Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.9.2024 o 17:38 hod.

JUDr.

Jaroslav Spišiak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10.9.2024 17:38 - 18:08 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister vnútra, prihlásil som sa do rozpravy za klub Progresívne Slovensko k prerokovaniu tohto mimoriadne vážneho problému, ktorý by sme tu mali vyriešiť v rozprave o návrhu novely zákona č. 73/1998.
Čiže riešime tu obrovský problém a podľa návrhu na skrátené legislatívne konanie zisťujeme, že tento problém je fakt veľký, ktorý dokáže spôsobiť, nevyriešenie tohto problému dokáže spôsobiť značné až mimoriadne hospodárske škody, poprípade rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. To je fakt vážna vec, ide tu o našu bezpečnosť, ide aj o hospodárske škody značného rozsahu, lebo v opačnom prípade by sme tu nemohli rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, ten problém je podľa ministerstva až takýto.
V podstate otázne teraz je, že prečo tento problém vôbec vznikol a vzhľadom k čomu posudzujeme, že ten problém je, či sme ho mohli riešiť už skôr, alebo či vôbec nastal a aké sú príčiny toho, že tento problém momentálne musíme riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže značné hospodárske škody alebo rapídnym spôsobom zhoršenie bezpečnostnej situácie.
Uvažujem, že čo sa zmenilo v našej republike, že odchod policajtov, povedzme aj v dosť značnom množstve, dokáže vyvolať takýto následok alebo dopad na našu ekonomiku a našu bezpečnostnú situáciu. Čo sa zmenilo ohľadom alebo po prirovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, čo sme mohli analyzovať, na čo sme sa mohli možno pripraviť alebo zaujať nejaké opatrenie koncepčnejšie od toho, o ktorom rokujeme teraz? Čiže ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, jediný jeden dôvod je, ktorý môže byť problémom až takýmto veľkým, keď povedzme tisíc, možno aj viac policajtov odíde z ničoho nič do dôchodku.
Takže mne to vychádza, že to rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie, ktoré sa tu, na ktoré sme tu upozorňovali už v predchádzajúcom celom tomto volebnom období, je zmena trestnoprávnej politiky, ktorá so sebou evidentne prinesie rôzne negatívne javy vzhľadom k tomu, ako bola táto novela trestných kódexov pripravená, schválená bez nejakých reálnejších dopadov, analýz na bezpečnostnú situáciu. Tieto otázky som na branno-bezpečnostnom výbore kládol aj ministrovi vnútra, či majú vykonanú analýzu dopadu, či majú pripravený Policajný zbor na realizáciu takto pripravených a narýchlo schválených noviel, či sú pripravení aj na skutočnosť, že naozaj niekoľko policajtov, možno tisíc, možno viac, odíde do civilu vplyvom rapídneho zvýšenia výsluhového dôchodku. Vtedy som nedostal nejakú ucelenú odpoveď, preto som dúfal, preto som tie otázky aj kládol, aby som nejakým spôsobom aj upozornil na to, že bolo by potrebné sa zaoberať aj tým, že aký dopad bude mať na bezpečnostnú situáciu realizovanie novely alebo noviel obidvoch trestných kódexov.
Čiže toto je asi ten jediný dôvod, kvôli čomu nejaký odchod policajtov do civilu a nepríchod nových policajtov do Policajného zboru môže spôsobiť až takto významné negatívne dopady pre našu spoločnosť. Lebo totižto pri každej zmene volebného obdobia alebo pri každej zmene vlády v pravidelných intervaloch dochádza k takémuto javu, ako sledujeme teraz, že policajti sa z ničoho nič rozhodnú, že odchádzajú do civilu, väčšinou na základe rôznych dezinformácií alebo informácií, že bude manipulované s ich výsluhovými dôchodkami, že rôzne iné okolnosti nastanú, negatívne, tak sa rozhodnú, že radšej odídu do civilu. Toto je určitá forma, ja to chápem, lebo som bol policajt niekoľko rokov aj manažér policajný. Všímal som si, že naozaj policajti pri zmene vlád, zmene ministra vnútra, na základe možno aj volebných kampaní, volebných sľubov každého jedného, kto sa uchádza vo voľbách o pozície, o hlasy, tak tie sľuby nejaké sú, tak policajti očakávajú, že sa zlepší situácia, že bude raj na zemi, keď príde nejaký nový minister, ktorý tu hovorí, že všetko bude lepšie, všetko zabezpečíme a tak ďalej. To je jedna vec.
Druhá vec je, že v pravidelných intervaloch dochádza aj k zmenám manažmentu v Policajnom zbore, teda niekedy radikálne zmeny, niekedy menej radikálne, ale dochádzajú. Toto v policajtoch evokuje nejakú vidinu kariérneho postupu, že určite sa tu vymení vedenie, niektorí postúpia, postúpim aj ja. Čiže teší sa na tú zmenu. Plynutím času zisťuje, že až také zmeny nie sú, až taký raj na zemi zrazu neni, lebo nikdy veľmi nebol, vždy to všetko záleží od rozpočtových možností, poprípade od porovnávania priemerného platu policajta k priemernému zárobku v hospodárstve, poťažne ešte pri prirovnaní s inými týmito ukazovateľmi v rámci Európy. Čiže nakoniec vždy tí policajti, nechcem povedať, že strašia, rozhodujú, uvažujú, odborový zväz polície ich aj motivuje, aj podporuje k rôznym formám prejavu a iniciatíve, nejakým takýmto spôsobom vyvolať aký-taký tlak na aktuálneho ministra vnútra, aby nejakým spôsobom ustúpil, aby nejakým spôsobom niečo z tých sľubov splnil a pozdvihol alebo zlepšil situáciu v Policajnom zbore.
Hm, dokonca aj také demonštrácie som zažil, keď policajti demonštrovali, žiadali zvýšenie platov s transparentom, že ak nás nezaplatí štát, tak nás zaplatí mafia. Až tak ďaleko to dospelo v čase minulom, tak ja som vtedy povedal, že takíto policajti nech radšej odídu do civilu, nech radšej odídu, ako keby sa malo reagovať na takéto výzvy.
Dnešná situácia je možno radikálnejšia, lebo naozaj tie výsluhové dôchodky, rapídne zvýšené, pri prerátaní všetkých možných čísel naozaj môžu ovplyvniť tých policajtov, ktorí už majú patričné roky odslúžené, aby radšej odišli, pobrali ten výsluhový dôchodok a žili kľudne, spokojne v ďalšom civilnom živote. Lenže realita je taká, že ten civilný život neni taký ružový, jak si všetci predstavujú. Tam tiež sa treba uplatniť. Tí, ktorí nemajú už garantované nejaké ďalšie vyžitie, tak v podstate neodídu alebo keď odídu, tak ľutujú ten moment, že opustili Policajný zbor.
