Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. So súhlasom troch poslaneckých klubov PS, SaS, KDH žiadam o presunutie môjho návrhu zákona číslo tlače 1079, bod 59 do programu nasledujúcej 48. schôdzi Národnej rady.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do tejto ústnej rozpravy z toho dôvodu, že chcem hovoriť o korupcii, chcem hovoriť o ekonomickej, hospodárskej kriminalite a boji tejto vlády voči týmto neduhom celospoločenským, čo zrejme uznáte, že nie pseudofakt, ale fakt. A začnem fakt faktom, že vláda, súčasná vláda veľmi dobre vie aký spoločensky nebezpečný jav je korupcia. Hovoríme tu, upozorňujeme na to už dva roky, že to je naozaj nebezpečné a pred troma týždňami som si prečítal Národnú protikorupčnú stratégiu na roky 26 až 29, ktorú schválila vláda. To znamená, že táto vláda veľmi presne vie aká nebezpečná je korupcia, lebo zhruba na dvadsiatich stranách je tam rozpísané, sú rozpísané všetky nebezpečné aspekty a dôsledky korupčných správaní a korupcie ako takej. Presne to isté čo aj v Programovom vyhlásení vlády, lebo tento materiál vychádza ako plnenie úlohy z Programového vyhlásenia vlády. Áno, schválili Národnú protikorupčnú stratégiu, len problém je v tom, že mali ju schváliť hneď ako prvý materiál, keď tá korupcia je taká nebezpečná pre sociálne vzťahy, pre trhovú ekonomiku, pre rast ekonomiky, je schopná zbúrať ekonomické základy demokratického štátu. Toto je tam všetko napísané v tej stratégii, len problém je v tom, že bola schválená na roky 26 až 29. To znamená, že všetko čo dovtedy urobili, robili v rozpore s tým svojim programom, s tou svojou stratégiou, ktorú teraz schválili. Ak by ju schválili hneď na začiatku vládnutia, že áno, uznáme, lebo píšu, že vedia presne aký to je nebezpečný jav, tak by nemohli ani jeden z krokov, ktorý tu doteraz schválili v súvislosti s trestným právom a s rôznymi inštitúciami, ktoré majú brániť a chrániť ekonomiku a efektívne umožniť bojovať s kriminalitou. Čiže v tej stratégii je rovno napísané potom aj opatrenie ako bojovať proti tej korupcii, bod za bodom a oni robili presne opačne, presne opačne všetko. Lebo sa tvária, že zistili, že to je nebezpečné v roku 26. Dovtedy nevedeli? Zaujímavé je tam čítanie, že je veľmi dôležité oprieť boj proti korupcii o Úrad na ochranu oznamovateľov. Jeden z dôležitých aspektov. Je potrebné sa oprieť o špecializované policajné útvary bojujúce s korupciou, aj prokuratúry. Oni to všetko zrušili, všetko zrušili a teraz hovoria, že to je strašne dôležité pre potieranie korupcie. No tak potom tu niečo nesedí. Rozmýšľal som nad tým, že prečo práve teraz rýchlo schválili túto stratégiu. No preto, lebo ako sme videli, pán premiér išiel za generálnym prokurátorom a snažil sa ho presvedčiť, aby nejak zmenil, zjemnil správu o stave korupcie na Slovensku. Táto, táto, tento ako celkom dobre napísaný materiál má akože predstierať možno pred tými európskymi inštitúciami však my tu máme Národnú stratégiu boja proti korupcii, bod po bode presne definovaný postup do budúcna na roky 26 až 29. Tak ako prečo nám tu niečo vyčítate?
Čiže boli tu spomínané rôzne negatívne aspekty tohto boja. Korupcia v tomto systémovom ponímaní je len jeden z nástrojov tej ekonomickej kriminality, legalizácie príjmov alebo výnosov z trestnej činnosti, ktoré sú v nadnárodnom meradle realizované nadnárodnými rôznymi zločineckými zoskupeniami a upozorňoval som, že keď sme tu mali rozpravu k novelám trestných kódexov, že čo všetko tieto novely prinesú a ono to je presne teraz tak už evidentné, že to už aj priniesli. Lebo stratégovia, najlepší právnici tých zločineckých nadnárodných štruktúr veľmi rýchlo identifikovali náš právny systém a zistili, že tu je raj. Obsaďme tu firmy či už investíciami alebo násilným prevzatím firiem, fingovanými investíciami a potom tieto firmy používajme v tých našich legalizačných schémach, tých našich dépeháčkarskych schémach, lebo na Slovensku buď na to neprídu alebo keď aj prídu, no tak na Slovensku neni nejaká reálna šanca, že reálne sa začne okamžité stíhanie medzinárodné iniciované slovenskou políciou, ktorá umožní odhaliť celý systém, celú štruktúru, pozadie. Možno odhalia toho bieleho koňa a ten podľa najnovších noviel v Trestnom poriadku neni nijako raz motivovaný, aby prezradil alebo svedčil, že kto ho najal, kto ho financuje, pre koho pracuje. Jednoducho preňho bude výhodnejšie zapierať všetko, nechať sa odsúdiť, dostať podmienku alebo peňažný trest, ktorý zaňho kľudne zaplatia tí, čo mu dovtedy financovali celú existenciu. Čiže vymožiteľnosť práva, to znamená, že chceme zahraničné investície. Zahraničné investície, tie ktoré sú založené na legálnom obchodovaní všetky odchádzajú, nové neprichádzajú. Kto by už len investoval v krajine, kde je vymožiteľnosť práva, odhalenie korupčných a rôznych schém nelegálnych vlastne nemožné alebo sa nerieši. Načo by tu investoval, keď o to príde seriózny podnikateľ. Kto tu bude investovať do tohto eldoráda, do raja? No len investor, ktorý práveže ktorému nezáleží na legálnom podnikaní, existuje v rôznych schémach nadnárodných na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Zainvestujú, možno pomôžu na chvíľu tej firme na mesiac, na dva, potom ju položia na kolená a zamestnancov prepustia, bežný úkaz dlhodobo, rôzni talianski investori a rôzni iní. Čiže politika na štyri svetové strany je efektívna z tohto uhľa pohľadu, zo všetkých štyroch svetových strán k nám už prúdi sofistikovaná ekonomická kriminalita zameraná na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a odčerpávaní financií, ktoré by mohli plynúť do nášho štátneho rozpočtu, to už bolo povedané, v miliardách sa to ráta, v miliardách o čo prichádza Slovenská republika práve touto neschopnosťou prijať efektívny boj legislatívny aj organizačný aj systémový proti takejto forme trestnej činnosti. Takže toľko som chcel povedať k prerokovanej správe. Vláda vie a napísala koncepciu, lenže smiešne je, že dovtedy urobila presne opačne všetko. Aspoň teraz vidíme, že oni vedeli čo treba robiť proti korupcii, tak práve preto všetko zrušili čo by mohlo byť efektívne. A teraz som zvedavý v roku 2006 tu bola položená otázka čo idete robiť? No keď si nalistujú túto koncepciu, tak tam majú presne napísané čo majú robiť. Zase zriadiť všetko čo zrušili. Sami si to napísali. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dopracoval som sa k interpeláciám. Konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách kde vláda a ministri sú povinný sa zúčastniť, tak tak isto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré samozrejme predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma. Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval národnú kriminálnu agentúru. Aj čo do názvu, aj čo do štruktúry. A v podstate celú koncepciu národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality prevažne organizovanej a korupčnej vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou v rátane korupcie ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho ako to nakoniec dopadlo nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy. Fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čiste kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení na iné pozície a zistilo sa časom, že s hodov okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto, ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého. Alebo z tej NAKY na krajské riaditeľstvá a tak ďalej. Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať v akej forme existuje policajný zbor. Či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov. Štátny rozpočet sa nerozkráda. Dane plynu tak ako boli naplánované a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom trestným bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval a k tomu ešte reforma Policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus ... a nie demotivoval a k tomu ešte reforma policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že "táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus", a zdôraznil, že "a to hlavne, preto že zložky policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu v akom odhaľovali a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne keď vlastne nič neodhalia.". Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej, hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná. A je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor, nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmedialnými prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále, podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť rôznym menšinovým skupinám.
No, ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne, cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli na neho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je, podľa mňa bývalého policajta niečo, niečo hrozné, že minister vnútra, verejne, v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez (Nezrozumiteľne povedané) tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe, svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame, že Čurillovci teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených teraz už vidíme jednoznačne, podľa súdnych rozhodnutí aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí Čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii. Nie, verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa, čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene, žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí ten je odľud, toho treba vyhodiť. Toho treba znevažovať. A na druhej strane iných kto obdobné niečo hovorili, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí. Napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra to je teda až nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom. Že on o tom nevedel. No, keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister. Lebo akože nevie kam ide a nevie s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že pán Bombic ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať, a radím vám dostavte sa do Slovenskej republiky. Postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy a obhajujte svoje konanie tam, a nešírte tú svoju agendu kvôli, ktorej ste obvinený. Ale ešte to vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal, verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali. Tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, tak s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Pre neho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov. Vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak. No, a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami. Lebo on tvrdí, že on to zabezpečil. On ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť nie je istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované pretraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené ako by sa to robiť malo a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu. Takže otázka aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť, bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené. Viem, že existujú rôzne skupinky lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra. Lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože, že zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo. Nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobre by bolo aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila lebo v podstate, že má výborný tovar. Čo len naznačí tím podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu, ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný. Lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného organizovaného. Lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď je menej tých prípadov 70% oproti predchádzajúcemu roku, že to nie je, neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania, podozrivým, pofiderným a obdobným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dopracoval som sa k interpeláciám. Konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách kde vláda a ministri sú povinný sa zúčastniť, tak tak isto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré samozrejme predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma. Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval národnú kriminálnu agentúru. Aj čo do názvu, aj čo do štruktúry. A v podstate celú koncepciu národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality prevažne organizovanej a korupčnej vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou v rátane korupcie ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho ako to nakoniec dopadlo nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy. Fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čiste kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení na iné pozície a zistilo sa časom, že s hodov okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto, ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého. Alebo z tej NAKY na krajské riaditeľstvá a tak ďalej. Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať v akej forme existuje policajný zbor. Či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov. Štátny rozpočet sa nerozkráda. Dane plynu tak ako boli naplánované a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom trestným bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval a k tomu ešte reforma Policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus ... a nie demotivoval a k tomu ešte reforma policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že "táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus", a zdôraznil, že "a to hlavne, preto že zložky policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu v akom odhaľovali a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne keď vlastne nič neodhalia.". Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej, hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná. A je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor, nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmedialnými prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále, podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť rôznym menšinovým skupinám.
No, ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne, cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli na neho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je, podľa mňa bývalého policajta niečo, niečo hrozné, že minister vnútra, verejne, v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez (Nezrozumiteľne povedané) tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe, svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame, že Čurillovci teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených teraz už vidíme jednoznačne, podľa súdnych rozhodnutí aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí Čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii. Nie, verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa, čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene, žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí ten je odľud, toho treba vyhodiť. Toho treba znevažovať. A na druhej strane iných kto obdobné niečo hovorili, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí. Napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra to je teda až nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom. Že on o tom nevedel. No, keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister. Lebo akože nevie kam ide a nevie s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že pán Bombic ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať, a radím vám dostavte sa do Slovenskej republiky. Postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy a obhajujte svoje konanie tam, a nešírte tú svoju agendu kvôli, ktorej ste obvinený. Ale ešte to vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal, verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali. Tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, tak s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Pre neho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov. Vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak. No, a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami. Lebo on tvrdí, že on to zabezpečil. On ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť nie je istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované pretraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené ako by sa to robiť malo a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu. Takže otázka aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť, bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené. Viem, že existujú rôzne skupinky lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra. Lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože, že zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo. Nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobre by bolo aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila lebo v podstate, že má výborný tovar. Čo len naznačí tím podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu, ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný. Lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného organizovaného. Lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď je menej tých prípadov 70% oproti predchádzajúcemu roku, že to nie je, neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania, podozrivým, pofiderným a obdobným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem za faktické, áno k tej ochranke sa vyjadrím. Ochrana Ústavných činiteľov, ochranka má jedinú jednu úlohu, chrániť život a zdravie. A keďže bol ohrozený život premiéra, tak jednoducho túto jednu jedinú úlohu nesplnili. Nesplnili, hoc ako sa to budú rozoberať, tak nesplnili. To bola ich jediná úloha. Nie to, že voziť ho autom hore-dole a chrániť život a zdravie. A teraz ešte v stručnosti, ešte poviem, že zhodou okolností dnes alebo teda včera už mal minister vnútra narodeniny. Zhodou okolností to tak vyšlo, že ich mal. To sa stáva. To je všetko v pohode, až ďalší dôvod na podanie demisie je to, že aj keď narodeniny mohol oslavovať aj o dva dni, mohol alebo nemusel sem teda prísť, ale on zverejnil na sociálnych sieťach žúr, alebo banket, alebo oslavu, že oslavuje tie svoje narodeniny niekde, a ešte sa tým pochválil na sociálnej sieti. Namiesto toho, aby bol tu. Toto je to, čo ste hovorili, že to je dehonestácia. Lebo už ani neviem, ako to nazvať aj jeho vlastných voličov. Lebo hovorí, že pracuje pre ľudí, tak pre ktorých ľudí? Tak povedzme politik pre svojich voličov. Lenže aj tí voliči tej strany Hlas podľa všetkých možných preferencií klesajú, odchádzajú. Čiže ani pre tých svojich voličov to nerobí tak aby boli spokojní s celou stranou Hlas poťažne aj s ním, ako ministrom vnútra. Takto to je.

...toto je to.

Takže, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol svoju reč k odvolaniu, konkrétne budem hovoriť o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Matúš Šutaj Eštok je politik, predseda strany, momentálne minister vnútra. Je to politik, ktorý sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, mohol pôsobiť ako poslanec, keď už raz bol zvolený, mohol byť predseda strany, mohol byť čokoľvek v politickom živote, len nie minister vnútra. Pán Matúš Šutaj Eštok je rétoricky zdatný, fešák, sympaťák, mohol tu rozprávať, garantovať všeličo, ale nie ako minister vnútra. Osobne môžem tu prehlásiť, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je najhorší minister vnútra, aký tu kedy v Slovenskej republike bol. On rád používa tento výraz, že najhorší minister vnútra kadekto, ale podľa mňa to je on, ktorý je najhorší v celej histórii a teraz to rozvediem, že prečo.
To, že je najhorší minister, to ešte neznamená, že je teda ho potrebné okamžite odvolať, to je len nebezpečné pre spoločnosť, je to zlé pre spoločnosť, neni to vhodné. Lebo minister vnútra, akýkoľvek minister vnútra, je pozícia vo vláde, ktorá teda má garantovať bezpečnosť občanov. Ako on zvykne hovoriť, pracujem pre ľudí, pracujem pre občanov, ale keď toto vysloví minister vnútra, tak to znamená, že má pracovať pre občanov a nie kategorizovať ich podľa toho, že či sú moji voliči, či sú voliči opozičných strán, či sú voliči akejkoľvek politickej, politického zoskupenia, ale musí ich triediť na dve základné skupiny, tých občanov. Lebo kategorizácia podľa bezpečnosti je na dve základné skupiny.
Jedni občania nezávisle na politickú príslušnosť, vierovyznanie, akékoľvek triedenie, chcú žiť v tom bezpečí, chcú, aby sa dodržiavali zákony, chcú, aby platil právny štát, chcú, aby bola rovnosť pred zákonmi, toto chcú a keď toto sa im poskytne, tak vtedy sa cítia v bezpečí. Potom je iná skupina občanov, ktorí páchajú trestnú činnosť, chcú páchať trestnú činnosť, rozmýšľajú nad tým, že ak nastane vhodná situácia, tak poruším zákon, podnikajú porušovaním zákonov, viac-menej páchajú trestnú činnosť alebo ju chcú páchať, ak majú na to vytvorené podmienky. A keď minister vnútra povie, že pre občanov pracuje, tak musí to byť jednoznačné, že pre tú prvú skupinu občanov a nie pre tú druhú, ktorí sú tí páchatelia, lebo keď sa tí cítia v bezpečí, tak minister vnútra je zlý minister vnútra.
