Videokanál poslanca

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Povedala si, že ministerstvo vnútra predtým jak predložilo túto novelu malo rokovať s rôznymi inštitúciami, či už pedagogickými alebo všelijakými inými odborníkmi. Okrem iného si spomenula aj policajný zbor. Takže podľa mňa s tým policajným zborom by sa nič tým rokovaním nevyriešilo. Lebo my sme si pozvali vedenie policajného zboru aj spolu s ministrom vnútra na Brannobezbečnostný výbor a prvý viceprezident, ktorý tam prišiel reprezentovať povedal, že nechápe ako sa môžu ľudia cítiť v nebezpečenstve alebo mať ten negatívny pocit, keď štatistika klesá. Povedal, že aj o koľko. Nechápe to. A som sa ho pýtal, že. Nerád veľa hovorím. Len som chcel pripomenúť, že policajtov sa zbytočne pýtali, keď manažment to vidí takto.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na faktické poznámky.
Na poznámku pána Pročka, mňa nevyrušovali, mne to nevadí. Vadí mi, že ich je tu málo, ale ináč ma to extra nevyrušovalo. Skôr ma vyrušoval ten krik, ktorý tu teraz nastal.
K pánovi Sabovi. Verte mi, že sú voliči aj takí, ktorí presne toto chcú. (Reakcia z pléna) Sú. Ja nehovorím, že sú nepríčetní. Volili stranu SMER, volili stranu HLAS a chcú to, preto ich volili. Preto. No a im musia niečo produkovať. Iné nevedia produkovať. Áno, je veľa, veľa voličov, ktorí chcú to, čo ste hovorili vy. A samozrejmé, že je. Ich chránime my. Ich zastupujeme my. Oni zastupujú svojich. A sú. Verte mi, že sú. Ja som sa s nimi viacerými rozprával, no, takže zas hovorme k veci objektívne. Plnia svoj volebný program. Toto je ich volebný program, likvidovať demokraciu, nebojovať s korupciou, nebojovať s organizovaným zločinom, likvidovať všetko, čo im vojde do cesty. Toto, oni ho plnia, lebo toto chceli, toto sľúbili, tak vyhrali voľby. Koniec (rečník pozrel časovú elektronickú tabuľu).

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, k navrhovanému alebo k prerokovávanému zákonu už tu bolo dnes povedané všeličo možné, aj vecné, aj faktické, aj argumentačné, aj ľudské, aj priamo s tým nesúvisiace, čisto politicky demagogické. Ja sa pokúsim (povedané so smiechom) vrátiť k téme a hovoriť teda o tomto prerokovanom návrhu zákona, ktorý tu, o ktorom tu rokujeme v prvom čítaní.
Včera pri alebo pred rokovaním o návrhu na skrátené legislatívne konanie som si snažil urobiť niekoľko poznámok k prednesu tohto návrhu ministrom vnútra. No nehovoril nič, tak som si nemohol ani poznamenať nič. Takisto dnes som si chcel urobiť poznámky, keď minister vnútra hovoril o tom, že navrhuje to prerokovať v prvom čítaní. Jediné, čo mi zostalo v hlave a v pamäti je to, že nás skritizoval, že počul som veľa-veľa, ale k meritu veci toho bol len jak šafránu. Čiže kritizoval nás za to, čo sme tu ani nemali hovoriť. My sme mali hovoriť o tom skrátenom vysvetľovanom, skrátenom legislatívnom konaní a k meritu veci máme hovoriť dnes. Čiže tak som bol zvedavý, čo povie on k tomu meritu veci, som si chcel robiť poznámky, aby som sa vedel odborne k tomu všetkému vyjadriť, no nepovedal zase nič. Povedal, že všetko je garantované, všetko bude super, aj ochrana obetí, aj ochrana oznamovateľov, v podstate že je všetko v poriadku a je garantované, že všetko bude tak, ako má byť. No tak toto, tiež som si neurobil žiadnu poznámku, ku ktorej by som tu mal nejakú vecnú poznámku, alebo kritiku, alebo povedzme aj pochvalu.
Takže najrelevantnejší príspevok zo strany koalície tu mal Tibor Gašpar, podpredseda parlamentu. Obžalovaný Tibor Gašpar tu pol hodiny rozprával o tom, že ako bol tento Úrad na ochranu oznamovateľov proti spoločenskej činnosti zneužitý povedzme politicky, alebo jednoducho, že bol zneužitý. Argumentoval tu povedzme faktami, faktickými nejakými poznámkami, upozorňoval nás na nejaké spisy, na nejaké záznamy, ale v podstate ani jednou vetou nekonštatoval, že tento úrad konal v rozpore so zákonom. Snažil sa nám tu nejak prezentovať, že keď už niekto možno pochybil alebo nevzal niečo v úvahu, to bol prokurátor, ktorý tú ochranu stanovil tým oznamovateľom. Zároveň sme sa dozvedeli, že všetky argumenty na skrátené legislatívne konanie, všetky argumenty na zmenu koncepcie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je nevyhnutné alebo potrebné vôbec meniť. Lebo ani jeden jediný dôvod neuviedol, lebo keď už povedzme podľa neho niekto mal pochybiť, tak to bol ten prokurátor, ktorý udelil ten štatút chráneného oznamovateľa. Samotný úrad nemôže, ani nemohol mať z toho nič, nemal mať s tým nič spoločné, on len prijal to oznámenie, prokurátor rozhodol a oni to mali len sprocesovať a to aj robili, v zmysle platného zákona. Žiadne pochybenie nikdy nebolo konštatované, ani samotným Tiborom Gašparom. Hypoteticky povedal, že na vine môže byť nejakým spôsobom neobjektívna riaditeľka úradu, ktorá mohla upozorniť, kebyže chce, na nejaké medzery v tom zákone. A keďže neupozornila, tak je, samozrejme, vinná za všetko a treba ju okamžite odvolať. Čiže len mohla upozorniť, ona sama sem prišla, keď tu bol predložený poslanecký návrh chcela možno upozorniť, možno chcela fakt fakticky povedať, kde sú možno nejaké problémy v tom zákone, aby boli odstránené legislatívne. Nebolo jej to umožnené, nebolo jej to umožnené.
