Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobitne vítam pána ministra Erika Tomáša, o chvíľu sa ukáže, že prečo je taký vítaný hosť.
Mnoho dní sme sa venovali a podľa všetkého ešte budeme venovať kritike toho, čomu vláda hovorí legislatívna smršť. Pôvodne som si myslela, že toto slovné spojenie znamená predovšetkým množstvo legislatívneho materiálu, s ktorým sa tu stretneme, a teda som sa mýlili, lebo sa ukázalo, že ide o iný rozmer a to o rýchlosť, ktorý prekonáva aj ten dvanásty stupeň Beaufortovej stupnice, to je jednoznačné.
V našom klube je niekoľko bývalých vysokých štátnych úradníkov, patrím medzi nich aj ja a predpokladám, že majú jednu spoločnú skúsenosť. Ten pocit vnútornej istoty, ktorý pramení z toho, že dodržiavame procesné pravidlá. A tie pravidlá, mám na mysli, ktoré rámcujú našu prácu. Toto máme v úradníckej krvi. Neviem si predstaviť, že by som ohrozili výsledok celej práce len preto, že vedome tieto pravidlá poruším. A, mimochodom, fungujúca demokracia je založená práve na dodržiavaní pravidiel. A teraz otázka stojí tak, či ľudia, ktorí dnes vládnu tejto krajine, si význam dodržiavania dohodnutých pravidiel uvedomujú.
Nepriamo na túto otázku odpoviem ohliadnutím sa do nedávnej minulosti a teraz ten príbeh. Presne 6. 12. 2023 minister Erik Tomáš, ktorý tu sedí a za to som sa potešila, že prišiel, v zápale hry o to, komu sa vo vládnej koalícii podarí rozhádzať viac verejných prostriedkov, predniesol na tému skrátené legislatívne konanie tieto vety a citujem ich veľmi presne, lebo minule bol tu trochu problém s parafrázovaním toho jeho výroku, tak teda citujem: "Ja viem, že niekto musí strážiť aj rokovací poriadok," to myslel vás. "Je to bohumilá činnosť, len neviem, čo tým dosiahnete. Obom vám chcem povedať, že dámy a páni, ľudia na to zvysoka kašľú. Im je úplne jedno, či to dostanú v skrátenom alebo riadnom legislatívnom konaní a môžeme sa o to prieť, môžeme tu hovoriť hospodárska škoda štátu alebo nie. Môžeme hovoriť o tom, že je to na hrane, to podčiarkujem. Ja to priznám, to tiež podčiarkujem, ale ľudia na to kašlú. Im je potrebné pomôcť okamžite teraz a môžete to tu roztáčať okolo skráteného legislatívneho konania, koľko len chcete, nikoho to nezaujíma. Ľudia dokonca ani neovládajú ten legislatívny proces a ani ho nepotrebujú ovládať, takže o toto tu ide," koniec citátu.
A dovoľte mi k týmto výrokom pripojiť pár svojich poznámok, čo z toho vyplýva.
Po prvé, podal to ústavný činiteľ, ktorý len pár týždňov pred týmto pamätným výrokom v tejto sále sľúbil s rukou položenou na Ústave Slovenskej republiky, že bude dodržiavať ústavu a všetky zákony.
Po druhé, v tomto krátkom príspevku priznal, že v podstate neexistujú zákonné dôvody alebo sú sporné pre skrátené legislatívne konanie.
Po ďalšie, stálo v tomto príspevku slovami, teraz citujem: "A môžete to tu roztáčať okolo skráteného legislatívneho konania, koľko len chcete, nikoho to nezaujíma. Potvrdil, že limity právneho systému neberie vážne alebo presne povedané, nerešpektuje ich.
A po štvrté, výrok: "Ľudia dokonca ani neovládajú ten legislatívny proces, ani ho nepotrebujú ovládať," a o toto tu ide. Nie je dôkazom ničoho iného ako podceňovania občanov. Ich redukovanie na bytosti, ktoré sa vyrovnajú s tým, že žijú v krajine, kde neplatia zákony, len keď dostanú o kúsok väčší krajec. Pán minister úplne rezignoval na jednu z úloh politika v demokratickej spoločnosti a to kultivácia právneho vedomia občanov. A, samozrejme, nie je v tomto názore sám. Osvojili si ho predseda parlamentu, predseda vlády a nakoniec aj minister spravodlivosti pán Susko. Ale tento príbeh neuvádza len tak, ide totiž o to, že v prípade hazardu s verejnými prostriedkami formou neprimeraných sociálnych dávok, ktoré smerujú k nediferencovaným skupín, by len ťažko populistické strany vedeli zdôvodniť neplnenie predvolebných sľubov. V tomto zmysle sa to pochopiť dá. Ale prípad novely trestných kódexov túto oporu v hrozbe z dôsledkov nenaplnených predvolebných sľubov nemá. Teraz sa nedá povedať, že musíme to urobiť, dokonca rýchlo urobiť, lebo ľudia si to želajú, teda presne povedané.
A teraz tiež sa obraciam na pána Dostála, lebo ten by ma opravil vo faktickej a povedal by, že niektorí ľudia si to želajú. A mal pravdu, lebo sú to presne tí, pre ktorých súčasné platné zákony predstavujú nejaký problém. Pre bežných občanov skôr predstavujú problém tieto navrhované zmeny a budem to ilustrovať výborom výsledkom prieskumu Ipsos, ktoré dokazujú, že ľudia si to neželajú.
Prvý výsledok, s rýchlym rušením Úradu špeciálnych prokuratúry súhlasí zhruba 30 % opýtaných a približne 48 % je proti, ten zvyšok nemá na to názor.
Po druhé, iba štvrtina opýtaných súhlasí s tvrdením, že tresty za ekonomické trestné činy sú na Slovensku vysoké a vláda by ich mala znížiť. Iba štvrtina, 25 %. Ale zaujímavým je pohľad aj na dáta podľa voličov strán, a teda špeciálne sa zameriam na to, čo si myslia voliči koaličných strán. Napríklad až 39 % voličov HLAS-u, 27 % voličov SMER-u a 31 % voličov SNS súhlasí s výrokom: "Vládna koalícia chce zrušením špeciálnej prokuratúry, znižovaním trestov pomôcť svojím vyšetrovaným súdeným ľuďom." To je podľa mňa dosť vážne zistenie.
Po druhé. Koaličným stranám sa nepodarilo presvedčiť ani väčšinu svojich voličov o argumente, že tresty za ekonomické trestné činy na Slovensku sú príliš vysoké a vláda by ich mala znížiť. S takýmto výrokov súhlasí iba, iba 36 % voličov SMER-u, 36 % voličov HLAS-u a 40% voličov SNS. Naopak, s týmto tvrdením nesúhlasia, a to podčiarkujem, najmä pre časť koalície za HLAS, nesúhlasí 53 % voličov HLAS-u. A, kolegovia z HLAS-u, vy sa nebojíte, že časť svojich voličov stratíte a práve v čase pred prezidentskými voľbami? Ja si myslím, že to nie je dobré strategické rozhodnutie už len kvôli blížiacim sa voľbám.
A posledná informácia sa prieskumu Ipsos. Ten zisťoval aj dôveru v prokuratúru, súdy a políciu. Ukazuje sa, že generálna prokuratúra a Úrad špeciálnej prokuratúry majú podobnú mieru dôvery aj nedôvery. Tak prečo teda rušíme iba jeden z tých segmentov? A teraz k tej procesnej stránke legislatívneho procesu a uvádzaním dôvodov.
Odznelo tu mnohokrát, že skrátené legislatívne konanie popiera niektoré zásady, ktoré sú typické pre teóriu práva v procese normotvorby. Napríklad zásada systému práva priamo od zákonodarcu vyžaduje, aby každá právna norma bola systémová, aby vstupovala do hry po riadnom uvážení a aby do neho harmonicky zapadla. A preto sa vyžaduje, aby ten proces prebiehal bez časového tlaku a mohli sa vyjadriť v tejto procedúre všetky zúčastnené subjekty. A preto z toho dôvodu inštitút skráteného legislatívneho konania podľa § 89 ods. 1 rokovac... zákona o rokovacom poriadku, tieto normy síce rešpektovať nemusí, tieto zásady rešpektovať nemusí, ale môže sa použiť len za presne vymedzených podmienok. A už tu dnes nespočetnekrát zaznelo za akých, ale pre istotu ešte raz ich prečítam. Teda v prípade, keď použitie tohto inštitútu navrhne vláda a zároveň ide o mimoriadne okolnosti, za ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. A my sme tu celý čas hovorili o tom, že ani jedna z týchto podmienok nebola splnená a ja tak ironicky dodám, že jedna z nich splnená bola a to, že ten návrh predložila vláda, ale nič viac. Je to tak.