A teraz, prečo som si dovolil vysloviť toto, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa všetkého, podľa všetkých krokov a konkrétnych svojich rozhodnutí viac-menej poskytuje to bezpečie pre tú druhú skupinu občanov, ktorí páchali trestnú činnosť, chcú ju páchať, potrebujú sa vymotať, potrebujú byť neidentifikovaní, potrebujú sa cítiť komfortne. A čo sú tie jeho kroky, ktoré jednoznačne potvrdzujú toto moje tvrdenie? Minister vnútra už pri samej tvorbe programového vyhlásenia vlády nepresadil do toho programového vyhlásenia vlády ako minister vnútra nepresadil ani zmienku o tom, že táto vláda bude akýmkoľvek spôsobom bojovať proti organizovanému zločinu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej, len nejakými formami jemnejšími, školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť...
===== činu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej. Len nejakými formami jemnejšími školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť Toto bol už prvý zásadný krok, ktorý nesvedčil o tom, že minister vnútra chce naozaj zabezpečiť bezpečie pre tých ľudí, ktorých naozaj si ctia zákon a rovnosť pred zákonom. Keď predkladala vláda návrh noviel trestného zákona, trestného poriadku hneď v decembri 2023 v skrátenom legislatívnom konaní následne na Brannobezpečnostnom výbore som sa osobne pýtal, že či má pripravený policajný zbor na to, aby dokázal v prakticky realizovať boj proti kriminalite a všetky povinnosti a úlohy Policajného zboru podľa noviel, ktoré navrhujú. Lebo bolo jednoznačné z tých noviel, že sa zmení celá trestnoprávna politika štátu a Policajný zbor je ako prvý, ktorý musí dokázať prakticky presadzovať a realizovať túto novú trestnú politiku štátu. Policajný zbor je ten, ktorý garantuje, odhaľuje, vyšetruje a pôsobí tak, aby eliminoval kriminalitu. Či malú, veľkú, organizovanú, medzinárodnú, prepojenú na najvyššie spoločenské špičky a tak ďalej. No a minister vnútra s úsmevom mi odpovedal, že nemá takú analýzu. Ani ju len nepripravoval, lebo však ste to ani tak neschválili. Nebola tá novela. Sme zabezpečili tými našimi opozičnými krokmi, že nebola schválená v tom čase ako predpokladali, že bude. Bola schválená až o pár mesiacov neskôr. Tak po tom mojom upozornení, že mohol by sa zamerať na to, aby Policajný zbor dokázal eliminovať nápor drobnej kriminality, priestupkovosti, organizovanej kriminality, ktorá evidentne a jednoznačne sa prispôsobí novej trestnej politike štátu, ktorá im nekladie žiadne medze, žiadne riziká. Policajný zbor nebol spôsobilý takto pôsobiť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo už vtedy mal byť odvolaný alebo mal rezignovať na svoju funkciu. Časom sa preukázalo, že to, že Policajný zbor nebol pripravený zapríčinilo enormný nárast protiprávnych konaní rôznych štruktúr, rôznych spoločenských štruktúr. Prevažne drobnej majetkovej protispoločenskej činnosti. Nehovorím trestnej, preto, lebo to čo bolo trestné zo dňa na deň po účinnosti noviel bolo priestupkom. Tam zas minister vnútra mal byť aktívny a pripraviť štátnu správu, ktorá by dokázala efektívne riešiť zvýšený počet priestupkovosti a priestupkov. Neurobil nič. Na miesto tohto zreformoval Policajný zbor spôsobom. že v podstate rozložil efektívne pôsobiace štruktúry polície, ktoré boli určené aj preukázali, že dokážu bojovať s organizovanou kriminalitou, korupciou na akýchkoľvek najvyšších miestach. Rozložil to. Áno, reforma polície je niekedy potrebná, aby sa prispôsobila efektivita polície dynamike kriminality. Vývoja bezpečnostnej situácie. Lebo tá sa mení v čase vplyvom techniky, vplyvom akýchkoľvek externých faktorov. Ale on ten Policajný zbor reformoval tak, že generálny prokurátor osobne sa vyjadril, že tá reforma polície zapríčinila to, že sa neodhaľuje, nevyšetruje korupcia. Alebo tým pádom ani vôbec žiadna sofistikovaná organizovaná trestná činnosť. To je ďalší negatívny obraz nespôsobilosti ministra vnútra. A teraz k tomu prečo ten minister vnútra mal byť je vlastne podrobený tomuto odvolávaniu. Podali sme ten návrh pred viac ako rokom na základe tragickej udalosti, keď policajt zakročil spôsobom, že umlátil na smrť občana. Občan následkom zákroku policajta zomrel. To samo o sebe možno by nebolo až na odvolávanie ministra vnútra. Lenže minister vnútra svojimi následnými krokmi, svojimi menežérskymi schopnosťami nepreukázal to, že by dokázal striktne prijímať také opatrenia, aby dokázali odradiť ostatných policajtov kedykoľvek po tomto skutku, aby takto nekonali. Aby sa zamysleli, aby zákonne postupovali pri služobných zákrokoch. Prečo to tvrdím? Preto, lebo on akože to nechal vyšetriť inšpekciou ministra vnútra a inšpekcia skúmala trestnoprávne zavinenia a tak ďalej. Lenže minister vnútra má v zákone o služobnom pomere inštitút odvolania policajta zo služobného pomeru ak hrubým spôsobom poruší služobnú prísahu alebo inú služobnú povinnosť. A samozrejme, keď policajt ubije na smrť občana tak je to hrubé porušenie služobnej prísahy. Lebo on tých občanov má chrániť a nie byť až k smrti. On tieto kroky neurobil. Až na Brannobezpečnostnom výbore opäť sme ho upozornili, že nepoužili tento inštitút zákona, ktorý