Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vypočul som si príspevok pána poslanca Krajčího a skúsim zopakovať, že ten zákon je nevykonateľný a preto potrebuje opravu, a keďže má vstúpiť do účinnosti k 1. 1, je potrebné to urobiť rýchlo. A rýchlo sa to dá urobiť tak, že sa to schváli teraz, alebo sa to rozdelí na túto a nasledujúcu schôdzu. To sú v zásade tieto dva scenáre, ktoré sú tu na stole. V každom inom scenári by sme sa dostali do reality, ktorá je nerealizovateľná, kde ten zákon je nevykonateľný.
Rád by som tiež zareagoval na slová pána poslanca Krajčího, že zdravotné poisťovne tu dva roky mohli niečo robiť a mali povedzme implementovať ten zákon skôr, ako im ten zákon ukladal, aby bol implementovaný. Nepochybne. Ale v takejto situácii sa hovorí, že trhový líder je ten, kto má strhnúť tých ostatných na trhu. A najväčšia zdravotná poisťovňa je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá toto mohla začať implementovať. A ak je teda chyba v poisťovniach, treba začať Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorú viedol nominant OĽANO. Takže mali ste túto poisťovňu plne v rukách. To, že sa čakacie listiny tvoria už roky, je pravda, pretože čakacie listiny do zákona zaviedol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi, akurát tieto čakacie listiny sa tvoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, teraz vám až spustili čas, takže môžte ešte rozprávať.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Mám také šťastie na túto časomieru. Ďakujem.
Tieto čakacie zoznamy sa, žiaľ, tvoria len na tri diagnostické okruhy. Už dvadsať rokov tvoríme čakačky na tri diagnózy, na ochorenia na šedý zákal, na umelé kĺby a na elektívnu kardiochirurgiu. To dohromady tvorí možno, preženiem, jedno percento všetkej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa na Slovensku poskytuje. Na 99 % zdravotnej starostlivosti tie čakačky nemáme. A keď som pred trinástimi rokmi navrhol vo vláde Ivety Radičovej, aby sa tie čakačky tvorili na všetku zdravotnú starostlivosť, ako prvá začala protestovať štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, lebo na to nemá dostatok zdrojov. Čiže treba to naozaj pyrotechnicky a opatrne implementovať a nie hurá-systémom, pretože tak môžme naozaj s tou vodou z tej vaničky vyliať aj to dieťa, ako sme tu už počuli dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Janka Bitto Cigániková to veľmi pekne zhrnula, myslím, že executive summary urobil potom aj pán poslanec Baláž, ten zákon je zlý. Ten zákon bol prijatý zle, je nevykonateľný a od 1. januára pacientom na Slovensku nedáva žiadne, ale naozaj žiadne práva, čo sa týka čakačiek. Som človek, ktorý dvanásť rokov bojuje za to, aby čakačky boli v legislatíve a vždy to zhavaruje na technickom alebo finančnom dôvode. Momentálne je ten dôvod technický, k 1. januáru, tak ako hovorila Janka, sa to zaviesť nedá.
Ale chcel by som upozorniť ešte na jednu vec v tomto kontexte a myslím si, že sme to už aj predpoludním diskutovali, možno pre objasnenie. Pacienti, ktorí sa nedostanú k zdravotnej starostlivosti a sú presunutí na čakaciu listinu, to znamená, musia čakať pol roka, rok, kým sa dočkajú svojej operácie, a tá čakacia listina je oficiálna, teda nie je to len nejaký zošitok v šuflíku u pána primára, tak zdravotná poisťovňa, a to je jedno, či je to súkromná, alebo štátna, sú to všetko akciové spoločnosti, ktoré idú podľa zákona o zdravotných poisťovniach, je povinná na každú takúto odloženú zdravotnú starostlivosť tvoriť technickú rezervu, to hovorí zákon. Nie zdravotnícky, ale zákon o účtovníctve, a táto technická rezerva je nákladová položka, ktorá znižuje hospodársky výsledok tej zdravotnej poisťovne. To znamená, keď pustíme do čakacích, oficiálnych čakacích listín všetky diagnózy, všetkým zdravotným poisťovniam bez rozdielu sa výrazným spôsobom zhorší hospodársky výsledok. Toto dávam do pozornosti, že keď budeme o rok pristupovať k tej naozajstnej implementácii tých čakacích listín, keď sa naozaj dostanú do praxe, tak tu budeme stáť pred problémom, ktorý sa volá Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Ďakujem veľmi pekne. Vidím, že budem musieť zopakovať, možno podrobnejšie za dve minúty vysvetliť, čo sa tu deje s čakacími lehotami. Ja som ten posledný, ktorý by bojoval proti čakacím dobám, dvanásť rokov za ne, sa snažím ich presadiť do zákona, dokonca som ich raz do toho zákona aj napísal, kým ich potom zase odtiaľ niekto nevyškrtol. Čakacie doby sú silným nástrojom nároku pacienta, dokedy sa má dostať k zdravotnej starostlivosti a je dobré, aby tie čakacie doby boli uzákonené, aby boli niekde kodifikované, aby bol ten nárok pacienta hmatateľný. Čiže opakujem, je to správne riešenie, ale do zákona ste, bohužiaľ, napísali, že čakacie doby sa majú od 1. januára 2024 uplatňovať bez toho, aby sme ich mali zmerané, lebo od 1. januára 2024 sa majú začať merať a vy nemôžete niečo vymáhať pred tým, než to máte zmerané. Najprv tá súslednosť musí byť, najprv to musíte zmerať a potom to začnete vymáhať.
