Videokanál poslanca

Áno, mať, ja neviem, spoločnú politickú rodinu, tak by som to povedala. Takže nie, takéto kšefty sa nerozdávajú len tak, že... no. Hocikomu, áno. A toto tých ľudí na Slovensku štve, keď vidia, že bez verejnej súťaže sa tu rozdávajú kšefty, robia sa biznisy pre kamarátov, pre straníkov a tak ďalej. A ešte, hovorím, čerešnička na torte, celý nákladný zimný prístav pre arabských šejkov, závlahy pre arabských šejkov. To je už úplný vrchol. Ďakujem.

Pán poslanec Muňko, nepočúvali ste ma dobre? Ja som hovorila, že firmy vašich dcér, teda SAPPA plot, sa v rámcovej dohode zaviazala predať Verejným prístavom nehnuteľnosti v nákladnom prístave v katastri Nív. Ide o pozemok s dvoma stavbami. A následne štátna akciovka jednu z kúpených stavieb následne prenajala naspäť pôvodnému majiteľovi. Toto presne som hovorila. Nie, nie pontóny, tie ste dostali bez verejnej súťaže, pontónové státia. Tam na tom sa veľmi pekne ryžuje. V článku hovorí nejaký odborník na vodnú dopravu, že sú to najlukratívnejšie státia. Keďže ich budú mať prenajaté, tak môžu účtovať výletným lodiam obrovské, obrovské peniaze a cena pre štát za tento prenájom je, no poviem, je to taká odrobinka, pohybujú sa poplatky od 13 200 do 30 000 €, spolu je to asi 193 000 €, čiže tie poplatky, ktoré vy budete účtovať následne od tých výletných lodí, sú výrazne, výrazne, výrazne lepšie. No a tu platí to, že viete, že dostať takýto biznis bez súťaže, tak to naozaj musíte byť kamarát s pánom ministrom. Musíte byť v jednej strane. Musíte, musíte, áno, mať, neviem, spoločnú politickú rodinu, tak by som to povedala. Takže nie, takéto kšefty sa nerozdávajú len tak hocikomu, áno. A toto tých ľudí na Slovensku štve, keď vidia, že bez verejnej

Vážené dámy, vážení páni, k tomuto návrhu zákona chcem dať návrh, poprosím o jeho zaregistrovanie, žiadam o stiahnutie tohto návrhu zákona. Čiže hneď na úvod žiadam o stiahnutie tohto návrhu zákona. Teraz ešte by som len krátko, pán poslanec Muňko asi nešiel, nešiel do rozpravy, ale teda podrobne trošku, trošku zavádzal, keď tu hovoril o osobnom prístave, tak ja by som len chcela pripomenúť, nech je to teda úplne jasné, ako došlo k uzavretiu zmluvy na tých 10 miest, takže Verejné prístavy potvrdili, že polohy neboli pridelené v obchodnej verejnej súťaži. Zároveň sa odborníci na vodnú dopravu vyjadrili, že sú to jedny z najlukratívnejších miest v podstate na Dunaji. Verejné prístavy tvrdia, že postupovali podľa svojich zverejnených pravidiel a že mohli to dať bez verejnej súťaže. Čo sa však stalo? Je to úplne obdobný prípad, ako je situácia v nákladnom prístave, o ktorej som hovorila. Síce, že štát niečo odpredal za 12 miliónov € a potom za 170 miliónov € to kúpil naspäť a naspäť prenajal. Čiže majiteľ, ktorý získal 170 miliónov €, má aj zisk a zároveň štát mu zabezpečil aj prenájom. Takže tu isté, to isté sa stalo aj v tomto prípade, kedy vlastne prístavy kúpili od pána Muňka, však teda od jeho dcér, však opravte ma. Kúpili nejaký majetok, ktorý následne naspäť tejto firme prenajali. Čiže ja sa pýtam, že aký to má, aký to má zmysel kúpiť za 144 000 € a jednu z kúpených stavieb naspäť prenajať pôvodnému majiteľovi. Čiže asi taký biznis, že jednak dostali tých 10 pontónových miest bez verejnej súťaže, len tak, a ešte nakoniec sa aj dohovorili, rozhodli v rámcovej