej činnosti, ktorý je v tom súkolí na tej strane nezákonnosti, sa rozhodol byť spolupracujúcou osobou. To viackrát tu spomínal aj pán minister spravodlivosti, že tie vysoké tresty v podstate nútili tie osoby byť tými kajúcnikmi. Áno, lebo ten zločinec, ten organizovaný zločinec nikdy nemyslí na to, že aký bude mať trest, jednoducho oni páchajú vraždy, oni robia čokoľvek, nemyslia na to, že aký trest im hrozí, lebo sú súčasťou organizácie, ktorá ich ochráni, ktorá pre nich urobí všetko, ak náhodou nie, tak sú fondy, ktoré majú zabezpečiť život ich rodinám, ich deťom, čiže v podstate on začne rozmýšľať o tom vysokom treste až v momente, keď je zadržaný, keď je mu vznesené obvinenie, kde sa prečíta, že z akého trestného činu je obvinený a aký trest mu za to hrozí. Až vtedy začne rozmýšľať, že keď desať, pätnásť, dvadsaťpäť rokov? Že čo je preňho výhodnejšie. Lebo sú to zločinci, sú to obchodníci, sú to špekulanti, to nie sú normálni ľudia.
Ak sa stane niečo obdobné policajtovi alebo osobe, ktorá je v tých štruktúrach bojujúcich proti kriminalite, tak tá hrozba toho väzenia je o to, o to väčšia, lebo dostať sa do výkonu trestu ako policajt, to je strašné aj pomyslieť na to, medzi tých, ktorí jeho vplyvom v podstate sú tam.
Čiže z takéhoto človeka sa stane kajúcnik raz-dva. On urobí čokoľvek. Preto jak vidíme túto peripetiu za posledných pár rokov, že čo policajt, to kajúcnik, alebo colník, alebo niekto podobný. Za to nemôžu tí čurillovci. Oni nemuseli nikoho nútiť, jak sa tu hovorí, alebo vydierať. Z pozície obhajoby sa tento proces, prerod od obvineného až po spolupracujúceho obvineného, podľa obhajoby je to nasilu nútenie, presviedčanie, týranie. Neverím, že tí policajti to robili takýmto spôsobom, lebo vo väčšine, vo viacerých prípadoch je problém práve opačný, že tá obhajoba, ktorá je súčasťou obhajoby aj tých vyšších štruktúr, ona práve chce zabrániť tomu nižšie postavenému, aby niečo obdobné spravil. Skôr ho presviedčajú, že ak náhodou nezačal rozprávať, aby nebol ten kajúcnik, že ho z toho vysekajú, že ten trest nebude taký, alebo že mu vybavia všeličo možné, proste odhovárajú ho od toho kajúcnictva, čo v podstate je možné v jeho neprospech. Preto niekedy, keď sa ten človek rozhodne, že chce byť spolupracujúci, chce sa zbaviť toho trestu, chce svedčiť, len obhajca mu v tom bráni, radí mu niečo iné. Tak preto sa stane vo viacerých prípadoch, že zmení obhajcu, lenže obhajoba to prezentuje verejne, že tí pracovníci Naky akože nútia, aby si zmenili obhajcu, ktorý obhajca bude podporovať tú jeho aktivitu, aby sa stal tým spolupracujúcim a svedčil o vyšších štruktúrach organizovanej kriminality.
Čiže v tejto novele sa hovorí o tom, alebo vo všeobecnosti hovoria predkladatelia, že cieľom tej novely týchto inštitútov ohľadom spolupracujúcich osôb je spresniť, zozákoniť, proste znemožniť zneužívanie, nadužívanie, lenže áno, v niektorých prípadoch je to tak, ale v niektorých prípadoch je to tak, že práve tým spresnením ešte viac uvoľnia výklad celého toho postupu. Dnes na branno-bezpečnostnom výbore som sa práve kvôli tomu pýtal predkladateľa, bol tam štátny tajomník za ministerstvo spravodlivosti, aj predsedu výboru pána Gašpara, že nech mi vysvetlia, ako chápu jednotlivé pojmy v tých nových úpravách, lebo či to chápem dobre, alebo nie. No a oni mi jednoznačne nevysvetlili, že nezákonné donútenie. Bolo aj doteraz nezákonné donútenie v § 119, ak bol základ, bol dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia, tak ten dôkaz nemôže byť použitý v trestnom konaní. To tam bolo doteraz. Teraz to vyčiarkli a napísali tam novú formu zas s tým nezákonným donútením, ale aj s nezákonným benefitom alebo sľubom nezákonného benefitu. Z tohto evokuje, že oni to nezákonné donútenie môžu aplikovať aj pri donucovaní toho obvineného stať sa tým kajúcnikom.
Tak som sa pýtal, čo bude sa považovať za nezákonné donútenie. Pán Gašpar mi povedal, že keď s pištoľou naňho namieria. Tak áno, to bolo doteraz, že s pištoľou, lenže či to platí aj na ten proces tých kajúcnikov alebo na ten proces, čo bol doteraz aplikovaný. Lebo teraz to vyzerá, že to spolu súvisí, nezákonné donútenie, nezákonný benefit. Na tlačovkách sa stále hovorí, že boli nútení, nútení, vydieraní, silení, týraní, trýznení, čiže či toto myslia, ten proces, že môže byť aj nejak nezákonný, že či bude nezákonné to, že keď vyšetrovateľ po zadržaní obvineného ho obviní, prečíta mu, aký trest, a navrhuje ho do väzby, lebo existujú, reálne existujú dôvody väzby. Spracuje sa návrh a súd zváži a udelí väzbu na tú osobu.
To jednoducho tá väzba je reálny zaisťovací úkon podľa trestného práva súdom uznaný. To nemôže byť nezákonné donútenie, to je normálny trestný proces. A keď tá osoba v tej väzbe zváži, že bude teda ten spolupracujúci, tak to neni kvôli tomu, že išiel do väz... to, no a to som sa pýtal, že či toto môže byť použité ako, ako, vyhodnotené ako nezákonný, nezákonné donútenie. Alebo či tá nezákonnosť donútenia sa bude považovať podľa psychického stavu toho kajúcnika, že v tom momente, keď sa mu udialo to zadržanie a obvinenie, tak bol psychicky vystresovaný, tak súhlasil s tým, že bude spolupracujúci. Myslel si, že to bude preňho výhodnejšie, jak obvinený.
Postupom času, zmenou klímy, zmenou všelijakých okolností súvisiacich s trestným procesom vyšli najavo iné okolnosti, zistí, že v podstate táto pozícia spolupracujúceho obvineného mu nevyhovuje, lepšie by bolo vrátiť sa späť. A povie podľa tejto novej novely, že ja som preto sa odhodlal byť spolupracujúcim obvineným, lebo som pociťoval, že ma tí policajti nútia, že on má psychický stav taký, že on sa bál a bol nútený napriek tomu, že postup tých vyšetrovateľov bol štandardný, nevyhrážali sa mu, nemierili naňho pištoľou. Čiže a nevedeli mi to vysvetliť na tom branno-bezpečnostnom výbore, či aj toto sa bude považovať za donútenie, ak použijú policajti štandardný postup a ten poškodený zrazu si zmyslí, že on bol nútený, lebo sa chce dostať späť, lebo mu to nevyhovuje. Nevedeli mi dať odpoveď na to, že treba individuálne každý prípad posúdiť zvlášť.
Za ďalšie. Nezákonný benefit. V súčasnej právnej úprave sa použije alebo považuje za výhodu pre toho obvineného alebo tú spolupracujúcu osobu, že sa mu poskytnú rôzne trestno-procesné ústupky, konkrétne § 205, 215, 218, 228 a § 39 Trestného zákona. To sú zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania, prerušenie trestného stíhania, aj úradné zníženie trestu. To sa mu poskytne, to sa musí trestno-procesne zadokumentovať a to je považované za výhodu, kvôli ktorej tej človek spolupracuje. Vyhodnocuje sa to, či spolupracuje. Keď nie, keď krivo obviní, krivo svedčí, tak je za to obvinený. To trestné konanie, ktoré bolo voči nemu konané, sa obnoví, čiže zruší sa to prerušenie, zruší sa to dočasné odloženie obvinenia a sa proti nemu pokračuje v tom trestnom stíhaní, v ktorom sa aj v prvopočiatku začalo.
Preto si myslím, že takáto osoba, keď svedčí pred súdom, má väčšiu motiváciu hovoriť pravdu, lebo obyčajný svedok môže byť stíhaný za krivú výpoveď alebo krivé svedectvo, ale kajúcnik môže byť stíhaný okrem krivého svedectva ešte aj za to, čo pôvodne spáchal. A to je vo veľa prípadoch závažný zločin, závažná trestná činnosť. Čiže preňho je dupľom dôležité hovoriť pravdu a nieže vymýšľať, lebo zavádzanie môže, nevie dopredu, koľko svedkov, koľko dôkazov, čo všetko sa môže tým vyšetrovaním nahromadiť, že sa preukáže to, že zavádzal.
No tak okrem takýchto doteraz platných akože výhod sa zavádza pojem benefity a okrem týchto výhod, ktoré sú poskytnuté týmito paragrafmi, sa bude považovať za výhodu, lebo ten benefit aj iný postup orgánu alebo osoby v procesnom postupe alebo iná, iné konanie alebo opomenutie konania podľa Trestného poriadku, navrhnutie, poskytnutie, zorganizovanie, zabezpečenie, sľúbenie takejto výhody, alebo sľúbenie formálnej alebo neformálnej nejakej výhody. Toto je tak široko definované, akože snaží sa to ten navrhovateľ nejak upresniť, že len toto môže byť výhoda, čiže toto môže byť výhoda v podstate čokoľvek. Čokoľvek.
Teraz podľa novely budú musieť prokurátori spísať zoznam benefitov. Zoznam benefitov doposiaľ platnej legislatívy boli benefity súvisiace s tými trestnými, s tými paragrafmi, o ktoré, ktoré som tu citoval. Lenže musia tam teraz napísať, lebo podľa novej legislatívy sú benefity aj tieto veci, tie sľúbenia, nesľúbenia, formálne, neformálne. Čiže podľa aktuálnej legislatívy, teraz platnej, toto nebol benefit, podľa novej bude a bude musieť byť zapísaný v zozname benefitov. Ak sa vyhodnotí, že niektorý z tých benefitov takto definovaných bol poskytnutý alebo sľúbený a neni napísaný v tom zozname, tak v tom momente výpoveď alebo dôkaz poskytnutý tým spolupracujúcim nemôže byť použitý ako dôkaz. Čiže ani sa len nedostane pred sudcu, aby zvážil, či tie benefity sú neprimerané alebo nezákonné. To je ten problém, že tá obhajoba sa snaží situáciu navodiť tak, aby ten spolupracujúci obvinený alebo spolupracujúca osoba ani sa len nedostala pred ten súd a svedčila, lebo ten sudca doteraz v drvivej väčšine, ak nie vo všetkých, uznal výpoveď tej spolupracujúcej osoby a odsúdil ľudí, proti ktorej svedčila takáto osoba. Čiže to je kľúčom tej obhajoby, že ani aby sa to tam radšej nedostalo pred ten súd. A podotýkam, ak mu bol poskytnutý benefit alebo výhoda v rozpore so zákonom, mali ho stíhať, nestíhali, mali zastaviť trestné stíhanie, nezastavili, proste jak takéto chyby spravili tí vyšetrovatelia alebo tí prokurátori, tak nech sú za to zodpovední. Potom si nezaslúžia ten titul, že sú tí špecialisti, lebo potom to fakt neni v poriadku.
