Videokanál poslanca

Vážený pán Lackovič, takže áno, bol som medzi tou zostavou (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), kde ministerstvo životného prostredia dalo 20 miliónov eur. Nie vy. Ministerstvo životného prostredia. Vy s tým nič nemáte. A viete, čo ten primátor a starosta, pardon, ktorý mal tam prejav, tak v tom prejave narážal na nejakého pána, ktorý nevedel vybaviť stavebné povolenie a robil viac ako dva roky tomu problémy. A viete, koho vraj tým myslel, keď nám to potom povedal? Vás. Vás. Vás osobne, že vy. A preto ste nekandidovali už ďalej, lebo vás plná obec má plné zuby. Takže celý dôvod, pre ktorý vy ste nekandidovali, vy sa tu teraz hráte, že vy máte takú vnútornú politiku PS-ka. Hviezdoslavov vás má plné zuby.
A to, že ja som nedošiel dvadsiateho ôsmeho na stretnutie, všetci to strašne radi prijali, že sme to posunuli o pár dní, lebo ja som mal pracovné nejaké povinnosti a každý je rád v Hviezdoslavove, že po dlhých-dlhých rokoch sa našlo vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré tam dalo 20 miliónov. A neviem, prečo vy tam máte také zlé meno a že vás vinia za to, že vy ste človek, ktorý tam blokoval ten projekt niekoľko rokov svojimi zelenými aktivistickými prístupmi a rozhádaní vraj ste boli s celým ansámblom, ktorý tam bol. Takže preto ste skončili a ja viem, že z núdze hľadáte teraz cnosť, že vlastne vy ste to (povedané so smiechom) povýšili na nejakú národnú politiku. No proste zdrhali ste z Hviezdoslavova. To je po prvé.
Po druhé, som rád, že ste sa teda navzájom k tomu ospravedlnili. Myslím si, pán Sabo, že ja som nepovedal nepravdu. Vy ste na pána Barteka pravdu, vy ste povedali vyslovenú lož.
No a pokiaľ ide potom o pána Budaja, pán Budaj podviedol Národnú radu Slovenskej republiky. On mal záväzok hlasovať proti tomu, aby sa zakázala výroba spaľovacích motorov a urobil práve opak. Ja dodnes nerozumiem, ako toto Generálna prokuratúra sa môže tváriť, že neexistuje. Tuná vedia oni posielať kadejaké dovolania na prkotiny, ktoré sa riešia niekde na, na úplne lokálnych úrovniach a tu, že minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna. Výkriky v pléne: "Odkiaľ to viete? Kto vám to povedal?"...)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prišiel som do parlamentu, pretože mám tu prerokovaný jeden bod pohľadom toho ako viac posilníme postavenie štátu pri ochrane životného prostredia a samozrejme, že vždy, keď treba obhajovať nie štátny, ale súkromný záujem, v prvom bode sa vždy postaví Progresívne Slovensko, vždy. Pamätali ste si ako hlasovali pri, pamätali ste si ako hlasovali pri vode, keď sme tu všetci chránili, aby sa nemohla privatizovať slovenská voda, Progresívne Slovensko nepodporilo, boli na strane kadejakých šedých praktík. Pamätali ste si určite ako tu rozprávali niekoľko dní proti tomu, aby sa prijal zákon o hazarde, včera o ôsmej pani Jurík povedala, že oni idú domov spať, lebo oni tu nebudú na nočnej. Vďaka hlasom opozície,71 poslancov išlo domov spinkať, vďaka týmto hlasom prešiel zákon o hazarde. Taká je realita. To znamená, neviem ako to chcete, áno, musíte sa smiať, musíte sa smiať. No a bavíme sa tu dneska o tom, že ETS2, čo je teda veľmi vážny systém, ktorý myslím si, že už nikto príčetný tento systém neobhajuje v Európe. Sú ľudia, ktorí hovoria poďme to pozmeniť a nikto neobhajuje a už vonkoncom nie to nikto nebagatelizuje. Jediný kto to robí je opäť Progresívne Slovensko. Vy ste tu sa postavili a vy ste povedali, že neriešme túto vec. To je taká prkotina, to sú také hlúposti a poďme riešiť niečo iné, také iné, onaké iné. V poriadku, však vy ste normálne že zelení eurohujeri a vždy ste boli. Ale to čo je vrchol v tejto debate je úplne niečo iné. To je predovšetkým to, to čo ste si pred chvíľou, pán Sabo, vy dovolili, že ste urazili poslanca Národnej rady Barteka, vy, ktorý si myslím, že na to máte najmenšie právo. On tu vystúpil vecne so svojim vlastným názorom a vy ste povedali, že je agresívny, lebo Ozempik a neviem čo. Presne tak a to idem povedať ešte raz do mikrofónu. Idem to povedať, aby tu poslanec takto reagoval na druhého poslanca, ktorý keby ho tu označil, že to je obyčajný feťáčik, ktorý si vymenil zuby za porcelánové, tak vtedy by mal toto nárok. A nehnevajte sa, aby tu feťáčik obviňoval akéhokoľvek poslanca Národnej rady, budem to rozprávať, budem to rozprávať, budem to rozprávať, pretože to je pravda. Ale to, že si dovolia na pána Barteka, ktorý tu vystúpil v normálnej vecnej debate takýmto spôsobom, tak to je len, viete čoho dôkazom? Že vám došli všetky argumenty. A teraz sa prejdime k tým argumentom. Predovšetkým a vystúpil to hlavný ideológ slovenskej opozície pán Pročko, ktorý povedal a prečítal nám tu teda, že tá ETS, ten emisný systém, že on je vlastne dobrý, on nemá a teraz počúvajte, on povedal, že on nemá zasahovať do životného štandarda ľudí. No tak každý, kto niekedy toto čítal tak vie, že celý tento systém je postavený iba na tom, aby zasahoval do životného štandardu ľudí a to je jeho logika. A tá logika spočíva v tom, že ľudia, ktorí sú chudobní, majú byť potrestaní, že nemajú na kvalitné vykurovacie zariadenia. Je to sociálne inžinierstvo, ktoré ste presadili, ja viem, že sa dnes asi za to hanbíte. Hlasoval za to pán Šimečka, celá vaša politika Progresívneho Slovenska bola, že poďte to podporovať a vy ste za to všetci hlasovali do nohy. A ten systém, áno, keď teraz tu stále vy niekoho spovedáte, že koľko to bude stáť a že odkiaľ majú tie čísla, že tritisíc euro a čítate tu, že tie dopady sú oveľa nižšie a podobne. No práveže vy čítate, keď ste za to hlasovali, tak sa očakávalo, že štyridsať eur bude stáť tona maximálne. Dneska, a to ešte ten systém teda nebeží, už dneska to je nad deväťdesiat eur a všetky očakávania sú, že do roka a pol, do dvoch, keď sa to celé spustí ten systém bude už dvesto eur a môže ísť vzhľadom na to, že nemá nikde stropovanie, môže ísť v podstate do astronomických výšok. To znamená, že to čo vy tu čítate, práveže už dneska nekorešponduje so základnou logikou a ani so základnými faktami, ktoré sú. Obvinili ste ma, že čo tu ja robím, však ja som minister životného prostredia, tak čo tu, kto tu má vystúpiť, keď nie ja teraz v tejto veci. A pani Stohlová povedala, že Slovensko by malo byť za stolom a že my nie sme za stolom a nerokujeme. Tak keby ste aspoň pozerali správy, tak by ste si našli vyjadrenie napríklad na STVR, keď Európska komisia oznámila ústupky a máte tam nadpis, že Európska komisia reagovala na požiadavky Česka, Slovenska a ďalších krajín. To, že tam je Slovensko je preto, lebo Slovensko v tomto teda strašne veľa robí a sme naozaj dokázali vytvoriť alianciu štátov a tá aliancia štátov bola presne o tom, presne o tom, že ešte v marci nebola väčšina alebo nebolo vôbec nejaký veľký počet štátov, ktorí boli ochotní do tohoto ísť a otvárať ten systém. Pretože je to, že cisár nahý, musel niekto prísť a povedať, že ten systém je naozaj riziko. A dnes pod tým listom, vďaka aj slovenskej diplomacie ktorú robím v Bruseli, už je dnes podpísaných devätnásť štátov, vrátane Francúzska.
===== počet štátov, ktorí boli ochotní do toho ísť a otvárať ten systém. Pretože, pretože cisár nahý, musel niekto prísť a povedať, že ten systém je naozaj riziko. A dnes pod tým listom vďaka aj slovenskej diplomacie, ktorú robím v Bruseli, už je podpísaných 19 štátov vrátene Francúzska. Takže ja si vyprosím to, aby ste nám hovorili, že my v tejto veci nič nerobíme, no práveže robíme veľa.
No a druhá vec, ktorá je, že samozrejme hovoríte tu všetci, že vznikne nejaký socioekonomický a klimatické a neviem aký, fond a že my ho nechceme využívať. Tak aby bolo každému jasné, dámy a páni, nikde žiadnych 1,5 a 2 miliardy nie sú v socioekonomickom fonde len tak. Ten fond sa má naplniť. A viete jak sa napĺňa ten fond? Že tí chudobní ľudia, ktorí budú mať nie dobre vykurovanie telesá, budú to platiť sekundárne cez nakupovanie tých emisných povoleniek. Takže vy vlastne hovoríte, že poďte poriadne tých ľudí zdaniť, pretože tie emisné povolenky sú daň zo života. Už nad toto je len najväčšia myslím že čerešnička, keď ešte vás napadne to, že poďme zdaniť ľuďom aj dýchanie a pitie vody. Už nad tým je len toto. A Slovensko naozaj nebude pristupovať k tomuto procesu práve preto, lebo tých imaginárnych 1,5 miliardy a viac na to sa vyzbierajú ľudia. A my radšej budeme naozaj, neexistuje politická vôľa v našej koalícii, naozaj neexistuje, aby tento systém bol pretransformovaný a preto ja by som bol aj rád keby, a už mi to je jedno, že z ktorej strany si tu vymýšľajú ľudia politici hoaxy, najnovšie to robila Hnutie REPUBLIKA, ktoré si myslelo že my sme nejaký ETS2 systém aplikovali. Neaplikovali sme vôbec nič. A práve naopak, Slovenská republika bojuje za to, aby sa to ani aplikovať nemuselo. Ja si myslím, že keď si pozriete ako celý tento, respektíve takto, ja si myslím, že nikto z nás nemôže mať očakávanie od slovenskej opozície, že sa postavia na stranu ľudí. Vy si pamätáte keď došlo k hlasovaniu o zákaze spaľovacích motorov viete akým podvodným spôsobom to nominanti terajšej vlády pán Budaj schválili v Bruseli? Slovenský parlament zaviazal ministra Budaja, aby ochraňoval automobilový priemysel v Bruseli a s týmto záväzkom tento podvodníček mal ísť do Bruselu viete čo urobil? Poslal tam Kiču a Kiča sa tváril, že však on neni Budaj, hej, potom vlastne asi súkromná osoba, a on hlasoval proti vitálnym záujmom Slovenskej republiky proti tomu, aby sa nemuseli na Slovensku zatvára fabriky. Takto podvodným spôsobom hlasovali predstaviteľov súčasnej opozície za to, aby ohrozili automobilový priemysel na Slovensku a výroby aut. Tak, prosím vás, snáď my nebudeme teraz od týchto ľudí očakávať, že sem prídu a sa ospravedlnia ľuďom, pretože ich DNA základné nie je stáť na záujme vitálnych záujmov Slovenskej republiky, ale práve naopak, čítať z pier bruselským úradníkom, ktorých nikto nevolil, čítať im z pier, že prosím vás pekne, chcete niečo. No my vám ešte k tomu plus dva dáme. A toto je práve ten rozdiel medzi nami a toto je vami. Toto sú historické fakty, že vy, toto sa ešte nestalo v dejinách parlamentarizmu, aby si dovolil minister takýmto spôsobom obísť mandát, ktorý dostal z parlamentu Slovenskej republiky. Toto ste urobili vy. Parlament je zastupiteľská demokracia. Ľudia, ktorí ste vy tu ako poslanci zastupujete národ a vy ste zaviazali ministra, ktorý k Kičom urobil takýto podvod na republike, áno, vtedy to boli z rovnakej strany ako pán Pročko, a došli do Bruselu a podviedli Slovenskú republiku. A dneska sa s tým boríme. Preto vy všetko čo môžete tak urobíte tak, aby z toho Slovensko vzišlo absolútne zle.
Takže ešte na otázku teda, mali vám tu citovať kolegovia, teda ste ich tak mentorovali, že no povedzte nejaké ekonóma, nejakého renomovaného. Vy renomovaní ľudia potrebujete renomované meno, že kto teda tých 2 500 a 3 000 eur povedal. Tak napríklad si môžte nájsť, a nič vám to meno hovoriť nebude, napriek tomu je to ekonóm známy Lukáš Kovanda, je to dokonca z Českej republiky, takže to môžete dupľovane byť radi, je to hlavný ekonóm Trinity Bank. Je to seniorný analytik pri OSN a povedal to pre Slovenskú televíziu, myslím pre TV JOJ to bolo, to povedal teraz v októbri 2025, že pre Slovensko to vychádza okolo 2,5 až 3 tis. eur keď do roku 2039 si pôjdu tak jak pôjdu.
Druhá vec ste tu povedali, a to nie je vôbec pravda, že Európska komisia teda rozhodla o zastropovaní ceny na úrovni 40, povedala to tu pani Stohlová. Nie, Európska komisia poslala nám, teda aj Slovenskej republike list, kde je asi päť veci, ktoré nám teda oznámili, že je tam nejaký posun. A povedali, že sú teda ochotní ako keby implementovať jeden z tých vecí je ten, že sa dá väčšia miera tých emisných povoleniek na trh, keď sa to bude pohybovať nad úrovňou 40 euro. Je to obyčajný lakmusový papierik, pretože nebude žiadna miera tých emisných povoleniek stačiť na to, aby to donekonečna mohlo rásť, pretože rozdiel medzi priemyslom a obyvateľstvom je zásadný. Keď sa zaviedli emisné povolenky pre priemysel a vidíte že Európska únia trpí a trpí aj kvôli emisným povolenkám, ktoré nikto vo svete platiť nemusí, ale európske fabriky ich platiť musia, takže to čo vidíme je najkrajší príbeh toho čo sa udialo u Slovákoch, na strednom Slovensku, že sa fabrika zavrela. Dneska sa nosí štvornásobne drahší hliník mimo územia Európskej únie. My máme zavretú fabriku, to znamená dekarbonizovali sme, vlastne sme dekarbonizovali sme. Najlepšia forma dekarbonizácie pre Progresívne Slovensko je vypnúť fabriky, to je dekarbonizácia. A keď niekedy nám sľubovali, že budeme premianti vo všetkom elektro, pamätáte, že bude Európa bude premiantom vo výrobe elektroaut, totálne prehrávame na tom fronte. Už nevyrábame ani železo, ani oceľ, ani hliník, nič základné. Ešteže tu chcú budovať ten stabilný zbrojársky priemysel, no neviem na čom to chcú postaviť keď my už nevyrábame ani oceľ. No a výsledok tejto dekarbonizácie je, že beriete prácu ľuďom a zatvárate fabriky. Toto je dekarbonizácia podľa módu Progresívneho Slovenska tak ako ste do dnešného dňa hlasovali v Európskom parlamente. Váš predseda Šimečka mal tu byť, preňho nie je dôležitá téma baviť sa o emisných povolenkách pre obyvateľstvo. On radšej bude chodiť po salónnych stretnutia dneska, miesto toho aby tu riešil záujmy pre občanov Slovenskej republiky. Smejú sa, vidíte, pozrite sa do radu za zasmiali teraz. Progresívne Slovensko keď sa rozprávame o sociálnom štandarde obyvateľov oni sa smejú. To je pre nich na smiech pretože ich celá kariéra je postavená na tom, že oni to tu vedia, že tu to jedného dňa tu všetci zabalia a jediná, tak ako pán Ódor, v podstate zhumpľoval celú republiku, a kam išiel, zrazu sa z neho stal PS-kár, išiel do Európskeho parlamentu. Takto si myslíte že tam skončíte všetci, lenže tu ľudia na Slovensku budú musieť zostať žiť a s týmto čo sme tu podedili, tak hlavne sa musíme nejak vysporiadať. Takže kým vám je táto téma na smiech, tak vám môžem povedať, že táto dekarbonizácia s ktorou ste zničili európsky priemysel, bude oveľa, vy idete dekarbonizovať vlastne slovenské domácnosti. Lebo ich chcete nútiť, aby investovali do svojich obydlí napriek tomu že na to nemajú. Vy im chcete im povedať, že vieš čo drahý Slovák, chceš mať nižšie účty za elektriku, tak úplne v poriadku, ale najskôr si investuj 50, 60 tisíc do svojho domu a budeš mať o niečo nižšie. A keď to neurobíš, tak v poriadku, my ťa poriadnym spôsobom budeme zdaňovať. Toto sú emisné povolenky, ktoré ste pre ľudí vymysleli.