dohode sa zaviazali teda predať Verejným prístavom nehnuteľnosť v nákladnom prístave v katastri Nív, čo aj urobili. Verejné prístavy za to zaplatili sumu 144 000 € s DPH a jednu z tých kúpených stavieb naspäť tej firme prenajali. Čiže má zisk 144 000 € a naďalej môže podnikať, lebo Verejné prístavy, štát im to v podstate prenajal naspäť. A to je úplne identický biznis, ako som hovorila v prípade nákladného prístavu. Kúpia, teda štát kedysi, nie v roku 98, ale 2002, pán Muňko, čiže pred 24 rokmi prebehla privatizácia, štát to sprivatizoval, čiže predal ten majetok za 12 miliónov € a teraz to kúpil za 170 miliónov €. Nie, nebola taká veľká inflácia, zas nebola. A pokiaľ ide o to, že súkromný vlastník do toho investoval, no tak, viete, choďte sa tam pozrieť do toho Zimného prístavu na železnice, na žeriavy, hrdzavé zariadenia. Ale to by nebolo všetko. To je presne to, čo som hovorila v rozprave, že štát kúpil zariadenia v Zimnom prístave, ktoré nebude potrebovať. O to ide. Kúpil koľajnice, kúpil žeriavy, kúpil prístavné zariadenie a Zimný prístav sa ide zlikvidovať. Však tie železnice sa nedajú, že sa vytrhnú a dajú sa niekde inde. Proste za 170 miliónov kúpil zariadenia a Zimný prístav sa ide zlikvidovať, pretože slovenská vláda tam má zámer urobiť z toho luxusnú štvrť spoločne s arabskými šejkami. Však to sa jasne píše v zámere vlády, že jednoducho Zimný prístav sa zlikviduje, presunie sa do Páleniska. V Zimnom prístave sa tieto zariadenia musia zlikvidovať, ktoré sa kúpili za 170 miliónov €, a tá štvrť sa bude developovať ako luxusná štvrť. Takže to nemá absolútne, absolútne žiadny ekonomický zmysel. Takže nie je pravda, pán Muňko, to, čo ste hovorili, tie informácie vôbec, ale vôbec nesedia. Takže ešte raz opakujem, žiadam stiahnuť tento návrh zákona, teda skutoční národniari, ktorým leží na srdci národný záujem Slovenskej republiky, by nemali podporiť privatizáciu Slovenska arabským šejkom. Ďakujem veľmi pekne, to je všetko.

Pán poslanec Muňko, berieme na vedomie vaše ospravedlnenie. Ale chcem sa vás spýtať, teda, či som tomu správne rozumela. Vy nazývate, že je to skvelý nákup, čo sa týka nákladného prístavu. Teraz hovoríme o nákladnom prístave, že je to skvelý nákup. Že štát niečo predá za 12 miliónov eur a po 24 rokoch to štát kúpi za 170 miliónov € a toto vy nazývate, že je pre štát a pre občanov Slovenskej republiky skvelý biznis. Pochopila som to správne? Pretože predať niečo za 12 miliónov € a kúpiť naspäť za 170 miliónov € o štvrťstoročie, drahšie, hrdzavšie, polorozpadnuté, menej toho je, tak toto ja vôbec nenazývam, že je to skvelý biznis. Ale áno, vlastne skvelý biznis to je, ale pre toho súkromníka, spoločnosť blízku Smeru, ktorá tých 170 miliónov € od občanov Slovenskej republiky dostala. Však nikto mi doteraz dôveryhodne nevysvetlil, ani pán minister Rusiňák, keď sa ho na to pýtali médiá, ako sa dostali k sume 170 miliónov € za tento majetok. Majetok, ktorý stál v roku 2002 12 miliónov eur. A teraz štát ho odkupuje naspäť za 170 miliónov €. Toto teda pre občanov Slovenskej republiky vôbec nie je dobrý biznis. A ešte na to, aby si to mohol kúpiť, tak si musí požičať peniaze a každý rok platí úrok z peňazí občanov opäť 8 miliónov €! To mi nehovorte, prosím vás, že toto je dobrý biznis pre občanov Slovenskej republiky. Však ľudia nežerú seno.