No a teraz to riešenie, ktoré navrhuje minister vnútra. Aspoň uhasiť alebo aspoň čiastočne zabezpečiť, aby také množstvo policajtov neodstúpilo, neodišlo, a tým pádom zabezpečil akcieschopnosť Policajného zboru vo všetkých úsekoch jeho činnosti. Ja som sa pýtal na branno-bezpečnostnom výbore štátnej tajomníčky, lebo pán minister sa ospravedlnil, že či urobili pred tým, jak sa rozhodli, že budú, že budeme tu schvaľovať päťtisícový ako príspevok s dobou na tri roky zaviazať sa, že zostane aspoň tri roky takýto policajt, ktorý pobere tento motivačný príspevok, že či robili nejaký prieskum a skúmali, že či naozaj takéto obnosy peňazí tých policajtov, ktorí sa rozhodujú alebo už sa aj rozhodli odísť do civilu, či ich to nejakým spôsobom ovplyvní zmeniť svoje rozhodnutie. A keď to skúmali, že či skúmali, že koľko percent tých potencionálnych odchodcov do civilu toto ovplyvní, že či majú nejakú takúto analýzu, že či to nebudú zbytočne vyhodené peniaze, ktoré teda... alebo vyhodené. Lebo keď ten policajt odíde, tak, samozrejme, nepobere ten dôchodok, či to motivuje tých policajtov, že či by náhodou nesta... či by ich neovplyvnilo povedzme šesťtisíc euro, alebo či by nestačilo aj štyri tisíc. Prečo práve tých päť a prečo práve na tri roky? Na tri roky zrejme preto, že do konca volebného obdobia a potom už nech to rieši niekto iný poprípade, ktorý bude ministrom vnútra v ďalšom volebnom období. Čiže, no tá štátna tajomníčka mi povedala, že takýto prieskum nerobili ani nemajú zistené, že či to vôbec ovplyvní tých policajtov, ktorí chcú ísť do dôchodku, a keď niektorých, tak zhruba aké percento. Čiže toto je podľa mňa neefektívne, len tak nástrelovo určené motivačné opatrenie. A len tak, ak sa to tu schváli, čo zrejme sa schváli, či to naozaj sa neminie tým svojim účinkom. Preto lebo naozaj by bolo nevhodné pre našu celú spoločnosť, ak by tí policajti hromadne fakt odstúpili a odišli. Tak dúfam, že ich to ovplyvní niektorých a že naozaj budú počas tých troch rokov naozaj efektívne vykonávať tú svoju prácu preto, lebo z praxe viem, že taký policajt, ktorý má rok, dva, tri do dôchodku plánovaného, tak už neni až tak efektívny, už pracuje len tak, aby sa, aby sa veľmi neprášilo, aby nespravil nejaký problém či už voči nadriadenému, alebo voči čomukoľvek, aby neprišiel o ten dôchodok. To je jedna strana tej motivácie. Ja som presvedčený, že tí, čo sa už raz rozhodli a to preto, že sú už prepracovaní, alebo preto, že nedostali tú možnosť kariérneho rastu alebo toho rozvoja, s ktorou rátali pri zmene vlády, tak títo už sú rozhodnutí, už podľa mňa tých päťtisíc euro ich na tie tri roky nejak neovplyvní. Ale dúfam, že niektorých ovplyvní.
Potom na druhej strane tu pán minister vnútra predkladá návrh na motiváciu tých, ktorí by mohli prísť do Policajného zboru, len sa im vidí táto poli... táto práca málo atraktívna, málo ohodnotená, tak im navrhuje ponúknuť päťtisícový náborový príspevok, ktorý potom bude musieť zaviazať sa päť rokov slúžiť v Policajnom zbore. Čiže áno, je potrebné prijať rôzne opatrenia, hoc aj takéto, aby sa zvýšil záujem o prácu v Policajnom zbore. Lenže, hm, tiež nie som si istý, koľko takýchto mladých chlapov alebo žien sa prihlási do Policajného zboru kvôli tomu, že kvôli piatim tisícom sa upíše na päť rokov slúžiť v Policajnom zbore. Ten, kto nemal záujem pracovať v Policajnom zbore, táto práca nie je preňho atraktívna, motivujúca, nechce sa mu naťahovať sa s rôznymi zločincami a tak, neni to preňho ako stvorené, tak kvôli tým päť tisícom to zrejme neurobí, a zas taký, ktorý je rozhodnutý, že to ide urobiť, tak to urobí aj bez tohto, aby sa upísal na tých päť rokov. Áno, môže sa prihlásiť, môže splniť všetky podmienky prijímacieho konania a podľa novely zákona nemusí požiadať o ten príspevok. Keď nepožiada, tak ho nedostane. To bude ten oddaný srdcom, čo chce byť policajt aj bez tých päťtisíc euro. No lenže keď jeho kolega o to požiada, dostane päťtisíc, tak by bol viac-menej, akoby som to nazval tak inteligentne, pripraví sa o päťtisíc a máloktorý je taký, že kvôli svojej vôli bojovať so zločinom sa pripraví o päťtisíc.
Čiže dúfam, keď sa to schváli, čo podľa mňa sa to schváli, že to prinesie aspoň aký-taký efekt, ale efekt pre Policajný zbor by bol v tom, aby sa opatrenia nerobili takto narýchlo, aby sa robili premyslene, aby tí policajti videli nejakú perspektívu v tom svojom policajnom remesle, lebo to je dôležité, aby preto boli policajti policajtmi, že chcú nimi byť. Samozrejme, ak sú slabo ohodnotení, tak ťažko je byť policajtom, keď ste slabo ohodnotení. A keďže riešime tu problém s rapídne sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou a s veľkými, až mimoriadnymi hospodárskymi škodami, keď sa tento problém nevyrieši, tak tí dôchodcovia, poťažne tí potencionálni to až tak veľmi nevyriešia, lebo ako som povedal, už len čakajú, aby nespravili nejaký problém. A tí mladí, ktorí vďaka tomuto opatreniu sem nastúpia, tak tí tiež v krátkej budúcnosti až tak neovplyvnia pozitívne tú bezpečnostnú situáciu, lebo najskôr sa musia vyškoliť, musia zapraxovať, musia sa to naučiť robiť a to tiež potrebuje nejaký čas. Čiže pozitívne ovplyvniť alebo zabrániť tomu rapídnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie a tým obrovským hospodárskym škodám budú musieť čeliť tí policajti, ktorí sú v strede medzi tými nováčikmi a medzi tými potencionálnymi dôchodcami. Čiže tí policajti, ktorí tu uviazli viac-menej v tom systéme, ktorí viac-menej možno dostanú ten príspevok na bývanie alebo možno vlaky zadarmo, ale to tiež neni to, aby tí, na ktorých pleciach vlastne bude riešenie týchto krízových situácií, aby tomu čelili s hrdosťou a nie s nevôľou, lebo sú uviaznutí v systéme. Ešte nemajú na výsluhový dôchodok odrobené roky, už majú odrobené roky na to, aby mali adekvátnu prax, zručnosti, skúsenosti. Chcú a dostanú len možno nejaký príplatok za ubytovanie. Toto zrejme asi túto nepriaznivo sa vyvíjajúcu bezpečnostnú situáciu až takým rapídnym spôsobom neovplyvní, ako by to podľa mňa ovplyvniť malo.