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že naliehavosť úpravy trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania. Pripomínam, že ako ilustrácia sa tam uvádzajú nejaké tri prípady, ale ktoré podľa toho, čo som si tu vypočula a, a nechala vysvetliť, nemajú príliš veľa spoločného s tým, o čom sa nás snažia presvedčiť predkladatelia. V tejto snemovni aj v mediálnom priestore odzneli od koaličných predstaviteľov zaručené, a to mám v úvodzovkách napísané, informácie o tom, že ústavný súd vydal 30, niektorí hovoria 30, iní 27 nálezov o porušovaní ľudských práv účastníkov trestného konania, ktorí podali ústavnú sťažnosť. Ale napriek týmto tvrdeniam niekto tu mámil od koho, od, od, ja neviem, od ministra, od pána ministra Suska, od pána Gašpara, neviem ešte od koho, myslím, že ten zoznam zatiaľ predložený nebol a ukazuje sa, že nakoniec, mne to tak vyplýva z tej minulej debaty alebo z vystúpenia pána ministra Suska, že ani neexistujú, lebo povedal: "Neni dôležité, či ich je 27, alebo 30, alebo tých 5."Čiže asi je teda k dispozícii len tých 5 a tých 5 sa týka tohoto. Ja vám prečítam, o čo išlo. Dvakrát sa to týkalo Haščáka, jedenkrát za zadržiavanie korešpondencie po prepustení z väzby a jedenkrát za nedostatočné odôvodnenie prehliadky v Digital parku. No ale teraz je otázka, ak to nedostatočne odôvodnil Úrad špeciálnej prokuratúry, prečo sa s tým súd stotožnil. To je pre mňa teda otázka. Čiže je otázka, či toto ide na vrúbu ŠP.
Ďalší prípad. Nepovolenie návštevy notára u bývalého riaditeľa pobočky SPF v Poprade, ktorý bol vo výkone väzby. Pritom tento človek mal zakázané nakladať so svojím majetkom a ten notár ho mal navštíviť práve kvôli tomu. Ďalší prípad. Prieťahy pri rozhodovaní o odblokovaní majetku firmy AB REAL. A posledný prípad. Neumožnenie kontaktu Tibora Gašpara počas jeho väzby s rodinou. Toto je tých päť prípadov.
Špeciálna prokuratúra pochybila teda v 1,83 % prípadov, ktoré posudzovali ústavní sudcovia. Neviete si predstaviť, ako by som ja bola šťastná, keby som sa vo svojich pracovných rozhodnutiach sekla iba v 2 %, v necelých 2 %. Považovala by som sa za skvelého zamestnanca. Bolo toho určite viac, aj keď to nebolo vedome. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že dôvodom je aj inštitucionálna vojna medzi generálnou prokuratúrou a ÚŠP, pretože presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu. Ďalší dôvod bol, že prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia generálnej prokuratúry a ako príklad, teda asi je to jedna jediná vec, sa uvádza kontext s § 363 Trestného poriadku.
A tretia vec je, že dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a generálnej prokuratúry. Chcem poznamenať, že pohľad na to, kto je v názorovom spore medzi ÚŠP a generálnou prokuratúrou v práve, sa medzi nami môže líšiť. Generálna prokuratúra má v tomto spore navrch, ale nie preto, že by mala vždy pravdu, ale preto, že má iné hierarchické postavenie, jednoducho platí vyššia berie. Čiže toto rozhodnúť my nevieme. A toto hierarchické postavenie vedie k ÚŠP k stratégii a taktike, aby využila všetky možnosti Trestného poriadku, čo sa generálnej prokuratúre a stíhaným osobám určite nepáči. Pokiaľ ide o využívanie § 363, ústavný súd jasne povedal, že ho nemožno uplatniť, pokiaľ neprišlo k obvineniu podozrivého. A generálna, generálny prokurátor to predsa urobil. Takže tento inštitút neuplatnil správne. Kto teda má problém s používaním § 363? A to, že generálny prokurátor a ÚŠP majú rôzne právne náz... názory na rôzne právne otázky? To má byť dôvod na zrušenie? Tak potom ako to logicky opakovane od mnohých rečníkov vyznievalo, odznievalo v týchto dňoch, tak by sme mali zrušiť aj krajské prokuratúry, ktorých rozhodnutia generálny prokurátor reviduje. A to isté platí pre nižšie stupne súdnictva.
Po ďalšie si toto zdôvodnenie vyžaduje aj cvičenie zo základnej logiky. Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol zákonom 458/2003 v normálnom, teda neskrátenom legislatívnom procese. A to dokonca aj napriek tomu, že v postmečiarovských časoch slovenská spoločnosť trpela nesmiernou korupciou, kriminalitou. A keby tu bol pán Spišiak, tak by povedal, aj existenciou dosť krutých mafiánskych skupín. Od roku 2004 Úrad špeciálnej prokuratúry fungoval, pomýlila som sa, existoval pod vedením Dušana Kováčika počas troch vlád SMER-u a existoval napriek tomu, že Robert Kaliňák na otázku: "Prečo nie sú za korupciu stíhané vysoko postavené osoby?" odpovedal vetou, ktorá už zľudovela. Mám na mysli výrok, že je to preto, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje. Po zmene na poste špeciálneho prokurátora sa bez akýchkoľvek pochybností preukázalo, že predsa len existuje.
A hľa, to vyvolalo náhlu potrebu zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže to malé zhrnutie je takéto. Keď ÚŠP korupciu nevyšetrovala, bola táto inštitúcia veľmi potrebná. Naopak, keď korupciu preukázala na najvyšších miestach, bolo ju potrebné rýchlosťou šírenia svetla zrušiť. A teraz tá otázka, ktorá patrí do základov logiky. Tá otázka znie, či ide o paradox, kedy dve protichodné vyjadrenia dávajú zmysel, to je podstata paradoxu alebo o absurditu, čo je niečo, čo odporuje zákonom logiky. Tú odpoveď nechám na vás.
A v poslednej, jednej z posledných poznámok sa vyjadrím k časti dôvodovej správy, ktorá zmeny opiera o porušovanie zásady nullum crimen sine lege, čo znamená, žiadny trestný čin bez zákona, pretože podľa dôvodovej správy ÚŠP kvalifikuje niektoré konania ako trestné bez toho, aby reflektovali pojmové znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Ja som milovníčka latinčiny. A odporúčala by som, aby sme sa držali aj zásady nullum crimen sine poema, poena, čiže žiadny trestný čin bez trestu. Pretože je zrejmé, že obsah trestných noviel, trestných kódexov smeruje k pravému opaku. My nesmerujeme k zásade nullum crimen sine poena. K tomu nesmerujeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)

Ďakujem pekne za slovo. Chcem povedať, že vždy si treba dať pozor na to, čo hovoríte a čo si myslíte. Chcem povedať, že niekedy božie mlyny melú pomaly práve vtedy, kedy by mali zrýchliť, a niekedy veľmi rýchlo, a to aj v prípadoch, keby, kedy by vôbec nemali mlieť. A prečo to hovorím? Keď sa objavili kandidáti na predsedu volebnej komisie a uvidela som ich zoznam, tak som zo žartu povedala, že ja určite budem voliť pána Burdu. Tuto moja kolegyňa poslanec Jurík mi je svedkom. (Smiech.) Povedala som to preto, lebo som považovala za absolútne absurdné, aby po to všetkom, čo o ňom vieme a čo urobil, niekto vážne uvažoval o jeho podpore. A božie mlyny zamleli a kandidát je na svete a nie je vylúčené, že bude za tie svoje zásluhy aj odmenený. A to je poučenie, že naozaj čerta či Burdu netreba maľovať na stenu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. A ja trochu z iného súdka. Pán Pročko sa ukázal dnes ako milovník umenia, špeciálne Shakespeara, aj to teda povedal, ktorého sonet č. 66 nám tu predviedol v nejakej prozaizovanej forme a ja to skúsim v tom pravom sonete a budeme svedkami, že William Shakespeare by pokojne mohol sedieť v tomto parlamente: „Nech u dvier žobrať nevidím viac česť a niktošov na recepcie chodiť a čistotu, čo musí bahnom prejsť, a metále, čo pripnú hlupákom, a bezprávie, čo šliape na zákon, a moc, čo nad bezbranným vypína sa, a umelca, čo slúži u despotu, a tupca, čo vždy múdrych poučí, a prostú pravdu bitú za prostotu a zlo, čo dobro drží v područí!" Pokojne by tu mohol byť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Kišš hovoril o ekonomických škodách na makroúrovni a ja ho doplním príbehom o ekonomickej škode na mikroúrovni, ale ktorá je zároveň aj morálnou škodou. Chcem ešte predtým povedať, že mnohých z nás, ktorí tu sedia, sa navrhované zmeny dotýkajú veľmi osobne. A preto jedni urputne bojujú za zmeny a majú svoj motív a iní bojujú proti týmto zmenám a tiež majú svoj motív. A ja patrím presne k tej druhej skupine.
Viete, 31. januára mám ísť ako svedok na súd do Dunajskej Stredy. Ide ešte o prípad z čias, kedy ministerstvo školstva riadil minister za SNS a neskôr za SMER. Keďže moji nadriadení vtedy ignorovali návrhy na zrušenie školy práve z obavy, ako bude reagovať minister, tak som podala trestné oznámenie na riaditeľku a zároveň zriaďovateľku súkromnej strednej školy za trestný čin subvenčného podvodu. Táto osoba neoprávnene teda pre seba použila niekoľko desiatok miliónov vtedy ešte korún z verejných prostriedkov. A verte mi, že som mala v práci peklo. Po vyšetrení a následnej obžalobe sa prípad dostal na súd v roku 2014 a odvtedy sa obžalovaná ani raz na pojednávaní nezúčastnila.
Prečo to hovorím? Pani obžalovaná patrí do kategórie našich, lepšie povedané vašich ľudí. Stačí sa pozrieť na internet a uvidíte pánov nebohého Pašku, Kaliňáka a Fica na soirée jej školy. Pre mňa otázka stojí tak, či má vôbec zmysel ešte cestovať 31. januára do Dunajskej Stredy, keď pani bude opäť obštruovať a počká si na zmenu zákona. A otázka stojí aj tak, aký význam malo čeliť toľkým nepríjemnostiam a vynaložiť toľko úsilia, keď nemám žiadny pocit zadosťučinenia z toho, že spravodlivosť raz nastúpi? (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Môj kolega vo svojom príspevku mal ústrednú tému o tom, akým spôsobom sa tu vedie diskusia. A ja s trochou irónie na to nadviažem, to mi musíte teda prepáčiť. Dobre, základom práce agenda výzvednej služby je heslo, na všetko sa pýtaj a na nič neodpovedaj. Slovenská vládna koalícia sa správa podľa hesla, na nič sa nepýtaj a už vôbec na nič neodpovedaj. Slovenská opozícia sa naopak správa podľa hesla, na všetko sa pýtaj a odpovedaj si sama. (Smiech.) A korunu tomu včera nasadil pán minister Susko, ktorý reagoval spôsobom, na čokoľvek sa pýtate, ja vám odpoviem na to, na čo sa vôbec nepýtate. (Smiech. Potlesk.)