Čiže z celého argumentačného súboru Tibora Gašpara môžem konštatovať jediné. Neexistuje porušenie zákona, neexistuje pochybenie úradu, možno hypoteticky existujú niektoré nedomyslené paragrafy toho zákona, ktoré by mohlo možno mohlo byť novelizované jednou vetou a to by bolo všetko. Čiže je jednoznačné, že sa to robí, to tu bolo povedané, kvôli tým policajtom čurillovcom. Jednoznačne. No a teraz ja si dovolím vysloviť svoj subjektívny názor, tu sa veľa hovorí o tom, že tu je pomsta, z pomsty a neviem, čoho všetkého. Podľa mňa tu ani tak nejde o pomstu, tu ide o to, že vládna koalícia, prevažne strana SMER, HLAS ani tak nie, ale priamo momentálny predseda HLAS-u, minister vnútra, vo volebnej kampani silne argumentoval a vlastne tým možno sa im podarilo vyhrať tie voľby, že tú hrôzovládu nejakým spôsobom a tých aktérov tej hrôzovlády tu zlikvidujú, vyhodia, pozatvárajú, proste že tu urobia ten poriadok. No a od prvého dňa sa aj snažia to takto robiť, lebo toto v podstate sľúbili svojim voličom. Tí ich voliči sú nervózni, že sa im to nedarí. Sledujem vyjadrenia tých ich voličov, že prečo ešte je tam, prečo sú tí policajti furt tam, prečo tí policajti furt rozprávajú, prečo je, prečo ste s tým už nič neurobili. Preto tu sledujeme nejaké náznaky už aj premiéra, aj pána Gašpara Tibora, že apeluje už na orgány činné v trestnom konaní, že treba rýchlo, že nekonajú. Jednoducho nedarí sa zákonne odstíhať, odstaviť, urobiť to, čo tým voličom sľubovali, že urobia. A teraz sa snažia v podstate si zachrániť tvár, že oni by aj urobili, len jednoducho im v tom niekto bráni. Zaútočili aj na generálneho prokurátora cez krajského prokurátora žilinského, medializujú to, už lebo generálny prokurátor niektoré rozhodnutia, rušené uznesenia jednoducho už nerozhoduje tak, jak rozhodoval predtým, už rozhoduje, tak, že sa im to teraz už nepáči. Iní prokurátori rušia obvinenie tých niektorých policajtov, že sú nedôvodné, nezákonné. Proste im to nevychádza, nevychádza a tým pádom celá tá mantra okolo toho, že všetko bolo politicky, protizákonne, monštruózne vykonávané proti vtedajšej opozícii, to im jednoducho už nesedí. Už aj tí voliči začínajú pochybovať, že fakt to bolo tak monštruózne? Veď keby to tak bolo, tak tí čurillovci už sú dávno v base, už by to bolo vyriešené. Lenže nevychádza im to, tak teraz musia nájsť toho vinníka, už nestačia médiá, už nestačí opozícia, lebo my tu môžeme len tak rozprávať, ale generálny prokurátor zrazu, zrazu on je ten, ktorý zneužíva svoju právomoc, alebo ako to nazývajú pomaly mediálne. Takže my by sme aj zlikvidovali všetkých, len prokurátor to robí nejak čudne.
A teraz zrazu pán minister vnútra prehrá súdny spor, tak zrazu je ďalší nepriateľ Úrad na ochranu oznamovateľov. A konkrétne riaditeľka toho úradu je zaujatá, vyňúrali, že má manžela člena PS, bežného člena, ktorý kandidoval, nikto ho nikde nezvolil, tak je to zaujaté. Vidíte, to je to, musíme to zrušiť a potom sa nám podarí splniť tie volebné sľuby, tie volebné sľuby. Tak to ideme zrušiť, zo dňa na deň. No, idú na to. No a viete, tú zaujatosť tej samotnej riaditeľky teda zmaril sám minister vnútra Šutaj, Matúš Šutaj Eštok tým, že nepredložil návrh na personálne riešenie čurillovcov na posúdenie tohoto úradu. Ak by to tam bol predložil, tak ten úrad mohol rozhodovať. Ak by predložil zároveň tie argumenty, o ktorých hovoril včera Tibor Gašpar, ak by boli fakt objektívne a pravdivé, tak je možno pravdepodobné, že ten úrad by mu ten súhlas aj dal. Čiže kto zapríčinil, že tu pochybujeme o tej zaujatosti, nezaujatosti, politickej zaangažovanosti? No samotný pán minister vnútra. On to tam neposunul a teraz hovorí, že je zaujatá a treba ju odvolať. Prečo to tam neposunul? Môžem mať takú konšpiračnú hypotézu, že naschvál, aby teraz mohol hovoriť, že je zaujatá, ale tak ďaleko asi nezájdeme. Čiže tú zaujatosť neni čím vecne argumentovať. Ak by bol posunul tú žiadosť o personálne riešenie čurillovcov a ten úrad by mu garantoval alebo by mu zakázal to personálne riešenie, tak potom by mohli hovoriť možno, že to bolo zaujaté. Lenže úrad ani nemal šancu preukázať, že by rozhodoval zákonne. Čiže zaujatosť, nezaujatosť.
