Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tento príspevok by sa dal nazvať Novela trestných kódexov v širších a užších súvislostiach.
Názov reflektuje skutočnosť, že moji kolegovia, ktorí už v rozprave vystúpili, sa pokúšali rôznym spôsobom osloviť aj poslancov opozície. Časť vystupujúcich sa komplexným spôsobom vyjadrila ku všetkým podstatným problémom materiálu, časť poslancov to skúšala inak, keď upozorňovala na konkrétne problémy spojené s novelami, teda kto novelu konštruoval, prečo teda vyzerá tak, ako vyzerá, aké to bude mať pre samotných autorov benefity. Časť poslancov upozorňovala aj na zmeny, ktoré sa dotknú procesnej stránky vyšetrovania trestných činov a ktoré budú viac v prospech páchateľov ako poškodených. Zatiaľ sa nezdá, že by niečo z týchto rôznorodých prístupov malo vplyv na zmenu postoja koalície.
Naši kolegovia z koalície veľmi dobre rozumejú, že sa nemajú znižovať tresty za korupciu v štáte, ktorý desaťročia korupciou trpel. Treba ale povedať, že ide o tých, ktorí sa doposiaľ korupcii úspešne vyhli, a chcem veriť, že je ich v koaličných radoch mnoho. Je však niekoľko dôvodov, prečo aj tak budú za novelu hlasovať.
Po prvé, túto stálosť názorov možno chápať ako výraz lojality k predstaviteľom politických strán, ktoré reprezentujú. Je však potrebné zvažovať, kde je hranica medzi prirodzenou lojalitou a nadmernou servilitou. V tomto a aj v mnohých iných prípadoch stačí niekoľko podmienok a poslanci budú hlasovať tak ako treba. Stačí prestať myslieť a počkať, kým myslenie nahradí viera v to, že ich politická reprezentácia vie, čo robí, a robí to dobre. To, že ide o chybný prístup, sa v dejinách mnohokrát preukázalo, najmä v prípadoch, keď dochádzalo k postupnému oslabovaniu demokracie. Hannah Arendtová to zhrnula v krátkej vete, keď povedala, že zlo pochádza z toho, keď zlyhá myslenie.
Teraz sa tu veľmi populárnym stalo slovné spojenie že krištáľovo čisté. Tak prekážkou toho prijať krištáľovo čisté argumenty je psychologický jav, ktorý sa volá kognitívna disonancia. Je to jav, kedy ľudia uprednostňujú informácie, ktoré sú v súlade s ich presvedčením, a odmietajú informácie, ktoré sú v rozpore s ich poznaním, nech sú akokoľvek pravdivé. Kognitívna disonancia zodpovedá doterajšiemu vnímaniu problému a ovplyvňuje významne správanie. Ľudia buď zostanú tvrdohlaví, alebo zmenia postoje. A zatiaľ ja v radoch koalície vnímam to, že prevláda tvrdohlavosť.
Žiadny z koaličných poslancov zatiaľ nereagoval a nereflektoval pri zmene svojho postoja ani to, že s návrhmi nesúhlasí ani človek, ktorého nemožno považovať za emisára opozície, a teda mám na mysli Maroša Žilinku. A je pozoruhodné, že jeho návrhy, ktorými kritizoval nízke tresty za korupciu, nezverejnil ani odosielateľ, ani adresát.
A teraz k tým širším súvislostiam. Novely trestných kódexov sú najväčším čriepkom mozaiky, ktorá ilustruje to, k čomu táto krajina smeruje. Samotné novely nemožno vnímať izolovane od ostatnej legislatívnej činnosti, ktorú vláda tak expresne v týchto dňoch vykonáva. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku, o ktorých tu už padlo mnohé a iste sa ešte o mnohom dozvieme, majú v podstate dva ciele. Prvým cieľom je urýchliť zmeny, ktoré pomôžu aj stíhaným a spriazneným ľuďom z prostredia strany SMER, to je jednoznačné. A druhým cieľom je rýchlo sa zbaviť tohto rokovania pred tým, než sa rozbehne volebná kampaň k prezidentským voľbám, lebo by to mohlo poškodiť kandidáta SMER-u a HLAS-u. To je okrem, dovolím si povedať, submisívnej povahy Petra Pellegriniho pravý dôvod, prečo sa kandidát do toho takýmto spôsobom vložil.