A druhý problém ale ktorý je, že tí ľudia sa nemajú kde vysťahovať. Tie fabriky sa vám vysmiali viete ako? Že išli za hranice Európskej únie a tam to vyrábajú, odtiaľ sa to dováža. Ale toto je spôsob akým vy chcete čo ľuďom dať na výber? Že buď sa vysťahujete alebo na Slovensku si budete kúriť a teda platiť za to, aby vôbec vám bolo teplo. Takže tento pohŕdavý sociálny štandard, ktorý ste tu nastavili, práve ukazujete týmito posmeškami, ktoré tu pri tejto téme máte a tak jak ste včera išli spinkať o ôsmej večer, tak dneska ste mohli zavolať tomu svojmu pánovi predsedovi Šimečkovi, ktorý bol hlavný autor týchto vecí. Však to bol hlavný protagonista. Vy ste so zelenou Európou, ste vašim Wiezikom a podobne. Vy ste kandidovali, ste si to lepili na čelá tieto, tieto heslá. Tak prečo sa teraz za toto tu nepostavíte a poviete, počúvajte, je to perfektný systém, sme za to, aby ste schudobneli, ale ochránime emisie v Európe. Európska únia produkuje k dnešnému dňu 6 % celkových svetových emisií, vrátane priemyslu, teda najmä priemysel. To znamená, keď tu dobre zbedačíte tých ľudí, keď im zakážete kúriť, keď im zakážete sa voziť autami, tak výsledok tohoto celého bude, že možno na domácnostiach ušetríme celosvetovo 0,3, 0,4 % za toto zbedačovanie. Toto v skutočnosti je sociálne inžinierstvo prevýchovy ľudí. Podľa vášho je zelenej ideológie, ktorá ale už dávno prehrala. No a tú debatu môžme mať samozrejme vecnú. Ťažko ju mať vecnú očividne s vami, pretože ste povedali, že vás táto téma vlastne nezaujíma. Všetky vaše vystúpenia boli o tom, že načo sa tejto téme venujeme. Tak ja chcem poďakovať kolegom z koalície, že to tu dali. Samozrejme že vyplýva z tohoto aj uznesenia, že Slovenská republika k tomu systému nepristúpi. U nás politická zhoda na tom neni. Kľudne si to dajte, keď tomu ešte tak veríte, tak si to dajte do svojho nejakého návrhu tu v parlamente. Však keď teda si myslíte, že na tomto sa dajú ľudia lámať cez koleno, tak nech sa páči, robte si tú aktivitu. No a my budeme naozaj vysvetľovať aj na pôde Európskej únie, že keď nechcú ešte stratia akú takú podporu. Tento projekt, ktorý je, ktorý bol úžasný na začiatku keď sľuboval ľuďom prosperitu, bezpečnosť, voľné cestovanie len ktoré pár úradníkov niekde tam v strednom manažmente celej tej Európskej komisie si zabral ako keby to bola ich aktivita. A my všetci len musíme šúchať nohami a sa im doprosovať, že či teda sme dosť dobrý na ich koncept Európy, tak my naozaj sme radi a zajtra aj by som mal byť s pánom Andrejom Babišom, že začneme koordinovať všetky kroky aj v rámci V4, ktorú teda tak úspešne váš pán premiér Ódor rozbíjal, tak my budeme práve aby ten hlas celej tejto strednej Európy pri ochrane životného štandardu to bol. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prišiel som do parlamentu, pretože mám tu prerokovaný jeden bod pohľadom toho ako viac posilníme postavenie štátu pri ochrane životného prostredia a samozrejme, že vždy, keď treba obhajovať nie štátny, ale súkromný záujem, v prvom bode sa vždy postaví Progresívne Slovensko, vždy. Pamätali ste si ako hlasovali pri, pamätali ste si ako hlasovali pri vode, keď sme tu všetci chránili, aby sa nemohla privatizovať slovenská voda, Progresívne Slovensko nepodporilo, boli na strane kadejakých šedých praktík. Pamätali ste si určite ako tu rozprávali niekoľko dní proti tomu, aby sa prijal zákon o hazarde, včera o ôsmej pani Jurík povedala, že oni idú domov spať, lebo oni tu nebudú na nočnej. Vďaka hlasom opozície,71 poslancov išlo domov spinkať, vďaka týmto hlasom prešiel zákon o hazarde. Taká je realita. To znamená, neviem ako to chcete, áno, musíte sa smiať, musíte sa smiať. No a bavíme sa tu dneska o tom, že ETS2, čo je teda veľmi vážny systém, ktorý myslím si, že už nikto príčetný tento systém neobhajuje v Európe. Sú ľudia, ktorí hovoria poďme to pozmeniť a nikto neobhajuje a už vonkoncom nie to nikto nebagatelizuje. Jediný kto to robí je opäť Progresívne Slovensko. Vy ste tu sa postavili a vy ste povedali, že neriešme túto vec. To je taká prkotina, to sú také hlúposti a poďme riešiť niečo iné, také iné, onaké iné. V poriadku, však vy ste normálne že zelení eurohujeri a vždy ste boli. Ale to čo je vrchol v tejto debate je úplne niečo iné. To je predovšetkým to, to čo ste si pred chvíľou, pán Sabo, vy dovolili, že ste urazili poslanca Národnej rady Barteka, vy, ktorý si myslím, že na to máte najmenšie právo. On tu vystúpil vecne so svojim vlastným názorom a vy ste povedali, že je agresívny, lebo Ozempik a neviem čo. Presne tak a to idem povedať ešte raz do mikrofónu. Idem to povedať, aby tu poslanec takto reagoval na druhého poslanca, ktorý keby ho tu označil, že to je obyčajný feťáčik, ktorý si vymenil zuby za porcelánové, tak vtedy by mal toto nárok. A nehnevajte sa, aby tu feťáčik obviňoval akéhokoľvek poslanca Národnej rady, budem to rozprávať, budem to rozprávať, budem to rozprávať, pretože to je pravda. Ale to, že si dovolia na pána Barteka, ktorý tu vystúpil v normálnej vecnej debate takýmto spôsobom, tak to je len, viete čoho dôkazom? Že vám došli všetky argumenty. A teraz sa prejdime k tým argumentom. Predovšetkým a vystúpil to hlavný ideológ slovenskej opozície pán Pročko, ktorý povedal a prečítal nám tu teda, že tá ETS, ten emisný systém, že on je vlastne dobrý, on nemá a teraz počúvajte, on povedal, že on nemá zasahovať do životného štandarda ľudí. No tak každý, kto niekedy toto čítal tak vie, že celý tento systém je postavený iba na tom, aby zasahoval do životného štandardu ľudí a to je jeho logika. A tá logika spočíva v tom, že ľudia, ktorí sú chudobní, majú byť potrestaní, že nemajú na kvalitné vykurovacie zariadenia. Je to sociálne inžinierstvo, ktoré ste presadili, ja viem, že sa dnes asi za to hanbíte. Hlasoval za to pán Šimečka, celá vaša politika Progresívneho Slovenska bola, že poďte to podporovať a vy ste za to všetci hlasovali do nohy. A ten systém, áno, keď teraz tu stále vy niekoho spovedáte, že koľko to bude stáť a že odkiaľ majú tie čísla, že tritisíc euro a čítate tu, že tie dopady sú oveľa nižšie a podobne. No práveže vy čítate, keď ste za to hlasovali, tak sa očakávalo, že štyridsať eur bude stáť tona maximálne. Dneska, a to ešte ten systém teda nebeží, už dneska to je nad deväťdesiat eur a všetky očakávania sú, že do roka a pol, do dvoch, keď sa to celé spustí ten systém bude už dvesto eur a môže ísť vzhľadom na to, že nemá nikde stropovanie, môže ísť v podstate do astronomických výšok. To znamená, že to čo vy tu čítate, práveže už dneska nekorešponduje so základnou logikou a ani so základnými faktami, ktoré sú. Obvinili ste ma, že čo tu ja robím, však ja som minister životného prostredia, tak čo tu, kto tu má vystúpiť, keď nie ja teraz v tejto veci. A pani Stohlová povedala, že Slovensko by malo byť za stolom a že my nie sme za stolom a nerokujeme. Tak keby ste aspoň pozerali správy, tak by ste si našli vyjadrenie napríklad na STVR, keď Európska komisia oznámila ústupky a máte tam nadpis, že Európska komisia reagovala na požiadavky Česka, Slovenska a ďalších krajín. To, že tam je Slovensko je preto, lebo Slovensko v tomto teda strašne veľa robí a sme naozaj dokázali vytvoriť alianciu štátov a tá aliancia štátov bola presne o tom, presne o tom, že ešte v marci nebola väčšina alebo nebolo vôbec nejaký veľký počet štátov, ktorí boli ochotní do tohoto ísť a otvárať ten systém. Pretože je to, že cisár nahý, musel niekto prísť a povedať, že ten systém je naozaj riziko. A dnes pod tým listom, vďaka aj slovenskej diplomacie ktorú robím v Bruseli, už je dnes podpísaných devätnásť štátov, vrátane Francúzska.
===== počet štátov, ktorí boli ochotní do toho ísť a otvárať ten systém. Pretože, pretože cisár nahý, musel niekto prísť a povedať, že ten systém je naozaj riziko. A dnes pod tým listom vďaka aj slovenskej diplomacie, ktorú robím v Bruseli, už je podpísaných 19 štátov vrátene Francúzska. Takže ja si vyprosím to, aby ste nám hovorili, že my v tejto veci nič nerobíme, no práveže robíme veľa.
No a druhá vec, ktorá je, že samozrejme hovoríte tu všetci, že vznikne nejaký socioekonomický a klimatické a neviem aký, fond a že my ho nechceme využívať. Tak aby bolo každému jasné, dámy a páni, nikde žiadnych 1,5 a 2 miliardy nie sú v socioekonomickom fonde len tak. Ten fond sa má naplniť. A viete jak sa napĺňa ten fond? Že tí chudobní ľudia, ktorí budú mať nie dobre vykurovanie telesá, budú to platiť sekundárne cez nakupovanie tých emisných povoleniek. Takže vy vlastne hovoríte, že poďte poriadne tých ľudí zdaniť, pretože tie emisné povolenky sú daň zo života. Už nad toto je len najväčšia myslím že čerešnička, keď ešte vás napadne to, že poďme zdaniť ľuďom aj dýchanie a pitie vody. Už nad tým je len toto. A Slovensko naozaj nebude pristupovať k tomuto procesu práve preto, lebo tých imaginárnych 1,5 miliardy a viac na to sa vyzbierajú ľudia. A my radšej budeme naozaj, neexistuje politická vôľa v našej koalícii, naozaj neexistuje, aby tento systém bol pretransformovaný a preto ja by som bol aj rád keby, a už mi to je jedno, že z ktorej strany si tu vymýšľajú ľudia politici hoaxy, najnovšie to robila Hnutie REPUBLIKA, ktoré si myslelo že my sme nejaký ETS2 systém aplikovali. Neaplikovali sme vôbec nič. A práve naopak, Slovenská republika bojuje za to, aby sa to ani aplikovať nemuselo. Ja si myslím, že keď si pozriete ako celý tento, respektíve takto, ja si myslím, že nikto z nás nemôže mať očakávanie od slovenskej opozície, že sa postavia na stranu ľudí. Vy si pamätáte keď došlo k hlasovaniu o zákaze spaľovacích motorov viete akým podvodným spôsobom to nominanti terajšej vlády pán Budaj schválili v Bruseli? Slovenský parlament zaviazal ministra Budaja, aby ochraňoval automobilový priemysel v Bruseli a s týmto záväzkom tento podvodníček mal ísť do Bruselu viete čo urobil? Poslal tam Kiču a Kiča sa tváril, že však on neni Budaj, hej, potom vlastne asi súkromná osoba, a on hlasoval proti vitálnym záujmom Slovenskej republiky proti tomu, aby sa nemuseli na Slovensku zatvára fabriky. Takto podvodným spôsobom hlasovali predstaviteľov súčasnej opozície za to, aby ohrozili automobilový priemysel na Slovensku a výroby aut. Tak, prosím vás, snáď my nebudeme teraz od týchto ľudí očakávať, že sem prídu a sa ospravedlnia ľuďom, pretože ich DNA základné nie je stáť na záujme vitálnych záujmov Slovenskej republiky, ale práve naopak, čítať z pier bruselským úradníkom, ktorých nikto nevolil, čítať im z pier, že prosím vás pekne, chcete niečo. No my vám ešte k tomu plus dva dáme. A toto je práve ten rozdiel medzi nami a toto je vami. Toto sú historické fakty, že vy, toto sa ešte nestalo v dejinách parlamentarizmu, aby si dovolil minister takýmto spôsobom obísť mandát, ktorý dostal z parlamentu Slovenskej republiky. Toto ste urobili vy. Parlament je zastupiteľská demokracia. Ľudia, ktorí ste vy tu ako poslanci zastupujete národ a vy ste zaviazali ministra, ktorý k Kičom urobil takýto podvod na republike, áno, vtedy to boli z rovnakej strany ako pán Pročko, a došli do Bruselu a podviedli Slovenskú republiku. A dneska sa s tým boríme. Preto vy všetko čo môžete tak urobíte tak, aby z toho Slovensko vzišlo absolútne zle.
Takže ešte na otázku teda, mali vám tu citovať kolegovia, teda ste ich tak mentorovali, že no povedzte nejaké ekonóma, nejakého renomovaného. Vy renomovaní ľudia potrebujete renomované meno, že kto teda tých 2 500 a 3 000 eur povedal. Tak napríklad si môžte nájsť, a nič vám to meno hovoriť nebude, napriek tomu je to ekonóm známy Lukáš Kovanda, je to dokonca z Českej republiky, takže to môžete dupľovane byť radi, je to hlavný ekonóm Trinity Bank. Je to seniorný analytik pri OSN a povedal to pre Slovenskú televíziu, myslím pre TV JOJ to bolo, to povedal teraz v októbri 2025, že pre Slovensko to vychádza okolo 2,5 až 3 tis. eur keď do roku 2039 si pôjdu tak jak pôjdu.
Druhá vec ste tu povedali, a to nie je vôbec pravda, že Európska komisia teda rozhodla o zastropovaní ceny na úrovni 40, povedala to tu pani Stohlová. Nie, Európska komisia poslala nám, teda aj Slovenskej republike list, kde je asi päť veci, ktoré nám teda oznámili, že je tam nejaký posun. A povedali, že sú teda ochotní ako keby implementovať jeden z tých vecí je ten, že sa dá väčšia miera tých emisných povoleniek na trh, keď sa to bude pohybovať nad úrovňou 40 euro. Je to obyčajný lakmusový papierik, pretože nebude žiadna miera tých emisných povoleniek stačiť na to, aby to donekonečna mohlo rásť, pretože rozdiel medzi priemyslom a obyvateľstvom je zásadný. Keď sa zaviedli emisné povolenky pre priemysel a vidíte že Európska únia trpí a trpí aj kvôli emisným povolenkám, ktoré nikto vo svete platiť nemusí, ale európske fabriky ich platiť musia, takže to čo vidíme je najkrajší príbeh toho čo sa udialo u Slovákoch, na strednom Slovensku, že sa fabrika zavrela. Dneska sa nosí štvornásobne drahší hliník mimo územia Európskej únie. My máme zavretú fabriku, to znamená dekarbonizovali sme, vlastne sme dekarbonizovali sme. Najlepšia forma dekarbonizácie pre Progresívne Slovensko je vypnúť fabriky, to je dekarbonizácia. A keď niekedy nám sľubovali, že budeme premianti vo všetkom elektro, pamätáte, že bude Európa bude premiantom vo výrobe elektroaut, totálne prehrávame na tom fronte. Už nevyrábame ani železo, ani oceľ, ani hliník, nič základné. Ešteže tu chcú budovať ten stabilný zbrojársky priemysel, no neviem na čom to chcú postaviť keď my už nevyrábame ani oceľ. No a výsledok tejto dekarbonizácie je, že beriete prácu ľuďom a zatvárate fabriky. Toto je dekarbonizácia podľa módu Progresívneho Slovenska tak ako ste do dnešného dňa hlasovali v Európskom parlamente. Váš predseda Šimečka mal tu byť, preňho nie je dôležitá téma baviť sa o emisných povolenkách pre obyvateľstvo. On radšej bude chodiť po salónnych stretnutia dneska, miesto toho aby tu riešil záujmy pre občanov Slovenskej republiky. Smejú sa, vidíte, pozrite sa do radu za zasmiali teraz. Progresívne Slovensko keď sa rozprávame o sociálnom štandarde obyvateľov oni sa smejú. To je pre nich na smiech pretože ich celá kariéra je postavená na tom, že oni to tu vedia, že tu to jedného dňa tu všetci zabalia a jediná, tak ako pán Ódor, v podstate zhumpľoval celú republiku, a kam išiel, zrazu sa z neho stal PS-kár, išiel do Európskeho parlamentu. Takto si myslíte že tam skončíte všetci, lenže tu ľudia na Slovensku budú musieť zostať žiť a s týmto čo sme tu podedili, tak hlavne sa musíme nejak vysporiadať. Takže kým vám je táto téma na smiech, tak vám môžem povedať, že táto dekarbonizácia s ktorou ste zničili európsky priemysel, bude oveľa, vy idete dekarbonizovať vlastne slovenské domácnosti. Lebo ich chcete nútiť, aby investovali do svojich obydlí napriek tomu že na to nemajú. Vy im chcete im povedať, že vieš čo drahý Slovák, chceš mať nižšie účty za elektriku, tak úplne v poriadku, ale najskôr si investuj 50, 60 tisíc do svojho domu a budeš mať o niečo nižšie. A keď to neurobíš, tak v poriadku, my ťa poriadnym spôsobom budeme zdaňovať. Toto sú emisné povolenky, ktoré ste pre ľudí vymysleli.
