Videokanál poslanca

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa teraz vyjadrím v podstate ku všetkým trom bodom, ktoré teraz nasledujú, teda dve rôzne dane, ktoré priniesol pán minister do pléna, ale po ňom, po nich nasleduje program stability, teda nazvime to stratégia verejných financií, ktorú budeme potom následne prerokovávať.
Minister financií nazval verejné financie Titanicom pred... pri predstavovaní tej predchádzajúcej konsolidácie a ja s ním, s týmto konštatovaním súhlasím. Slovenské verejné financie sa nachádzajú v rozbúrených vodách a ešte stále je možné, že smerujú k tomu pomyselnému ľadovcu.
S čím s ním nesúhlasím, je jeho zavádzanie o tom, kto tento stav spôsobil. Jedno ilustratívne číslo bolo, ktorý, ktoré tiež používa jednopercentný deficit v rokoch 2019 a 2020, ktorým sa teda chváli, že bol, bol teda nižší ako, ako v súčasnosti alebo za minulej, za minulej vlády, avšak bol to deficit v dobrých časoch. Svet, Európa žili v prosperite a Slovensko malo v tom čase siedmy najhorší deficit, a zatiaľ čo 17 krajín Európskej únie malo prebytky. Teda v dobrých časoch si sporilo na tie horšie časy, zatiaľ čo Slovensko tak, tak nerobilo. A bolo to za vlády pána Roberta Fica, neskôr pána Pellegriniho. V každom prípade, bez ohľadu na to, čo, kto tento stav spôsobil, sme tam, kde sme dnes, a je čas prestať sa vyhovárať a začať konať.
A vláda nám tu už mesiace rozpráva o stabilizácii dlhu, o konsolidácii verejných financií, no opak je pravdou, v skutočnosti iba pokračuje v zadlžovaní peňaženiek ľudí na Slovensku. Verejný dlh rastie podľa dokumentov ministerstva financií, v minulom roku dosiahol 56 % HDP a smeruje podľa vlády k 62 % v roku 2027, podľa Rady pre rozpočtovej zodpovednosti k 67, teda 56 verzus 67 za predpokladu, že vláda, ako zatiaľ teda tak neurobila, nepredstaví opatrenia na zníženie dlhu. Teda podľa tejto prognózy narastie verejný dlho o pätinu. V prepočte na hlavu každý občan dnes dlhuje 12 680 eur a ten nárast dosiahne vyše 15 200 eur na jedného občana, teda o tú, o tú pätinu, ktorú som spomínal.
Deficit verejných financií na tento, na tento rok vláda rozpočtuje na 6 % HDP. Čo je dôležitejšie, je ten kontext. Je to najhorší deficit v eurozóne a druhý najhorší deficit v Európskej únii. Jedna krajina Európskej únie, Rumunsko, má tento aj budúci rok očakávaný deficit horší ako Slovensko. Teda v tomto aj budúcom roku druhý najhorší deficit v celej Európskej únii a najhorší v krajinách, z krajín eurozóny.
A rovnako dôležité, že tento rok vláda neplní ten svoj sľub o konsolidácii, naopak, dekonsoliduje, zhoršuje deficit. Zatiaľ to vychádza na 0,8 % HDP, čo je teda takmer miliarda, a toto by som žiadnou štatistickou odchýlkou teda nenazval. A tých 6 %, teda vyše 7 mld. eur, tak takýmto deficitom sa vláda rozhodla veľmi takto natvrdo ďalej zadlžovať nás všetkých. A zaujímalo by ma, či by pán minister poradil takej rodine v Snine, alebo, alebo aj v Senici s dvoma hypotékami, aby si nakúpila luxusnú dovolenku, dva bavoráky na kreditné karty, a namiesto toho, aby splácala svoj dlh, lebo v takej situácii sa nachádzajú dnes verejné financie, a dlh je to, čo od začiatku tvoríte, a dlh je to, čo po vás ostane.
A vláda tvrdí, že chce znížiť deficit na 3 % HDP v roku 2027. No chýbajú jej na to opatrenia. Nepredstavila takmer žiadne. Len v tomto roku nám chýba vyše miliarda, teda presnejšie 1,3 mld. a v roku 2027 to bude 2,6 % HDP, teda niekde okolo 3 mld., opatrenia za 3 mld., ktoré stále očakávame, a vláda ich nepredstavila. A to je ako plánovať rodinný rozpočet bez toho, ako zaplatiť účty. Je to neprofesionálne a nezodpovedné.
A na samotné financovanie tohto dlhu platíme čoraz viac. Naša riziková prirážka je vyššia ako u ostatných krajín, ktoré sú v podobnej ratingovej kategórii. Teda máme nejaké ohodnotenie ratingových agentúr, avšak na tie splátky dlhu, jednotkové ceny platíme, platíme viac. A v kontexte toho veľkého balíka, teda celkového dlhu, samozrejme, ten, ten problém sa násobí a čím ďalej, tým viac platíme na splátky dlhu namiesto toho, aby sme platili, alebo teda financovali verejné služby. V prepočte každý rok len kvôli tým jednotkovým cenám, kvôli tým splátkam dlhu, kvôli ktorému sa horšie financujeme, ako by zodpovedalo nášmu finančnému ratingu, platíme ročne o 35 mil. eur viac. A to sú peniaze, za ktoré sme mohli mať nové cesty, školy, škôlky, dokonca za štyri roky možno aj, aj jednu menšiu nemocnicu.
Pravda je taká, že vláda v skutočnosti kašle na konsolidačné úsilie. Od svojho nástupu nás stojí miliardy a hospodárskych kiksov, ktoré sme už aj tuto v parlamente mali možnosť vidieť, je množstvo. Nezmyselné a neadresné výdavky, napríklad si spomeňte na energopomoc pre všetkých, ale aj brzdenie ekonomiky, napríklad zvyšovanie odvodov, teda ceny práce, ktorú sme videli v decembri. Vláda berie peniaze ľuďom z II. piliera a ignoruje budúcnosť našich detí aj budúcnosť tých, ktorí tu budú žiť po nás. My si tu totiž žijeme v krajine, ktorá má našliapnuté na, na krach, ako povedal aj pán minister, a naši vládni papaláši si odletia vládnym špeciálom na futbal, zvyšujú si svoje platy, aj to pokútnym spôsobom cez paušál, a pre svojho šéfa pripravili doživotnú rentu, aby za rozklad našej krajiny mal aj doživotný plat a bavoráka so šoférom. Na Pellegriniho kampaň minula stámilióny a ďalších 100 mil. venovala pánovi Dankovi na jeho novú hračku v podobe ministerstva športu a takto by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu.
Lenže vláda už má dnes výrazne viac ako 100 dní od začiatku svojho vládnutia a je čas, aby sme sa pozreli na jej predvolebné sľuby a konfrontovali ju s nimi. Napríklad nám sľubovali stabilizáciu dlhu. Ako som ukázal, dlh aj deficit nám pomerne rapídne rastie.
Sľubovali, že dane nebudú jediným spôsobom konsolidácie. A čo vidíme? Dane z elektronických cigariet, dane zo sladených nápojov... A to je všetko, čo boli, čo boli doteraz ochotní, schopní priniesť na stôl. Vláda o šetrení len rozpráva, lebo prvé dve opatrenia, ktoré tu dnes rokujeme, ktoré predstavila, jednak meškajú deväť mesiacov a sú zďaleka nedostatočnými. Dokopy ich vplyv na verejné financie odhaduje ministerstvo na 100 mil. eur a potrebných na budúci rok je 1,4 mld. Teda zatiaľ sme videli opatrenia vo veľkosti jednej štrnástiny tej potreby, ktorú potrebujeme naplniť.