Pán Muňko, tak ešte mám pre vás jeden návrh, ktorý by výrazne pomohol ľuďom, pretože na Domaši na brehu stojí taká výletná loď Bohemia. A táto výletná loď stála obrovské peniaze, stála 651 000 € s veľkou pompou. Pán prezident prepravoval túto loď, len preprava z Prahy na Domašu stála takmer 200 000 € no a teraz tá loď stojí na brehu, pretože, ako starosta obce Kvakovce hovorí, že pre úspešné spustenie lode do vody chýba 1,5 m vodného stĺpca. A keďže tá loď váži 51 t, nemá táto obec peniaze na to, aby túto loď dala na vodu. Potrebujú na to nejaký obrovský žeriav. Nemajú na to peniaze. Nie je to pre nich technicky možné. Pre pána ministra dopravy by to bola ale absolútna hračka. Čiže teraz táto loď stojí na brehu. Stála 651 000 €, mohla by výrazným spôsobom prispieť k cestovnému ruchu, ale stojí na brehu, pretože sa nenájde ten človek z vlády, ktorý by tam dopravil ten žeriav a ktorý by tú loď na Domaši dal na vodu, aby mohla slúžiť, keď už sme za ňu zaplatili 650 000 €. Takže namiesto tých 10 pontónov by táto loď na Domaši mohla hádam slúžiť občanom, plus ten jeden pontón na Oravskej priehrade. Pán minister, ja viem, že vy nás máte na háku. Vyhraj voľby, môžeš všetko, ale poprosím reakciu.

Ďakujem. Ďakujem za pripomienky, páni poslanci, pani poslankyne. A zároveň ešte, keď tu pán Ján Skulík mal smerom k pánovi ministrovi takú výzvu, že by potreboval pontón na Oravskej priehrade a pomohlo by to veľmi, veľmi záchranárom namiesto 10 či koľkých pontónov, ktoré dostali dcéry pána Muňka, tak ešte mám pre neho jeden návrh, ktorý by výrazne pomohol ľuďom, pretože na Domaši na brehu stojí taká výletná loď Bohemia. A táto výletná loď stála obrovské peniaze, stála 651 000 € s veľkou pompou, pán prezident prepravoval túto túto…

Ktorá každá normálna krajina chce, aby mala rozvíjajúci sa strategický nákladný prístav, zvlášť v súčasnej dobe, keď sa vodná doprava stáva mimoriadne dôležitou a keď Bratislava má tú nesmiernu výhodu, že leží pri Dunaji a tento prístav v zimnom prístave má. Preto nerozumiem tomu, naozaj nerozumiem tomu, prečo je potrebné odovzdať, zlikvidovať teda zimný prístav, odovzdať tieto pozemky do rúk arabských šejkov a odovzdať v podstate kontrolu nad strategickým územím do rúk cudzieho investora. Bola tu aj otázka, kolega povedal, že je mu jedno, kto je ten investor, či to budú Arabi alebo to budú takí alebo onakí. No pri závlahových systémoch, ktoré teda táto vláda plánuje odovzdať do rúk Spojených arabských emirátov, mne to jedno nie je. A myslím, že by nám to ani nemalo byť jedno. Špeciálne pri závlahových systémoch. Spojené arabské emiráty sú krajinou, ktorá má v podstate na svojom území púšť, sucho. Oni skupujú pôdu a vodu po celom svete aj v celej Európskej únii. Majú skúpene obrovské množstvo pozemkov. Ja som spomínala Rumunsko, ale to isté platí pre Taliansko, Španielsko alebo iné krajiny, kde špecializovaný investigatívny tím, o ktorom písali britské médiá, denník Guardian, zistil, že Spojené arabské emiráty na túto pôdu, ktorú skúpili v krajinách Európskej únie, za šesť rokov zobrali viac ako 17 miliónov európskych poľnohospodárskych dotácií. Chápete? Na pôdu v Európskej únii zobrali firmy zo Spojených arabských emirátov viac ako 70 miliónov € európskych dotácií. A ja sa pýtam, prečo, pán Nagy? Spoločná európska poľnohospodárska politika. To my vážne ideme naše dotácie, naše peniaze, ktoré majú slúžiť pre európskych poľnohospodárov, ktoré majú slúžiť na to, aby zabezpečovali našu potravinovú bezpečnosť, vážne dávať Arabom? Viac ako 70 miliónov € za 6 rokov. Za jediný rok v Rumunsku na tých 57 000 