A druhý problém ale ktorý je, že tí ľudia sa nemajú kde vysťahovať. Tie fabriky sa vám vysmiali viete ako? Že išli za hranice Európskej únie a tam to vyrábajú, odtiaľ sa to dováža. Ale toto je spôsob akým vy chcete čo ľuďom dať na výber? Že buď sa vysťahujete alebo na Slovensku si budete kúriť a teda platiť za to, aby vôbec vám bolo teplo. Takže tento pohŕdavý sociálny štandard, ktorý ste tu nastavili, práve ukazujete týmito posmeškami, ktoré tu pri tejto téme máte a tak jak ste včera išli spinkať o ôsmej večer, tak dneska ste mohli zavolať tomu svojmu pánovi predsedovi Šimečkovi, ktorý bol hlavný autor týchto vecí. Však to bol hlavný protagonista. Vy ste so zelenou Európou, ste vašim Wiezikom a podobne. Vy ste kandidovali, ste si to lepili na čelá tieto, tieto heslá. Tak prečo sa teraz za toto tu nepostavíte a poviete, počúvajte, je to perfektný systém, sme za to, aby ste schudobneli, ale ochránime emisie v Európe. Európska únia produkuje k dnešnému dňu 6 % celkových svetových emisií, vrátane priemyslu, teda najmä priemysel. To znamená, keď tu dobre zbedačíte tých ľudí, keď im zakážete kúriť, keď im zakážete sa voziť autami, tak výsledok tohoto celého bude, že možno na domácnostiach ušetríme celosvetovo 0,3, 0,4 % za toto zbedačovanie. Toto v skutočnosti je sociálne inžinierstvo prevýchovy ľudí. Podľa vášho je zelenej ideológie, ktorá ale už dávno prehrala. No a tú debatu môžme mať samozrejme vecnú. Ťažko ju mať vecnú očividne s vami, pretože ste povedali, že vás táto téma vlastne nezaujíma. Všetky vaše vystúpenia boli o tom, že načo sa tejto téme venujeme. Tak ja chcem poďakovať kolegom z koalície, že to tu dali. Samozrejme že vyplýva z tohoto aj uznesenia, že Slovenská republika k tomu systému nepristúpi. U nás politická zhoda na tom neni. Kľudne si to dajte, keď tomu ešte tak veríte, tak si to dajte do svojho nejakého návrhu tu v parlamente. Však keď teda si myslíte, že na tomto sa dajú ľudia lámať cez koleno, tak nech sa páči, robte si tú aktivitu. No a my budeme naozaj vysvetľovať aj na pôde Európskej únie, že keď nechcú ešte stratia akú takú podporu. Tento projekt, ktorý je, ktorý bol úžasný na začiatku keď sľuboval ľuďom prosperitu, bezpečnosť, voľné cestovanie len ktoré pár úradníkov niekde tam v strednom manažmente celej tej Európskej komisie si zabral ako keby to bola ich aktivita. A my všetci len musíme šúchať nohami a sa im doprosovať, že či teda sme dosť dobrý na ich koncept Európy, tak my naozaj sme radi a zajtra aj by som mal byť s pánom Andrejom Babišom, že začneme koordinovať všetky kroky aj v rámci V4, ktorú teda tak úspešne váš pán premiér Ódor rozbíjal, tak my budeme práve aby ten hlas celej tejto strednej Európy pri ochrane životného štandardu to bol. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým za poznámky. K pani kolegyni Cigánikovej, ja som vtedy podporil váš návrh zákona. Pretože si myslím, že je to správne, a toto je presne duplicita toho istého, a ja teraz nerozumiem a dodnes som to nikto mi to nevysvetlil z opozície, že prečo je normálne, že v oblasti podnikania v životnom prostredí si môžu subjekty, ktoré zo zákona majú príjem, lebo ten tak je to nastavené, si môžu dávať akékoľvek výdavky na administratívnu činnosť. Tento zákon určuje ten strop na 10%. Celá táto debata je o tom, že im je to málo. Lebo dnes, my vieme, že to je ľubovoľné číslo. Niekde je to 20, niekde to dosahuje do 30. My sme dali 10, a podľa mňa aj to je veľa. Aj to je veľa, keď zdravotná poisťovňa sa musí uspokojiť s tým jak sme to nastavili. Ja sa pýtam, prečo títo ľudia majú právo si koľko chcú účtovať? Prečo to nejde do ochrany životného prostredia? My sa bavíme, aby ste mali predstavu o sume zo 130 mil. je 30% si vyrátajte koľko. A ja sa pýtam, prečo, dokedy sa na toto budeme pozerať? Takže ten zákon je v podstate len o tomto. Potom tam meníme názov z Environmentálneho fondu na Environmentálny fond Slovenskej republiky, s tým hádam teda nemá nikto problém, jediný pán Sabo sa pritom uškrnul. A druhá vec a jediná vec ešte ktorá tam je, že aby sme vedeli dávať z Environmentálneho fondu peniaze aj na činnosti subjektom verejného práva, ako napríklad vysoké školy, keď si chcú opraviť internát, aby mali tú možnosť. To je celé. A pokiaľ ide o ten list, ktorý dal PMÚ, ktorý je úplne nič nehovoriaci. To sú také všeobecné, že môže, tak, teoreticky. To je len presne dôkaz toho dámy a páni, aby tak ako predseda vlády povedal do konca roka došlo k zlúčeniu UVO a PMÚ. Pretože toto, čo tu robia jedna aj druhá inštitúcia je obyčajné zasahovanie do politiky. To je celé.

Ďakujem veľmi pekne vážený pán predsedajúci. Ja využijem aj prítomnosť tu na k ctenej panej kolegyne Cigánikovej, pretože v predošlom volebnom období sme viedli debatu tu v parlamente kde sa riešilo, že či môže zdravotná poisťovňa si vykazovať ľubovoľné náklady ako keby na administratívnu činnosť a myslí si, že to bola jedna z vecí, že sa naviazalo, že vzhľadom na to, že zdravotné, zdravotné poistenie je povinné zdravotné poistenie zo zákona, zo zákona, tak sa povedalo, že zdravotná poisťovňa musí mať nejaké merateľné ukazovatele na to, aby si mohla vyplatiť určité percento z príjmov, ktoré má zo zákona. A všetci si pamätáte na to, že zhodli sme sa v tom, že existuje zdravotná poisťovňa, na Slovensku sú dve, ktoré majú svoj príjem na základe zákonov stanovených poplatkov a bola to pani Cigániková, ktorá navrhla, že v poriadku. Neni tu p 100 percentné trhové prostredie, pretože zákon niekomu dáva povinnosť platiť a ten má z toho zákonný príjem ale stanovilo sa, že poďme naviazať nejaké merateľné ukazovatele, za ktorý si môže niekto vyplatiť zisk a v rámci toho aj koľko percent môže dávať napríklad do svojej administratívnej činnosti. Ja žasnem dámy a páni, že my tu máme 11 súkromných subjektov, ktoré fungujú na tejto istej báze. 11 subjektov, ktoré sú neni pod kontrolou. Ktoré majú z toho istého zákona povinnosť, aby im ľudia platili z každého jedného obalu. Rozumiete? Vy si kúpite obal a vy máte predražený obal v každom jednom obchode, aby tí, ktorí mali tlačovú konferenciu tu pred Národnou radou, tí kšeftári, ktorí tu stáli pred Národnou radou, ktorým teraz ideme dať prvý krát podmienky, že fešáci ak dostávate 140 miliónov na základe toho, že zákon vám to určuje, že máte príjem, tak tu na vám štát ide určiť, že nemôžete mať 30 % administratívne poplatky. To čo je za trhové hospodárstvo? Že vy niekomu poviete, že zo zákona prikážem chudákom ľuďom, upratovačkám, ktoré si kupujú keksíky alebo starostom, ktorí tu musia recyklovať a títo darmožráči pred Národnou radou čo pred chvíľou mali tlačovú konferenciu, ktorým ideme siahnuť na peniaze, pretože zrazu sa hrajú, že to je trhové prostredie. Viete čo je trhové prostredie? Keby to zákon neprikazoval a ony by museli na základe svojej perfektnej recyklačnej činnosti prehovoriť svojich spotrebiteľov, že viete čo? Doplaťte si na tie svoje obaly. Ja som bol teda na stretnutí zo slovenskými potravinármi, poľnohospodármi. Áno. Viete s kým som mal aj stretnutie? S výrobcami papiera. Choďte sa opýtať do Ružomberka. Tí vám povedia jak to funguje. Ružomberok platí milióny týmto darmožráčom, lebo by im mali vrátiť nejaké potom papiere. Viete čo? Nič im nevracajú. Ony si ešte museli ísť papier kúpiť. Toto sa pýtam, že či vám neni z toho to na blití? Že vy tu obhajujete 30 percentné administratívne poplatky, ktoré majú a teraz tu niekto povie a počúvajte, že Taraba ide ovládnuť envirofond. Počúvajte a envirofond je štátny. Ja som dneska podpredseda vlády a minister. Čo ja môžem ovládnuť? Ja som štát. Tu dnes vystupujem nie ako súkromná osoba jak štát. Jak ja môžem ísť ovládnuť niečo čo je štátne? To znamená, že koho vy obhajujete? Pred kým to idem odvládnuť? Pýtam sa Progresívne Slovensko, pán Sabo kedy vysvetlíte ľuďom? Vy ste tu minulý mesiac hovorili ako treba chrániť spodnú vodu, ako treba. Prečo ste nehlasovali za zákon, ktorý bol doslova ste mi povedali v debate na STVR, že za ten zákon budete hlasovať ak sa v ňom nič nezmení. V ňom sa nič nezmenilo. Vy ste zaňho nehlasovali. Vy ste nehlasovali. Vy ste sa postavili za tie šedé praktiky, ktoré tam platili a toto ste vy. Progresívne Slovensko sa vždy postaví proti Slovenskej republike. Proti záujmom. Postavili ste sa proti ochrany spodnej vody. Postavili ste sa aj teraz proti tomu, aby štát a povedzte mi čo je zlé na tom, aby štát mal právo napríklad odstraňovať enviromentálne záťaže v obciach a aby obec mala právo povedať dajte mi na to peniaze. Čo vám na tom vadí? Jaké Taraba ide ovládnuť miliardy. Čo, že týmto vagabundom to idem zobrať? Ktorým tu nevadilo, že 30 % si tu dal niekto poplatok? Toto je podľa vás trhové hospodárstvo? Toto vie každý takto podnikať. A teraz opýtam sa pána Vanča. Pán Vančo tu prosím vás pekne vystúpil, povedal, že, že ja idem ovládnuť 2 miliardy. Že 2 miliardy. On ani nevie tento poslanec, že tie 2 miliardy sa nedajú ovládnuť. Oni sú na, oni sú na separátnej účtovnej kapitole a mohli by ste pán Vančo aspoň toľko si dať štúdii, aby ste vedeli, že tie peniaze sú v rozpočtované v rámci ministerstva financií a sú používané v rámci dlhovej služby. Oni sa nedajú použiť tie peniaze. Áno veľmi rád by som tie 2 miliardy vedel dať obciam na kanalizácie a na vodovody. Veľmi rád ale nejde to. Skúste si to naštudovať. Choďte na ministerstvo financií alebo, keď neveríte choďte za svojim bývalým ministrom financií za Ódorovej vlády vtedy, keď vám prepelo 430 miliónov pri vodovodoch a kanalizáciách. Veľmi rád budem tu, keď ma pani Stohlová bude poučovať ako ešte máme viac kanalizovať, keď im prepelo 430 miliónov, tak by ste zistili, že ministerstvo financií pán Vančo každý rok prideľuje envirofondu približne 200 miliónov. Žiadne 2 miliardy. Ja na tie peniaze nemám žiaden dosah ani po zmene toho to zákona žiaden dosah na to mať nebudem. Ale nemení to nič na tom, že aj ten pán, ktorý po tej tripartite sa ozval viete čo vám zabudol všetkým povedať? Že on má tiež OZVéčku. On je napísaný v OZVéčke. Ten, ktorý povedal, že som ich tak dourážal. Ste to počuli tu nahrávku. Nikoho som teda nedourážal. To sú fakty, hej, že polka z nich dostala tie fabriky od Mečiara. To je pravda. Však to snáď sa tu nebudeme baviť. Len preto, že ich jediná výhoda bola, že bola o 10 rokov staršia ako my a mali občaňák, tak dostali fabriky a teraz, keď niektorým to nevychádza, tak zrazu došli, že poďte štát sanovať. Však poďme sanovať ale robme to tak ako to robili Nemci, keď sa sanovala Lufthansa a podobne, že im povedali dajte nám 40 % a môžeme vám sanovať. Dajte štátu 40 %, 30 % koľko miliónov potrebujete. Poďme sanovať. Viete len zaujímavé, tam nám sanujte a tu na, keď prídeme a povieme jednu základnú vec a viete ako to funguje? Že máte lokality napríklad na Východnom Slovensku kde vám tieto OZVéčka povedia, že ony tam nejdú, lebo tam je málo ľudí. Tam sú malé dediny, veľa vzdialeností, že tam veľa kilometrov najazdia a ich to tam nezaujíma. A ja sa pýtam prečo tí ľudia by nemali mať právo tiež na teda
===== A povieme jednu základnú vec. A viete jak to funguje? Že máte lokality, napríklad na východnom Slovensku, kde vám tieto OZV-čka, povedia, že oni tam nejdú, lebo tam je málo ľudí. To a tam sú malé dediny, veľa vzdialeností, že tam veľa kilometrov najazdia a ich to tam nezaujíma. A ja sa pýtam, prečo tí ľudia by nemali mať právo tiež na, teda tieto služby. Prečo, napríklad pri mechanicko-biologickej úprave materiálu povedia, že od vy, od Vranova nad Topľou na východ oni nepôjdu, lebo, že tam proste to je celé nákladné. A v Taliansku mi povedal minister, prvý poriadok, kedy sa začal robiť z odpadov v Taliansku, kedy to začali brať od mafie, keď štát si povedal, že stačilo. Keď štát povedal, že bude čistiť tie skládky. Keď bude štát mať firmu, ktorá dneska združuje najlepších geológov v Európe. Sodžezit firma, máme s ňou už zmluvu, bude nám pomáhať pri Vrakuni. A v čase, keď, a to vám to hovorím, všetci vy lobisti, ktorí vám teraz, vás tu poprosím, aby ste to došli obhajovať. 30 % poplatky, 30 % poplatky. Zdravotná poisťovňa môže mať percento, ale 30 % pri životnom prostredí je v poriadku. Tak tento zákon vás nemá čo vyrušovať. Ten zákon, ktorý vás bude vyrušovať, ešte len príde. A viete, čo ten zákon bude hovoriť? Že budú musieť vracať peniaze, napríklad obciam, tieto OZV-čka, ktoré majú vysokú mieru recyklácie. Všetci čo ste tu, starostovia, primátori a recyklujete a staráte sa o to, aby tam nelietali odpadky s tých plastových trápnych kontajnerov, ktoré proste sú desať rokov staré a deravé, ani vám to nevymenia, lebo však berú zo svojho. Nie? Tak ktorý z vás ste odmeňovaný s týmito Organizáciami zodpovednosti výrobcov za to, že niektorá obec má 40 % recykláciu, niektorá 70, niektorá 90. Kto z vás dostáva späť od nich nejaké peniaze. No, nikto. A viete čo stane? My to určíme. Veľmi skoro to určíme, a títo, čo tu vonku mali tú tlačovú konferenciu, veľmi dobre vedia, že toto ich čaká, pretože sme prvýkrát, im dáme podmienky a tie podmienky budú, že obce, ktoré si plnia svoje povinnosti, tak im budete platiť viac. Oni tu nevznikli na to, aby tu žili na administratívnych poplatkoch. Nám ide o to, aby každé jedno euro išlo do ochrany životného prostredia. Ja viem, že ja som omyl tohoto systému, pretože mňa nepodchytil nikto. Ale pokiaľ ja budem ministrom životného prostredia, ja budem tlačiť tieto veci, pretože nikto to po mne nepretlačí. Takže ja vám ďakujem všetkým poslancom, ktorí ste na strane tohoto verejného záujmu, tak jak ste boli pri vodách. A ja som za trhové podmienky, ale nie za oligopol, ktorý ste si tu vytvorili zákonom. Že ste si zákonom prinútili tu chudákov ľudí platiť za každý jeden obal, za každú jednu baterku, za každé jedno, a potom, no toto, to tam nehovorte, my sme trhové subjekty. Vám garantujem, ste poslanci Národnej rady, ani jeden z vás nevie vymenovať 11 Organizácie zodpovednosti výrobcov. Bezvýznamné firmičky. Bezvýznamné firmičky, ktorí si tu, ktoré si tu fungovali v takej šedej zóne, len sa nestarajte. Všetci mali pekné zelené webstránky, to je jediné, čo vedia. Keď idete na webstránky, sú tam Call centrá a proste a žvásty o tom, jak sa to tu krásne, akí sme lídri v separácii v triedení, a tak ďalej. Zaujímavé, že, že kde to asi tak končí. Hej, keď tu žiadne spaľovne nie sú, ktoré by menili odpady na teplo. Potom tu horí jedna skládka za druhou. No, a podľa mňa áno, to je dosť vážny podnet, že ich je tu 11 na Slovensku. Česi, Maďari, Rakúšania dokopy nemajú toľko, koľko my máme na Slovenku, týchto, týchto firmičiek. A teraz sa tu dajú, ja ich chápem. Ja ich chápem, že sú nervózni, že tu mali tú tlačovku, ale nechápem vás, z Progresívneho Slovenska, že vy, mi ich tu čítate. Že taká komora je proti tomu, a také združenie, onaké združenie. Samozrejme, pretože sú v tom ponamáčaní. Je to biznisy, ktorý tu bol niekedy v tejto prednej lavici sedel poslanec, taký, neviem či si pamätáte, Kazda sa volal. On mal, on mal portál Web portál o odpadoch, hej, a na tom Web portály je len tak, akože mimochodom, častokrát mu teda, však to sa to tu aj riešilo, že tieto firmy z odpadového hospodárstva mu tam prispievali. A viete čo, aj mňa tu kritizujete, že je v zrýchlenom konaní idem toto meniť, a teraz vám, teraz vám prečítam. Že ideme meniť v zrýchlenom konaní zákon o odpadoch, a že to tu akože, či o Envirofonde. No, a teraz si vám prečítam. Zákon o zálohovaní jednorazových obalov, to, to som nebol ja minister. Zákon o zachova, o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, v minulosti. To sú tie PET fľaše. Toto robili v skrátenom legislatívnom konaní. Hej. Takže, otázka nie je, že čo ide, nejde v skrátenom legislatívnom konaní. Otázka je, že prečo vám tak strašne vadí, že štát bude mať normálne právo. Však, keď sú takí dobrí, oni vyhrajú tú súťaž. Všetci, však, kto je dobrý, tak vyhrá. Ale ja sa pýtam, prečo, v lokalitách ako východné Slovensko sa , my máme prizerať na to, že štát nevie zabezpečiť tú recykláciu, pretože títo súkromní vám povedia, že ten východ ich tak nezaujíma. Alebo nerozumiem, prečo štát dnes nevie vyberať určité druhy obalov, pritom ministerstvo financií za to platí do Bruselu, lebo, my na to nemáme titul. A to, že to v Európskej únii veľmi často robí Envirofond alebo obdoba Envirofondu je realita. No, a úplný podľa mňa, akože čerešnička na torte, pán Mikloško, František Mikloško, ktorý teda povedal takú vetu. Čo to? Že, že klesáme čoraz hlbšie. Prosím vás, toto povie poslanec, čo si vymyslel na arcibiskupa Sokola, že je eštebák a predal za 500 miliónov pozemok pod Tescom. Pamätáte si to? On nemal tú hanbu, tento kádehák bývalý, alebo teda, teda sorry ešte je medzi nimi. On si vymyslel na arcibiskupa. Keby to vymyslel tuto, nikto z Progresívneho Slovenska. On pošpinil arcibiskupa Sokola. Mikloško si vymyslel naňho, prehral súd. On len myslel Mikloško, že Sokol skôr asi, jak ten súd skončí vzhľadom na vek, že asi sa mu budeme musieť ospravedlniť. No prvotriedna hanba. Úplná hanba, že si toto nejaký kresťan vymyslí na arcibiskupa. Tuná ho okydávali 10 rokov, že je eštebák, ktorý rozkradol 500 miliónov na pozemkoch pod Tescom. A tento tu povie o nejakej morálnej hodnote. To ani nehovorím, to ani nehovorím o tom, že teda sa chváli teraz, že vlastne na staré kolená sa z neho stal liberál. Však v poriadku, každý máme nejaký vývoj. Ale nech on si neberie do úst aspoň to, že čo je nejaká morálna úroveň, pretože neni nič horšie, ako okydať takýmto spôsobom nejakého duchovného.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne vážený pán predsedajúci. Ja využijem aj prítomnosť tu na k ctenej panej kolegyne Cigánikovej, pretože v predošlom volebnom období sme viedli debatu tu v parlamente kde sa riešilo, že či môže zdravotná poisťovňa si vykazovať ľubovoľné náklady ako keby na administratívnu činnosť a myslí si, že to bola jedna z vecí, že sa naviazalo, že vzhľadom na to, že zdravotné, zdravotné poistenie je povinné zdravotné poistenie zo zákona, zo zákona, tak sa povedalo, že zdravotná poisťovňa musí mať nejaké merateľné ukazovatele na to, aby si mohla vyplatiť určité percento z príjmov, ktoré má zo zákona. A všetci si pamätáte na to, že zhodli sme sa v tom, že existuje zdravotná poisťovňa, na Slovensku sú dve, ktoré majú svoj príjem na základe zákonov stanovených poplatkov a bola to pani Cigániková, ktorá navrhla, že v poriadku. Neni tu p 100 percentné trhové prostredie, pretože zákon niekomu dáva povinnosť platiť a ten má z toho zákonný príjem ale stanovilo sa, že poďme naviazať nejaké merateľné ukazovatele, za ktorý si môže niekto vyplatiť zisk a v rámci toho aj koľko percent môže dávať napríklad do svojej administratívnej činnosti. Ja žasnem dámy a páni, že my tu máme 11 súkromných subjektov, ktoré fungujú na tejto istej báze. 11 subjektov, ktoré sú neni pod kontrolou. Ktoré majú z toho istého zákona povinnosť, aby im ľudia platili z každého jedného obalu. Rozumiete? Vy si kúpite obal a vy máte predražený obal v každom jednom obchode, aby tí, ktorí mali tlačovú konferenciu tu pred Národnou radou, tí kšeftári, ktorí tu stáli pred Národnou radou, ktorým teraz ideme dať prvý krát podmienky, že fešáci ak dostávate 140 miliónov na základe toho, že zákon vám to určuje, že máte príjem, tak tu na vám štát ide určiť, že nemôžete mať 30 % administratívne poplatky. To čo je za trhové hospodárstvo? Že vy niekomu poviete, že zo zákona prikážem chudákom ľuďom, upratovačkám, ktoré si kupujú keksíky alebo starostom, ktorí tu musia recyklovať a títo darmožráči pred Národnou radou čo pred chvíľou mali tlačovú konferenciu, ktorým ideme siahnuť na peniaze, pretože zrazu sa hrajú, že to je trhové prostredie. Viete čo je trhové prostredie? Keby to zákon neprikazoval a ony by museli na základe svojej perfektnej recyklačnej činnosti prehovoriť svojich spotrebiteľov, že viete čo? Doplaťte si na tie svoje obaly. Ja som bol teda na stretnutí zo slovenskými potravinármi, poľnohospodármi. Áno. Viete s kým som mal aj stretnutie? S výrobcami papiera. Choďte sa opýtať do Ružomberka. Tí vám povedia jak to funguje. Ružomberok platí milióny týmto darmožráčom, lebo by im mali vrátiť nejaké potom papiere. Viete čo? Nič im nevracajú. Ony si ešte museli ísť papier kúpiť. Toto sa pýtam, že či vám neni z toho to na blití? Že vy tu obhajujete 30 percentné administratívne poplatky, ktoré majú a teraz tu niekto povie a počúvajte, že Taraba ide ovládnuť envirofond. Počúvajte a envirofond je štátny. Ja som dneska podpredseda vlády a minister. Čo ja môžem ovládnuť? Ja som štát. Tu dnes vystupujem nie ako súkromná osoba jak štát. Jak ja môžem ísť ovládnuť niečo čo je štátne? To znamená, že koho vy obhajujete? Pred kým to idem odvládnuť? Pýtam sa Progresívne Slovensko, pán Sabo kedy vysvetlíte ľuďom? Vy ste tu minulý mesiac hovorili ako treba chrániť spodnú vodu, ako treba. Prečo ste nehlasovali za zákon, ktorý bol doslova ste mi povedali v debate na STVR, že za ten zákon budete hlasovať ak sa v ňom nič nezmení. V ňom sa nič nezmenilo. Vy ste zaňho nehlasovali. Vy ste nehlasovali. Vy ste sa postavili za tie šedé praktiky, ktoré tam platili a toto ste vy. Progresívne Slovensko sa vždy postaví proti Slovenskej republike. Proti záujmom. Postavili ste sa proti ochrany spodnej vody. Postavili ste sa aj teraz proti tomu, aby štát a povedzte mi čo je zlé na tom, aby štát mal právo napríklad odstraňovať enviromentálne záťaže v obciach a aby obec mala právo povedať dajte mi na to peniaze. Čo vám na tom vadí? Jaké Taraba ide ovládnuť miliardy. Čo, že týmto vagabundom to idem zobrať? Ktorým tu nevadilo, že 30 % si tu dal niekto poplatok? Toto je podľa vás trhové hospodárstvo? Toto vie každý takto podnikať. A teraz opýtam sa pána Vanča. Pán Vančo tu prosím vás pekne vystúpil, povedal, že, že ja idem ovládnuť 2 miliardy. Že 2 miliardy. On ani nevie tento poslanec, že tie 2 miliardy sa nedajú ovládnuť. Oni sú na, oni sú na separátnej účtovnej kapitole a mohli by ste pán Vančo aspoň toľko si dať štúdii, aby ste vedeli, že tie peniaze sú v rozpočtované v rámci ministerstva financií a sú používané v rámci dlhovej služby. Oni sa nedajú použiť tie peniaze. Áno veľmi rád by som tie 2 miliardy vedel dať obciam na kanalizácie a na vodovody. Veľmi rád ale nejde to. Skúste si to naštudovať. Choďte na ministerstvo financií alebo, keď neveríte choďte za svojim bývalým ministrom financií za Ódorovej vlády vtedy, keď vám prepelo 430 miliónov pri vodovodoch a kanalizáciách. Veľmi rád budem tu, keď ma pani Stohlová bude poučovať ako ešte máme viac kanalizovať, keď im prepelo 430 miliónov, tak by ste zistili, že ministerstvo financií pán Vančo každý rok prideľuje envirofondu približne 200 miliónov. Žiadne 2 miliardy. Ja na tie peniaze nemám žiaden dosah ani po zmene toho to zákona žiaden dosah na to mať nebudem. Ale nemení to nič na tom, že aj ten pán, ktorý po tej tripartite sa ozval viete čo vám zabudol všetkým povedať? Že on má tiež OZVéčku. On je napísaný v OZVéčke. Ten, ktorý povedal, že som ich tak dourážal. Ste to počuli tu nahrávku. Nikoho som teda nedourážal. To sú fakty, hej, že polka z nich dostala tie fabriky od Mečiara. To je pravda. Však to snáď sa tu nebudeme baviť. Len preto, že ich jediná výhoda bola, že bola o 10 rokov staršia ako my a mali občaňák, tak dostali fabriky a teraz, keď niektorým to nevychádza, tak zrazu došli, že poďte štát sanovať. Však poďme sanovať ale robme to tak ako to robili Nemci, keď sa sanovala Lufthansa a podobne, že im povedali dajte nám 40 % a môžeme vám sanovať. Dajte štátu 40 %, 30 % koľko miliónov potrebujete. Poďme sanovať. Viete len zaujímavé, tam nám sanujte a tu na, keď prídeme a povieme jednu základnú vec a viete ako to funguje? Že máte lokality napríklad na Východnom Slovensku kde vám tieto OZVéčka povedia, že ony tam nejdú, lebo tam je málo ľudí. Tam sú malé dediny, veľa vzdialeností, že tam veľa kilometrov najazdia a ich to tam nezaujíma. A ja sa pýtam prečo tí ľudia by nemali mať právo tiež na teda
===== A povieme jednu základnú vec. A viete jak to funguje? Že máte lokality, napríklad na východnom Slovensku, kde vám tieto OZV-čka, povedia, že oni tam nejdú, lebo tam je málo ľudí. To a tam sú malé dediny, veľa vzdialeností, že tam veľa kilometrov najazdia a ich to tam nezaujíma. A ja sa pýtam, prečo tí ľudia by nemali mať právo tiež na, teda tieto služby. Prečo, napríklad pri mechanicko-biologickej úprave materiálu povedia, že od vy, od Vranova nad Topľou na východ oni nepôjdu, lebo, že tam proste to je celé nákladné. A v Taliansku mi povedal minister, prvý poriadok, kedy sa začal robiť z odpadov v Taliansku, kedy to začali brať od mafie, keď štát si povedal, že stačilo. Keď štát povedal, že bude čistiť tie skládky. Keď bude štát mať firmu, ktorá dneska združuje najlepších geológov v Európe. Sodžezit firma, máme s ňou už zmluvu, bude nám pomáhať pri Vrakuni. A v čase, keď, a to vám to hovorím, všetci vy lobisti, ktorí vám teraz, vás tu poprosím, aby ste to došli obhajovať. 30 % poplatky, 30 % poplatky. Zdravotná poisťovňa môže mať percento, ale 30 % pri životnom prostredí je v poriadku. Tak tento zákon vás nemá čo vyrušovať. Ten zákon, ktorý vás bude vyrušovať, ešte len príde. A viete, čo ten zákon bude hovoriť? Že budú musieť vracať peniaze, napríklad obciam, tieto OZV-čka, ktoré majú vysokú mieru recyklácie. Všetci čo ste tu, starostovia, primátori a recyklujete a staráte sa o to, aby tam nelietali odpadky s tých plastových trápnych kontajnerov, ktoré proste sú desať rokov staré a deravé, ani vám to nevymenia, lebo však berú zo svojho. Nie? Tak ktorý z vás ste odmeňovaný s týmito Organizáciami zodpovednosti výrobcov za to, že niektorá obec má 40 % recykláciu, niektorá 70, niektorá 90. Kto z vás dostáva späť od nich nejaké peniaze. No, nikto. A viete čo stane? My to určíme. Veľmi skoro to určíme, a títo, čo tu vonku mali tú tlačovú konferenciu, veľmi dobre vedia, že toto ich čaká, pretože sme prvýkrát, im dáme podmienky a tie podmienky budú, že obce, ktoré si plnia svoje povinnosti, tak im budete platiť viac. Oni tu nevznikli na to, aby tu žili na administratívnych poplatkoch. Nám ide o to, aby každé jedno euro išlo do ochrany životného prostredia. Ja viem, že ja som omyl tohoto systému, pretože mňa nepodchytil nikto. Ale pokiaľ ja budem ministrom životného prostredia, ja budem tlačiť tieto veci, pretože nikto to po mne nepretlačí. Takže ja vám ďakujem všetkým poslancom, ktorí ste na strane tohoto verejného záujmu, tak jak ste boli pri vodách. A ja som za trhové podmienky, ale nie za oligopol, ktorý ste si tu vytvorili zákonom. Že ste si zákonom prinútili tu chudákov ľudí platiť za každý jeden obal, za každú jednu baterku, za každé jedno, a potom, no toto, to tam nehovorte, my sme trhové subjekty. Vám garantujem, ste poslanci Národnej rady, ani jeden z vás nevie vymenovať 11 Organizácie zodpovednosti výrobcov. Bezvýznamné firmičky. Bezvýznamné firmičky, ktorí si tu, ktoré si tu fungovali v takej šedej zóne, len sa nestarajte. Všetci mali pekné zelené webstránky, to je jediné, čo vedia. Keď idete na webstránky, sú tam Call centrá a proste a žvásty o tom, jak sa to tu krásne, akí sme lídri v separácii v triedení, a tak ďalej. Zaujímavé, že, že kde to asi tak končí. Hej, keď tu žiadne spaľovne nie sú, ktoré by menili odpady na teplo. Potom tu horí jedna skládka za druhou. No, a podľa mňa áno, to je dosť vážny podnet, že ich je tu 11 na Slovensku. Česi, Maďari, Rakúšania dokopy nemajú toľko, koľko my máme na Slovenku, týchto, týchto firmičiek. A teraz sa tu dajú, ja ich chápem. Ja ich chápem, že sú nervózni, že tu mali tú tlačovku, ale nechápem vás, z Progresívneho Slovenska, že vy, mi ich tu čítate. Že taká komora je proti tomu, a také združenie, onaké združenie. Samozrejme, pretože sú v tom ponamáčaní. Je to biznisy, ktorý tu bol niekedy v tejto prednej lavici sedel poslanec, taký, neviem či si pamätáte, Kazda sa volal. On mal, on mal portál Web portál o odpadoch, hej, a na tom Web portály je len tak, akože mimochodom, častokrát mu teda, však to sa to tu aj riešilo, že tieto firmy z odpadového hospodárstva mu tam prispievali. A viete čo, aj mňa tu kritizujete, že je v zrýchlenom konaní idem toto meniť, a teraz vám, teraz vám prečítam. Že ideme meniť v zrýchlenom konaní zákon o odpadoch, a že to tu akože, či o Envirofonde. No, a teraz si vám prečítam. Zákon o zálohovaní jednorazových obalov, to, to som nebol ja minister. Zákon o zachova, o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, v minulosti. To sú tie PET fľaše. Toto robili v skrátenom legislatívnom konaní. Hej. Takže, otázka nie je, že čo ide, nejde v skrátenom legislatívnom konaní. Otázka je, že prečo vám tak strašne vadí, že štát bude mať normálne právo. Však, keď sú takí dobrí, oni vyhrajú tú súťaž. Všetci, však, kto je dobrý, tak vyhrá. Ale ja sa pýtam, prečo, v lokalitách ako východné Slovensko sa , my máme prizerať na to, že štát nevie zabezpečiť tú recykláciu, pretože títo súkromní vám povedia, že ten východ ich tak nezaujíma. Alebo nerozumiem, prečo štát dnes nevie vyberať určité druhy obalov, pritom ministerstvo financií za to platí do Bruselu, lebo, my na to nemáme titul. A to, že to v Európskej únii veľmi často robí Envirofond alebo obdoba Envirofondu je realita. No, a úplný podľa mňa, akože čerešnička na torte, pán Mikloško, František Mikloško, ktorý teda povedal takú vetu. Čo to? Že, že klesáme čoraz hlbšie. Prosím vás, toto povie poslanec, čo si vymyslel na arcibiskupa Sokola, že je eštebák a predal za 500 miliónov pozemok pod Tescom. Pamätáte si to? On nemal tú hanbu, tento kádehák bývalý, alebo teda, teda sorry ešte je medzi nimi. On si vymyslel na arcibiskupa. Keby to vymyslel tuto, nikto z Progresívneho Slovenska. On pošpinil arcibiskupa Sokola. Mikloško si vymyslel naňho, prehral súd. On len myslel Mikloško, že Sokol skôr asi, jak ten súd skončí vzhľadom na vek, že asi sa mu budeme musieť ospravedlniť. No prvotriedna hanba. Úplná hanba, že si toto nejaký kresťan vymyslí na arcibiskupa. Tuná ho okydávali 10 rokov, že je eštebák, ktorý rozkradol 500 miliónov na pozemkoch pod Tescom. A tento tu povie o nejakej morálnej hodnote. To ani nehovorím, to ani nehovorím o tom, že teda sa chváli teraz, že vlastne na staré kolená sa z neho stal liberál. Však v poriadku, každý máme nejaký vývoj. Ale nech on si neberie do úst aspoň to, že čo je nejaká morálna úroveň, pretože neni nič horšie, ako okydať takýmto spôsobom nejakého duchovného.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na zrýchlené konanie ohľadom zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý pokrýva vlastne dve také základné, dôležité oblasti, odhliadnuc od toho, že meníme názov z Environmentálneho fondu na Environmentálny fond Slovenskej republiky. Prvú vec a prvý okruh tém, ktoré riešime, je otázka, že v súčasnosti existujú určité subjekty verejného práva, ktoré nevedia čerpať a dávať žiadnu žiadosť na čerpanie v rámci Environmentálneho fondu, ako napríklad rôzne vysoké školy, ktoré, povedzme si, chcú zatepľovať internáty a podobne. Táto úprava umožní vlastne rozšíriť podporu environmentálnych projektov aj v týchto prípadoch, samozrejme, za predpokladu, že bude schválená schéma v prípade, že ide o subjekty, ktoré popritom vykonávajú nejakú podnikateľskú činnosť, že budú musieť, samozrejme, tieto pravidlá byť rešpektované z pohľadu poskytovania štátnej pomoci. To znamená, v prípade, že je tam nejaká podnikateľská činnosť typu napríklad ako vysoká škola, keď má príjem z prenájmu internátov, tak, samozrejme, že v tomto prípade by sa musela rozhodnúť, že buď nebude po dobu udržateľnosti projektu peniaze za prenájom internátov brať, ak by napríklad získali nejaké finančné prostriedky povedzme na opravu internátov, čo veľmi dobre všetci vieme, v akom je žalostnom stave, alebo, samozrejme, že potom by to muselo, muselo ísť v súlade so schémami štátnej pomoci, ktoré sú platné v Európskej únii podľa najmä schémy GBER.