Áno, a teraz tu nastane otázka, ktorú pán minister stále hovorí, že toto zavinilo predchádzajúce vládnutie, predchádzajúci minister, zanechal tu Policajný zbor v rozklade a tak ďalej. Toto väčšinou hovoria všetci ministri, ktorí nastúpia v tom presvedčení, že oni to nejak urobia, aby sa malo, aby sme sa my všetci mali bezpečne, aby aj tí policajti sa cítili pohodlne, aby s prehľadom a s vôľou plnili svoje úlohy. Zatiaľ sa to máloktorému z nich podarilo do takej miery, aby naozaj tí policajti boli dobre ohodnotení, aby boli radi a hrdí na to, že sú policajti.
Dúfam, že ministrovi pánovi Eštokovi sa to podarí, lebo ja naozaj som srdcom policajt a prajem im a dúfam, že raz nastane taký čas, že sa budú môcť tí, ktorí sú tí nositelia tej najtvrdšej policajnej práce, nie až tí nováčikovia a nie tí potencionálni dôchodcovia, že títo sa budú môcť cítiť tak, že má zmysel byť policajt. Lenže problém je v tom, že práve takíto policajti, ktorí takýmto spôsobom pracovali v Policajnom zbore, momentálne sú odvolávaní z funkcií pri reforme Národnej kriminálnej agentúry. Keď sledujeme, že ktorí policajti z tej Národnej kriminálnej agentúry boli preradení na tie nižšie policajné zložky, až na obvodné oddelenia dokonca, tak títo policajti stratia motiváciu. Stratia motiváciu aj tí, ktorí predpokladali, že keď budem poctivo tvrdo proti najväčšiemu zločinu, proti vlastne všetkým bez ohľadu na politiku alebo priateľské vzťahy pracovať, tak v podstate čo sa mi môže stať? Že budem preradený na nejaký nižší policajný útvar, môj kariérny postup bude viac-menej znemožnený. Takže okrem toho, že v tom strede tí policajti, pre nich sa tu len plánuje ten príplatok za bývanie, poťažne možno vlaky zadarmo. A okrem toho ešte lepšie bude robiť len tak potichu, aby sa veľmi neprášilo, aby som náhodou nepadol do oka niekomu z najvyšších poschodí riadenia a zas ma neodvolali alebo nepreradili na plnenie úloh na nejakých nižších pracoviskách Policajného zboru, kde som v podstate začínal možno pred 20, 15 rokmi, som sa nejakým spôsobom vypracoval a teraz zas mám klesnúť niekedy podľa informácií až o tisíc euro na plate. Toto nikoho nemotivuje. Ale vzhľadom k tomu, že nemám odrobené roky na výsluhový dôchodok, tak musím tu zostať, musím nejakým spôsobom to nejak vydržať, pretrpieť, aby som možno niekedy nabudúce mohol dokázať, že som teda schopný policajt plniť tie úlohy, ktoré chcem plniť.
Čiže v podstate máme tu veľký problém. Toto riešenie tento problém možnože nejakým spôsobom vyrieši. Dúfam, že tí policajti nie preto neodídu, že dostanú tých päťtisíc, na tri roky sa zaviažu. A dúfam, že nie preto prídu policajti do polície, že dostane päťtisíc euro a päť rokov tu bude musieť zase trpieť, ak sa mu to nebude páčiť. Dúfam, že to situáciu vyrieši, ale neverím v to, lebo veril by som vtedy, ak by tí policajti videli nejakú vyššiu perspektívu zotrvať v tomto Policajnom zbore a ambíciu byť ten úderný, ten, ktorý sa nebojí, ten, ktorý ide proti zločinu aj vtedy, že mu hrozí trestné stíhanie, obviňovanie, osočovanie, dehonestovanie jeho osoby, vo veľa prípadoch aj rodinných príslušníkov. Toto sú tí policajti, ktorým a ktorí by si zaslúžili v týchto, v týchto pohnutých časoch zvýšenie ich odmeňovania, lebo tí udržia potom tú bezpečnostnú situáciu, ktorá sa vplyvom rôznych analýz a profesionálneho uhla pohľadu môže veľmi ľahko, a keďže minister hovorí, že sa zhorší, ak odídu, že sa aj zhorší vplyvom noviel trestných kódexov.
To, že tí policajti na obvodných oddeleniach budú mať administratívne menej roboty preto, lebo rapídna, rapídna časť tých vecí trestných, ktoré sú, ktoré boli trestnými činmi, teraz budú len priestupky, čiže nebudú musieť robiť túto drobnú trestnoprocesnú činnosť, ale zas na druhej strane budú... Lebo čo je úloha polície? To, že to zadministrujú, vykonajú nejaké skrátené trestné konania alebo aj bežné trestné konanie vo veciach trestných činov, tých naj, spoločensky najmenej nebezpečných, čiže tých do 700 euro, alebo nad 700 euro už teraz, nie to je tá, to hlavné poslanie týchto policajtov zaradených na týchto úsekoch polície, čiže na obvodných oddeleniach. Ich poslaním je a občania vlastne toto potrebujú zabezpečiť, aby sa to nestalo, aby neboli krádeže, aby neboli okradnutí či už na ulici, či v obchode, alebo kdekoľvek tými trestnými, teda teraz už po novom priestupkami, ktoré im spôsobia škodu do 700 euro. Čiže tí policajti, keďže nebudú mať administratívu, budú musieť slúžiť na uliciach. Čiže nemôže sa povedať, že sa odľahčí ich práca, skôr bude viac videná tá ich práca znižovaním toho nápadu, teraz už musíme povedať že priestupkov, lebo nebudeme môcť hovoriť o trestnej činnosti.
Takže ja osobne ako bývalý policajt vítam aspoň túto iniciatívu, i keď len nesystémovú, možno v rámci rozpočtových možností zrealizovanú, ale ako som povedal, len tak strelenú možno odboku, lebo nebola vykonaná žiadna profesná analytická činnosť, či tých päťtisíc ovplyvní, neovplyvní. Možno by viac ovplyvnilo, ak by sme si to zmerali u tých potencionálnych odchádzačov do civilu, šesťtisíc alebo sedem- možno, alebo možno štyri-, tak by sme vedeli presnejšie určiť, že či vynaložené financie na túto operáciu na zachránenie situácie budú efektívne vynaložené, alebo len tak budú ponúknuté a nakoniec možno sa ani nevyužijú, preto lebo tí policajti tak či tak odídu do dôchodku. Ale to, že sa nevyužije tých pár miliónov, o ktorých tu hovoríme, to nebude až taký problém, ani by nebol problém v štátnom rozpočte. Problém bude vtedy, ak nebude mať kto riešiť tú bezpečnostnú situáciu.
Takže... neviem, či bolo zrozumiteľné, čo som povedal. Snažil som sa to vysvetliť tak, že veľmi nehaniť ani nekritizovať, lebo ja policajtom doprajem posledné. Ale malo by to byť systematické a malo by to vlastne ovplyvniť tých, ktorí budú a sú nositeľmi tej hlavnej policajnej práce, čiže ten stred. Nie tí nováčikovia a nie tí, čo tu strašia, že odídu do dôchodku. Veľa z nich tak či tak neodíde, lebo nikdy všetci, ktorí hovorili, že všetci odídeme, to už boli sumy päťtisíc, ktoré som osobne zažíval, nakoniec to nikdy toľko nebolo, lebo predsa len tí policajti zvážia, že čo je pre nich výhodnejšie. Takže ja dúfam, že neodídu, a dúfam, že tí mladí zase prídu aj bez toho, že by mali dostať nejaký príspevok a zaviazať sa päť rokov robiť niečo, čo možno ani nechcem, len musím, lebo musím splácať päťtisíc euro.
