Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, mám to šťastie, že som, že som, že sa dostanem k slovu k tomuto veľmi vážnemu dianiu, ktoré sa tu dnes odohralo, čiže konkrétne k pozmeňovaciu návrhu k tomu viac-menej k tej oprave toho horalkového paragrafu. Ten pozmeňovací návrh je až zarážajúci, je to niečo, niečo, čo som si ani nevedel predstaviť, že sa tu môže udiať, lebo predvčerom, včera som tu hovoril, že zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov táto koalícia urobila už taký posledný možný krok, posledný klinec zabila, aby znemožnila boj proti organizovanej kriminalite. Ani vo sne som si nemyslel, že som sa mýlil a mýlil som sa. Veru mýlil. Nevedel som si ani len predstaviť, že takýto pozmeňovací návrh v takomto znení tu bude daný takto narýchlo, na poslednú chvíľu a ten pozmeňovací návrh to bude tá posledná bodka s bojom proti organizovanej kriminalite. Vo všeobecnosti do budúcna, kým sa to niekedy, ak to bude možné, zas nedá na pravú mieru.
Prečo, lebo o čo tu vlastne ide? Ide o to, že obžalovaný podpredseda parlamentu, obvinení právnici, ktorí pomáhajú tvoriť túto legislatívu, ju aj tvoria a zároveň si ju nechajú schváliť svojimi straníckymi kolegami, a to tak, aby sa s najväčšou pravdepodobnosťou zbavili obžalôb a obvinení. To je zarážajúce, to, to sa nikde na svete podľa mňa takto nestalo, ani v Taliansku, ani na Sicílii, ani nikde, že samotní obžalovaní by si tvorili zákony a prispôsobovali by si ich k svojmu právnemu konaniu, k tým sporom, aby sa mohli vymotať, vyviniť. Nie preto, že skutok nespravili, že predložia dôkazy o tom, že sú nevinní alebo že im sa to, teda ale zmenia zákony, zmenia zákony tak, aby nebolo možné dokončiť trestné konanie a súdne konanie tak, aby mohli byť odsúdení. Odoberú sudcovi možnosť, aby on rozhodol, aby on zvážil dôkaznú situáciu v danom, konkrétnom prípade a on sám sa rozhodol, či tej spolupracujúcej osobe, spolupracujúcemu obvinenému, keď to tu nazývame kajúcnik, v tejto konkrétnej veci uverí, lebo v súvislosti s inými, ďalšími podpornými okolnosťami tohto dokazovania sa rozhodne mu uveriť a hotovo. Je to na ňom, to je sudca.
A čo sa teraz ide udiať? Ide sa udiať to, že ak tá spolupracujúca osoba v niektorom inom trestnom konaní akože bude klamať, zavádzať alebo nepovie úplne presne všetko, tak ani tak sa nemôže použiť ako dôkaz jeho výpoveď v inom konaní. Prečo nie? Prečo nie? Samozrejme, že jeho svedecká výpoveď bude značne zoslabená, že keď v inom konaní zavádzal, klamal alebo nehovoril úplne všetko, ale v tom konkrétnom jednom to môže byť pravda. A nemôžme odňať sudcovi to právo voľne zhodnotiť dôkazy. Ja tu vidím presný postup obhajcov, ktorí tvorili túto, tento prílepok alebo túto novelu Trestného poriadku, vidím to v kauzách, ktoré tu boli súdené, kauzy zločincov, mafiánov, vrahov a všelijakých takýchto odľudov a vo všetkých prípadoch ten sudca mal právo sa rozhodnúť, či ten kajúcnik napriek tomu, že je obhajobou maximálne spochybňovaný ako sa len dá zo všetkých možných uhlov pohľadu, aj s tým, že v iných konaniach možno nehovoril pravdu, možno že nepovedal všetko, ale bolo to na tom sudcovi, aby v tomto konkrétnom prípade uznal tú svedeckú výpoveď kajúcnika. Ak je len jedna jediná a nič iné neni okolo nej, tak povedzme, zas je to len na tom sudcovi, či to uzná alebo nie. A nemôže obhajoba dopredu, alebo teda aj prokuratúra, vyautovať svedka len preto, že niekedy inokedy nehovoril pravdu. A tá pravda, to je veľmi spochybniteľná vec. Lebo ten kajúcnik, oni tí zločinci, tí mafiáni, tí svedkovia, či už sú to policajti, všetko sú to zločinci, to je treba povedať, keď boli zapletení do zločineckých všelijakých štruktúr, páchali trestnú činnosť, lebo len vtedy vedia podať vierohodné, vierohodné a pravdivé a presné svedectvo, ktoré niečo môže dokázať. Čiže v tomto prostredí sa nepíšu poznámky, v tomto prostredí sa nepíšu záznamy, hlásenia, všetko to musia mať len v hlave, ale práve kvôli tomu, aby nezanechávali žiadne stopy alebo minimum stôp. Čiže ten kajúcnik, keď chce svedčiť niečo spätne o pár rokov, možno si môže myslieť, aj si možno myslí, že hovorí pravdu, možno si nepamätá všetko a je na sto percent presvedčený, že takto to bolo. A keď sa inými svedeckými výpoveďami to nepodarí vyvrátiť alebo potvrdiť, tak má byť spochybnený? Kde, ako sa zadefinuje priamy úmysel klamať, toho kajúcnika? Len konkrétne v mojich prípadoch, kde ja som bol stíhaný, vyšetrovaný, bolo identifikovaných sedem falošných svedkov, sedem konkrétne. Boli najatí, aby krivo svedčili, aby mohol som byť usvedčený. Našťastie ja som všetko robil tak, že ma nakoniec nikdy nikto neusvedčil, lenže ak tá obhajoba zistí, že kajúcnik, že ho treba vyautovať jednoducho, treba ho vyautovať v tom nosnom, konkrétnom prípade, o ktorý, je ten kľúčový, povedzme kauza Očistec. V inom prípade, kde ten svedok, ten kajúcnik vystupuje, sa nájde iný svedok, ktorý spochybní jeho výpoveď, tak jak v tom mojom prípade tých sedem rôznych iných, tým pádom tento kajúcnik je v tomto prípade vyautovaný, lebo je spochybnená jeho pravdovravnosť, ale keď budú dvaja takýto, tak bude vyhodnotené, že klamal, napriek tomu, že hovoril pravdu, ale bol len sám proti trom alebo štyrom, alebo koľkých, toľkých postavia do radu, aby to stačilo. A potom v tom nosnom prípade podľa tejto novely ani ho len nebude možné byť použiť ako svedka, ako dôkaz. Ak by to mohol robiť sudca, tak sudca sa môže zamyslieť, môže brať v úvahu, že v iných kauzách možno zavádzal, možno nehovoril presne, možno nehovoril všetko, možno dokonca aj klamal, ale v tomto konkrétnom prípade, kde to je podložené rôznymi inými podpornými dôkazmi a udalosťami a dátumami a spleťou situácií, tak ten sudca doteraz sa môže sám rozhodnúť, či uverí tomu kajúcnikovi a uzná jeho svedeckú výpoveď ako dôkaz a podľa toho bude súdiť. A vy chcete spraviť to, že mu túto možnosť odnímete.