Ďalšia vec, ktorá je uvedená pri zastavení trestného stíhania a podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému. V návrhu je uvedené, že doposiaľ o tomto rozhodne prokurátor, podľa novely na návrh prokurátora sudca v prípravnom konaní. Sudca. Čiže v tomto prípade, ak má prokurátor zastaviť trestné stíhanie alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie kvôli tomu, že je tu osoba, ktorej výpoveď je veľmi dôležitá spoločensky pre objasnenie závažnej kriminality, nedostane tú kompetenciu, aby sám rozhodol o zastavení alebo podmienečnom zastavení. V inej časti tejto novely sa hovorí, že prokurátor by ani nemal ísť na súd, ak si myslí, že neunesie dôkazné bremeno. Čiže každý prokurátor, ktorý ide na súd, tak si myslí, že dokáže ustáť a má dôkaznú situáciu tak podloženú, že uspeje. Ale podľa nového nejakým spôsobom ak, že môže ísť pred ten súd len vtedy, ak je stopercentne istý, že uspeje, tak prokurátor vždy ide tak, že je stopercentne istý, ale zároveň mu dávajú kompetenciu, aby sám zvážil, či tá dôkazná situácia je dostačujúca na odsúdenie, aby vlastne rozmýšľal namiesto sudcu a sám zastavil to trestné stíhanie a nešiel ani pred ten súd. Čiže tu mu dajú takú vážnosť ako ochrancovi práva, že sám môže rozhodnúť, s čím pôjde na súd a s čím nie, a na druhej strane, keď treba rozhodovať o zastavení alebo dočas... alebo zas... prerušení alebo prerušení dočasnom v prípade spolupracujúcej osoby, tak tam už tú kompetenciu ten prokurátor nedostane. Tam mu to zakazujú, tam musí rozhodovať súd. No to je ten súd.
A ešte ďalšia vec. Doteraz legislatíva hovorí, že ak že je možné dočasne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúcemu alebo obvinenému, alebo zastaviť trestné stíhanie v prípade, že skutok, ktorý pomôže objasniť, odhaliť a zistiť jeho páchateľa, je v spoločenskom záujme alebo záujem spoločnosti musí byť vyšší ako záujem spoločnosti stíhať toho obvineného za skutok konkrétny. Podľa nového, podľa návrhu teda sa hovorí, že ten záujem spoločnosti musí byť jednoznačný a preukázateľne, jednoznačne a preukázateľne vyšší, ako záujem spoločnosti stíhať toho obvineného a zároveň záujem spoločnosti a poškodeného. To je jediný, jedinýkrát slovo, kde som našiel v tej novele, že nejaké práva zvyšujú, umožňujú alebo dávajú poškodenému. V opačnom prípade celá tá novela je v prospech podozrivých obvinených. Tu je napísaný spoločenský záujem a záujem poškodeného.
Čiže ja som sa pýtal na tom branno-bezpečnom výbore, že v tomto prípade povýšili záujem jednej osoby, poškodeného, nad záujem celej spoločnosti, ktorá by možno chcela, aby bol stíhaný ten zločinec najvážnejší, organizátor, ale ten poškodený povie, že nie, ja chcem, aby stíhali túto osobu, preto lebo ma poškodil. A záujem spoločnosti je v tomto prípade na rovinu toho jedného poškodeného. Áno, poškodený má mať právo sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť, ale nemôže byť teda brzda tohto celého konania, lebo.
No a toto mi nevedeli vysvetliť ani štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ani Tibor Gašpar, že ako sa toto bude v praxi realizovať, že či ten záujem poškodeného je vyšší ako záujem celej spoločnosti. Povedali mi aj v tomto prípade, aj vo všetkých ostatných, o ktorých tu hovorím, že toto bude potrebné rozoberať individuálne, individuálne poznať spis, každý prípad individuálne.
Takže trestný proces individualizujú, to znamená, že v niektorom prípade sa to môže použiť podľa povahy veci, v inom prípade sa to použiť nemôže, lebo v inom prípade to bude nezákonné, v tomto prípade zákonné. Čiže čo sa tu vlastne vytvára týmto spôsobom, že individuálny prístup k trestnému stíhaniu? Individuálny prístup sa môže uplatňovať pri udelení rozsudku alebo trestu za trestný čin podľa povahy páchateľa a tak ďalej, ale trestné konanie vyhodnocovať za zákonné, nezákonné individuálne je obzvlášť nebezpečné, lebo v niektorých prípadoch, povedzme ak sa jedná o klasického zločinca formátu Černáka napríklad, tak tu takýto postup môže byť, v prípade inej osoby povedzme nejak spoločensky významnej alebo môžme ho nazvať zo systému našich ľudí, tak tu sa to nemôže aplikovať. A čo je ešte veľmi dôležité poznamenať, že je to, nezákonný benefit by som ešte vedel pochopiť, že ak mu udelí nejaký benefit v rozpore so zákonom, čo sa týka tých paragrafov, ktoré som citoval, tak áno, vtedy je to nezákonné. Ak sa mu poskytne benefit, ktorý neuvedú v tom zozname, aj to môže byť nezákonný, ak sa na to príde, tak svedok, tak dôkaz nemôže byť použitý ako dôkaz. Ale ak spĺňa všetky kritériá ten benefit a je uvedený v tom zozname benefitov, tak nemôže byť nezákonný, môže byť maximálne neprimeraný.
No a teraz zákonnosť a neprimeranosť tých benefitov podľa novely má garantovať prokurátor. Prokurátor. Čiže on garantuje, či sú tie benefity zákonné a primerané. Prečo potom pri rozhodovaní o dočasnom zastavení trestného stíhania má rozhodovať sudca? Keď tú kompetenciu má ten prokurátor. V § 110 novelizujú § 210, kde sa hovorí o rozhodovaniach o sťažnosti proti postupe policajta. Toto rozširuje ods. 2, kde sa môže posudzovať sťažnosť aj proti prokurátorovi, že to bude vykonávať prokurátor vyššej prokuratúry. A tu vidia ten problém, že špeciálna prokuratúra, jednoducho špeciálneho prokurátora nemá kto kontrolovať a vyhodnocovať jeho sťažnosti, jedine ten najvyšší špeciálny prokurátor, ktorý je možno teda zaujatý, no lenže mohli tam dopísať jednu jedinú vetu alebo povedať, že toto platí aj pre úrad špeciálneho prokurátora, že, že jednoducho sťažnosti prehodnocuje generálny prokurátor, tak jak je napísané v tom ods. 2, ak sa jedná o prokurátora Generálnej prokuratúry, tak rozhoduje generálny prokurátor osobne. Čiže keď hovoríme, že je to súčasť Generálnej prokuratúry, prečo to neplatí? To je jedna veta a netreba rušiť špeciálnu prokuratúru.
Alebo hovoria, že je to systémová chyba, že špeciálny prokurátor, konkrétne pán Lipšic, je problém preto, lebo je zaujatý. Je, lebo v tých najťažších kauzách je poškodený, alebo bol aj advokát predtým, a tým pádom je zaujatá celá špeciálna prokuratúra a preto ju treba zrušiť. Tak jednoducho v tejto novele mohli napísať ešte jednu vetu, že v prípade, že sa takáto komplikovaná zaujatosť stane, tak to bude riešiť generálny prokurátor. Alebo je to dôvod na odvolanie špeciálneho prokurátora, keď on je ten problém sám, že je kvôli nemu zaujatý úplne každý na tej prokuratúre. To sú dve vety a problém je vyriešený. A okrem toho, ak budú platné tieto novely, upresnenia manipulácie so spolupracujúcimi osobami, tak už nebude hroziť vôbec nič, vôbec žiadne porušovanie základných ľudských práv, nebude hroziť nič, lebo už nikdy podľa mňa nikto sa nestane spolupracujúcou osobou, lebo v súbehu s tou komplikovanosťou získavania tohto spolupracujúceho ešte sa zavádzajú aj tie zníženia, rapídne zníženia trestov za všetku trestnú činnosť a zároveň skracujú sa premlčacie lehoty. Čiže za takýchto podmienok ja viem alebo predpokladám na základe praxe, že veľmi-veľmi máloktorý obvinený, ktorý musí byť z tých nižších štruktúr zločinu, aby mohol svedčiť o tých vyšších formách, či sa rozhodne byť spolupracujúcou osobou. A vziať na seba riziko, že ho vyvrhnú spomedzi svojich kruhov. Na strane toho organizovaného zločinu bude vyvrheľ, udavač, zradca, nikdy sa tam už nebude môcť vrátiť, na strane tej inej, ostatnej spoločnosti zase bude ten zločinec, kajúcnik, tiež ho tá spoločnosť neprijme, čiže tento človek v podstate načo by to robil, keď mu hrozí v niektorých prípadoch podmienečný trest, dokonca peňažný trest, ktorý zaňho veľmi ochotne zaplatia tí najvyšší organizátori, len aby nebol tým kajúcnikom. Aj teraz týmto osobám poskytujú rôzne benefity, len aby sa nestali kajúcnikmi. Poskytujú im advokátov a tak ďalej.
Čiže zhrniem to celé, áno, ak sa preukáže, že prokurátori špeciálnej prokuratúry konali v rozpore so zákonom alebo policajti NAKA konali v rozpore so zákonom, ak sa to fakt preukáže, tak potom nech nesú zodpovednosť. Nie som zástanca nezákonných, protizákonných konaní zneužívaním práva v boji proti organizovanej kriminalite, lebo to je tá najväčšia chyba. V boji proti organizovanej kriminalite neplatí pravidlo, že účel svätí prostriedky. Nikdy nesvätí žiadne prostriedky, lebo čo len najmenšia chyba, čo len najmenšie vybočenie je okamžite identifikované a na základe tej maličkej chybičky sa celý ten proces môže znegovať. A keď takúto chybičku spravili elitní policajti alebo prokurátori, tak fakt nech nesú za to zodpovednosť, ak sa to preukáže, lebo doposiaľ sa nám tu predkladá, že vo viacerých prípadoch hromadne to bolo porušované. Lenže my tu nie sme súd, my nie sme orgány činné v trestnom konaní, nepoznáme spisy, my sa k tomu nemôžeme nijako raz objektívne vyjadriť, lebo vždy hovorí len jedna strana problému. Druhá strana, neni jej umožnené, aby to hovorila a nie je na mieste, aby sme tu rozoberali trestné spisy a analyzovali, čo bolo vykonané v rozpore alebo čo bolo vykonané v súlade so zákonom.
Takže to je moje stanovisko alebo vyjadrenie k tomu, že vlastne celá táto novela je koncipovaná zo strany obhajoby. Jednoznačne tie váhy tej justície, spravodlivosti sú naklonené v prospech obhajoby a nie v prospech polície, ktorá má chrániť občanov, má ich chrániť, všetkých občanov. Ich kompetencie majú byť zvyšované, zefektívňované, a nie zošróbované, zošnurované, len aby náhodou niečo nevykonali, čo by mohlo ohroziť nejakých konkrétnych ľudí, ktorí sú v tých najvyšších štruktúrach tej organizovanej kriminality.
Áno, ide tu o konkrétne osoby, ale najsmutnejšie na tomto celom procese je to, že kvôli konkrétnym pár osobám, v ktorých prospech je toto celé robené, vlastne zapríčiní, že sa znefunkční efektívny boj s organizovanou kriminalitou ako celkom do budúcna. To je tá najväčšia tragédia. A ja viem, lebo ja som bol policajt od začiatku 90. rokov, viem, čo to je, keď narastá kriminalita a nekladú sa jej hranice. Viem, že keď sa policajným zložkám neudeľujú kompetencie, ktoré by si vyžadovala ich práca, skôr je to znemožňované.
Zažil som situáciu, keď sa tieto inštitúty tvorili, v podstate som ich, bol ich navrhovateľ alebo kreoval som to. Systém bol vytvorený. Potom nastala situácia, že systém síce bol vytvorený, nebol zrušený, bol modifikovaný, ale bol dosadzovaný personálne tak, aby nebol účinný, personálne. Tu myslím generálneho prokurátora, obrovský boj bol o generálneho prokurátora Trnku, aj obrovský boj, síce nie až taký veľký, bol o špeciálneho prokurátora Kováčika. Ich výsledky činnosti sme tu mohli vidieť, mohli vidieť. Potom nastal syst... nastal čas, že všetko hralo pozitívne, aj systém bol, aj ľudia začali pracovať podľa toho systému, a zrazu je problém.
