Vážené dámy poslankyne, vážení pána poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie parlamentu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, takzvaný katastrálny zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii a o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšiť kontrolné mechanizmy, ktoré sa týkajú majetkových priznaní politikov, najmä v súvislosti s modifikačnými dohodami manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov BSM, ako aj zabrániť podvodom, ktoré sa vyskytujú pri prevodoch nehnuteľností a to aj zavedením lepšej súčinnosti medzi katastrálnymi úradmi, matrikami, notármi a advokátmi. Na výbore na nes, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií sme nedávno riešili prípad, kedy pán minister Kaliňák tvrdil, že nehnuteľnosť v Chorvátsku má mať napísanú len v manželkinom priznaní, čo ale pokiaľ to má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, by mal mať zapísané aj v svojej časti majetkového priznania. Konkrétne v tomto návrhu zákona chceme zaviesť povinnosť uvádzať informáciu o osobnom stave v návrhu na začatie katastrálneho konania, čo zvyšuje dôveryhodnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, zabraňuje tak podvodom. Osobitne v prípadoch, ak manželia uzavreli modifikačné dohody o bezpodielovom spoluvlastníctve. Takisto chceme zaviesť povinnosť katastra nehnuteľností skutočne overiť, či bola zmluva o prevode nehnuteľnosti spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, a to priamo v notárskom centrálnom registri listín, respektíve v centrálnej knihe autorizácii, a aby sme umožnili Okresnému úradu prístup do elektronickej matriky najmä za účelom overenia, či je osoba v manželskom stave. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá ani sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, ale má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a na služby verejnej správy pre občana.
Dovoľte mi uviesť teraz k jednotlivým bodom, ktorým, v ktorých meníme tento zákon. Máme za to, že kontrola majetkových priznaní politikov na Slovensku nie je dostatočná a dlhodobo sme za, za to kritizovaní z rôznych strán medzinárodných subjektov. Napríklad k takým patrí aj GRECO, ktorý je hlavný protikorupčný orgán Rady Európy. MONEYVAL výbor expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako stály monitorovací orgán Rady Európy alebo rôzne pracovné skupiny na úrovni OECD. Na prvý pohľad by sa zdalo, že s kontrolou majetkových priznaní a poskytovaním súčinnosti príslušnému kontrolnému orgánu zo strany iných subjektov nemôže byť problém. Veď predsa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov umožňuje príslušnému orgánu kontrolu na kontrolu majetkových priznaní, aby vykonával dokazovanie. Respektíve čl. 9 ods. 15 uvedeného ústavného zákona ustanovuje, že orgány verejnej moci a právnické osoby sú povinné na žiadosť príslušného orgánu na kontrolu majetkových priznaní oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto ústavného zákona, pričom za nesplnenie tejto povinnosti môže kontrol, orgán na kontrolu majetkových priznaní uložiť štatutárnemu orgánu alebo predsedovi štatutárneho orgánu, orgánu verejnej moci a orgánu právnických osôb pokutu, a to aj opakovane. V praxi by to teda malo fungovať tak, že na požiadanie budú banky oznamovať orgánu pre kontrolu majetkových priznaní údaje z bankových účtov politikov, kataster nehnuteľnosti z katastra, notári zo svojich registrov, advokáti napríklad, z kníh o autorizácii, centrálny depozitár cenných papierov zo svojej databázy, či daňové úrady zo svojich evidencií. V mnohých prípadoch, ale takýto postup naráža na legislatívne prekážky alebo tajomstvo priznané zákonom, daňové, bankové. A v ďalších prípadoch viazne súčinnosť medzi orgánmi verejnej moci alebo štátne evidencie nie sú navzájom prepojené alebo nemajú navzájom povinnosť si poskytovať informácie na overenie skutočností, ktorými by sa zabezpečila väčšia transparentnosť a ktorými by sa prechádzalo podvodom alebo zatajovaniu informácií potrebných pre kontrolu majetkových priznaní a pre konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Cieľom návrhu zákona nie je odstrániť všetky naznačené prekážky a nezrovnalosti, ale sústrediť sa na tie, ktoré môžu napomôcť lepšej kontrole nehnuteľného majetku politikov, verejných funkcionárov s osobitným dôrazom na predchádzanie podvodom a evidenciu modifikačných dohôd manželov pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov BSM, a to nie len medzi politikmi, ale aj medzi širšou, širšou verejnosťou. Medzi modifikačné dohody manželov patrí napríklad dohoda o zúžení rozsahu BSM, dohoda o rozšírení obsahu BSM a dohoda o výhrade vzniku BSM ku dňu zániku manželstva. V zásade sa ma za to, že tieto modifikačné dohody by sa mali týkať len toho majetku, ktorý ku dňu uzavretia dohody manželia ešte nenadobudli do BSM, a že by tieto dohody nemali byť formulované všeobecne, ale na konkrétny majetok, respektíve na konkrétny druh majetku. Možno sa však stretnúť aj s výnimkami podľa toho, aký názor v tejto veci zastáva konkrétny notár. Keďže dohody sa spisujú vo forme notárskej zápisnice, ale nie sú dostupné centrálne, iba u konkrétneho notára, nemôže sa príslušný orgán na kontrolu majetkových priznaní obrátiť na Notársku komoru Slovenskej republiky a vyžiadať si takúto zápisnicu. Sporné je aj to, či by si ju takýto orgán mohol vyžiadať o kon, od konkrét, od konkrétneho notára, ktorý dohodu spísal, postupom podľa § 74 ods. 2 prvej vety notárskeho poriadku. Ak a vyžiadať si ju ako osoba, ktorá má na tom právny záujem, pretože notári v princípe považujú poskytovanie tohto druhu informácií za zásah do ich povinností zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu ku klientovi. Keďže modifikačná dohoda nie je zmluvou o prevode nehnuteľností, ale len dohodou na základe ktorej sa následne v budúcnosti uza...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) ... situácie osobitne sa nevyriešia modifikačné dohody s kolíznym prvkom alebo situácia, že politik alebo jeho manžel, manželka zámerne uvedie nepravdivú informáciu o svojom osobnom stave, bude však možné voči nim vyvodiť zodpovednosť, respektíve prerušiť alebo zastaviť konanie, čo dnes na úseku katastra nehnuteľností možné nie je, keďže informácia o osobnom stave nie je povinnou súčasťou návrhu na vklad v katastrálnom konaní. V čl. 1 bode 2 návrhu zákona sa umožňuje, aby okresný úrad kataster mal možnosť prístupu k elektronickej matrike. Pri prevode nehnuteľností je rovnako vážnym nedostatkom aj to, že kataster nehnuteľností nie je povinný overovať, či notár skutočne spísal notársku zápisnicu alebo či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Totiž podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností overuje výlučne to, či je zmluva v súlade s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. V dôsledku takto nastavenej legislatívy došlo napríklad v rokoch 2008 až 9 k rozsiahlym podvodom s nehnuteľnosťami v okrese Dunajská Streda, ktorým sa dalo jednoducho zabrániť aj tým, že by kataster nehnuteľností si overil vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri, či notárska zápisnica skutočne spísaná bola alebo nebola. Preto sa v čl. 1 bode 3 navrhuje, aby kataster nehnuteľností mal povinnosť overiť si vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri notárskych zápisníc skutočnosť, či notárska zápisnica o prevode nehnuteľností skutočne spísaná bola. Takto koncipovaný návrh nenapomáha len lepšej, lepšiemu uplatňovaniu o kontrole majetkových priznaní, ale vo všeobecnosti slúži ako prostriedok na predchádzanie podvodom. Pri notároch je takáto legislatívna zmena na rozdiel od advokátov oveľa jednoduchšia, keďže notári v zmysle notárskeho poriadku vedú viaceré centrálne registre, ktoré sú verejne dostupné a notári majú povinnosť ich vypĺňať a byť s informačným systémom Notárskej komory Slovenskej republiky navzájom prepojení. Čo u advokátov zatiaľ tak nie je. K čl. 2 k bodom 1 až 3 mi dovoľte uviesť, ako už bolo spomenuté v odôvodnení k článku 1. V súčasnosti nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť, či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti ako je to možné u notárov, ktorí majú na tieto účely zriadený verejne dostupný register notárskych zápisníc. Advokáti si síce v súlade s interným predpisom Slovenskej advokátskej komory vedú knihu autorizácií, kde si zapisujú autorizované zmluvy, čo je povinnosť, ktorej neplnenie je sankcionované disciplinárnym konaním voči advokátovi, tieto knihy však nie sú verejné a tak si ani kataster nehnuteľností nevie overiť, či boli skutočne advokátom autorizované. Tento závažný nedostatok zmierňuje prax, pretože advokát, ktorý zmluvu autorizoval, je často zároveň splnomocnený na podanie návrhu na vklad na kataster, takže kataster nehnuteľností si môže v osobnej komunikácii s daným advokátom overiť, či zmluvu skutočne autorizoval a z hľadiska transparentnosti a zabránení možným podvodom toto však nie je dostatočné riešenie. Preto sa podľa vzoru notárov navrhuje vytvorenie centrálneho registra knihy autorizácii, ktorý by viedla Slovenská advokátska komora a advokáti by boli povinní vypĺňať tento register údajmi o autorizácii zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré si v súčasnosti vedú vo svojej kancelárii. Na rozdiel od notárov by nemuseli do registra vkladať celé zmluvy, ale vypĺňali by len najnutnejšie údaje, ktoré by slúžili na to, aby kataster nehnuteľností mohol jednoducho overiť, či zmluvu o prevode nehnuteľnosti daný advokát skutočne autorizoval. Novela zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v tejto súvislosti obsahuje aj ďalšie ustanovenia o povinnostiach advokátov a vzťahov medzi advokátom a ich komorou s cieľom vzájomného prepojenia informačného systému Slovenskej advokátskej komory s ich vlastnými databázami o zmluvách o prevode nehnuteľností. Tieto ustanovenia sú obdobné tým, ktoré, ktoré upravuje notársky poriadok. Z hľadiska nákladov na vytvorenie informačného systému verejnej správy nič nebráni Slovenskej advokátskej komore, aby takýto, takýto systém si vytvorila a Slovenská advokátska komora získala z eurofondov sumu 620 000 eur na projekt s názvom Realizácia technologických a netechnologických zmien na frondende a backende koncových služieb a webových sídiel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a zákona č. 95/2019. Čo nepochybne zahŕňa aj vytvorenie centrálnej knihy autorizácií, ak by sa tak rozhodla alebo, ak by jej to dokonca prikazoval zákon. K bodu 4 mi dovoľte uviesť len to, že nové pravidlá sa budú vzťahovať až na zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré advokáti autorizujú po nadobudnutí účinnosti novely zákona, to znamená po 30. júny 2025. Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona 1. júla 2026 na budúci rok jednak kvôli zohľadneniu primeranej legisvakancie, keďže sa navrhujú nové povinnosti pre advokátov aj kataster nehnuteľností, ale tiež v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Ešte raz si dovoľujem pripomenúť, že tento návrh zákona má predchádzať jednak podvodom, jednak umožniť lepšiu kontrolu majetkových priznaní a reaguje aj na konkrétne prípady, ktoré výbor pre nezlučiteľnosť funkcií riešil v nedávnej dobe. Ďakujem veľmi pekne.