No a potom tu máme viacero zmätočných informácií. Najprv minister financií chcel zvýšiť DPH, ale potom mu to v priamom prenose pán premiér na spoločnej tlačovej besede zrušil, ale predstavil 30 % šetrenia na sebe, teda na úradoch v štátnej správe. A ako vyzerá tento plán, pán minister? Idete šetriť na sebe, na štátnych úradoch alebo to bol, alebo to bol zase len prd do Stromovky zo strany pán premiéra?
A len podotýkam, v tomto kontexte sme minulý týždeň počuli od pána Danka teda niečo, čo som nikdy nepočul, slovo efektivita, ale použil v zlom kontexte, teda že vraj máme ušetriť zlučovaním nezávislých úradov a zabezpečiť týmto konsolidáciu. Pre mňa skôr vtip ako, ako diskusia o neefektivite, a teda nemám v hlave presné čísla, ale ten včerajší let asi stál viacej, ako by ušetril za, za zlučovanie týchto dvoch úradov.
Summa summarum, to, čo robí vláda, je šetrenie na ľuďoch, ktorí poctivo platia dane a vytvárajú hodnoty, zamestnávatelia aj zamestnanci, a ten prístup vlády ku konsolidácii vyzerá asi tak, ako keď prinesiete mechanikovi svoje auto na kompletný servis, ale on namiesto toho vymení stierače, doplní vodu do odstrekovača a je hotovo. A to, že vám auto o pár kilometrov neskôr prestane ísť, ho už nezaujíma.
A pravda je tiež taká, že vláda stále viac a viac dusí našu ekonomiku. Spomeňte si na už spomínané zvýšené odvody z práce. Berie ľuďom peniaze, naše budúce dôchodky z II. piliera a financuje, financuje z neho svoje sociálne balíčky a predvolebnú kampaň pána Pellegriniho a podobne a namiesto toho, aby zväčšovala koláč, tak ho len rozdeľuje medzi sebou.
A takto vyzerá novodobá sociálna demokracia. Sľubuje ľuďom lacnejší chleba, ale zároveň im predáva menšie bochníky. No a kontext je aj taký, že koalícia je rozhádaná a posúva zákony na jeseň vrátane tých konsolidačných, nemá dohodu, vieme všetci, na predsedovi parlamentu a zaoberá sa iba demoláciou právneho štátu a rozkladu verejných financií. A pri veciach, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska dôležité, počúvame väčšinou len výhovorky.
A pravda je, že vláda zatiaľ odvahu, mala zatiaľ odvahu len na to, aby sa postarala o svojich ľudí. Zvýšili si platy a aj to pokútnym spôsobom cez paušál, pretože štandardným spôsobom zvýšením normálnych taríf to nemôže urobiť, pretože im v tom bráni práve zákon o rozpočtovej zodpovednosti, zabezpečila si doživotnú rentu pre svojho šéfa, stará sa o návrat svojich ľudí napríklad na finančnú správu alebo do PPA-čky a ďalších. Pán prezident finančnej správy nám to dokonca otvorene povedal na finančnom výbore, keď som sa ho spýtal, či teda to, čo nám predstavil o IT-čku, je, je návrat našich ľudí, tak on povedal – áno, ale že vraj to bude lacnejšie. No tak si budeme na to pozerať. Ale na to, aby prijali nepopulárne, ale absolútne nutné rozhodnutia a konsolidovali verejné financie na to ich odvaha odvaha nestačí.
Ale na záver chcem vyjadriť nádej, že sa, pán minister, chopíte toho kormidla a z tej lode nebude Titanic a vyvediete naše verejné financie z problémov. Na to ale potrebujete nabrať odvahu a zobrať zodpovednosť do vlastných rúk. A my budeme v každom prípade konštruktívna opozícia a podporíme dobré návrhy, aj keď budú nepopulárne.
Ale veci sa dejú v kontexte a nemôžme podporiť takýto chabý pokus o ozdravenie verejnej verejných financií v kontexte tých bezbrehých rozdávačiek, ktoré predvádzate, a príďte s rozumným konsolidačným plánom a my sme pripravení o ňom diskutovať a podporiť ho. A držím vám palce v tomto snažení, pán minister, aby sa vám to podarilo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán kolega Dostál, za vystúpenie.
Spoločným menovateľom tohto návrhu a mnohých iných, ktoré sme tu už v parlamente mali, je, je únos štátu a búranie verejných inštitúcií, ktoré sú tak už typické pre túto vládnu koalíciu. A tí, čo sme, ste tuto v sále a, našťastie, aj tuto v pléne sú mnohí ľudia, ktorí už niečo v živote, v práci vybudovali, tak dobre vedia, koľko, koľko práce obnáša to, niečo, niečo postaviť. Ale zbúrať to a zneužiť na politický účel, je oveľa, oveľa ľahšie, ale, ale práca ktorá, ktorá sa robí roky a niekedy aj, aj desaťročia, sa dá takýmto spôsobom takto rýchlo zbúrať.
Ešte pred polrokom sa mi ani nesnívalo, že také niečo poviem, ale mne menej vadí to, že ste si schválili napríklad 100 miliónov ako trafiku pre svojho predsedu Danka na takzvané ministerstvo športu a cestovného ruchu. Tie peniaze do veľkej miery nepôjdu športovcom, idú napríklad na luxusný nájom pre ministerstvo cestovného ruchu, o ktorom sme sa, mimochodom, nedozvedeli dodnes jeho cenu ani alternatívne ponuky. Samozrejme, veľká časť z týchto peňazí pôjde na reklamnú kampaň, predpokladám o tom, ako máme zdravo žiť, cestovať a športovať, pretože najlepšie sa ulievajú peniaze cez služby, či už IT-čkové, alebo marketingové, alebo podobne.
A takýmto spôsobom vy tuná vládnete. A tých príkladov o únose inštitúcií a búraní by bolo veľa, ale tie teda nie sú len na jednu faktickú poznámku.

No. Áno, ďakujem pekne, díky, Jano, za, za poznámku.
A ja by som to ešte teda doplnil a to sa, to sa v mojom, do môjho vystúpenia nezmestilo, do desaťminútového, ale teda ako implikáciu tejto z polmiliardo... takmer polmiliardovej zmeny by ma zaujímalo, pán minister, ako sa menia rozpočtové ciele a teda aký, aký bude, aký bude dôsledok toho na, na samotný rozpočet. Budete meniť konsolidačný cieľ, alebo hľadať ďalšie opatrenia za tých štyristo niečo miliónov v budúcom rozpočte?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme sa o tomto bode trochu bavili v utorok pri SLK a nechcel by som teda opakovať veci, čo tu zazneli, ale skôr teda nejaké aktuálne veci a niekoľko, niekoľko poznámok, čiže na úvod dve také, ktoré vyplynuli z diskusie vlastne dnes ráno a potom, potom trochu zoširšia.
Ja som sa už pri tej rozprave o SLK pýtal na to, že aký je vlastne dôvod toho SLK. Potom som tu bol poučený, že si to mám prečítať v predkladacej správe, tam je napísané, že hospodárske škody, tak sme sa dnes o tom bavili, že aké hospodárske škody, a odpoveď je, že, že, že vraj tým zachraňujeme plán obnovy.
No tak takto, že ja si neviem predstaviť, že by Európska komisia vám prikázala ísť zrýchleným konaním na to, aby ste napravili to, čo ste teda porušili svojím konaním predchádzajúceho pol roka, a teda mám za to, že veci s Bruselom fungujú tak, že keď teda ukážete, že to robíte, teda napríklad tým, že predložíte zákon bez chýb do parlamentu, prejde prvým čítaním a prechádza štandardným legislatívnym procesom, tak to je argument pre Komisiu na to, aby, aby vám uznala, že sa hýbete teda správnym smerom z pohľadu toho fungovania plánu obnovy.