A teraz, teraz ste ma obrali o čas, ale budem teda pokračovať už vážne, viete, parlament má byť arénou, kde súťažia idey, na základe ktorých sa tvoria verejné politiky a tie idey nemajú byť presadzované iba množstvom a silou hlasov, ale majú byť podporené silou argumentov, ktoré za tými ideami, samozrejme, stoja. A toto, čo sa tu od začiatku deje, nie je skutočný parlament, toto je naozaj paródia na parlament. Fakt ja už mám niekedy toho dosť, to vám musím povedať úplne úprimne. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Tvoj príspevok, Tina, bol veľmi dobre logicky štruktúrovaný, mám na mysli tú štruktúru forma, obsah a kontext. A osobitne sa chcem dotknúť kritiky zámeru zrušiť v skrátenom legislatívnom konaní Úrad špeciálnej prokuratúry. Ale teda nielen zámeru, ale aj tým možným dôsledkom. Naozaj hrozí, že návrh noviel trestných kódexov a súvisiacich, ale aj nesúvisiacich zákonov má mnoho implementačných rizík. Som presvedčená, že ak, nedajbože, dôjde k ich schváleniu, tak sa nieže ukážu implementačné problémy, ale nastane taký chaos, ktorý povedie k paralýze celého systému, a som presvedčená, že okrem iného o to práve ide. Vie si niekto predstaviť, že na krajské prokuratúry by prešlo zhruba 1 300 prípadov a ak si to vydelíte ôsmimi, to je cez 160 prípadov na jednu prokuratúru. A nejde iba o počet káuz, ale najmä o ich rozsah a komplikovanosť. Špeciálny prokurátor Šanta v jednom rozhovorov uviedol, že najobsiahlejší prípad, ktorý je už na súde, má 600 zväzkov a jeden zväzok má 400 strán, to je 240-tisíc strán. A to je len jedna vec. Ak by padlo na prokuratúru len päť takýchto prípadov, tak prokurátori na kraji sú úplne teda vyradení z hry. A možno poznáte ten vzťah medzi množstvom práce, náročnosťou práce, časovými limitmi na jednej sprane a kvalitou práce na strane druhej. Ten výsledok, samozrejme, nestojí za veľa a tak to bude aj s týmito prípadmi a ich dotiahnutím do konca.

Ďakujem za slovo.
Natália, aj ty si sa v argumentácii opierala o stanoviská európskych a domácich autorít. A aká je reakcia v tejto krajine? Ak nejde zničiť tie európske stanoviská, európske autority, tak potom to skúšajú aspoň proti tým domácim stanoviskám. Stanovisko rady prokurátorov zrejme tak rozčúlilo Generálnu prokuratúru, že námestník generálneho prokurátora Sedlák napísal členom rady list nasledovného znenia: Dňa 6. 12. 2023 bolo v médiách zverejnené vyjadrenie Rady prokurátorov SR k zrušeniu ÚŠP. V tejto súvislosti Vás žiadam, aby ste sa obratom vyjadrili k nasledovným otázkam. Po prvé, zadovážila si rada, respektíve jej jednotliví členovia od krajských prokuratúr, respektíve u krajských prokurátorov podklady k vydaniu tohto stanoviska?
Po druhé, informovala sa rada, respektíve jej členovia na krajských prokuratúrach, respektíve u krajských prokurátorov o pripravenosti orgánov prokuratúry na vykonanie zákonov súvisiacich so zmenou organizácie prokuratúry?
A čo tento list znamená? Námestník generálneho prokurátora Sedlák zastrašuje, respektíve spochybňuje stanovisko rady prokurátorov. Inak sa tento list hodnotiť nedá.
A ak pochádza osem členov rady z krajských prokuratúr, tak vnútorné pomery poznajú. Prečo by sa mali pýtať? A napokon z materiálu Pôsobnosť a kompetencie rady vyplýva, že, a to citujem, "orgány samosprávy prokurátorov postupujú samostatne pri zabezpečovaní a ochrane práv a oprávnených záujmov prokurátorov. Pri plnení svojich úloh mu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mne sa nesmierne páčil počiatočný optimizmus pána Buža, ale potom teda to úplne realisticky odhadol a odhadol to, s akým výsledkom skončí celý tento proces. Ja to nerada hovorím, ale očividne smerujeme k zániku Úradu špeciálnej prokuratúry a ďalším adeptom na likvidáciu je NAKA. To ste povedali tiež, ale tu nie je žiadne prekvapenie, lebo každý, kto si poriadne prečítal dôvodovú správu, teda stranu, konkrétne stranu tri k tomuto zákonu, tak našiel text, že zmena Trestného zákona a nadväzujúcich zákonov je okrem iného vyvolaná aj zneužívaním inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami a v zátvorke je napísané kriminál... Národná kriminálna agentúra. Takže to sa dalo čakať. A teda keď pôjdeme ďalej, ďalšou dôležitou inštitúciou, ktorá je možno v poradí, je Súdna rada, resp. skôr jej personálne zloženie. Prvé kroky v Súdnej rade sa už udiali a ak sa dokonajú, tak potom už nič nebude stáť vládnej koalícii v ceste ovplyvňovať aj personálne zloženie súdov. A na súdy sa vrátia Lindtnerovia, Polkovia, Maruniakové, Jankovské, Sádovskí, Molnárovia atď. atď. Nesmierne mi to pripomína normalizačné procesy z rokov 1970, ´69 – ´71. V tomto období došlo najprv k zastaveniu demokratizačných procesov Pražskej jari a následne k návratu ku komunistickému systému, ktorý bol tiež založený na kategórii našich ľudí. Tieto dve obdobia sa v mnohom iste líšia, ale majú spoločný prvok, odklon od návra... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Mikulec položil rétorickú otázku, komu návrhy noviel trestných kódexov vlastne slúžia. A keďže to bola rétorická otázka, tak si na ňu aj odpovedal. A odpovedal, že neslúži obyčajným ľuďom, ale vybranej skupine. Ja teda uvediem malú ilustráciu toho, ako vláda uplatňuje, respektíve neuplatňuje princíp rovnakého, teda nediskriminačného prístupu k jednotlivým skupinám ľudí. Vzťah vlády Slovenskej republiky vo vlastnom programovom vyhlásení je definovaný k marginalizovanej rómskej komunite nasledovne: "Vláda je pripravená, berúc na zreteľ všetky špecifická marginalizovanej rómskej komunity, realizovať vo svojej politike k marginalizovaným skupinám filozofiu", a teraz toto podčiarkujem, "rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb." Čiže od ľudí, ktorí v niekoľkých generáciách žijú v neľudských podmienkach, nemajú vzdelanie a ich situácia je taká, že bez systematickej podpory aj vlády, a najmä vlády, nikdy nebudú mať šancu na dôstojný život, tak od týchto ľudí sa očakáva, že len v prípade, ak si budú plniť povinnosti, tak budú mať aj práva, inak nie. Ale iný vzťah je badateľný k ľuďom, ktorí sú vláde blízki. Od nich vláda nevyžaduje rovnovážny vzťah medzi právami a povinnosťami. A pripomínam, že k tým povinnostiam patrí aj dodržiavanie zákonov tejto krajiny. A teda ako sa vláda správa k tejto skupine blízkych? Pokiaľ sa blízki stanú trestne stíhanými osobami za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť, tak vláda Slovenskej republiky predloží návrhy noviel trestných kódexov a zákona o prokuratúre, ktoré vedú k tomu, čomu by mali zabrániť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Moji kolegovia a kolegyne vrátane teba, Marek, podrobili dosť zdrvujúcej kritike práve dôvodovú správu, ktorá mala uviesť všetky argumenty pre skrátené legislatívne konanie. A jasne sa ukázalo v tej debate, že takmer žiadny z tých argumentov nesedí. A človek si tak kladie otázku, ako vôbec tento materiál vznikal. A podľa môjho názoru konštrukcia legislatívneho materiálu sa uskutočňovala v krokoch, ktoré mali nesprávne poradie. Podľa môjho názoru zrejme najprv skupina osôb, ktorá sa nachádzala v konflikte záujmov, si prešla Trestný poriadok, prešla si Trestný zákon a venovala sa zmenám tých ustanovení, ktoré sú pre nich problematické. To bol prvý krok. Potom prešla k zákonu o prokuratúre, vyškrtla odtiaľ Úrad špeciálnej prokuratúry, to bol druhý krok. A potom nastal ten problém, ako napísať tú dôvodovú správu a napísať tam uveriteľné dôvody pre takéto zmeny. No a to sa nedá. To je tak, ako keby najprv amatérska murárska partia postavila dom a potom sa hľadal architekt, ktorý by skonštruoval architektonický návrh takejto stavby tak, aby zodpovedal aj existujúcej stavbe, aj stavebným normám. A to sa nedá. Môže to dopadnúť iba tak, ako tá architektonická štúdia bude z odborného hľadiska nepodarkom, rovnako ako samotná stavba, tak aj dôvodová správa k trestným kódexom je totálnym nepodarkom, rovnako ako samotné predložené návrhy noviel. Takto to muselo fungovať, ten proces.