Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, k navrhovanému alebo k prerokovávanému zákonu už tu bolo dnes povedané všeličo možné, aj vecné, aj faktické, aj argumentačné, aj ľudské, aj priamo s tým nesúvisiace, čisto politicky demagogické. Ja sa pokúsim (povedané so smiechom) vrátiť k téme a hovoriť teda o tomto prerokovanom návrhu zákona, ktorý tu, o ktorom tu rokujeme v prvom čítaní.
Včera pri alebo pred rokovaním o návrhu na skrátené legislatívne konanie som si snažil urobiť niekoľko poznámok k prednesu tohto návrhu ministrom vnútra. No nehovoril nič, tak som si nemohol ani poznamenať nič. Takisto dnes som si chcel urobiť poznámky, keď minister vnútra hovoril o tom, že navrhuje to prerokovať v prvom čítaní. Jediné, čo mi zostalo v hlave a v pamäti je to, že nás skritizoval, že počul som veľa-veľa, ale k meritu veci toho bol len jak šafránu. Čiže kritizoval nás za to, čo sme tu ani nemali hovoriť. My sme mali hovoriť o tom skrátenom vysvetľovanom, skrátenom legislatívnom konaní a k meritu veci máme hovoriť dnes. Čiže tak som bol zvedavý, čo povie on k tomu meritu veci, som si chcel robiť poznámky, aby som sa vedel odborne k tomu všetkému vyjadriť, no nepovedal zase nič. Povedal, že všetko je garantované, všetko bude super, aj ochrana obetí, aj ochrana oznamovateľov, v podstate že je všetko v poriadku a je garantované, že všetko bude tak, ako má byť. No tak toto, tiež som si neurobil žiadnu poznámku, ku ktorej by som tu mal nejakú vecnú poznámku, alebo kritiku, alebo povedzme aj pochvalu.
Takže najrelevantnejší príspevok zo strany koalície tu mal Tibor Gašpar, podpredseda parlamentu. Obžalovaný Tibor Gašpar tu pol hodiny rozprával o tom, že ako bol tento Úrad na ochranu oznamovateľov proti spoločenskej činnosti zneužitý povedzme politicky, alebo jednoducho, že bol zneužitý. Argumentoval tu povedzme faktami, faktickými nejakými poznámkami, upozorňoval nás na nejaké spisy, na nejaké záznamy, ale v podstate ani jednou vetou nekonštatoval, že tento úrad konal v rozpore so zákonom. Snažil sa nám tu nejak prezentovať, že keď už niekto možno pochybil alebo nevzal niečo v úvahu, to bol prokurátor, ktorý tú ochranu stanovil tým oznamovateľom. Zároveň sme sa dozvedeli, že všetky argumenty na skrátené legislatívne konanie, všetky argumenty na zmenu koncepcie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je nevyhnutné alebo potrebné vôbec meniť. Lebo ani jeden jediný dôvod neuviedol, lebo keď už povedzme podľa neho niekto mal pochybiť, tak to bol ten prokurátor, ktorý udelil ten štatút chráneného oznamovateľa. Samotný úrad nemôže, ani nemohol mať z toho nič, nemal mať s tým nič spoločné, on len prijal to oznámenie, prokurátor rozhodol a oni to mali len sprocesovať a to aj robili, v zmysle platného zákona. Žiadne pochybenie nikdy nebolo konštatované, ani samotným Tiborom Gašparom. Hypoteticky povedal, že na vine môže byť nejakým spôsobom neobjektívna riaditeľka úradu, ktorá mohla upozorniť, kebyže chce, na nejaké medzery v tom zákone. A keďže neupozornila, tak je, samozrejme, vinná za všetko a treba ju okamžite odvolať. Čiže len mohla upozorniť, ona sama sem prišla, keď tu bol predložený poslanecký návrh chcela možno upozorniť, možno chcela fakt fakticky povedať, kde sú možno nejaké problémy v tom zákone, aby boli odstránené legislatívne. Nebolo jej to umožnené, nebolo jej to umožnené.
Čiže z celého argumentačného súboru Tibora Gašpara môžem konštatovať jediné. Neexistuje porušenie zákona, neexistuje pochybenie úradu, možno hypoteticky existujú niektoré nedomyslené paragrafy toho zákona, ktoré by mohlo možno mohlo byť novelizované jednou vetou a to by bolo všetko. Čiže je jednoznačné, že sa to robí, to tu bolo povedané, kvôli tým policajtom čurillovcom. Jednoznačne. No a teraz ja si dovolím vysloviť svoj subjektívny názor, tu sa veľa hovorí o tom, že tu je pomsta, z pomsty a neviem, čoho všetkého. Podľa mňa tu ani tak nejde o pomstu, tu ide o to, že vládna koalícia, prevažne strana SMER, HLAS ani tak nie, ale priamo momentálny predseda HLAS-u, minister vnútra, vo volebnej kampani silne argumentoval a vlastne tým možno sa im podarilo vyhrať tie voľby, že tú hrôzovládu nejakým spôsobom a tých aktérov tej hrôzovlády tu zlikvidujú, vyhodia, pozatvárajú, proste že tu urobia ten poriadok. No a od prvého dňa sa aj snažia to takto robiť, lebo toto v podstate sľúbili svojim voličom. Tí ich voliči sú nervózni, že sa im to nedarí. Sledujem vyjadrenia tých ich voličov, že prečo ešte je tam, prečo sú tí policajti furt tam, prečo tí policajti furt rozprávajú, prečo je, prečo ste s tým už nič neurobili. Preto tu sledujeme nejaké náznaky už aj premiéra, aj pána Gašpara Tibora, že apeluje už na orgány činné v trestnom konaní, že treba rýchlo, že nekonajú. Jednoducho nedarí sa zákonne odstíhať, odstaviť, urobiť to, čo tým voličom sľubovali, že urobia. A teraz sa snažia v podstate si zachrániť tvár, že oni by aj urobili, len jednoducho im v tom niekto bráni. Zaútočili aj na generálneho prokurátora cez krajského prokurátora žilinského, medializujú to, už lebo generálny prokurátor niektoré rozhodnutia, rušené uznesenia jednoducho už nerozhoduje tak, jak rozhodoval predtým, už rozhoduje, tak, že sa im to teraz už nepáči. Iní prokurátori rušia obvinenie tých niektorých policajtov, že sú nedôvodné, nezákonné. Proste im to nevychádza, nevychádza a tým pádom celá tá mantra okolo toho, že všetko bolo politicky, protizákonne, monštruózne vykonávané proti vtedajšej opozícii, to im jednoducho už nesedí. Už aj tí voliči začínajú pochybovať, že fakt to bolo tak monštruózne? Veď keby to tak bolo, tak tí čurillovci už sú dávno v base, už by to bolo vyriešené. Lenže nevychádza im to, tak teraz musia nájsť toho vinníka, už nestačia médiá, už nestačí opozícia, lebo my tu môžeme len tak rozprávať, ale generálny prokurátor zrazu, zrazu on je ten, ktorý zneužíva svoju právomoc, alebo ako to nazývajú pomaly mediálne. Takže my by sme aj zlikvidovali všetkých, len prokurátor to robí nejak čudne.
A teraz zrazu pán minister vnútra prehrá súdny spor, tak zrazu je ďalší nepriateľ Úrad na ochranu oznamovateľov. A konkrétne riaditeľka toho úradu je zaujatá, vyňúrali, že má manžela člena PS, bežného člena, ktorý kandidoval, nikto ho nikde nezvolil, tak je to zaujaté. Vidíte, to je to, musíme to zrušiť a potom sa nám podarí splniť tie volebné sľuby, tie volebné sľuby. Tak to ideme zrušiť, zo dňa na deň. No, idú na to. No a viete, tú zaujatosť tej samotnej riaditeľky teda zmaril sám minister vnútra Šutaj, Matúš Šutaj Eštok tým, že nepredložil návrh na personálne riešenie čurillovcov na posúdenie tohoto úradu. Ak by to tam bol predložil, tak ten úrad mohol rozhodovať. Ak by predložil zároveň tie argumenty, o ktorých hovoril včera Tibor Gašpar, ak by boli fakt objektívne a pravdivé, tak je možno pravdepodobné, že ten úrad by mu ten súhlas aj dal. Čiže kto zapríčinil, že tu pochybujeme o tej zaujatosti, nezaujatosti, politickej zaangažovanosti? No samotný pán minister vnútra. On to tam neposunul a teraz hovorí, že je zaujatá a treba ju odvolať. Prečo to tam neposunul? Môžem mať takú konšpiračnú hypotézu, že naschvál, aby teraz mohol hovoriť, že je zaujatá, ale tak ďaleko asi nezájdeme. Čiže tú zaujatosť neni čím vecne argumentovať. Ak by bol posunul tú žiadosť o personálne riešenie čurillovcov a ten úrad by mu garantoval alebo by mu zakázal to personálne riešenie, tak potom by mohli hovoriť možno, že to bolo zaujaté. Lenže úrad ani nemal šancu preukázať, že by rozhodoval zákonne. Čiže zaujatosť, nezaujatosť.
Politická angažovanosť. Absurdné je, že to tu hovorí priamo človek, ktorého syn je riaditeľom SIS. SIS je podľa mňa oveľa dôležitejšie, aby bolo nezaujaté, nezaujaté riadené. To je oveľa významnejší útvar štátny ako tento Úrad na ochranu oznamovateľov. Tam nikomu nevadí že syn. Čiže keby to aspoň hovoril niekto iný, tak by bolo, no dobre. Ale takto?
No a teraz ďalšie moje hypotézy, ešte to asi stihnem povedať. Čo bude robiť táto koalícia s týmto celým našim rokovaním? No zrejme to schvália. Teda ja dúfam, že nejakým zázračným spôsobom nie, ale keď to schvália, zriadia ten nový Úrad na ochranu obetí aj oznamovateľov a náhodou, alebo ak sa stane, že tých oznamovateľov zrazu bude menej alebo nebude žiadny, tak budú tvrdiť, že to je kvôli opozícii. Lebo že opozícia tu strašila, že ochrana nebude, ochrana je nulová, nikto tu nikoho neochráni. Čiže že vlastne my sme tých oznamovateľov potencionálnych vystrašili tak, že oni teraz v presvedčení tak radšej nebudú oznamovať nič, lebo budú celí vyplašení. Tak preto, ak to niekto náhodou bude sledovať z tých občanov, čo tu poviem, tak ich vyzývam, aby sa nebáli, lebo úrad bude. Zákon aký, tak aj keď novelizovaný bude, kľudne ak zistia, vidia, majú argumenty, podozrenie o protispoločenskej činnosti, tak nech to hlásia, tak ako to tento zákon novelizovaný bude upravovať. Nech to hlásia. A keď ten nový úrad im negarantuje, neposkytne, alebo prokurátor to musí v podstate urobiť, tú ochranu, tak nech sa prihlásia u nás, my ich ochránime. Veľmi toho veľa prostriedkov mať nebudeme, ale aspoň mediálne to budeme prezentovať, že vidíte? Neochránili, nepomohli. Čiže nezapríčiňme to, že na nás budú môcť zvaľovať, že sme vlastne odradili všetkých oznamovateľov a preto nikto nič neoznamuje.
A druhá vec. Už tu rokujeme dva, možno neviem koľko dní budeme ešte rokovať, určite koalícia bude tvrdiť, že kvôli nám, že to tu dlho naťahujeme, nemôžu v podstate tu schvaľovať zákony, ktoré by pomohli tým prakticky občanom. Čiže my sme to argumentovali, že krádeže, horalkové paragrafy, že kvôli nám to nemôžu, my sme na vine. My, lebo to tu naťahujeme, lenže pre nás je toto priorita, ochrana právneho štátu. Toto je dôležité, chrániť tých, ktorí vidia, ktorí sa neboja, ktorým je to cudzie, že vidia protispoločenskú činnosť a sú len ticho.
A ešte ďalšia úvaha, možno posledná podľa času. Ak naozaj budú mať tí ľudia pocit, že sa to neoplatí, lebo tento úrad bude nejak politicky angažovaný opačne, jak ho prezentujú teraz, nebudú veriť tej ochrane, tej koncepcie ochrany, tak čo vlastne im ostane? Pozerať sa, vidieť, že sa tu korumpuje, že sa tu pácha protispoločenská činnosť, báť sa, dokonca možno musia byť aktívni v tých procesoch, verejných tendroch a rôznych iných. Čiže čo sa z nich stane nakoniec, spolupáchatelia, keď budú ticho? Preto im hovorím, kľudne to hláste a keď vám nepomôžu, nezachránia vás, budú to bagatelizovať, tak je tu opozícia, ktorá vás ako-tak v rámci svojich možnosti ochráni tak, aby to všetci, celá spoločnosť videla, že kam sme sa dopracovali. Nebuďte spolupáchatelia, nebuďte podporovatelia alebo len taký tichý, mlčiaci dav, ktorému je to už v podstate jedno. Lebo keď budeme ticho, tak nič nedosiahneme. Prevalcujú nás, prevalcujú nás takýmito krokmi ako teraz, aj od samého začiatku toho vládnutia. Zatiaľ im to vychádza, schvaľujú si hocčo, ale nedovoľme to. Nahlasujme všetko, čo sa nám nezdá a dúfajme, ako tvrdí minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, že aj obete trestnej činnosti, aj oznamovatelia protispoločenskej činnosti budú mať, že sú, a majú mať garantovanú takú istú ochranu, akú mali garantovanú doteraz počas existencie tohto úradu, ktorý tu idú zrušiť, vytvoriť iný, len čiste kvôli tomu, aby si tam dosadili svojho šéfa, lebo tak to dopadlo aj so špeciálnou prokuratúrou. Špeciálna, jak som bol iniciátor, aby to vzniklo, aj to vzniklo, aj to obsadil pán Kováčik hneď ako prvý riaditeľ, špeciálny prokurátor, zo začiatku to chceli aj zrušiť, len potom zistili, že je to veľmi výhodná vec. Máme spoľahlivého šéfa a môžme si robiť, čo chceme. A tak to prebiehalo roky rokúce, 62 nepodaných žalôb, takže to je precedens, že úrad môže byť akýkoľvek, záleží to od toho manažmentu, zrazu keď tam nebol Kováčik, tak to zrazu všetko šlo. Takto si myslia, že ovládnu aj Úrad na ochranu oznamovateľov a budú to riešiť tak, že s tými oznamovateľmi bude sa narábať tak, aby sa necítili až tak komfortne, až tak bezpečne, radšej budú tichými spolupáchateľmi korupcie iných protispoločenských javov, lebo si nebudú trúfnuť sa na niekoho obrátiť o pomoc. Toto nech sa nestane, nech sa obracajú, už sa nebudem aj ja obracať, toľkokrát to hovorím, už ani neviem čo. Asi skončím, že? Už tu bolo povedané, ešte môžem apelovať na kadekoho, ale nebudem.
Čiže ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