mali použiť a nepoužili. Čiže jednoznačne nevyslal signál, že takéto správanie je hrubé porušenie služobnej prísahy a každý policajt, ktorý sa takéhoto skutku dopustí bude prepustený zo služobného pomeru. Ďalší incident veľmi tragický atentát na premiéra. Minister vnútra do portfólia riadiaceho ministra vnútra patrí aj ochrana ústavných činiteľov. Vymenil vedenie tohto útvaru. Priamo riaditeľ tohto útvaru bol na mieste osobne manažoval ochranu premiéra a na premiéra bol spáchaný atentát. Strieľalo sa naňho a bol aj zranený a minister vnútra čo urobil? Minister vnútra hneď povedal, že to bol taký skutok samotára vlka, ktorý nebolo možné odvrátiť. A že ten ochrankár ten šéf chce zdôrazniť, že aký je dobrý na tej svojej pozícii. Tak povedal, že priamo tam zasahoval, niesol alebo pomáhal v presune poraneného premiéra a že ten ochrankár bol celý od krvi. Tým chce zdôrazniť, že ochrankár to robil akože dobre, keď bol celý od krvi. Lenže, keď je ochrankár od krvi tak má to byť jeho krv. Vtedy sa môže chváliť, že som robil svoju robotu a ja som poranený a nie chránená osoba. Keď je krvaví od krvi chránenej osoby, tak zlyhal. Jednoznačne zlyhal. A zas minister vnútra čo urobil? Nevyvodil žiadne opatrenia. Toto je ďalší dôvod už vtedy. Všade na svete. Ak by som ja bol minister vnútra tak za tri minúty odvolám ak nie všetkých tak aspoň tých riadiacich pracovníkov a potom môžeme rozmýšľať nad tým, že vlastne ako sa to spravilo. Či sa zakročovalo zákonne, či boli využité všetky prostriedky, ktoré mali byť a tak ďalej a poučenie do budúcna. Čiže po tom incidente v Košiciach kde umrel človek, ktorého ubil na smrť policajt sme vtedy iniciovali odvolávanie ministra. Aj ten pokus bol aj sme tu sedeli. Aj minister vnútra tu sedel ale parlament nebol uznášania schopný tak v podstate sa to zmarilo. Tak vtedy som šiel osobne za ministrom vnútra a povedal som mu, že škoda, že sa to nedeje. Že prečo? Bol som pripravený argumentačne mu zdôvodniť, že prečo si myslíme, že to odvolanie je korektné a na mieste a budeme hlasovať za to. On mi vtedy povedal, že aj on bol pripravený. Aj on chcel argumentovať. Len zhodou okolností ako to tak vyšlo, že sa to neudeje. Tak sme sa v podstate dohodli, že nabudúce, keď sa to bude diať takže príde a budeme tu sa navzájom konfrontovať, argumentovať, obhajovať a ja kritizovať. No teraz po roku to nastalo. Po roku. Tak som si myslel, teda som sa pripravoval na túto udalosť z rôznych uhlov pohľadu, že čo tu poviem, aby to bolo vecné, profesné, neútočné, nedehonestujúce osobne, lebo kultúra je dôležitá. Objektivita je dôležitá aspoň teda pre mňa vždy to tak aj bude. Lenže minister vnútra sem neprišiel ani tu neni. Tak ja som bol pripravený, že on prednesie svoju obhajovaciu reč a ja potom mu ju budem argumentačne vyvracať alebo oponovať mu. Tak teraz neni tu. Z hodov okolností pani Laššáková prečítala pozitíva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Jej som sa nevyjadroval, lebo ona sama nevedela, že ako to presne celé je. Takže nemalo to zmysel. Tak medzi iným povedala, že on je ten minister, ktorý vyrieši vojnu v polícii. Zastavil to a teraz už je tam kľud, pokoj. Čiže on to vyriešil totižto tak, že jednu stranu toho boja v tej polícii absolútne degradoval, vyhodil. Vysvitlo súdnymi pojednávaní, že v rozpore so zákonom, v rozpore so zákonom postupoval a teraz musí ministerstvo aj on sám platiť pokuty za jeho konanie, ktorým akože vyriešil tú vojnu. A ešte horšie, že druhú stranu tej vojny v polícii zas povýšil a umožnil im konať tak ako konajú. Čiže to neni vyriešenie vojny, že jednu stranu zlikvidujem a druhú povýši. Z toho bolo jasné, že neni nestranný, neni minister na svojom mieste a nedopustí objektívne vyriešenie. On bol rozhodnutý hneď od začiatku, že kto je dobrý, kto je zlý a podľa tohto postupoval a ešte k tomu aj protizákonne. Tak takto sa vojna v polícii nerieši. To je ďalší dôvod. A potom tie drobnosti. Futbalové zápasy, nákupy, všetko možné to ani nestihnem všetko vymenovať čo sa tu od vtedy, od toho prvého odvolávania až do dnešného dňa udialo negatívne z pohľadu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tie tendre ten môže sa stať, že úradníci niečo navrhnú, niečo zmanipulujú. Potom ten minister dokonca tie čapicové tendre aj zrušil. Lenže neni známe ako sa vysporiadal s tými, ktorý takýto tender pripravili a riešili a chceli to robiť tak, že to bolo evidentne v rozpore z hospodárnym nakladaním s majetkom štátu. Čiže nevyvodil. Čo to znamená? Že on bol zaangažovaný v tom alebo netrúfol si to povedať, aby už do budúcna také niečo sa neopakovalo? Nezvládol manažovanie ministerstva vnútra ani z tohto uhla pohľadu. Lebo viac tendrov bolo, ktoré sám nakoniec zrušil. To znamená, že uznal, že neboli korektné. Lenže nevyvodil dôsledky. Žiadne konsekvencie. Teda podarilo sa? Nepodarilo sa? Rýchlo to zrušíme a skúsime niečo iné. Toto neni hodné ministra vnútra, keď minister vnútra má byť ten etalón a vzor a človek, ktorý je prvý, ktorý tu dodržiava zákony. Lebo ako celý aparát, ktorý riadi má odhaľovať takéto incidenty na ostatných ministerstvách, na iných úradoch, keď to nerobí sám minister vnútra. Toto je to.