Takto to bolo aj vo viacerých prípadoch sýkorovcov, takáčovcov, šátorovcov, vždy obhajoba, nielen u nás, na celom svete spochybňuje svedkov, kajúcnikov obzvlášť. Aj na Sicílii v Taliansku. Vždy, to je úloha číslo jedna, spochybniť kajúcnika. A keď treba, nájdu aj falošných svedkov proti nemu, aj falošné dôkazy v tom vedľajšom, nejakom bočnom prípade, kde nejde až tak o zlom situácie, a ten kajúcnik nemôže byť potom použitý podľa toho, čo tu chcú navrhnúť v tom nosnom prípade, v našom prípade v kauze Očistec. To je cieľom celej tejto novely. Nemyslel som, že až tak hlboko, až tak nadoraz je schopná táto koalícia zájsť, až tak nadoraz.
Už som tu rečnil pri novelách Trestného poriadku a Trestného zákona, že hlavným, hlavným, nosným cieľom celých týchto noviel bolo eliminovať používanie kajúcnikov. Toto, o toto išlo, ostatné bolo len kamufláž. Kamufláž, horalkové paragrafy, všetko možné, len aby zamaskovali ten hlavný dôvod. Boli by ochotní, aj boli pre Európsku úniu trochu zmeniť, trochu, všade ubrali, len nie v kajúcnikoch. To je kľúč, kľúč ku všetkému. Tak sprísnili, spresnili zbytočne používanie tohto inštitútu, že reálne v praxi keď som si zamyslel, aká je prax pri tomto všetkom, za prvé, možno nikto by sa ani neujal, nebol by ochotný byť tým kajúcnikom, lebo sa tak znížili tresty, tak sa všetko skomplikovalo a skrátili premlčacie lehoty, že jednoducho, jednoducho neni motivovaný ten človek byť kajúcnik. To neni jednoduché svedčiť proti chlebodarcom, svedčiť proti parťákom, svedčiť proti blízkym, vďaka ktorým tu žil ten kajúcnik, vďaka ktorým vôbec mohol existovať, a teraz zrazu má svedčiť, to je obrovský tlak. A zrazu keď vidí, že, dobre, odsvedčím, mám malý trest, možno podmienku, možno peňažný trest, tak tí, proti ktorým mám svedčiť, kľudne ten peňažný trest za mňa aj vyplatia, len aby som nesvedčil. A doteraz tí advokáti presviedčali tých potencionálnych kajúcnikov, obvinených členov, aby nesvedčili, že ich z toho vymocú. A nakoniec sa rozhodli svedčiť, lenže teraz, už teraz tá motivácia je značne zmenšená, benefity, voľakedy bolo ich päť, ani sa to nenazývali benefity, boli to, bolo to päť paragrafov, podľa ktorého, podľa ktorých sa mohlo postupovať v rôznych fázach trestného konania s tými spolupracujúcimi osobami. Teraz sa to rozšírilo o pomaly, ani to tu nechcem vymenovať, kto zoženie, zoženie, sľúbi, až o takéto detaily, to pri tejto praxi s týmito kajúcnikmi to je bežná vec všade na svete, že sa postupuje takýmto spôsobom. Ten kajúcnik musí získať dôveru, lebo mu na tom Božom svete neostane nikto. Tí, proti komu svedčí, tam je zradca, jak sa tu hovorí bežne, že zradca, udavač, pre celú spoločnosť ostane zločincom na veky vekov amen, lebo vždy bude len zločinec, lebo aj je. Nazýva sa to kajúcnik, že možno chce si napraviť reputáciu, máloktorý z nich si to v podstate chce napraviť, jednoducho ostane zločinec, tak ostane mu len ten policajt, v ktorého môže veriť. A potom ešte ten sudca, ktorý buď uzná alebo neuzná, že klame alebo neklame, alebo že jeho výpoveď je hodnoverná napriek tomu, že bude až pod čiernu zem očierňovaný obhajobou.
A čo teraz chcú urobiť? Lebo nepochodili na tých procesoch, pán Para a títo advokáti nepochodili, tí sudcovia uznali hodnovernosť kajúcnika...

Ďakujem za faktické poznámky, vážim si ich.

... medzi sebou komunikovali, jak ma treba zlikvidovať. Tak sa o tom dozvedia, tak v záujme objasnenia desaťnásobnej vraždy som chodil po Dunajskej Strede že nič a pritom som vedel, že tí, čo ich tu vykresľujú médiá, najväčších vrahov na Slovensku, sa odhodlali, že ma zabijú. Toto je polícia, nie fňukanie. A teraz ešte mám byť na vine, že stúpa kriminalita podľa ministra. Živý páchateľ, neviem, či ho niekedy videl priamo alebo aj Šutaj, Matúš Šutaj Eštok, že tvrdia, že my sme ich, my sme ich vyškolili, že môžu kradnúť, oni lepšie vedia jak on, že kedy môže kradnúť, čo môže kradnúť, čo môže robiť policajt, čo je priestupok, koľkokrát to môže spraviť, do jakej škody to má robiť, to vedia všetci, úplne všetci, lepšie jak hliadkoví policajti. Viete, ich netreba školiť, netreba ich, áno, naozaj oni to vedia. A vedia to aj tí, ktorým boli zastavené trestné stíhania, 3 500, ktorí končia. Tí, ktorí tŕpli rok, dva, tri, štyri, desať, spáchali niekedy nejaký priestupok, čo priestupok, daňový delikt, zapojili sa do nejakého karuselového biznisu nelegálneho, milióny zarobil a teraz čaká, že či bude chytený, či nebude odhalený a premlčacia lehota bola desať, dvadsať rokov za to, čo spáchal. A teraz zrazu šup a už je nevinný. Viete, toto je úľava, to je úľava pre týchto ľudí a ešte k tomu môžem ísť zas, lebo trestné činy, keď aj ma chytia, tak budem, dostanem podmienku. Na toto, toto netreba týmto ľuďom hovoriť. To vôbec netreba hovoriť ani tým ľuďom, ktorí sú najdrahší právnici na svete, ktorých angažuje organizovaný zločin svetový, ktorí analyzujú právne poriadky v každom štáte a robia koncepcie, ako to riešiť a kde je to najjednoduchšie. No a zistili, že na Slovensku áno. Aj trestnoprávne a ešte aj inštutucionálne, lebo všetky inštitúty, ktoré na to boli zriadené, boli zrušené, zrušené jednoducho, trestné spisy porozdeľované, európska prokurátorka hovorí, že jedna tretina skutkov daňových únikov, ktoré oni riešia, má nejaké korene na Slovensku, ale to len z tých, čo oni riešia, jedna tretina. A koľko ich je, čo, čo, čo ani neriešia, ani o nich nikto nič nevie? A čo je úplne najhroznejšie, riešia to síce, Európska prokuratúra, ale nie preto, že dostali podnet alebo výzvu na súčinnosť o slovenských orgánov. Slovenské orgány o tom nič netušili, len boli informované tou európskou prokurátorkou, že nech sa nejak snaží aspoň pomôcť, keď už nič nezistili. Toto je dopad trestnoprávnych noviel. Toto. Tá malá kriminalita áno, viete, malá, kvôli malej kriminalite sú nervózni občania, kvôli tej veľkej kriminalite nie sú nervózni, kľudne si zvolia tých, ktorí to zapríčinili. To je absurdné. Absurdné. Obžalovaný z toho, že založil zločineckú skupinu, zneužíval celú políciu, je podpredseda parlamentu, z vôle voličov. Z vôle voličov, 160-tisíc krúžkov mal. Áno, volili zvolili, my sa s tým akurát môžme zmieriť. Tá drobná kriminalita, tí ľudia vidia osobne, že im hrozí nebezpečenstvo, až vtedy začínajú rozmýšľať, že čo sa vlastne stalo. A aby náhodou neprišli na to, že to sú tí istí, čo páchajú tú veľkú kriminalitu, tak im je tu podsúvané, že opozícia. Opozícia navádzala, aby išli kradnúť, že sa im nič nestane.