ha pôdy, ktorú skúpila firma zo Spojených arabských emirátov, ktorá je spojená s vládnucou rodinou, to bolo 7 miliónov € za rok, za rok v Rumunsku. Čiže my, Európska únia, kde sa dohadujeme o každý cent a teraz prebiehajú rokovania o rozpočte, však všetci veľmi dobre viete, aké je to ťažké, aby sme mali zachovanú takú výšku štrukturálnych fondov a eurofondov ako za predchádzajúceho obdobia, lebo európske krajiny sa hádajú o každé jedno euro. Takže v tejto situácii my dopúšťame, aby tu skupovali pôdu arabskí šejkovia po celej Európskej únii a brali na to dotácie. No však to je, vážené dámy, vážení páni, úplne šialené. A nakoniec sa stane to, že tí naši poľnohospodári, ktorí teraz hospodária na svojom, muklujú, tak oni budú muklovať na arabskej pôde a oni budú brať na tú pôdu dotácie. Však toto ja pokladám za absurdné. My ako Slovenská republika by sme mali hľadať spôsob, ako vytvoriť čo najlepšie podmienky pre našich poľnohospodárov, aby chceli obrábať pôdu oni, aby nemuseli tú pôdu predať, aby ju oni obrábali, aby oni dostávali peniaze zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. A určite ste viacerí zaregistrovali vyjadrenia niektorých slovenských farmárov. Konkrétne poviem, myslím, že to bol farmár zo Senca, ktorý hovorí: „Ak sa závlahové zariadenia sprivatizujú, tak prestanem obrábať pôdu.“ Toto oni hovoria, pretože voda pre poľnohospodárov sa rovná chlieb pre ľudí. Takže ešte raz, mne vôbec celé plány vlády Slovenskej republiky v tomto pripadajú čisté šialenstvo, absolútne, absolútne šialenstvo. Že v čase globálneho sucha, keď každý si chráni svoje vodné zdroje, keď každý si chráni infraštruktúru závlahovú, keď každý si chráni kľúčovú strategickú infraštruktúru, tak my si ideme… Róbert Fico sa tu premáva, vozí arabského šejka, ide, vychvaľuje sa vo videu. „Vau, aký ja som dobrý premiér, našiel som skvelého investora, ktorý tu bude investovať.“ Namiesto toho, aby tie peniaze našiel v štátnom rozpočte. A pritom, keď počúvame jeho iné videá, ktoré hovoria o medzinárodnej situácii, o geopolitike a tak ďalej, tak hovorí, že v podstate začína koniec nejakých medzinárodných dohôd, začína vlastne multipolárny svet, ale v tomto multipolárnom svete je o to dôležitejšie, aby kľúčová infraštruktúra strategická bola pod kontrolou štátu. A ešte raz, čo iné je dôležitejšie ako závlahy, čo iné je dôležitejšie ako voda, ktorá iná infraštruktúra je dôležitejšia ako prístav, čo je dôležitejšie ako prístup k Dunaju? A čo je dôležitejšie ako najlukratívnejšie developerské pozemky na najbližších 50 rokov? A vláda Slovenskej republiky to ide odovzdať na zlatom podnose arabským šejkom. A ja by som bola veľmi rada, keby pán minister zodpovedal tieto výhrady a zodpovedal aj výhrady odbornej verejnosti. Áno, my sme politici. Upozorňujeme na to ako politici. Ale nech sa teda pán minister vyjadrí, lebo tento list od tých majstrov cechu lodiarskeho, odborníkov, ktorý združuje desiatky odborníkov, hovorím, ktorí celý život sa venujú lodnej doprave, dostal aj pán minister, ale oni odpoveď nedostali. A oni veľmi kultivovaným spôsobom upozorňujú na to, že pozor, ak sa zimný prístav zlikviduje, tak Pálenisko tento zimný prístav plnohodnotne nenahradí, pretože zimný prístav má dva bazény, Pálenisko má len jeden. Koľajová doprava ide cez zimný prístav do Páleniska, čiže bez zimného prístavu nebude koľajový prístup do Páleniska a tak ďalej. Jednoducho, však napísali mu ich presne, špecifikovali a myslím, že si zaslúžia ľudia, ktorí celý život pôsobili aj v štátnych podnikoch v oblasti vodnej dopravy, odpoveď. No a naozaj nepokladám za