A ak teda bude teda argument, že už dostaneme tú platbu, tak by som, čo si teda veľmi želám a prajem vám, aby sa, aby sa to čím skôr podarilo, len teda pripomínam, že výdavkové limity nie sú jediný dôvod, že tú platbu nemáme, okrem toho je to aj zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a niektoré ďalšie míľniky, už ich ja neviem teraz z hlavy, ale bolo ich tam viacero, ktoré ste zvrátili alebo nenaplnili, a kvôli tomu sme nedostali tú platbu za jednu, za jednu miliardu. Takže ak je argument toto, tak potom sa pýtam, že v akom stave sú rokovania o špeciálnej prokuratúre a o tých ďalších míľnikoch.
Druhá vec, ministerstvo financií v tej, nazvime to, rýchlosti, ak chcete, urobilo teda chybu za takmer pol miliardy eur, nazýva to spresnenie a argumentuje nám tým, že čísla sa vyvíjajú, sa stále menia. No to je, to je, samozrejme, pravda, opäť na jeseň a ďalší rok sa budú, sa budú tieto parametre prerátavať, ale nie som si teda vedomý žiadneho parametru, parametra, ktorý sa medzi utorkom alebo akým, akým termínom povedať, týždeň predtým, keď ste to rátali na MF, a alebo teda schválili na vláde, a dneškom, aký parameter sa udial, že, že teda ste museli prerátať zmenu o pol miliardy. A teda mne to vychádza tak, že ten dôvod je tá zle zaúčtovaná energopomoc, ktorú sme teda my tuná nazvali účtovný trik, pán minister ma opravil, že to je výkaznícky trik, takže môže byť aj výkaznícky. V každom prípade ten rozdiel tých štyristo niečo miliónov je ten dôvod, že na ministerstve financií sa to rátalo tak, ako keby tá energopomoc bola zaúčtovaná tak, ako si ministerstvo financií želalo, nie tak, ako by to účtovať malo, a teda hovorili to všetky inštitúcie od Európskej komisie, NBS-ku, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj my tu v opozícii.
A teda toto všetko je pre mňa výsledkom toho, ako, alebo teda ten spoločný menovateľ toho celého je spôsob, ako vládnete. Sľubovali ste pokoj, sľubovali ste to, že to bude fungovať, dokonca ste sľubovali riadny legislatívny proces, nič z toho sa nedeje, skôr tu vidíme chaos a zmätočné pozmeňováky. My sme sa o tom pozmeňováku, ktorý dnes pán Karas čítal na výbore, dozvedeli o 7.23 hod. ráno. Áno? Hodinu pred rokovaním výboru ministerstvo financií upravilo čísla o pol miliardy. A mali sme na to polhodinovú diskusiu zo štedrej vôle pána predsedu finančného výboru. Ani sme, ani sme ju, samozrejme, nedokončili, pretože, pretože sa nedalo. A takýchto príkladov je viacero len z dielne ministerstva financií, naposledy opäť pán Karas čítal pozmeňovák ku hypotékam, ktoré, upozorňovali sme, kolega Viskupič, ďalší, o tom, ako, ako vyzerá celý ten zákon o hypotékach, keď ste ho predkladali v decembri, no tak na koho slová asi prišlo. Samozrejme, tá pomoc sa nečerpá, pretože tá legislatíva bola spackaná, tak ministerstvo financií to takto zachraňuje a škrabe sa na uchu cez hlavu takýmto spôsobom.
No a ešte tak všeobecnejšie, pretože aby sme predsa len pred druhým čítaním, a trochu sme sa ako keby zamerali na, na niektoré také parciálne body, ktoré vyplynuli z tej diskusie medzi, medzi SLK, prvým čítaním v utorok, a teda po dni voľna dnes o deviatej ráno už v druhom čítaní, ale teda povedzme si ten, ten taký väčší obrázok, že prečo vlastne toto tuná riešime.