Prijali ste zlý zákon, ktorý treba opraviť, ale všetkým nám tu ide o to, aby čakacie doby boli nejakým spôsobom kodifikované. A teraz vám k tomu vložím ešte jeden aspekt, nad ktorým treba rozmýšľať. Keď budú čakacie doby kodifikované, budú zdravotné poisťovne povinné tvoriť technické rezervy na zdravotnú starostlivosť pre pacientov na čakačkách. Technické rezervy sú nákladová položka, ktorá znižuje a zhoršuje hospodársky výsledok zdravotnej poisťovne. Čoho sa obávam, že po fantastickom manažovaní verejných financií, ktoré sa vám podarilo za posledné tri a pol roka, nebude dostatok peňazí na to, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola schopná tvoriť technické rezervy pre čakajúcich pacientov a preto sa obávam, že možno nebude ani vôľa v budúcnosti tie čakacie doby vymáhať, ale v prvom rade ich treba začať merať.

Ďakujem pekne za všetky pripomienky.
K pánovi Dvořákovi a asi by som to premostil aj na pána Šipoša. Ono v tom západnom svete tie fakultné a univerzitné nemocnice a tie poisťovne nie sú štátne. Majú iný charakter vlastníctva, sú verejnoprávne, sú krajské, sú mestské, sú charitatívne a tak ďalej, ale nie je to štát, kto ich vlastní a kto ich prevádzkuje, hej? Ak tvrdíte opak, tak nerozumiete zdravotníctvu.
Jozef Pročko nerozumie zákonu, ktorý bol predložený ohľadom čakacích dôb, lebo to je, bohužiaľ, nedobrá argumentácia, že vláda chce odkladať čakacie doby, naopak, predchádzajúca vláda schválila zlý zákon o čakacích dobách so zlými dátumami a treba ich upraviť.
A k pánovi Šipošovi, zdravotníctvo nie je koaličné alebo opozičné. Zdravotníctvo je jedno a keď budeme po každých voľbách otáčať to kormidlo o tých 180 stupňov, tak s tým zdravotníctvom sa nepohneme ani o piaď, budeme stáť na tom istom mieste. A ja vítam v programovom vyhlásení tejto vlády to, že je tu ambícia vytvoriť dohodu o smerovaní zdravotníctva, ktorá prevyšuje jedno volebné obdobie a dávam tejto vláde ´benefit of doubt´, že to myslia vážne a som pripravený na takejto diskusii participovať a zúčastniť sa tvorby takejto vízie, ktorá bude dlhodobo udržateľná.
Ďakujem pekne aj pánovi Šmilňákovi, súhlasím, že zdravotníctvo a školstvo majú byť dobre financované.
A na záver k pánovi Balážovi trošku s takým nadľahčením, je zaujímavé, ako sa SMER a OĽANO v názore zhodujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, lačho džives.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, zatiaľ sme tu počuli asi 70 príspevkov v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, neviem, či máte zapnutý mikrofón. Vidím, že vám to svie...

