Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a ďakujem aj pánovi kolegovi Čaučíkovi za jeho ako vždy veľmi triezvy a naozaj poctivo pripravený príspevok do rozpravy. To, čo by som mal možno takú spätnú väzbu alebo výčitku, je, že tento príspevok si môžme odložiť do druhého čítania, ak sa tam niekedy dostane, lebo to bolo skôr k obsahu, s ktorým máme, samozrejme, všetci problém, ale teraz hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní a už samotný proces je problematický, nieto ešte ten obsah, o ktorom asi bude ešte neskôr reč, ale teda keď zostanem pri téme vášho príspevku a pri tých trestoch, na ten nepomer v trestoch upozornil aj bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti prokurátor Peter Sepeši. Napísal taký pomerne vyčerpávajúci článok "Korupcia v návrhu novely Trestného zákona a zmeny pravidiel v prospech páchateľov," je to dostupné, samozrejme, na internete a je to veľmi ešte detailnejšie, než ste mali teda možnosť vy vo svojom desaťminútovom príspevku spomenúť. Sepeši nie je len tak niekto, on pracoval na tej pôvodnej novele, na ktorú sa dokonca aj pán Boris Susko odvoláva, že nadväzuje na ňu, ale to nie je pravda.
No a prečítam teda odsek z toho, z toho výborného článku: "Je trestné stíhanie skutkov korupcie v rozsahu do 700-tisíc eur na Slovensku skutočne tak málo závažné, že podľa poznania problematiky a rozsahu výskytu korupcie na Slovensku, je primerané a postačujúce, aby boli takéto skutky trestne stíhané iba ako prečiny s trestnou sadzbou až na 4 roky, resp. 1 až 5 rokov?" Ako podľa môjho názoru, samozrejme, tá odpoveď na tú otázku je nie, ale zdá sa, že predkladatelia si myslia, že odpoveď na tú otázku je áno, a to považujem za škandalózne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A ďakujem aj pani poslankyni Nash za jej vystúpenie, kde hovorila o tom, že nie sú naplnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Nielen minister Susko, ale aj pán premiér Fico tvrdí, že takéto tvrdenia sú klamlivé, pretože dochádzalo a dochádza k porušovaniu základných ľudských práv, aby som ho citoval.
No, ale pani prezidentka upozornila včera vo svojom prejave, že ľudské práva majú aj tie obete tých trestných činov a k porušeniu ich základných ľudských práv dôjde v prípade, že bude tento zákon schválený. No a pokiaľ ste hovorili o tom kontexte, že na kontexte záleží, no tak áno, na kontexte záleží, k tomu je taký snáď to stihnem, taký, taký vtip, anekdota, že: Stretne Angličan a Slovák a ten Slovák sa tomu Angličanovi sťažuje, že prečo nemá taký pekný zelený trávnik, ako majú v Londýne v Hyde parku. No a ten Londýnčan mu povie, jój, no ale to potrebujete špeciálne trávové semeno. Tak Slovák povie, že použil som správne trávové semeno. Mám správne ph pôdy, valcujem to, polievam to, mám tam sprinklery, kosím to, robím tú vertikutáciu a tak ďalej. A stále ten trávnik nevyzerá tak pekne zeleno ako v tom Londýne v Hyde parku, je taký hnedý a, a potom sa ho ten Angličan spýta. No dobre, a toto všetko, čo robíte, robíte už tristo rokov? A my nevieme preskočiť jednoducho, neexistujú skratky. Niektoré veci si možno musíme, musíme odtrpieť, a preto jednoducho veci, ktoré možno fungujú v Nemecku alebo v Holandsku, nemôžme jedna k jednej preniesť k nám, keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy za každých okolností to isté.
Preto aj odvolávanie sa na nejaké normy, ako to je povedzme zaregulované v tom Nemecku. Ono to v tom Nemecku má nejaký historický kontext, a ten kontext na tom naozaj záleží. S tým teda pani poslankyňa absolútne súhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj Gáborovi Grendelovi za jeho príspevok. Načo siahať po Indiánoch, napadla mi taká bližšia paralela o Záhorákoch, keď ide ten šofér v tom aute a zapne si rádio a je tam ten dopravný servis a povedia, že nejaký človek ide v protismere. Sa vykloní z okna a hovorí, že všetci idú v protismere. Gábor Grendel sa pýta, že či je možné veriť Petrovi Pellegrinimu, že umožní vylepšenia zákona v druhom čítaní. Tak táto otázka má také dve roviny.