Tak výdavkové limity ako také sú mantinely pre vládu, ako sa má správať, aby sa krajina viacej nezadlžovala. Už dnes máme totiž dlh v hodnote takmer 70 mld. eur, ďalej narastá, za splátky dlhu platíme, platíme dnes približne 1,2 mld. eur, o tri ruky... o tri roky to bude dvojnásobok, a ak to takto pôjde ďalej, tak je to neudržateľné. A dnes – ešte stále v platnej legislatíve, čoskoro už možno nie – budeme hlasovať, ale dnes sú tieto výdavkové limity nastavené tak, aby vláda konsolidovala postupne, pomaly aj sociálne citlivo, o 0,5 % HDP ročne, čo je približne 700 mil. eur. Teda tak, ako sľuboval váš predseda vlády Fico pred voľbami, že bude konsolidovať o 0,5 % každý rok. Táto nová legislatíva alebo teda sa, sa mení, vládna koalícia tieto mantinely vyhodila von oknom a už tento rok nekonsoliduje vôbec, teda ďalej nás zadlžuje, zvyšuje splátky dlhu, čo má priamu implikáciu na rozpočet, lebo potom si nemôže dovoliť niečo iné, a teda tvrdím, že takto ohrozuje aj, aj sociálne istoty, ktoré, ktoré sama deklaruje. A táto nová legislatíva od budúceho roku hovorí – na papieri –, že bude konsolidovať prísnejšie, teda približne 1 % HDP ročne, čo je asi 1,5 mld.
Tak otázka by mohla byť, že či teda takto ste to chceli, teda hovorili ste ľuďom, že menej, ale budete konsolidovať prísnejšie, avšak, samozrejme, len ťažko si, si toto predstaviť v realite, pretože v skutočnosti táto legislatíva umožňuje vláde robiť to, čo chce. Dovoľuje jej využívať rôzne skratky, ako napríklad rabovanie II. piliera, alebo aj ešte iný, nie tento, čo nevyšiel, ale trik s energopomocou a mnohé ďalšie, ktoré na účtovnícky sa budú rátať, ale v skutočnosti nám nepomáhajú, alebo dokonca nám teda vyslovene škodia, ako ten spomínaný II. pilier. A takéto kroky napríklad dnes tá súčasne platná legislatíva neumožňuje, teda napríklad výber z II. piliera, alebo teda zníženie príspevku by nerátala ako konsolidačné opatrenie, tuto sa to rátať bude, takže skúsme si tipnúť, asi ako budú vyzerať tie opatrenia. No a v každom prípade tá akákoľvek sankcia z prípadného nedodržania toho jednopercentného konsolidačného cieľa každý, každý nasledujúci rok príde neskôr, ako, ako je mandát tento vlády. To znamená, aj ak sa nebudú správať, nebudú plniť tieto, tieto ciele, tak tá reputačná škoda príde, príde neskôr.
Inými slovami, Robert Fico politicky vyhrá, ale občania tým utrpia, pretože výsledkom bude ešte ďalšie zadlženie krajiny a ohrozenie sociálnych istôt, ktoré nám táto vláda sľubuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Hajko, v úvode vystúpenia ste správne pomenovali aj tú časť toho inštitucionálneho prenastavenia celého systému, veľmi správne, a teda taká kvízová otázka, viete, aký je rozdiel medzi ÚRSO alebo štatistickým úradom a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť? Taký, že tie prvé dve a viaceré ďalšie si vláda kompetenčným zákonom zmenila na svoj obraz, tak aby teda poslúchali, nerobili problémy, a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je zriadená ústavným zákonom, tú nemôžu len tak zmeniť svojou veľmi krehkou väčšinou, takže, takže RRZ bude, bude ďalej fungovať, ale, ale čo je najviac v rámci toho procesu sa ju snažia obmedziť v rámci týchto možností toho štandardného zákona, v tomto prípade o rozpočtových pravidlách, takže RRZ je vylúčená z toho procesu, ale teda existuje ďalej a má, a má svoj ústavným zákonom zriadený mandát, na základe ktorého môže verejnosť upozorňovať na, na dôsledky toho konania ministra financií.
Ďakujem.