Politická angažovanosť. Absurdné je, že to tu hovorí priamo človek, ktorého syn je riaditeľom SIS. SIS je podľa mňa oveľa dôležitejšie, aby bolo nezaujaté, nezaujaté riadené. To je oveľa významnejší útvar štátny ako tento Úrad na ochranu oznamovateľov. Tam nikomu nevadí že syn. Čiže keby to aspoň hovoril niekto iný, tak by bolo, no dobre. Ale takto?
No a teraz ďalšie moje hypotézy, ešte to asi stihnem povedať. Čo bude robiť táto koalícia s týmto celým našim rokovaním? No zrejme to schvália. Teda ja dúfam, že nejakým zázračným spôsobom nie, ale keď to schvália, zriadia ten nový Úrad na ochranu obetí aj oznamovateľov a náhodou, alebo ak sa stane, že tých oznamovateľov zrazu bude menej alebo nebude žiadny, tak budú tvrdiť, že to je kvôli opozícii. Lebo že opozícia tu strašila, že ochrana nebude, ochrana je nulová, nikto tu nikoho neochráni. Čiže že vlastne my sme tých oznamovateľov potencionálnych vystrašili tak, že oni teraz v presvedčení tak radšej nebudú oznamovať nič, lebo budú celí vyplašení. Tak preto, ak to niekto náhodou bude sledovať z tých občanov, čo tu poviem, tak ich vyzývam, aby sa nebáli, lebo úrad bude. Zákon aký, tak aj keď novelizovaný bude, kľudne ak zistia, vidia, majú argumenty, podozrenie o protispoločenskej činnosti, tak nech to hlásia, tak ako to tento zákon novelizovaný bude upravovať. Nech to hlásia. A keď ten nový úrad im negarantuje, neposkytne, alebo prokurátor to musí v podstate urobiť, tú ochranu, tak nech sa prihlásia u nás, my ich ochránime. Veľmi toho veľa prostriedkov mať nebudeme, ale aspoň mediálne to budeme prezentovať, že vidíte? Neochránili, nepomohli. Čiže nezapríčiňme to, že na nás budú môcť zvaľovať, že sme vlastne odradili všetkých oznamovateľov a preto nikto nič neoznamuje.
A druhá vec. Už tu rokujeme dva, možno neviem koľko dní budeme ešte rokovať, určite koalícia bude tvrdiť, že kvôli nám, že to tu dlho naťahujeme, nemôžu v podstate tu schvaľovať zákony, ktoré by pomohli tým prakticky občanom. Čiže my sme to argumentovali, že krádeže, horalkové paragrafy, že kvôli nám to nemôžu, my sme na vine. My, lebo to tu naťahujeme, lenže pre nás je toto priorita, ochrana právneho štátu. Toto je dôležité, chrániť tých, ktorí vidia, ktorí sa neboja, ktorým je to cudzie, že vidia protispoločenskú činnosť a sú len ticho.
A ešte ďalšia úvaha, možno posledná podľa času. Ak naozaj budú mať tí ľudia pocit, že sa to neoplatí, lebo tento úrad bude nejak politicky angažovaný opačne, jak ho prezentujú teraz, nebudú veriť tej ochrane, tej koncepcie ochrany, tak čo vlastne im ostane? Pozerať sa, vidieť, že sa tu korumpuje, že sa tu pácha protispoločenská činnosť, báť sa, dokonca možno musia byť aktívni v tých procesoch, verejných tendroch a rôznych iných. Čiže čo sa z nich stane nakoniec, spolupáchatelia, keď budú ticho? Preto im hovorím, kľudne to hláste a keď vám nepomôžu, nezachránia vás, budú to bagatelizovať, tak je tu opozícia, ktorá vás ako-tak v rámci svojich možnosti ochráni tak, aby to všetci, celá spoločnosť videla, že kam sme sa dopracovali. Nebuďte spolupáchatelia, nebuďte podporovatelia alebo len taký tichý, mlčiaci dav, ktorému je to už v podstate jedno. Lebo keď budeme ticho, tak nič nedosiahneme. Prevalcujú nás, prevalcujú nás takýmito krokmi ako teraz, aj od samého začiatku toho vládnutia. Zatiaľ im to vychádza, schvaľujú si hocčo, ale nedovoľme to. Nahlasujme všetko, čo sa nám nezdá a dúfajme, ako tvrdí minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, že aj obete trestnej činnosti, aj oznamovatelia protispoločenskej činnosti budú mať, že sú, a majú mať garantovanú takú istú ochranu, akú mali garantovanú doteraz počas existencie tohto úradu, ktorý tu idú zrušiť, vytvoriť iný, len čiste kvôli tomu, aby si tam dosadili svojho šéfa, lebo tak to dopadlo aj so špeciálnou prokuratúrou. Špeciálna, jak som bol iniciátor, aby to vzniklo, aj to vzniklo, aj to obsadil pán Kováčik hneď ako prvý riaditeľ, špeciálny prokurátor, zo začiatku to chceli aj zrušiť, len potom zistili, že je to veľmi výhodná vec. Máme spoľahlivého šéfa a môžme si robiť, čo chceme. A tak to prebiehalo roky rokúce, 62 nepodaných žalôb, takže to je precedens, že úrad môže byť akýkoľvek, záleží to od toho manažmentu, zrazu keď tam nebol Kováčik, tak to zrazu všetko šlo. Takto si myslia, že ovládnu aj Úrad na ochranu oznamovateľov a budú to riešiť tak, že s tými oznamovateľmi bude sa narábať tak, aby sa necítili až tak komfortne, až tak bezpečne, radšej budú tichými spolupáchateľmi korupcie iných protispoločenských javov, lebo si nebudú trúfnuť sa na niekoho obrátiť o pomoc. Toto nech sa nestane, nech sa obracajú, už sa nebudem aj ja obracať, toľkokrát to hovorím, už ani neviem čo. Asi skončím, že? Už tu bolo povedané, ešte môžem apelovať na kadekoho, ale nebudem.