Je tu, bol tu, odišiel, je tam, pán poslanec Ševčík tiež používal pri svojej práci spolupracujúcich obvinených, spolupracujúce osoby. A je národný hrdina, lebo dokázal odsúdiť alebo jeho konaním bol odsúdený Černák, najväčší zločinec, aký tu kedy bol. Vtedy to spoločnosť akceptovala, že sa postupuje podľa tejto legislatívy, ktorá je teraz platná. Keď sa postupuje, keď postupujú iní policajti presne podľa tej legislatívy, čo zatiaľ len obhajoba hovorí, že bola zneužívaná, oficiálne to nevidíme, lebo súdy rozhodli, odsúdili ľudí, proti ktorým svedčili spolupracujúce osoby. Tak tí sú tí zlí, tí sú tá škodná, ktorých treba tu zlikvidovať. Ak porušili zákon, tak fakt sú škodná. Ale najskôr to treba dokázať a treba si vypočuť aj druhú stranu, keď tu máme rozmýšľať o novele, ktorá rapídne zužuje, zužuje operačný priestor polície. Preto správne pán Grendel navrhol, aby sem bol prizvaný a mohol sa vyjadriť aj špeciálny prokurátor k tým informáciám, ktoré sme tu dostali, že boli masívne nadužívané, zneužívané a nezákonne používané oprávnenia v súvislosti so spolupracujúcimi osobami.
Ale už asi končím, už vás nudím asi. Mám ešte porozprávať zopár príhod zo života? (Reakcia z pléna. Smiech rečníka.) Vedel by som porozprávať všeličo (povedané so smiechom), ale nechám si to nabudúce. Sedemsto minút, nie, nechám priestor aj ostatným kolegom z tej umelej inteligencie, viete. Ledva čakajú, aby to prečítali. Ja hovorím z praxe, nie z umelej inteligencie.
A ja trvám na tom, že spolupracujúci obvinený je kľúčom k odhaľovaniu zločineckých štruktúr, ktoré ak sa eliminuje, znefunkční, skomplikuje, tak nebude možné ho používať v praxi a vplyvom toho, čo sa tu chystá schváliť, zníženie trestov, rapídne zníženie premlčacích lehôt, jednoducho toto naozaj spôsobí nárast organizovanej kriminality. Tu sa väčšinou hovorí o tej klasickej, že veľa krádeží, krádeží áut, všeličoho možného, to je klasická kriminalita, ale ona v pozadí potrebuje tú organizovanú, to som vám už tu rozprával minule, že jednoducho v pozadí je tá organizovaná, ktorá na tom úplne najviac zarobí a nakoniec aj motivuje tých jednoduchých zločincov, aby to páchali, lebo im to umožnia, zlegalizujú im zisky, zlegalizujú krádeže motorových vozidiel, zas jednoducho bez tej organizovanej tá klasická je v podstate veľmi ľahko zlikvidovateľná, ale tá organizovaná, bez tých ľudí, ktorí sú v nej činní a vedia poskytnúť dôkazy, tak nikdy to nespravíme. Len ak využijeme rôzne finty, rôzne až na hranu zákonnosti zvolené postupy, ktoré z tej strany obhajoby vyzerajú ako nezákonné.
Viete, skoro pri každej väčšej realizácii, ktorú sme vykonali, keď som bol prvý viceprezident, alebo skoro po každej, vždy automaticky išli trestné oznámenia na moju osobu, že som zneužil právomoc, polícia zneužila právomoc, že konáme nezákonne, inšpekcia ma vyšetrovala, ja neviem, koľkokrát som bol obvinený a, ale vždy sme išli len na tú hranu, nikdy sa nedokázalo ani, lebo sme to neurobili, ísť za hranu. A preto ja teda dúfam a verím, že aj tí, keď ich nazveme čurillovci alebo špeciálni prokurátori išli až len na tú hranu.
Hovorí sa tu, že nerešpektujú rozhodnutia generálneho prokurátora. V odôvodnení to čítal pán minister, nerešpektujú. Tak ja neviem, aspoň mediálne že by niečo nerešpektovali. Ak rozhodol generálny prokurátor, že zastavil trestné stíhanie alebo zrušil obvinenie podľa tej tri-šesť-trojky, tak to rešpektovali, netvárili sa, že to neni urobené, rešpektovali, a zároveň ale hľadali zákonné možnosti, ako to povedzme obísť, ale zákonné možnosti, lebo zákon umožňuje využívať situáciu. Ak to umožňuje, tak to treba použiť. Ak neumožňuje, za zákon sa nesmie ísť.
Na druhej strane, nie, nie, rýchlo som to nevedel zrátať, ale minimálne tridsať svedkov svedčilo v tých rôznych veciach proti mne preto, lebo dostali benefity od tej obhajoby alebo od tej druhej strany, aj tam sa dávajú benefity, ktoré však pred tým súdom nikto nechcel, tých obhajcov, aby vyrátali, čo sľúbili svedkovi, prečo ten svedok svedčí, prečo zmenil výpoveď, lebo to je teda právo tej obhajoby. Dokonca teraz podľa novely obhajoba žiada, aby bola informovaná, teda ten obvinený, keď chce polícia vypočúvať svedka. Doteraz nemusí povedať, že ktorý svedok to je, výpoveď svedka. Tak obvinený, obhajoba sú prítomní, ale nevedia, kto je svedok. Čiže, čiže ani len takúto najmenšiu výhodu prekvapenia nechcú nechať policajtom, aby nemuseli povedať, že koho chcú vypočúvať, aby sa tá obhajoba nemohla pripraviť a dopredu vyhľadať povedzme toho svedka, lebo nie všetci obhajcovia konajú len v zmysle zákona. To je tiež fakt.
Teraz jak tu poznamenala pani Kolíková, tak podľa novely môžu povedať, že v podstate len, len chránia klienta. Len konajú v prospech klienta. To sme už zažili v praxi, že obhajkyňu chcel navádzať iný obhajca, aby presviedčala svojho klienta v jeho neprospech, v jeho neprospech. A ona to nechcela robiť, lebo ona bola fakt obhajkyňa a chcela len v jeho prospech. No tak nahlásila to, že čo sa jej deje, že tu že korupciu idú uplácať, bola (povedané so smiechom) agent pri tom zadržaní, pri tom, pri tej realizácii, no a toto sa advokátskej komore tak nepáčilo, že ako môže byť advokát agent? Tým pádom čo vytvorili týmto rozhodnutím? Že ten advokát v podstate môže byť ten, ktorý tu nosí a upláca, lebo on nemôže byť nikdy použitý, aby svedčil, že čo sa deje.
Neviem, či nebol si ty šéf vtedy úradu proti korupcii. (Rečník sa obrátil na spravodajcu.) No asi bol on, lebo, áno, lebo ja som bol viceprezident vtedy. Čiže obhajoba. Tu počúvame stále len obhajobu. Ako nezazlievam im to, lebo každý má právo sa brániť, ako len môže, to je fakt.
Koľko mám ešte minút? Šesťsto deväťdesiat štyri. (Reakcie z pléna.) A už. Ešte som sa ani nenapil. (Rečník si odpil z pohára.)
Čiže ešte na záver poviem, keďže hovorím za klub, hovorím za klub? Ako prvý. Že náš klub túto novelu nepodporí v žiadnom prípade a je presne pravda, čo som povedal už dávnejšie, že ak pripustia akékoľvek zmeny špecifikácie podľa pripomienok, tak jednu jedinú vec určite nezmenia, a to vyzerá, že ani nezmenili, skôr ešte, ešte do jednej, do jednej pasáže ešte tam pripísali ešte raz ten nezákonný benefit, aby to ešte viac. Čiže toto nezmenia. Uznávam, ja uznávam, že je potrebné to nejako zákonne upraviť, naozaj tak, aby to fakt nemohol nikto ani len náznakom zneužívať, aby nemohlo byť ani len podozrenie, že sa to môže zneužívať, ale nie zas tak, ako je to teraz navrhnuté. To je dôležité. Preto je dôležitá konzultácia s tými, čo tieto inštitúty aplikujú v praxi, či táto navrhovaná novela im nezabráni, neznemožní aktívnu činnosť a nebude tu zachádzať ani do tej operatívno-pátracej činnosti, ktorá sa vykonáva pri tých rozkladných a rôznych opatreniach, pri poznaní vlastne štruktúry toho organizovaného zločinu a ich pôsobenia. Tam ten policajt jednoducho ak by mal byť posudzovaný podľa tohto, tak, tak skôr bude on odstíhaný, jak tí zločinci.
Nebudem zachádzať do detailov, lebo zas, už asi stačí. Takže ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že som vás nenudil. Faktickú chcete dať? Tak ešte si nechám čas, aby som mohol reagovať. (Reakcia z pléna.) Šesťsto deväťdesiat minút? Výborne! (Potlesk.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie je jedenásť faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Janas.

Janas, Karol, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, pán predsedajúci, pán poslanec, ja skúsim vecne. Ja považujem v tejto trestnej novele alebo v tejto novele, ktorú máme, za dôležité dve veci, ktoré sa vám možno nepáčia, mne sa veľmi páčia.
Prvá je tá, že sa musia zverejniť všetky benefity. To je nesmierne dôležité a druhá, že o nich bude rozhodovať sudca. A prečo? Lebo vždycky si kladieme otázky, dve. Prvá je, kto bude strážiť strážcov a tých strážcov má postrážiť sudca, nezávislý a druhá, či z nezákonnosti môže vzniknúť zákonnosť. A preto sa mi otvárajú dve otázky, na ktoré by som možno rád počul odpoveď, či považujete za správne, že OČTK účelovo rozdeľujú trestnú činnosť tak, aby tie benefity potom mohli udeľovať, a tak, aby možno zavádzali sudcov. Pretože veľakrát sa stalo, že aj keď Ústavný súd hovorí o porušeniach zákonnosti, tak tie podklady im dávajú práve z prokuratúry a povedzme si rovno, zo špeciálnej prokuratúry.
A druhá moja otázka je, tu sa hovorilo o nejakých štyridsiatich odsúdených z minulosti. Ja s výnimkou bývalého špeciálneho prokurátora nikoho nepoznám, a teda poviem vám rovno, že sa o politiku a politológiu zaujímam roky rokúce. Ale poznám mená ako Makó, Imrecze, Slobodník, Suchoba, Beňa, to boli špičkoví ľudia, ako to, že sú na slobode? Vám to pripadá normálne, že títo ľudia sú na slobode? A bude veľmi dobré, keď sa týmto ľuďom budú dávať benefity, takýmto ľuďom, keď sa preskúmajú. A bude dobré, aj keď sa to možno, aj keď sa to nepáči niektorým, sa to preskúma spätne, či boli tie benefity zákonné. A ak neboli zákonné, tak sa vraciam k tomu, s čím som začal. Z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonnosť. Ak sa niečo začalo nezákonne, tak to nemôže byť dneska zákonné.
A posledná poznámka k tomu, pán poslanec, ako ste povedali, ako OČTK rešpektovali nálezy Generálnej prokuratúry, tak ja si pamätám len to, že naposledy prebehla informácia médiami, že už bol pripravený realizačný pokyn na riešenie námestníka generálneho prokurátora a ďalších jeho spolupracovníkov.
Tak asi toľko k tomu. (Potlesk.)

Áno, ja reagujem na to, že čo je niečo evidentne nezákonné, to má byť nezákonné. Ja som hovoril o zákonných možnostiach spolupracovať s obvineným, lebo iba to je zákonné. Ak sú dôkazy, že takéto niečo sa robilo, tak sa to má vyriešiť individuálne a ukončiť ten proces. Toho, kto takto postupoval, disciplinárne ho personálne vyriešiť a vybavené. A nie rušiť celý systém, ktorý systém je efektívny. To, že všade existujú nejaké čierne muchy, nejaké, nejaké vady, to existujú vždy. Treba ich odstrániť veľmi rýchlo a nie meniť úplne celý systém, ktorý som sa snažil tu vykresliť, že len tak sa dá dopracovať k tým, fakt tým najzávažnejším organizátorom najzávažnejšej trestnej činnosti. (Potlesk.)

Áno, je to nepríjemné, byť v tej väzbe, je, ale ten policajt za ním príde, navrhne mu to ešte raz, pri procesnom úkone mu to zase navrhne. Tak toto je to nezákonné donútenie, že ho stále ako kebyže núti, nahovára ho na to? A to je robota policajta. Robota obhajoby je, vlastne toto by malo byť obhajoba, navrhnúť tomu klientovi, že ak sa chce z toho nejak vymotať, tak možno by bolo lepšie, keby že sa priznáš, usvedčíš niekoho a máš nižší trest. Lenže u nás je to presne opačne vo veľa prípadoch. Obhajca... (K rečníkovi pristúpila jedna z poslankýň a krátko sa s ním rozprávala.) Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, prosím, nekomunikujte počas prejavu. Je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Čo sa stalo? Jaj.