Takže to je všetko, čo som chcel povedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2024 13:49 - 13:53 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som zistil, že som sám prihlásený, nebudem veľmi dlho ťahať čas, lebo či sa tento návrh zákona schváli, alebo neschváli, podľa mňa sa schváli, v skrátenom legislatívnom konaní budeme, budeme pokračovať, len tu chcem naznačiť to, že tu vidieť to, že keď sa zákony prijímajú čiste s účelom politikárčenia, v snahe získať nejakých podporovateľov vo voľbách, tak sa prijímajú také opatrenia, ktoré možno jednorazovo okamžite sú vnímané pozitívne, ale nezanalyzuje sa a nepremyslí sa stratégia, ako niekde niekedy inokedy, v inom čase, v inom priestore a v iných súvislostiach toto môže spôsobiť problém pre celú spoločnosť. Tu napríklad hovoríme o tých výsluhových dôchodkoch, že to mal byť jeden z dôvodov, prečo teraz hromadne odchádzajú policajti do civilu.
Samozrejme, že tých dôvodov je viac, pri každom, pri každej zmene vládnej garnitúry vždy dochádza k takýmto polemikám v Policajnom zbore a to, pretože... a, nebudem hovoriť, budem hovoriť až k meritu veci. Čiže skrátené, paradoxom tohto návrhu je ten, že ak sa tento zákon, alebo táto novela zákona neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, tak v podstate absolútne stratí svoj zmysel. Buď sa to prijme hneď a nejakým spôsobom sa ubrzdí odliv tých policajtov, ak sa neprijme hneď, tak v podstate už bude po funuse, už potom to bude absolútne bezpredmetné. Preto vyzerá, že odôvodnenosť tohto skráteného legislatívneho konania je daná, problém je len v tom, že daná musí byť aj zákonne, čiže musia fakt existovať dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré sú definované v zákone.
Tu už sa schválili zákony v skrátenom legislatívnom konaní dokonca až do takej formy, že dokonca Ústavný súd konštatoval, že v rozpore so zákonom, ale nie až tak veľmi, že by to bolo v rozpore s ústavou. Čiže toto už v podstate ako keby sme ani nemuseli brať vážne, že pri skrátenom legislatívnom konaní je nevyhnutné dodržiavať zákon, ktorý určuje, kedy a ako sa toto skrátené legislatívne konanie môže aplikovať. Minister vnútra uviedol, že tie dôvody dané sú, čiže zrejme dôvody, nebezpečenstvo vzniku vážnych hospodárskych škôd alebo rapídnym spôsobom sa zhoršujúca bezpečnostná situácia v štáte.
Takže to, keď to tvrdí minister vnútra, že tieto okolnosti sú dané, on je najkompetentnejší sa takto vyjadriť, my ostatní nepoznáme súvislosti, môžme mať proti tomu nejaké výhrady, ale musíme konštatovať, že keď to hovorí minister vnútra, tak je to tak. A teraz len už zostáva uvažovať, že keď je to tak, prečo je to tak? Či nebolo namieste uvažovať o tom rapídnom odchode policajtov už možno pred pol rokom alebo ešte skôr, keď už bolo jasné, že tie výsluhové dôchodky, ako aj ďalšie okolnosti a skutočnosti môžu mať vplyv na ten hromadný odchod do dôchodku. Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať, ostatné k tomuto zákonu poviem o chvíľu pri prerokovaní samotného tela toho zákonu.
My, strana Progresívne Slovensko, nepodporíme toto skrátené legislatívne konanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 15:10 - 15:10 hod.

Jaroslav Spišiak
 

Vystúpenie v rozprave 28.6.2024 13:49 - 13:57 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán Hajko veľmi presne, fundovane vyzdvihol všetky negatívne prvky tohto zákona, poukázal na ich škodlivosť. Ja by som sa chcel venovať tomu, že zákonne umožňuje ľubovoľne tej rade rozhodovať neverejne. Neverejne, to znamená utajene. V demokratickej spoločnosti takéto formy jednoducho existujú. Napríklad trestný, lebo prípravné konanie trestné je neverejné, ale má svoje dôvody, prečo je neverejné, hlavne aby chránilo princíp prezumpcie neviny aj účel celého trestného konania. Následné konanie pred súdom už je verejné.
Väčšinou to, čo má vyť utajené pre verejnosť, musí ohrozovať štátny záujem, musí ohrozovať bezpečnosť úst... bezpečnosť štátu, ústavy. Máme zákon na ochranu utajovaných skutočností, kde podstatou celého je chrániť podstatu demokracie utajenou formou.
Ale tu sa má rozhodovať o poskytovaní dotácií pre nejaké filmovú tvorbu, čiže tu nejde o podozrenie, že nejaká špionážna agentúra má byť, rozkvitá, jednoducho tu je, to je verejná záležitosť, že či sa natočí, či nenatočí, alebo aká, aká tvorba dostane podporu. To nemôže byť bez informovania verejnosti. Jedine preto, že tí, ktorí sa o tom takto neverejne chcú rozhodovať, sa hanbia priznať, že on bol ten, ktorý bol proti, on bol ten, ktorý mal taký názor, že dobre sám vie, že to je v rozpore s etikou, kultúrou, a neviem s čím všetkým to má byť, jednoducho, že sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2024 18:05 - 18:11 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, do manažmentu kultúry sa nejak veľmi nevyznám, čiže a napriek tomu cítim v sebe potrebu niečo tu povedať. Niečo k tomu povedať. Počul som Zuzku, Ježiši, však vy nevidíte, čo tu robíte? Jéj. Viete, ja som tu pred chvíľou rečnil, ja som si stokrát zahryzol do jazyka, krv z neho striekala, aby som nepovedal niečo, čo by bolo v rozpore s etikou, v rozpore s tým udržaním zmieru, že sa tu dá konštruktívne niečo predkladať. A vidím, že to bolo zbytočné. Mal som byť jak čert, mal som tam rozvrátiť ten pult. Viete, že s tým nesúhlasím, čo sa tu deje. Môžem tu hovoriť zmierlivo. To je asi všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2024 15:52 - 15:54 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Reagujem na pána Mikulca v tom kontexte, v ktorom upozorňoval na fakt, dodržiavanie toho princípu prezumpcie neviny. Ja aj on, obidvaja sme sa snažili maximálne vychádzať v ústrety a v rámci tejto, v rámci tejto prezumpcie neviny akceptovať, lenže aj ja by som chcel poukázať na to, že tá prezumpcia neviny platí pre všetkých, nielen pre pána Gašpara alebo pre ľudí, ktorí sú nominanti alebo blízki strane SMER. Takisto aj platí na tých čurillovcov, aj na všetkých, ktorí sú v tomto celom komplexe problémov zamontovaní. Jednoducho keď my, tak aj vy. Jednoducho ten meter musí byť rovnaký. Vy často vo svojich vystúpeniach používate ten výraz, že meter, kilometer, rôzne pojmy. Keď sa vám to hodí, tak rozhodnutie Ústavného súdu je alfa-omega, keď sa vám to nehodí, tak to neni nič, tak to neakceptujeme. Viete, to je to, že rovno, ja som sa snažil byť preto taký mierny, aby som ukázal aj tým voličom našim, vašim, že jednoducho dá sa to robiť aj mierne, korektne, odborne a nie útočiť, nie byť nepriatelia na život a na smrť. Ale táto nominácia naozaj vyvolá v tých našich voličoch obrovskú, obrovskú nevôľu, nepochopenie toho, lebo im vadí, že osoba trestne stíhaná a žalovaná má byť podpredsedom parlamentu Slovenskej republiky, kde sa tvoria zákony. Viete to naši voliči to nedokážu len tak akceptovať. Môžem ja tu byť mierny a zdvorilý a akýkoľvek, jednoducho to sa to, to neni dobré. To dobré neni.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2024 14:32 - 14:45 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Ďakujem. No moju reputáciu tu nič nepokazí. Ja mám svoju, ja sa jej nikdy nevzdám a kto si myslí, čo si myslí. Jednoducho ja poviem to, čo si myslím, a to, čo si myslím, na 99 % sedí s koncepciou strany Progresívne Slovensko. Preto som v tejto strane a nie v SMER-e. Ak by som bol v SMER-e, tak to som povedal, ak by som bol, lenže nie som, som iný, nie taký, ktorý by som mohol byť v strane SMER.
Čo sa týka tej zodpovednosti, ja som myslel reputačnú zodpovednosť, nie nejakú inú, lebo málokde vo svete, v Európe je parlament, ktorého podpredseda je v trestnom procese postavený tak, ako pán Tibor Gašpar. Možno to budú otázky, či to máme vysporiadané, nemáme vysporiadané. Čiže my sme povedali, my sme proti tomu, to je váš názor, vy budete musieť vysvetľovať svojim partnerom a kadekomu v európskych rôznych inštitúciách, že či to je bežné, neni bežné, vy si myslíte, že je to v poriadku. Jednoducho to je reputačné riziko, som myslel. Ako unesiete, je to vaša zodpovednosť tohto a nie naša.
Čo sa týka špeciálneho prokurátora, vy vôbec netušíte, aký ja mám postoj k špeciálnemu prokurátorovi bývalému. A okrem toho to je úplne iná záležitosť, ja som nehovoril o nikom inom, mohol som hovoriť o všeličom možnom. Ja som hovoril len o tom, o čom treba, o Tiborovi Gašparovi.
A tých 160- či koľko tisíc voličov krúžkovalo Tibora Gašpara, ak by som ho fakt seriózne tu chcel kritizovať, by som tým znevážil týchto ľudí, že oni sa tak rozhodli a ja nechcem znevažovať žiadneho občana Slovenskej republiky a kritizovať ho, že volil zle. On to vidí tak, on je presvedčený, on volil. Čiže ja ak by som tu silou mocou hovoril všetko možné, čo by som možno mohol povedať, tak by som dehonestoval tých voličov, ale to ja nikdy robiť nebudem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2024 14:07 - 14:20 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, možnože som ešte trochu zadychčaný, lebo som utekal z kontrolného výboru na SIS, takže možno sa trošku nadýchnem. K tomuto veľmi vážnemu počinu, ktorému som sa podujal za klub Progresívne Slovensko vyjadriť sa k návrhu poslaneckého klubu SMER nominovať na podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Čo k tomu dodať?
Aby som bol stručný, aby som dodržal všetky zásady, o ktorých tu hovoríme v súvislosti s atentátom, v súvislosti s deeskaláciou napätia v spoločnosti, v súvislosti s tým, že platia u nás zákony, platí aj prezumpcia neviny, v podstate všetko, keď zoberiem v úvahu a chcem byť naozaj korektný, nechcem byť, a som sa zaprisahal, keď som vstúpil do tohto parlamentu, že ani nebudem, vulgárny, arogantný, neprístojný, urážajúci osobnú dôstojnosť iných ľudí, takže čo mi zostáva povedať.
Ak bude pán Tibor Gašpar zvolený týmto parlamentom za podpredsedu Národnej rady, tak mu gratulujem k tejto pozícii. Lebo naozaj keď tak analyzujem jedného po druhom poslancov za stranu SMER, tak fakt mi vychádza Tibor Gašpar ako vizuálne, odborne, rétoricky, diplomaticky, akokoľvek, z akéhokoľvek uhla pohľadu ho hodnotím, fakt ako najlepšia voľba pre stranu SMER. Ak by som bol straník SMER-u, tak tiež by som ho asi navrhoval, lenže nie som. Som tu poslanec za stranu Progresívne Slovensko. Sú ľudia, ktorí ma volili, ja im zodpovedám za svoju činnosť tu a sám som o tom presvedčený, že táto nominácia neni podľa mňa ani podľa nášho klubu správna. Neni správna. Ani tu neni pán Tibor Gašpar.
Pán Tibor Gašpar bol policajný prezident, ja som bol tiež policajný prezident, mohol by som tu rozprávať celú pol hodinu o tom, ako sme sa spoznali, ako sme mali problémy, ako sme boli kamaráti, ako som ho odvolával z funkcie, ako ma vymieňal vo funkcii, ako to celé tam prebiehalo, ako sa vyvíjal, až nakoniec sa stal poslancom Národnej rady. Aha, ty. Nikdy to nebude, že o ňom bez neho, takže nepočul to najdôležitejšie, čo som o ňom povedal, lebo teraz zrejme príde asi trochu aj kritika, lebo som presvedčený, že Tibor Gašpar, keď prijal túto nomináciu, tak rátal s tým, že debata o tejto nominácii tu prebehne. Určite rátal aj s tým, lebo je to stratég a taktik a vie, čo sa bude diať, že bude počuť možno aj osobné, možno aj negatívne, možno rôzne iné invektívy voči svojej osobe, takže určite je na to pripravený.
Ja som sa čudoval, keď nastúpil za policajného prezidenta, ma vystriedal vo funkcii, lebo už v tom predchádzajúcom období, keď bol riaditeľ úradu boja proti korupcii, tu mediálne zaznelo všeličo možné negatívne na činnosť tohto úradu, aj na neho samého, som sa čudoval, že čo v ňom je, ako dokáže tak silne odolať tým všetkým negatívnym informáciám a tlakom a všeličomu možnému negatívnemu, že ide zas do funkcie, dokonca funkcie policajného prezidenta.
Takže nepochybujem o tom, že ak tu dnes bude počuť všeličo možné, tak ho to nijako neodradí, určite to neodradí ani stranu SMER, aby ho nominovala, ale čo musím povedať, je, že v rámci akceptovania fakt princípu prezumpcie neviny, tak pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred verejnosťou musíme sa naňho pozerať ako na nevinného, i keď je osoba, ktorá je v rôznych štádiách trestného konania, existujú dôkazy, na základe ktorých bol obvinený, následne obžalovaný, bol umiestnený vo väzbe, rozhodovali tam orgány činné v trestnom konaní, alebo aj súdne orgány, Ústavný súd, identifikované boli rôzne pochybenia vo vyšetrovaní, ale jedna vec zatiaľ zastavená nebola a to je samotné trestné stíhanie, ktoré má byť ukončené až, ak sa pred tým meritórnym rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní neukončí iným spôsobom, tak súdnym pojednávaním a rozhodnutím súdu.