Čiže ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Prihlásil som sa do faktickej po jednom momente a medzitým tu odznelo toľko všelijakých faktov a argumentov, že už ani neviem, že ku ktorému sa mám vlastne vyjadriť. Tak poviem asi toľko. Veľa sa tu hovorí, že ide o akt pomsty. Pomsta, pomsta, pomsta. Podľa mňa až takto nejde o pomstu, skôr ide o zúfalý, veľmi zúfalý premyslený ťah, ako zachrániť svoju vlastnú tvár pred svojimi voličmi. Lebo ich obalamutili tým, že sú všetci nevinní. Hrôzovlády a predstavitelia tých hrôzovlád ich tu nevinných protiprávne stíhali, perzekvovali a že keď prídu k vláde, tak všetkých, všetkých vyhodia všeckými sa vysporiadajú, vyženú ich odtiaľto, lenže sa im to nedarí. Nedarí sa im to zákonne robiť, nedarí. Na vine sú médiá, na vine je opozícia, na vine je každý, nakoniec už zaútočil aj na generálneho prokurátora cez krajského prokurátora Žiliny a teraz ten, kvôli čomu sa im to nedarí, je tu akože zaujatá predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tak aj tú treba zlikvidovať a ukázať voličom, my by sme to aj robili, len vidíte, títo nám v tom bránia, lebo všetci sú zaujatí, všetci nám chcú ubližovať.
Lebo tá zaujatosť tej predsedníčky tu bola argumentovaná nejakým manželským vzťahom. Absurdné je, že hovorí to práve ten, ktorého syn je šéf SIS-ky, ktorá má byť absolútne nezávislá, absolútne, oveľa nezávislejšia, nekontrolovateľný úrad pomaly, je absolútne závislejší a dôležitejšie, aby bol závislý, či vlastne nezávislý ako Úrad na ochranu oznamovateľov. No, takže všetci im v tom bránime, tak nás treba zrušiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Takže dozvedeli sme sa konečne jednoznačne, úplne jednoznačne, že prečo sa ide meniť forma ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Jeden a jediný dôvod je ochrana, ktorá bola poskytnutá čurillovcom. Nič iné. Nebolo vysvetlené alebo vlastne vyvrátené zákonné postupy ani riaditeľky, ani celého úradu. Ten úrad len prijal, rozhodol prokurátor, podľa toho jak hovoril pán Gašpar vecne alebo zle, ale to neni vec toho úradu. To by stačilo do toho zákona vpísať jednu vetu, ako sa potom postupuje pri prehodnotení rozhodnutia prokurátora. Jediný zlý argument alebo vec je tu, že minister vnútra, keď chce personálne riešiť tých policajtov, ako sľubovali ste svojim voličom, mohol to urobiť, ale mal to urobiť podľa zákona. Mal sa opýtať úradu, že či súhlasí s personálnym riešením. Ak by vyargumentoval tak zhruba, jak to bolo tu, možnože ten úrad by ten súhlas aj dal, že by možno povolil personálne riešenie, lenže nemal tú šancu, lebo nedostal tú žiadosť a na základe toho má byť akože spolitizovaný? Však možno by rozhodol tak ako zákon káže. A na základe toho, že nedostal tú šancu, tak tu teraz sa hovorí, že je spolitizovaná tá predsedníčka toho úradu a že treba ju odstaviť. Čiže čurillovci jeden dôvod a nedôveryhodná spolitizovaná podľa koalície riaditeľka úradu. A toto spolitizovanie a účelové rozhodovanie nemohla vôbec spraviť, lebo minister vnútra ju nepožiadal. Nepožiadal, neargumentoval, prečo ich chce vlastne odstaviť. Možnože mal na to pádne argumenty, ale ich nebol schopný napísať, a preto vlastne prehral aj svoj súdny spor. Z tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Na faktickú tuto pána Vanča nemám čo povedať, povedal to perfektne. Chcem dokončiť to, čo som nedokončil.
Tú hanbu, ktorú budem cítiť o pár rokov, keď budem dedko rozprávať svojim pravnúčatám, že som bol členom parlamentu, kde sa znižovala úroveň demokracie, kde sa protizákonne, protizákonne, v rozpore so zákonmi prijímali zákony, ktoré škodili ľuďom, občanom, oznamovateľom, tým, ktorí chcú žiť čestne a bezpečne, no a toto, a nemôžem proti tomu robiť nič. To ma najviac trápi. Môžem tu rozprávať, to ja nerád robím, ja radšej niečo konám, no ale nemám. Čo tu mám konať? Môžem akurát len povedať, vy si to aj tak odhlasujete a ideme ďalej.

Vymazať prázdny rámček

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému rokovaniu.