Takže, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol svoju reč k odvolaniu, konkrétne budem hovoriť o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Matúš Šutaj Eštok je politik, predseda strany, momentálne minister vnútra. Je to politik, ktorý sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, mohol pôsobiť ako poslanec, keď už raz bol zvolený, mohol byť predseda strany, mohol byť čokoľvek v politickom živote, len nie minister vnútra. Pán Matúš Šutaj Eštok je rétoricky zdatný, fešák, sympaťák, mohol tu rozprávať, garantovať všeličo, ale nie ako minister vnútra. Osobne môžem tu prehlásiť, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je najhorší minister vnútra, aký tu kedy v Slovenskej republike bol. On rád používa tento výraz, že najhorší minister vnútra kadekto, ale podľa mňa to je on, ktorý je najhorší v celej histórii a teraz to rozvediem, že prečo.
To, že je najhorší minister, to ešte neznamená, že je teda ho potrebné okamžite odvolať, to je len nebezpečné pre spoločnosť, je to zlé pre spoločnosť, neni to vhodné. Lebo minister vnútra, akýkoľvek minister vnútra, je pozícia vo vláde, ktorá teda má garantovať bezpečnosť občanov. Ako on zvykne hovoriť, pracujem pre ľudí, pracujem pre občanov, ale keď toto vysloví minister vnútra, tak to znamená, že má pracovať pre občanov a nie kategorizovať ich podľa toho, že či sú moji voliči, či sú voliči opozičných strán, či sú voliči akejkoľvek politickej, politického zoskupenia, ale musí ich triediť na dve základné skupiny, tých občanov. Lebo kategorizácia podľa bezpečnosti je na dve základné skupiny.
Jedni občania nezávisle na politickú príslušnosť, vierovyznanie, akékoľvek triedenie, chcú žiť v tom bezpečí, chcú, aby sa dodržiavali zákony, chcú, aby platil právny štát, chcú, aby bola rovnosť pred zákonmi, toto chcú a keď toto sa im poskytne, tak vtedy sa cítia v bezpečí. Potom je iná skupina občanov, ktorí páchajú trestnú činnosť, chcú páchať trestnú činnosť, rozmýšľajú nad tým, že ak nastane vhodná situácia, tak poruším zákon, podnikajú porušovaním zákonov, viac-menej páchajú trestnú činnosť alebo ju chcú páchať, ak majú na to vytvorené podmienky. A keď minister vnútra povie, že pre občanov pracuje, tak musí to byť jednoznačné, že pre tú prvú skupinu občanov a nie pre tú druhú, ktorí sú tí páchatelia, lebo keď sa tí cítia v bezpečí, tak minister vnútra je zlý minister vnútra.
A teraz, prečo som si dovolil vysloviť toto, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa všetkého, podľa všetkých krokov a konkrétnych svojich rozhodnutí viac-menej poskytuje to bezpečie pre tú druhú skupinu občanov, ktorí páchali trestnú činnosť, chcú ju páchať, potrebujú sa vymotať, potrebujú byť neidentifikovaní, potrebujú sa cítiť komfortne. A čo sú tie jeho kroky, ktoré jednoznačne potvrdzujú toto moje tvrdenie? Minister vnútra už pri samej tvorbe programového vyhlásenia vlády nepresadil do toho programového vyhlásenia vlády ako minister vnútra nepresadil ani zmienku o tom, že táto vláda bude akýmkoľvek spôsobom bojovať proti organizovanému zločinu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej, len nejakými formami jemnejšími, školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť...