Čiže návrh, o ktorom teraz hovoríme, urobí nejaké dielčie nápravy, ale zas, ak sa to nepodloží včas schváleným priestupkovým zákonom, o ktorú, o ktorom tu len hypoteticky hovorí minister spravodlivosti, tak to bude neefektívne. Z tohoto všetkého vidieť, že to, čo sme tu predpokladali na samom začiatku, že sa tu ide urobiť všetko preto, aby určité osoby boli trestnoprocesne nedotknuteľné a keď aj sa ich ten trestný proces trochu dotkol, obšuchol sa okolo nich, aby, aby sa nemuseli báť. A to, že ani teraz sa to ďalej nerieši a ďalej sa postupuje tou elimináciou, ďalej sa útočí na všetko možné, čo by mohlo bojovať proti tej kriminalite, tej závažnej, tak to, to už neni ani tak pre záchranu tých ľudí, oni sú už zachránení, im sa už nič morbídne nemôže stať, už sú sadzby malé, už je to vyriešené. Ale toto, ale čo do budúcna? Tí, čo ešte neboli postihnutí. Do budúcna, preventívne opatrenie, zrušiť úrad, ktorý tu včera bol zrušený. To už je do budúcna. Blížia sa voľby, mohlo by sa stať, že nejaký, nejaká biela vrana, poctivý človek, ktorý nechce byť zločinec, tak nahlási ešte predtým, jak sa tým zločincom stane, lebo byť zločincom a potom nahlásiť, to je, jak tu veľakrát bolo hovorené, zradca, to je špina, to je zloduch, že nahlásil. Mal tú šancu to nahlásiť, keď ešte nebol zločinec, len videl, že sa to chystá. Lenže keď to nenahlási a bude v tom systéme, tak sa stane zločincom a inštitút, kvôli ktorému boli všetky tieto novely urobené, je ten, ktorý pojednáva o spolupráci obvinených. Toto bolo hlavným cieľom, ostatné bolo len maskovanie. Bez tohto to je základ tej Falconeho metódy, kriminálne spravodajstvo a spolupracujúci obvinený a potom ešte efektívny trestný poriadok a zákon. Tu to všetko bolo zlikvidované. Kriminálne spravodajstvo a ochranu svedkov znefunkčnil ešte prezident Lučanský ešte keď bol prezident, zlúčil tie dva útvary, my sme mali špičkové útvary, nikto o nich nič netušil. My sme školili všetky postsocialistické krajiny, ako chrániť svedkov, tú koncepciu sme ich učili zavádzať my. Kriminálne spravodajstvo, to nikto netušil, že existuje, až keď prišiel SMER, zrazu boli aféry ohľadom kriminálneho spravodajstva. To bolo, to bolo alfa a omega a potom až tí spolupracujúci obvinení cez to spravodajstvo bolo jasné, či klamú, zavádzajú, s kým, odkiaľ, pokiaľ, to bez tohto je to málo efektívne. Všetko je zrušené, všetko. Všetko. Je mi z toho fakt zle, obzvlášť keď ešte ja mám byť vinný. (Povedané so smiechom.) Ešte koľko mám času? (Smiech v sále.) Chce ešte niekto hovoriť? (Reakcia z pléna: „Áno.") Dobre, tak končím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

presne podľa toho som išiel. Čiže budovali sme to, bol som súčasťou iniciátorom a priamym aktívnym elementom budovania tohto konceptu v Slovenskej republike. Plynutím času som sa dostal až do parlamentu a teraz vidím ako sa to všetko krok za krokom búra. Začalo sa to už dávnejšie, ale len tak chirurgickými sekmi, že tá efektivita, tie sľuby ktoré mali byť tesáky, že sa zatnú a potom sa postupne eliminuje organizovaná kriminalita sa obrusovali, zjemňovali a nakoniec, teraz som súčasťou parlamentu, kde sa toto všetko úplne ruší, ale že úplne. Posledným klincom bol včera, bolo rozhodnutie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov proti spoločenskej činnosti. Čiste len kvôli tomu, aby odstavili šéfku toho úradu. Kvôli ničomu inému. A teraz tu rokujeme o zvýšenom nápade drobnej kriminality a predkladateľ akých takých opatrení z oneskorením možno roka tvrdí, že opozícia je na vine. Ja som opozícia, tiež, a ja sa cítim osobne až tak skľučujúco až zle, že ja som na vine? Však ja som tu dušu vyložil za to aby sa tu niečo postavilo, aby sa to zrealizovalo aby to bolo v prospech tých, ktorých tá organizovaná kriminalita či už tá jak to nazývate tú všelijako hrubo krká alebo aj tá ekonomická tá ešte nebezpečnejšia oveľa nebezpečnejšia. Tí hrubo krkí, to sú len také pouličné gangy to je nič. Rozožiera našu spoločnosť a ja mám byť na vine? Alebo opozícia? Keď upozorní súčasnú koalíciu a tých čo to iniciujú novely trestných, trestného zákona, trestného poriadku, rušením inštitúcií, ktoré majú byť nápomocné pri tom boji, tak preto som si dovolil teraz k tomu niečo povedať. Nie opozícia je na vine. A keď už, ja som dokonca povedal, že keď sa má zaviesť restoratívna justícia, tak v prvom rade je potrebné vykonať analýzy dopadov toho zavádzania. V prvom rade musí ten, kto to chce zaviesť mať premyslené, aký dopad to bude mať na zločincov už stíhaných, alebo tých, ktorý len sú potencionálny zločinci, ktorí pod vplyvom takto prijatých noviel budú motivovaní povedzme páchať keď vidia, že trestné sadzby sa znižujú škody určujúce kvalifikované skutkové podstaty sa zvyšujú, premlčacie lehoty sa znižujú, jednoducho toto je motivačný prvok pre všetkých, ktorý buď páchajú alebo chcú páchať, alebo aj páchali trestnú činnosť. Jednoducho to je logika veci. A keď toto chceme zaviesť z ničoho nič, musíme mať pripravené na to inštitúty, orgány, ktoré tomu majú predchádzať, a ubrzdiť ten prvý ošiaľ, ktorý nastane po uvoľnení trestného práva a procesu. Musí ten ošiaľ. Ja som toto zažil začiatkom deväťdesiatych rokov, po zavedení demokracie, Havlovej amnestie, kde proste bol ošiaľ. Každý kradol, podvádzal, zneužíval všetko, čo sa len dá. Nebol na to pripravený. Ani polícia ani justícia ani trestný poriadok nič, nedalo sa s tým robiť v podstate nič, len sledovať, čo sa bude diať. Teraz vidím a som to upozorňoval na to, pri zavádzaní alebo debatení tu o tých o novelách trestných, že toto zrejme nastane s najväčšou pravdepodobnosťou. Preto mám byť vinný, že to reálne aj nastalo? Čiže, ak naozaj chceli zaviesť restoratívnu justíciu, tak v prvom rade mali vedieť a to určite aj vedeli, že Policajný zbor je v podstave, a ešte budú odchádzať v tom čase policajti pod vplyvom nadmerne zvýšeného odchodového dôchodku. Potom budú niektorí tí efektívny tí najlepší profesne najvzácnejší budú eliminovaní odstavovaný, dostanú sa tam takí ktorí jednoducho nemajú praktické skúsenosti s týmto všetkým, takže bude im to trvať pomaly neefektívne, kým si to natrénujú, kým do toho prídu ak vôbec