Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na predovšetkým vystúpenie pani poslankyne Stohlovej, ktorá dala viacero vecných pozmeňujúcich návrhov. Chcem vo všeobecnosti povedať, a to aj verejne, že ja v tejto otázke, pretože ochrana bezpečia, zdravia a, ale aj majetkov ľudí by mala byť v centre každej politickej strany, a teda tak ako som aj s KDH viedol tú debatu, ja nemám najmenší problém ju viesť aj s Progresívnym...
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na predovšetkým vystúpenie pani poslankyne Stohlovej, ktorá dala viacero vecných pozmeňujúcich návrhov. Chcem vo všeobecnosti povedať, a to aj verejne, že ja v tejto otázke, pretože ochrana bezpečia, zdravia a, ale aj majetkov ľudí by mala byť v centre každej politickej strany, a teda tak ako som aj s KDH viedol tú debatu, ja nemám najmenší problém ju viesť aj s Progresívnym Slovenskom, pokiaľ ide o ich návrhy.
Predložili ste súbor faktických poznámok, ktoré vo všeobecnosti im rozumiem a vieme sa o nich, o nich baviť. Problém vzhľadom asi na časový tlak je, aby sme teraz neskomplikovali primárne ten zákon, a teda poviem taký krátky koment ku každému jednému tomu zákonu, teda pozmeňujúcemu návrhu.
Pokiaľ ide o redefinovanie, to som povedal, ten zákon bude teda len o medveďovi hnedom. To znamená, to som oznámil aj kolegom z KDH teda, že slovo veľká šelma vyhadzujeme, je tam len medveď hnedý, tým pádom nevie do toho spadnúť ani vlk, ani rys. A tak či tak ale si myslím, aby som aj férovo povedal, že vzhľadom na to, že tento zákon nám rieši len mimoriadne situácie, tak by ani nevedel byť podklad na vyhlásenie mimoriadnej situácie dnes kvôli vlkovi ani kvôli rysovi a plus vlka vieme riešiť naozaj individuálne podľa vyhlášky, tam vlk nemá tú mieru ochrany ako, ako medveď, takže tam sa vieme relatívne v tom baviť normálne.
Teraz pozmeňujúci návrh jeden. Pani poslankyňa Stohlová navrhuje, aby vnadisko možno zriadiť len vo vzdialenosti väčšej ako dva kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od pešej značkovanej trasy. Ja keď som dával pôvodný návrh zákona, si pamätáte, že tam bolo, že do 500 metrov od obydlí, teda od hranici intravilánu do 500 metrov by mala byť nejaká, nazvime to, odstrelová zóna. Upustilo sa od toho preto, lebo v podstate odborníci skôr povedali, že nedávajme fixnú teraz nejakú hranicu, pretože je to individuálna situácia od okresu k okresu, od lokality k lokalite, nechajme to na miestne okresné, na miestne okresné aj v podstate štáby, aby sa určila podľa znalosti, niekde môže byť 500 metrov hlboko málo a niekde to môže byť, že to zasahuje do lesa. To znamená, že teraz vlastne my ideme cestou, že v tom zákone sme upustili od konkrétnych nejakých metráží, a preto aj otázka, že jeden kilometer od pešej značkovanej trasy, tak niekde to môže spôsobovať to, že tých značiek je v tom lese tak veľa, že sa kvôli týmto stane ten zákon kvôli takejto jednej veci, paradoxne, v ostatných častiach ako keby problematicko vykonateľný, to znamená, bavme sa o tých vnadiskách, ja hovorím, tá mimoriadna situácia, tá neobsahuje len to, že orgány musia robiť, čo je v zákonoch, ale veď tam sú aj ďalšie nariadenia s tým súvisiace, to znamená, všetky tieto veci my vieme následne ako individuálne definovať, že čo všetko má obnášať to riešenie konkrétnej situácie, ale obávam sa teraz, keď tu hneď takto by sme dali, že tu jeden kilometer, tu dva, tak môže to narobiť proste problém, lebo napríklad čo keď niekto niekde natre nejakú značku a teraz to máte pri veterných vrtulách dnes, že máte tri kilometre od obydlia a máte problém v podstate nájsť zónu, kde niekde neni tri kilometre odtiaľ dnes obec, to sú také lokality, a pritom to nebolo v tejto veci premyslené, aj keď, aj keď bola, keď bol úmysel dobrý.
