Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, prihlásil som sa do rozpravy za klub Progresívne Slovensko, zostáva mi dvadsať minút, čiže desať minút, možno to poviem niekedy inokedy, ale teda skúsim to stihnúť, i keď je to pre mňa obtiažne preto, lebo predo mnou ako predkladateľ, ako aj spravodajca rečnili tak ľubozvučne, experti na politickú rétoriku, ja až taký ľubozvučný asi nikdy nebudem, a preto moja, moja argumentácia bude možno menej zrozumiteľná, ale o to vecná a o to profesionálna, profesionálnejšia, i keď... uvidíme.
Čiže na úvod by som chcel povedať toľko, že atentát alebo útok na premiéra je vec, ako to už bolo dnes veľmi veľakrát, ale aj v minulosti od toho útoku povedané, hrôzostrašné, neakceptovateľné, nepredstaviteľné, mimoriadne niečo, čo sa v demokratickej spoločnosti inde vo svete niekedy aj stáva, ale nemalo by sa, a teraz tu horíme o opatreniach, návrhoch opatrení, ktoré podľa pracovného názvu lex atentát by možno mali byť o tom, o čom tu hovoril pán Grendel, že či priamo súvisí alebo či priamo by boli schopné tie opatrenia zabrániť takémuto útoku do budúcna. Lenže jak som si pozorne vypočul navrhovateľa, ako aj spravodajcu, tak v podstate tieto opatrenia nie sú až tak smerované priamo k tomu, aby zabránili takémuto útoku v budúcnosti, ale skôr k tomu, aby zabránili, podľa nich, tej eskalácie, ktorá k takémuto činu viedla.
No a zároveň podľa textu a súboru rôznych opatrení návrhov zmien až v ôsmich rôznych zákonoch môžme tieto opatrenia rozdeliť zhruba na dve veľké časti. Prvé sú tzv. ochranné opatrenia, ktoré majú priamo chrániť niektorých politikov, ktorí doteraz tú ochranu nepožívali. To neslúži k tej, k tej, k tomu zmierňovaniu eskalácie. A ďalšia časť hovorí alebo pojednáva o tom, ako eliminovať tú eskaláciu do budúcna.
A z tohto vidieť, keď si pozorne prečítame tento návrh, že navrhovatelia vidia tú eskaláciu len a výnimočne v tom, že verejné zhromaždenia sú tou príčinou, ktorá viedla konkrétnu osobu k tomu, že spáchala atentát na premiéra tejto republiky, čo podľa nás nie je tak, lebo verejné zhromaždenia sú objektívny, reálny, nezameniteľný prostriedok politického boja, preto zrejme navrhovatelia sa snažia týmto návrhom tie zhromaždenia, tak ako hovoria, koordinovať, upresniť niektoré ustanovenia, nechcú, tvrdia, obmedzovať politické právo na zhromažďovanie a prejaviť svoj názor každému občanovi republiky, ale podľa nich sa snažia zabezpečiť, aby tieto zhromaždenia boli pokojné, a tým neeskalovali napätie.
Lenže ja keď som si prečítal tento návrh ako človek, ktorý mám za sebou dlhoročnú policajnú prax, tak som po prečítaní týchto návrhov nadobudol dojem, že sa jedná pomaly o zakázanie verejného zhromažďovania, alebo s obtiažou vykonať takého verejné zhromaždenie, aby plnilo ten účel, kvôli ktorému je plánované sa zhromažďovať, alebo minimálne aby odradili niekoho takéto zhromaždenie organizovať alebo sa ho zúčastňovať.
Pri predložení alebo pri uvedení tejto rozpravy pán minister obrany, podpredseda vlády, trochu upresnil a zmenil ten môj názor na túto vec a uviedol niektoré skutočnosti, ktoré som si musel v hlave zrovnať, a nepozerať sa na to ako policajt, ale ako politik, ktorý momentálne som, a vyhodnotil to tak, že áno, je veľmi dôležité dodržiavať už teraz platný zákon o verejnom zhromažďovaní, a ak sa má nejakým spôsobom meniť, dopĺňať, novelizovať, tak je to veľmi potrebné, ale len v takom rozsahu, aby nebol v rozpore so samotnou podstatou tohto zákona, a práve preto, aby som ešte na úvod, predtým jak budem rozoberať jednotlivé ustanovenia, ktoré, o ktorých chcem hovoriť, pripomenul čiste pre upresnenie, čo hovorí o obmedzovaní tohto práva verejne sa zhromažďovať rôzne judikáty Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva v rôznych svojich rozhodnutiach v konkrétnych veciach v zahraničí.
Je to veľmi dôležité, čiže sloboda zhromažďovania zahŕňa aj právo zvoliť si čas, miesto a spôsoby zhromaždenia v rámci obmedzení stanovených v ods. 2. Čiže obmedzenia existujú, je možné obmedziť verejné zhromaždenie, ale napriek týmto obmedzeniam si má právo zvoliť miesto, čas a spôsob zhromaždenia ten, ktorý ho zvoláva. Toto je priamo rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru, Európskeho súdu pre ľudské práva v spore Sáska proti Maďarsku v paragrafoch 21, 23. Toto konštatuje tento súd.
Ďalej. Zhromaždenie, zhromaždenia môžu mať aj obštrukčný a deštruktívny charakter, pokiaľ nie sú násilné. Čiže môže sa tam vyjadrovať aj povedzme trošku, nepoviem, že vulgárne, ale emocionálnejší a asi aj kvôli tomu tie verejné zhromaždenia aj sú, aby vzbudili dojem aj pre tých, ktorí sa nezúčastňujú, že ten názor, ktorý prezentujú na tých zhromaždeniach, je silný, stoja si za tým názorom, bojujú za svoje práva povedzme a vyjadrujú sa tak, že niekto si to môže vyhodnotiť ako nejaké urážlivé, pokiaľ sa nejedná o prezentovanie násilia. Toto tiež hovorí v svojich rozhodnutiach tento Európsky súd pre ľudské práva, konkrétne v prípade Laurijsen a ďalší proti Holandsku.
A teraz veľmi dôležité – administratívne podmienky pre zhromaždenie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania. Čiže administratívne nejaké príkazy, zákazy nesmú byť tak nastavené, aby predstavovali skrytú zámienku. Čiže ako keby sme niečo administratívne upravovali tak, aby sme možno pomohli v dobrej veci, ale popri tom toto opatrenie je mierené zneužiť alebo využiť ho pre niektoré zákazné opatrenia voči tým, ktorí takto demonštrujú. Toto je tiež rozhodnutie tohto Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne v prípade Eva Molnár proti Maďarsku alebo Csiszer, Csibi proti Rumunsku.
Na základe týchto konkrétnych rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, keď sa pozrieme na návrh, o ktorom tu rokujeme, tak vidíme hneď v prvom, novom, povedal by som, zákaze, ktorý sa zavádza – rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje. No a teraz rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje. Je to výborná veta, ktorá ako keby naozaj pozitívne chce prospieť tomu, že to, že rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje.
Len tu je potrebné zvážiť, ja to nechcem tak kritizovať, že to je niečo zlé, len upresniť túto vetu, napr. pokojne sa zhromažďovať, viem, že je to ústavná... pokojne sa zhromažďovať, pokojne sa zhromažďovať môžme odvodiť priamo od samotného tela tohto zákona, čo je to pokojné zhromažďovanie, čiže nepokojné alebo nie pokojné môže byť to, ktoré je podľa tohto zákona možné zrušiť alebo rozpustiť, alebo viac osobám, alebo niektorým osobám v rámci tohto zhromaždenia uložiť pokutu, že porušujú toto pokojné zhromaždenie. Ale kto rozhoduje o tom, že či to zhromaždenie je pokojné, alebo neni pokojné? (Reakcia z pléna.) Polícia. No tak potom to tam treba napísať, aby bolo jasné, že kto je ten rozhodca, že kedy môžme povedať, že to zhromaždenie je pokojné, napr. už tu bola dnes debata o tom, že je zhromaždenie za nejakým účelom, prezent... domáhať sa nejakých práv, a teraz tam prídu dvaja-traja s nejakým transparentom, že sú proti tomu. Viete, tak je to narušenie pokojného, alebo neni narušené? Viete. (Reakcie z pléna.)