Rokujeme o návrhu o skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tu je hneď jeden veľký paradox, z čoho vidieť, o čo tu v podstate navrhovateľom ide. Lebo doteraz platí právna úprava o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákon o ochrane. Teraz ideme rokovať o úrade. Čiže čo z toho vyplýva? Ako keby ten úrad bol dôležitejší, ako tá samotná ochrana. Čiže doteraz platí zákon o ochrane oznamovateľov, v rámci ktorej je ten úrad na to určený len ako jeden z prvkov tej samotnej ochrany oznamovateľov. Teraz je zrazu dôležitejší ten úrad, lebo ten treba zmeniť, lebo ten úrad je zrejme iný, ako si ho predstavuje vládna moc. Čiže to je jeden taký paradox, že úrad je dôležitejší ako samotná ochrana. Malo to byť nazvané zákon o ochrane, keď už, oznamovateľov, a keď tak veľmi chcú, tak aj tých obetí. Ochrana je dôležitá a nie úrad, ktorý tú ochranu v podstate len sprostredkováva.
No a teraz k tým dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Už tu bolo dnes povedané veľa o tom, že tie dôvody v podstate neexistujú. Tie, ktoré sú napísané, sú, tu už boli viackrát vyvrátené. Ja sa ich snažím následne vyvrátiť tiež, ale v prvom rade by som sa chcel venovať tomu nepísanému dôvodu, ktorý tu už dvakrát aj odznel z pléna, že v podstate chcú zabrániť tomu, navrhovatelia zákona chcú zabrániť tomu, aby tento úrad alebo tá ochrana oznamovateľov nebola zneužitá buď politicky alebo nejak inak, neobjektívne a aby táto ochrana nechránila napríklad obvinené osoby, tak ako to tu bolo prezentované, že tá ochrana neni na to, aby chránila účelovo povedzme aj obvinené osoby z trestnej činnosti.
No tak teraz sa budem snažiť vysvetliť, že nie tento úrad, ktorý tu chcú zrušiť a zaviesť nejaký iný čisto z organizačných dôvodov, je na vine kvôli tej poťažne predpokladanej neobjektívnosti, preto, lebo nie ten úrad poskytuje ochranu oznamovateľom. Ten úrad len zprocesuje toho občana, ktorý nahlási nejakú protispoločenskú činnosť. Rozhodnutie o tom vynesie prokurátor. Prokurátor a nie ten úrad. Ten úrad len zprocesuje túto celú situáciu, čiže prokurátor aj v prípade tých obvinených policajtov, o ktorých je tu reč, pridelil prokurátor.
No a teraz čo sa stalo? Minister vnútra chcel alebo zaumienili si, že týchto obvinených policajtov postaví mimo výkon služby, čiže prijme voči nim určité personálne opatrenie, ktoré zo zákona môže vykonať, zákon mu to nezakazuje, obzvlášť, ak sa jedná o obvinené osoby. Ďalej je potrebné vydokladovať aj to, že prečo tieto obvinené osoby by mohli nepriaznivo vplývať alebo rušiť alebo mariť samotný proces, trestný, v tej veci, v ktorej sú obvinení. No minister podľa zákona, keďže tieto osoby, títo policajti dostali štatút chránenej osoby prokurátorom, nie úradom, prokurátorom, mohol aj v zmysle súčasne platnej legislatívy vykonať personálne opatrenie so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, so súhlasom. No a tento minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nepožiadal o tento súhlas. Sám svojvoľne rozhodol a postavil a prijal personálne opatrenie.
Čiže ako by som to mohol ešte lepšie povedať, neumožnil tomu úradu, aby prejavil svoju objektivitu, lebo ak by bol požiadal ten úrad, možno ten úrad by mu dal ten súhlas. Krútite hlavou, prečo si myslíte, že by nedal? Prečo? Prečo si to myslel ktokoľvek? Ten úrad bol nezávislý, objektívny a takto nemohol, nebolo mu umožnené jednoducho prejaviť túto objektivitu a nestrannosť a zákonnosť, lebo jednoducho ten minister nepožiadal ten úrad. To mu vytýka aj súd. Za prvé, nepožiadal úrad. Zrejme nevedel asi konkrétne dôvody. To, že sú obvinení, je len jeden predpoklad. Druhý predpoklad, že budú mariť alebo nepriaznivo vplývať na to vyšetrovanie, v ktorom sú obvinení. A toto mal napísať aj do toho personálneho opatrenia. To je druhý dôvod, prečo súd zrušil ten personálny rozkaz. Za prvé, že nepožiadal a za druhé nezdôvodnil, prečo tak urobil, okrem toho, že sú teda obvinení.
Čiže minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je sám na vine, že tu existuje pochybnosť o nezaujatosti a objektivite Úradu na ochranu oznamovateľov. To je ten problém a kvôli tomu tu teraz riešime zrušenie celého úradu, lebo minister vnútra nedal ani len šancu tomu úradu byť objektívny. Čiže kto je tu na vine tej celej problematiky? Ten, ktorý porušil alebo nebral v úvahu zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Automaticky sa berie, ako keby tento úrad bol neobjektívny a slúžil niekomu inému, či už politikom, alebo inému, len nie zákonu a zákonnosti a spravodlivosti. Samotná príčina je minister vnútra. Čiže toľko k tomu nepísanému dôvodu, prečo sa tu má zrušiť, meniť, transformovať alebo akokoľvek ináč zákonne postaviť ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
No a teraz k tým dôvodom, ktoré sú napísané v dôvodovej správe. Už tu bolo povedané, že exis... proste neexistujú tie dôvody, aby spĺňali zákonom predpokladané podmienky na skrátené legislatívne konanie. Jednoducho neexistujú, lebo jedna z nich je bezpečnosť, ohrozenie bezpečnosti či už štátu, občanov. Neexistuje také nebezpečenstvo teraz, že by sme to museli riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Kto konkrétne je v takom ohrození, v nebezpečenstve momentálne, že to je potrebné takto urobiť? Nikto. Čiže druhý dôvod, značné hospodárske škody, bezprostredne hroziace, ak sa skrátene takýto zákon neprijme. No aké škody tu bezprostredne hrozia, že vzniknú? Nevzniknú. Skôr opak je pravdou. Nehovorím, že bezprostredne môžu vzniknúť, ale plynutím času môžu v prípade, že osoby, ktoré majú požívať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak konať nebudú, lebo nebudú dôverovať tomuto novému inštitútu. Ich doteraz existujúce práva a uznané ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú v značnej miere ponížené. Je to nevyvážené. Teda navrhuje sa to nevyvážene. Posilňujú sa práva tých, proti ktorým v podstate chcú oznamovať tú protispoločenskú činnosť. Takže je zvýšené riziko, že tak nebudú konať, lebo nebudú sa cítiť tak bezpečne a chránení, ako sa cítili doteraz.
Čiže ak berieme v úvahu povedzme tú korupciu, o ktorej tu je celý deň reč, tak tou korupciou, nevyváženým hospodárením so štátnym rozpočtom, ako sme tu už videli pred chvíľou, dve miliardy v tendroch a v iných tendroch nevyvážených, zrušených a dopredu pripravených, môžu nastať tie škody. Môžu. Čiže nie zabráni sa škodám, ale skôr sa otvorí nejaká cestička k vzniku ďalším škodám.
No a ten posledný dôvod, ktorý zákon predpokladá pre skrátené legislatívne konanie je ohrozenie ľudských práv a slobôd. Čiže už tu pán Dostál vysvetlil, že koho ľudské práva a slobody budú ohrozené tým, ak sa tento zákon neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, čiže ihneď. Tých oznamovateľov, ktorí doteraz oznamovali, alebo tých, ktorí by chceli oznamovať, len zvažujú teraz, čakajú na nový zákon, že im dá viac kompetencií, viac ochrany alebo tým, proti ktorým podávali oznámenia tí oznamovatelia protispoločenskej činnosti.
Pán minister vnútra tu hovoril, že zároveň je potrebné vyvážiť tento systém a posilniť práva zamestnávateľov, že to je jeden z dôvodov, posilniť práva zamestnávateľov, aby mohli sa odvolať, proste aby mali vyššie právomoci na svoju obhajobu proti oznamovateľom protispoločenskej činnosti. No konkrétne, ja som pôsobil pred tým, ako som prišiel sem do tohto pléna, ako riaditeľ bezpečnosti vo firme Slovnaft a tam som mal na starosti aj koncepciu a systematické riešenie týchto problémov oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že poctivo podnikajúca firma, obzvlášť taká firma, ktorá má, ktorú, v ktorej je konateľom niekto iný a nie majiteľ a je tam viac konateľov a rôznych riaditeľov, ktorí majú personálnu a ekonomickú štatutárnu právomoc, tak majiteľ takejto firmy práve uvíta, ak existujú ľudia, ktorí sú ochotní oznámiť protispoločenské aktivity činnosti zamestnancov jeho firmy, a to obzvlášť preto, lebo firme, ktorá je podozrivá z trestnej činnosti, je možné vzniesť obvinenie v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ak proti tomuto tá firma nemá žiadny, ako by som to nazval, vyviňujúci prostriedok, nejakú účinnú ľútosť alebo niečo obdobné, jak pri daňovom úniku, že jaj, pardon, vyplatím to a hotovo. Nemá. Raz keď je obvinená, tak musí znášať celý trestný proces a obvinenie a obžalobu a nakoniec aj trest.
Jediná možnosť, ako sa z tohto vymotať, je dopredu identifikovať protispoločenskú činnosť, konkrétne nejakú trestnú činnosť, nahlásiť páchateľa a jednoznačne preukázať, že nie firma je vinná, firma identifikovala osobu, ktorú pácha, ktorá pácha trestnú činnosť, a oznámila ju orgánom činným v trestnom konaní. No a na toto je úplne najlepší občan zamestnanec, ktorý nahlási, ak sa takéto niečo v jeho okolí deje. Čiže poctivo hodlajúci podnikať podnikatelia, majitelia firiem jednoducho vítajú takúto možnosť a nieže im to uberá na nejakých právach. Jedine podvodné firmy, založené na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, daňové úniky, karuselové, takéto firmy a takíto majitelia sú nervózni z toho alebo predpokladajú, že im môže ublížiť oznamovateľ protispoločenskej činnosti.
No a teraz takýchto firiem, takýchto podnikateľov práva chce navrhovateľ tohto zákona chrániť, zvyšovať ich práva? Podľa mňa je to nevhodné, nemiestne a je to presne tak, ako sa tu deje od samého vzniku tejto koalície. Začalo to programovým vyhlásením vlády, kde ani jednou vetou sa nehovorí, že v akej forme a intenzite chce bojovať s organizovanou kriminalitou. Čo sa týka korupcie, korupcia je v programovom vyhlásení pomenovaná, že je nebezpečný protispoločenský jav, ale trestno-procesné postihy korupcie sú podľa programového vyhlásenia vlády na hrane porušovania ľudských práv a slobôd. Čiže korupcia sa má riešiť len školeniami, inštruktážami alebo nejak obdobne, len nie výlučne trestno-procesnými metódami, čiže stíhaním páchateľov korupcie. Následne trestné kódexy novelizované jednoznačne v prospech páchateľov alebo teda strany obhajoby v neprospech poškodených, ako aj orgánov činných v trestnom konaní. Následne všetky skrátené legislatívne konania, ktoré sme tu absolvovali, v podstate všetky znižujú úroveň demokracie, rušia nezávislosť, nezávislo predpokladaných inštitúcií, štátnych, a teraz dokonca veľmi dôležitý prvok, ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda zároveň ešte aj obete trestných činov, kde sa hovorí len o úrade, nie o merite ochrany tých obetí. O tom sa nehovorí. Takže neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dokonca som tu vyvrátil aj ten nepísaný dôvod, kvôli ktorému to celé akože je, zabezpečiť objektivitu úradu preto, lebo tú samo, to samotnú, to samotné pochybenie alebo predpoklad, že nebol objektívny, zapríčinil minister vnútra konaním v rozpore so zákonom. To je dôležité, nie úrad, nie pani predsedníčka Dlugošová úradu, ale minister vnútra nepožiadal a neodôvodnil tú svoju personálnu politiku a to mu vytkol aj súd, lebo zrušil personálne rozhodnutie. Čiže nevedel nájsť tie dôvody? Preto nepožiadal ten úrad? Zrejme nie, lebo ináč by to napísal do toho personálneho rozkazu a nemusel byť ten rozkaz zrušený. Takže toľko.