budú chcieť. A pod vplyvom ekonomických alebo politických tlakov sa radšej na to nevykašľú a budú sa tešiť, že sú vo funkciách na špecializovaných útvaroch. Čiže, nebolo to premyslené, jednoznačne z toho vyplýva, to čo tu už bolo povedané tisíc krát ak nie viac krát, že to bolo cielené na pomoc, vtedy alebo ešte aj dnes, obvineným, obžalovaným ľuďom, ktorých bolo treba zachraňovať spod ošiaľu, ktorý oni tu nazývajú v tých rokoch 20 až 23. Lenže teraz už v podstate to vykonali. Trestný zákon, trestný poriadok sú novelizované a už teraz aj keď by sme to rovno dali späť, do tých pôvodných koľají, vytvorili všetko možné špecializované, už na týchto ľudí sa bude vzťahovať vždy to najpozitívnejšie, najpriaznivejšie v trestnom konaní, a to je práve to čo je teraz. Čiže situácia je vyriešená. Preto nechápem, prečo im tak dlho a tak komplikovane trvá napraviť, to čo spôsobili. A keď aj horko-ťažko sa odhodlajú napraviť, tak to zvalia na opozíciu, že ona je na vine. To, to nie je také jednoduché. To sa zapíše do dokumentov, ktoré budú súvisieť s týmito novelami, ktoré tu teraz ideme schvaľovať. Zdôvodnenie po desiatich, 20-tich alebo koľkátych rokoch v archívoch budú hľadať historici, že kde nastala zrada, kto bol vtedy poslanec, kto to schválil, kto sa k tomu ako vyjadril. A ja nechcem byť ten, ktorý som sa k tomu nevyjadril a len ticho tu sedím bezmocne, a ešte mám byť aj vinný za to, že sa zvýšila kriminalita. Pritom ja som hovoril, že ako to treba zavádzať na branno-bezpečnostnom výbore prvom som sa pýtal ministra vnútra, či to má zanalyzované, či má analýzu dopadov, či má pripravený policajný zbor, aby to zvládol, či vzrastie kriminalita, či vzrastie alebo klesne počet trestných spisov, keď klesne počet evidentne, že klesne keď trestná činnosť sa prekvalifikuje na priestupky. Čo s tými policajtami, čo dovtedy robili trestné konanie, či teraz pôjdu hliadkovať, alebo ako to bude riešené? Či má pripravenú štátnu správu, okresné úrady na enormný alebo keď aj možno neenormný ale na nárast priestupkových pojednávaní. Či sankcie, ktoré sú definované v tom aktuálne platnom priestupkovom zákone, sú účinné, alebo efektívne alebo dostatočne odstrašujúce proti tým, ktorí budú páchať tú, tie priestupky. Nič nebolo, nič, postupne až zavádzali až následne, čiže bolo to zle robené.
A teraz k tomu zvýšeniu škody malej na 700 euro, z tých 266. Keď to už, áno, je to objektívne zdôvodnené že inflácia 266, 700 povedzme v porovnaní s minimálnou mzdou, možno že to je aj objektívne zvýšenie, ale nie z ničoho nič bez prípravy, bez prípravy. Policajného zboru, štátnych orgánov, okresných úradov. Aby zvládli tú zmenu. Čiže keď už to raz chceli zaviesť, tak mohli to robiť postupne, lebo robili tri veci naraz. Tri naraz. Za prvé zaviedli tých 700 eur minimálnu malú škodu, potom zrušili priestupkovú recidívu a ešte nemali pripravený Policajný zbor, lebo bol v rozklade. Hromadný odsun policajtov hlavne tých starších z výsluhovými dôchodkami do civilu. Tri veci naraz. To je hlavná príčina nárastu kriminality tej drobnej, o tej závažnej, času mám dosť tak budem hovoriť neskôr, tejto drobnej, toto. Policajný zbor nebol pripravený, keď už tak mohli v prvom rade v prvom slede zaviesť zvýšenie malej škody na 700, pripravený Policajný zbor a uvidíme prax, či naozaj má vplyv zvýšenie z 266 na 700, ak nie zvládame, to a postupne ak silou mocou chceme zrušiť, tú priestupkovú recidívu, tak ju potom zrušiť, nie všetko naraz. A teraz skúmať, že čo je na vine. Či malá škoda, alebo priestupková recidíva. Haha, pán minister alebo jeho tím alebo neviem, kto si dal obrovskú námahu aby tu vylustroval rozpravu v pléne, presne povedali pani Kolíková a neviem kto ešte menovite, presný čas 14:31, povedala toto a toto, popierajú to že vlastne reagovali na nás na tú opozíciu, lebo viete, áno pod vplyvom emócii v politickej dišpute človek povie možno aj to čo nechcel, alebo sa to špatne pochopí, podľa mňa zrejme tieto vyjadrenia o tej priestupkovej recidíve, k tým horalkám, horalkovým za dve horalky ísť do basy to je fakt morbídne, ale podľa mňa to bolo myslené tak, že veľkým zločincom znižujete tresty, a týmto malým ich ponechávate, tak oni čo spravili zobrali aj tým malým. Aby to bolo fifty, fifty, ako myšlienka bola taká, že neúmernosť je v tom znižovaní tých trestov pre tých veľkých zločincov, nie že sekneme aj tých malých a v podstate je po probléme, a no. Ja som nikdy nepovedal že priestupková recidíva že má byť zrušená, lebo ja som bol v praxi ja viem, čo to presne znamenať bude, a to presne to aj znamenalo. Obzvlášť, keď Policajný zbor nie je na to pripravený. Keď som bol okresný riaditeľ som zažil takýto nárast kriminality tej drobnej, pouličnej, ako aj vlámačiek, lúpeží, ako aj klasických krádeží, v takom rozsahu, že denne sme mali v okrese Dunajská Streda dve, tri a zrazu z ničoho nič 14, 16 vlámačiek, krádeží, lúpeží. Z ničoho nič. A podstav som mal 20 percent. To je viac ako je teraz priemer na Slovensku a plus sme tam mali vzrastajúcu zločineckú organizáciu, ktorá rozstrieľala predchádzajúcu organizáciu, tiež sa chcela zmocniť moci. Tak neplakali sme, ale sme robili, každú noc, intenzívne. Vymyslel som intenzívny výkon, zvýšený výkon, cielený výkon, milión rôznych akcií operatívne som presúval hliadky, zapojil som do toho kriminálnu službu, aby sme vedeli, čo sa deje. Poriadkovú, dopravnú aj personalisti, všetci hliadkovali. Tam kde treba a tak ako treba, osobne som to všetko riadil každú noc aby som to mohol meniť, lebo samozrejme policajti vyzrádzali, že kde ideme, tak som to musel zmeniť, musel som aj fiktívne povedať kam ideme, nech to vyzradia a my sme šli úplne inde. Ale to treba riadiť s tým treba žiť, preto treba zomrieť, keď treba. Nie sa sťažovať, že nás je málo. Samozrejme policajti sa sťažovali, nemali ma radi, pýtali sa, že dokedy toto že to nevydržíme, do vtedy, kým tú kriminalitu nepotlačíme. A sme ju potlačili. Potom som sa dozvedel, že prečo to vlastne bolo. Toto bol cielený útok mienkotvorných osôb, fiktívnych podvodných podnikateľov a zločineckej organizácie ma likvidovať, preto lebo nevyšiel im prvý krok likvidovať ma cestou kontroly komplexnej z Ministerstva vnútra, druhý krok bolo toto. Tak rapídne zvýšiť kriminalitu, aby som bol vyhodnotený, že som neschopný aby ma mohli vyhodiť. Tretí krok bol moja fyzická likvidácia, Čiže ten druhý krok im nevyšiel potlačili sme tú kriminalitu, tak prišla na rad tá likvidácia. Na odposluchoch bolo zaznamenané že jak ma idú likvidovať. Keď sme to riešili s prezidentom, viceprezidentom a kompetentnými, riaditeľom Úradu organizovanej trestnej činnosti tak mi povedali, aby som z toho nič nerobil. Že nebudem robiť nič. Preto lebo potrebujeme objasniť desať násobnú vraždu a keď začneme robiť cirkus, lebo to títo medzi sebou komunikovali jak ma treba zlikvidovať, tak sa o tom dozvedia, tak v záujme objasnenia desať násobnej vraždy som chodil po Dunajskej Strede, že nič. A pritom som vedel, že tí čo ich tu vykresľujú médiá, najväčších vrahov na Slovensku sa odhodlali, že ma zabijú. Toto je polícia

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera som si veľmi pozorne vypočul rozpravu pána ministra spravodlivosti. Fakt pozorne a možno by som teraz ani nevystúpil, lebo v podstate rieši teraz to, čo riešiť mal už síce dávno, ale predsa len rieši. Nejaké riešenia tam sú v podstate aj odborne zdôvodnené. Len je tam jedna obrovská, obrovská chyba. Zdôvodnenie všetkých týchto krokov a oneskorenosť prijatia týchto krokov zvaľuje akože na opozíciu, ktorá upozorňovala, že, alebo skôr motivovala potencionálnych páchateľov, aby sa pustili do páchania trestnej činnosti. Osobne ma to prinútilo sa naozaj zamyslieť nad tým, že či to je fakt tak. Ako som ja osobne ako opozičný poltiik prispel k tomu, že tu stúpa kriminalita. Či sme spravili fakt nejakú chybu, alebo proste som sa nad tým zamyslel. Úplne ma zdesilo to, keď som začal spomínať na minulosť zhruba do roku 2001, keď som sa stal 1. viceprezidentom a začali sme tvoriť koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, alebo celkovo proti kriminalite. Ale prioritne proti tej organizovanej. V momente som napísal koncepciu rozvoja služby kriminálnej polície. Vďaka tejto koncepcie sme v podstate vyriešili problém, ktorý sme mali pri vstupných procesoch do Európskej únie s kapitolou 24 m) vnútorná bezpečnosť. Lebo experti z tej komisie uznali, že naozaj i keď síce to ešte nemáme, ale máme to perfektne pripravené a po voľbách v roku 22 sa to zrealizuje. To bola jedna z podmienok, ktorá bola splnená na vstup do Európskej únie. Ja som bol hrdý sám na seba, že sa mi to aspoň takto podarilo. V zápätí na to som bol pozvaný na Holandska, Dánska a Belgicka. Členovia tej kontrolnej komisie z týchto krajín doma porozprávali, čo tu videli a v týchto krajinách sa to snažili presne tak, ako som ja navrhol v tej koncepcii. To ma tiež veľmi potešilo. Potom, keď sme tu zaviedli ÚBOK - Úrad boja proti organizovanej kriminalite, prišli sem dokonca z Veľkej Británie experti, ktorí tvorili v tom čase britskú national crime agency, čiže britskú národnú kriminálnu agentúru. Prišli so mnou konzultovať, či to robia dobre, či to je tak správne. Tiež som bol na seba hrdý, že odborníci z týchto krajín prichádzajú konzultovať k nám, že ako bojovať s organizovanou kriminalitou. Ja som túto koncepciu postavil na základe praktických skúseností ako okresný riaditeľ Dunajskej Stredy a predtým ešte operatívec radový na Prezídiu policajného zboru, kde som videl nedostatky, videl som problémy, videl som koncepčné zrady a preto som vedel presne, čo je potrebné spraviť. Teda okrem trestného poriadku a trestno - právnych kódexov ešte aj množstvo iných zákkonov s tým súvisiach, ktoré v tom čase sa ani nepodarilo, ale postupne sa ako tak zaviedli. Samozrejme oprel som to o koncepciu Govianiho Falconeho, sicílskeho prokurátora, vyšetrujúceho sudcu, ktorý pomocou týchto metód ako tak dokázal stíhať sicílsku Cosa Nostru. Presne podľa toho som išiel. Čiže budovali sme to. Bol som súčasťou, iniciátorom, priamym aktívnym elementom budovania tohto konceptu v Slovenskej republike.
Plynutím času som sa dostal až do parlamentu...
=====

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, hovoril si vo svojom príspevku, že je veľmi nevyhnutné, veľmi dôležité, aby taká inštitúcia jak Úrad na ochranu oznamovateľov bol absolútne nezávislý, nezávislosť že je veľmi dôležitá, samozrejme je. Takže ja som lovil v pamäti, že koľko takýchto riaditeľov a vedúcich pracovníkov nezávislých inštitúcií, ktoré boli kreované ako nezávislé, tí riaditelia boli vyberaní rôznymi komisiami, čo najviac nezávisle, koľko z takýchto šéfov boli ženy. Tak spomeniem si na dva prípady. Aktuálne je tento, o ktorom hovoríme, a predtým bola riaditeľka ústavu na kontrolu liečiv. Obidva čelili enormnému tlaku zo strany politikov, zo strany politickej vôle, konkrétne pán Matovič proti riaditeľke, nevzdala sa, nezlomila, vydržala a bojovala za tú nezávislosť, hoc proti svojmu vlastnému komfortu. Teraz máme druhý prípad, zas žena a zas bojuje, nevzdá sa, nepokloní sa a zas je predmetom útoku. Dokonca v tomto prípade prejaviť tú nezávislosť ani jej nebolo jednoducho umožnené, lebo ten Matúš Šutaj Eštok ani len nepožiadal ten úrad o súhlas k personálnym opatreniam. Jednoducho nepožiadal, takže ako mohla ešte viac prejaviť svoju nezávislosť. Nepožiadal a tvrdia, že je nezávislá. Čiže dve ženy, obidve držia, obidve sa nesklonia. Vo všetkých ostatných prípadoch to boli muži, v drvivej väčšine sa priklonili, sklonili sa, pokľakli pred politickou svojvôľou, či už boli volení takou alebo inakšou politickou garnitúrou. Dokonca aj striedali kabáty. Volila ich jedna politická garnitúra, počas druhej priklonili, sklonili, možno riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu momentálne sa javí, ktorý drží nezávislosť. Snažil sa ju držať pán Lipšic... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážená kolegyňa Janka, vo svojom príspevku si veľmi presne až precízne zadefinovala rôzne problémy, o ktorých tu už bola reč, rôzne problémy, ktoré prinesie zrušenie tohto úradu. Ale zároveň si povedala aj o tom, že čo by vláda, ktorá chce bojovať proti kriminalite, proti korupcii, proti protispoločenskej činnosti, mohla urobiť. Čiže rozvíjať túto stratégiu ochrany.
Ten zákon je dosť komplikovane napísaný, musím povedať, komplikovane. Dal by sa zjednodušiť, dal by sa sprecizovať, dal by sa zefektívniť, ak by bola vôľa skvalitniť túto formu ochrany oznamovateľov. Celý koncept by sa dal skvalitniť, len nie, nie, tuto neni asi vôľa koalície, oni skôr chirurgickými zásekmi presne cielenými obmedzujú, znižujú efektivitu, zároveň sa tvária, ako kebyže má to byť v súlade s európskymi predpokladmi alebo v súlade s bojom efektívnym proti protispoločenskej činnosti, ale, ale to vidieť.
Tí, ktorí sa touto problematikou zaoberali profesne - či už bojom proti kriminalite, trestno-procesne, policajne alebo v tejto fáze, keď ešte len preventívne predchádzame - upozorňujeme, že aj Trestný zákon aj Trestný poriadok presne v tých momentoch, v tých malých drobných vetách sa mení jemne, veľmi jemne, možno laicky nepozorovane, ale problémy v tom efektívnom boji sú obrovské. To isté sa ide urobiť teraz. Stačí vymeniť šéfa a už to bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky, z ktorých som navnímal, že, áno, pochopili ste alebo je to tak, čo som chcel povedať.
Tu by som poznamenal len jedno ešte, že sa tu hovorí väčšinou ani nie že oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ale korupcii, korupcii, boj proti korupcii, korupcia, korupcia. Podľa mňa nie korupcia je to najhoršie, korupcia je len jeden z nástrojov organizovanej kriminality, keď to chceme nazvať tak tej mafie, len jeden z nástrojov. Tá organizovaná kriminalita je to temno, to je to zlo. Keď je schopná vyplatiť milión korupčne, tak koľko asi chce mať zisk? A to je ten problém - tie nelegálne zisky, krátenie štátneho rozpočtu a nivočenie celého hospodárstva. Organizovanú kriminalitu musíme zlikvidovať a tým pádom zlikvidujeme aj korupciu. Tá malá korupcia, že niekto si uplatí svojho lekára, to je bežná vec. Ale tu o tej korupcii, o ktorej hovoríme, toto je, to je, organizovaná kriminalita je tá nebezpečná, túto musíme zlikvidovať. A keď zlikvidujeme tento úrad alebo vezmeme si ho, alebo vezmú si ho pod kontrolu, tak nezlikvidujeme tu nič, akurát otvoríme mantinely, ktoré už sú dosť pootvárané, ešte viac. A tá organizovaná kriminalita ide pokiaľ nenarazí na mantinel. A teraz otvárame dvierka na mantinely. (Rečník sa pozrel smerom k časovej elektronickej tabuli.) Ešte furt môžem hovoriť, ale stačí. (Smiech v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo.
Vo svojom príspevku by som chcel zvýrazniť to, že tento zamýšľaný, zamýšľané zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je vlastne strategická, vopred premyslená operácia strany SMER a ľudí, pre ktorých táto strana SMER tvorí podmienky pre ich ďalšiu existenciu, pre ich podnikanie, pre ich pôsobenie v Slovenskej republike. Jednoducho to môžeme nazvať organizovaná kriminalita alebo podnikatelia, ktorí svojou nekalou činnosťou sa snažia parazitovať na ekonomike, na hospodárstve ako na celku Slovenskej republiky. Toto vidíme od samého nástupu tejto vládnej koalície už samotnou novelizáciou trestno-právnych kódexov a následne všetkými krokmi, ktoré eliminujú to, čo tu bolo vybudované v boji proti organizovanej kriminalite. Čiže nejde tu až tak o pomstu, vôbec nejde o pomstu Matúša Šutaja Eštoka, nejde tu o čurillovcov, až v druhom, možno v treťom rade, keď sa podarí, tak sa podarí. Ale v prvom rade je tu ovládnutie tohto úradu osobou, ktorá bude lojálna, hovoríme, toto sa hovorí, že politicky ovládnuť, politicky ovládnuť v prospech toho zla, ktoré som tu pred chvíľou vymenoval. To je hlavný cieľ, to je to najhlavnejšie, kvôli čomu tu sme.
To, že sa to snaží urobiť vládna koalícia práve teraz, keď tu je ten vypuklý problém sporu medzi ministrom vnútra a riaditeľkou úradu, je len vlastne taký aktualizačný moment, ktorý pomôže strane SMER zvaliť všetku vinu a všetku tú iniciatívu na stranu HLAS, že ako keby je to všetko v rukách ministra vnútra, ktorý sa cíti urazený, ukrivdený pôsobením tohto úradu v snahe eliminovať policajtov čurillovcov a nie a nie si s nimi poradiť. To ovládnutie tohto úradu, už to tu bolo hovorené, že po tomto navrhovanom pozmeňujúcom návrhu je to už úplne evidentné, že o čo ide. Nejde o skvalitnenie, v podstate vôbec nejde o to, aby (povedané so smiechom), aby sa nejako zmenila táto koncepcia ochrany oznamovateľov.
A teraz sa vám pokúsim vysvetliť, že v podstate v čom spočíva podstata toho ovládnutia personálne riaditeľom dosadeným priamo predsedom parlamentu dočasne a potom novokreovanou komisiou, ktorá, ako už tu bolo povedané, vôbec nebude nestranná.
Praktická ukážka toho, ako môže štátna inštitúcia super legislatívne podkutá právnymi normami trestného poriadku aj všetkými ostatnými, určená na boj proti organizovanej kriminalite a korupcii, je, vlastne bola špeciálna prokuratúra. Kým bola ovládaná osobou Dušan Kováčik, devätnásť rokov alebo osemnásť, tak bola v podstate neškodná pre tie vrstvy, ktoré som tu menoval, absolútne neškodná. Sem-tam sa podarilo odsúdiť klasickú tú teplákovú zločineckú štruktúru, ale tie štruktúry, o ktorých som hovoril, nikdy, nikdy. Dokonca špeciálna prokuratúra nedokázala obžalovať členov zločineckej organizácie, ktorí úkladne mňa osobne ako prvého viceprezidenta krivo obvinili, že som zobral úplatok. Dokázalo sa, že to je krivé, polícia obvinila osoby nakoniec, teraz už boli aj odsúdené, sa priznali, že to urobili. Ale špeciálny prokurátor Kováčik to desať rokov držal v šuflíku, že prvého viceprezidenta krivo obvinili mafiáni Šátorovci z Dunajskej Stredy. Toto bola špeciálna prokuratúra pod vhodným človekom. Zrazu bola nepríjemná až keď sa tento človek odtiaľ odstavil. Čiže tu je praktický príklad, že akokoľvek dobre koncipovaná kreovaná štátna nezávisle pôsobiaca organizácia jedným človekom dokáže byť totálne ovládaná a zmanipulovaná a jej výsledok sa absolútne zmarí.
A teraz, keďže zrušili špeciálnu prokuratúru, domnievali sa, že generálna prokuratúra bude tá, ktorá bude garantovať to, čo dovtedy robil pán Kováčik. Vyplývalo to aj z tých rozhodnutí generálneho prokurátora v tej vojne polície a tak ďalej. Čiže v poslednom čase ako keby ten generálny prokurátor už prijíma rozhodnutia, ktoré sa až tak nepáčia tejto konštrukcii vládnej. Čiže nie sú si istý, že oznamovateľ protispoločenskej činnosti bude tak, akoby som to nazval, manažovaný, aby to bolo výhodné pre tých, pre ktorých to má byť výhodné. Tak zrazu zistili, že keď sa nemôžu spoľahnúť už na prokuratúru, tak potom kde to ubrzdia? Tak na tomto úrade, ktorý tu navrhujú ovládnuť. Na tom úrade, lebo teda ešte musím povedať to, že tento úrad vôbec neposkytuje žiadnu ochranu. Tento úrad len manažuje tú ochranu, ktorú tej osobe oznamovateľa udelí prokurátor, keď dá kvalifikované oznámenie, čo sa v podstate rozumie trestné oznámenie v tomto prípade. Zo zákona ak dá takéto kvalifikované oznámenie oznamovateľ, vymenoval konkrétne trestné činy korupcie a závažná trestná činnosť a požiada o ochranu, tak ten prokurátor zo zákona mu tú ochranu dá, ani nemusí nad tým špekulovať. Nemôže nedať, lebo keď ju nedá, tak ten oznamovateľ sa môže sťažovať, že prečo nedostal. Jednoducho to dostane a ten úrad už potom len manažuje a úrad vlastne komunikuje s tým zamestnávateľom, ktorý by chcel ho neoprávnene odvolať alebo voči nemu nejak šikanózne konať.
To je prípad aj teraz čurillovcov. Prokurátor ich určil ako chránené osoby a tento úrad aj keby totálne zrušili bez akejkoľvek náhrady, tak tú ochranu nezruší, to musí zrušiť prokurátor. No a teraz ten generálny prokurátor so svojimi ľuďmi neni isté podľa koalície, konkrétne podľa strany SMER, že by konal tak, ako by podľa nich konať mal. Preto potrebujú mať riaditeľa tohto úradu svojho loajálneho, tak aj jak majú loajálneho riaditeľa SIS - nerobí nič, len to, aby kryl a pomáhal vládnucej strane SMER pri jej aktivitách.
Čiže tento riaditeľ čo môže urobiť? Oznamovateľ môže oznámiť tú svoju informáciu protispoločenskej činnosti buď na ten úrad priamo a ten úrad rozhodne či to je trestný čin a pošle ho na prokuratúru, zo začiatku to môže byť aj anonymné, no lenže keď už sa henten riaditeľ úradu dozvie, kto chce a proti čomu hovoriť a je loajálny k tým, ktorí ho dosadili, tak povie pozor, tu je človek, ktorý toto, toto, proti tomu chce, už tu hlási, pripravte sa na to, zmanažujte obhajobu, zatutlajte všetko, aby sa náhodou k niečomu nekalému niekto nedostal.
Ak podá, môže podať okrem úradu rovno na prokuratúru. Prokurátor ale keď udelí tú ochranu, okamžite musí hlásiť túto skutočnosť tomuto úradu. Predtým jak začne trestné stíhanie, predtým jak by informoval proti komu vlastne ten svedčí. Keď informuje riaditeľa úradu, riaditeľ úradu okamžite môže zas vzhľadom k tomu, že je loajálny, informovať dotknutých, pozor, je tu človek, ktorý niečo hlási, tutlať, kamuflovať, obhajcovia, šrotovať faktúry, všetko, čo súvisí s tým, aby sa nemohlo ďalej pokračovať v trestnom stíhaní. Toto je kľúčom tohto riaditeľa. A potom, samozrejme, v ďalšom konaní, už keď tá ochrana je daná prokurátorom, tak potom rozhodovať o tom, keď sa ten zamestnávateľ snaží toho zamestnanca nejakým spôsobom odvolať, personálne opatrenie, tak musí požiadať ten úrad. No ten úrad mu tú ochranu buď dá súhlas alebo nedá súhlas. Čiže keď je loajálny, môže sa stať, že ten súhlas dá. Lenže to musí byť, to nemôže dať len tak mirnix-dirnix, to je napísané v zákone a to nezrušia, že kedy môže ten súhlas len dať.
Čiže kľúčom je osoba riaditeľa loajálna, ktorá dokáže tento úrad absolútne znefunkčniť, znefunkčniť, informovať tých, ktorých by informovať nemal. Všetko je to v rozpore so zákonom. Bude páchať, a kto to bude robiť, fakt on, tú protispoločenskú činnosť, ale kto mu to kedy dokáže? Možno niekedy, jak sa dokázalo niekedy pánovi Kováčikovi, že čo všetko robil ako špeciálny prokurátor, ale kým tam bude ten dosadený, tak dovtedy budú mať tí, ktorí páchajú protispoločenskú činnosť hoc tú najzávažnejšiu, viac-menej pokoj a viac-menej budú včas informovaní, že čo sa okolo nich deje. Lebo viete, tento úrad je veľmi, to je ten prvý, prvý krok v boji proti organizovanej kriminalite, prvý, ten najzákladnej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Peter, Žiga, podpredseda NR SR
Pán poslanec Macášek, v sále sa netelefonuje.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Ja už som myslel, že ja robím niečo zle. Dobre, pokračujeme.
Prvý preto, lebo osoba, ktorá, ešte inak, toto súvisí s tým, čo som roky chcel presadiť, to je trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Nie a nie to uzákoniť. Až postupne, keď už som bol v civile, bol prijatý zákon, ktorý umožňoval trestnoprávne stíhať právnické osoby. Lenže bolo to tak zle definované, že v podstate nechránilo poctivé podniky, poctivých podnikateľov, poctivé právnické osoby, ale zločineckými štruktúrami založené firmy na pranie špinavých peňazí a na nelegálne podnikanie, tých to skôr chránilo, ako umožňovalo polícii ich stíhať. Šikanózne, to som zažil.