No druhá vec, ktorá, s ktorou sa stretávame, je napríklad keď, keď nastanú prípady ako, že má na svojom území povedzme obec nejakú skládku. V súčasnosti nevie obec žiadať o schému nejakej pomoci, vie len požiadať o úver, aj to nie je úplne jasné, že či môže, alebo či to je vhodný nástroj na odstraňovanie environmentálnych záťaží. V prípade, že sa stretávame s, najmä so záťažami, ktoré obce nespôsobili. To znamená, že tento zákon umožňuje vlastne rade envirofondu nastavovať v rámci tých pravidiel, ktoré tu sú, podschémy, ktoré budú lepšie orientované podľa požiadaviek jednotlivých subjektov verejného práva. To, čo je dôležité, že, samozrejme, že podľa štyristoštrnástky zákon stále platí, delenie medzi napríklad to, že koľko musí ísť na kompenzácie, to je to, čo každý rok vláda schvaľuje. To znamená, tam sa jasne stanovujú percentá, že koľko ide na kompenzácie povedzme firmám, koľko ide na veľké zatepľovanie a koľko ide na vodovody, kanalizácie. To, čo napríklad meníme, že aby sa mohla viac používať schéma na podporu vodovodov a kanalizácií aj mimo chránených území, pretože veľmi dobre vieme, že územie Slovenskej republiky je prevažne neodkanalizované, od teda stredu na východ to platí takmer úplne. To znamená, že toto je druhá vec, ktorá sa rieši.
To, čo sa absolútne nerieši, je a tieto bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že to má minister o niečom sám rozhodovať, ten mechanizmus zostáva presne taký, aký je, že rada navrhuje, minister podpisuje finálne rozhodnutia, takže toto je absolútne blud. A druhá vec, ktorá teda vyvolala ten najväčší taký, by som povedal, hneď až paniku, panický atak, bola otázka, ste to mohli dnes zachytiť, že štát ide zoštátňovať tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Nikde ani slovom nikto o tom nepovedal, ani ten zákon o žiadnom zoštátňovaní nehovorí, to hneď zrejme vyvolalo paniku u tých, ktorí dnes v tejto oblasti pôsobia, že čo keď náhodou by sa to stalo. To, čo je dnes realita, že áno, na Slovensku existuje jedenásť organizácií zodpovednosti výrobcov, ja to vysvetlím občanom, aby ani, väčšina z nich podľa mňa ani nevie, ako tento mechanizmus funguje. To znamená, väčšina, drvivá väčšina už produktov dnes, ktoré sú balené, ktoré sú baterky, ktoré sú neviem, čo všetko, tak majú určitú prirážku k tej cene a tá prirážka spôsobuje vlastne to, že ona ide do súkromných firiem, tých je teraz jedenásť a tieto súkromné firmy majú sa nejakým spôsobom starať o ten odpad, hej? Všade v Európe to robí poväčšine jeden-dva nejaké silné subjekty, v Maďarsku to je jeden, v Rakúsku, v Českej republike dokopy neni tých subjektov toľko, koľko je na Slovensku.
No a to, čo je zaujímavé, že štát do dnešného dňa nemá nikde žiadne právo vstupovať na tento trh, za predpokladu napríklad, že máme lokality, ako je východ Slovenska, kde napríklad keď sme išli urobiť mechanickú, biologickú úpravu mate... odpadu, tak tam bola taká pekná, veľká, šedá zóna. Keď sme si pozreli tú mapku, že vlastne, kto, kde je ako pripravený, tak východ pripravený nemohol byť, lebo to súkromné spoločnosti nezaujíma. Tí nám povedali, že, viete, tam žije málo ľudí, veľké vzdialenosti medzi obcami. Potom keď si pozriete, aké sú poplatky na Kopaniciach, tam zrazu sú dvojnásobné, pretože opäť nám povedali, že tam je veľa zákrut, že tam vlastne sa im viacerým nechce ísť a podobne. No a toto sa natíska teraz otázka, keď si napríklad pozrieme, taký obrovský posun dopredu urobilo napríklad pri aj environmentálnych záťažiach a narábaní s odpadmi, napríklad neznáme slávne Taliansko, ktoré napríklad si zriadilo štátnu firmu Sogezit, to je mimochodom jedna z najrenomovanejších spoločností dnes v Európe, ktorá vyčistila viac ako 200-tisíc hektárov vysoko kontaminovaných rôznych areálov, rôznych, rôznych skládok. Tak keď som sa rozprával s ministrom životného prostredia Talianska, tak mi povedal, že ten model, pokiaľ bol postavený na tom, že štát nemôže nič a všetko nechajme súkromnému sektoru, tak výsledok bol, že Taliansko malo obrovské problémy so spracovaním odpadov, veď na konci, si myslím, že každý aj tie príbehy o tej odpadárskej mafii poznal a Slovensko neraz bolo toho obeťou, pretože veľa toho odpadu končilo aj tu. No a v momente, kedy štát začal stanovovať veľmi jasné kritériá, tak viacerí tie kritériá začali podliezať. A to, čo je zaujímavé, že napríklad pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov, na Slovensku neexistujú nejak jasné pravidlá, že koľko majú, v akej percentuálnej výške recyklovať, ako majú odmeňovať tých, ktorí recyklujú viac. Viacerí ste tu starostovia, primátori, nikto z vás nedostáva žiadne benefity významné od týchto spoločností, lebo by viac recykloval, lebo by viac recykloval. Samozrejme, že takto by to malo byť, že obce, ktoré sú úspešnejšie v zbieraní odpadov, recyklácii, tak dostávajú od týchto spoločností väčšiu odmenu. Ale práve naopak, tuná je dané, že peniaze tečú do súkromných firiem a tie súkromné firmy už nejak sa s tým popasujú, len štát od nás nič nevyžaduje, nemajú žiadne nároky.
No a práve tento model my budeme meniť, to znamená, chceme povedať že všetkým tým lobistom, ktorí sem prídu, že ešte ten najhorší zákon len príde pre tieto spoločnosti, pretože ten zákon bude pojednávať, aké percentá, z ktorých tokov odpadov, ako majú byť spracovávané. A vtedy naozaj nastane hodina pravdy a myslím si, že štát musí mať nástroj, ako vie na tento trh vstúpiť v prípade, že napríklad budú niektoré lokality, o ktoré záujem nie je, alebo niektoré typy odpadov, o ktoré záujem nie je, jak teraz napríklad veľký záujem neni o zbieranie textilu alebo zbieranie ohorkov a podobne, však komu by sa chcelo, samozrejme, zametať ulice. Takže to sú také menej výnosné činnosti, takže do toho sa nikto nehrnie a to, myslím, že už aj tu niekde lieta pozmeňováčik, ktorý si pripravili OZV-čká, že však tam nech len štát je, len v tejto oblasti.
To znamená, to, čo chcem povedať, že Slovenská republika, videli sme to napríklad, keď prepukla slintačka, tam sme videli tú holú pravdu, že nebolo vlastne toho štátneho napríklad aj zariadenia pri, pri spaľovniach, že kde by štát si vedel povedať, dobre, tu máme dostatočné kapacity na narábanie s týmto biologickým materiálom. Museli sme chodiť do Žiliny, sa doprosovať súkromnej spoločnosti, že či uprednostní štátny alebo, záujem, alebo bude teda preferovať plnenie, samozrejme, svojich kapacít na komerčné účely. A preto, áno, ja si myslím, že štát tak, ako by mal mať aspoň z bezpečnostných dôvodov jednu spaľovňu, tak ako by mal mať niekde jednu skládku, lebo napríklad to nás tiež čaká, keď my vyčistíme niektoré environmentálne záťaže, tak je taký jav, že keď vyčistíte environmentálnu záťaž, nemôžete na tom mieste nechať ten zbytkový materiál, ktorý je síce prečistený, lebo by ste tým vytvorili skládku a vy nemáte inštitút vytvorenia skládky. To znamená, že musíte to dať opäť niekam na nejakú skládku a z tohto dôvodu si myslím, že áno, že štát by mal mať aj svoju vlastnú skládku, aby sa nemusel chodiť potom doprosovať súkromníkom, že či tie veľké množstvá vie niekto zobrať a teda aby nám diktoval cenu. A to sú základné bezpečnostné parametre každého jedného štátu a myslím si, že áno, patrí tam aj to, aby štát mal právo vstúpiť na trh OZV.
A to, čo problém je, a to, čo vytvorilo teda najväčšiu, najväčšie rozrušenie, to ste aj videli v podstate po tej, po tej tripartite, kde sa postavil ten pán z RÚZ, a jeho vlastne podráždilo nie nejaká debata o štátnom rozpočte, on si vymyslel o nej nejaký príbeh neslušný, ja neviem aký, každý ste si to mohli vypočuť, že žiadna, o žiadnu neslušnosť sa nejednalo, jednalo sa o obyčajnú, obyčajné vyjadrenie názoru a problém je, že tento pán nám tiež zabudol povedať, že on je tiež, prosím pekne, napísaný v jednej OZV-čke, hej? To nám zabudol povedať, medzičasom už to vieme, že aj vlastne on bol v konflikte záujmov, že on figuruje v jednej z týchto firiem. No a problém tých firiem je ten, že dneska koľko si oni určia z peňazí, ktoré vyzbierajú, a povedia si, že potrebujú na administratívu systému 15 %, 20 %, 25 %, 30 % Dnes nie je tej sily, ktorá by povedala, že viete čo, ale malo by to mať nejaké pravidlá. Dnes keď sa oni dohodnú a povedia si, že na obhospodarovanie toho toku odpadu si oni z jedného eura zoberú tridsať centov, tak si nechajú tridsať centov a štát sa na to pozerá a ľudia platia a firmy platia a poľnohospodári platia. Bolo aj stretnutie na ministerstve životného prostredia, kde teda oceňujem, ako vystúpila zástupkyňa poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá im teda povedala veľmi otvorene, čo za černotu sa jedná a oni, poľnohospodári, patria medzi tie subjekty, ktoré teda na to prispievajú, pretože všetky ich produkty sú balené.
No a tento zákon, ktorý tu je na stole, hovorí teda o tom, že envirofond bude mať právo byť OZV-čkou a že maximálne vlastne tie administratívne poplatky by nemali presiahnuť 10 %. Myslím si, že opozícia dlhodobo kritizovala súkromné zdravotné poisťovne, že nemali stanovené, koľko percent môže ísť do administratívy a koľko percent si môžu vyplácať zisk. Lebo verejné zdravotné poistenie prikazuje ľuďom platiť, to je jedna stránka, a druhá stránka, každý si povedal, že tak keď vám niekto zo zákona vytvára dopyt, že ľudia vám musia platiť, tak majte stanovené nejaké percentá, ktoré nemôžete prekročiť pri administrátor... administrácii celej zdravotnej poisťovne. Zaujímavé, že tu v tomto systéme to nikdy nikoho nenapadlo, že tieto súkromné firmy, a mimochodom my sa bavíme približne o 130 mil. ročne, ktoré, keď si nechajú z toho 30 % každý jeden rok a nechajú si povedzme 40 mil., 30 mil., to je na nich, pretože štát je tam štatista, tak je zaujímavé, že prečo toto doteraz nikomu nevadilo, že sa neuplatnil ten istý princíp, ako sa uplatňuje pri všetkých zdravotných poisťovniach. Tieto firmy, ony tiež nevymysleli koleso. To, čo štát rozhodol zo zákona, že, ľudia, spotrebitelia a firmy, budete platiť vyššie ceny v odpadoch, vyššie ceny v obaloch a budete musieť prispievať týmto jedenástim firmám na ich živobytie, ktoré už sa s tým nejako pohrajú.
No a teraz to, čo my hovoríme, že, dobre, môžte v tomto segmente fungovať a nemôžu vaše administratívne výdavky prekročiť....
===== spotrebitelia a firmy budete platiť vyššie ceny v odpadoch, vyššie ceny v obaloch a budete musieť prispievať týmto jedenástim firmám na ich živobytie, ktoré už sa s tým nejako pohrajú.
No a teraz to, čo my hovoríme, dobre, môžete v tomto segmente fungovať a nemôže vaše administratívne výdavky prekročiť 10 %. A tam nastáva teraz tá najväčšia sranda, ktorá teda ich tak veľmi vyrušila, pretože viete, tam sa nemusia robiť verejné obstarávania, samozrejmé, že oni si to po kamarátoch rozhadzujú, no a zrazu im nevychádzajú, podľa ich názorov im nevychádzajú čísla, že niekde je to viac ako 10 %. Preto ja som veľmi rád, že tak ako sme zviedli veľmi dôležitý boj o ochranu pitnej vody na Slovensku, že sme na predošlom rokovaní parlamentu schválili zákon, ktorý veľmi jasne vodárenským spoločnostiam dáva jasné pravidlá a dodnes nepochopím, prečo pani Stohlová a pán Sabo za to nehlasovali, prečo sa postavili na stranu tých vodárenských spoločností, ktoré tu využívali šedú zónu. Tuto stáli a tuto sme mali pána Kalivodu, keď došiel s veľmi dobrým inak pozmeňujúcim návrhom, že aby sme riešili aj žumpy, pretože tí ľudia nemôžu za to, že nie sú napojení na kanalizáciu a nemôžu za to, že v roku 2023 napríklad prepadlo predošlej vláde 430 miliónov, ktoré na to mohli byť použité. Tak celý deň ste tu hovorili, že aký, kto mu to napísal a takto ste sa ho to dehonestujúco pýtali. Veľmi dobrý návrh. Potom ste tu hovorili, že keď to aj niekto stiahne, vyzývali ste ho, on to stiahol. On to stiahol, aby ste za to mohli zahlasovať, nakoniec zistil, že ste za to nezahlasovali, hej?
Takže nemám žiadnu pochybu o tom, že keď slovenská opozícia nezahlasovala za ochranu zdrojov pitnej vody na Slovensku, keď ste nezahlasovali za to, aby pitná voda patrila Slovákom, tak nemám žiadnu, ani najmenšiu nádej, že vy by ste hlasovali za niečo, aby Slováci neboli zdieraní 30-percentnými a ľubovoľnými poplatkami za to, že si tu pár spoločností, ktorých ani mená nevieme, rozdeľovalo trh a nakladalo s odpadmi, ako chcú. A keby sme videli nejaké výsledky. Keby sme vedeli, že tie firmy postavili nejaké, ja neviem, zariadenia na premenu odpadov na, na energiu a teplo, ale výsledok tohoto celého je, že sa boja jasných pravidiel.
Takže to, čo chcem povedať, je lož, že ideme niečo zoštátňovať, je lož, že ideme preberať niekoho, niekoho biznis. To, čo je, štát, tak ako máme mať štátnu spaľovňu, tak ako máme mať jednu štátnu skládku pre otázky bezpečnosti, tak štát potrebuje mať aj licenciu na to, aby vedel pre prípad po prvé núdze, ale po druhé aj toho, že existujú napríklad niektoré toky odpadov, ktoré už dnes Slovensko platí do Bruselu a na strane štátu sa nevyberajú, aby sa mohli priamo vyberať, aby tento systém vedel fungovať a aby keď začneme vo veľmi blízkej budúcnosti dávať veľmi jasné, merateľné kritériá. Keď nastavíme aj to, a to tu hovorím dopredu, aby mestá a obce, ktoré recyklujú, dostávali viac peňazí, ako tie, ktoré nerecyklujú, aby tieto spoločnosti museli sponzorovať tých, ktorí v samospráve sú naozaj že príkladní, aby si nenechávali tie peniaze, ale aby odmeňovali tieto samosprávy, tak tento systém keď sa nastaví, tak je veľký predpoklad, že viacerí aj z týchto súkromných spoločností, ktorých mená ani bežný človek nepozná, že ten trh jednoducho zanechajú a štát musí mať právo a schopnosti tam poprípade, ak o to, o tú činnosť nebude v niektorých lokalitách záujem, aby vedel do toho vstúpiť.
No a teraz nachádzame sa, hovorím dlhšie, lebo nebudem v prvom čítaní vystupovať, takže som vlastne tú rozpravu dal do jednej. Nachádzame sa v zrýchlenom konaní.
To zrýchlené konanie je dôležité pri tomto zákone asi z troch dôvodov:
Po prvé, dávame do súladu zákon o odpadoch, ktorý schválený už bol, aby tá účinnosť bola rovnaká, pretože zákon o odpadoch už predpokladá veci, ktoré tu sú.
Druhá vec, v zákone o Environmentálnom fonde otvárame aj možnosť, aby sme vedeli v budúcnosti napríklad efektívne financovať oblasti, kde sú infringementy, k tomu sa hlásim, že áno, štát potrebuje využívať aj envirofond na to, ako teraz poviem príklad, je lokalita Jelšová, kde je zlá kvalita vzduchu, a to riešenie, ktoré predošlá vláda urobila, že poďme tam niekde nakúpiť piecky do pár bytových domov, každý dnes vie, ja som rokovanie s ľuďmi z daného okolia, každý vie, že žiadne dva bytové domy nič tu nevyriešia, že proste v Jelšave je to otázka či už podnikateľských aktivít, ktoré tam sú, ktoré spôsobujú horšiu kvalitu vzduchu, ale zároveň je to aj otázka širšieho, širšej modernizácie vykurovacích zariadení v tej lokalite. Toto všetko sú oblasti, ktoré sú pod infringementom nie kvôli mne, ale to je, to je roky. A samozrejmé, že pri týchto veciach nie je možné a nie je v kapacite štátu, aby si v čase výdavkových limitov musel plánovať dopredu výdavky na ministerstve financií a presne ich vedel vyčísliť, že koľko ktorá, ktoré riešenie bude, koľko finančných prostriedkov na cent stáť, pretože vy idete tu vždy s riešením, ktoré tu sú. Viete, minulý mesiac sme schválili napríklad zákon, ktorý umožní štátu vstúpiť do vlastníctva a kultivácie niektorých skládok, ktoré sú napísané na osoby, ktoré sú tzv. nerespondentné alebo teda sú to, inak povedané, biele kone, ktoré v minulosti na seba prebrali skládky a tieto skládky dnes sú pod infringementom a štát nemá dnes alebo nemal do minulého mesiaca páku, ako tieto skládky ovládnuť a potom vymáhať, samozrejme, pohľadávky. Ale to, čo platí a to, čo zostáva, že teraz aj keď štát ich získa, tak treba, aby štát ich uzavrel. A dnes nie je v kapacitách štátu, keď každý, kto vie, ako fungujú finančné limity, aby presne sa vedelo na rok dopredu povedať, že ktorá skládka aký obnos bude vyžadovať na to, aby bola zákonným spôsobom uzavretá a napríklad vyčistená. Takže, takže k tejto časti je dôležité, že potrebujeme už v niektorých projektoch naozaj teraz postúpiť aj vzhľadom na to, že prešiel zákon o odpadoch, ktorý výrazným spôsobom v tejto oblasti nám rieši situáciu.
No a tretia vec je, že áno, potrebujeme spustiť čo najrýchlejšie vstup štátu aj do oblasti, ktorá urobí poriadky tak, ako sme urobili poriadky s vodárenskými spoločnosťami, čo ešte raz hovorím, že mi je veľmi ľúto, že opozícia teda sa postavila na stranu tých šedých praktík a nie na stranu ochrany vody. Tak rovnako budeme potrebovať urobiť poriadok v tom, aby boli jasné, merateľné ukazovatele na strane týchto súkromných spoločností, OZV-čiek, čo za tie peniaze, ktoré dostávajú, budú musieť aké hodnoty plniť. Sú štáty, ktoré napríklad vydali koncesiu niekomu, kto zaplatí ešte štátu, že vôbec môže operovať v oblasti odpadového hospodárstva a v tých štátoch sú veľmi jasné, merateľné ukazovatele, čo sa s odpadom musí diať, v akých percentuálnych objemoch a tak ďalej, v opačnom prípade o tú koncesiu prídu. Na Slovensku nič takéto nie je. Tuto je proste eldorádo, ktoré každý sa tvári, najmä na tých webových stránkach, jak parádne každý narába s tým odpadom až do momentu, kedy sa ten odpad reálne nesleduje, že kam ide.
Takže ďakujem veľmi pekne za podporu zrýchleného konania vo výbore. Mali sme aj, otvorene poviem, debatu v rámci koalície. Zhodli sme sa na znení v podstate kompromisu v tej, v tej veci, že ak bude potrebné, my vieme stanoviť tie percentuálne výšky podľa oprávnených nákladov, ktoré nám budú definovať. To znamená, že nemusíme mať jedno percento uvedené v zákone, ale to, čo je podmienka tohoto zákona a z čoho ako predkladateľ neustúpim, je, aby envirofond mal všeobecné právo byť organizáciou zodpovednosti výrobcu pre všetky, pre všetky toky odpadov, hej? Nie to, čo by radi len videli tí, ktorí tie čerešničky si zobrali. Je to taká analógia ako v zdravotníctve. Myslím si, že pán bývalý minister zdravotníctva tu sedí, tiež vie povedať, že aj niektoré zdravotnícke zariadenia by boli na tom oveľa lepšie, keby sa nezbavili niektorých profitabilných činností. Ale viete, keď si niekto povyberá tie, tie najziskovejšie a nechá potom na štáte iba tie stratové a potom povie, pozrite, jak to my dobre robíme a vy v štáte akí ste babráci. A takto isto to funguje tu, Takto isto to funguje tu, že tie zaujímavé toky odpadov bez toho, aby boli kontrolované, aby tam boli vyhodnocované nejaké, nejaké jasné čísla, aby tam boli merateľné ukazovatele, tak tam si fungujú a skôr ako sem prídete a budete rozprávať, že štát nedal do tých firiem, čo-to do dozornej rady, dnešný zákon je tak deravý, že v dozornej rade môžete byť, koľkokrát chcete, nedostanete sa k žiadnym údajom. K ničomu. Nemáte žiadne právo od nich vyžadovať nejaké normy, ktoré majú, pretože najvyššia norma je zákon a ten zákon dnes je tak naschvál deravo nastavený, že žiadne objektívne kritériá na tie firmy nie sú. To znamená, avizujem to ešte raz pre všetkých, ktorí, viem, že tu behajú títo lobisti po chodbách, ten zákon, z ktorého vám príde zle, ešte len príde. Ten zákon bude zákon, ktorý dá poriadok do činnosti týchto súkromných spoločností, ktoré, ktorým len cinkajú tie eurá za to, že im to, že zákon prinútil ľudí a firmy, aby im jednoducho platili.
Takže, a keď s týmto zákonom prídeme vo veľmi krátkej dobe, tak je veľký predpoklad, že veľa tých spoločností nebude schopných za týchto podmienok, hoci to dnes nastavili, tú činnosť vykonávať a štát vtedy áno, aby tu nevzniklo, nazvem to, nejaké Palermo, že tu budú odpadky po uliciach. Štát potrebuje mať všeobecný titul, aby do toho vedel vstúpiť za predpokladu, že to nepreberú nejaké ich konkurenčné dnes existujúce subjekty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na zrýchlené konanie ohľadom zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý pokrýva vlastne dve také základné, dôležité oblasti, odhliadnuc od toho, že meníme názov z Environmentálneho fondu na Environmentálny fond Slovenskej republiky. Prvú vec a prvý okruh tém, ktoré riešime, je otázka, že v súčasnosti existujú určité subjekty verejného práva, ktoré nevedia čerpať a dávať žiadnu žiadosť na čerpanie v rámci Environmentálneho fondu, ako napríklad rôzne vysoké školy, ktoré, povedzme si, chcú zatepľovať internáty a podobne. Táto úprava umožní vlastne rozšíriť podporu environmentálnych projektov aj v týchto prípadoch, samozrejme, za predpokladu, že bude schválená schéma v prípade, že ide o subjekty, ktoré popritom vykonávajú nejakú podnikateľskú činnosť, že budú musieť, samozrejme, tieto pravidlá byť rešpektované z pohľadu poskytovania štátnej pomoci. To znamená, v prípade, že je tam nejaká podnikateľská činnosť typu napríklad ako vysoká škola, keď má príjem z prenájmu internátov, tak, samozrejme, že v tomto prípade by sa musela rozhodnúť, že buď nebude po dobu udržateľnosti projektu peniaze za prenájom internátov brať, ak by napríklad získali nejaké finančné prostriedky povedzme na opravu internátov, čo veľmi dobre všetci vieme, v akom je žalostnom stave, alebo, samozrejme, že potom by to muselo, muselo ísť v súlade so schémami štátnej pomoci, ktoré sú platné v Európskej únii podľa najmä schémy GBER.
No druhá vec, ktorá, s ktorou sa stretávame, je napríklad keď, keď nastanú prípady ako, že má na svojom území povedzme obec nejakú skládku. V súčasnosti nevie obec žiadať o schému nejakej pomoci, vie len požiadať o úver, aj to nie je úplne jasné, že či môže, alebo či to je vhodný nástroj na odstraňovanie environmentálnych záťaží. V prípade, že sa stretávame s, najmä so záťažami, ktoré obce nespôsobili. To znamená, že tento zákon umožňuje vlastne rade envirofondu nastavovať v rámci tých pravidiel, ktoré tu sú, podschémy, ktoré budú lepšie orientované podľa požiadaviek jednotlivých subjektov verejného práva. To, čo je dôležité, že, samozrejme, že podľa štyristoštrnástky zákon stále platí, delenie medzi napríklad to, že koľko musí ísť na kompenzácie, to je to, čo každý rok vláda schvaľuje. To znamená, tam sa jasne stanovujú percentá, že koľko ide na kompenzácie povedzme firmám, koľko ide na veľké zatepľovanie a koľko ide na vodovody, kanalizácie. To, čo napríklad meníme, že aby sa mohla viac používať schéma na podporu vodovodov a kanalizácií aj mimo chránených území, pretože veľmi dobre vieme, že územie Slovenskej republiky je prevažne neodkanalizované, od teda stredu na východ to platí takmer úplne. To znamená, že toto je druhá vec, ktorá sa rieši.
To, čo sa absolútne nerieši, je a tieto bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že to má minister o niečom sám rozhodovať, ten mechanizmus zostáva presne taký, aký je, že rada navrhuje, minister podpisuje finálne rozhodnutia, takže toto je absolútne blud. A druhá vec, ktorá teda vyvolala ten najväčší taký, by som povedal, hneď až paniku, panický atak, bola otázka, ste to mohli dnes zachytiť, že štát ide zoštátňovať tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Nikde ani slovom nikto o tom nepovedal, ani ten zákon o žiadnom zoštátňovaní nehovorí, to hneď zrejme vyvolalo paniku u tých, ktorí dnes v tejto oblasti pôsobia, že čo keď náhodou by sa to stalo. To, čo je dnes realita, že áno, na Slovensku existuje jedenásť organizácií zodpovednosti výrobcov, ja to vysvetlím občanom, aby ani, väčšina z nich podľa mňa ani nevie, ako tento mechanizmus funguje. To znamená, väčšina, drvivá väčšina už produktov dnes, ktoré sú balené, ktoré sú baterky, ktoré sú neviem, čo všetko, tak majú určitú prirážku k tej cene a tá prirážka spôsobuje vlastne to, že ona ide do súkromných firiem, tých je teraz jedenásť a tieto súkromné firmy majú sa nejakým spôsobom starať o ten odpad, hej? Všade v Európe to robí poväčšine jeden-dva nejaké silné subjekty, v Maďarsku to je jeden, v Rakúsku, v Českej republike dokopy neni tých subjektov toľko, koľko je na Slovensku.
No a to, čo je zaujímavé, že štát do dnešného dňa nemá nikde žiadne právo vstupovať na tento trh, za predpokladu napríklad, že máme lokality, ako je východ Slovenska, kde napríklad keď sme išli urobiť mechanickú, biologickú úpravu mate... odpadu, tak tam bola taká pekná, veľká, šedá zóna. Keď sme si pozreli tú mapku, že vlastne, kto, kde je ako pripravený, tak východ pripravený nemohol byť, lebo to súkromné spoločnosti nezaujíma. Tí nám povedali, že, viete, tam žije málo ľudí, veľké vzdialenosti medzi obcami. Potom keď si pozriete, aké sú poplatky na Kopaniciach, tam zrazu sú dvojnásobné, pretože opäť nám povedali, že tam je veľa zákrut, že tam vlastne sa im viacerým nechce ísť a podobne. No a toto sa natíska teraz otázka, keď si napríklad pozrieme, taký obrovský posun dopredu urobilo napríklad pri aj environmentálnych záťažiach a narábaní s odpadmi, napríklad neznáme slávne Taliansko, ktoré napríklad si zriadilo štátnu firmu Sogezit, to je mimochodom jedna z najrenomovanejších spoločností dnes v Európe, ktorá vyčistila viac ako 200-tisíc hektárov vysoko kontaminovaných rôznych areálov, rôznych, rôznych skládok. Tak keď som sa rozprával s ministrom životného prostredia Talianska, tak mi povedal, že ten model, pokiaľ bol postavený na tom, že štát nemôže nič a všetko nechajme súkromnému sektoru, tak výsledok bol, že Taliansko malo obrovské problémy so spracovaním odpadov, veď na konci, si myslím, že každý aj tie príbehy o tej odpadárskej mafii poznal a Slovensko neraz bolo toho obeťou, pretože veľa toho odpadu končilo aj tu. No a v momente, kedy štát začal stanovovať veľmi jasné kritériá, tak viacerí tie kritériá začali podliezať. A to, čo je zaujímavé, že napríklad pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov, na Slovensku neexistujú nejak jasné pravidlá, že koľko majú, v akej percentuálnej výške recyklovať, ako majú odmeňovať tých, ktorí recyklujú viac. Viacerí ste tu starostovia, primátori, nikto z vás nedostáva žiadne benefity významné od týchto spoločností, lebo by viac recykloval, lebo by viac recykloval. Samozrejme, že takto by to malo byť, že obce, ktoré sú úspešnejšie v zbieraní odpadov, recyklácii, tak dostávajú od týchto spoločností väčšiu odmenu. Ale práve naopak, tuná je dané, že peniaze tečú do súkromných firiem a tie súkromné firmy už nejak sa s tým popasujú, len štát od nás nič nevyžaduje, nemajú žiadne nároky.
No a práve tento model my budeme meniť, to znamená, chceme povedať že všetkým tým lobistom, ktorí sem prídu, že ešte ten najhorší zákon len príde pre tieto spoločnosti, pretože ten zákon bude pojednávať, aké percentá, z ktorých tokov odpadov, ako majú byť spracovávané. A vtedy naozaj nastane hodina pravdy a myslím si, že štát musí mať nástroj, ako vie na tento trh vstúpiť v prípade, že napríklad budú niektoré lokality, o ktoré záujem nie je, alebo niektoré typy odpadov, o ktoré záujem nie je, jak teraz napríklad veľký záujem neni o zbieranie textilu alebo zbieranie ohorkov a podobne, však komu by sa chcelo, samozrejme, zametať ulice. Takže to sú také menej výnosné činnosti, takže do toho sa nikto nehrnie a to, myslím, že už aj tu niekde lieta pozmeňováčik, ktorý si pripravili OZV-čká, že však tam nech len štát je, len v tejto oblasti.
To znamená, to, čo chcem povedať, že Slovenská republika, videli sme to napríklad, keď prepukla slintačka, tam sme videli tú holú pravdu, že nebolo vlastne toho štátneho napríklad aj zariadenia pri, pri spaľovniach, že kde by štát si vedel povedať, dobre, tu máme dostatočné kapacity na narábanie s týmto biologickým materiálom. Museli sme chodiť do Žiliny, sa doprosovať súkromnej spoločnosti, že či uprednostní štátny alebo, záujem, alebo bude teda preferovať plnenie, samozrejme, svojich kapacít na komerčné účely. A preto, áno, ja si myslím, že štát tak, ako by mal mať aspoň z bezpečnostných dôvodov jednu spaľovňu, tak ako by mal mať niekde jednu skládku, lebo napríklad to nás tiež čaká, keď my vyčistíme niektoré environmentálne záťaže, tak je taký jav, že keď vyčistíte environmentálnu záťaž, nemôžete na tom mieste nechať ten zbytkový materiál, ktorý je síce prečistený, lebo by ste tým vytvorili skládku a vy nemáte inštitút vytvorenia skládky. To znamená, že musíte to dať opäť niekam na nejakú skládku a z tohto dôvodu si myslím, že áno, že štát by mal mať aj svoju vlastnú skládku, aby sa nemusel chodiť potom doprosovať súkromníkom, že či tie veľké množstvá vie niekto zobrať a teda aby nám diktoval cenu. A to sú základné bezpečnostné parametre každého jedného štátu a myslím si, že áno, patrí tam aj to, aby štát mal právo vstúpiť na trh OZV.
A to, čo problém je, a to, čo vytvorilo teda najväčšiu, najväčšie rozrušenie, to ste aj videli v podstate po tej, po tej tripartite, kde sa postavil ten pán z RÚZ, a jeho vlastne podráždilo nie nejaká debata o štátnom rozpočte, on si vymyslel o nej nejaký príbeh neslušný, ja neviem aký, každý ste si to mohli vypočuť, že žiadna, o žiadnu neslušnosť sa nejednalo, jednalo sa o obyčajnú, obyčajné vyjadrenie názoru a problém je, že tento pán nám tiež zabudol povedať, že on je tiež, prosím pekne, napísaný v jednej OZV-čke, hej? To nám zabudol povedať, medzičasom už to vieme, že aj vlastne on bol v konflikte záujmov, že on figuruje v jednej z týchto firiem. No a problém tých firiem je ten, že dneska koľko si oni určia z peňazí, ktoré vyzbierajú, a povedia si, že potrebujú na administratívu systému 15 %, 20 %, 25 %, 30 % Dnes nie je tej sily, ktorá by povedala, že viete čo, ale malo by to mať nejaké pravidlá. Dnes keď sa oni dohodnú a povedia si, že na obhospodarovanie toho toku odpadu si oni z jedného eura zoberú tridsať centov, tak si nechajú tridsať centov a štát sa na to pozerá a ľudia platia a firmy platia a poľnohospodári platia. Bolo aj stretnutie na ministerstve životného prostredia, kde teda oceňujem, ako vystúpila zástupkyňa poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá im teda povedala veľmi otvorene, čo za černotu sa jedná a oni, poľnohospodári, patria medzi tie subjekty, ktoré teda na to prispievajú, pretože všetky ich produkty sú balené.
No a tento zákon, ktorý tu je na stole, hovorí teda o tom, že envirofond bude mať právo byť OZV-čkou a že maximálne vlastne tie administratívne poplatky by nemali presiahnuť 10 %. Myslím si, že opozícia dlhodobo kritizovala súkromné zdravotné poisťovne, že nemali stanovené, koľko percent môže ísť do administratívy a koľko percent si môžu vyplácať zisk. Lebo verejné zdravotné poistenie prikazuje ľuďom platiť, to je jedna stránka, a druhá stránka, každý si povedal, že tak keď vám niekto zo zákona vytvára dopyt, že ľudia vám musia platiť, tak majte stanovené nejaké percentá, ktoré nemôžete prekročiť pri administrátor... administrácii celej zdravotnej poisťovne. Zaujímavé, že tu v tomto systéme to nikdy nikoho nenapadlo, že tieto súkromné firmy, a mimochodom my sa bavíme približne o 130 mil. ročne, ktoré, keď si nechajú z toho 30 % každý jeden rok a nechajú si povedzme 40 mil., 30 mil., to je na nich, pretože štát je tam štatista, tak je zaujímavé, že prečo toto doteraz nikomu nevadilo, že sa neuplatnil ten istý princíp, ako sa uplatňuje pri všetkých zdravotných poisťovniach. Tieto firmy, ony tiež nevymysleli koleso. To, čo štát rozhodol zo zákona, že, ľudia, spotrebitelia a firmy, budete platiť vyššie ceny v odpadoch, vyššie ceny v obaloch a budete musieť prispievať týmto jedenástim firmám na ich živobytie, ktoré už sa s tým nejako pohrajú.
No a teraz to, čo my hovoríme, že, dobre, môžte v tomto segmente fungovať a nemôžu vaše administratívne výdavky prekročiť....
===== spotrebitelia a firmy budete platiť vyššie ceny v odpadoch, vyššie ceny v obaloch a budete musieť prispievať týmto jedenástim firmám na ich živobytie, ktoré už sa s tým nejako pohrajú.
No a teraz to, čo my hovoríme, dobre, môžete v tomto segmente fungovať a nemôže vaše administratívne výdavky prekročiť 10 %. A tam nastáva teraz tá najväčšia sranda, ktorá teda ich tak veľmi vyrušila, pretože viete, tam sa nemusia robiť verejné obstarávania, samozrejmé, že oni si to po kamarátoch rozhadzujú, no a zrazu im nevychádzajú, podľa ich názorov im nevychádzajú čísla, že niekde je to viac ako 10 %. Preto ja som veľmi rád, že tak ako sme zviedli veľmi dôležitý boj o ochranu pitnej vody na Slovensku, že sme na predošlom rokovaní parlamentu schválili zákon, ktorý veľmi jasne vodárenským spoločnostiam dáva jasné pravidlá a dodnes nepochopím, prečo pani Stohlová a pán Sabo za to nehlasovali, prečo sa postavili na stranu tých vodárenských spoločností, ktoré tu využívali šedú zónu. Tuto stáli a tuto sme mali pána Kalivodu, keď došiel s veľmi dobrým inak pozmeňujúcim návrhom, že aby sme riešili aj žumpy, pretože tí ľudia nemôžu za to, že nie sú napojení na kanalizáciu a nemôžu za to, že v roku 2023 napríklad prepadlo predošlej vláde 430 miliónov, ktoré na to mohli byť použité. Tak celý deň ste tu hovorili, že aký, kto mu to napísal a takto ste sa ho to dehonestujúco pýtali. Veľmi dobrý návrh. Potom ste tu hovorili, že keď to aj niekto stiahne, vyzývali ste ho, on to stiahol. On to stiahol, aby ste za to mohli zahlasovať, nakoniec zistil, že ste za to nezahlasovali, hej?
Takže nemám žiadnu pochybu o tom, že keď slovenská opozícia nezahlasovala za ochranu zdrojov pitnej vody na Slovensku, keď ste nezahlasovali za to, aby pitná voda patrila Slovákom, tak nemám žiadnu, ani najmenšiu nádej, že vy by ste hlasovali za niečo, aby Slováci neboli zdieraní 30-percentnými a ľubovoľnými poplatkami za to, že si tu pár spoločností, ktorých ani mená nevieme, rozdeľovalo trh a nakladalo s odpadmi, ako chcú. A keby sme videli nejaké výsledky. Keby sme vedeli, že tie firmy postavili nejaké, ja neviem, zariadenia na premenu odpadov na, na energiu a teplo, ale výsledok tohoto celého je, že sa boja jasných pravidiel.
Takže to, čo chcem povedať, je lož, že ideme niečo zoštátňovať, je lož, že ideme preberať niekoho, niekoho biznis. To, čo je, štát, tak ako máme mať štátnu spaľovňu, tak ako máme mať jednu štátnu skládku pre otázky bezpečnosti, tak štát potrebuje mať aj licenciu na to, aby vedel pre prípad po prvé núdze, ale po druhé aj toho, že existujú napríklad niektoré toky odpadov, ktoré už dnes Slovensko platí do Bruselu a na strane štátu sa nevyberajú, aby sa mohli priamo vyberať, aby tento systém vedel fungovať a aby keď začneme vo veľmi blízkej budúcnosti dávať veľmi jasné, merateľné kritériá. Keď nastavíme aj to, a to tu hovorím dopredu, aby mestá a obce, ktoré recyklujú, dostávali viac peňazí, ako tie, ktoré nerecyklujú, aby tieto spoločnosti museli sponzorovať tých, ktorí v samospráve sú naozaj že príkladní, aby si nenechávali tie peniaze, ale aby odmeňovali tieto samosprávy, tak tento systém keď sa nastaví, tak je veľký predpoklad, že viacerí aj z týchto súkromných spoločností, ktorých mená ani bežný človek nepozná, že ten trh jednoducho zanechajú a štát musí mať právo a schopnosti tam poprípade, ak o to, o tú činnosť nebude v niektorých lokalitách záujem, aby vedel do toho vstúpiť.
No a teraz nachádzame sa, hovorím dlhšie, lebo nebudem v prvom čítaní vystupovať, takže som vlastne tú rozpravu dal do jednej. Nachádzame sa v zrýchlenom konaní.
To zrýchlené konanie je dôležité pri tomto zákone asi z troch dôvodov:
Po prvé, dávame do súladu zákon o odpadoch, ktorý schválený už bol, aby tá účinnosť bola rovnaká, pretože zákon o odpadoch už predpokladá veci, ktoré tu sú.
Druhá vec, v zákone o Environmentálnom fonde otvárame aj možnosť, aby sme vedeli v budúcnosti napríklad efektívne financovať oblasti, kde sú infringementy, k tomu sa hlásim, že áno, štát potrebuje využívať aj envirofond na to, ako teraz poviem príklad, je lokalita Jelšová, kde je zlá kvalita vzduchu, a to riešenie, ktoré predošlá vláda urobila, že poďme tam niekde nakúpiť piecky do pár bytových domov, každý dnes vie, ja som rokovanie s ľuďmi z daného okolia, každý vie, že žiadne dva bytové domy nič tu nevyriešia, že proste v Jelšave je to otázka či už podnikateľských aktivít, ktoré tam sú, ktoré spôsobujú horšiu kvalitu vzduchu, ale zároveň je to aj otázka širšieho, širšej modernizácie vykurovacích zariadení v tej lokalite. Toto všetko sú oblasti, ktoré sú pod infringementom nie kvôli mne, ale to je, to je roky. A samozrejmé, že pri týchto veciach nie je možné a nie je v kapacite štátu, aby si v čase výdavkových limitov musel plánovať dopredu výdavky na ministerstve financií a presne ich vedel vyčísliť, že koľko ktorá, ktoré riešenie bude, koľko finančných prostriedkov na cent stáť, pretože vy idete tu vždy s riešením, ktoré tu sú. Viete, minulý mesiac sme schválili napríklad zákon, ktorý umožní štátu vstúpiť do vlastníctva a kultivácie niektorých skládok, ktoré sú napísané na osoby, ktoré sú tzv. nerespondentné alebo teda sú to, inak povedané, biele kone, ktoré v minulosti na seba prebrali skládky a tieto skládky dnes sú pod infringementom a štát nemá dnes alebo nemal do minulého mesiaca páku, ako tieto skládky ovládnuť a potom vymáhať, samozrejme, pohľadávky. Ale to, čo platí a to, čo zostáva, že teraz aj keď štát ich získa, tak treba, aby štát ich uzavrel. A dnes nie je v kapacitách štátu, keď každý, kto vie, ako fungujú finančné limity, aby presne sa vedelo na rok dopredu povedať, že ktorá skládka aký obnos bude vyžadovať na to, aby bola zákonným spôsobom uzavretá a napríklad vyčistená. Takže, takže k tejto časti je dôležité, že potrebujeme už v niektorých projektoch naozaj teraz postúpiť aj vzhľadom na to, že prešiel zákon o odpadoch, ktorý výrazným spôsobom v tejto oblasti nám rieši situáciu.
No a tretia vec je, že áno, potrebujeme spustiť čo najrýchlejšie vstup štátu aj do oblasti, ktorá urobí poriadky tak, ako sme urobili poriadky s vodárenskými spoločnosťami, čo ešte raz hovorím, že mi je veľmi ľúto, že opozícia teda sa postavila na stranu tých šedých praktík a nie na stranu ochrany vody. Tak rovnako budeme potrebovať urobiť poriadok v tom, aby boli jasné, merateľné ukazovatele na strane týchto súkromných spoločností, OZV-čiek, čo za tie peniaze, ktoré dostávajú, budú musieť aké hodnoty plniť. Sú štáty, ktoré napríklad vydali koncesiu niekomu, kto zaplatí ešte štátu, že vôbec môže operovať v oblasti odpadového hospodárstva a v tých štátoch sú veľmi jasné, merateľné ukazovatele, čo sa s odpadom musí diať, v akých percentuálnych objemoch a tak ďalej, v opačnom prípade o tú koncesiu prídu. Na Slovensku nič takéto nie je. Tuto je proste eldorádo, ktoré každý sa tvári, najmä na tých webových stránkach, jak parádne každý narába s tým odpadom až do momentu, kedy sa ten odpad reálne nesleduje, že kam ide.
Takže ďakujem veľmi pekne za podporu zrýchleného konania vo výbore. Mali sme aj, otvorene poviem, debatu v rámci koalície. Zhodli sme sa na znení v podstate kompromisu v tej, v tej veci, že ak bude potrebné, my vieme stanoviť tie percentuálne výšky podľa oprávnených nákladov, ktoré nám budú definovať. To znamená, že nemusíme mať jedno percento uvedené v zákone, ale to, čo je podmienka tohoto zákona a z čoho ako predkladateľ neustúpim, je, aby envirofond mal všeobecné právo byť organizáciou zodpovednosti výrobcu pre všetky, pre všetky toky odpadov, hej? Nie to, čo by radi len videli tí, ktorí tie čerešničky si zobrali. Je to taká analógia ako v zdravotníctve. Myslím si, že pán bývalý minister zdravotníctva tu sedí, tiež vie povedať, že aj niektoré zdravotnícke zariadenia by boli na tom oveľa lepšie, keby sa nezbavili niektorých profitabilných činností. Ale viete, keď si niekto povyberá tie, tie najziskovejšie a nechá potom na štáte iba tie stratové a potom povie, pozrite, jak to my dobre robíme a vy v štáte akí ste babráci. A takto isto to funguje tu, Takto isto to funguje tu, že tie zaujímavé toky odpadov bez toho, aby boli kontrolované, aby tam boli vyhodnocované nejaké, nejaké jasné čísla, aby tam boli merateľné ukazovatele, tak tam si fungujú a skôr ako sem prídete a budete rozprávať, že štát nedal do tých firiem, čo-to do dozornej rady, dnešný zákon je tak deravý, že v dozornej rade môžete byť, koľkokrát chcete, nedostanete sa k žiadnym údajom. K ničomu. Nemáte žiadne právo od nich vyžadovať nejaké normy, ktoré majú, pretože najvyššia norma je zákon a ten zákon dnes je tak naschvál deravo nastavený, že žiadne objektívne kritériá na tie firmy nie sú. To znamená, avizujem to ešte raz pre všetkých, ktorí, viem, že tu behajú títo lobisti po chodbách, ten zákon, z ktorého vám príde zle, ešte len príde. Ten zákon bude zákon, ktorý dá poriadok do činnosti týchto súkromných spoločností, ktoré, ktorým len cinkajú tie eurá za to, že im to, že zákon prinútil ľudí a firmy, aby im jednoducho platili.
Takže, a keď s týmto zákonom prídeme vo veľmi krátkej dobe, tak je veľký predpoklad, že veľa tých spoločností nebude schopných za týchto podmienok, hoci to dnes nastavili, tú činnosť vykonávať a štát vtedy áno, aby tu nevzniklo, nazvem to, nejaké Palermo, že tu budú odpadky po uliciach. Štát potrebuje mať všeobecný titul, aby do toho vedel vstúpiť za predpokladu, že to nepreberú nejaké ich konkurenčné dnes existujúce subjekty.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pozdravujem, pán poslanec. Pán Sabo ide preč, čo je logické, že ide preč z tejto sály, pretože naozaj sa potvrdilo, že pri hlasovaní o vodovodoch a kanalizáciách, zopakujem to znova, pri tom kľúčovom hlasovaní, kedy sa hlasovalo o ochrane slovenskej pitnej vody, tak Progresívne Slovensko nezahlasovalo za napriek tomu, že tu celý deň rozprávali, napriek tomu, že tu atakovali pána poslanca Kalivodu za jeho pozmeňujúci návrh a znášali tu hromy a blesky, ktorý nakoniec veľmi rád som, že aj teda ustúpil a ten pozmeňujúci návrh stiahol, aby sme umožnili teda ukázať Progresívnemu Slovensku, že stoja na strane, aspoň v tejto veci, na strane ľudí. A čuduj sa svete, každý si to môže pozrieť, napriek tomu, že tu vystupovali tri dni, tak hlasovali tak, že nepodporili ochranu pitnej vody a najmä to, aby sme zabránili veciam, ktoré sa dejú vo vodárenských spoločnostiach, to znamená, že sa môžu používať finančné prostriedky na niečo iné ako na budovanie vodovodov a kanalizácií.
Takže myslím si, že toto je veľký míľnik, ktorý budeme pripomínať, pretože, áno, sú veci ako je čistý vzduch, ako je ochrana pitnej vody, ako je ochrana pôdy, kde teda naozaj by som očakával, že teda od tak zozbieranej skupinky aktivistov ako je Progresívne Slovensko, že v tejto veci majú absolútne jasne, kde sa majú postaviť a najmä po tom, čo tu tri dni o tom rozprávali. Preto ja sa opäť a znova budem pýtať, pán Sabo, čoho ste sa zľakli, kto vám telefonoval alebo čo ste zobrali? Toto je vaša rétorika, ktorú vždy z tohoto pultíka máte, keď pán Kalivoda postavil absolútne legitímnu debatu o tom, že sa treba aj zamyslieť, samozrejme, nad tým, aby ľudia, ktorí majú žumpy, žiaľ, a tie žumpy sú, samozrejme, čistenie tých žúmp oveľa nákladnejšie, pretože tí ľudia sú trestaní nie za to, že oni sa nenapojili na kanalizačnú sieť, ale za to, že ľudia nemôžu sa napojiť na kanalizačnú sieť, lebo im to tam nebolo postavené. Tak žiaľ, čistenie týchto žúmp je aj trikrát myslím drahšie ako normálne napojenie na kanalizačnú sieť. Ten pozmeňujúci návrh nebol o ničom inom, on bol o tomto. A molestovali ste, nadávali ste mu tu tri dni, pritom úplne faktická, no normálna debata, a potom aj napriek tomu, že vám vyšiel v ústrety, že aby teda ste mohli za to hlasovať, stiahol ten pozmeňujúci návrh, tak výsledok bol, že vy na poslednú chvíľu ste nepostavili sa za ochranu pitných vôd na Slovensku, aby nemohli byť privatizované. Takže Progresívne Slovensko sa postavilo na stranu praktík vo vodárenských spoločnostiach, ktoré práve sme chceli zabrániť.
A dnes tu mám zákon, ktorý je veľmi podobný, a ten zákon je o ochrane spodných pitných vôd, ktoré sú ničené ilegálnymi skládkami alebo skládkami, ktoré už sú po termínoch, kedy mali byť uzavreté, ale vzhľadom na to, že ich niekto napísal na biele kone v minulosti, alebo ich previedol na cudzích štátnych príslušníkov, tak tieto ilegálne skládky, dnes z nášho pohľadu ilegálne, pretože už dávno mali byť zavreté v súlade so zákonom, tak tieto ilegálne skládky dnes štát nemá žiaden nástroj ako uzavrieť, pretože nie sú v jeho vlastníctve a sú formálne vo vlastníctve nejakých súkromných osôb, ktoré síce so štátom nekomunikujú. A hrozí nám z toho naozaj nielen že výrazná pokuta, nielen prehratie súdneho sporu v Bruseli, pardon, na Európskom súdnom dvore, ale to, čo je najhoršie, ohrozujeme si tým životné prostredie, zdravie ľudí. Áno, Slovensko potrebuje aj výstavbu primeraného počtu zariadení na zneškodňovanie týchto environmentálnych záťaží, ale aj bežného odpadu. V Českej republike k dnešnému dňu stavajú sedem takýchto zariadení, a som šokovaný, že minister životného prostredia Českej republiky behá po území Slovenskej republiky a hovorí, no, že my tu nepotrebujeme. Ešte nikto nikdy nevtiahol tak Slovensko do predvolebného boja ako to, čo robí dnešná vládna garnitúra v Českej republike, a preto si myslíme, že tento návrh zákona je tou najlepšou odpoveďou všetkým špekulantom. Myslím si, že po tom, čo ste v Progresívnom Slovensku zradili ľudí pri vode, tak aspoň ukážte, už keď nemáte jasno v tom, koľko je pohlaví, že dokážete sa postaviť pri ľuďoch aspoň, pán Prostredník krúti hlavou, hej, aj on je jeden z nich, tak aspoň budete môcť sa teraz ukázať pri ochrane spodných vôd pri týchto ilegálnych skládkach. My ich potrebujeme zneškodňovať a my ich potrebujeme zneškodňovať tak, že získame aspoň právny titul, ako na tie skládky dôjsť, ako tam urobiť sanáciu, ako ich vyčistiť bez toho, aby sme po celej Európe museli hľadať nejaké biele kone, aby sme museli sa pýtať iných, že či nám dovolia tam vstúpiť bez toho, aby štát bol vypaľovaný kadejakými advokátmi, že ak chcete ísť sanovať nejakú skládku, ktorá už dávno mala byť odstránená, tak nám musíte zaplatiť neviem koľko miliónov eur, s týmto sa všade stretávame. Preto prijatie tohoto zákona je urgentná vec, preto je tu aj v skrátenom legislatívnom konaní, tento zákon o odpadoch.
Druhá vec, ktorá je a ktorú aj poviem úplne otvorene, otvára nám to aj dvere do budúcna, aby sme ešte vylepšili druhú oblasť podnikania v rámci odpadového hospodárstva, a to sú takzvané organizácie zodpovednosti výrobcov. Dnes ich máme na Slovensku, myslím, že najviac v strednej Európe, týchto organizácií, ktoré majú zodpovednosť teda za určitú formu spracovania odpadov a funguje to tak, že začíname mať pocit, že to nie je ani tak o recyklácii, ale skôr je to o tom, aby na rôznych administratívnych poplatkoch si tu niekto poriadne žil. Myslím si, že aj opozícia v minulosti hovorila, že treba napríklad zdravotným poisťovniam určiť, aké maximálne percento môže ísť na administratívne výdavky v zdravotných poisťovniach, všetko ostatné má ísť do zdravotnej starostlivosti. Ale čuduj sa svete, pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov, takzvané v skratke teda OZV, nikomu nikdy nevadilo a nikto sa nikdy nepýtal, koľko desiatok percent ide na administratívu tohoto systému. Že či to ide 10, 20, 30 %. My máme informácie, že to dosahuje už takmer 30-percnentú hodnotu. A preto, vážení páni poslanci a pani poslankyne, ideme aj túto vec riešiť. Ja viem, že opäť veľa tých zelených aktivistov, ktorí sa schovávajú za ochranu prírody a potom keď príde hlasovanie, ako pri vode, tak hlasovali proti pri ochrane slovenskej vody, tak aj v tomto prípade, samozrejme, že veľa z nich sa bude ozývať, že ideme vstupovať do nejakej, do nejakej transparentnej súťaže a do nejakých trhových podmienok, no nie. Očividne tu existuje nejaká dohoda medzi nimi, pretože výsledky nie sú vôbec také svetoborné a je pre nás neakceptovateľné, aby do jednej tretiny peňazí, ktoré majú ísť do ochrany životného prostredia, tak jedna tretina, až takmer jedna tretina končila v administrácii týchto zariadení a organizácií. A preto aj avizujem, že prídeme so zákonom o envirofonde, kde tak ako napríklad v Českej republike, alebo aj v okolitých štátoch bude môcť do tohoto podnikania vstúpiť aj envirofond a s maximálnou definovanou mierou, percentuálnou mierou administratívnych výdavkov a aj toto výrazným spôsobom zabezpečí, aby peniaze naozaj plynuli tam, na čo boli určené. Že sa tu nebude niekto tváriť, že robí zelené Slovensko a v skutočnosti jediné, čo robí, vyťahuje peniaze cez tieto organizácie. Nám nejde o to, aby tu niekto bohatol na rôznych opatreniach, ktoré ste si povymýšľali, ale už keď sú vymyslené, tak aby naozaj tie peniaze prúdili do ochrany životného prostredia, teda tam, kam majú ísť.
Takže toto je druhá oblasť, ktorú riešime, ktorú riešiť budeme a naozaj chcem potvrdiť, že to, čo tu vystúpil v prvom čítaní pán Alojz Hlina, len dokázal, že áno, SaS nemá dnes odborníkov. On tu vystúpil k zákonu, ktorý dnes tu pojednávame, a hovoril tu o nejakých spaľovniach. Tento zákon ani jednou čiarkou, ani jedným slovom nehovorí o spaľovniach v ničom. Je to len dôkaz toho, že poslanci opozície aspoň teda za to, že majú také parádne tiež podmienky na svoje fungovanie, ani nečítajú zákony. Ja naozaj považujem za hanbu, že tu vystúpi ľudový rozprávač k zákonu, k odbornej veci a rozpráva o veciach, ktoré vôbec v tom zákone nie sú. Tento zákon naozaj je iba o tom, aby sme dokázali ovládnuť skládky, ktoré dnes sú napísané na biele kone a ktoré ohrozujú životné prostredie a štátu tam vznikne pohľadávka. To znamená, nič nebude brániť tomu, aby štát naďalej vymáhal svoje náklady, ale naozaj sa už nemôžeme prizerať na to, ako proste sú nám otravované spodné vody, pretože tie skládky často vznikli v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch, kedy teda nikto veľmi neriešil to, že ako sú odizolované alebo vôbec, a dnes sú naozaj problémom. Preto môžete naozaj slobodne za to hlasovať, tu nič sa o spaľovniach nehovorí a napriek tomu tvrdím, že Slovensko eminentne naozaj potrebuje minimálne tri organizácie na zneškodňovanie odpadov, ktoré budú z odpadov vyrábať teplo a elektrickú energiu. A preto napríklad keď tu aj pán Hlina vystúpil v tej rozprave a hovoril, že veď postavte to tam niekde v poli, niekde pri dedine, tam to nikomu nevadí, no nikde v civilizovanej Európe sa to nikde v poli, niekde pri dedine nemôže postaviť, pretože taká dedina, ju nemáte ako vykúriť. Tá dedina vám nespotrebuje žiadne teplo. Ak to má byť rentabilné, ak to má byť prínosom aj pre životné prostredie, ak to má premieňať odpad na elektrickú energiu alebo na teplo, tak samozrejme, že potrebujete byť pri nejak, pri nejakom väčšom, či už priemyselnom komplexe, či nejakom väčšom meste. Proste ja žasnem nad touto nevzdelanosťou, že naozaj odborníci, ktorí, aspoň si to, však cez to leto ste si to mohli naštudovať tieto veci a potom už keď sa tu postavíte, že aby sme vedeli viesť elementárnu debatu, ale veď toto je normálne že hanba v priamom prenose, čo tu predvádzate.
Takže preto vám garantujem že tento zákon, keď sa príjme, tak na Slovensku výrazným spôsobom, po prvé, eliminujeme výpalníkov, ktorí dnes chodia a povedia štátu, dobre, ty chceš ísť niečo sanovať, ty chceš vstúpiť na nejakú skládku, nech sa páči, tu je účet, a buď si prenajmeš pozemky za obrovské peniaze, buď nám dáš peniaze, aby sme ťa tam pustili alebo buď si musíš kúpiť pozemky, ktoré sú vlastne toxické alebo kontaminované, a týmto zákonom sa tam dostaneme bez toho, aby sme túto procedúru museli robiť. A ochránime naozaj spodné vody, ochránime zdravie a životy ľudí, tak ako sme to urobili v tom predošlom zákone, kedy sme naozaj, si myslím, že neni nič ekologickejšie ako to, keď ľuďom viete dotiahnuť kanalizácie a vodovody k svojim obciam, k svojim domom. A ten zákon, ktorý tu naozaj minulý týždeň bol, bol len o tom, aby peniaze nemohli ísť na golfové turnaje z tých vodárenských spoločností, aby nemohli ísť na lyžovačky, nemohli ísť na nekonečné semináre, nemohli ísť na nič iné, nemohli ísť na nejaké miestne fotbalové kluby a to, že vy ste v opozícii sa za toto nedokázali postaviť, tak to je nieže škandál, to je otázka vážneho charakteru, čo sa u vás udialo, kto vás navštívil, že ste takto sa zľakli. Veď povedzte to na rovinu, kto za vami bol? Čo ste za to dostali alebo kto vás vydiera, že vy sa neviete postaviť za ľudí, od SaS-ky až po Progresívne Slovensko, že sa neviete postaviť za ľudí, ani pokiaľ ide o slovenskú vodu? A jasné, že teraz pán Sabo zdrhol, pretože on sa tu nevie teraz postaviť a vysvetliť to svojim voličom. Ja som s ním bol v niekoľkých politických debatách, kde ešte viete, čo mi po jednej debate povedal? Že on teda dúfa, že ja necúvnem pri tom zákone, lebo že oni chcú do nohy za to hlasovať, a preto som poprosil kolegu Kalivodu, že aj napriek tomu, že áno, ja uznávam, že treba riešiť aj otázku čistenia žúmp a garantujem vám, že do mesiaca ten problém tu bude na stole, ale poprosil som ho, či stiahne ten pozmeňujúci návrh, aby teda sme dali možnosť Progresívnemu Slovensku do nohy za to zahlasovať a oni za to nezahlasovali. To, že sú zmätení pri pohlaviach a dodnes si nenaštudovali, koľko ich je, tak to je osobitná vec, ale to, že nechajú rozkrádať slovenskú vodu a môžu tu prísť za to hlasovať, prečo za to nezahlasoval ten Hlina? Prečo ten ľudový rozprávač, ktorý sa štverá pred mojím ministerstvom na kapotu vlastného auta a vykrikuje z nej, že nakúpili sa drahé autá a nenaštudoval si, že tie autá kupovala vláda, v ktorej bola SaS a nie my, tak to je čerešnička, ale veď tomuto rozumie aj malé dieťa, že keď raz vodárenská spoločnosť má mať príjem z vody za to, že niekomu dodala vody alebo odoberá splašky, tak áno, tie peniaze pri Slovensku, ktoré má stále lokality, kde je na 80 % neodkanalizované, tak snáď sa nebudeme baviť o tom, že či môžu vodárenské spoločnosti platiť miestne, lokálne fotbalové kluby. A ja naozaj, toto mi neberie, že za toto ste ani jeden de facto, tuším, nech vám nekrivdím, jeden z vás bol alebo dvaja, že zrazu ste za toto nezahlasovali. Ešte ste za nami chodili, že nech stiahneme ten pozmeňovák, aby ste za to mohli zahlasovať a neurobili ste to. Vy ste neni slobodní ľudia. Vy ste neni slobodní ľudia. Presne tak. Pretože sa môžte postaviť na tie svoje mítingy, kde chodievate teda bojovať za to demokratické Slovensko a povedať tým ľuďom najbližšie, keď budete na Námestí slobody, že viete čo? My sme mali hlasovať o tom, že či budete mať kanalizácie a vodovody, aby peniaze, na ktoré sa zbierate vy všetci v poplatkoch, išli iba na budovanie kanalizácií a vodovodov a my sme to nepodporili. To som zvedavý, čo vám ten dav teda ľudí povie, že urobili ste super, takto vybudujete dobré Slovensko, takto bude Slovensko zelenšie, takto bude čistejšie, takto budeme mať lacnejšiu vodu, že vy nehlasujete za zákony, ktoré ochraňujú slovenskú pitnú vodu. Riešite tu somariny o pohlaviach a nehlasujete za to, aby ľudia mali kam dať splašky.
Takže ja som naozaj hrdý za poslancov koalície, že v tejto naozaj, že v týchto veciach tu má každý absolútne jasno, čo sú priority Slovenska, že tie priority naozaj stoja na strane toho, aby ľudia v treťom tisícročí tieto základné potreby mali, tieto základné infraštruktúrne projekty, aby sa budovali a zákon dnes o odpadoch je presne o tomto istom. Všetci chodíte sa pozerať, že kedy tá skládka bude odstránená, tamtá odstránená, no pokiaľ na Slovensku nebudú postavené aj zariadenia na zneškodňovanie týchto zariadení, týchto odpadov, tak nemáme to kam dávať. Preto ide to ruka v ruke a musí Slovensko v tejto veci rýchlo ísť dopredu. V opačnom prípade, v opačnom prípade sa všetky štáty naokolo, či Rakúšania, ktorí majú iba vo Viedni tri spaľovne, či Česká republika, ktorá ich má sedem, štyri má, ďalšie sú vo výstavbe, všetci sa budú tešiť, že budeme odkázaní po roku 2035 na to, aby oni nám tieto odpady brali a zobrali. To je jediné, čoho Slovensko vystavujete, a to je riziko toho, že budeme ako treťotriedna krajina, ktorá bude chodiť prosiť, žobrať svojich susedov, prosím vás, zoberiete od nás odpady? Pretože keď musí skončiť raz skládkovanie, keď je stanovený termín, kedy to skládkovanie musí skončiť a napriek tomu to viete a nepodporujete tieto veci, tak mi potom povedzte, to máte len dve možnosti. Buď tu chcete víziu jak nejakého, nejakého štátu, ktoré vidíme v televízii, kde sa potulujú po uliciach odpadky a budeme tu proste len pozerať, čo tu všetko je, alebo na druhej strane chcete naháňať biznis okolitým štátom a súkromným spoločnostiam, ktoré tam za hranicami tieto zariadenia robia.
Takže myslím si, že tento zákon je naozaj že absolútne v poriadku. Potom čo ste sa postavili proti ľuďom pri vodovodoch a pri kanalizáciách, nemám žiadnu pochybnosť, že nepodporíte ani toto, myslím si, že vás niekto naozaj vydiera, alebo naozaj tak nemáte radi Slovensko, že vám nezáleží tak na ľuďoch, alebo vás niekto kúpil. Tam sú len tri možnosti. Buď ste totálne hlúpi a nekompetentní a neviete, o čom tu hlasujeme, buď vás niekto kúpil alebo vás niekto vydiera. Toto sú tri možnosti, pretože máte tu zákon, za ktorý vy ste hovorili, ak ho tak, v tejto podobe necháme, zaňho zahlasujeme, nakoniec ste zaňho nezahlasovali.
Takže poprosím o podporu zákona, ktorý naozaj umožní na Slovensku čistiť ilegálne skládky, ktoré sú napísané na biele kone.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy a páni, ďakujem pekne za slovo.
Prichádzam s návrhom zákona, ktorý môžeme nazvať, že je zákonom na ochranu aj spodných vôd na Slovensku, pretože máme veľmi veľa skládok, ilegálnych skládok, rôznych skládok, ktoré boli prepísané na nekontaktné osoby, takzvané, to je terminus technicus, teda či už na rôzne biele kone, či už na cudzích štátnych príslušníkov a Slovenská republika má nielenže záujem, ale máme aj povinnosť pozatvárať tieto skládky v záujme ochrany životného prostredia, zdravia ľudí a neexistuje dnes titul, ako to urobiť, pretože ústavné právo na súkromné vlastníctvo nie je vyrovnané účinným mechanizmom, akým vieme my vstúpiť do vlastníctva týchto skládok.
Preto tento zákon je práve o tom, aby štát vedel uzatvárať skládky, nad ktorými nie je žiadna kontrola, ktoré predstavujú obrovskú hrozbu pre životné prostredie, pre zdravie ľudí, a následne akékoľvek náklady s týmto súvisiace sme vedeli, samozrejme, aj uplatňovať. Tomu sa nič nebráni, že budeme v podobe nejakej pohľadávky to uplatňovať, len treba si povedať otvorene, že ak neprijmeme tento zákon, štát je v absolútne slabej pozícii aj vo vzťahu k Európskej únii, ktorá voči Slovensku vedie infringementy.
Osobitne chcem poprosiť opozíciu, teda ukážte, že stojíte na strane ľudí, pretože zradili ste nedávno ľudí pri hlasovaní o vodárenských spoločnostiach, osobitne Progresívne Slovensko za to nehlasovalo a postavilo sa na stranu vodárenských spoločností, ktoré naozaj že uplatňujú praktiky, ktoré sú extrémne otázne. Môžete si všetci pozrieť, ako hlasovalo Progresívne Slovensko. Proste nepostavili ste sa na stranu ľudí. Dávali sme, mali sme tu zákon, ktorý jasne hovorí, že všetky peniaze, ktoré idú z regulovanej činnosti, teda z predaja vody, musia ísť do opravy vodovodov a kanalizácií. A Progresívne Slovensko toto nepodporilo. Sa pýtam, čo sa stalo, osobitne sa chcem spýtať pani Stohlovej a pána Saba, že čo sa udialo, že ste sa postavili na stranu týchto vodárenských spoločností svojím hlasovaním? Čo vám dali? Vydierajú vás? Alebo dali vám peniaze? Čo vám dali? Povedzte, pán Sabo, prečo ste zmenili svoj názor a nezahlasovali ste, Progresívne Slovensko, za zákon v prospech občanov Slovenskej republiky. (Reakcia z pléna.)
Ja viem, že je vám to extrémne nepríjemné teraz, Progresívne Slovensko, že aby som o tomto nehovoril, že aby som o tomto nehovoril, sú to spojené nádoby, pretože tento zákon, ktorý chráni slovenských občanov pred ilegálnymi skládkami, ktoré nemajú fólie, ktoré nie sú odizolované, ktoré otravujú spodné vody, tak práve tieto, tieto všetky zákon slúžia práve na to, aby sme dokázali získať absolútnu kontrolu nad týmito skládkami. Celý tento zákon, ktorý tu predtým bol a ktorý je prepojený s týmito zákonmi, dostal nejakých, myslím, smiešnych päť hlasov z celej opozície. Preto vás chcem požiadať, aby ste ukázali aj vy v opozícii, že vám záleží na občanoch a ústavnou väčšinou sme schválili tento zákon, ktorý vyšle absolútne jasnú a silnú, silný odkaz všetkým špekulantom so skládkami, aby neprešiel nejakými že 78. Samozrejmé, že my ako koalícia to nepotrebujeme, ale chcem vyslať signál a mali by sme vyslať signál, že Slovensko ide urobiť konečne poriadok s tým, čo najviac ohrozuje občanov Slovenskej republiky.
Takže ak prejde tento zákon, štát získa nielen právo okamžite získať kontrolu nad týmito ilegálnymi skládkami, získame priamy vstup na všetky skládky za účelom sanácie, vyrovnáme právo občanov, ktorí na jednej strane teda tvrdia, že majú nejaké ústavné právo na, na súkromné vlastníctvo, ale na druhej strane my hovoríme, že v určitých prípadoch toto vlastníctvo nie je alebo nemá prednosť pred ochranou zdravia a života ľudí a životného prostredia.
Viem, že tu vystúpil v minulosti ľudový rečník Alojz Hlina v prvom čítaní a hovoril o nejakej spaľovni. Tento zákon neni v ničom o spaľovni. Prosím vás, aj v opozícii, začnite si čítať zákony. Máte dobré platy na to, aby ste si čítali aspoň zákony, keď sa sem prinajmenšom postavíte pred tento rečnícky pult. Tento zákon v ničom nehovorí o žiadnej spaľovni na Slovensku, práve naopak, tento zákon hovorí len o ilegálnych alebo, teda o skládkach, ktoré sú napísané na rôzne biele kone.
Takže ďakujem veľmi pekne za toto úvodné slovo. Verím teda, že Progresívne Slovensko do nohy, nie jednotlivci, pár, do nohy bude hlasovať a neurobí tú zradu, ako to urobili pri vodárenských spoločnostiach, že zrazu zmenili názor. Celé dni tu rozprávali, tri dni, ako ten zákon je dobrý a zrazu zaňho nehlasovali. Takže práve toto sú zákony, ktoré už keď nás toto nezjednotí, že chceme chrániť zdravie a život ľudí a životné prostredie, tak už potom neviem čo.
Ďakujem pekne.