Ten obhajca sa snaží toho obvineného, svojho klienta, koľkokrát aj presviedčať, že aby sa nepriznal, že nejak to vyriešime, obhájime, neni to až také ťažké. A potom tento obvinený sa snaží, keď je presvedčený, že chce byť ten spolupracujúci, a vidí, že ten jeho obhajca mu v tom ako keby právne bráni, tak zmení obhajcu. Advokátska komora toto vyhodnotila ako donucovanie, nejak silené nútenie. No dobre.
Ešte jeden aspekt je, ktorý je zapracovaný v tej novele, v tej novele. Pri podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému sa hovorí, úvod, sa hovorí: Ak stíhanie toho, proti komu svedčí, je spolo... je v záujme spoločnosti preukázateľne, jednoznačné a preukázateľné. Doteraz tieto dve slová tam nie sú. Stačí len ten vyšší spoločenský záujem. A oproti stíhaniu toho kajúcnika spoločensky menej nebez... ak je to menej nebezpečné, ako záujem spoločnosti stíhať kajúcnika, v záujme spoločnosti a poškodeného. Počúvajte ma, prosím vás, však tu srdce vyložím, aby som vám to vysvetlil, a poškodeného... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec hovoriť plynule.
Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Prvýkrát čo v celej novele je niečo v prospech poškodeného. Väčšinou je to v jeho neprospech, lebo zníženie trestu, všetko to je v neprospech poškodených. Tu je jediné jedno slovo, že záujem poškodeného a spoločnosti musí byť nižší, ako záujem spoločnosti stíhať toho, koho ten kajúcnik svedčí. Čiže tu záujem toho poškodeného postavili na roveň záujmu celej spoločnosti, celej spoločnosti. Napríklad, poviem vám môj konkrétny prípad. Mňa krivo obvinili nejakí mafiáni, potom po desiatich rokoch horko-ťažko to bolo objasnené v rámci zločineckej skupiny šátorovci a boli stíhaní za trestný čin krivého obvinenia mojej osoby, čiže ja som tam bol poškodený. A jeden z nich, čo na mňa to krivé obvinenie dal, sa mal stať tým kajúcnikom. A podľa novely by som ja mal dať súhlas, že súhlasím s tým, aby tento bol kajúcnik. Ak by som ten súhlas nedal, že ja trvám na tom, tento človek nemôže byť kajúcnik, lebo je to v rozpore s mojím záujmom ako poškodeného.
Poviem iný príklad, aby ste vedeli nejaký iný príklad. Počúvajte ma, prosím vás. Štátny úradník je obvinený, že vypaľoval nejakého podnikateľa, pol mili... milión zobral od neho. Je obvinený, rozmýšľa, že hádam by sa mohol stať kajúcnikom. Prizná sa a svedčí povedzme o riaditeľovi SIS, že dvadsaťtisíc. No a teraz, čo je vyšší, ten jednoznačný a preukázateľný záujem? Pol milióna, to je preuká... pol milióna – dvadsaťtisíc, to je neporovnateľne. Však ja som zobral pol milióna či milión a idem usvedčiť niekoho, kto zobral dvadsaťtisíc? Lenže, spoloče... neviem, kto to potom určí, čo je spoločensky teda významnejšie, či stíhať riaditeľa SIS, alebo štátneho úradníka, hoc je tam nepomer tých škôd alebo hodnôt. Toto, toto podľa nového má rozhodnúť súd, sudca, on má rozhodnúť či to pozastaví, alebo nepo... prokurátor to môže navrhnúť. Podľa terajšej právnej úpravy to môže urobiť prokurátor, podľa terajšej. Rozhodnúť, že čo je tá spoločenská nebezpečnosť väčšia alebo menšia.
Podľa mňa prokuratúra je na to, aby kontrolovala zákonnosť, správnosť postupu vyšetrovacích alebo v predprípravnom konaní. Súd, súd môže rozhodovať potom o vine alebo fakt o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd, ako napríklad pri uvalení väzby, domovej prehliadke, odpočúvaní. Ale o tom, že čo je spoločensky významnejšie, či stíhať vysokopostaveného nejakého človeka na úkor menej postaveného, hoc s vyšším úplatkom, to má rozhodnúť podľa mňa prokurátor, lebo do budúcna, polícia je ten, ešte to stihnem povedať, polícia je ten útvar, ktorý tu slúži na boj proti organizovanej alebo akejkoľvek kriminalite, polícia. Proti nim sú zločinci, páchatelia trestnej činnosti. Boj, to je boj. Pravidlá tohto boja, pravidlá tohto boja určuje trestná politika, Trestný zákon, čo je trestný čin a ako postupovať, ak je preukázaný. To sú pravidlá tohto boja.
Prokuratúra má dozrieť na to, aby ten boj zo strany polície bol v zmysle toho, v zmysle tých pravidiel. Tí zločinci nikdy nepoužívajú pravidlá, sem-tam, nikdy viac-menej, im je to jedno. Preto, aby to mohlo byť vyvážené, tá polícia potrebuje mať právne nástroje, aby mala vyvážený ten boj. Jeden z takýchto nástrojov je spolupracujúci obvinený. Bez tohto nástroja sa tam nikdy nedostane. Oni sú za hranou zákona a my sme na strane zákona. Jednoducho niekedy tam musí polícia prejsť. Záleží to na spoločnosti, spoločnosti ako celej, do akej miery je schopná vzdať sa určitých svojich práv v záujme tom, aby tá polícia mohla proti tým najzávažnejším zločincom, tým organizátorom toho celého efektívne bojovať. Spoločnosť potom, tá spoločnosť volí politiku a tá politika by mala byť taká, aby to vyvážene garant...
Čiže prokurátor má garantovať zákonnosť postupu. A keď prokurátor zváži, že tento postup je korektný, lebo potom ešte z ďalšieho postupu, ďalším vyšetrovaním možme sa dopracovať ešte k iným, k ešte závažnejším trestným činnostiam, vidí tú korektnosť, spoločenskú nebezpečnosť významnejšiu. Sudca to nemusí vedieť pri tom jednom rozhodovaní o tom jednom kajúcnikovi, lebo v tom momente možno naozaj tá spoločenská nebezpečnosť kajúcnika je väčšia jak toho, proti komu svedčí. Lenže keď tento bude obvinený vďaka tejto výpovedi, tak sa polícia môže dopracovať k ďalším nejakým skutočnostiam, o ktorých možno dovtedy nemá vedomosť. Preto tento postup všade na svete je akceptovaný.
Nehovorím, že by sa nedal nejakým spôsobom tak napísať, aby nemohlo dôjsť k prípadnému zneužitiu. Áno, tie zoznamy, aby sudca, sudca mohol vedieť pri rozhodovaní, dôležité je vlastne toto, aby ten prokurátor a ten obhajca každý obhájil svoju pravdu pred súdom. Obhajca tvrdí, že ten kajúcnik preto svedčí, lebo je to kúpené, lebo je, lebo dostal oveľa väčšie benefity, jak by si zaslúžil, prokurátor tvrdí, že nie. Ja mu verím, napriek tomu všetkému podľa mňa hovorí pravdu. Tu sú iné dôkazy, kvôli ktorým to ešte fakt môže byť pravda. A je teraz na tom sudcovi, ako, či uverí, alebo neuverí. To je na ňom. Ale keď sa nejak preukáže niečo iné, tak tomu sudcovi zoberú to právo, lebo ten dôkaz nebude môcť použiť, nebude ho môcť použiť.
A ešte niečo chcem povedať, kým mám čas. Argumentuje sa, že Imrecze dostal malý trest. Iný kajúcnik ešte menší trest, hoc tu rozkradli milióny, ja neviem čo všetko. Dostal v zmysle zákona, v zmysle toho, že pomohol alebo usvedčil, súdy to v niektorých prípadoch uznali, asi vo všetkých, kde to prebehlo, a odsúdili. Na druhej strane v tejto novele sa predkladajú nové trestné sadzby, nové premlčacie lehoty, nové úrovne spoločenskej nebezpečnosti. Pre ten istý čin, čo ten kajúcnik teraz dostane za to, že niekoho významnejšieho usvedčil, je väčší, ako keby mu hrozil teraz bez toho usvedčenia. Čiže v čom je rozdiel? Rozdiel je v tej pokute, že si svedčil. Iba kvôli tomu, to je ten rozdiel, že v podstate to, že sa rozhodol. Dobre, sú to kriví ľudia, páchali trestnú činnosť, niečo sa podarilo preukázať, oni sa priznali, usvedčili a je na tých súdoch, aby uznali, ak sa to tam dostane. Lenže ak sa nedostane, nedostať sa to môže tak, že teraz podľa novej právnej úpravy, ktorá, ak bude schválená, tak bude účinná a podľa nej sa bude postupovať po novom k tým spolupracujúcim osobám, po novom skúmať tie spoločenské hladiny úrovne nebezpečnosti, zákonnosť ich postupu, nezákonnosť, primeranosť, neprimeranosť. A okrem toho tá spolupracujúca osoba zistí, že ak sa teraz priznám, vlastne už sa priznal, ale ak poviem, že som bol nejak nútený, tak možnože sa to dá vyhodnotiť ako nezákonné nútenie podľa tohto zákona a potom jeho svedecká výpoveď nebude môcť byť použitá, hoc bola získaná ešte v tomto čase zákonne. Podotýkam, zákonne to bolo.
Čiže tu je polemika o tom, že či tie znížené hladiny trestov a premlčacej lehoty spôsobia, že niektorí ľudia nebudú stíhaní, lebo to buď nebol trestný čin, alebo je premlčaný, ale stále je tam to, to, že možnože to aj urobil, tie otázky. Lenže keď sa to spraví takto, že sa zrušia tie výpovede, nebudú môcť byť použité, tak budú zbavení vyše obvinení preto, že sa skutok nestal. Alebo keď sa stal, tak ako nevinný, nevinný.
Nikomu, ja nikomu neželám, aby bol neprávom odsúdený. Ja som vždy zastával názor aj v policajtoch, že radšej nech je jeden alebo aj desať, som si hovoril, neodstíhateľných zločincov ako jeden nevinný. No lebo mne sa veľakrát stalo, ja som bol strašne veľakrát aj obvinený, aj súdený, vždy som sa z toho vymotal, lebo, lebo nevinný musí mať práva, musí mať práva, aby sa obhajoval, musí byť demokracia, musí byť všetko zabezpečené tak, aby tá rovnováha bola. Lenže táto novela je napísaná nie z pozície štátu, ktorý má chrániť a pomáhať polícii efektívne postupovať, toto je napísané z pozície obhajoby, obhajoby. A tá váha je vychýlená alebo bude teda. (Reakcie z pléna.) Čo? Skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som asi jediný poslanec z opozície, ktorému sa vplyvom tohto skrátenia rokovacieho času môže ujsť viac, ako normál. Čiže ak budem chcieť, tak aj 51 minút, ale tým vlastne obmedzím čas svojim kolegom, tak uvidím, či budem, že či budem skúpy, alebo nie. Tak k veci, keďže mám toľko času.
Keď nastúpila táto vládna koalícia, ja som predpokladal, že ako budú riešiť problémy, ktoré zrejme majú. Potom som si pozrel novelu Trestného zákona, Trestného poriadku a utvrdilo ma to v presvedčení, že dobre som odhadoval, že o čom tieto novely budú. Potom, keď som počúval rozpravu, argumentáciu veľa dní, tak stále viac a viac som sa utvrdzoval v tom, že som mal pravdu. Snažil som sa na túto skutočnosť teraz poukázať v jednom mediálnom rozhovore, čo nebolo fakt dobré fórum na rozvedenie takto komplikovanej situácie. Nepovedal som to úplne presne, ale tá koalícia zistila, že ja som asi jediný opozičný poslanec, ktorý to prekukol alebo je spôsobilý to prekuknúť, poukázať na to, preto na mňa útočia zo všetkých strán, dokonca aj tu v parlamente, že ja som ten, ktorý tu vlastne podporuje nelegálne používanie inštitútu spolupracujúceho obvineného. V tom mediálnom rozhovore som povedal, že to používanie tohto inštitútu podľa terajšej právnej úpravy, terajšej policajnej a prokurátorskej praxe je také, že je efektívne a dokáže zabezpečiť to, kvôli čomu bolo zriadené. Podľa novely to už nebude tak efektívne možné, v niektorých prípadoch sa môže stať, že takéto používanie, ktoré sa používa teraz, podľa novely môže byť alebo aj bude vyhodnotené ako nezákonné. To je celé.
Čiže napríklad, aby to bolo jasné, teraz polícia a prokuratúra nemusí spísať záznam benefitov, ktoré tá spolupracujúca osoba dostane za to, aby svedčila. Podľa novej právnej úpravy ten záznam musí byť. Ak ten zoznam benefitov nebude napísaný, tak výpoveď takejto osoby môže byť považovaná ako poskytnutie nezákonného benefitu, tým pádom jeho svedecká výpoveď nesmie byť použitá ako dôkaz. Myslím si, že toto je dostatočné zdôvodnenie toho, čo som chcel povedať.
No a teraz k tomu dôležitému. V podstate kľúčom, hlavným motívom napísania novely Trestného zákona a Trestného poriadku sú tieto slová: spolupracujúca osoba. Spolupracujúca osoba, tá je definovaná aj v tej novele, je tá osoba, ktorá prispeje k objasneniu, odhaleniu alebo umožneniu odstíhať páchateľa a to konkrétne založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, závažnej trestnej činnosti páchanej touto zločineckou skupinou alebo korupcie, alebo legalizácie ziskov z trestnej činnosti. A toto sú všetko osoby, ktoré iným spôsobom v podstate nemôžu byť za použitia štandardných trestnoprocesných dokazovacích metód usvedčené, lebo páchajú trestnú činnosť práve tak, aby toto bolo znemožnené. Čiže nie sú napísané zmluvy spoločenské, ako tá štruktúra existuje, kto sú jej členovia, aká postupnosť, aké príkazy sa dávajú, ako boli plnené úlohy a tak ďalej. Toto môže povedať len osoba, ktorá je v tejto štruktúre činná, ktorá priamo vykonáva činnosť, a preto vie podať svedeckú výpoveď, ako to v tejto štruktúre funguje, kto je ten zosnovateľ, kto je ten, kto riadi, kto je ten, kto vydáva pokyny, aby sa to páchalo.
Práve kvôli tomu bol tento inštitút všade na svete, kde sa snažili bojovať proti zločineckým organizáciám, zavedený do trestno... do trestnej, do trestných poriadkov, do trestnoprávnej politiky štátov. Nakoniec aj v Slovenskej republike sa to podarilo, nie síce tak efektívne, ako sme to plánovali, ale podarilo sa to s komplikáciami, kým sa policajti bojujúci proti organizovanej kriminalite naučili tento inštitút používať, takisto aj prokurátori a takisto aj súdna prax, tak sa podarilo rozložiť v podstate všetky významné zločinecké skupiny, tie mafiánskeho typu, ktoré na Slovensku existovali celé 90. roky a tak ďalej. Objasnilo sa veľa vrážd, tí hlavní aktéri, ktorí ostali nažive, sú teraz odsúdení na doživotie. Čiže takto sa postupovalo. Vtedy verejná mienka, názor spoločnosti na tieto postupy bol akceptovaný. Policajti, ktorí takto pracovali, boli chválení, že toto je super policajná práca, takto by sa to malo robiť.
Lenže stalo sa to, že takýmto postupom protimafiánskym alebo proti fakt závažnej organizovanej trestnej činnosti na základe výpovedí jednotlivých osôb, spolupracujúcich, sa tie policajné a prokurátorské štruktúry dopracovali až k niektorým osobám, ktoré si mysleli, že až tak ďaleko táto policajná prax nikdy nedospeje, že v podstate to snáď ani nie je možné. Ale stalo sa to. Stalo sa to a vtedy začal byť tento inštitút spolupracujúceho obvineného ako keby nebezpečný. Od toho momentu osoby prevažne politického charakteru začali tento inštitút spochybňovať, začali hovoriť o tých spolupracujúcich osobách, že sú udavači, že sú to zradcovia, poukazovali na nich, že nezaslúžia si tie malé tresty, ktoré dostali za tie svoje svedecké výpovede, že ten benefit, ktorý im bol poskytnutý štátom, je príliš vysoký, neprimeraný, ba dokonca sa hovorilo verejne na tlačových besedách, že je až protizákonný. Napriek tomu, že bol používaný zákonne podľa platnej legislatívy, čo bolo akceptované všetkými súdmi, kde takýto proces prebehol. Čiže obžalované osoby boli odsúdené.
Takže spolupracujúci obvinení. Čiže táto novela Trestného zákona a prevažne teda Trestného poriadku, tým hlavným motívom, ktorý vidieť úplne všade, je znefunkčniť proces spolupráce s ľuďmi, ktorí síce páchali trestnú činnosť, sa k nej priznali a potom usvedčili iné, významnejšie štruktúry organizovaného zločinu.
Obhajcovia, ktorí obhajovali pri trestných procesoch tie najvýznamnejšie osoby aktérov toho organizovaného zločinu, teda tak jak všetci obhajcovia na celom svete a vo všetkých súdnych sporoch sa snažia spochybniť, spochybniť svedka.
Obyčajného svedka je pomerne komplikované spochybniť. Môže sa apelovať na jeho minulosť, na to, čo v minulosti niečo nelegálne alebo niečo neetické konal, tento obyčajný svedok, ktorý len je... ktorý len videl nejakú udalosť, v ktorej svedčí, je poučený, že mu hrozí trestné stíhanie za krivú výpoveď alebo krivé obvinenie. To je všetko, čo mu hrozí. Ak sa aj preukáže, že svedčil krivo, nehovoril pravdu, tak mu hrozí trest za krivé svedectvo. To neni veľmi dôležitý, to neni významný trest pre posudzovanie trestnej zodpovednosti, čiže, ale spolupracujúci, spolupracujúci obvinený, tomu okrem tohto trestu hrozí ešte aj to, že bude odstíhaný, odsúdený aj za ten pôvodný trestný čin, z ktorého bol obvinený. Čiže to je, to je oveľa silnejší motív hovoriť pravdu, nielen za krivé svedectvo, ale ešte aj za tú trestnú činnosť, ktorú spáchal, ku ktorej sa vlastne priznal, tak bude odstíhaný, odsúdený aj za to. To už je dvojnásobná motivácia hovoriť pravdu.
Napriek tomu sa tu vo verejnosti šíria informácie, že takéto osoby sú udavači, zradcovia, zločinci. Áno, sú zločinci, ktorí boli prichytení pri páchaní trestnej činnosti a zvážili, v podstate sú to, každý človek je taký, keď je prichytený pri páchaní trestnej činnosti, že rozmýšľa, ako by sa z tejto situácie čo najelegantnejšie vymotal. Buď sa nechá odsúdiť, buď si najme drahých advokátov, aby ho z toho vysekali, lenže keď vidí, že spod hromady dôkazov sa z toho zrejme nevymoce, tak začne rozmýšľať nad tým, že čo je preňho výhodnejšie. Sa priznať, iba čisté priznanie je poľahčujúca okolnosť a k tomu ešte keď pridá nejaké svedecké výpovede o vyššie postavených, spoločensky významnejších alebo nebezpečnejších teda skutočnostiach, o ktorých vie, musí byť činný v tých zločinoch, nielenže to počul, tak vtedy si môže aj ten prípadný trest ešte viac znížiť. Toto je záujem spoločnosti. Záujem spoločnosti dať šancu takýmto ľuďom sa priznať, svedčiť, lebo spoločensky, teraz je to tak napísané v súčasne platnej legislatíve, že ten skutok, proti ktorému svedčí ten spolupracujúci, spoločenský, ako spoločen... záujem spoločnosti na stíhanie takéhoto skutku je vyšší ako záujem spoločnosti stíhať toho obvineného za to, z čoho je obvinený. Toto je základný predpoklad. Čiže väčšinou vo svete všade je to tak.
A teraz a teraz k tým novelám Trestného poriadku. Tu sa rozoberalo, že ako rapídne sa znížia hranice trestov, možnosť použiť rôznych alternatívnych trestov, zníži sa hranica určovania spoločenskej nebezpečnosti na základe škody a čo je do tretice ešte veľmi dôležité, rapídne sa znížia hladiny premlčania trestnej činnosti. Toto všetko, toto všetko je koncipované tak, aby v podstate odradilo potencionálnych spolupracujúcich obvinených podať svedeckú výpoveď proti tým vyšším organizátorom toho, čo oni robia.
Príklad, krádeže motorové vozidlá, motorových vozidiel tu bolo analyzované, 35-tisícové vozidlo, 30-tisícové ukradne, v podstate mu nehrozí žiadny trest, nula až dva alebo zaplatenie pokuty a tak ďalej. Čiže, že to je v prospech poškodených myslené takto, že sa mu nahradí škoda, vozidlo sa mu vráti, lenže prax je úplne iná. Krádeže motorových vozidiel, nikto neukradne v dnešnej dobe vozidlo, aby ho na... používal, že ho potom môže vrátiť, keď na to prídu. Teraz to funguje tak, že sú určené osoby preškolené, ako sa kradnú motorové vozidlá. Podľa toho, jak to bolo hovorené, tak ideálne podľa novely budú mladiství, lebo tí vôbec nemôžu byť trestaní alebo nebudú. Čiže preškolia ho, ako ukradnúť vozidlo. Vytypujú, mu presne povedia, kde to vozidlo stojí, aby ho mohol ísť ukradnúť. On ho odcudzí, o tri ulice, o štyri alebo o pár kilometrov to má, vozidlo odstaviť a ísť domov. Je mu potom vyplatená nejaká odmena za to, nie 35-tisíc zarobí, ale oveľa menej. Lebo on v podstate, toto je jeho rola. To vozidlo tam chvíľu stojí, čaká sa, či nie podľa GPS alebo iných technických aplikácií polícia alebo majiteľ nevypátra, kde to vozidlo stojí. Keď to vozidlo vydrží tú dobu na tom mieste, nikto sa oň nezaujíma, tak potom príde ďalšia osoba, ktorá ho prevezie zas na iné miesto, potom nastúpia osoby, ktoré zlegalizujú to vozidlo, prerazia čísla, ďalšie osoby, ktoré to vozidlo vyvezú do zahraničia. Presne na objednávku, vedia, že aké vozidlo, o aké vozidlo, dokonca aj farba, značka, výkon motora. Takto to funguje.
No a teraz prečo je tento, táto novela promafiánska? Lebo tie spodné štruktúry, keď aj budú zadržané, on minimálne toľko vie povedať, že kto ho tam poslal, pre koho to vlastne urobil, kto ho vyplatil. Keď mu hrozí trest podľa súčasnej sadzby päť až osem rokov, tak si rozmyslí, či za toto má ísť sedieť na päť až osem rokov. Podľa nového mu nehrozí nič, takže nič ho nebude motivovať k tomu, aby sa stal spolupracujúcim obvineným. Nič. Dokonca mu poskytnú tie vyššie štruktúry aj advokáta, dokonca zaplatia zaňho aj pokutu, urobia všetko preto, len aby neprehovoril.