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Raz, dva, no dobre. Takže ešte raz, lačho džives, dobrý deň.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení poslanci, počuli sme tu 70 príspevkov k programovému vyhláseniu vlády zväčša opozičných, zväčša kritických a zaslúžene kritických. Môj príspevok sa z tohto bude trošku, z tohto stereotypu vymykať, som zvedavý, ako to oceníte, pán Žiga, lebo už ste ma komentovali raz. Musím totiž priznať, že pasáž o zdravotnej politike v programovom vyhlásení vlády sa mi čítala dobre. Som zdravotnícky analytik, 20 rokov sa venujem zdravotníctvu a pochvalami príliš neplytvám. Ale keď som to čítal, nič ma tam zásadne nevyrušovalo.
Áno, boli tam veci, ktoré tam nie sú, teda neboli tam veci, ktoré tam mali byť. Spomenul ich pán poslanec Majerský, pán poslanec Dvořák. Napríklad sme tu mali pred voľbami apokalyptickú krízu v pediatrii. Mala tu byť mimoriadna schôdza parlamentu a náhle sa o pediatroch nedostalo nič do programového vyhlásenia.
Vládny manifest je literárny žáner, ktorý je skôr vzletný, všeobecný, maľuje vzdušné zámky, je, hovorí o takých vágnych prísľuboch, vyžaduje si trošku dávku neurčitosti, tomu všetkému rozumiem a v predloženom návrhu programového vyhlásenia sú takéto veci, ktoré napĺňajú požiadavky žánru a sú tam aj veci, s ktorými zásadne nesúhlasím, a to je to, čo sme tu posledných niekoľko dní počúvali: za programové vyhlásenie vlády hlasovať nebudem, so zvyšovaním daní nesúhlasím, nesúhlasím s rozoberaním právneho štátu a rovnako nesúhlasím so znižovaním ochrany slovenskej prírody. Ale nie všetkých 88 strán programového vyhlásenia vlády je rovnako zlých.
Keď čítam tú kapitolu o zdravotníctve, začína sa na strane 46 dole a končí na strane 50 hore, sú to štyri A4, tak si len želám, aby sa vláde podarilo toto programové vyhlásenie naplniť. Hlási sa tam vláda k mnohým technickým opatreniam. Spomeňme optimalizáciu siete nemocníc, DRG, umiestnenie novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, katalóg výkonov, centrálne nákupy, cenové mapy, audit personálnych normatívov, audit poplatkov a tak ďalej. Toto všetko kvitujem.
Na viacerých miestach sa vláda v zdravotníckej časti hlási k dialógu so sektorom, so všetkými hráčmi. Citujem: "Dlhodobá stratégia rozvoja zdravotníctva má byť výsledkom konštruktívneho dialógu o plánovaných krokoch s celým politickým a odborným spektrom." Pretrhnutá kontinuita a otáčanie kormidla o 180 stupňov po každej politickej výmene vedie k pocitu zmaru, zbytočnosti sa o čokoľvek snažiť. A za seba chcem povedať, že avizovanú snahu o konštruktívnu, o konštruktívny dialóg vítam a hlásim sa a teším sa k nemu.
Vláda sa zaväzuje, že bude rezort riadiť odborne, transparentne a opäť citujem: "prísne nediskriminačne". Veľmi citlivo vnímam použité slová a na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré sa v diskriminácii niektorých účastníkov zdravotníckeho trhu priam vyžívali, to vnímam ako dôležitý signál. Ministerstvo zdravotníctva, zdá sa, nechce surfovať na konflikte medzi štátnym a súkromným vlastníctvom. Zdravotné poisťovne či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa nemajú deliť na dobrých, teda štátnych a zlých, teda súkromných, ale majú sa deliť na kvalitných a nekvalitných, na efektívnych a neefektívnych.
So Zuzanou Dolinkovou som strávil v kampani desiatky diskusií. Vždy opakovala, že zdravotníctvo má byť prioritou vlády, a má to byť premiérska téma. Iste, myslela tým, že tým premiérom bude Peter Pellegrini, ale voľby skončili inak. Ale aj tento iný premiér označuje v programovom vyhlásení vlády zdravotníctvo za, citujem: "absolútnu prioritu". Počúva sa to dobre. Odpoveď na otázku, ako je to vážne myslené, nám dá už najbližšia schôdza parlamentu, keď sa bude rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, lebo až v tých konkrétnych číslach uvidíme, ako vážne to vláda ´Fico IV´ myslí so zdravotníctvom.