Súčasťou mozaiky, ktorá patrí do kategórie ochrana "našich ľudí", patria aj plány na reorganizáciu alebo, lepšie povedané, znefunkčnenie NAKA, snahy o zmenu pomerov v Súdnej rade a zmena zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti. Čriepky inej farby v mozaike tvoria zákony, ktoré majú vytvárať priestor pre ľahší prístup k verejným financiám prostredníctvom novely zákona o verejnom obstarávaní. A predsa len, keby sa to prevalilo, tak tu predsa budeme mať poruke novelu Trestného zákona a Trestného poriadku.
Tento mozaikový obraz, ktorý som teraz opísala, nie je dielom nejakej improvizácie alebo náhody, ale je to premysleným procesom, ktorý sleduje jeden cieľ: úplne ovládnuť túto krajinu, a obávam sa, že sme len na začiatku tejto cesty. Orbánovi tento proces netrval jedno volebné obdobie, ale viac. Robertovi Ficovi, ak to okolie dovolí, a k tomu patríme všetci tí, ktorí sedia v tejto snemovni, to bude trvať kratšie a to najmä vtedy, ak sa prezidentom stane človek, ktorý bol celoživotným oportunistom, to je jednoznačné. Aj o tomto sú tieto chvíle, kedy je potrebné vidieť všetky zámery vlády v celom kontexte predkladaných zákonov. Teda nemali by sme vidieť za... nebezpečenstvo iba v novelách trestných kódexov, hoci patria k tým kľúčovým.
Keďže ale obsahom dnešnej debaty sú práve novely trestných kódexov, tak sa ich dopad pokúsim ilustrovať na základe skutočného prípadu, ktorý som v zamestnaní riešila. Ide o prípad, ktorý okrem trestnoprávnej dimenzie môže byť aj malou sondou do povahy tejto krajiny. Zároveň je to aj príspevok o vytváraní podmienok pre prípravu Rómov pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce, ktorého sa predminulý týždeň dotkol sám premiér na hodine otázok.
Takže k úvodu toho príbehu, ktorý spadá pod tie spomínané užšie súvislosti. V roku 2018 sa na základe opakovaných závažných zistení podarilo teda inšpekcii preukázať, že jedna zo súkromných stredných odborných škôl v meste Malčice nemá právo na existenciu. Také boli tie inšpekčné zistenia. A pokiaľ ide o samotnú hmotnú podstatu správneho konania, nikto nespochybňoval, ani zriaďovateľ, ani ministerstvo školstva ako správny orgán, že nie sú korektné. Návrh podporili aj všetky stavovské organizácie, ktoré mali k tomu čo povedať. Ministerstvu trvalo jeden a pol roka správne konanie, hoci zo zákona na to malo 60 dní, a napokon vydali záporné rozhodnutie, škola zo siete vyradená nebola a následne expresne ministerstvo vydalo ďalšie rozhodnutie, kedy povolili škole presťahovať sa z mesta Malčice do mesta Trebišov. A tam začína teda tá prvá kapitola a tá súvisí práve s dnes prerokúvanou problematikou. Začína sa fungovaním teda súkromnej strednej odbornej školy v meste Trebišov pri rómskej osade. Ide o jednu z najväčších rómskych osád u nás, má okolo 7-tisíc obyvateľov a je to zhruba štvrtina obyvateľov celého mesta. Hovorím to preto, lebo tento údaj má svoj význam.
Hneď po začiatku fungovania v roku 2019 bol úradu inšpekcie doručený podnet od tamojšieho riaditeľa cirkevnej strednej odbornej školy, mimochodom, dnes je štátnym tajomníkom na ministerstve školstva, ktorý nás požiadal, aby sme preverili spôsob prijímania žiakov na štúdium a korektnosť údajov, ktoré škola poskytla ministerstvu školstva pre jeho financovanie. Čo sa teda zistilo? Zatiaľ čo škola na pôvodnom mieste vzdelávala 48 žiakov, tak v Trebišove za dva týždne sa jej podarilo prijať 493 žiakov. Ja sama som sa v živote s takýmto rozbehom školy nestretla a každý, kto sa v tomto procese vyzná, vie, že nie je možno toto urobiť za dva týždne tak, aby teda bolo urobené zákonu zadosť. A boli prijímaní žiaci s rôznymi charakteristikami bez ohľadu na to, či ich zdravotný stav dovoľoval absolvovať daný typ štúdia, bez ohľadu na to, aké mali predchádzajúce vzdelanie, ale mali spolu, spoločnú jednu jedinú charakteristiku, boli to obyvatelia pochádzajúci z rómskej osady a všetci patrili k marginalizovanej rómskej skupine.
Toto by mohla byť inak samostatná línia celého problému, lebo bol rok 2019 a v tom čase už Slovensko štyri roky čelilo infringementu zo strany Európskej komisie za segregované vzdelávanie. Ale pokojne po tých štyroch rokoch ministerstvo súhlasilo so zriadením segregovanej školy.
V tomto kontexte by ma zaujímalo tiež, čo na poslednej hodine otázok, kde sa teda premiér zúčastnil, myslel vetou, budeme sa vzdelávaniu Rómov venovať, aj keď narazíme na medzinárodné problémy. Na to som sama zvedavá, čo sa za tým skrýva. Ale vrátim sa teda späť.
Zo zistení vyplynulo, že škola pre potreby financovania doručila ministerstvu nesprávne údaje o forme vzdelávania žiakov. Vykázala všetkých žiakov ako žiakov denného štúdia, to znamená, zobrala na nich stopercentný normatív, na jedného žiaka to bolo zhruba 3 600 eur, pritom veľkú skupinu, takmer 170 žiakov tvorili takí, ktorí mali nárok iba na desaťpercentný normatív, lebo sa nevzdelávali denne. V tejto súvislosti inšpekcia podala trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom teda bol spáchaný subvenčný podvod, trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a ods. 6 písm. a) Trestného zákona.
O čo išlo? V roku 2019 bol priznaný aj vyplatený príspevok o 132-tisíc eur vyšší, než mala škola nárok. V roku 2020 bol priznaný príspevok o 521-tisíc eur vyšší, než mala škola nárok, ale vyplatený už nestihol byť, pretože teda celý ten podvod sa odhalil. Teda spoločne išlo o sumu 653-tisíc eur. Takže toto konanie podľa súčasne platnej novely smerovalo ku škode veľkého rozsahu. A čo na to teda Trestný zákon? V zmysle súčasnej právnej úpravy sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov páchateľ potrestá, ak spácha subvenčný podvod a zároveň spôsobí škodu veľkého rozsahu. Desať až pätnásť. A ako by dopadol páchateľ toho istého subvenčného podvodu po prijatí navrhovanej novely? Po prijatí novely ten istý páchateľ by bol potrestaný odňatím slobody na tri roky až deväť rokov a deväť mesiacov. Mimochodom, pozmeňujúci návrh pána Gašpara z hornej hranice sadzby tejto novely ešte odkrojil tri mesiace na rozpätie tri roky až deväť rokov a šesť mesiacov. Takže súčasný platný zákon bol vylepšený dvakrát, podotýkam, že v prospech páchateľa, najprv samotnou novelou a potom ešte pozmeňujúcim návrhom.
Problém je však v tom, že v tomto konkrétnom prípade sa menili aj intervaly rozsahu škôd a tým aj ich klasifikácia. Po prijatí pôvodného návrhu novely ten istý páchateľ bude, by bol posudzovaný tak, ako keby spôsobil značnú škodu, a po zmene sadzby by bol potrestaný trestom odňatia slobody iba na dva roky až sedem rokov a deväť mesiacov, čiže desať až pätnásť, dva až sedem a niečo. Stalo by sa tak preto, lebo pôvodný návrh novely subvenčný podvod vo výške 653 eur nepovažoval za škodu veľkého rozsahu. Ak sa pamätáte, tá začínala niekde na hranici 700-tisíc.