Prvá rovina je, že či je možné veriť Petrovi Pellegrinimu keď sa už raz rozhodol, nazvime to, pre stranu temna. Tak aj vtedy bol pri tom rozhodovaní slobodný, čo si nemyslím, dnes už pri svojom rozhodovaní slobodný nie je. Takže veriť mu asi je veľmi nezodpovedné.
A druhá časť tej, tej otázky je, že vylepšenie v druhom čítaní. Prečo vôbec pripúšťame takú možnosť vylepšovania v druhom čítaní. Vráťme sa k tej téme, že toto nie je možné rozpravou a druhým čítaním týmto nahradiť ten štandardný legislatívny proces. Nechcem sa opakovať po poslancovi Hargašovi, ktorý to veľmi pekne zhrnul. Ja som osobne bol na obidvoch stranách vo svojom živote toho MPK, či už na strane nejakého ministerstva alebo na strane toho subjektu, ktorý pripomienkoval zákon. A z obidvoch polôh môžem povedať, že to bolo prospešné k tomu výsledku, ktorý sa nakoniec mal dosiahnuť. Aj keď nie vždy sme uspeli, nie vždy sme všetkých presvedčili, ale tá spätná väzba bola nesmierne, nesmierne cenná.
Rozprava v parlamente nemôže nahradiť štandardný legislatívny proces.

Ďakujem veľmi pekne, Juraj, za tvoj príspevok do rozpravy ohľadom skráteného legislatívneho konania, ktoré tu naozaj nemá čo hľadať a nie je dostatočne odôvodnené a neprebieha tu v zásade diskusia, len náš taký monológ opozičný.
Pán minister bol v TA3, tuším predvčerom, a hovoril, že opozícia a teda aj opoziční poslanci, aj médiá že klamú, keď hovoria, že tu neprebieha žiadna odborná diskusia, lebo, citujem: My odo dňa, keď sme prišli s týmto návrhom zákona, prebieha diskusia k jednotlivým, s jednotlivými odbornými kruhmi, či je to s orgánmi justície, či je to s orgánmi advokátskej komory, akademickou obcou, orgánmi prokuratúry, Európskou komisiou a tak ďalej a tak ďalej, čiže od momentu, kedy sme ten zákon prijali, predstavili na vláde, aj predtým sme začali diskusiu s odbornou verejnosťou a s nimi pokračujeme. Inak tá odborná verejnosť je teda nejaké kolégium ministra, čo teda nie je úplne práve dobrý orgán.
No ono je to, toto je že výborné, že, že začíname diskutovať s odborníkmi až po tom, čo sme schválili zákon na vláde, hej? Ako tá súslednosť je divná. Nie predtým. A tá diskusia, ktorá údajne prebieha, prebieha za, za zatvorenými dverami namiesto toho, aby prebiehala v rámci normálneho, transparentného legislatívneho procesu, kde sa môžu všetci vyjadriť vrátane verejnosti a tie pripomienky a vysporiadanie sa s tými pripomienkami kde si môže každý prečítať.
Čiže ďakujem, Juraj, že si toto opäť pripomenul, že, že my tu vlastne nemáme žiadnu odbornú debatu o téme, ktorá si tú odbornú debatu naozaj, naozaj vyžaduje.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem pani poslankyni Remišovej za jej príspevok, v ktorom reflektovala aj na vystúpenie pani prezidentky, ktorá vystúpila pred ňou. Pani prezidentka sem nechodieva často a zrejme teda mala na to vážny dôvod, aby, aby sa zúčastnila rokovania parlamentu a povedala to, čo povedala.
Mňa k tejto téme aj v tom prejave pani poslankyne Remišovej teda zaujali tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Lebo v samotnom materiáli, v samotnej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa píše, že Národná rada má možnosť uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní iba, ak objektívne existuje mimoriadna okolnosť a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. No a žiadna takáto mimoriadna okolnosť sa v tej dôvodovej správe nešpecifikuje, nie je to tam napísané explicitne, že ktorá mimoriadna okolnosť, ktorá navyše nastala nejako nepredvídateľne a nemohli sme ju očakávať, spôsobila, že ideme do skráteného legislatívneho konania.
V televíznych vystúpeniach pán minister Susko hovorí, že ide o ľudské práva, ohrozenie ľudských práv, tak pani prezidentka jasne povedala, že tento argument neobstojí, a použila silnejší protiargument, ľudské práva majú aj obete trestných činov, tí ľudia, ktorým bol ukradnutý majetok, ktorí boli podvedení, a v prípade, že bude schválený v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona, tak títo ľudia – tieto obete – sa svojich ľudských práv nedomôžu. Takže ak je tu niečo ohrozené, sú to ľudské práva obetí, nie páchateľov. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Môžem potvrdiť, pán Ledecký je naozaj milý a príjemný človek. Chcem reagovať na príspevok pani, pani Luščíkovej a rozmýšľal som, ako to, ako to zarámcovať.
Často som chodil do Holandska sa pozerať, ako im funguje zdravotníctvo, a viedli sme veľa diskusií o tom, prečo to Holandsko je tam, kde je, a prečo holandskí politici konajú tak, ako konajú, a takú anekdotu mi k tomu miestni povedali, že oni tí Holanďania tam mali niekedy v ’53. roku takú veľkú povodeň, keď im tam spláchlo polku krajiny, a oni sa rozhodli, že teda postavia tie všetky hrádze a vezmú si tú krajinu naspäť z toho mora, a otázka, že prečo boli takí jednotní v tomto, pretože celé Holandsko je tak plus-mínus na hladine mora, tak na nule. To znamená, aj tí politici, ktorí tam bývajú, majú domy, ktoré môžu byť zaplavené tou povodňou, pretože tam nie sú žiadne kopce, takže oni nemôžu bývať na kopcoch, čiže bývajú s bežnými ľuďmi, a teda ak chcú pomôcť sebe, tak popritom pomôžu aj iným, lebo postavia tie hrádze aj pre seba.
No, tá analógia mi tak vychádza, že je to podobné aj u nás, že my tu máme nejakú ako takú hrádzu proti zločinu, no a teraz sa ide tá hrádza rozoberať, lebo oni sú na tej druhej strane. Oni sa to chcú dostať cez tú hrádzu k nám a v tom je ten rozdiel, že prečo tých Holanďanov nedobehneme, ani keby nám oproti bežali.
Inak v programovom vyhlásení vlády je napísané, že vláda si kladie za cieľ zásadne zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia, a to obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania. No.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci a ďakujem pani poslankyni Jaurovej, ktorá vyjadrila také pocity, aké mám aj ja z tejto debaty, že toto nie je úplne dôstojná debata. Mne to tu chýba, ten nejaký étos toho parlamentu.
No už som to asi včera spomínal v nejakej faktickej, že predstierame demokraciu, lebo áno, hlasujeme, čiže väčšina rozhoduje, ale ako hovorí tatíček Masaryk: „Demokracie, toť diskuse.“ A mne tu chýba teda tá, tá skutočná diskusia, v tom teda plne súhlasím s pani poslankyňou.
No a na tému biely kôň, no myslím si, že je to teda pán Susko. Mám taký príbeh. Kamarát mi robil na ministerstve zdravotníctva, myslím, že pán Raši bol vtedy ministrom, a... a sťažoval sa mi, že teda musí robiť nejaké veci, s ktorými sa úplne nestotožňoval, tak som to komunikoval u nás Peťovi Pažitnému, a ten sa na mňa tak prekvapene pozrel: „A prečo tam potom robí? Drží mu niekto pištoľ pri hlave? Veď môže kedykoľvek odísť, ak ho nútia robiť veci, ktoré sa mu nepáčia.“
No a pani poslankyňa Jaurová hovorí, že ten zákon je zlý a že jej je trošku ľúto pána ministra, ľúto. No tak nie, nikto mu pištoľ pri hlave nedržal, hej, takže ľúto ho naozaj nemá komu prečo byť. Išiel do toho dobrovoľne, vedel, do čoho ide, a plne si tento shitstorm zaslúži. V minulom parlamente zo svojich asi štyristo vystúpení asi 50-krát pripomienkoval skrátené legislatívne konanie. No tak, bohužiaľ, si to teraz musí takisto vyžrať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Mária Kolíková hovorí, že v rovnakých prípadoch treba postupovať rovnako. Je to dôležité preto, aby toto prostredie bolo naozaj právne, aby bolo predvídateľné. Opak tej situácie, keď sa v rovnakých prípadoch nepostupuje, rovnako sa nazýva diskriminácia. Pán predseda parlamentu argumentoval, že rozhodol sa pre stanovisko, pre