normálne, aby takýmto spôsobom vláda Slovenskej republiky vypredávala slovenský majetok. Naozaj to nepokladám za normálne, pretože tu v parlamente my počúvame rôzne blbosti, ako sa tu predkladajú zákony o tom, ako treba stavať stožiare všade, ako treba stavať vlajky, ako ideme uzákoniť národný deň vlajky, aby sme si uctili vlajku, ale keď hovoríme o národných záujmoch, keď hovoríme o tom, že si máme chrániť pôdu, vodu, strategickú infraštruktúru, tak zrazu si to ideme predať arabským šejkom. No. A ešte na záver poviem, to tu už zaznelo asi, že nie, nie sme proti zahraničným investíciám. Ja budem veľmi rada, keď na Slovensko prídu zahraničné investície. Česká republika je v tom famózna, im sa podarilo za predchádzajúce vlády získať a pokračuje to aj za tieto vlády obrovský objem zahraničných investícií, čo si myslím, že je pre každú krajinu dobré. Ale investícia ako taká musí byť v prvom rade transparentná, investícia musí byť výhodná pre Slovensko. Nemôže byť výhodná len pre investora. A ešte raz, aby som to zopakovala, nie je normálne, aby štát kúpil za 170 miliónov € starý majetok, ktorý bol privatizovaný za 12 miliónov €. Nie je normálne, aby si štát požičal 165 miliónov € a následne to prenajal tomu, od koho to kúpil, a nájom nepokryl ani úrok. Nie je normálne, aby vláda kupovala koľajnice, ktoré chce následne odstrániť. Nie je normálne, aby zahraničná vláda vybrala investora pre najväčší developerský projekt v Bratislave za posledných x rokov. A nie je normálne, aby projekt neprešiel verejnou súťažou a nie je normálne, aby Róbert Fico strašil moslimami a zároveň pripravoval predaj najcennejších pozemkov slovenskej vody arabským šejkom. Preto aj túto operáciu označujeme, no, vyberte si, čo chcete: biznis, kšeft, zlodejina storočia – zprivatizovať za 12 miliónov, následne odkúpiť za 170 miliónov za obrovský úrok a následne to prenajať naspäť. No, čiže preboha, tých šejkov má Róbert Fico, pol Bratislavy a slovenskú vodu. Pre obyčajných ľudí má len strašenie moslimami. Toto pokladám za vrchol pokrytectva. A nemôže byť výsledkom to, že občania, tí zdieraní občania, ktorých táto vláda zdiera troma konsolidáciami, ktorým zvýšila dane, zvýšila im poplatky, ktorým zobrala daňový bonus na dieťa. Nemôže to byť tak, že oni, títo občania, zaplatia celú operáciu, stratia kontrolu nad prístavom, stratia kontrolu nad pozemkami, stratia kontrolu nad vodou a napokon sa budú na luxusnú arabskú enklávu pozerať spoza plota. Takže, vážené dámy, vážení páni, ja vás vyzývam k tomu, aby ste ani pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate úplne obmedzuje právomoci mesta, ale ani samotný návrh zákona neschvaľovali a aby ste v záujme aj vašich vlastných voličov, ktorí rozhodne nechcú privatizáciu Slovensko-arabským šejkom, tento biznis zastavili. Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja som pôvodne už nechcela druhýkrát v rozprave vystúpiť, ale keďže nás pán Muňko nazval hlupákmi, ktorí tejto téme vôbec nerozumieme, ktorí nerozumieme tomu, že prečo pán Muňko mal dostať v podstate bez nejakej transparentnej súťaže, teda jeho dcéry, tie pontóny. Nerozumieme tomu, akým spôsobom sa bude privatizovať bratislavský prístav. Tak len chcem, len chcem tu prečítať teda stanovisko odborníkov. Ako som hovorila, k tejto téme bratislavskému prístavu, ale aj slovenským závlahám sa venujem už niekoľko mesiacov a stretla som sa aj s odborníkmi na vodnú dopravu, dlhodobými odborníkmi na vodnú dopravu. A ja by som teda prečítala teraz výzvu majstrov Cechu lodiarskeho, výzvu vláde Slovenskej republiky, kde pomenovávajú najväčšie problémy tohto biznisu a pomenovávajú to ale z hľadiska strategickej infraštruktúry, to znamená samotného prístavu. Takže. Výzva pre Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, hlavné mesto Bratislavy a štátnu akciovú spoločnosť Verejné prístavy vo veci prebiehajúcich zmien v slovenských verejných prístavoch. V posledných mesiacoch prebieha intenzívna kampaň týkajúca sa zásadne budúcnosti slovenských verejných prístavov Bratislava, Komárno, Štúrovo s následným dopadom na vytváranie podmienok pre ďalšiu existenciu slovenskej vodnej dopravy, ale aj zapojenia Slovenska do využívania medzinárodnej vodnej cesty Dunaj. My, členovia odborného výberového nepolitického združenia majstri Cechu lodiarskeho, cítime povinnosť vyjadriť sa k prebiehajúcim zmenám z pozície odborníkov po desaťročia profesionálne viazanými s vodnou dopravou na Dunaji. To znamená, že toto nie sú žiadne opozičné reči. Toto sú jednoducho ľudia, ktorí sa dlhé roky, celý svoj profesný život pohybovali vo vodnej doprave. A to by som bola potom rada, keby pán minister aj odpovedal na tieto výhrady, ktoré oni hovoria. Čiže najväčšia publicita, pokračujem teda, je venovaná spustu Ministerstva dopravy, najmä miliardovému projektu rekonštrukcie verejného prístavu Bratislava. Tento projekt predstavuje legislatívne uvoľnenie prioritného investičného majetku. To je to, o čom hovoríme dnes, že ten majetok sa následne bude môcť previesť, predať, presne to, čo bolo nedotknuteľné doteraz. Prístavných pozemkov od počiatku existencie samostatného Slovenska garantujúceho verejný charakter slovenských prístavov. Po následnom prekvalifikovaní jeho funkčného využitia v územných plochách sa tak doterajší nástroj štátu, najmä v developerských lukratívnych oblastiach, môže zmeniť na zaujímavú obchodnú komoditu, najmä v už deklarovaných častiach bazénov zimného prístavu Bratislava. A teraz. Absentujú ekvivalentné záruky využitia prostriedkov z predaja pozemkov. Pán minister, vôbec nepočúva, ale jeho to nezaujíma. Absentujú ekvivalentné záruky využitia prostriedkov z predaja pozemkov pre nutné investície do náhradných kapacít slovenských verejných prístavov, napríklad Bratislava – Pálenisko. Krásnych vizualizácií využitia zimného prístavu na takú či onakú zónu sme už videli viacero, ale realistická štúdia za náhradný bazén za zimný prístav ešte nebola. Toto obetovanie zimného prístavu by malo byť vyvážené aspoň v hlavných kritériách, ako sú dĺžka prekládacích hrán, priľahlých plôch, zaručená hĺbka vody bez zanášania, zaručená železničná a cestná dostupnosť a protipovodňová bezpečnosť. Čiže moja otázka na pána ministra, ktorý sa veselo rozpráva. Pán minister, nevyrušujte, prosím, pani poslankyňu, dobre? Predsedajúci. Moja otázka na pána ministra je teda, že keď sa obetuje zimný prístav, ako bude tento zimný prístav vyvážený v hlavných kritériách, ako sú dĺžka prekládacích hrán, priľahlých plôch, zaručená hĺbka vody bez zanášania, zaručená železničná a cestná dostupnosť a protipovodňová bezpečnosť. Pokračujem z listu, z výzvy odborníkov. Z toho, čo doposiaľ vieme, žiaľ, dochádza v každom z týchto kritérií k redukcii. Žiadame, aby súbežne s projektom likvidácie zimného prístavu prebiehala projektová a realizačná príprava vytvorenia ekvivalentných náhradných kapacít verejných prístavov. Z geopolitického pohľadu môže mať aj vodná doprava malého štátu potenciálny význam, priorita síl voči komunitám svojho geografického okolia. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že v budúcom období v súvislosti s diaľkovými prepravami v Slovenskej republike je prístav tak pre dopravu klasických tovarov, ako aj na dopravu neštandardných komodít z hľadiska ich kontajnerizácie, prepravy mobilných jednotiek, veľkoobjemových ťažkých zásielok. V tekutých komoditách chemických energetických tovarov, najmä kryogénnych, špecificky skvapalneného zemného plynu, je možné očakávať skokový nárast s vysokým profitom nielen ekonomickým, ale aj ekologickým. Podobne je to aj s prepravou tekutých chemických substrátov, ktoré v zahraničí takmer vždy vyhrávajú, výhradne realizovaná vodnou dopravou. Preto vyzývame predsedu vlády, členov vlády, osobitne ministra dopravy, ale aj poslancov strán vládnej koalície, aby pri realizácii svojich zámerov záväzne zakotvili vykonanie štúdie realizovateľnosti. Moja otázka na pána ministra: kedy bude taká štúdia vykonaná? Následnú výstavbu prístavu, ktorý bude spĺňať požiadavky intermodality v doprave, medzinárodného prepojenia a súčasné trendy v preprave tovarov. Ďalej toto vyjadrenie vlastne schválil ten snem majstrov Cechu lodiarskeho s tým, že uvádzajú aj problémy, ktoré hrozia pri likvidácii zimného prístavu. Napríklad to, že prístav Pálenisko napríklad je koľajovou dopravou dostupný práve cez zimný prístav. To znamená, že keď sa zimný prístav zlikviduje, tak napríklad nebude dostupný koľajovou dopravou. Takže áno, otázka na pána ministra, ako chce napríklad toto vyriešiť. Čiže toto sú tie technické detaily, ktoré sa týkajú samotného prístavu, ktorý každá normálna krajina chce, aby mala rozvíjajúci sa strategický nákladný prístav. Zvlášť v súčasnej dobe, keď sa vodná doprava stáva mimoriadne dôležitou a keď Bratislava má tú nesmiernu výhodu, že leží pri Dunaji a tento prístav v zimnom prístave.

Nie som odborník na vodnú dopravu, ja to priznávam, ale stretla som sa s odborníkmi viacerými. Preto ešte raz vystúpim v rozprave, pokiaľ ide o samotný prístav. Takže naozaj si vy prosím, aby ste vy nám to takto nadávali.

Ďakujem. Pán poslanec Muňko, naozaj je nevhodné, keď teraz sa osopujete na ostatných poslancov, že sú hlupáci. Viete, momentálne na Mandátovom a imunitnom výbore beží najmenej päť alebo sedem konaní na poslancov opozície, ktorí aj za menšie veci, ako napríklad za jedno tričko, teraz majú prísť o niekoľkomesačné výplaty. A tu vidíte ten dvojaký meter. Pán predsedajúci, ja by som očakávala, že teraz podáte disciplinárny návrh na Mandátový a imunitný výbor, tak ako to robíte vždy pri opozičných poslancoch. No, takže tento dvojaký meter ja pokladám za absolútne nespravodlivý. No, teraz, čo sa týka samotnej podstaty, pán Muňko, vy tu na nás kričíte, že sme hlupáci, nič o tom nevieme. Ja vám poviem asi toľko, že tejto téme sa venujem niekoľko mesiacov. Spoločne s tímom som preštudovala kvantá materiálov. Oslovili sme aj úrady, štátne orgány. Áno, napríklad pán minister dopravy síce si to niekoľko týždňov prehadzovali, naše infožiadosti, ako horúci zemiak, ale napokon sme sa k nejakým materiálom dopracovali, čo považujem za chválu. Z Úradu vlády, tí sa ani nenamáhali odpísať. Tam, samozrejme, budeme dať rozklad. Obrátime sa následne aj na Generálnu prokuratúru a to isté platí aj pre pána ministra Takáča, ktorý s absolútnou drzosťou zatajuje informácie a neodpovedá. Takže štábna kultúra absolútne žiadna, ale prosím vás, neobracajte sa tu na nás, že sme nejakí hlupáci a tejto téme nerozumieme. Ja som sa stretla, mimochodom, aj s odborníkmi. Nie som odborník na vodnú problematiku, ja to priznávam, ale stretla som sa s odborníkmi viacerými. Preto ešte raz vystúpim v rozprave, pokiaľ ide o samotný prístav. Takže naozaj si vy prosím, aby ste vy nám takto nadávali.