Ja som bol šéf bezpečný v Slovnafte. Sme museli robiť totálne opatrenia, aby náhodou niektorý zamestnanec nepodpísal nejakú zmluvu, nejakú dodávku, za ktorú by mohli stíhať celú firmu, vymazať z obchodného registra. Museli sme štvornásobne zvýšiť úroveň rozhodovania oproti bežnému. A tento zákon na ochranu oznamovateľov takýmto firmám pomáha, vyslovene pomáha, lebo umožňuje zase tomu zamestnávateľovi určiť konkrétnu osobu zodpovednú za prijímanie oznámení zamestnancov, vyšetrovať ich, skúmať, či sa zakladajú na pravde a komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Čiže môže zabezpečiť, aby identifikoval osobu a podal trestné oznámenie ešte predtým, jak by polícia zistila, že firma koná ako celok nezákonne a odstíha celú firmu a proti tomuto neni v zákone opravný prostriedok, nemôže sa vyviniť tá firma, ani účinnou ľútosťou, ničím. Jednoducho policajt aj keď oznámi, ktorá osoba za našu firmu to spáchala, aj tak je trestno-procesne stíhateľná spolu aj s tou osobou. Tento zákon na ochranu oznamovateľov dal takú pomocnú barličku, aby firmy mohli iniciatívne iniciovať tých zamestnancov, aby netutlali, aby hlásili všetko, čo je neoprávnené a my ako útvar na to určený ak sme zistili, že nejaký zamestnanec vedel a nenahlásil, no tak my sme ho vyhodili, my sme naňho mohli dať aj trestné oznámenie, že niečo, že je spolupáchateľom nejakej nekalej činnosti. Pomáha tento systém legálnym podnikateľom, legálnym firmám, ktorí chcú podnikať legálne, ale je na prekážku tým firmám a tým podnikateľom, ktorí chcú, firmy si zakladajú na nelegálnu činnosť, prevažne pranie špinavých peňazí alebo daňové úniky.
Čiže tento úrad je veľmi dôležitý pre boj proti organizovanej kriminalite, lebo zamestnanec, ktorý vidí, že sa tu koná trestná činnosť, či už korumpujú nadriadení, neoprávnene sa dostávajú k nejakým štátnym zákazkám, manipulujú tendre, robia protiprávne možno aj trestnú činnosť, teraz, keď nebude mať istotu, že ho tu niekto bude chrániť, tak to neoznámi. A čo sa mu stane? Stane sa spolupáchateľom, lebo občan musí oznámiť, mal by, ak sa dozvie o nekalej alebo trestnej činnosti. Stane sa spolupáchateľom, a keď potom príde polícia, že táto firma je začlenená do nejakého karuselového kšeftu daňového alebo korupčného, tak bude obvinený. Potom môže byť už spolupracujúca osoba, takzvaný kajúcnik, ale už je obvinený, už skutok sa stal, škoda bola daná. Ale keď ešte predtým oznámi, má právo, má možnosť byť čestný a nahlásiť zamestnávateľovi, lebo zamestnávateľ nad 50 zamestnancov musí mať poverenú osobu, ktorá prijíma tieto oznámenia, musí. Dokonca ten úrad to môže aj kontrolovať, dávať pokuty, ak to nemá. My sme sa tešili, že takéto je, vyzývali občanov, ak niečo, hlás všetko. Čiže podmanenie si úradu, to, že to teraz spravili, to neni kvôli Šutajovi Eštokovi a jeho problémom s úradom, to je kvôli generálnemu prokurátorovi, ktorý zrazu nebol taký, aký si ho predstavovali, že by mal byť.
Čiže tí občania ak idú na generálnu prokuratúru, tam môžu ísť aj bez tohto úradu kľudne a prokurátor začne alebo nezačne, určí to nejakému policajnému aparátu a začnú skúmať, či je dôvod na začatie. Keď začnú ešte stále nemusia, ani by nemali, informovať toho voči komu to je, ale musia oznámiť úradu a úrad, ako som už povedal, ak bude robiť to, kvôli čomu je tam daný ten riaditeľ, tak bude informovať, lebo na to tam je, na to tam chcú, aby bol. To je ten problém. A to, že to urobili teraz, tak to akurát tak zvalia na chudáka Matúša Šutaja Eštoka a všetci si tu myslíme, že to je jeho problém, že to je kvôli nemu a strana HLAS má nepríjemnosti, že ona chce zrušiť špeciálny ochranný útvar. Ale nie, toto je len druho alebo treťoradé.
Mohli to spraviť už skôr, len vtedy si mysleli, že generálna prokuratúra je na ich strane podľa rozhodnutí, ktoré dovtedy vydával generálny prokurátor. Teraz majú s ním problémy. Mediálne naňho útočia. Sám premiér tu takto sa pozrel naňho a vyčítal mu, že nerobí nič. Útočia naňho cez výbor brannobezpečnostný, cez krajského prokurátora v Žiline. To je útok a vyšlo im, že neni isté, že prokuratúra bude držať líniu.
Preto treba zrušiť tento úrad, lebo inak sa nedá vymeniť riaditeľ, len zrušením a novovytvorením. A úplne to potvrdili teraz tým návrhom na zmeny, že ostalo len to jediné - zmeniť riaditeľa a dosadiť ho v prvej fáze predsedom parlamentu a v druhej fáze nejakou účelovou komisiou, čo sa mu nemôže ani podariť. Vidíte, dva roky vydrží, stále tu nikoho neschvália, lebo vždy je problém. Aj prokurátora, aj špeciálneho prokurátora, aj takého nezávislého, to je politicky vždy problém nezávislého nájsť. Ale keď niekoho rovno dosadia a rovno vie, čo tam má robiť a rovno takého ako napríklad riaditeľ SIS terajší, čo teraz s tým spravíme? Je to tak. Môžeme tu demonštrovať, môžeme robiť, môžeme tu hovoriť celé dni, ale situácia je už daná, je daná. Boj proti organizovanej kriminalite tej najzávažnejšej je od prvého dňa nástupu tejto vlády eliminovaný deň po dni, krok za krokom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Jakab, v jednej časti svojej, svojho príspevku ste polemizovali o tom, že skrátené vyšetrovanie, skrátené, ja už som v policajt, vyšetrovanie. Skrátené legislatívne konanie, či je vôbec opodstatnené, už keď sa toľkokrát používa. Či bolo vhodné teraz, či bolo vhodné inokedy a tak ďalej. Ja som tu povedal, že skrátené legislatívne konanie teraz malo byť, novela Trestného zákona poriadku mala byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale nie riešiaca problém drobnej kriminality, ale riešiaca problém závažnej, najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti, korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a daňových únikov. A to je to, čo by sme tu možno aj zatlieskali, že áno, teraz skrátene, okamžite treba prijať takú legislatívu, ktorá nejak zamedzí rozširovanie tejto foriem trestnej činnosti. Lebo vysvitlo, že stalo sa to, čo sme tu predpokladali, organizovaný zločin medzinárodný sa udomácňuje v Slovenskej republike. A ako ma vyzval, vyzvali ste ma, že či sa s tou mafiou bojuje, či ustupuje a či sa dá poraziť. Tak mafia sa poraziť nedá, jednoducho ľudstvo sme takí, že poraziť sa nedá, ale dá sa len udržať v určitých mantineloch, aby až do takej miery nemohla škodiť všetkým občanom. Čiže to stláčanie do mantinelov je dôležité. Klásť medze, klásť prekážky a zabezpečiť to, aby sa radšej odsťahovali niekde inde do, inde, len aby neškodili nám...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)