aké sa rozhodol, na základe hlasovania parlamentnej väčšiny. Teda výklad pravidiel urobila momentálna parlamentná väčšina. Ale ak má, ak nemajú byť pravidlá predvídateľné, ak o nich vždy ad hoc má rozhodovať nejaká momentálna väčšina, tak sú potom tie pravidlá úplne zbytočné. Tak a priori si povedzme, že nemáme rovnakú cenu opozičný hlas a koaličný hlas. A to tak trošku súvisí s tou témou, o ktorej hovorila pani Kolíková, že dusenie demokracie. Ono to má síce vonkajšie znaky demokracie, lebo vraj rozhodla väčšina, ale to nie je demokracia, to sú len také mimikry. A čo by som chcel poprosiť o takú, také zváženie, viete, ak rozhodne väčšina o nejakom výklade pravidiel, treba si uvedomiť, že väčšina nemusí byť väčšinou, jedného dňa sa môže stať byť, stať menšinou a je dôležité, aby tie pravidlá vnímali ako spravodlivé aj v tejto pos... v tomto postavení, v postavení menšiny. A o tom v zásade príspevok pani Kolíkovej bol.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem pani poslankyni Kosovej za jej dvojdňové vystúpenie. Reagujem na ten včerajšok, keď bola reč o skrátených legislatívnych konaniach a o tom, že na to nie je dôvod. Ja už som párkrát vo faktických poznámkach vystúpil s tým, že som si dal tú námahu a pozrel som sa na web Národnej rady, kde je archív jednotlivých vystúpení, pretože pán minister Boris Susko tu bol v minulom volebnom období a často sa zapájal do diskusií. Je tam vyše štyristo jeho vystúpení. Dal som si tú námahu, že som si ich prešiel a v týchto faktických poznámkach niekedy z toho vyberám niektoré čriepky a vždy je to niečo iné, aj keď to znie veľmi podobne, lebo sa to tak celkom rýmuje. Pán Susko mal vážny problém so skrátenými legislatívnymi konaniami v minulom volebnom období, keď sa pod zámienkou pandémie prijímali aj veci, ktoré nemuseli byť prijímané v skrátenom legislatívnom konaní. Takže 13. mája 2021 o 10.18 h Boris Susko: "Vláda, keby to myslela vážne s týmto skráteným legislatívnym konaním, tak ten návrh bude mať desať strán a bude mať podrobné zdôvodnenie toho, aké hrozia hospodárske škody štátu alebo aké hrozia ujmy na základných právach a slobodách občanov Slovenskej republiky z titulu mimoriadnej okolnosti a prečo to treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale to, čo tu vláda predložila, je obyčajný výsmech a žarty, ktoré si robí vláda z parlamentu. Prepáčte, toto sa inak nazvať nedá." Súhlasím s pánom Borisom Suskom.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Je pravdou, že som chvíľku rozmýšľal, ako sa dá na príspevok do rozpravy pána poslanca Hlinu reagovať, ale nakoniec mi pomohol tými záchodmi a teraz to myslím úplne vážne. Ja som si dal takú istú námahu, ale keďže nerozumiem odvetranosti, takže nie odvetranosť ma zaujímala. Neviem, ako to máte na dámskych, ale na pánskych záchodoch sú sušiče na ruky, na ktorých sú nalepené vytlačené nálepky, že na základe rozhodnutia hlavného hygienika č. OPL 2639/2020 z 17. 3. 2020 sú sušiče rúk v priestoroch NR SR mimo prevádzky. Tri výkričníky. A teda ja som sa na toho hlavného hygienika obrátil a napísal som otázku, že či by mi mohli sprístupniť rozhodnutie OPL 2639/2020, pred šiestimi týždňami som teda písal ten mail a keď ho dostali, tak mi obratom volal hlavný hygienik osobne, pán Mikas. A povedal, že pod takým číslom neevidujú žiadne rozhodnutie a nielenže neevidujú žiadne rozhodnutie, ak aj také rozhodnutie, možno tam je preklep v tých číslach zrejme, by bolo, tak všetky tie kovidové rozhodnutia už neplatia. Čiže sušiče rúk by mali byť zapnuté, ale v Národnej rade sú stále vypnuté. Upozornil som na to kancelára pred štyrmi týždňami, obratom mi dal vedieť, že to dá do poriadku, ale stále tam tie nálepky sú a sušiče nefungujú. Čiže tá metafora, o ktorej Ondrej Dostál rozprával, je nadmieru trefná. My určujeme pravidlá a my si z toho robíme tu sami v parlamente ako trhací kalendár. Čiže ďakujem pekne, Lojzo, že si mi pripomenul tento príbeh.