Takto je to aj s tými, jak tu bol spomínaný ten prípad s tými bankovými úradníčkami, že 300-tisíc nejak vyšmelí v tej banke a v podstate ten jej trest je zanedbateľný oproti tomu súčasnému. Lenže tá úradníčka čo urobí s tými 300-tisícami. Ona sama od seba kde ich minie? Ak ich má keš, tak ich nemá kde minúť. Môže ísť do Dubaja alebo niekde na dovolenku, tak to minie, kde sa môže platiť v hotovosti, ale väčšinou sa platí, musí tie peniaze zlegalizovať, preprať ľudovo. Čiže musí niekoho navštíviť, s niekým sa stretnúť, poradiť, niekto jej tú službu musí poskytnúť, poskytne, a už to je kontaktná osoba. Keď bude ona zadržaná, lebo bankovú úradníčku po nejakej, po nejakom čase pri nejakých bankových kontrolách zistia, že ona zdefraudovala tie peniaze, tak ju je ľahko odstíhať, lebo je to ona, jej podpis, tok peňazí povedzme na jej firmu alebo na spriaznenú firmu. Ona je tá, ktorá môže byť rovno odstíhaná, obvinená. Podľa súčasnej právnej úpravy by jej hrozil taký trest, že zváži, či náhodou by nebolo efektívnejšie povedať, kto jej tie peniaze prepral, s kým sa skontaktovala alebo nedaj... alebo hovorím, alebo po prípade ak prvá transakcia prebehla, tak ju požiadajú o ďalšiu. Zase odovzdá a už to bude robiť ako biznis, kým na ňu neprídu. Potom jej poskytnú štruktúry obhajcov, keď pokutu, tak zaplatia za ňu pokutu, len aby nesvedčila, len aby neusvedčila tie vyššie štruktúry. A to, takto je to aj s krádežami vlámaním, s krádežami do bytov, bicyklov, všade, všade tí zlodeji nejak s tými kradnutými materiálmi musia niečo urobiť, musia to nejako priekupníkovi odovzdať a vie povedať, komu to odovzdával. Ale teraz to nemusí urobiť.
Čiže kľúčovým, kľúčové dve slová sú spolupracujúci obvinení. Motivácia stať sa spolupracujúcim obvineným. Spolupracujúci obvinení vo väčšine prípadoch sú ľudia, ktorí už sami od seba chcú byť spolupracujúci obvinení, lebo už sa boja, že to, čo robia, je už veľa, už to nechcú, už nechcú byť zločinci. Tak ako z tej štruktúry vyjsť? To sa nedá len tak, že ja teraz poviem, ja už končím a ja už budem dobrý človek. Ten systém ho nepustí, lebo vedia, že vie. Tak môže sa stať, že ho zavraždia. Môže sa stať, že mu zaplatia dovolenku v Hongkongu.
Konkrétny prípad, zaplatili mu dovolenku, on minul peniaze, sa vrátil, nechápal, že preto ho poslali preč, aby ho nemuseli zavraždiť. On bol previazaný rodinne na niekoho, tak zavraždiť takú, mysleli si, že pochopil, prečo ho poslali do zahraničia. Vrátil sa: Čaute, už som tu. No. Čiže sú, sú osoby, ktoré sami len čakajú, nemôžu sa sami prihlásiť na polícii, že ja, ja chcem byť spolupracujúci obvinený, lebo predsa len, čo keď na mňa neprídu, sám. Okrem toho, ak príde sám, tak tá štruktúra urobí všetko pre to, aby ho zlikvidovala. Som chcel tu hovoriť veľa príkladov, len ten čas tak neúprosne beží. Úu. No poviem jeden a tam vám potom vysvetlím teda všetko ostatné.
Mladý chlapec si založil požičovňu. (Reakcia z pléna.) Nemám, len 33 minút... (Smiech a reakcia z pléna.) No však to som ja až do konca. (Smiech v pléne.) S matkou si založil požičovňu videokaziet a ešte požičovňu potápačského zariadenia. Chcel biznis, kapitalizmus. Prišli za ním mafiáni, nevedel, že sú mafiáni, proste prišli tam chlapi a povedali mu, že koľko bude platiť mesačne, aby to mohol robiť. Tak on si povedal, že tak toto nie. Tak išiel na políciu, že čo sa mu stalo. Vtedy ešte neboli ú... vtedy to bolo za éry, keď vôbec sa tu nič proti or... to bolo ešte že odbor závažnej kriminality na krajských riaditeľstvách. Nebol proti organizovanej kriminalite, nebolo nič. Začiatky. Tak na tej kriminálke mu povedali, že výborne, zabezpečíme to, že kedy prídu, povedz kedy. Policajti tam boli poskrývaní v tom obchode, že zadržia tých páchateľov, keď prídu brať to výpalné. Prišli tí zločinci a pozerali filmy, jak, akú má, aký má výber, jak krásny obchod a odišli. A on čakal, že teda ich zadržia tí policajti. Policajti vyšli spod pultu: A prečo ste ich nezadržali? No, lebo nepovedali nič, čím by vyhrážali sa, že ti to tu rozbijeme, proste nepovedali, nežiadali, tak policajti ich nechali tak. On mal podozrenie, že tí policajti to vyzradili tým mafiánom, že preto sa to tak stalo. Že mafiáni síce prišli, ale sa tvárili, že sú ctihodní ľudia. On potom išiel na tú slávnu inšpekciu, ktorú tu, fúha, inšpekcia. Išiel na inšpekciu, inšpekcia tiež nič nevyšetrila. A pot... nič, potom ho poslali preč, že nič. Potom pár rokov ubehlo a naozaj žiadni výpalníci tam nechodili za ním. Až po určitom čase asi štyroch rokov prišli a povedali mu, že je dlžný 450-tisíc. A on, že ako. No vyrátali mu spätne tie roky aj s úrokmi, aj s úrokmi, aj s úrokmi. On bol vyplašený. A ešte mu povedali toto: Vieš, zaplať, na políciu nechoď, už si tam bol, nepomohli ti. Ani inšpekcia ti nepomohla, zaplať. On: Nemám, nemám. Tak si to môžeš odrobiť. Tak ako? Dali mu spravovať tri garáže a niekoľko bytov. Ako správca bol. Kľúče, byty, v tých bytoch prevádzkovali svoju činnosť prostitútky a v tých garážach mu sem-tam doniesli nejaké auto, to tam bolo skryté a jeho úloha bola, keď mu zavolali, prísť odomknúť garáž a potom ofóliovať auto, potom zavolali, zase zobrali auto. On cítil, že niečo tu neni v poriadku, len videl, že na políciu je asi zbytočné ísť. Áj. Potom za ním prišli, že dobre robíš túto robotu, ale stále neubúdalo z toho dlhu. Tak potom mu povedali: Keď chce rýchlo, jednorazovo, tak potom môžeš urobiť toto. Tam je jeden Vietnamec, dobre zarába, unes ho. Ako vydieračský únos. Pýtaj výpalné či peniaze a vlastne potom tie peniaze nám odovzdáš a takto si spracuješ ten dlh. On to urobil. Mal dvoch pomocníkov, urobili to, peniaze odovzdali. Len oni zas nejak spätne prerátali, že to ešte neni dosť, zase narástli úroky. Tam tie úroky rastú viac ako u nás inflácia, viete. Čiže, čiže on zase bol viazaný. Potom mu, ale čo je dôležité, že vždy bol v kontakte len s jedným človekom, o ktorom nevedel, jak sa volá, vedel len krstné meno. V lete si všimol, že na lýtku mal vytetované nejakú, nejaký ornament. To je celé, čo o ňom vedel. Jaká zločinecká skupina, čo, to nevedel vôbec. Len vedel, že sem-tam mu doniesol niečo, že toto zakry, sem-tam auto mu dali do garáže, potom zobrali auto. Potom mal školenie a tam mal, mal, bol preškolený napríklad na toto.
Dostaneš esemesku, tam bude napísané, že P3 15. Keď dostaneš tú esemesku P3 15, to znamená, že od toho času, keď ju dostaneš, odvtedy ty pôjdeš do Prahy pred sochu Václava na Václavskom námestí, o pätnástej tam budeš čakať, tak on to urobil, došiel tam chlapík, dal mu takú obálku, potom dostal esemesku zas zakódovanú, že čo má zase, kam má ísť o koľko dní, tak prišiel a tam zase prišiel niekto, zobral mu tú obálku. Toto, keď nám rozprával, že už bol ten kajúcnik, tak sme rozmýšľali, že čo sa v tom čase mohlo udiať, načo to bolo dobré. Nakoniec sme na to prišli a toto, tieto úkony robil ešte v čase, keď nebol ani spolupracujúci, on chcel byť, ale právne to nebolo možné. On vedel, že sa nemôže priznať. Potom razantne ho chceli toto: Autom postavíš sa presne v čase na jedno konkrétne miesto. On to urobil a čakal. Zrazu si sadol k nemu do auta jeden bezdomovec, že zober ma a presne povedal, že kde. Počas jazdy sa ten bezdomovec vyzliekol, položil tie bezdomovecké šaty na sedadlo a nechal tam aj samopal päťdesiatosmičku. Potom vystúpil a tam už ho čakal ten s tým tetovaným lýtkom. A ešte mu ten bezdomovec povedal: Toto, čo som ti tu nechal, pôjdeš touto trasou takto a všetko to hodíš do Dunaja. Len jemu sa zdalo, po hlavnej ceste nechcelo sa mu ísť, že tam ho niekto môže zastaviť s tým samopalom, tak išiel inými trasami a ten samopal zakopal. On vedel, že raz budem kajúcnik, raz, čiže všetko on si takto zakopával, aj ten samopal, aj všetko, a vedel, že skôr či neskôr niečo s tým musí urobiť. Potom už som sa stal prvým viceprezidentom a začali sme tu šíriť teóriu, že už bojujeme proti mafii, už tu máme na to útvary a že ide nám to, tak vtedy sa rozhodol, že teraz to príde, teraz to urobím, len nechcel sa vzdať rovno, lebo, aby ho tí zločinci teda neodhadli, že sám od seba sa vzdal. Viete, on to chcel tak spraviť, že pri nejakom trestnom čine bude prichytený a už čo už teraz. Takže povedali mu, lebo podozrievali ho, že ten samopal nehodil do toho Dunaja. Viete, to je, lebo na tej ceste, na tej hlavnej ceste stála policajná hliadka, ktorá tam nemala čo hľadať. Bola presne tam. Čiže ak by išiel, jak mu kázal ten bezdomovec, tak by ho zastavili, našli samopal, našli šaty a by bol stíhaný za vraždu. Lebo my sme mali informácie, že bola vražda, to bola fakt vražda vtedy, že tam sa pohyboval nejaký bezdomovec. To sme mali policajti informácie, sme vyhlásili, že kto tam videl v tom sídlisku nejakého bezdomovca, nech dá nejakú informáciu. A on ho videl, do auta si mu sadol ten bezdomovec. Pozeral televízne noviny, však ja som účastník vraždy. Potom mal jednu esemesku, mal urobiť toto. Tohto mal akože sledovať, že tam pôjde a že keď pôjde preč odtiaľ, tak má napísať esemesku, že nákup. Videl, ide, nákup. Potom pozerá v televíznych novinách večer, Havaši, bos sýkoriek, zastrelený pri Prístavnom moste. A on ho sledoval. On podhodil vrahom Havašiho. Okrem toho to vozidlo, čo ukazovali v televízii, on ho mal v tom garáži. Tesne predtým si prišli pre to auto. On videl, že v čom je on teraz už fakt zamotaný, ale stále nebol spolupracujúci obvinený, bál sa to všetko priznať, lebo jednoducho že bál sa. A vzhľadom že tú zbraň nehodil tam, kde mal, oni vedeli, že nešiel tade, lebo tá hliadka bola ich. Že... Ale tvrdil, že hodil do Dunaja. Vedel, že ho zabijú, tak rozmýšľal, že ako sa vymotať. Tak dali mu poslednú, poslednú úlohu, že ešte jedného Vietnamca unesieš, toľko peňazí budeš pýtať a to je tvoja posledná, to mu tak povedali, posledná robota, potom už, už budeš voľný. On vedel, že posledná a koniec, že ho zabijú. Tak urobil toto. Uniesol toho Vietnamca a správal sa tak, že aby ho tí policajti chytili nejak s tým Vietnamcom. Chodil okolo policajných áut, ani si ho nevšimli. Pritom bola vyhlásená pátracia akcia, že červené auto, keď nabúra, to by bol podozrivý, že to urobil naschvál. Videl, na benzínke stálo policajné auto, tak prišiel, že natankuje a policajti si to nevšimli. No nechcem dehonestovať policajtov, ale ja som na tlačovke povedal, keď nakoniec bol chytený ráno, sú úspešná policajná akcia, chytili sme týchto unášačov, až od neho som sa dozvedel potom, že ako to bolo. No to je jedno. Proste odstavil pozviazaného Vietnamca na stanici v jednej dedine tak, aby si ho tam všimli ľudia, keď pôjdu do roboty. Všimli si, on tak parkoval ďalej, aby si všimli aj auto, tak bol zadržaný, obvinený z tohto únosu vydieračského a bol vo väzbe v Košiciach. A vyšetrovateľ z Košíc prišiel za mnou s obálkou od tohto človeka, že len mne, nikomu inému. Tak som si prečítal, hovorí, že by rád svedčil o vraždách, o všeličom možnom, ale že veľmi rýchlo, lebo že ráno príde advokát, ktorý, ktorému ho tam poslali a že toto musí spraviť skôr, jak príde ten advokát. Tak sme poslali vrtuľník do Košíc, doviedli mi ho a toto všetko mi porozprával, len málo času sme mali, tak sme ho museli zobrať vrtuľníkom naspäť, aby si to advokát nevšimol, na druhý deň sme ho zase doviezli, vykopal tie samopaly, dôkazy, všetko procesne vypovedal, lebo už to bolo možné. Obvinili sme pár ľudí z tých vrážd, len tu chcem poukázať na to, že nakoniec sa stal tým kajúcnikom. Obvinili sme, teda boli to takáčovci, aj vraha špičky a bol v programe ochrany svedka.
Zaujímavé bolo na tom to, že od zahraničia sme ho umiestnili a z toho zahraničia nám kolegovia, partneri volali, že, na stretnutie, a hovorili, čo ste to tam dali za človeka? Povinné je informovať o všetkom, aby vedeli, ako sa správať. Tak, tak nás volali na stretnutie, že koho ste dali, nepovedali ste všetko. Jak že nie? Všetko sme povedali. Nie, lebo tento človek je profesionál, on dokáže, on vie kontra sledovanie profesionálne, no to je profík. Tak stiahol som ho naspäť a hovorím mu: Čo si zatajil? On zatajil, že bol na niekoľkotýždňovom kurze sledovania na SIS, že... preto bol profík. A potom mal za úlohu sledovať. No dosť... Čiže takto sa pracuje s organizovaným zločinom, keď ešte je, jak som tu raz povedal, staré metódy a nové metódy. Voľakedy sme mohli tým, tým ľuďom hovoriť, že potom možno prezident ti dá milosť, len svedč. Väčšinou, keď chce svedčiť, tak sa bojí o svoj vlastný život. Vtedy ho napadne, že radšej svedčím, lenže musí svedčiť aj to, čo spáchal, lebo ako svedčí, že sme zavraždili, nemôže povedať, že som tam nebol, musí hovoriť pravdu, ale nemôže to mu byť prepáčené. Tak boli takí svedkovia, že porozprávali a seba z toho vždycky nejak vynechali. Keď toto urobili, tak ten, koho usvedčoval, tak tí usvedčili zas jeho. Proste to takto nejde, on musí hovoriť pravdu. Toto je spolupracujúci obvinený.
No a teraz, neviem, či mám dosť času, že ako, ako to v tej novele sa snažili nejak tak zošú... zmontovať, aby vlastne toto nebolo efektívne. V § 119 je napísané aj teraz, že ak je dôkaz získaný nezákonným donútením, tak sa nemôže použiť ako dôkaz alebo aj hrozbou takého donútenia. K tomuto paragrafu v novele dopísali, že aj nezákonný benefit poskytnutý takejto osobe, ak je spôsobený, tak je nezákonný, nemôže byť použitý ako dôkaz, alebo sľúbený nemôže byť použitý ako dôkaz. Alebo, ak taký benefit neni napísaný v tom zozname, o ktorom sa potom... bude zrejme v tom zozname tých benefitov. Čiže to by som akceptoval, že neni v tom zozname, má byť v zozname, dobre, tak je nezákonný, tým pádom ten dôkaz nemôže byť použitý ako dôkaz. Lenže nezákonné donútenie. Nezákonné donútenie je tam definované, ale nejak bližšie neni nikde napísané, čo sa tým myslí, lebo ak má byť niečo donútenie, tak v prvom rade musí byť napísané, že aké je to donútenie, ktoré bude zákonné. Napríklad: policajt môže použiť obušok, ale je napísané v zákone, za akých podmienok, akým spôsobom môže ten obušok použiť. Oni teraz napísali niečo takéto: Policajt môže použiť obušok, ak ho použije nezákonne, bude disciplinárne potrestaný. Ako nezákonne, keď je napísané, že presne ako to má byť. Čiže sú definované tie benefity, aj to je dosť komplikovane, benefit pre spolupracujúcu osobu je, tak jak doteraz, § 205, 215, 218, 228 a 39 Trestného zákona. Nebudem hovoriť, to je, čo to presne je. To sú zákonné benefity. To je že dočasné odloženie obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie stíhania pre spolupracujúcu osobu, prerušenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu. To sú tieto paragrafy, to je ten benefit zákonný. Okrem toho teraz v zákone je napísané, že tým benefitom môže byť aj iný postup v trestnom procese. Áno, je to benefit. Aj teraz sa to aplikuje. Iný postup v trestnom procese alebo iné konanie alebo opomenutie nad rámec tohto zákona, čiže Trestného zákona. Opomenutie.
Ja som hľadal v slovníkoch cudzích slov, aj doma mám taký hrubý, aj na internete, som nenašiel tam slovo opomenutie. Teraz tak rozmýšľam, čo to môže byť. Zabudnutie. Pozabudnutie. Úmyselne niečo vynechané, lebo to je bezpredmetné alebo čo to je to opomenutie? Možnože to v nejakých komplikovanejších slovníkoch by sa to našlo, čo to je to opomenutie. Navonok to vyzerá, opomenutie znamená, že dobre, poviem príklad, čo by mohlo byť opomenutie. Konkrétny prípad Lališ, šéf skupiny sýkor, bol súdený, mal kajúcnika, svedka, ktorý bol členom vraždiaceho komanda, sa rozhodol, že bude kajúcnik. Ale nie preto, že by ho policajti nútili, nie, pretože mu hrozilo až doživotie a plus, plus neboli vyplácané dávky pre jeho rodinu. Čiže on kvôli rodine bol nahnevaný na tých, čo sa nestarali. No to je jedno, bol kajúcnik a teraz vypovedal ako svedok a hovorí, ako sa to stalo, ako išli vraždiť, nebudem to rozpísať. A obhajca sa ho opýta: Aké ste mali benefity, prečo sa tu priznávate k vražde napríklad, prečo? Lebo bol spolupracujúci obvinený. Aj teraz prokurátor nechcel všetky tie benefity povedať, prokurátor má právo si to vyžiadať od sudcu a sudca si vyžiada od prokurátora, aké benefity dostal. Prokurátor buď ich ukázal, odovzdal. Čiže neni teraz nemožné, je to klasicky možné, že sudca si to vyžiada od prokurátora, prokurátor mu ich predloží, tak jak sú. Obhajoba, obhajobe to nestačilo, že sú, že je dočasne pozbavený, pozbavené, či pozastavené obvinenie, ale prišiel na to, že on jak rozprával ako svedok, ako to bolo s tou vraždou, že šéf mu dal zbraň a s tou zbraňou potom išiel vraždiť. A obhajoba vyčítala, boli ste stíhaný za nezákonné ozbrojovanie? On ani nevedel, ten svedok, že či bol, či nebol, proste nebol stíhaný za nedovolené ozbrojovanie, pritom svedčil o vraždách, o najväčších mafiánoch na Slovensku, ale nezákonný benefit sa javil, že nejak opome... opomenuli, neviem, či toto je to slovo opomenuli, stíhať za nelegálne ozbrojovanie. Mohli začať trestné stíhanie, potom ho zastaviť, lebo to je bezpredmetné popri tej vražde, ale jednoducho to neurobili. Čiže toto má byť ten nezákonný benefit, napríklad tým opomenutím? Alebo keď, keby sa aj napísal do toho zoznamu, že opomenuli sme niečo, by to bolo zákonné. A potom ešte sa to ďalej tam rozširuje, že okrem toho opomenutia ešte sprostredkuje, zabezpečí iné osoby, aby niečo urobili pre toho kajúcnika alebo navrhne také niečo, alebo sľúbi, a to buď formálne, alebo neformálne. No, do tohto ako zákonne sa zmestí úplne všetko. Neviem si vymyslieť niečo, čo by sme tam nevedeli napasovať, čo by mohlo byť nezákonné. Nezákonné môže byť naozaj to, že v tomto zozname to neni napísané, že ten prokurátor vynechá to z toho zoznamu, či už opomenutím, alebo naschvál, lebo ten benefit by bol tak nejak strašne veľký, že by to spochybnilo toho svedka pred tým súdom.
No ale zrejme tu ide o to, že keď sa sumár tých benefitov napíše, tak aby mohli argumentovať pred tým súdom tí obhajcovia, že toto je neprimeraný benefit zákonný, nezákonný, ale neprimeraný, aby ten, až tak veľmi neprimeraný, až je tým nezákonný. A ak sa to, toto takto vyhodnotí, tak v tom prípade ten sudca ten dôkaz nemôže použiť ako dôkaz. Ako dôkaz ho môže použiť voči tomu, čo mu tento benefit poskytol alebo sľúbil, alebo navrhol. Áno, ten policajt, ten prokurátor, ten môže, vtedy sa toto môže použiť ako dôkaz. Nezákonné donútenie. Ten kajúcnik v podstate rozmýšľa. Tí policajti mu vlastne prečítajú, že máš právo sa priznať, môže ti byť poskytnuté takéto trestnoprávne výhody. Rozhodni sa. Okrem toho z toho, kým ešte neni rozhodnutý, tak ho obvinia, je obvinený, je človek, je člen zločineckej štruktúry, sú dôvody väzby, navrhnú ho na väzbu, súd mu tú väzbu uvalí, je vo väzbe a rozmýšľa, čo má robiť.
Áno, je to nepríjemné, byť v tej väzbe, je, ale ten policajt za ním príde, navrhne mu to ešte raz, pri procesnom úkone mu to zase navrhne. Tak toto je to nezákonné donútenie, že ho stále ako kebyže núti, nahovára ho na to? A to je robota policajta. Robota obhajoby je, vlastne toto by malo byť obhajoba, navrhnúť tomu klientovi, že ak sa chce z toho nejak vymotať, tak možno by bolo lepšie, keby že sa priznáš, usvedčíš niekoho a máš nižší trest. Lenže u nás je to presne opačne vo veľa prípadoch. Obhajca... (K rečníkovi pristúpila jedna z poslankýň a krátko sa s ním rozprávala.) Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, prosím, nekomunikujte počas prejavu. Je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Čo sa stalo? Jaj.
Ten obhajca sa snaží toho obvineného, svojho klienta, koľkokrát aj presviedčať, že aby sa nepriznal, že nejak to vyriešime, obhájime, neni to až také ťažké. A potom tento obvinený sa snaží, keď je presvedčený, že chce byť ten spolupracujúci, a vidí, že ten jeho obhajca mu v tom ako keby právne bráni, tak zmení obhajcu. Advokátska komora toto vyhodnotila ako donucovanie, nejak silené nútenie. No dobre.
Ešte jeden aspekt je, ktorý je zapracovaný v tej novele, v tej novele. Pri podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému sa hovorí, úvod, sa hovorí: Ak stíhanie toho, proti komu svedčí, je spolo... je v záujme spoločnosti preukázateľne, jednoznačné a preukázateľné. Doteraz tieto dve slová tam nie sú. Stačí len ten vyšší spoločenský záujem. A oproti stíhaniu toho kajúcnika spoločensky menej nebez... ak je to menej nebezpečné, ako záujem spoločnosti stíhať kajúcnika, v záujme spoločnosti a poškodeného. Počúvajte ma, prosím vás, však tu srdce vyložím, aby som vám to vysvetlil, a poškodeného... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec hovoriť plynule.
Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Prvýkrát čo v celej novele je niečo v prospech poškodeného. Väčšinou je to v jeho neprospech, lebo zníženie trestu, všetko to je v neprospech poškodených. Tu je jediné jedno slovo, že záujem poškodeného a spoločnosti musí byť nižší, ako záujem spoločnosti stíhať toho, koho ten kajúcnik svedčí. Čiže tu záujem toho poškodeného postavili na roveň záujmu celej spoločnosti, celej spoločnosti. Napríklad, poviem vám môj konkrétny prípad. Mňa krivo obvinili nejakí mafiáni, potom po desiatich rokoch horko-ťažko to bolo objasnené v rámci zločineckej skupiny šátorovci a boli stíhaní za trestný čin krivého obvinenia mojej osoby, čiže ja som tam bol poškodený. A jeden z nich, čo na mňa to krivé obvinenie dal, sa mal stať tým kajúcnikom. A podľa novely by som ja mal dať súhlas, že súhlasím s tým, aby tento bol kajúcnik. Ak by som ten súhlas nedal, že ja trvám na tom, tento človek nemôže byť kajúcnik, lebo je to v rozpore s mojím záujmom ako poškodeného.
Poviem iný príklad, aby ste vedeli nejaký iný príklad. Počúvajte ma, prosím vás. Štátny úradník je obvinený, že vypaľoval nejakého podnikateľa, pol mili... milión zobral od neho. Je obvinený, rozmýšľa, že hádam by sa mohol stať kajúcnikom. Prizná sa a svedčí povedzme o riaditeľovi SIS, že dvadsaťtisíc. No a teraz, čo je vyšší, ten jednoznačný a preukázateľný záujem? Pol milióna, to je preuká... pol milióna – dvadsaťtisíc, to je neporovnateľne. Však ja som zobral pol milióna či milión a idem usvedčiť niekoho, kto zobral dvadsaťtisíc? Lenže, spoloče... neviem, kto to potom určí, čo je spoločensky teda významnejšie, či stíhať riaditeľa SIS, alebo štátneho úradníka, hoc je tam nepomer tých škôd alebo hodnôt. Toto, toto podľa nového má rozhodnúť súd, sudca, on má rozhodnúť či to pozastaví, alebo nepo... prokurátor to môže navrhnúť. Podľa terajšej právnej úpravy to môže urobiť prokurátor, podľa terajšej. Rozhodnúť, že čo je tá spoločenská nebezpečnosť väčšia alebo menšia.
Podľa mňa prokuratúra je na to, aby kontrolovala zákonnosť, správnosť postupu vyšetrovacích alebo v predprípravnom konaní. Súd, súd môže rozhodovať potom o vine alebo fakt o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd, ako napríklad pri uvalení väzby, domovej prehliadke, odpočúvaní. Ale o tom, že čo je spoločensky významnejšie, či stíhať vysokopostaveného nejakého človeka na úkor menej postaveného, hoc s vyšším úplatkom, to má rozhodnúť podľa mňa prokurátor, lebo do budúcna, polícia je ten, ešte to stihnem povedať, polícia je ten útvar, ktorý tu slúži na boj proti organizovanej alebo akejkoľvek kriminalite, polícia. Proti nim sú zločinci, páchatelia trestnej činnosti. Boj, to je boj. Pravidlá tohto boja, pravidlá tohto boja určuje trestná politika, Trestný zákon, čo je trestný čin a ako postupovať, ak je preukázaný. To sú pravidlá tohto boja.
Prokuratúra má dozrieť na to, aby ten boj zo strany polície bol v zmysle toho, v zmysle tých pravidiel. Tí zločinci nikdy nepoužívajú pravidlá, sem-tam, nikdy viac-menej, im je to jedno. Preto, aby to mohlo byť vyvážené, tá polícia potrebuje mať právne nástroje, aby mala vyvážený ten boj. Jeden z takýchto nástrojov je spolupracujúci obvinený. Bez tohto nástroja sa tam nikdy nedostane. Oni sú za hranou zákona a my sme na strane zákona. Jednoducho niekedy tam musí polícia prejsť. Záleží to na spoločnosti, spoločnosti ako celej, do akej miery je schopná vzdať sa určitých svojich práv v záujme tom, aby tá polícia mohla proti tým najzávažnejším zločincom, tým organizátorom toho celého efektívne bojovať. Spoločnosť potom, tá spoločnosť volí politiku a tá politika by mala byť taká, aby to vyvážene garant...
Čiže prokurátor má garantovať zákonnosť postupu. A keď prokurátor zváži, že tento postup je korektný, lebo potom ešte z ďalšieho postupu, ďalším vyšetrovaním možme sa dopracovať ešte k iným, k ešte závažnejším trestným činnostiam, vidí tú korektnosť, spoločenskú nebezpečnosť významnejšiu. Sudca to nemusí vedieť pri tom jednom rozhodovaní o tom jednom kajúcnikovi, lebo v tom momente možno naozaj tá spoločenská nebezpečnosť kajúcnika je väčšia jak toho, proti komu svedčí. Lenže keď tento bude obvinený vďaka tejto výpovedi, tak sa polícia môže dopracovať k ďalším nejakým skutočnostiam, o ktorých možno dovtedy nemá vedomosť. Preto tento postup všade na svete je akceptovaný.
Nehovorím, že by sa nedal nejakým spôsobom tak napísať, aby nemohlo dôjsť k prípadnému zneužitiu. Áno, tie zoznamy, aby sudca, sudca mohol vedieť pri rozhodovaní, dôležité je vlastne toto, aby ten prokurátor a ten obhajca každý obhájil svoju pravdu pred súdom. Obhajca tvrdí, že ten kajúcnik preto svedčí, lebo je to kúpené, lebo je, lebo dostal oveľa väčšie benefity, jak by si zaslúžil, prokurátor tvrdí, že nie. Ja mu verím, napriek tomu všetkému podľa mňa hovorí pravdu. Tu sú iné dôkazy, kvôli ktorým to ešte fakt môže byť pravda. A je teraz na tom sudcovi, ako, či uverí, alebo neuverí. To je na ňom. Ale keď sa nejak preukáže niečo iné, tak tomu sudcovi zoberú to právo, lebo ten dôkaz nebude môcť použiť, nebude ho môcť použiť.
A ešte niečo chcem povedať, kým mám čas. Argumentuje sa, že Imrecze dostal malý trest. Iný kajúcnik ešte menší trest, hoc tu rozkradli milióny, ja neviem čo všetko. Dostal v zmysle zákona, v zmysle toho, že pomohol alebo usvedčil, súdy to v niektorých prípadoch uznali, asi vo všetkých, kde to prebehlo, a odsúdili. Na druhej strane v tejto novele sa predkladajú nové trestné sadzby, nové premlčacie lehoty, nové úrovne spoločenskej nebezpečnosti. Pre ten istý čin, čo ten kajúcnik teraz dostane za to, že niekoho významnejšieho usvedčil, je väčší, ako keby mu hrozil teraz bez toho usvedčenia. Čiže v čom je rozdiel? Rozdiel je v tej pokute, že si svedčil. Iba kvôli tomu, to je ten rozdiel, že v podstate to, že sa rozhodol. Dobre, sú to kriví ľudia, páchali trestnú činnosť, niečo sa podarilo preukázať, oni sa priznali, usvedčili a je na tých súdoch, aby uznali, ak sa to tam dostane. Lenže ak sa nedostane, nedostať sa to môže tak, že teraz podľa novej právnej úpravy, ktorá, ak bude schválená, tak bude účinná a podľa nej sa bude postupovať po novom k tým spolupracujúcim osobám, po novom skúmať tie spoločenské hladiny úrovne nebezpečnosti, zákonnosť ich postupu, nezákonnosť, primeranosť, neprimeranosť. A okrem toho tá spolupracujúca osoba zistí, že ak sa teraz priznám, vlastne už sa priznal, ale ak poviem, že som bol nejak nútený, tak možnože sa to dá vyhodnotiť ako nezákonné nútenie podľa tohto zákona a potom jeho svedecká výpoveď nebude môcť byť použitá, hoc bola získaná ešte v tomto čase zákonne. Podotýkam, zákonne to bolo.
Čiže tu je polemika o tom, že či tie znížené hladiny trestov a premlčacej lehoty spôsobia, že niektorí ľudia nebudú stíhaní, lebo to buď nebol trestný čin, alebo je premlčaný, ale stále je tam to, to, že možnože to aj urobil, tie otázky. Lenže keď sa to spraví takto, že sa zrušia tie výpovede, nebudú môcť byť použité, tak budú zbavení vyše obvinení preto, že sa skutok nestal. Alebo keď sa stal, tak ako nevinný, nevinný.
Nikomu, ja nikomu neželám, aby bol neprávom odsúdený. Ja som vždy zastával názor aj v policajtoch, že radšej nech je jeden alebo aj desať, som si hovoril, neodstíhateľných zločincov ako jeden nevinný. No lebo mne sa veľakrát stalo, ja som bol strašne veľakrát aj obvinený, aj súdený, vždy som sa z toho vymotal, lebo, lebo nevinný musí mať práva, musí mať práva, aby sa obhajoval, musí byť demokracia, musí byť všetko zabezpečené tak, aby tá rovnováha bola. Lenže táto novela je napísaná nie z pozície štátu, ktorý má chrániť a pomáhať polícii efektívne postupovať, toto je napísané z pozície obhajoby, obhajoby. A tá váha je vychýlená alebo bude teda. (Reakcie z pléna.) Čo? Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem. No tiež si myslím, že toto všetko malo byť buď v tom odôvodnení, alebo potom povedané hneď na začiatku, aby sme potom mali fakt čas buď potom v tej písomnej, písomnej rozprave, písomne prihlásenej, alebo aj ústne prihlásenej, postupne analyticky reagovať na všetko, čo tu bolo teraz povedané. Teraz mám napríklad zas dve minúty.
Raz už pán minister spomenul môj výrok v médiách, áno, bol možno nešťastný, v médiách vyslovený, seknutý redaktorom. Tu som mal tiež dve minúty na to, som to vysvetlil. Potom som tomu venoval desať minút v ústnom prihlásení, že ako som to myslel s tými kajúcnikmi. Ešte hlavne to mám pripravené na tých 20 minút, keď budem v písomnej o samotnom, čo si myslím o tom, o tej konštrukcii.
Áno, je potrebné... nejaká úprava, to uznám, ale zas iná, ako navrhujete. Čiže ale teraz zas dve minúty. Mohol som o tom hovoriť buď 20 a plus 10 minút, kebyže toto všetko viem hneď na začiatku. A čo je dôležité, napriek tomu všetkému, že teraz mám na to len pár minút, tak zrejme budem o tom hovoriť v tých 20 minútach, a tak už k samotnému meritu toho, tej novely.
Nevychýlilo ma to z môjho presvedčenia, kvôli ktorému som teraz do tejto politiky išiel. Ani na chvíľu. (Krátka pauza.)
Skončil som.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dubéci... (krátka pauza a smiech rečníka), čudovali ste sa nad tým, že niekto sa tu nevyjadruje, napriek tomu, že tu tvoríme zákony, tak tu by sa mali vyjadrovať tí tvorcovia tých zákonov, či sú z koalície, či z opozície.
Lenže teraz je nejak taká čudná doba, že tu sa neoplatí vyjadrovať sa, skôr sa oplatí vyjadrovať na sociálnych sieťach, tam už oni, tá koalícia, vysvetlila, že prečo to tak je, zdôvodnila to svojim voličom a to stačí. A potom ešte tvrdia, že my tu demagogicky strašíme ľudí, navodzujeme tu nejaký armagedon, ktorý sem príde, no lenže toto mohol vyvrátiť, sedel tu pán minister vnútra, mohol nám priniesť fakty, argumenty a dokumenty o tom, že koľko spisov sa táto novela dotkne, koľko ľudí bude zbavených trestného stíhania kvôli premlčacím lehotám, koľko ľudí bude prepustených z väzby, koľko spisov sa to dotkne, že budú prekvalifikované z takého trestného činu na iný, lebo my to tu len tak či už profesne, alebo laicky odhadujeme podľa nejakých dostupných, verejne dostupných štatistických informácií, ale minister vnútra nám to mohol predložiť fakticky.
Mohol povedať, že nestrašte ľudí, preto, lebo z väzby podľa novely budú prepustení len dvaja ľudia. Budeme tu prehodnocovať šesť spisov. Nestrašte tu ľudí 15-30 tisícmi spismi, tisícmi zločincov, ktorí tu budú prepustení na slobodu a začnú tu rabovať na Slovensku, neni to tak. Máme na to Policajný zbor pripravený, dotkne sa to presne toľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)