Druhá otázka je tu, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri vzniku mimoriadnej udalosti by mala mať povinnosť bezodkladne uzavrieť zmluvu na obstaranie činnosti podľa osobitného predpisu, pokiaľ ide vlastne o manažment medveďa hnedého. Ak dáme štátnej ochrane prírody povinnosť, tak aby to vedela naplniť tú povinnosť, tú povinnosť by mala mať aj tá druhá strana s nimi uzavrieť tú zmluvu. To znamená, my keď dáme len štátnej ochrane prírody povinnosť a nedáme aj tej druhej strane, napríklad nejakému poľovníckemu zväzu, združeniu, že aj oni majú povinnosť do tej zmluvy ísť, tak opäť sa vieme dostať do situácie, že vlastne prikážeme vykonať niečo, čo ale z titulu slobodnej vôle tej druhej strane nemusí byť naplnený zmluvný vzťah, a tým pádom opäť vieme mať v tom bode problém, ktorý následne nám celú tú situáciu rozbije.
Potom ďalšia vec. Príslušná obec spolupracuje so štátnym orgánom zodpovedným za manažment medveďa hnedého, je povinná preukázateľne zabezpečiť vhodnú formu informovanosti obyvateľstva o prevencii a tak ďalej. Považujem toto za veľmi rozumnú vec, pretože logicky, keď sa aj niekde ide mimoriadna situácia vyhlásiť, je veľmi dôležité, aby aj ľudia vedeli, že aha, tak pre niečo sa to robí a musíte sa nejakým spôsobom začať inak aj správať a vnímať to, že je tu nejaké riziko, veď preto sa tá mimoriadna situácia robí a naozaj toto všetko dáva logiku. Jediný problém tuto je, že ťažko nájsť definíciu presne, že čo to je vhodná forma informovanosti a preukázateľne zabezpečená. To znamená, to sú relatívne vágne pojmy, ktoré nám môžu spôsobiť to, že začneme napádať to, že či bola naplnená vhodná informovanosť, či bola, či bola preukázateľne zabezpečená. Niekto povie, že letáky na školách sú dosť, druhí povedia, že to je málo, že treba aj v domoch dôchodcov. Dáte aj do domov dôchodcov, niekto povie, že aj u zamestnancov. Tretia vec, že treba rozhlasom. Štvrtý povie, že nie, to malo byť v regionálnej televízii. To znamená, toto ja plne rozumiem a chcem aj povedať, že nemám problém, aj rozmýšľam, že urobíme kľudne nejakú komisiu, kde môžte prísť, treba naozaj zvýšiť, tak jak ľudia vedia, že keď je zima a je nejaké oteplenia, hrozia nejaké lavíny, tí ľudia v tých regiónoch vedia, že na tie špecifické situácie sa nejak inak majú stavať, to znamená, áno, ja plne uznávam to, že budeme musieť nieže jednorazovo, ale kontinuálne a trvalo pestovať aj povedomie a informovanosť najmä v tých naozaj že okresoch, regiónoch, ktoré tam sú, to znamená, že aj vyčleníme finančné prostriedky na to, aby vznikli tie materiály, aby úplne kľudne v tých turistických destináciách, ale aj proste výskytu týchto, týchto šeliem ľudia vedeli, že proste či už pri strete ako reagovať, naozaj viesť tú, to povedomie, že čo spôsobujú tie odpadky a podobne. Takže, takže toto ako, tomuto naozaj že váhu dávam a len jediná vec, ktorá je, že dnes naozaj ten zákon, a to poviem, on je, on je písaný tak efektívne, ako sa dá a tu, tu slovíčko, tam slovíčko môže nateraz narýchlo urobiť to, že vložíme do toho proste ustanovenia, ktoré, ktoré niekto potom vie napadnúť a povedať, že v poriadku, ale vy ste si nesplnili všetky ostatné povinnosti, ktoré z toho zákona sú. A keďže niektoré definície sú relatívne vágne, aj keď sú veľmi dobre mienené, tak môžu spôsobiť ako keby blokáciu tohoto. Táto obava tu, táto obava tu je.
Pokiaľ ide o tie návnady, je tu ešte, to vlastne návnady som riešil.
Potom je tu odstrel medveďa v intraviláne vlastne uspaním, hej, že to by mala byť tá metóda. Ja s tým, takto, ja nie som poľovník, preto v tejto veci, samozrejme, že logika zostáva, že zodpovednosť pri odstrele nesú tí, ktorí strieľajú. To znamená, že, samozrejme, je to, je to ich zodpovednosť, aby vykonávali odstrel spôsobom takým, že popritom nebude, že zastrelia jedného medveďa a popritom stihnú aj dvoch ľudí. Takže toto nikoho neospravedlňuje a nezľahčuje tú situáciu. Ak niekto vyhodnotí, že tento spôsob uspania a podobne je na danú dobu najlepšie alebo daný, danú situáciu, v akej sa to zviera nachádza, tak ja si myslím, že dnes nikomu nebráni, nikomu nebráni, aby tak, aby tak išiel, ale na druhej strane môže byť riziko, ak sa to iba ako jeden spôsob odstrelu alebo metódy odstrelu ustanoví hneď v zákone, čím sa vylúči zase iné možnosti, pri ktorých sa to ukáže ako extrémne neefektívny spôsob aj vzhľadom na to, že pri každom zvierati to reaguje inak aj podľa kíl a tak ďalej, podľa fyzickej výkonnosti toho zvieraťa. Takže hovorím, tieto, tieto všetky podnety, pokiaľ je tu ešte, takto, pokiaľ je tu ešte kafilérie, to je debata, že či teda všetky tie zvieratá hneď hádzať do kafilérií, alebo niektorí poslanci aj z opozície mi hovorili, že tak potom už, potom to mäso aspoň používajte do, na úžitok, hej, keď to tak poviem. Dnes to nastavenie je, že tie zvieratá do tých kafilérií chodia, pretože tam sú dosť nákladné aj testy, že či nie je to zviera, nie je to zviera choré, a z tohto pohľadu ja akože s týmto problém nemám a, ale to by sme, toto ešte by sme si museli my akože prebrať, že, tento bod.
Takže ďakujem v každom prípade, hovorím, aj keď nebudeme hlasovať za viaceré tie časti, tak stále zostáva, že buď to v kľude vyšpecifikujme ešte, keď, veď nikto nám nebráni to naozaj urobiť tak, aby to bolo efektívne. Niektoré veci v zákone byť nemusia, ale napriek tomu aplikovať sa budú v budúcnosti a podľa mňa sme na začiatku toho procesu, nie na konci. Chcem jasne potvrdiť, že našou prioritou zostáva zrátať reálny počet medveďov, viesť efektívnu debatu o preklasifikovaní medveďa na území Slovenskej republiky v tejto fáze do nižšej kategórie. Samozrejme, toto nevieme urobiť naším aktom, ale na to potrebujeme súhlas Európskej komisie a myslím si, že to v horizonte takého roku a pol sa nepodarí. Dovtedy potrebujeme naozaj tú situáciu riešiť, ona sa rieši, tie odstrely sa vykonávajú pomaly na dennej báze, ale tento zákon naozaj veľmi výrazným spôsobom, si myslím, že nám porieši tie najrizikovejšie prípady. Budeme vedieť s ním veľmi dobre fungovať a keď bude prijatý čo najširším politickým, s čo najširšou politickou podporou, tak to bude len dobrý signál.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis