Videokanál poslanca

Sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť, naplánovali na 1. 1. to znamená na prvý január budúceho roku. A teraz si predstavte, že ten sociálny podnik zamestnáva 100 zdravotne znevýhodnených ľudí. Máme také podniky na Slovensku, čisto len zdravotne znevýhodnených. Robia nejaké káblové zväzky alebo niečo iné. A teraz ten sociálny podnik mal postavenie ten biznis plán tak, ja od dodávateľov dostanem nejaké peniaze, ja mám nejaké pracovné zmluvy kde zamestnávam tých znevýhodnených ľudí, ja dostanem nejaký príspevok vyrovnávací, ja mám nejaké DPH a to celé mám tak nastavené, že proste ten biznis plán mi nejakým spôsobom funguje. A tie dodávateľské zmluvy sú minimálne zvyčajne na ten rok. Teraz si predstavte, že vy mu schválite od 1. 1. zvýšenie DPH. Vy mu schválite od 1. 1. zníženie vyrovnávacieho príspevku. Od 1. 1 bude tu platiť, že podnikateľ, čo sa týka aj sociálnych podnikov, že od 1.1. podnikatelia neplatia 10 dní do Sociálnej poisťovne keď je niekto na maródke, ale sa platí 14 dní. A si uvedomte, že ten podnik má 100 zdravotne znevýhodnených, že tá maródovosť je tam vysoká, to je ďalší zásah. Ďalší zásah je byrokratické pravidlá, ktoré sa zavádzajú od 1. 1. a ja neviem ako ten sociálny podnik môže prežiť. No keď sa nad tým zamyslíte, tak asi nemôže prežiť. A teraz mi povedzte čo má ten podnikateľ robiť, čo má tým ľuďom povedať, že dobre tak máte pracovné zmluvy, ale od 1. 1. vám znížim plat. Ako? Však máš pracovnú zmluvu. Čo má povedať tomu dodávateľovi, sorry, ale musím mi zvýšiť plat za dodávky, lebo mi sa zmenili pravidlá v sociálnom podniku. Však ten dodávateľ tak isto má nejaký biznis plán. To viete, najväčší problém, naozaj, najväčší problém toho zákona je, že my to všetko ideme urobiť od 1.1. a tým pádom ideme zabiť sociálne podnikanie na Slovensku. Proste neprežijú. My to rozložme v čase. A nerobme všetko, robme len čas vecí. No a teraz jedna podstatná vec. Minister sociálnych vecí, pán minister sociálnych vecí, sociálny demokrat, tu hovoril práca namiesto dávok. A tí ľudia nebudú brať dávky, ale budú zamestnávaní v sociálnych podnikoch. To bolo pred rokom, teraz už to asi neplatí, pretože tie sociálne podniky idú zakapať, to je prvá vec.
Druhá vec, v zákone ktorý predložil hovorí, že nemajú na to eurofondy, lebo je to financovanie z eurofondov, a ročne na budúci rok im chýba 17 miliónov eurofondov. No tak nech mi niekto vysvetlí, že my tu máme čerpanie eurofondov na Slovensku na najnižšej úrovni z Európskej únie, asi na úrovni 10 % momentálne, a nemáme peniaze z eurofondov na vykrytie takéhoto dôležitého vyrovnávacieho príspevku. A viete čo je ešte horšie, nám treba 17 miliónov na budúci rok, 17 miliónov. V akčnom pláne pre Rómov je naplánovaných, alebo bolo naplánovaných, lebo to znížili, ale bolo naplánovaných 10,5 milióna na informatívne stretnutia pre sociálne podniky. A na ten jeden podnik vychádzalo 38 tis. euro. Tak oni majú 10,5 mil. na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ... ide na Slovensku, ale to informatívne budú robiť len myslím že v 100 aj niečo, majú na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ale nemajú na vyrovnávací príspevok ktorý je systematicky rozdelený pre všetkých. A strašnej organizácii pre sociálne podniky na úplne vymyslené veci nesystematické dali 6,6 milióna na projekt strešnej organizácii. Čiže dokopy je to viac, dokopy je to viac ako potrebujeme na celý rok na vyrovnávací príspevok. Takže, preboha, prestaňte nesystematicky rozdávať tie peniaze svojich kšefty a tam tie peniaze máte, tam tie peniaze máte. Takže ja neviem čo viacej k tomu povedať. Ja si počkám, ak v ústnej rozprave príde pozmeňujúci návrh a určite sa prihlásim aj do ústnej rozpravy presne k tomuto návrhu lebo som presvedčený, som presvedčený, že keď to urobíte tak ako plánujete, že všetko zarežete naraz, tak sociálne podnikanie na Slovensku výrazne ale výrazne pôjde smerom dole.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konanie, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku.
Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som bol starosta, mali sme, mali sme obecný podnik, ktorý bol v podstate sociálny podnik, lebo správal sa presne tak, ako sa potom nastavili tie parametre sociálneho podnikania. A prišli za mnou ľudia z ministerstva, ktorí teraz sú, ktorí už teraz sú na zamestnaní niekde inde a veľmi múdri, schopní ľudia, že idú pripravovať zákon o sociálnom podnikaní, že či by som sa nechcel s mojim tímom do prípravy zapojiť. Tak keď som videl o aké persóny sa jedná, tak som si povedal, samozrejme akože s vami do toho idem. Na začiatok by som ešte pochválil pána ministra Richtera, bo potom čo mali kauzu s Tomanovej sociálnymi podnikmi, tak našiel tú politickú odvahu, keď už všade v Európe boli sociálne podniky, aby sa aj u nás do toho pustili, hoci ten, ten biľag si ten SMER niesol na sebe z tých rozkradnutých sociálnych podnikov pani Tomanovej. A keďže to bolo dávno, tak len tak zhrniem o čom boli podniky pani Tomanovej, sociálne, taký kontext, hej. Ministerka Tomanová dala dotácie ôsmim pilotným sociálnym podnikom. Po dvoch rokoch z ôsmich podnikov fungovali už len štyri. Nešlo o to, áno podľa zákona, keďže mali fungovať minimálne päť rokov s tým, že od štátu dostali podporu, kde podmienka bola dvadsať osem mesiacov. Európska komisia tvrdila, že podniky sú majetkovo a personálne prepojené so svojimi odberateľmi. To znamená, že oni založili podnik, vymysleli si svojho odberateľa a umelo akože niečo vyrábali. Tieto podniky dostali v úvodnej fáze preplatených 95 % nákladov a teda 24 miliónov euro, 24 miliónov euro. Zistilo sa, že podniky si organizovali predražené školenia, drahé reklamy, drahé autá alebo mali fiktívnych zamestnancov a v tej dobe, podotýkam v tej dobe v Banskej Bystrici napríklad manažment mal plať 40 euro na hodinu, čo vychádzalo mesačne 6 640 euro. V roku 2011 začala polícia trestné stíhanie v súvislosti s finančnými príspevkami, ale išlo to do stratena. Celé sa to potom nejak zahmlilo a videli sme to na správaní ministrov, že vedeli čo sa v tých podnikoch deje, pretože napríklad v roku 2008 kedy mal Ján Počiatek ako minister financií požiadať Brusel o preplatenie 11,3 milióna, nakoniec požiadal len o preplatenie 356 tisíc. Čiže už ani to Ministerstvo financií nechcelo tie peniaze od Európskej únie, lebo vedelo, že by bol len problém, že Brusel by to zamietol a nepreplatil a bola by z toho ďalšia mediálna kauza. Takže toľko k histórii.

Ďakujem pekne. Spomínal si, že bude to mať zásah pre sociálne podniky, ale aj pre samosprávy. No ja si myslím, že hlavne pre samosprávy. Tu si treba uvedomiť, že tie služby tým samosprávam neposkytujú len obecné sociálne podniky, ale všetky sociálne podniky a tým, že sa tá dépeháčka zvýšila a v každej zmluve je tam jeden taký článok, že keď sa zmení legislatíva, že pôjde to na úkor odberateľa nie dodávateľa. To znamená, že keď troška tú zmluvu robil nejaký človek, čo ovláda obchodné právo, tak je jasné, že túto podmienku tam dal. To znamená, že tá zvýšená DPH pôjde, jasné že pôjde na vrub miest a obcí. A teraz si predstavte, že tá toto mesto alebo tá obec, alebo tá samospráva, alebo vyšší územný celok má financovanie toho daného projektu z Európskej únii, má 5 % spolufinancovanie no a teraz zistí, že to nebude 5 % spolufinancovanie, teraz zistí, že to spolufinancovanie bude 5 % plus ten rozdiel medzi 19 a 5 % a plus ešte samozrejme vždy nejaké náklady, ktoré vyjdú. Čiže naozaj my môžme dostať niektoré samosprávy do problémov finančných a môžme to dostať kvôli tomu, lebo štát, štát to dopustil. Lebo to, že, že tá DPH sa zneužívala, tak sa nezneužívala nie preto, že niekto kradol, ale preto, že tie parametre boli nastavené tak a on tie parametre využíval namiesto toho, aby rozvíjal ten sociálny aspekt, ktorý v tých sociálnych podnikoch je, tak dal tú zákazku normálnemu podnikateľskému subjektu a vlastne na tom, na tom jeden alebo obidvaja zarobili.

Pán poslanec Viskupič, hovoril si, že máš, že je dôležité počúvať ten sektor, citoval som, aj počúvať ten sektor, tak ja veľmi pozorne počúvam sektor sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov a keď ich pozorne počúvam a vyhodnocujem, tak svet nie je taký čierno-biely, ale je oveľa farebnejší. Na začiatku treba povedať, že áno, ja som upozorňoval, následne pán minister sociálnych vecí chcel podať na mňa trestné oznámenie, že čo to hovorím, ale keď o týždeň na to europoslanec Ondruš o tom rozprával a keď o týždeň na to pán Taraba rozprával, naraz už sa trestné oznámenie nepodávalo a už je to problém, ktorý treba riešiť.
Problém so zneužívaním DPH nebol len v tom, že tá dépeháčka bola nízka, ale je to oveľa komplexnejší problém a poviem snáď len jednu vec, lebo čas mi najviac, nemám na viac čas, že sociálny podnik keď sa chcel prihlásiť do verejného obstarávania, musel zamestnávať zdravotne znevýhodnených. No ale pokiaľ to nikto nekontroluje, tak sa prihlási do toho verejného obstarávania, vyhrá to a tú subdodávku posunie niekomu úplne inému a keby aj to niekto kontroloval, že či má naozaj tých sociálne, teda pardon, zdravotne znevýhodnených, tak v konečnom dôsledku po tej súťaži už mu žiadny zákon, žiadny predpis, nič neprikazuje, aby ich zamestnával.
Čiže naozaj to nieže sme zvýšili DPH, ale tam treba riešiť ten problém komplexne a to zvýšenie DPH to bolo jedno z riešení. Ja nie som celkom stotožnený s tým, že to išlo na 19 %, ale je mi jasné, že 5 % sa zneužívalo.

===== zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma. Ale je to suma minimálne nejakých 80, 100 miliónov. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujume budúce vlády a bude to až o päť rokov nie je celkom férové.

===== zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma. Ale je to suma minimálne nejakých 80, 100 miliónov. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujume budúce vlády a bude to až o päť rokov nie je celkom férové.

No, prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní na Slovensku v tomto parlamente narastá geometrickým radom. Štatistiky a čísla to jasne hovoria a myslím si, že o tom nemusíme polemizovať, ale musím povedať, že aj v minulosti sa to veľmi zneužívalo a taký najvypuklejší príklad je, keď MOST - HÍD zrýchlene presadil, aby ľudia a právnické osoby mohli slobodne hrať a spievať hymnu iného štátu. Strana argumentovala tým, že v prípade neprijatia tejto zmeny môže prísť k ohrozeniu základných práv a slobôd. Takže takéto jedinečné kreatívne nápady tu boli aj v minulosti, ale problém je, že v súčasnosti to narastá geometrickým radom.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pripojím do toho zástupu diskutujúcich predo mnou, ktorí vysvetľovali, že skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku. Pán minister argumentoval tu tým, že chcel si to vyštrngať, chcel sa s každým stretnúť, chcel vytvoriť priestor na rokovanie, tak to je fajn, ale naozaj, mali by sme ísť v procese normálneho pripomienkovacieho konania tak dôležitého zákona, ktorý sme vedeli, že pôjde už niekoľko rokov a všetci vieme, že akákoľvek robota na poslednú chvíľu je zlá, nestojí za nič. Reforma sociálnych služieb je veľmi dôležitá, robili ju aj v iných štátoch a pochvaľujú si ju, napriek tomu, napriek tomu, že stojí milióny, milióny z rozpočtu, ale napriek tomu ju treba urobiť, lebo aby systém fungoval, tá reforma sociálnych služieb je aj dôležitá aj proti tomu, že naozaj spoločnosť sa nám zmenila, systém sa nám zmenil, čoraz viac ľudí bude potrebovať sociálne služby, takže o tom nikto nepochybuje, že tú reformu bolo potrebné a je potrebné urobiť. Naše ženy opatrujú ľudí v celej Európe, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a sme hovorili, že je potrebné urobiť reformu sociálnych služieb, lebo máme demografický mix, že čoraz menej ľudí sa nám rodí. Za posledný rok sa narodilo tak málo ľudí ako, ako v histórii sčítania alebo odpočítavania ľudí ešte nebolo. Myslím, že 47 000 a teraz nastupuje do dôchodku generácie Husákových detí, kde sa rodilo 130-tisíc, 130-tisíc ľudí, čiže z toho nám je jasné, že ten demografický mix nás postihne a preto treba urobiť naozaj reformu, ktorá je udržateľná, ale aj to, aby tie naše ženy, ktoré chodia aj chlapi, ktoré chodia opatrovať ľudí do zahraničia, aby mali dôstojné podmienky, aby naozaj mohli opatrovať tých našich ľudí doma. Ja by som chcel upozorniť na skúsenosti z Čiech. Tam sa reforma robila pred niekoľkými rokmi. Robila ju ešte, myslím, Babišova vláda, nie tá terajšia nová, ktorá vzniká, ale tá, ktorá bola predtým a viem, že mali problém presvedčiť premiéra, aby na to vyčlenil peniaze, ale nakoniec sa dal presvedčiť a povedal, že je to priorita, tú reformu, reformu urobili a je veľmi zaujímavé počúvať ľudí, ktorí tú reformu robili a potom ako sa tá reforma robila, na aké veci narazili a čo ich vlastne prekvapilo a jedna z vecí a to možno spomeniem aj v prvom čítaní alebo v druhom, ale jedna z vecí, ktorá mňa prekvapila, bola to, že dôsledok tej reformy bolo to, že tí ľudia, tie rodiny začali brať tých klientov z domovov sociálnych služieb alebo z tých centier do domácej opatery, ale samozrejme popri tom pracovali, čiže ten človek bol len niekde odložený doma a po niekoľkých mesiacoch postupne ich vracali naspäť alebo snažili sa ich vrátiť naspäť do tých, do tých zariadení, lebo zistili, že berú aj na nich peniaze, aj chodiť do roboty, že sa to akosi nezlučuje a nehovorím o kvalite života tých, tých opatrovaných, čiže, čiže je to veľmi citlivá záležitosť. Ja v tej, v tom zákone vidím dva problémy. Jeden problém je s ambulantnými službami, s druhými s krízovými centrami. Nebudem to tu rozoberať, lebo poviem to alebo predstavím to v prvom alebo v druhom, v prvom čítaní pravdepodobne. Čo ešte ma zaujalo, že na financovanie zákona ide výrazne menej zdrojov, ako sa pôvodne plánovalo. No, ale všetci hovoríme, že je konsolidácia, že tých zdrojov niet. Je to samozrejme na starých odkázaných ľudí tieto zdroje budú použité, tak odkiaľ tie zdroje zobrať? Tak my trvalo a konzistentne stále hovoríme, že treba zadresniť 13. dôchodok a tieto zdroje používať naozaj pre tých ľudí, ktorí potrebujú sociálne služby, lebo asi sme dostatočne vyspelá spoločnosť, aby takíto ľudia dostali patričnú opatrovateľskú službu a nie, aby sme ich odložili niekde v rohu na prežívanie. Takisto sa mi nepáči argument pána ministra o dotačných službách, o dotačných schémach. Po prvé je to nesystematické a keď má niekto nejaký problém, že potrebuje, potrebuje naozaj dofinancovať niečo, že nevie si ten život zariadiť, tak čakať a pýtať na dotačnú, čakať na dotačnú schému a pýtať peniaze cez dotácie je časovo náročné a proste a je to nerealizovateľné pri tomto type, tomto type služieb. Pán Bartek tu pred chvíľou reagoval, že zbytočne zdržujeme čas, že diskutujeme, tak ja mu len chcem povedať, že my argumentujeme a diskutujeme a rokujeme tu preto, že v našom štáte nefunguje skoro nič. Nefungujú nám, nefunguje nám tu polícia, nefunguje nám tu trhové hospodárstvo, nefungujú nám tu sociálne služby, nefunguje nám tu zdravotníctvo. Tak keď si myslí, že to bude fungovať ako v Severnej Kórei, že spolu sa všetci postavia a do jedného rytmu budú tlieskať, tak akože tak to dúfam tu nebude a on veľmi často navštevuje Čínu, predpokladám, že za štátne peniaze, lebo dáva príspevky odtiaľ, tak v Číne majú podobný systém. Tak napriek tomu, že ju obdivuje a že dáva oslavné príspevky, tak si myslím, že tento systém sem nepatrí. Ďakujem.

Ďakujem. Pamätám si rok a pol dozadu v tejto sále, na tomto mieste, ako som hovoril. Ešte v tomto volebnom období budete tuto trestnú novelu meniť. A myslel som presne na tieto drobné krádeže a je to tu. Prešiel rok a pol a je to tu. Vy netušíte, vy vôbec netušíte ako fungujú vylúčené spoločenstvá. Vy netušíte, ako fungujú stereotypy v generačnej chudobe. Vy to neviete. Ani vás to nezaujíma. Ani vás to nezaujímalo, keď ste to robili, ani ste sa nikoho na to nepýtali. Ľudí, ktorí tomu rozumejú. Však splnomocnenec pre rómov, je muzikant, tak čo by vám asi povedal. Ale, ale vy ste potrebovali zachrániť len tých svojich a to sa vám podarilo. Toto bola len také prihodenie k tomu. Takže za tieto masívne zlodejiny si môžete sami. A vôbec mi nie je vás ľúto. Lebo proste vedeli ste čo konáte, čo činíte a toto je výsledok. Bez hanby o rok a pol tu prídete a to čo ste urobili meníte a ešte sa idete vyhovárať na nejakú opozíciu.

Ja som v európskom výbore bol len ako zástupca, ale na tých výboroch ktorým som sa zúčastnil kde bol pán premiér ma šokoval agresívny prístup premiéra počas celej doby. A nikdy nebol vytvorený priestor a na všetkých členov, nakoniec som bol náhradník tak som nechal priestor tým členom, ktorí tam boli ako normálni členovia. A nikdy som sa ja k svojej otázke nedostal, lebo vždy sa to ukončilo po dvoch troch otázkach sa to ukončilo. Si myslím, že tak dôležitý výbor a tak dôležitá téma nemá takto fungovať.
Ďalší šok som mal keď sa nezvolila Mária Kolíková ako náhradníčka. Vždy tieto personálne zmeny parlamentom prechádzali a doteraz nerozumiem prečo ako náhradníčka v európskom výbore nemohla byť Mária Kolíková. A my sa čoraz častejšie dostávame do sporov s EÚ, aj to je vizitka toho výbore, že proste nekrotí to. A naozaj aby sme riešili s Európskou úniou konštruktívne témy, konštruktívne problémy, ktoré sa Slovenska týkajú, ktoré nám pomáhajú, tak my čoraz častejšie sa dostávame do sporu a dokonca ako to premiér prezentuje, že on sa vyžíva v tom, teší sa na to. A my máme momentálne, sme v piatom roku programovacieho obdobia a my nevieme čerpať eurofondy. My máme čerpanie na 10 %. A som nevidel a ani nezažil aby toto bola téma európskeho výboru. Ako tomu pomôžeme aby sme vôbec dokázali vyčerpať európske zdroje a nieto ešte efektívne vyčerpať. A my namiesto toho ideme rozbíjať si s Európskou úniou vzťahu a bojovať na veciach že si to ešte zhoršíme.