"Ambíciou je odpolitizovanie zdravotníctva", to sa píše hneď v druhom odseku tejto časti. A viete, ako to odpolitizovanie zdravotníctva dosiahnuť? Keď štát nebude vlastniť žiadnu poisťovňu a žiadnu nemocnicu, keď nebude mať nutkanie dosadzovať svojich nominantov do nemocníc, ktoré potom objednávajú predražené cétečká a treba ich potom dokola oddlžovať, keď nebude používať štátnu poisťovňu ako bankomat a keď dôjdu bankovky, tak sa tam dolejú ďalšie peniaze daňových poplatníkov. Ministerstvo zdravotníctva je v šialenom konflikte záujmov, pretože zároveň vytvára pravidlá pre legislatívu pre všetkých, ale zároveň zodpovedá za zlé hospodárenie svojich vlastných organizácií. Vláda má kormidlovať, nie veslovať.
Štát nie je mobilným operátorom, neprevádzkuje benzínové pumpy, neprevádzkuje supermarkety, a už neprevádzkuje ani ten dopravný servis. A viete prečo? Lebo to nevie robiť. Pretože súkromný sektor je inovatívnejší, flexibilnejší, je motivovanejší. Štát nemá vlastniť zdravotnú poisťovňu ani nemocnice, lebo to nevie robiť. Účet za to, že tieto organizácie sú štátne, stojí občanov peniaze pri oddlženiach, stojí ich to zdravie a životy, lebo tie organizácie nefungujú dobre a efektívne. Štát zlyháva ako zodpovedný vlastník, pretože investičný dlh v nemocniciach je už viac ako dve miliardy eur a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v najbližších rokoch znižovať.
No a keď sme pri peniazoch, v dokumente mi chýbajú riešenia pre dlhodobú udržateľnosť financovania zdravotníctva. Viete, zdravotníctvo je naviazané, jeho financovanie, na mzdy ekonomicky aktívnych obyvateľov a to nie je udržateľné. Demografia je neúprosná. Tá budúcnosť, o ktorej hovorí demografia, tá sa už stala a vieme, že počet ekonomicky aktívnych bude klesať, počet ekonomicky neaktívnych bude rásť. Budeme sa dožívať svojich chronických ochorení a tie budú stáť vďaka technologickému pokroku stále viac peňazí.
Čiže stále menej občanov sa bude skladať na čoraz drahšiu starostlivosť pre čoraz väčšiu skupinu občanov. Treba hľadať nové modely financovania. Treba sa zamyslieť nad pripoistením, nad možnosťou vybrať si z viacerých poistných plánov, nad sporiacimi zdravotnými účtami, nad inteligentnou schémou sociálne únosnej spoluúčasti. Ale o tomto sa v programovom vyhlásení vlády, žiaľ, nepíše a malo by sa.
Zopakujem však, že v porovnaní s inými časťami programového vyhlásenia považujem túto časť za dobre napísanú kapitolu a bol by som rád, keby sa ju podarilo naplniť.
No a keďže ešte mám minútu, tak skúsim na záver povedať toľko, čo som hovoril v kampani. Zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti. Termín k reumatológovi v Bratislave dostanete, ak pôjdete dnes, na rok 2025. Na plánovanú operáciu v ÚNB si počkáte dva roky. S hrčkou na prsníku sa žena dostane na mamograf za päť mesiacov. Dojazdové časy záchraniek sa predlžujú a to sme tam teda naliali dosť peňazí. Navštívil som 17 regionálnych nemocníc a chcem vám povedať, že v regiónoch sa zatvárajú nemocnice, teda sa zatvárajú oddelenia v nemocniciach, pretože nevedia vyskladať lekárske služby. A my tu riešime vlkov, prechod na monarchiu či teokraciu, povinnosť mať v každom motoreste bravčové soté v zemiakovej placke, ale v porovnaní so zdravím a životom slovenských pacientov, v porovnaní so spokojnosťou slovenských zdravotníkov sú to taľafatky.
Máme tu vážnu krízu, ktorá sa dotýka každého z nás a nebudem vládu kritizovať, ak bude robiť bolestivé opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na záchranu solidárneho zdravotníctva. Naopak, budem ju kritizovať, keď bude tieto opatrenia odkladať alebo účelovo politicky zmäkčovať a tiež ju budem kritizovať, keď bude kupovať predražené cétečká.
Ďakujem pekne. Paľikerav. (Potlesk.)