===== činu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej. Len nejakými formami jemnejšími školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť Toto bol už prvý zásadný krok, ktorý nesvedčil o tom, že minister vnútra chce naozaj zabezpečiť bezpečie pre tých ľudí, ktorých naozaj si ctia zákon a rovnosť pred zákonom. Keď predkladala vláda návrh noviel trestného zákona, trestného poriadku hneď v decembri 2023 v skrátenom legislatívnom konaní následne na Brannobezpečnostnom výbore som sa osobne pýtal, že či má pripravený policajný zbor na to, aby dokázal v prakticky realizovať boj proti kriminalite a všetky povinnosti a úlohy Policajného zboru podľa noviel, ktoré navrhujú. Lebo bolo jednoznačné z tých noviel, že sa zmení celá trestnoprávna politika štátu a Policajný zbor je ako prvý, ktorý musí dokázať prakticky presadzovať a realizovať túto novú trestnú politiku štátu. Policajný zbor je ten, ktorý garantuje, odhaľuje, vyšetruje a pôsobí tak, aby eliminoval kriminalitu. Či malú, veľkú, organizovanú, medzinárodnú, prepojenú na najvyššie spoločenské špičky a tak ďalej. No a minister vnútra s úsmevom mi odpovedal, že nemá takú analýzu. Ani ju len nepripravoval, lebo však ste to ani tak neschválili. Nebola tá novela. Sme zabezpečili tými našimi opozičnými krokmi, že nebola schválená v tom čase ako predpokladali, že bude. Bola schválená až o pár mesiacov neskôr. Tak po tom mojom upozornení, že mohol by sa zamerať na to, aby Policajný zbor dokázal eliminovať nápor drobnej kriminality, priestupkovosti, organizovanej kriminality, ktorá evidentne a jednoznačne sa prispôsobí novej trestnej politike štátu, ktorá im nekladie žiadne medze, žiadne riziká. Policajný zbor nebol spôsobilý takto pôsobiť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo už vtedy mal byť odvolaný alebo mal rezignovať na svoju funkciu. Časom sa preukázalo, že to, že Policajný zbor nebol pripravený zapríčinilo enormný nárast protiprávnych konaní rôznych štruktúr, rôznych spoločenských štruktúr. Prevažne drobnej majetkovej protispoločenskej činnosti. Nehovorím trestnej, preto, lebo to čo bolo trestné zo dňa na deň po účinnosti noviel bolo priestupkom. Tam zas minister vnútra mal byť aktívny a pripraviť štátnu správu, ktorá by dokázala efektívne riešiť zvýšený počet priestupkovosti a priestupkov. Neurobil nič. Na miesto tohto zreformoval Policajný zbor spôsobom. že v podstate rozložil efektívne pôsobiace štruktúry polície, ktoré boli určené aj preukázali, že dokážu bojovať s organizovanou kriminalitou, korupciou na akýchkoľvek najvyšších miestach. Rozložil to. Áno, reforma polície je niekedy potrebná, aby sa prispôsobila efektivita polície dynamike kriminality. Vývoja bezpečnostnej situácie. Lebo tá sa mení v čase vplyvom techniky, vplyvom akýchkoľvek externých faktorov. Ale on ten Policajný zbor reformoval tak, že generálny prokurátor osobne sa vyjadril, že tá reforma polície zapríčinila to, že sa neodhaľuje, nevyšetruje korupcia. Alebo tým pádom ani vôbec žiadna sofistikovaná organizovaná trestná činnosť. To je ďalší negatívny obraz nespôsobilosti ministra vnútra. A teraz k tomu prečo ten minister vnútra mal byť je vlastne podrobený tomuto odvolávaniu. Podali sme ten návrh pred viac ako rokom na základe tragickej udalosti, keď policajt zakročil spôsobom, že umlátil na smrť občana. Občan následkom zákroku policajta zomrel. To samo o sebe možno by nebolo až na odvolávanie ministra vnútra. Lenže minister vnútra svojimi následnými krokmi, svojimi menežérskymi schopnosťami nepreukázal to, že by dokázal striktne prijímať také opatrenia, aby dokázali odradiť ostatných policajtov kedykoľvek po tomto skutku, aby takto nekonali. Aby sa zamysleli, aby zákonne postupovali pri služobných zákrokoch. Prečo to tvrdím? Preto, lebo on akože to nechal vyšetriť inšpekciou ministra vnútra a inšpekcia skúmala trestnoprávne zavinenia a tak ďalej. Lenže minister vnútra má v zákone o služobnom pomere inštitút odvolania policajta zo služobného pomeru ak hrubým spôsobom poruší služobnú prísahu alebo inú služobnú povinnosť. A samozrejme, keď policajt ubije na smrť občana tak je to hrubé porušenie služobnej prísahy. Lebo on tých občanov má chrániť a nie byť až k smrti. On tieto kroky neurobil. Až na Brannobezpečnostnom výbore opäť sme ho upozornili, že nepoužili tento inštitút zákona, ktorý mali použiť a nepoužili. Čiže jednoznačne nevyslal signál, že takéto správanie je hrubé porušenie služobnej prísahy a každý policajt, ktorý sa takéhoto skutku dopustí bude prepustený zo služobného pomeru. Ďalší incident veľmi tragický atentát na premiéra. Minister vnútra do portfólia riadiaceho ministra vnútra patrí aj ochrana ústavných činiteľov. Vymenil vedenie tohto útvaru. Priamo riaditeľ tohto útvaru bol na mieste osobne manažoval ochranu premiéra a na premiéra bol spáchaný atentát. Strieľalo sa naňho a bol aj zranený a minister vnútra čo urobil? Minister vnútra hneď povedal, že to bol taký skutok samotára vlka, ktorý nebolo možné odvrátiť. A že ten ochrankár ten šéf chce zdôrazniť, že aký je dobrý na tej svojej pozícii. Tak povedal, že priamo tam zasahoval, niesol alebo pomáhal v presune poraneného premiéra a že ten ochrankár bol celý od krvi. Tým chce zdôrazniť, že ochrankár to robil akože dobre, keď bol celý od krvi. Lenže, keď je ochrankár od krvi tak má to byť jeho krv. Vtedy sa môže chváliť, že som robil svoju robotu a ja som poranený a nie chránená osoba. Keď je krvaví od krvi chránenej osoby, tak zlyhal. Jednoznačne zlyhal. A zas minister vnútra čo urobil? Nevyvodil žiadne opatrenia. Toto je ďalší dôvod už vtedy. Všade na svete. Ak by som ja bol minister vnútra tak za tri minúty odvolám ak nie všetkých tak aspoň tých riadiacich pracovníkov a potom môžeme rozmýšľať nad tým, že vlastne ako sa to spravilo. Či sa zakročovalo zákonne, či boli využité všetky prostriedky, ktoré mali byť a tak ďalej a poučenie do budúcna. Čiže po tom incidente v Košiciach kde umrel človek, ktorého ubil na smrť policajt sme vtedy iniciovali odvolávanie ministra. Aj ten pokus bol aj sme tu sedeli. Aj minister vnútra tu sedel ale parlament nebol uznášania schopný tak v podstate sa to zmarilo. Tak vtedy som šiel osobne za ministrom vnútra a povedal som mu, že škoda, že sa to nedeje. Že prečo? Bol som pripravený argumentačne mu zdôvodniť, že prečo si myslíme, že to odvolanie je korektné a na mieste a budeme hlasovať za to. On mi vtedy povedal, že aj on bol pripravený. Aj on chcel argumentovať. Len zhodou okolností ako to tak vyšlo, že sa to neudeje. Tak sme sa v podstate dohodli, že nabudúce, keď sa to bude diať takže príde a budeme tu sa navzájom konfrontovať, argumentovať, obhajovať a ja kritizovať. No teraz po roku to nastalo. Po roku. Tak som si myslel, teda som sa pripravoval na túto udalosť z rôznych uhlov pohľadu, že čo tu poviem, aby to bolo vecné, profesné, neútočné, nedehonestujúce osobne, lebo kultúra je dôležitá. Objektivita je dôležitá aspoň teda pre mňa vždy to tak aj bude. Lenže minister vnútra sem neprišiel ani tu neni. Tak ja som bol pripravený, že on prednesie svoju obhajovaciu reč a ja potom mu ju budem argumentačne vyvracať alebo oponovať mu. Tak teraz neni tu. Z hodov okolností pani Laššáková prečítala pozitíva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Jej som sa nevyjadroval, lebo ona sama nevedela, že ako to presne celé je. Takže nemalo to zmysel. Tak medzi iným povedala, že on je ten minister, ktorý vyrieši vojnu v polícii. Zastavil to a teraz už je tam kľud, pokoj. Čiže on to vyriešil totižto tak, že jednu stranu toho boja v tej polícii absolútne degradoval, vyhodil. Vysvitlo súdnymi pojednávaní, že v rozpore so zákonom, v rozpore so zákonom postupoval a teraz musí ministerstvo aj on sám platiť pokuty za jeho konanie, ktorým akože vyriešil tú vojnu. A ešte horšie, že druhú stranu tej vojny v polícii zas povýšil a umožnil im konať tak ako konajú. Čiže to neni vyriešenie vojny, že jednu stranu zlikvidujem a druhú povýši. Z toho bolo jasné, že neni nestranný, neni minister na svojom mieste a nedopustí objektívne vyriešenie. On bol rozhodnutý hneď od začiatku, že kto je dobrý, kto je zlý a podľa tohto postupoval a ešte k tomu aj protizákonne. Tak takto sa vojna v polícii nerieši. To je ďalší dôvod. A potom tie drobnosti. Futbalové zápasy, nákupy, všetko možné to ani nestihnem všetko vymenovať čo sa tu od vtedy, od toho prvého odvolávania až do dnešného dňa udialo negatívne z pohľadu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tie tendre ten môže sa stať, že úradníci niečo navrhnú, niečo zmanipulujú. Potom ten minister dokonca tie čapicové tendre aj zrušil. Lenže neni známe ako sa vysporiadal s tými, ktorý takýto tender pripravili a riešili a chceli to robiť tak, že to bolo evidentne v rozpore z hospodárnym nakladaním s majetkom štátu. Čiže nevyvodil. Čo to znamená? Že on bol zaangažovaný v tom alebo netrúfol si to povedať, aby už do budúcna také niečo sa neopakovalo? Nezvládol manažovanie ministerstva vnútra ani z tohto uhla pohľadu. Lebo viac tendrov bolo, ktoré sám nakoniec zrušil. To znamená, že uznal, že neboli korektné. Lenže nevyvodil dôsledky. Žiadne konsekvencie. Teda podarilo sa? Nepodarilo sa? Rýchlo to zrušíme a skúsime niečo iné. Toto neni hodné ministra vnútra, keď minister vnútra má byť ten etalón a vzor a človek, ktorý je prvý, ktorý tu dodržiava zákony. Lebo ako celý aparát, ktorý riadi má odhaľovať takéto incidenty na ostatných ministerstvách, na iných úradoch, keď to nerobí sám minister vnútra. Toto je to.

(Problémy poslanca s prihlásením a mikrofónom za rečníckym pultom.)

alebo neklame alebo, že jeho výpoveď je hodnoverná. Napriek tomu, že bude až po čiernu zem očierňovaný obhajobou. A čo teraz chcú urobiť, lebo nepochodili na tých procesoch pán Para a títo advokáti nepochodili. Tí sudcovia uznali hodnovernosť kajúcnika. Uznali. Tak teraz, aby sa toto nemohlo už nikdy stať, tak nepripustia tento dôkaz vôbec pred toho sudcu. Čo toto je? Však toto je naozaj mafia? Zločin? Sám o sebe od začiatku až do konca? Pomôžete dvom, trom ľuďom, pomôžete možno. Ale čo s tými ostatnými? Čo s tými ostatnými zločincami? Čo s tými ostatnými zločineckými štruktúrami? Medzinárodnými? Však ste počuli čo sa tu deje? O chvíľu prídu Ukrajinci, Rusi, Bielorusi, kadekto. No kto ich bude stíhať? Kto to bude ratovať? Keď nebude ako? Kto bude proti nim svedčiť? Kvôli trom ľuďom obetujete úplne všetko? Všetko? (Potlesk.)