Čiže pokojne, nerušenie je jedna vec a pokojné je druhá vec. (Reakcia z pléna.) Viete. Dobre, čiže mne vadí to, že nerušenie to by sa možno dalo, môžme to považovať, že, že rušivé, rušivý moment to je, ale neni to útok na pokojné, viete. No, toto ja mám všetky pripomienky, ktoré tu mám, sú takéhoto charakteru, že jak by to navrhovali, že sa môžme o tom dohodnúť, môžme o tom rozprávať. My chceme, my chceme zabrániť tej eskalácii. Ak sa v tom vidí, že eskalácia vznikla, lebo pôvod tej eskalácie je rôzne typy zhromaždení, ktoré tu už desaťročia prebiehajú, tak upravme tento zákon, ak je fakt na mieste ho nejak upraviť, tak upravme ho tak, aby sme maximálne vylúčili to a postupovali podľa toho, ako ste vy povedal, pán podpredseda, kvôli tej ochranke, aby nemohol nikto pochybovať o tom, že úmysel je zlepšiť veci, zákonne to tak zakotviť, aby nikto si to nemohol vôbec vysvetliť subjektívne alebo svojvoľne, alebo zaujato, Viete, lebo niekto vidí, že to pokojné je narušené, niekto vidí, že to je ešte v pohode, ešte nič pokojné nebolo narušené, neni to tu uvedené, že čo je to konkrétne, ten prejav, ktorý naruší ten pokoj, a kto to vyhodnotí, a jasne, že potom, potom ten, obec má právo to rozpustiť alebo Policajný zbor má právo zakročiť už potom, keď je to vyhodnotené, že toto už neni pokojné, a je napísané, že sa zakazuje.
A ešte by som k tomu povedal čiste trestnoprávnu takú polemiku, že tu sa jedná o zákon správny, kde sa upravuje nejaká forma, nejaká činnosť v zákone a zároveň sa hovorí alebo sa ukladajú sankcie, ak niekto robí v rozpore s tým. Čiže tam vyslovene netreba zakazovať niečo, čo sa vlastne zakazuje tým, že sa definuje, ktorými priestupkami, akými konaniami sa to vlastne porušuje.
Príklad, napr. zákon o premávke na cestných komunikáciách sa nemusí hovoriť, že je zakázané jazdiť vľavo, lebo sa hovorí, že ako sa to má robiť, a kto robí ináč, tak môže udelená mu byť sankcia. Preto si myslím, že toto fakt trestnoprávne by sme mohli fakt vyprecizovať toto ustanovenie, aby to nebolo nasilu, aby nebolo naviac a len deklaratórne, to je hneď na začiatok.
A teraz, ak ideme ďalej, tu sa zakazuje rušiť, to je pozitívny zákaz. Ďalej sa hovorí, že zakazujú sa zhromaždenia v okruhu 50 metrov vybraných budov, 50 m od okruhu, hej, je napísané, že ktorých budov. No, tých 50 m všetkých budov, ktoré sú tu uvedené, o tom by sme tiež mohli viesť nejakú odbornú polemiku potom, ak by sme chceli, lebo napr. už teraz v zákone okolo Národnej rady je zakázané 50 m, pri Ústavnom súde 100 m, pri vláde takýto zákaz neni ani pri paláci prezidentskom. Preto neni, lebo tam je oplotenie. Tých 50 m je stanovených kvôli tomu, aby tí demonštranti, ak by boli v bližšej vzdialenosti, nedohodili, alebo ak by dohodili kameňom, Molotov kokteil, alebo by mohli fyzicky ublížiť, alebo urobiť škodu na tej budove, lebo tým, tým ústavným činiteľom, ktorí sa tam nachádzajú už, už týmto neublížia, ale, ale urobia škodu na tej budove, to je tých 50 m. Ale keď je oplotenie napr. pred Prezidentským palácom a hneď pri oplotení by sa demonštrovalo, tak to už je, povedzme nejakých 30 m, alebo možno aj tých 50, tam nedohodí, už neublíži, neurobí škodu na tom oplotení a väčšinou nie v prvých radoch tí demonštranti, keď nastanú, že budú niečo hádzať, alebo fyzicky chceli likvidovať, ale až v tých druhých, tretích, štvrtých, to je viac ako 50, 60, možno 70, a to už nikto nedohodí, jedine ak by použil nejaký nástroj na diaľkové dohadzovanie takýchto predmetov. Čiže preto vznikla potreba týchto 50 m okolo Národnej rady alebo aj Ústavného súdu, kde neni žiadne oplotenie.
Čiže tu by sme tiež mohli špecifikovať, že ako upraviť toto, aby to splnilo svoj účel a zároveň aby to nerobilo prekážku pre zakazovanie rôznych demonštrácií, napr. pri všeobecných súdoch, Ústavný súd alebo všeobecný súd. Všeobecnú súdy väčšinou sú na námestiach v strede mesta, okolo sú rôzne budovy, rôzne objekty. Tak keď to berieme takto, že všetko dohromady a všeobecné súdy 50 metrov, to je možno absolútny zákaz v takom menšom meste okresnom, preto my navrhujeme rôzne riešenia, napr. individuálne vypracovať polícii bezpečnostné projekty, ktoré zabezpečia bezpečie pre ten objekt alebo obdobné rôzne, rôzne opatrenia, individuálne na každý objekt zvlášť. Takto generalizovať, to môže zamedziť niektorým, niektorým demonštráciám alebo zhromaždeniam pred aj niektorými z týchto objektov, preto, lebo tu vo väčšine prípadov sa hovorí Prezidentský palác, úrad vlády, Ústavný súd, ale sú tu aj súdy krajské, okresné alebo sú tu tie objekty, kde bude vykonávať ten ústavný orgán napríklad pri tom výjazdovom zasadnutí vlády.
Čiže aj tu by sme to mohli upresniť a urobiť to tak, aby sme neobmedzili základné politické právo občanov zhromažďovať sa aj pred takýmito objektami. Možnože nebudú protestovať pred okresným súdom, môžu, môžu protestovať pre konkrétne konanie, môžu protestovať pred... pre zlé hospodárenie na tom súde, pre hocčo môžu, čiže tu tiež by sme to nejak potrebovali upresniť.
No a teraz to najdôležitejšie, ale to ste hovorili, že ešte je možné diskutovať tiež, to je to zavádzanie nového pravidla: „Ak má Policajný zbor informácie nasvedčujúce tomu, že existujú dôvody na zákaz zhromaždenia, písomne o takýchto dôvodoch informuje obec.“ Následne to pokračuje.
Následne rozvádzate aj dôvody, za ktorých je možné zakázať zhromaždenie, a zároveň ďalšou v § 14a sa hovorí, že tá obec môže dostať pokutu 16 500 euro, ak napriek takejto informácii nezakáže to zhromaždenie, a na tom zhromaždení nastanú tie okolnosti, o ktorých informovala ich tá polícia, a bude potrebné to zhromaždenie rozpustiť, alebo viac osôb bude pokutovaných za priestupok. No toto je všetko také nejasné, že dá sa to kedykoľvek akokoľvek vysvetľovať. Ak by som bol policajt, ktorý chcem, aby nebolo nejaké zhromaždenie niekde, tak, využijúc všetky tieto kombinácie, to viem zabezpečiť a môžem to urobiť svojvoľne alebo politicky, alebo v zaujatosti.
To je to, čo ste vy naznačoval pri tých ochrankách, že urobme ten zákon tak, aby si to nemohol nikto nejak ináč vysvetľovať len tak, ako to je napísané v tom zákone. Napríklad informácia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