Pánovi Gašparovi, ako aj viacerým predstaviteľom strany SMER sa počas tých peripetií s trestným konaním podarilo presvedčiť určitú časť verejnosti o svojej nevine. O tom, že vlastne oni sú ako keby obetné baránky opozície vtedajšej, na ktorú brutálnym spôsobom útočila vtedajšia koalícia a vymyslela si rôzne obvinenia, vyfabulovala dôkazy, svedkov a všetko, čo viedlo až k tomu, že boli obvinení, stíhaní alebo umiestnení vo väzbe. Nevieme presne, ako to bolo, ale určitá časť verejnosti, ktorá uverila týmto tvrdeniam, verejne prezentovaným, tak zvolila stranu SMER do tohto parlamentu. Strana SMER vyhrala parlamentné voľby a strana SMER teraz nominovala Tibora Gašpara za podpre... ako do funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak sa tak stane, tak toto bude zodpovednosť, alebo zodpovednosť ponesú oni. Tvrdia, že konajú tak, ako rozhodli voliči. Áno, sme demokracia, uznávam princípy demokracie, uznávam výsledky volieb, uznávam, že strana SMER má právo nominovať podpredsedu Národnej rady, a oni si vybrali Tibora Gašpara.
Aké dôsledky a dopady to bude mať do budúcna zatiaľ neviem povedať, ale neviem, či ešte niekde vo svete sa to stalo, že osoba, ktorá je obvinená zo závažnej trestnej činnosti, dokonca obžalovaná, je podpredsedom parlamentu. Toto je to, čo si musia klásť základnú otázku hlavne členovia alebo poslanci strany SMER, ktorí zrejme tiež všetci uverili jednoznačne, že pán Tibor Gašpar bol účelovo obviňovaný, vykonštruovanými trestnými procesmi nasilu perzekvovaný. Áno, sú tu určité argumenty, ktoré tu sám Tibor Gašpar prednášal viackrát, že nachádzajú sa rôzne trestno-procesné pochybenia v trestnom procese, ale nie v samotnej, v samotnom merite veci, v samotnom merite veci. To neviem ani ja, preto nechcem, ani nikdy nepoviem, že Tibor Gašpar je zločinec alebo, alebo grázel, alebo nič také, nikdy v živote som to nepovedal, ani to nepoviem. Musí rozhodnúť súd, alebo kompetentný orgán činný v trestnom konaní svojim meritórnym rozhodnutím rozhodnúť na základe odôvodneného uznesenia. Potom až budeme môcť povedať, či vec sa má tak alebo nie. Dovtedy bude, ak bude zvolený podpredsedom parlamentu Slovenskej republiky Tibor Gašpar, ktorý je, lebo je obvinený a v niektorých štádiách trestného konania obžalovaný zo spáchania trestnej činnosti.
Mohol by som tu rozvádzať rôzne skutočnosti o jeho osobe, ako ho poznám, čo sme spolu všeličo zažili, lenže neni to ani potrebné, je len potrebné povedať to, že my ako strana Progresívne Slovensko nepodporíme túto kandidatúru, lebo jednoducho ju z toho dôvodu podporiť ani nemôžme, lebo my nechceme byť súčinní na tom, že podpredsedom parlamentu je osoba, ktorá doposiaľ nemá trestno-procesne vysporiadané svoje záležitosti, v ktorých je obviňovaný, podozrievaný. A to nehovorím len čiste kvôli tomu, že síce presvedčil či už všetkých poslancov svojej strany, presvedčil aj väčšinu, väčšinu, nejakú, nejaký segment občanov Slovenskej republiky, ktorí volili túto stranu, že im zrejme tento úkaz, tento jav nevadí. Sme v demokracii, platí prezumpcia neviny, keď im to nevadí, nevidia v tom reálny problém, tak je to jednoducho tak. S tým sa musíme zmieriť, môžme akurát len povedať, že nám to vadí, my by sme boli radšej, ak by bol podpredseda parlamentu človek, ktorý má vysporiadané trestno-procesné závislosti okolo svojej osoby a to tak, že buď sa preukáže, že skutok sa nestal, alebo že síce sa stal, ale on nenesie vinu a je nevinný. Uvidíme, ako tieto trestné spory skončia. Ešte musím povedať, ak by som napríklad ja bol v takejto situácii, tak ja by som zrejme takúto ponuku neprijal predtým, ako by som mal vysporiadané svoje trestno-právne záležitosti.
Čiže viac nevidím zmysel, aby som tu rozprával, ja nie som človek, ktorý hovorí veľa a zbytočne, hovorím len to, čo si myslím, že je veľmi dôležité a podstatné. Nikdy nebudem robiť to, že budem spochybňovať výsledky volieb, spochybňovať rozhodnutie tých kompetentných, ktorí rozhodovať majú, môžem zaujať svoj postoj, ten som tu povedal, a aj postoj našej politickej strany.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2024 16:37 - 16:38 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcel oprieť o tú skutočnosť, že jeden z tých dôvodov, ten posledný je, že uviedla na verejnosť nepravdivé informácie, ktoré mali poškodiť dobré meno. Nepravdivé. Nevšimol som si ja pri vystúpeniach pani Kolíkovej, že nejaké nepravdivé informácie uviedla. Ani nie sú uvedené konkrétne, tak jak bolo povedané v rozprave. Čiže naozaj by ma zaujímalo, ktoré sú tie fakt nepravdivé informácie, podložené nejakými dôkazmi a pravdami, na základe ktorých niekto vyhodnotí, že táto informácia poskytnutá je nepravdivá. To je jedna vec.
A druhá vec je to, čo sa tu hovorí o tom vyzradení nejakých utajovaných skutočností alebo utajované skutočnosti, to sami predkladatelia zistili zrejme, že neni úplne vôbec pravda, preto to zrejme do toho návrhu ani, ani nezakomponovali, a preto neni vhodné to tu spomínať v rozprave.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2024 14:22 - 14:41 hod.

Jaroslav Spišiak Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vyzerá že dnes som posledný... (Reakcia spravodajcu.) Tak hovorím dnes, no dobre, tak možno nie. Odznelo tu dnes aj včera, aj v minulých dňoch k tomuto zákonu všeličo možné, pozitívne, negatívne.
Čo je pre mňa teraz veľmi obtiažne, je hovoriť po pánovi poslancovi Matovičovi. Pán poslanec Matovič teda povedal to, ako to cíti, ako to vníma, je ten bojovník. No a ja som mal premyslený iný príhovor, lenže teraz rozmýšľam nad tým, čo povedal pán Machiavelli, povedal, že proti nepriateľovi nemôžem nastaviť vľúdnu tvár a očakávať, že aj nepriateľ bude vľúdny, on to zneužije a zaútočí, pochopí to ako tvoju slabosť. Čiže, pán Matovič, toto sa totižto vzťahuje od pána Machiavelliho pre boj na život a smrť, na nepriateľa vo vojne. A ja si myslím, že my tu nemôžme byť nepriatelia na život a na smrť, nepriatelia vo vojne, my sme tu poslanci zvolení ľuďmi. Či sa nám to páči, či nie, my musíme nie sa tu navzájom osočovať a bojovať na život a na smrť, my tu musíme vymyslieť niečo konštruktívne, možno politické z iného spektra, iného pohľadu, ale výsledok musí byť niečo pozitívne pre občanov tejto republiky, niečo pozitívne. Možno viac priklonené k tým voličom, ktorí volili koaličnú stranu, opoziční sme možno v nevýhode, ale práve pri tvorbe tohto zákona som prvýkrát, prvýkrát pocítil, že oplatí sa byť aj opozičným poslancom, lebo naozaj ten prvotný návrh tohto zákona bol taký, ktorý by fakt mohol byť zneužitý na reálne obmedzenie politického práva voľne sa zhromažďovať, ak by teda bol taký úmysel to urobiť.