A ešte chcem povedať aj to, že tu sa veľa hovorí o korupcii, nahlasovaní korupcie. Občan alebo osoba, ktorá má informáciu, že je páchaná trestná činnosť alebo protispoločenská činnosť, tak ju prioritne nemá hlásiť na tento úrad, ale orgánom činným v trestnom konaní, alebo iným orgánom presadzujúcich právo, kompetentným konať v danej veci. Čiže taká osoba môže byť rovno oznamovateľ trestnej činnosti. Ak je to nevyhnutné pre trestné konanie, môže byť utajený svedok, môže byť obyčajný svedok, môže byť dokonca, ak sa jedná o korupciu, nasadený súdom, určený ako agent, ak tá korupcia ďalej prebieha, ukončiť ten proces odhaľovania a dokazovania ako agent, lenže všetky tieto inštitúty tvoria určitú formu nebezpečenstva pre túto osobu vo svojom pracovnoprávnom vzťahu, a to je ten problém. Preto bol uzákonený, uzákonený princíp ochrany takýchto oznamovateľov, aby neboli perzekvovaní, aby procesno-právne, pracovno-právne mali istotu. Toto je dôležité, a nie úrad. Okrem toho, nie ten úrad udelil štatút chráneného, chránenej osoby, ale prokurátor a minister vnútra ten úrad nepožiadal. Možno ten úrad by rozhodol tak, že nech sa páči, máte dôvody na personálne riešenie, tak môžete ho riešiť.
Takže ešte raz, prosím tých, čo to predkladajú, nech to ešte raz zvážia a nech radšej s týmto niečím sem nechodia, lebo tu bola reč o hanbe, že aby sme neboli osobní, tak ja budem osobný sám voči sebe. Ja cítim obrovskú hanbu pomaly, že som tu v tomto pléne už celé volebné toto obdobie a počas mojej prítomnosti nemôžem robiť nič, len tu čosi povedať, aj tak sa všetko urobí tak, jak sa chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Prekvapilo ma, že koľko som dostal tých faktických, ďakujem za všetky.
Ja sa vyjadrím len k poznámke pána Hargaša. On uviedol tie fiktívne čísla presne rovnaké na všetky roky. No presne kvôli tomu som sa k tomu nemohol tu nejak odborne vyjadrovať, lebo z takýchto čísel, bez textu, že prečo je to presne tak, prečo je tam to číslo takto uvedené, čo sa za tým číslom skrýva, z čoho sa skladá, som sa nedočítal. Takže ja som si netrúfol povedať, že či to je dobre, či to je málo, či to je zle, alebo či sa šetrí, či sa tam skrýva nejaká vata, lebo jednoducho nebol tam text, z čoho sa to číslo skladá. Čiže preto som tu rozprával všeličo možné a nie čiste odborne k číslam rozpočtu ministerstva vnútra. Takže toľko.

198-2
Zaznieva to, že treba to robiť, ale možno inak, na iných položkách, iným spôsobom, nie tak, ako to navrhujete vy. Ale konsolidácia jednoducho musí byť, lebo sa dostaneme do obrovských ekonomických problémov ako štát.
Z toho všetkého, čo som pochopil z toho rozpočtu aj z toho všetkého, čo sa tu o tom pohovorilo, aj čo povedal minister financií, včera som ho naschvál počúval, že či podrobnejšie, alebo nejak odbornejšie vysvetlí princíp toho rozpočtu. No zhruba 70 % rečnenia bolo o tom, že musíme ho robiť, musíme to robiť, nechceme to, ale musíme, a preto, lebo to zavinili naši predchodcovia a stále dookola. Takže tiež som sa nedozvedel, akurát to, že sociálne istoty niektoré chcete zachovať. (Smiech.) To poviem potom neskôr, že v čom je to paradox. Teraz poviem len to, že priorita konsolidácie, teda snahy znížiť dlh štátneho rozpočtu, spočíva v tom, že vyberieme alebo chcete vybrať viac peňazí od občanov. Má to byť pól na pól. Polka - výber od občanov vo forme poplatkov, všeličoho možného a na druhej strane to sporenie má byť. Lenže to sporenie, jak som povedal, jednoducho tam nevidím na položke ministerstva vnútra, čo je najväčšia položka v celom štátnom rozpočte. A keď aj nejaké sa naznačuje, tak neni dovysvetlované, že či naozaj a do akej miery je to nevyhnutné, alebo či by nebolo možné ešte viac. Čiže konsolidácia je podľa všetkého zameraná na výber.
Áno, samozrejme, keď sa konsoliduje, tak je potrebné zvýšiť aj výber, a to vo forme daní alebo rôznych odvodov, rôznych poplatkov od občanov. Tu sa veľa hovorilo, že vláda kradne a že sa to kradne a ukradne a že kradne tým občanom. No vláda tým občanom prioritne nekradne, len vyberá od nich viac. Možno by tí občania aj súhlasili, že viac, lebo ak sa im vysvetlí, že dáte viac, tak zachránite štát a ekonomiku, a to takto, že budete mať lepšie zdravotníctvo, lepšie školstvo, bude dosť policajtov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten výber, ktorý od vás vyberieme, použijeme takto. Po položkách a zdôvodnene. Leže to tam neni napísané, neni. Len to, že zachováte určité sociálne istoty, ktoré tu existujú.
No ako som už povedal, je to prirodzené, že vlastne tak funguje štát. Občania sa vzdajú určitých svojich práv alebo aj svojich ziskov vo svojich platoch v prospech štátu, a ten štát je povinný, je povinný im zabezpečiť za to služby, kvôli ktorým sa vlastne vzdajú tých svojich práv a tých svojich peňazí. A štát je povinný zabezpečiť, aby sa tie peniaze nerozkradli. To je, teraz hovorím z pozície ministerstva vnútra, to je prioritne na to určené, a potom aj ďalšie iné štátne inštitúty. Čiže nie vláda kradne, ale čo je možno ešte horšie, vláda tvorí podmienky tým, ktorí kradnú. Lebo kradnutie je trestný čin, podvádzanie na daniach je trestný čin, korumpovanie, aby som sa dostal k výhodným obchodným transakciám so štátom, je tiež trestný čin. A toto robia ľudia, ktorí potrebujú mať k tomu vhodné podmienky. A tieto podmienky buď tvorí alebo obmedzuje štát svojimi zákonmi. Konkrétne Trestným zákonom a trestným poriadkom. A keď ste sa raz rozhodli, koalícia, tú konsolidáciu v prevažnej miere pustiť na stranu príjmov, tak ste mali predpokladať, že tie príjmy, aby naozaj aj pritiekli všetky z tých všetkých zvýšení daní a poplatkov a odvodov, aby naozaj pritiekli a potom ich distribuovali na tie priority, ktoré existujú, sociálne slabých a kade-tade. Lenže, keď nepritečú, tak je potom problém. No ako sme to už dnes počuli napriek tomu, že ste zvýšili dane, tak máme o 1,3 miliardy menší výber tých daní. Sa tu uvažovalo, že prečo to tak je. No je to preto, lebo ste novelizovali Trestný zákon a trestný poriadok a vlastne vytvorili ste priestor zločincom, ktorí rozkrádajú štátny rozpočet. Vlastne ste umožnili, možno by som mohol povedať, až motivovali, aby sa to robilo. Napríklad takým jednoduchým ťahom, že daňový únik do 20-tisíc nebude teraz trestný čin, len priestupok. Tak zoberte si, prevažne podnikatelia, ktorí si môžu robiť optimalizáciu daní, nehovorím rovno daňové úniky, nikto, to je to posledné, čo by niekto chcel, silou-mocou platiť dane, čiže urobí si tak optimalizáciu daní, že dokonca ani nemusí tú optimalizáciu robiť úplne, môže tam nechať kľudne 20-tisíc daňový únik a stále to je len priestupok. Nebude trestne stíhaný, nič sa nestane v podstate. Ale zoberme si, že tisíc, alebo keď tak 10-tisíc podnikateľov to takto urobí, to nie je také veľké číslo na počet podnikateľov, tak to je hneď 200 miliónov mínus v rozpočte, 200 miliónov len toto. A stále tam neni žiadny trestný čin, len nejaké priestupky. A to nehovorím, a to hovorím o takých jednoduchých, že jednoducho nezvýši si základ dane, urobí si také rôzne náklady fiktívne, že ešte viac oklame na tých daniach. A tých 20 to ani len nemusí, lebo to nebude trestný čin. Čiže (smiech) hovorili mi, že aby som dlho hovoril. Takže v podstate by som mohol hodiny rozprávať o tom, že z pozície toho, že som bol policajt, na ekonomickej kriminálke som pracoval a viem, ako sa klamú dane, viem, aké to je obrovské, viem, že to je najväčšie rozkrádanie štátneho rozpočtu. Nehovorím, že to vláda rozkráda. Vláda vytvára podmienky pre tých, čo to chcú robiť, že to robili. Teraz sú amnestovaní, povedzme. Skrátili sa premlčacie lehoty, jednoducho už si vyfúkli a tešia sa, že dobre, prešlo mi to a môžem ísť ďalej, lebo to bude len priestupok. V tom je ten problém, že keď raz chceme konsolidovať zvyšovaním daní, tak musíme zabezpečiť, aby sme tie dane aj vybrali, aby sme ich vybrali. Lebo keď toto nespravíme, tak v podstate je márne, potom naozaj tí občania, ktorí to platia, nedostanú to, čo očakávajú, že z tých daní, ktoré odvedú, aj dostanú. Končím. (Smiech.)
A čo tu mám ešte rozprávať? Čiže odborne som chcel, ale som sa nedočítal pravdy, nič. No tak čo? Tak nech sú tu ekonómovia, nech to rozoberajú odborne. Ja sa odborne k tomu neviem pustiť, len takto hypoteticky. Keď ste sa raz chceli pustiť do výberu daní, tak ste mali zabezpečiť, aby tie dane sa aj vybrali, a nie znížiť trestné sadzby, a nie robiť to, čo ste robili hneď na začiatok s trestným poriadkom a Trestným zákonom. Mali ste na to myslieť už vtedy, možno by ste ani nemuseli konsolidovať.
A to najdôležitejšie som im nestihol povedať. Tak ďakujem. (Potlesk.)