Pozmeňujúci návrh z pera poslanca Gašpara na tlak verejnosti zmenil klasifikáciu rozsahu škôd, kedy teda škoda veľkého rozsahu začína na úrovni 650-tisíc eur, takže tento konkrétny subvenčný podvod by sa opäť posudzoval ako škoda veľkého rozsahu, len s inou trestnou sadzbou, o ktorej som hovorila.
A teraz poďme k tomu pozmeňujúcemu návrhu poslanca Gašpara. Podrobila som analýze teda sadzby pri subvenčnom podvode v pôvodnom návrhu novely a podľa návrhu pána Gašpara. Nepodarilo sa mi objaviť zákonitosť, akým boli stanovované sadzby v pôvodnom návrhu novely, budem hovoriť, že v novele pána Suska, aby som to odlíšila, ale zato sa mi podarilo objaviť zákonitosť, ktorá sa objavila v sadzbách pozmeňujúceho návrhu pána Gašpara. V čom teda tá zákonitosť spočíva. V prípade malej a väčšej škody pán Gašpar hornú sadzbu zvyšuje v oboch prípadoch o deväť mesiacov oproti teda novele pána Suska. A v prípadoch značnej škody a veľkej škody alebo subvenčného podvodu spáchanej členov zločineckej skupiny sa, paradoxne, sadzby znižujú oproti návrhu novely pána Suska. Niekto, kto by trochu konšpiroval, by si mohol pomyslieť, že podvodníčkom menšieho kalibru treba priložiť a schopnosti tých, ktorí podvádzajú vo veľkom, treba vo veľkom aj teda oceniť znížením sadzby.
Na záver tohto príbehu poznamenávam, že jedna z podozrivých osôb už raz bola spojená s iným medializovaným prípadom. Možno si spomínate na prípad prenájmu dvoch rodinných domov v meste Sečovce. Tie dva rodinné domy boli prenajaté elokovanému pracovisku verejnej školy zriaďovanej Košickým samosprávnym krajom. A v čom bol ten problém? Za tie dva rodinné domy ročné nájomné činilo sumu 897-tisíc eur, pričom odhadovaná skutočná cena bola vyčíslená na 27-tisíc eur. Škoda, ktorá vznikla, sa ráta v sume 4,5 milióna a pokiaľ teda by to nebolo odhalené včas, tak škoda by tvorila hodnotu 12 miliónov. A kto bol zdrojom prostriedkov aj v tomto prípade? Tak, samozrejme, chudobné rómske deti z blízkej osady v Sečovciach, ktorým všetkým boli diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, čo znamená, že zvýšený normatív prúdil do predraženého nájomného. A teda to je taká malá poznámka na margo kvality prípravy rómskych žiakov pre trh práce. Prepáčte, ale ja úprimne pochybujem, a nie je v tom nič politické naozaj, že týmto smerom by sa mala spravodlivosť uberať.
Podľa Senecu štáty bez spravodlivosti nie sú nič iné ako rozsiahle bandy. A ak naozaj necháme po celej krajine pôsobiť osoby, ktoré takmer beztrestne budú putovať od osady k osade a parazitovať na ich obyvateľoch, tak naozaj budeme štátom rozsiahlych bánd.
A teraz k tomu Seneco... to bolo teda k Senecovi z toho užšieho pohľadu, z pohľadu tohoto príbehu. A aby som nikoho neurazila, tak ponúkam definíciu bandy podľa slovníka slovenského jazyka. Banda je skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi. Nech si tam už dosadí osoby každý sám, ktoré uzná za vhodné.
A teraz k tomu Senecovi zo širšieho pohľadu. Ak skupina obvinených, obžalovaných, ich detí a priateľov, teda podľa Senecu banda, tvoria zákony o vyšetrovaní a páchaní a potrestaní páchateľov, ak zastávajú pozície v zákonodarnom zbore, ktorý tieto zákony prijíma, ak riadia na ministerstvách život tejto krajiny, tak podľa môjho názoru sa nedá očakávať, že budeme žiť v krajine, kde vládne spravodlivosť.
Iba toľkoto, ďakujem. (Potlesk.)