Následne teda došlo k prvému čítaniu a navrhovatelia pristúpili na naše pripomienky, na naše úvahy a naozaj tú časť tohto zákona, ktorá sa týka verejného alebo slobodného zhromažďovania sa verejne, zmenili a tie kľúčové administratívne obštrukcie, ktoré tam zakomponovali, vynechali alebo zmenili, že už toto neni na prvý pohľad zneužiteľné a vyzerá to tak, že je to, a v dobrej viere, použiteľné na to, o čom hovoria, že to má byť, zabezpečiť pokojné zhromaždenie osôb, keď o to majú záujem, samozrejme, s určitými obmedzeniami, ktoré obmedzenia predpokladá aj Európsky súdny dvor, aj medzinárodný dohovor o ľudských právach. Jasné, že neni to do takej miery navrhované schváliť, ako by sme sa s tým vedeli stotožniť, ale je to oveľa-oveľa lepšie a oveľa menej zneužiteľné zlovôli znemožniť voľne sa zhromažďovať.
Ja teraz nehovorím čiste ako politik, lebo som veľmi dlhé roky bol policajt. Základné úlohy štátu, tie najzákladnejšie, sú práve v tomto, že musí zabezpečiť občanom, aby sa mohli voľne zhromažďovať, slobodne prejaviť svoj názor, a musí zabezpečiť, aby to mohli urobiť slobodne, pokojne a bezpečne. Na druhej strane musí zabezpečiť aj to, aby nedošlo k ohrozeniu ich života, majetku, zdravia, nielen tým demonštrujúcim, tým, ktorí sa takto chcú prejaviť, ale aj tým, ktorí povedzme nesúhlasia s týmto zhromaždením, ich to obmedzuje v ich právach, ako aj všetkým ostatným. No a tu je ten problém. Ja ako policajt som absolvoval zákroky proti demonštrantom. Prvýkrát v živote som to začal robiť 18. novembra 1989. Som bol nasadený v Prahe strážiť ÚV KSČ. To bolo drsné. Bol som policajt. Sme sa dohodli, že nebudeme biť ľudí, lebo sme tiež cítili tú demokraciu. A následne som absolvoval viac demonštrácie proti spúšťaniu Vodného diela v Gabčíkove a mohol by som tu recitovať, kde všade som bol nasadený a čo všade som musel zabezpečiť, či už majetky, životy, zdravie demonštrujúcich alebo aj tých, ktorým sa tá demonštrácia nepáči. Potom som sa presunul do pozícií, kde som mal riadiť takéto aktivity. Potom som mal zodpovedať za riadenie týchto aktivít a vždy tak, aby sa zachovala rovnováha medzi tými, čo chcú slobodne prejavovať svoju vôľu, a tými, ktorí chcú im tú vôľu zabezpečiť, aby mohli prejaviť a aby ich pritom nemohol ohroziť nikto iný a aby sa navzájom tam nelikvidovali, neničili svoje životy, zdravie a majetky. Čiže ja viem sa na túto vec pozrieť z obidvoch uhlov pohľadu, lebo som ich zažil, riadil, zodpovedal za výkon. Preto ja presne viem, keď som si čítal tento návrh, že kto ho písal, a ja by som ho napísal takisto, aj keby sme sa opýtali policajtov, ktorí v týchto opatreniach boli, čo by navrhovali, tak by navrhovali zhruba toto isté, lebo policajt, aj zodpovedný policajt za výkon bezpečnostných opatrení v prvom rade, v prvom rade hľadí na to, aby to bolo pokojné, bezpečné, aby chránil majetok, život, zdravie a tak ďalej. Ale toto môže robiť len vtedy, keď má patričné kompetencie, možnosti. Lenže demokracia v tomto výkone bráni, lebo demokratické vymoženosti voľne sa zhromažďovať a prejavovať svoj názor má tiež svoju váhu demokracie. Čiže tu treba pristupovať veľmi-veľmi opatrne preto, lebo neadekvátny zásah môže vzbudiť ešte väčšiu reakciu, aká pôvodne bola plánovaná tým zhromaždením. Nakoniec sa demonštruje už proti samotnej polícii, ktorá neľudsky zasiahla, a už ani nie proti tomu, proti čomu sa chcelo demonštrovať. Keď sa nezasiahne, tak zase je polícia kritizovaná, že nechala voľný priebeh, a sa ľudia sťažujú, že nemohli prísť pre deti do škôlky, mali problémy sa dostať do zamestnania, zásobovanie zlyháva, deti sa strhávajú zo sna, lebo je krik. Viete, neni to vôbec jednoduché. Jednoducho povedané, na jednej strane ľudskoprávni aktivisti, na druhej strane policajti, ktorí to majú zabezpečiť. Nakoniec vždy tí policajti sú buď vinní, alebo hrdinovia.
Viete, ja som, nebudem tu rozprávať svoje osobné zážitky, ale ani som o tom nechcel hovoriť, len viackrát tu bolo spomenuté, že počas jedných vlád sa zasahovalo, počas iných vlád sa nezasahovalo. Ako keby tá, ten jeden typ vlády bol nejaký demokratickejší, viac by povoľoval voľne sa zhromažďovať a prejaviť svoj názor a ten iný zase nie, lebo striekali vodnými delami do demonštrantov, a tým pádom ako keby neboli demokratickí. Áno, v tých gorilích demonštráciách pred Národnou radou som ja prikázal striekať vodným delom do demonštrantov. Ale mal som na to zákonné dôvody, aj zákonným spôsobom to bolo vykonané. Musím to povedať, lebo stále sa to omieľa ako niečo neľudské. Čiže demonštrácia proti Gorile... (rečník sa pozrel na veľkoplošnú obrazovku), dobre, mám ešte čas. Demokracia proti, demonštrácia proti Gorile, ak to tak nazveme, pred Národnou radou, pred týmto objektom, obrovské množstvo ľudí, masa ľudí, demonštranti, ktorí demonštrovali, lebo sa im nepáčilo, nepáčila sa im tá situácia okolo tých problematík súhrnne nazvaných Gorila.
Pár mesiacov predtým došlo k obdobnému demonštrovaniu v Grécku, kde demonštranti, masa ľudí prenikla až do parlamentu a demolovala parlament grécky. U nás možno hrozilo aj to, ale nepredpokladali sme, urobili sme bezpečnostné opatrenia pred Národnou radou, zaistené zo všetkých uhlov pohľadu, a tá demonštrácia sa vyvinula do masového fyzického útočenia na policajtov, ktorí držali kordón v mínus 14 stupňoch možno vyše dvoch hodín. A tí demonštranti do nich pľuli, najskôr vajcia hádzali, potom kamene hádzali, štyria policajti museli byť odvezení do nemocnice na okamžité ošetrenie, lebo mali rozbité hlavy. Potom boli rozobraté už tie kovové zábrany a tými kovovými zábranami búchali do tých policajtov a chceli prelomiť ten kordón, ktorý držali policajti. A viete, v tomto prípade je to tak, ako keď je povodeň, pretrhne sa hrádza na jednom metri a potom už to nikto nezastaví, potom už to ide. A aj tak som vždy držal, že nestriekať, ešte to udržíme. Udržte to, udržte to, až kým už voľne tí hlavní demonštranti, ktorým fakt išlo o vec, o demonštráciu, o voľný prejav svojho názoru, rozišli sa. Až v momente, keď už tam prevažne, alebo už len boli tí, ktorí boli na prvý pohľad agresívni, rôzni... (rečník si vzdychol), ako to nazvem, nechcem ich dehonestovať nikoho, fanúšikovia futbaloví, skinheadi a rôzni takto vyzerajúci ľudia, ktorí len búšili a bolo na nich zrejmé, že oni chcú ten kordón preraziť a robiť bordel. Tak až keď títo tam boli, vtedy som povolil rozohnať ich tým vodným delom.
Na druhej strane pri tých demonštráciách, ktoré podľa Tibora, jak tu hovoril, neboli nikdy rozohnaté, no neboli pred tým Bonaparte, lebo neviem, či tam niekto, neviem, možnože sa to stalo, rozbíjal hlavy policajtom kameňmi alebo železnými zátarasami. Ak áno, neviem, podľa, ja neviem, že to tak bolo, bola demonštrácia, ktorá možno bola prejavená svojsky, ale nedošlo k fyzickému násiliu, k fyzickým útokom, takže nemuseli ani zakročovať. Ani proti demonštráciám, ktoré sme organizovali my Progresívne Slovensko. Tam keby ani jeden jediný policajt nebol, ani tak by sa nič nestalo, lebo to bolo tak, tá vôľa ľudí sa prejavila a tá intenzita, tá, tá, tá nevôľa s tým, čo sa deje, možno vykrikovaním, ale nie ničením, nie fyzickým útočením na nikoho, ani cestou domov rozbíjanie áut a tak ďalej. V tých demonštráciách na Gorilu sme mali informácie, že platia mladým chlapcom alkoholické nápoje, aby sa opili a potom aby robili bordel a potom keď polícia zakročí, aby mohlo byť brutálne útočené na políciu, že rozháňa demokratické spôsoby verejného prejavenia. Dokonca tehotné mladé dievčatá tam boli nasadené, aby ten náš policajný zákrok bol ešte akože dehonestujúcejší voči občanom.
V Bonaparte nezakročili, lebo ak by zakročia, tak ja si myslím, že by ešte väčšiu nevraživosť v tej verejnej mienke si získali, lebo v tom Bonaparte tí ľudia si mysleli, že je namieste demonštrovať vzhľadom k tej budove, vzhľadom k tomu objektu, vzhľadom k tým všetkým okolnostiam, ktoré tam boli. Jednoducho nechcem hovoriť o tejto minulosti, ale tie vodné delá som musel povedať, lebo jednoducho to tak bolo. A áno, ja som to povolil. Dokonca ja som bol na to hrdý, lebo jak by prerazili ten kordón, v zálohe sme mali zásahové jednotky Lynx Commando. Čiže títo chlapi by týchto demonštrantov museli tvrdým spôsobom buď zastaviť, možno by utrpeli viac škôd na zdraví, ako keď boli pokropení tou studenou vodou.
Čiže som rád, že teraz po tých rôznych novelách, i keď zrejme nebudú schválené tie naše, ale tie, ktoré navrhne vládna koalícia aj na základe našich možno pripomienok a pripomienok aj iných štátnych inštitúcií, teda zapracovali a naozaj tie najradikálnejšie spôsoby obmedzenia, ktoré naoko možno vyzerajú, že zabezpečenie pokojného zhromaždenia, by sa mohli zneužiť na zakazovanie akéhokoľvek verejného zhromažďovania. A toto si myslím, že je tá cesta... (rečník pozrel na veľkoplošnú obrazovku), ešte mám čas, toho zmieru. Lebo samotný účel, si myslím, tohto navrhovaného zákona je v tom, aby sme znížili eskaláciu. Znižovať eskaláciu. No lenže možno by nastal pravý opak, ak by sa to schválilo v tej pôvodnej forme, lebo naozaj niektorí ľudia, ak by možno bol zákaz, by pociťovali, že toto je obmedzenie ich základného politického práva voľne sa zhromažďovať, voľne vyjadriť svoj názor a práve v týchto prípadoch ľudia sú schopní demonštrovať, lebo pociťujú to ako obmedzenie svojich základných práv. To vždycky tak bolo, akákoľvek demonštrácia bola. Väčšinou demonštrujú preto, že cítia, že je obmedzovaná ich sloboda. Iní, neonacisti a tak, oni demonštrujú zas kvôli niečomu inému, ale väčšinou je to vtedy, keď človek cíti, že je obmedzovaná jeho sloboda. A týmto by to, ten pocit možno mal.
Teraz keď sme to spoločnými rokovaniami sa snažili nejak upraviť a naozaj tí predkladatelia tie najradikálnejšie zásahy vypustili, tie menej radikálne zmenili, je možný predpoklad, že naozaj, ak sa to schváli, zabezpečí ten účel, kvôli ktorému deklarujú, že ho prijímajú, na zvýšenie bezpečnosti demonštrantov. Potom už bude záležať len na tých samotných organizátoroch tých demonštrácií aj tých zúčastnených osôb na tých demonštráciách, že ako toto využijú, že či budú prezentovať tí hovorcovia alebo tí organizátori agresívne, nabádať na tú nevôľu, na tú zlobu proti tomu druhému, ak sa budú tváriť, jak radí Machiavelli, že proti nepriateľovi nemôžeš ukázať vľúdnu tvár, musíš ísť, no tak sa nikde nedopracujeme. Ja to považujem, ak sa to tak schváli, ako prvý krok k tomu, nie samotné telo toho zákona spôsobí tú deeskaláciu, ale, ale to, ako tá vládna koalícia na základe našich pripomienok to zjemnila, to už je prvý krok. To je náznak tej eskalácie možnej do budúcna. Ale to bude záležať vždy len od toho, ako sa k tomu postavia tí organizátori, ako sa postavia k tomu aj politici, ktorí vo svojich prejavoch bez verejných zhromaždení, v médiách, kdekoľvek budú o tomto rozprávať. Či budú nastavovať aj tú vľúdnu tvár, lebo nie sme nepriatelia, nemôžme byť nepriatelia.
Môžme byť, a to aj musíme byť, politickí súperi, konkurenti, záujmy svojich voličov musíme hájiť, ale nie tak, že ich ženieme do zúfalstva, na základe ktorého sa začnú správať tak, ako nechceme, aby sa správali. Preto je to aj na nás ako, lebo samotné telo zákona, akéhokoľvek, nepomôže.
Skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis